O tých, čo znova upadajú do tých istých hriechov

Čo má robiť ten, čo činil pokánie za hriechy, a znova upadne do tých istých hriechov? Že sa niekto po pokání dopustil toho istého hriechu, je znakom, že na samom začiatku sa nie celkom očistil od pravej príčiny toho hriechu, z ktorej akoby z koreňa znova rastie to isté. Lebo je to podobné, ako keď niekto vyrúbe vetvy a nechá koreň, z ktorého potom vyrastajú výhonky. Tak aj niektoré hriechy nepochádzajú samy od seba, ale akoby z druhých vychádzali. Preto, kto sa chce od nich očistiť, musí najprv vytrhnúť príčinu týchto hriechov. Napríklad: snaha o prvenstvo a závisť nemajú samy v sebe príčinu, ale vyrastajú z lásky k sláve, ako z koreňa. Lebo kto veľmi dbá o oslavu medzi ľuďmi, chce predbehnúť toho, koho si ľudia veľmi ctia a závidí tomu, čo má u ľudí väčšiu slávu. Preto, kto sa raz prichytil pri závisti alebo svárlivosti je vo vnútri sa nachádzajúca náruživosť lásky k sláve. Musí túto náruživosť liečiť opačným cvičením v poníženosti. Takto nadobudne čnosť poníženia a potom sa už nevráti znova do toho spomenutého výhonku lásky k sebe. tak je to s každým podobným hriechom.

Back to top button