Návrat márnotratného syna

Poľský dramaturg Bransteatter v hre Návrat márnotratného syna (Varšava 1948) uvádza príklad zo života umelca Rembranta. Pred Rembrantovým rodinným domom v Leyde stojí kríž. Treba ho odstrániť, lebo hatí prenikaniu svetla do bytu a zacláňa výhľad. Drevorubači zotínajú kríž sekerami. A hľa, kríž vyrastá v jeho rodine. Rembrantovi umiera žena, tratí syna a dcéru, upadá do dlžôb, zaberajú mu dom i obrazy. V poslednej núdzi nachodí cestu k Bohu, šťastie i svetlo, ktoré takéto reflexie vrhá na jeho maľbách. Duchovne obrodený vyznáva: „Keď človek chce dobre poznať cenu života, musí prejsť cez veľkú búrku. Každé stvorenie prináša na svet malý lúč svetla. Utrpenie a trpká krivda očisťujú toto svetlo, ktoré sa stáva čoraz jasnejšie ako briliant, keď ho brúsia.“