Ingrid Trobischová rozpráva o jednej udalosti zo svojej misijnej práce v Kamerune: Jedného dňa vtrhol Pavol do nášho obytného domu a zadychčane hlásil: „Všetci sú preč. Stanica je opustená!“ Pozreli sme sa z okna. Naozaj všetci odchádzali so svojimi batôžtekmi na hlavách… Misionár bežal sa odchádzajúcim húfom a prosí: „Povedzte mi úprimne, čo sa robí?“ A dostane odpoveď: „Nemá zmysel ďalej zostávať v misií a ísť Božou cestou.“ Pohybom rúk ukázal hovoriaci na reťaz vrchov. „Naše hriechy sú také vysoké ako tamtie vrchy. Božia cesta je priťažká.“ Kamerunčania túžili stať sa svätými, ale nedarilo sa im. Cítili svoje slabosti. Misionár však vytiahol kríž Ježiša Krista. Odchádzajúci sa na kríž pozreli a zamysleli sa. Bola to kázeň bez slov. Pozerali na toho, ktorý vzal na seba naše hriechy. Vrátili sa…
18. 5. Svätý mučeník Teodot z Ankyry a sedem svätých panien Meno Teodot má grécky…
Vo štvrtok 16. apríla prijali pozvanie vladyku Jonáša štyridsiati mladí výtvarníci, ktorí sa zapojili do…
Dnes je zbierka na katolícke masmédia. Vzadu za lavicami si môžete zobrať nove…
„Chcel by som tiež vyjadriť slovenskému národu blízkosť a solidaritu v tomto okamihu skúšky,“ píše…
Arcibiskup Paglia namiesto pojmu paliatívna starostlivosť radšej hovorí o sprevádzaní a naliehavo apeluje na cirkvi,…
eRko pozýva detské stretká, rodiny a triedne kolektívy zapojiť sa do MINIdigi týždňa, ktorý sa…