O svedomí, ktoré nič nevyčíta

Čo znamená, ak niekto hovorí: „Svedomie mi nič nevyčíta?“ Také niečo sa stáva aj pri chorobách tela. Lebo je veľa takých chorôb, ktoré chorý ani necíti. Predsa však viac dôveruje zisteniu lekárov ako svojej skúsenosti. Podobne je to aj pri chorobách duše. Hoci niekto nie je si vedomý hriechu, nemá výčitky svedomia, predsa je povinný veriť viac tým, ktorí môžu lepšie vidieť jeho hriechy. Tak sa správali aj apoštoli, ktorí si boli istí o svojom vnútornom rozpoložení voči Pánovi, predsa keď počuli: „Veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí“ (Mt 26, 21), radšej uverili slovám Pána a v pochybnostiach sa začali pýtať: „Som to azda ja, Rabbi“ (Mt 26, 25). Ešte výraznejšie nás tomu učí sv. Peter, ktorý z hlbokej pokory nechce súhlasiť s tým, aby prijal úsluhu od Pána a Učiteľa svojho, ale v silnom presvedčení o pravde slov Pána, keď počul: „Ak ťa n neumyjem, nebudeš mať podiel so mnou“ (Jn 13, 8), povedal: „Pane, tak potom nielen nohy, ale aj ruky a hlavu“ (Jn 13, 9).

Back to top button