Pastoračné a praktické usmernenia v kazuistike

1. Kristus udeľuje apoštolom moc odpúšťať hriechy

Mt 16,19: „Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva : čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.

Sk 2.38: Peter im povedal: „Robte pokánie a nech sa dá každý z vás pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha.’

2. Pokánie a sviatosť pokánia

Obrátenie a pokánie sú podmienkou spásy – tvorí vlastne stredobod Ježišovho posolstva o blízkom príchode Božieho kráľovstva

Obrátenie – Musí sa prejaviť v konaní dobra a v plnení Božej vôle J.K., ako aj proroci vidí podstatu pokánia v ozajstnom obrátení, t.j. v zásadnej zmene smeru, v odvrátení sa od zlého a prinavrátení sa k Bohu. Obrátenie teda nie je ľudským výkonom, ale Božím dielom. Najprv sa musí Boh v milostivom zľutovaní obrátiť k človeku, aby sa tento mohol obrátiť k Bohu. Pokánie – Rôzne spôsoby pokánia – spoveď nie je jediné čo treba konať. Náprava vzťahu k ľuďom a vzťahu k Bohu. Sväté Písmo a cirkevní otcovia kladú dôraz predovšetkým na tri kajúce skutky: pôst, modlitbu a pokánie. Sviatosť pokánia je teda konkrétna forma ustavičného pokánia, ktorá je uložená Cirkvi. Vo sviatosti pokánia sa človek zmieruje s Bohom a s Cirkvou. Pojem pokánia nemožno stotožňovať so SZ, pretože je to dlhodobý jav. Je to čnosť. Božia milosť sa neviaže výlučne na sviatosť. Základná požiadavka evanjelia.

3. Zmierenie s Bohom a s Cirkvou

Zmierenie s Bohom – hriech uráža Boha a prerušuje priateľstvo s ním, pokánie smeruje k tomu, aby sme si zamilovali Boha a celkom sa mu zverili. Teda hriešnik, ktorý sa dáva na pokánie, vracia sa k Otcovi, vracia sa ku Kristovi, ktorý sa zaň obetoval

Zmierenie sa s bratmi – ľudia sú navzájom spojení nadprirodzenými vzťahmi, takže hriech jedného človeka škodí aj ostatným, priam tak, ako svätosť jedného prináša dobrodenie ostatným.

4. Sviatosť pokánia a jej časti

1. Ľútosť: Bolesť duše nad spáchanými hriechmi. Predsavzatie viac nehrešiť. Poznáme: dokonalú a nedokonalú ľútosť, kde chýba motív lásky k Bohu
2. Vyznanie hriechov: osobné, ústne, tajné, zrozumiteľné, formálne (hriechy je potrebné predstaviť), pravdivé, s ľútosťou, sviatostné (aby som dostal rozhrešenie), úplne
3. Zadosťučinenie – Náprava života a náhrada škody
4. Rozhrešenie – Viditeľný znak, dielo celej Trojice

5. Odvrátenie od Boha (4)

Sv. Písmo pozná 4 výrazy odvrátenia sa od Boha:

Hamartia – stav odvrátenosti od Boha. odmietnutie B. blízkosti.

Anonia – stav neposlušnosti voči zákonu – trvalý stav.

Adokia – stav nespravodlivosti, každý hriech je nespravodlivosť.

Pseudos – klamstvo, lož, človek sám seba oklame.

6. Kánon 980

Ak spovedník nemá pochybnosti o disponovanosti kajúcnika a ten si rozhrešenie žiada, rozhrešenie sa mu nesmie odoprieť ani oddialiť.

7.Mimosviatostné spôsoby pokánia

Dokonalá ľútosť – odpúšťa hriechy pred spoveďou

Kajúce pobožnosti – môžu pri nich byť odpustené aj ťažké hriechy

Božie slovo – počúvané, čítané, hlásané „slova sv. evanjelia nech… “

Skutky lásky – zapieranie a zriekanie pre iných, nie samoúčelné. Má to byť nejaký cieľ. Priniesť obetu za druhých zmývajú aj naše hriechy. Almužny.

Revízia života – dvaja blízky, ktorí si hovoria svoje životné chyby a prijímajú napomenutie.

