Severný vietor a slnko sa stretli vysoko nad zemou a vznikol spor. Vietor sa vysmieval slnku, že je silnejší, a slnko sa vysmievalo vetru, že je silnejšie. Ani jeden nechcel ustúpiť. Nakoniec sa dohodli, že kto skôr z kabáta vyzlečie pútnika, čo si vyhliadli na zemi, ten vyhral. Vietor začal prvý – dul, fúkal a usiloval sa strhnúť kabát z tela úbožiaka. Dosiahol iba to, že ten pútnik sa lepšie zapínal a hľadal úkryt. Po chvíli vietor povedal slnku vyčerpaný, že sa to nedá. Slnko nič nepovedalo, len sa usmievalo. Usmievalo sa na pútnika tam dolu. O chvíľu si pútnik kabát rozopol. Slnko sa usmievalo stále silnejšie a jeho úsmev bol čoraz teplejší. Pútnik si vyzliekol kabát, a držal v ruke pri chôdzi. Slnko sa obrátilo k severnému vetru a stále mlčalo, len sa usmievalo …
Kondák, 4. hlas Temné sú oči mojej duše, Kriste, preto k tebe prichádzam ako slepý…
Bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský posvätil nový mramorový oltár v zrekonštruovanom Kostole svätej Kataríny…
Peter Pagáč prišiel do Mozambiku prvýkrát v roku 2019. S profesorom Vladimírom Krčmérym hľadali možnosti,…
Nitrianske biskupstvo a Kňazský seminár sv. Gorazda v Nitre v rámci cyklu diskusných večerov pod…
Uplynulo 25 rokov od začiatku pútí mladých ľudí vo Vysokej nad Uhom. Prvá sa konala…
Filiálny kostol sv. Rozálie v Andovciach, ktorý patrí do farnosti Nové Zámky sa po rekonštrukcii…