Nenaplnená vízia

Istá mladá žena mala veľký talent. Všetko nasvedčovalo tomu, že by sa z nej mohla stať spisovateľka. Jej učitelia na základnej i na strednej škole rozprávali, že vie šikovne narábať so slovami, že má živú predstavivosť a dokáže vyrozprávať príbehy tak nádherne, že by sa ľahko mohla stať dobrým a azda aj veľkým románopiscom. Ale ona im neverila. Nie som iná ako druhí, rozprávala. Ani nechcem byť iná ako ostatní. Spisovatelia sú iní… Rodina súhlasila. Veď čo by ľudia povedali… Čo vie o živote, aby mohla byť spisovateľkou… Niektorí chlapci, ktorí mali o ňu záujem, ju považovali za génia. Ale ona nechcela byť géniom. Chcela byť ako ostatní. Preto sa začala stretávať s chlapcami, ktorí ju nepovažovali za génia a smiali sa pri predstave, že by z nej mohla byť spisovateľka. Predsa však kdesi v hĺbke srdca vedela, že má na to talent, tušila, že by sa z nej mohla stať veľká spisovateľka a v niektorých okamihoch si to aj priala. No nakoniec sa tejto myšlienky nadobro vzdala. Vydala sa a mala deti. Cítila sa však veľmi nešťastná a nenaplnené. To ju nakoniec priviedlo nielen k rozvodu a potom k alkoholu. Pri pohľade na spackaný život si raz povzdychla: „Azda som sa predsa mala stať spisovateľkou…“ Na to však už bolo príliš neskoro… (A. Greeley)