1. Vedieť si priznať chybu a povedať chybu aj iného
2. Vada, vedieť aj vadu prijať
3. Vzájomne sa za seba modliť

Vyznávanie si hriechov – priznať sa z myšlienok, zo slov, zo skutkov, vedieť vyznať svoju chybu, svoj postoj. To, že viem to dostať zo seba, vyznať hriech.

Účasť na Eucharistií – od začiatku sv. omše nás všetko navodí na odpúšťanie hriechov. NZ obeta – aby sme boli zbavení hriechov. Celou sv. omšou sa nesie myšlienka odpustenia.

Modlitba Otče náš – úprimne a opravdivo – odpusť nám, ako my odpúšťame

Modlitba žalmov – kajúce žalmy, vnútorný postoj hriešnika

Askéza povolania – keď to Boh pripúšťa, ja to prijímam

8. Obnovené spytovanie svedomia – (starý a nový rituál)

V starom rituáli je iba jediná veta o svätej spovedi: „Spovedník nech zistí, či si penitenti najprv dôkladne spytoval svedomie“.

V novom rituáli ”… „ kajúcnik sa má pripraviť na sviatosť pokánia vtedy, keď porovná svoj život so životom a príkazmi Ježiša Krista

9. Ježišove požiadavky

1. Ježišova požiadavka:

„Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého srdca. “

Mám srdce upriamené na Pána Boha a milujem ho nadovšetko ako syn otca tým, že verne dodržiavam jeho príkazy, alebo som v zajatí časných vecí? Modlil som sa ráno í večer? Bola moja modlitba opravdivým rozhovorom s Bohom alebo len prázdnym vonkajším zvykom? Mám v úcte a láske Božie meno, alebo som urazil Boha hrešením, falošnou prísahou, alebo tým, že som bral Božie meno nadarmo? Zasvätil som nedeľu a cirkevné sviatky tým, že som sa zúčastnil na liturgických zhromaždeniach, predovšetkým na sv. omši, a to činne, pozorne a nábožne? Mám azda iných bohov, čiže viac dôverujem iným veciam ako Bohu a viac sa im venujem? – Ide tu o bohatstvo, povery, špiritizmus a pod.

2. Ježišova požiadavka:

„Milujte sa navzájom, ako som ja miloval vás. “

Milujem svojho blížneho opravdivo, alebo využívam svojich bratov a sestry tým, že ich používam na dosiahnutie mojich záujmov alebo im robím to, čo nechcem, aby to isté mne iní robili? Viem dať zo svojho tým, čo sú chudobnejší ako ja? Chránim utláčaných a pomáham biednym nakoľko to odo mňa závisí? Uvedomujem si poslanie, ktoré som dostal pri birmovaní? Zúčastňujem sa na apoštoláte, spolupracujem na charitatívnych dielach, mám živý záujem o život farnosti? Konal som všetko podľa pravdy a verne, alebo som iným zapríčinil zlo klamaním, osočovaním, ohováraním? Nenarušil som zdravie, dobrú povesť a česť blížneho? Neurobil som im škodu? Vrátil som cudziu vec a napravil škodu, čo som zapríčinil?

3. Ježišova požiadavka:

„Buďte dokonalí“ ako je dokonalý váš Otec.

Usiloval som sa posilniť svoj duchovný život modlitbou, čítaním Písma, rozjímaním a meditáciou, pnjimaním sviatostí a sebazapieraním? Krotil som v sebe zlé náklonnosti a vášne? Ako som využíval čas, svoje sily a dary ,, ktoré som dostal od Boha ako „talenty evanjelia”? Slúži mi toto všetko nato, aby som sa deň čo deň zdokonaľoval? Nebol som nedbanlivý’ a lenivý? Trpezlivo som znášal bolesti a protivenstvá života? Zachoval som si v nevinnosti a čistote svoje telo? Strážil som svoje zmysly a vyhýbal som sa poškvrne na duši a na tele zlými myšlienkami a žiadosťami, nemravnými rečami a skutkami? Usiloval som sa zladiť svoj život s opravdivou slobodou Božích detí? Žil som podľa Ducha Svätého? Nie som otrokom nejakých zvykových vášní?

