Poškodený kríž

Vo farskom kostole v Molino di Quoa, v peknej dedinke pri Pise, uchovávajú poškodený kríž. Nie je to umelecké dielo, ale od vojny je dobre známy. Nazvali ho „krížom Nemcov“. Dejiny kríža nútia zamyslieť sa nad udalosťou z konca vojny roku 1944. Bol piatok večer. V hostinci pri víne bola veselá spoločnosť. Medzi prítomnými bol aj poručík Heinrich Lohse. Bol známy ako nepriateľ Talianska, ale aj Cirkvi a pápeža. Jeho reči bolo ťažko počúvať. Okolo 23. hodiny náhle vytiahol svoj revolver a namieril na kríž. Nasledovali štyri výstrely. Všetko stíchlo od strachu. Následkom prvej strely ľavá ruka Krista prišla o prsty. Druhá strela poznačila pravú nohu od kolena. Tretia spôsobila natrhnutie trupu. Po tomto sa začal nepríčetne smiať. Pietro Georgis z Turína, ktorý bol poručíkovým šoférom, videl tento otrasný čin. Od strachu utiekol z krčmy. Videl ešte, ako jeho nadriadený po poslednom výstrele prišiel ku krížu, zhodil ho na zem a chcel ho rozdrviť. O týždeň po udalosti cestovali spolu do Florencie, keď neďaleko Capannori na ich auto zaútočili americké stíhačky. Georgis zastavil auto a utekal sa skryť ku stene domu. Poručík sa nemohol z auta dostať. Zostal ako skamenelý. Výstrely mu odtrhli prsty ľavej ruky, dve guľky ho zasiahli do brucha a ďalšia mu poranila pravú nohu pod kolenom. Presne tak, ako poručík urobil Kristovi na kríži. Americké stíhačky odleteli. Poručík ležal v krvi. Kňaz, ktorého šofér zavolal, bol blízko a zachytil slová umierajúceho. Nevedel, čo sa predtým stalo. Nič nevedel o kríži. Poručík šepkal: „To je Božia ruka.“ V poručíkovi sa prebudila viera z detstva. Boh dal poručíkovi milosť, keď ešte zdravou rukou naposledy mohol urobiť znamenie kríža na sebe.