V stratenom kúte sveta, v húštinách hlbokého lesa bol raz jeden rebrík. Bol to jednoduchý rebrík s priečkami zo starého vyschnutého a ošúchaného dreva. Okolo stáli jedle, smrekovce a brezy. Nádherné stromy. A medzi nimi tento úbohý, žalostný rebrík. Drevorubači, ktorí pracovali v lese, prišli raz až sem. S ľútosťou sa pozreli na rebrík. „Čo je to tu, aká haraburda,“ povedal jeden. „Nie je súca ani na oheň,“ povedal druhý. Jeden z nich uchopil sekeru a zrazil ho dvoma presnými údermi. Rebrík sa zrútil. Bol skutočne nanič. A drevorubači so smiechom odišli. Na tento rebrík sa každý večer šplhal človiečik, ktorý zažínal hviezdy. Od tej noci na oblohe nad lesom nebolo hviezd. Aj v nás jestvuje rebrík. Keď ho porovnávame s toľkými vecami, ktoré každý deň dostávame, je to nič. Ale je to rebrík, z ktorého sa zažínajú hviezdy na tvojom nebi. Volá sa modlitba.
Dnes je po všetkých sv. liturgiách zbierka na katolícke masmédia. Svoj milodar môžete vložiť vzadu…
Ako vyzerá Svätý Duch? Zo Svätého písma vieme, že Otca nemožno vidieť, ale zjavil sa…
18. 5. Svätý mučeník Teodot z Ankyry a sedem svätých panien Meno Teodot má grécky…
Vo štvrtok 16. apríla prijali pozvanie vladyku Jonáša štyridsiati mladí výtvarníci, ktorí sa zapojili do…
Dnes je zbierka na katolícke masmédia. Vzadu za lavicami si môžete zobrať nove…
„Chcel by som tiež vyjadriť slovenskému národu blízkosť a solidaritu v tomto okamihu skúšky,“ píše…