10. Kresťanské spytovanie svedomia

Sv. Terézia z Avily povedala, že spytovanie svedomia môže byť aj nebezpečné, a to vtedy, keď sa zaoberáme sami sebou namiesto toho. aby sme sa zaoberali Pánom Bohom. Preto kresťanské spytovanie svedomia má byť vždy modlitbou. Len ako modlitba môže sa konať bez nebezpečenstiev. To znamená, že v duchu hľadíme na Pána Ježiša, Čiže myslíme na neho a v jeho svetle, pravde a Duchu vidíme samí seba ako v zrkadle. Toto je podstata kresťanského obrátenia a platí aj o spytovaní svedomia.

11. – 14. Kajúce pobožnosti

Kajúce pobožnosti sú zhromaždenia Božieho ľudu, ktoré sa konajú s cieľom počúvať Božie slovo vyzývajúce na obrátenie a obnovenie života a zvestujúce oslobodenie od hriechu prostredníctvom Kristovej smrti a vzkriesenia.

Kajúce pobožnosti sú veľmi užitočné v živote jednotlivých veriacich i komunít na oživenie ducha a sily pokánia a na prípravu dokonalejšieho slávenia sviatosti pokánia.

15. Výhody kajúcich pobožností

1, pripomínajú veriacim, že obrátenie je trvalou úlohou, ktorá sa nikdy neukončuje

2. otvárajú široké možnosti formácie svedomia
3. naučia veriaceho správne hovoriť o hriechu, čiže použiť správny slovník pri vyjadrovaní sa o hriechu
4. pomôžu človekovi etapovité k dozrievaniu jeho ľútostí, a to tým, že človek, ktorého vôľa na obrátenie ešte nedozrela, vstúpi do anonymity spoločenstva, v ktorom môže povedať „My sme zhrešili“, čo sa ľahšie vypovie.
5. je príležitosťou k odpusteniu si navzájom
6. je príležitosťou na výchovu svedomia
7. modlitby, ktoré sa konajú v spoločenstve, účinnejšie prispievajú k dosiahnutiu obrátenia
8. pomáha komunikácii medzí ľuďmi, to znamená, že spoločne konané spytovanie svedomia, ľútosť, predsavzatie duchovne spá ja členov cirkevného spoločenstva do hlbšej jednoty.

16. Deväť foriem kajúcich pobožností podľa Ordo paenitentiae

Ordo paenitentiae ponúka 9 foriem kajúcich pobožností.

Každá pozostáva z týchto desiatich bodov:

1. Spev (pieseň zo spevníka alebo nejaký žalm)
2. Prežehnanie a pozdrav
3. Krátke uvedenie ľudu do slávnosti pokánia
4. Modlitba (ako v omši, lenže s krátkou konklúziou)
5. Čítanie (SZ, žalm, NZ, Evanjelium)
6. Homília
7. Spytovanie svedomia

(podľa schémy, za každou otázkou sa odporúča chvíľka ticha

8. Úkon kajúcnosti (ako v omši)
9. Modlitba Pána – Otče náš (odporúča sa za každou prosbou chvíľka ticha)
10. Zakončenie

(zaspieva sa pieseň, prednesie sa modlitba a dá sa požehnanie)

17.Dokonalá ľútosť

O dokonalej ľútosti hovoríme vtedy, keď nás bolí predovšetkým to, že sme urazili Boha, svojho nekonečne dobrého Otca, alebo JK, ukrižovaného za naše hriechy. Teda pohnútkou dokonalej ľútosti nie je strach pred peklom, ale úprimná bolesť nad tým, že sme sa spreneverili Božej láske a dobrote, a tým ju nekonečne urazili. Ovocím dokonalej ľútosti je odpustenie všetkých hriechov aj bez obradu zmierenia. Tak ľutoval Peter, keď zaprel svojho Pána, Mária Magdaléna, kajúci lotor. Môžeme sa usilovať o ňu aj viackrát cez deň.

18. Miesto na vysluhovanie sviatosti pokánia

Určuje ho CIC 964: §1, Vlastným miestom na vysluhovanie sviatostnej spovede je kostol alebo kaplnka; §2. Čo sa týka spovednice, KB má vydať normy, pričom však má dbať na to, aby spovednice boli vždy na viditeľnom mieste, opatrené pevnou mriežkou medzi kajúcnikom a spovedníkom, aby ich mohli slobodne používať veriaci, ktorí si to želajú; §3. Spoveď sa nemá vysluhovať mimo spovednice, bez oprávneného dôvodu. Spovednica – kultúrny fenomén. Stala sa potrebnou v tom čase, keď sa žena nesmela rozprávať s cudzím mužom ináč ako v prítomnosti svojho manžela, otca alebo iného príbuzného. Jej zavedením sa chcelo vyjsť v ústrety legitímnym požiadavkám kajúcnika, aby bol zahalený do anonymity.

