Sen

Raz sa mi prisnil zvláštny sen. Šiel som s Bohom, so svojím Pánom, po piesčitom brehu. Pred očami mi bežal film môjho života. Ten film sprevádzali šľapaje v piesku. Niekde bolo vidno stopy dvoch ľudí, inde len jedny. Udivovalo ma to. V tom období života, keď som najviac trpel starosťami, pocitom zlyhania či strachom, objavili sa vždy len stopy jedného páru nôh. Obrátil som sa na Boha s výčitkou: “Pane, ty si sľúbil, že pôjdeš vždy so mnou, ja mám len dôverovať. A teraz vidím, že v čase mojich najťažších skúšok som šiel sám. Prečo si nebol vtedy so mnou? Prečo si nebol so mnou, keď som ťa najviac potreboval?” Na to mi Boh povedal: “Práve tam, kde vidíš v piesku len jedny jediné šľapaje, tam som ťa niesol na svojich pleciach.”