Pekná biela holubička

Primitívny a brutálny človek sa priplichtil k hniezdu holubov a divo schmatol jednu peknú bielu holubičku s krásnymi očami. Holubica trepotala krídlami a chcela sa vymaniť z rúk zlého človeka, ale ten ju nepustil a zvieral ju ešte silnejšie vo svojich rukách. Vidiac toto krásne nevinné stvorenie, záblesk zloby sa mu zaiskril v očiach a povedal: „Už viem, čo spravím s tebou! Vylúpim ti oči, aby si viacej nevidela modrú oblohu a netúžila po nej; zlomím ti krídla, aby si viac nemohla lietať; zašpiním tvoje biele pierka, aby si sa nemohla pýšiť a nebola si mi výčitkou…! Potom ťa hodím do klietky a budem ťa kŕmiť a keď budeš vykŕmená, potom ťa upečiem a zjem!“ A zlý človek tak aj urobil. Úbohá holubica s vyklatými očami, so zlomenými krídlami a zašpineným perím, zatvorená v tesnej klietke tučnela a skončila na pekáči. Tak isto robia s človekom jeho zlé sklony, ak nie sú strážené a umŕtvované. Keď stratíme spred očí svetlo a padneme do tmy, odsúdili sme sa sami na zánik, na zatratenie.

Back to top button