19. Oblečenie kňaza

Treba dodržať predpisy miestnych ordinárov. Zabúdanie na liturgické rúcho pri sviatosti pokánia postupom času vkĺzlo do obradu a znejasňuje túto sviatosť. Preto je potrebné nosiť isté označenie – reverenda alebo superpelícia a fialová štóla. Superpelíciu treba používať pri pravidelných a pri skupinových spovediach.

20. Príprava kňaza

Najmä modlitbou. Nech vzýva Ducha Svätého, aby od neho dostal;

– dar svetla: mať jasno vo veciach, ktoré treba nešiť

– dar lásky: aby prijal kajúcnika s pochopením

(nedávať najavo svoju náladovosť, povahu)

21. Príprava kajúcnika

Porovná svoj život so životom a príkazmi Ježiša Krista a prosí Boha o odpustenie hriechov. Spovedné zrkadlo (SpZr) je Ježiš Kristus. Všetky ostatné SpZr – desatoro,… – sú SpZr len natoľko, nakoľko odzrkadľujú Krista a jeho život Niekto môže predniesť spovedníkovi celý arzenál nejakého SpZr namiesto toho, aby sa priznal k svojej osobnej víne. Sú to často nevedomé úteky pred jasným sebapoznaním. Pri spytovaní svedomia sa človek zaoberá sám sebou. Pri porovnaní svojho života s Ježišovým životom sa kajúcnik na prvom mieste zaoberá Ježišom.

Z toho vyplýva potreba kajúceho zmýšľania – má si ho teda vzbudiť. (Rozhrešenie cirkvou a kajúce zmýšľanie penitenta sú dve strany jednej mince, ktorá je neplatná, ak je na nej vyrazená iba jedna strana.)

 

22. Matéria sviatosti pokánia

Matériu sviatosti pokánia tvoria tri zložky:

1. a) ľútosť b) vyznanie c) kajúci čin

Učiť ľudí, aby ich skutky boli záslužné, musia byť vykonané v posväcujúcej milosti. Bližšie ku bodom a,b,c, pozri v ostatných otázkach

 

23. Nedokonalá ľútosť

Jedná sa pri nej o iné motívy ako o nadprirodzené: ošklivosť k hriechu,  strach pred vecným trestom, strach pred časným trestom. Má byť všeobecná (zahrnuté všetky hriechy) a zmyslová (nemusí sa plakať, „aby sa videlo“) Pri spovedi stačí nedokonalá ľútosť spojená s rozhrešením.

 

24. Aké má byť vyznanie hriechov?

Vyznanie hriechov vychádza z pravého poznania seba pred Bohom a z ľútosti nad hriechmi Toto vnútorné skúmame srdca a vonkajšie sebaobvinenie sa však musí konať vo svetle Božieho milosrdenstva. VH vyžaduje od hriešnika vôľu otvoriť si srdce Božiemu služobníkovi (kňazovi), ktorý mocou kľúčov vynáša rozsudok odpustenia alebo zadržania hriechov.

Vyznanie hriechov má byť:

– osobné: Človek musí byť osobne prítomný, nie napr. cez telefón.

– ústne: ale možno aj gestami. Nemusí sa, keď: má penitent bolesti (rakovina hrdla), niekedy sa hanbí, tak napíše svoj hriech; alebo spovedník je nahluchlý; keby ľudia mali počuť hriechy (v nemocnici pred ostatnými);

– tajné: – uchovanie tajomstva. Tlmočník* môže sa udiať vyznanie hriechov aj tak, že tlmočník nebude poznať odpovede.

– zrozumiteľné: – hovoriť zrozumiteľne, nemrmlať si popod nos.

– formálne: musíme vyznať hriechy, povedať ich istou formou, má byť jasne vyjadrené o čo ide.

– pravdivé: nemalo by sa luhať v spovednici, môže hovoriť penitent aj v minulom čase, keď mu je nepríjemné hovoriť v prítomnom o svojich hriechoch.

– s ľútosťou: má byť nevyhnutne; už na spoveď treba ísť s týmto pocitom.

– úplné: zo všetkých smrteľných hriechov; materiálne: keď naozaj zo všetkých hriechov, formálne: chcel som ale som nechtiac zabudol povedať.

