Na poli už dlho ležala opustená flauta. Nik na nej už nehrával. Až jedného dňa tadiaľ prechádzal osol. Silno do nej fúkol a vylúdil z nej najsladší tón svojho života, najkrajší zvuk v živote osla i v živote flauty. Nevedeli pochopiť, čo sa stalo, lebo rozum nebol ich silnou stránkou, a keďže obaja v rozum verili, rýchle sa rozlúčili, lebo sa hanbili za to najlepšie, čo jeden i druhý vo svojom smutnom živote urobili. Koľko opustených fláut a koľko oslov je na tomto svete! Mnohí z nás sa nepoznajú, ostávajú sami sebe neznámi a skrývajú sami pred sebou, kto sú. Vyžadujú lásku od iných, ktorí sa tiež nepoznajú, a tak isto sa skrývajú. Ale niekedy sa mraky pretrhnú, objaví sa záblesk, iskra… a tam sa všetko končí, lebo chýba odvaha. Človek potrebuje veľa odvahy, aby miloval. Ale tak isto ju potrebuje, aby sa dal milovať.
Bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský posvätil nový mramorový oltár v zrekonštruovanom Kostole svätej Kataríny…
Peter Pagáč prišiel do Mozambiku prvýkrát v roku 2019. S profesorom Vladimírom Krčmérym hľadali možnosti,…
Nitrianske biskupstvo a Kňazský seminár sv. Gorazda v Nitre v rámci cyklu diskusných večerov pod…
Uplynulo 25 rokov od začiatku pútí mladých ľudí vo Vysokej nad Uhom. Prvá sa konala…
Filiálny kostol sv. Rozálie v Andovciach, ktorý patrí do farnosti Nové Zámky sa po rekonštrukcii…
V Kremnických Baniach sa konala tradičná púť k svätému Jozefovi, robotníkovi. Zúčastnili sa na nej…