Prestol je ďalším vyjadrením kultu, spojeným s prinášaním obety Bohu. Vychodiac z archy „Noe postavil Pánovi prestol a … priniesol na ňom obetu” (Gen 8, 20). Je to symbolické gesto, prítomné vo všetkých náboženstvách. Vyjadruje poďakovanie za prijaté dobrodenia, podriadenie sa, vzývanie a uzmierenie. Prestol, ktorý bol dôležitým prvkom v kulte starého Izraela, sa nakoniec stáva jediným centrom najprv v stánku stretnutia v Mojžišových časoch, potom v Šalamúnovom chráme.
Aj Kristus sa naň odvoláva, keď vyčíta predstaveným národa: „Čože je viac: dar či stôl, ktorý ten dar posväcuje? Kto teda prisahá na svätý stôl, prisahá naň i na všetko, čo je na ňom: a kto prisahá na chrám, prisahá naň i na toho, ktorý v ňom býva. A kto prisahá na nebo, prisahá na Boží trón i na toho, čo na ňom sedí“ (Mt 23, 19-22).
V mystagógii východných otcov kresťanský prestol získava dokonalosť svojej mnohostrannej symboliky v sile liturgického slávenia. Znázorňuje zároveň všetky stupne svätej typológie od svojho predobrazu v Starej zmluve k svojmu plnému významu v Novej zmluve. Kresťanský prestol je takto zároveň zavŕšením Svätyne svätých starého chrámu, prestolom – Golgotou novej obety a stolom poslednej večere, ktorú symbolizuje, hrobom Pána, miestom zmŕtvychvstania, prameňom každej sviatostnej milosti, ktorá k nám prichádza z prestola, a stolom nebeskej liturgie, ktorej ikonou je liturgia Cirkvi.
Východne od prestola uprostred polkruhu steny sa nachádza na vyvýšenom mieste vrchný stolec (hornoje siďališče, tronos), kde sedí biskup v čase čítania apoštola počas svätej liturgie a predstavuje Krista. Po oboch stranách sú súbežne ďalšie stolce, na ktorých sedávajú kňazi, ktorí slúžia s biskupom a predstavujú apoštolov.
Vľavo od prestola je žertveník (protésis). Na ňom sa pripravujú chlieb a víno k preneseniu na prestol. Tam sa predkladajú aj kresťanmi prinesené dary. Pretože sa pri proskomídii poukazuje na príbehy o narodení a úmrtí Ježiša Krista, predstavuje jaskyňu, ako miesto narodenia a hrob, v ktorom bol pochovaný.
Vpravo od prestola je tzv. diakonik resp. sakristia, kde sa ukladajú rúcha a cirkevné knihy. Diakonikon sa nazýva preto, lebo stráženie týchto vecí bolo povinnosťou diakonov, ktorí boli vždycky pripravení k svätej službe. Kvôli tomu boli aj vždy zobrazovaní s orárom v ruke. Niekedy je to iba stôl, kde sa oblieka kňaz, no dnes sú to miestnosti, častokrát z obidvoch strán chrámu, pristavané zvonku. Keď sú dve, jedna je vyhradená pre kňaza a diakona k obliekaniu.
program_10StiahnuťAutomaticky prebrané zo zdroja: https://strazske.wordpress.com/2024/05/05/gorazd-10-5/.
The post PROGRAM BOHOSLUŽIEB 6. 5. – 12. 5. 2024 appeared first on Gréckokatolícka farnosť…
Liturgicky program. Vo všedné dni ako obvykle. V stredu je ukončenie Paschy. Vo štvrtok je…
Drahí diváci, prinášame vám zamyslenie na tento deň. Otec Peter Leško sa zamýšľa nad vierou…
Rada pre mládež Košickej eparchie nás pozýva na Cyklotúru mladých, ktorá sa uskutoční 8. mája…