 

25. Kedy stačí vyznanie hriechov všeobecné?

Toto vyznanie stačí, ak penitent necíti vo svedomí smrteľný hriech Je veľmi užitočne, ak penitent často a svedomité pristupuje k SZM aj pre všedné hriechy. Nie je to totiž iba číre opakovanie obradu ani akési psychické cvičenie, ale ustavičné úsilie o zdokonalenie krstnej milosti. Keď totiž nosíme vo svojom tele Kristovo zomierame, ma sa v nás čoraz zjavnejšie prejavovať aj Ježišov život. Vyznanie hriechov všeobecné stačí aj pri nebezpečenstve smrti alebo pri všeobecnom rozhrešení napr. pri živelných katastrofách, bombardovaní, vojne atď.

To platí aj napr. v misiách. Veľa kajúcnikov a málo spovedníkov.

 

26. Počet a okolnosti hriechov

Pri smrteľných hriechoch má byť počet (nemusí byt’ nutne povedaný, napr. ako dlho to trvalo a pod.). Cieľom je pomôcť kajúcnikovi, nie robiť štatistiku.

Okolnosti: treba udať niektoré okolnosti, ktoré menia morálny (napr. niekto kradol – chudobnému, niekto kradol ale v kostole; žena Či zviedla slobodného alebo ženatého) alebo teologický druh. Netreba sa pýtať na spoluvinníka a pod : miesto, osoby. Presné okolnosti sa máme skôr pýtať pre pomoc, nie pre zvedavosť.

 

27. Dôvody oslobodzujúce od úplnosti spovede

Ak sa niekto pre nemožnosť nevyspovedal úplne, musí sa vyznať

1. Fyzická nemožnosť: -smrť – keď niekto umiera; – hluchota, cudzia reč -čas- katastrofa -zabudnutie
2. morálna nemožnosť spojená s vonkajšou, nie vnútornou ťažkosťou:

– napr. veľa ľudí -úzkostlivé duše

– porušovanie diskrétností, spovedník je hluchý

– ohľaduplnosť na kňaza; nemusí penitent povedať z ohľaduplnosti na kňaza

 

28. Rady pre kňaza, vzhľadom na spoluvinníka

Spoluvinník: (napr. pri krádeži, vražde):

Spovedník (kňaz): -nikdy sa nemá pýtať na spoluvinníka

– zastaví kajúcnika ak chce povedať meno spoluvinníka

– nechá kajúcnika, keď už náhodou povedal, meno spoluvinníka

– aj keď predpokladá meno spoluvinníka, nechá to tak

– voliť si spovedníka, u ktorého som neznámy (napr. pri vražde, idem sa vyspovedať a zbadám, že tam nie je kňaz, ku ktorému som chcel ísť, nemusím povedať hriech a môžem ísť na prijímanie.

 

29. Rady pre penitenta vzhľadom na spoluvinníka

Penitent: -volí neznámeho spovedníka

– nemusí povedať hriech, ak neverí kňazovi musí sa však vyspovedať pri inom ktorému verí

– okolnosť spoluvinníka; morálny a teologický druh, ale skôr či neskôr to musí penitent vyznať

– nevyspovedať sa z toho hriechu, kde by mohol vyjsť najavo spoluvinník

Keď hrozí škoda: 1. kňaz nesmie zisťovať osobu,

2, aj pod trestom: povinnosť oznámiť (napr. v ústave predstavenému). 3. ak chce penitent už niečo povedať ohľadom spoluvinníka, tak mimo spovede a mimo spovednice.

Následky: napr. 1. pri potrate – treba sa spýtať čí bol dokončený.

2. povinností náhrady – napr. krivé svedectvo treba dať do poriadku. 3. predvídanie následku – že sa dal napr. predpokladať ten následok – havária, neodšraubované koleso atď.

Ako pomôcť penitentovi?

1. Keď má vážnu pochybnosť alebo aspoň rovnaké dôvody, keby za i proti boli rovnaké – nemusí ešte raz sa z toho vyznávať,
2. ak je viac-menej pochybnosť istotou – treba ešte raz vyznať.

 

30. Čo je kujúci čin ?

Sv. Tomáš Akvinský hovorí, že je to kompenzácia časných trestov za hriechy čnosťami a pod, Z časných trestov vyplývajú aj vnútorné následky hriechov. Kompenzácia má liečebný účinok!

Ide akoby o protivni hriechu lebo ten je už potrestaný. Pri KČ ide vlastne o vnútorné následky hriechu, iba Kristus mohol urobiť dokonalé zadosťučinenie a my nikdy neurobíme zadosť za spáchané hriechy. Kajúci čin má byť primeraný hriechu.

Kajúci čin: 1. trestajúci, 2. lieči, 3, modlitba, pôst, almužna.

 

31. Vlastnosti kajúceho činu

Kajúci Čin je: – trestajúci; – modlitba, pôst, almužna – naprávajúci

Ak penitent úmyselne nevykoná KČ, sviatosť je platná, ale k hriechu dochádza preto, že nevykonal KČ. Kto by nechcel prijať kajúci čin, nemôže prijať ani sviatosť. Nasledujúce môže sa povedať už aj k otázke Č. 33.

Dôvody pre KČ: KČ patrí k úplnosti milosti a preto ho treba uložiť. Kňaz – sudca omilosťuje, nie súdi, patrí sem trest (k omilosteniu); je zároveň lekárom – liečebný účinok.

Je vážnou povinnosťou udeliť KČ ak ide o ťažké hriechy, lebo: „draho ste boli vykúpení…“ My iba spravujeme, nie vlastnime Božie poklady. KČ môže kňaz zobrať na seba a povie to aj kajúcnikovi.

 

32. Prečo sa má uložiť kajúci skutok?

Pretože opravdivé obrátenie sa završuje zadosťučinením za hriechy, nápravou života a nahradením škody. Má byť primeraný a zodpovedajúci každému kajúcnikovi, aby tak každý napravil poriadok, ktorý porušil, a aby užíval účinné lieky proti chorobe, do ktorej upadol. Preto KČ má byť liekom proti hriechu a určitým spôsobom má naprávať život. Kajúcnik tak zabúda na to, Čo je za ním a znova sa zapája do tajomstva spásy a upriamuje sa na budúcnosť.

 

33. Kedy má spovedník uložiť kajúci čin?

KČ sa má uložiť pred rozhrešením. Spovedník sa má opýtať kajúcnika či je schopný vykonať kajúci Čin.

Kajúci čin má spovedník uložiť vždy, pretože opravdivé obrátenie sa završuje zadosťučinením za hriechy, nápravou života a nahradením Škody. Má sa udeliť vždy primeraný KČ, teda za ťažký hriech ťažký’ kajúci Čin. Avšak nemusí sa udeliť vtedy, ak : sa niekto spovedá naozaj kajúcne; „ Verím v spoločenstvo svätých – KC môže urobiť sám spovedník za kajúcnika ( najmä u chlapov)

 

34. Aká vážna povinnosť je pre spovedníka uložiť kajúci čin?

Vážna povinnosť udeliť kajúci čin je vtedy ak ide o ťažké hriechy ( „draho ste boli vykúpení“).

 

35. Ťažký kajúci čin

Ťažký KČ sa má udeliť za ťažký hriech. Medzí ťažké kajúce činy patria napr.: 5 desiatkov ruženca, krížová cesta. Litánie k svätým, dlhotrvajúce dobré skutky, nejaký ťažký skutok,

 

36. Modlitba ako kajúci čin

Modlitba by sa nemala dávať za pokutu. „Modliť sa za pokutu“ je zlá formulácia.

 

 

37. Spôsob určenia KČ

Podľa stavu penitenta, podľa akosti hriechu.

Podľa stavu kajúcnika:

1.zamestnanie – napr. ťažko pracujúcemu nedáme pôst ako kajúci Čin; takisto ani matke, ktorá kojí. a pod.

2. vek – napr. starí India – pôst; dieťa – púť do Levoče

3 zdravie – napr. cukrovkári – nejesť mäso, a iné veci

Podľa akosti: – väčšinou dávame opak hriechu ako kajúci čin. Vždy sa však spýtame, či dokáže kajúcnik splniť tento čin. Napr. Nebol v nedeľu na omši môže ísť aj v týždni. Modlitba sa nedáva ako pokuta!

Deťom netreba dávať dlhé modlitby.

 

38. Kajúci čin – ťažko chorému

Spovedník má prihliadať na stav kajúcnika. Napr. nemožno povedať: „Potom sa pomodlite“, ale treba sa pomodliť spolu s ním.

Stačí úplne krátko: aby sme vytrvali do konca.

 

39. Čo keď kňaz zabudol dať kajúci čin

Keď kňaz zabudne uložiť KČ nič sa nestane.

Ak príde za ním kajúcnik, že mu nebol udelený KČ:

1. rozpomenie sa na hriechy a dá podľa hriechov,
2. ak si nespomenie: nikdy nie ešte raz vyznanie hriechov. Kňaz sa má iba všeobecne spýtať: Spovedali ste sa aj z ťažkých hriechov? …

 

40. Kajúci čin – aká povinnosť kajúcnika – kedy penitent má kajúci čin vykonať?

Povinnosť: Prijať, Vykonať

Ak by hol ťažký, môže žiadať o zmenu.

Kedy ho má penitent vykonať? Čím skôr, nie odkladať; Nesmie zabudnúť; Keď zabudol – nie je to pre neho hriech, môže ho vykonať aj po druhej spovedi. Vykonať kajúci čin v stave milosti – nie až potom, keď spácha nejaký ťažký hriech.

 

41. Dva spôsoby, keď kňaz nemusí dať za ťažký hriech ťažký kajúci čin.

Existujú dva prípady, kedy za ťažký hriech nemusí sa dať ťažký kajúci čin: Keď sa niekto naozaj kajúcne spovedá – je to jasne viditeľné – možno sa až rozplače. Keď spovedník zoberie kajúci čin na seba namiesto kajúcnika.

 

42. Čo je to trestný kajúci čin, čo treba pri ňom zohľadniť?

To je prípad, keď spovedník povie kajúcnikovi: „ak sa dopustíte tohto hriechu, urobíte to a to,,.“. Iba pri všedných hriechoch, nie pri smrteľných. Pri tomto kajúcom čine treba zohľadniť: Spovedník má povinnosť prispôsobiť KČ. Pri ťažko chorom pomodliť sa s nim!

Stav kajúcnika: zamestnanie (ťažko pracujúci, matka, ktorá kojí ..), vek (starí ľudia – pôst? Dieťa – púť do Lúrd?…), zdravie (cukrovkár – nemôžeme mu odoprieť mäso. ).

Podľa akosti hriechu: KČ má byť opakom hriechu: modlitba nesmie byť ako pokuta.

43. – 44. Tri zásady pri zmene kajúceho činu

Ak je potrebné zmeniť, nie zľahčiť! Kajúcnik si sám nemôže zmeniť KČ

Vyhľadať kňaza u ktorého sa spovedal. Ak sa s tým kňazom nemôže stretnúť, môže u iného. Sviatosť však u toho druhého nepokračuje – je to už nová sviatosť. Iný kňaz môže zmeniť kajúci čin iba v novej spovedi!

45. Rozhrešenie – formula

Rímskokatolícka formula rozhrešenia: Milosrdný Boh Otec, ktorý smrťou a zmŕtvychvstaním svojho Syna zmieril svet so sebou a zoslal Ducha Svätého na odpustenie hriechov, nech ti službou Cirkvi udelí odpustenie a pokoj. A JA ŤA ROZHREŠUJEM OD TVOJICH HRIECHOV V MENE OTCA I SYNA + I DUCHA SVÄTÉHO. (Ide o stručnú syntézu dejín spásy ako ustavičného procesu zmierenia,)

Gréckokatolícka formula rozhrešenia: Pán a Boh náš Ježiš Kristus milosťou a zľutovaním svojej lásky k človeku nech tebe, dieťa povie meno, odpustí všetky tvoje prehrešenia. A ja, nehodný kňaz, jeho mocou, ktorú mi dal, odpúšťam ti a rozväzujem ťa z pút všetkých tvojich hriechov v mene Otca i Syna i Svätého Ducha. Amen.

Anglická formula rozhrešenia: God, the Father of mercies, through the death and the resurrection of his Son has reconciled the world to himself and sent the Holy Spirit among us for the forgiveness of sins; through the ministry of the Church may God give you pardon and peace, and I absolve you from your sins in the name of the Father, and of the Son and of the Holy Spirit.

Nemecká formula rozhrešenia: Gott, der barmherzige Vater, hat durch den Tod und die Auferstehung seines Sohnes die Welt mit sich versöhnt und den Heiligen Geist gesandt zur Vergebung der Sünden. Durch den Dienst der Kirche schenke er dir Verzeihung und Frieden. So spreche ich dich los von deinen Sünden im Namen des Vaters und des Sohnes und des Heiligen Geistes.

Maďarská formula rozhrešenia: Isten, a mi irgalmas Atyánk, aki szent Fiának kereszthalála és föltámadása által kiengesztelte önmagával a világot, és kiárasztotta a Szentlelket a bűnök bocsánatára, az Egyház szolgálata által bocsásson meg neked, és adja meg a békét. És én föloldozlak téged bűneidtől az Atya és a Fiú és a Szentlélek nevében.

46. Rozhrešenie – gestá

Keď kajúcnik skončí modlitbu ľútosti, kňaz vystrie ruky (alebo aspoň pravú ruku nad hlavu kajúcnika) a hovorí formulu rozhrešenia. Potom spraví nad kajúcnikom znak kríža. Gesto vystretia rúk je klasickým gestom vzývania Ducha Svätého, (aj napr. pri birmovke). Vo sviatosti pokánia toto gesto znamená vzývanie Ducha Svätého na odpustenie hriechov. Ježiš povedal apoštolom: „Prijmite Ducha Svätého, komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené…“. Vystretie rúk teda naznačuje a sprostredkúva dar Ducha Svätého na oživenie, obnovenie a posvätenie kajúcnika. Aby znak vystretia rúk (resp. vkladania rúk) dostal všetku svoju vyjadrovaciu hodnotu, bude vhodné, aby si kajúcnik pokľakol, alebo sa aspoň sklonil a kňaz aby stál. Takéto chápanie však vylučuje používanie mriežkovanej spovednice. Je na biskupských konferenciách, aby určili niečo bližšie.

47. Rozhrešenie od cenzúr

Spovedník môže, prv než by rozhrešoval od hriechov, rozhrešiť aj od cenzúry, ktorá sa používa mimo sviatostí pokánia.

JA, MOCOU MNE ZVERENOU, OSLOBODZUJEM ŤA OD TRESTU EXKOMUNIKÁCIE (alebo: SUSPENZIE, alebo: INTERDIKTU) V MENE OTCA I SYNA + 1 DUCHA SVÄTÉHO Kajúcnik odpovie: Amen.

Dišpenzácia od irregularity: Kňaz dišpenzuje od irregularity buď v spovedi po rozhrešení, alebo mimo spovedí:

JA, MOCOU MNE ZVERENOU, OSLOBODZUJEM ŤA OD IRREGULARITY, DO KTOREJ SI UPADOL. V MENE OTCA I SYNA + I DUCHA SVÄTÉHO. Kajúcnik odpovie: Amen.

48. Rozhrešenie po poslednom výdychu – 3 časové hranice

Časová hranica – aj keď vydýchol, aspoň sa pomodliť pri zosnulom

1. a) ak niekto skoná náhle a už nedýcha – do 3 hodín možno rozhrešiť
2. b) ak niekto predčasne skoná – starý človek, ktorý sa držal dobre – absolúcia do pol hodiny
3. c) ak niekto zomieral pomaly, teda už sa predpokladalo, že zomrie a zomrel – nemožno dať absolúciu

49. Rozhrešenie po poslednom výdychu – duševné stavy

1. a) Viem, že žil kresťanským životom a ide s situáciu: ak niekto skoná náhle a už nedýcha; ak niekto predčasne skoná – starý človek, ktorý sa držal dobre, vtedy dať absolúciu – podmienečné rozhrešenie: AK ŽIJEŠ, JA ŤA ROZHREŠUJEM …
2. b) Keď sa nestaral o náboženstvo, ale mohol v poslednej chvíli oľutovať, dáva sa podmienečné rozhrešenie: AK SI SCHOPNÝ,…
3. c) ak sa niekto zatvrdilo staval proti prijatiu sviatosti, vtedy nemožno dať ani podmienečné rozhrešenie

50. Rozhrešenie v bezvedomí – 3 pravidlá

1. a) ak dotyčný volal kňaza, v tomto prípade kňaz dáva absolúciu bezpodmienečne.
2. b) ak nezavolal a upadol do bezvedomia a reaguje na podnet, dávame bezpodmienečne.
3. c) ak nevolal kňaza a ani nereagoval, dávame podmienečnú absolúciu.