Mukačevský biskup Andrej Bačinský
Nástupcom Jána Bradáča na mukačevskom biskupskom stolci sa stáva Andrej Bačinský (1773-1809), ktorý sa veľmi zaslúžil o osamostatnenie mukačevskej eparchie. Narodil sa v Beňatine v Užhorodskom dištrikte 14. novembra 1732, v kňazskej rodine. Študoval v Užhorode, filozofiu a teológiu v Trnave, ktoré ukončí doktorátom posvätnej teológie.
V roku 1756 bol vysvätený za kňaza v Mukačeve a v roku 1773 za biskupa vo Viedni. V Užhorode založil učiteľský ústav, vydal rusínsky katechizmus a založil knižnicu. Jeho zásluhou biskupstvo, ktoré viedol 36 rokov sa upevnilo a nadobudlo veľkého rozkvetu. V tomto období, teda v roku 1773 sa uskutočnila vo Viedni synoda gréckokatolíckych biskupov z Uhorska. Na nej sa zúčastnili tri skupiny gréckokatolíkov v bývalom Uhorsku, vrátane Chorvátska, ktorí pochádzajú z troch únií:
- Chorváti, pochádzajúci z únie v Chorvátsku roku 1611.
- Rumuni, pochádzajúci z únie v Sedmohradsku roku 1698.
- Rusíni a Slováci, z Užhorodskej únie r. 1646.
Na tejto synode sa jednalo o dôležitých otázkach, čo sa týka napr. kníh a revízie textov, cenzúry kníh, ďalej o zmenšení počtu verejných sviatkov, cirkevných taxách a podobne. Za účinkovania biskupa Andreja Bačinského bol zriadený vo Viedni v roku 1774 cisársky generálny gréckokatolícky seminár pre všetky gréckokatolícke diecézy na území Rakúsko-Uhorska.
Ďalej v roku 1775 preniesol sídlo biskupstva z Mukačeva do centrálneho mesta Užhorodu. Následne v roku 1778 založil v Užhorode bohoslovecký seminár. Za jeho pôsobenia boli nariadením cisára Jozefa II. v roku 1787 odovzdané do správy Mukačevskej eparchie gréckokatolícke farnosti na Spiši, ktoré od roku 1651 spravovala Spišská Kapitula.
Mukačevská eparchia za biskupa Andreja Bačinského bola veľmi rozsiahla, o čom svedčia aj štatistické údaje z rokov 1804-1806 /viď tabuľka/:
Tabuľka č. 2. Mukačevská eparchia za biskupa Andreja Bačinského
Pč | Početobyv. r.1804 | Župy | Arcidekanáty r. 1806 | Fary | Fílie:1806 | Kňazi:1806 | Počet gr.kat. 1806 |
1
2 3 4 5 6
7 8
9 10 11 |
145 125
79 217 125 141 99 682 150 833 142 709
166 389 115 538
32 672 76 702 222 889 |
Abovsko-turnianskaBerežská
Borsodská Maramorošská Šarišská Szabolčská + oppid. Hajdu Szatmárska Spišská a Gemerská Ugocská Užská Zemplínska |
1
1 1 1 1 1
1 1
1 1 1 |
22
76 10 130 71 38
129 19
31 68 130 |
232
171 121 51 260 110
108 93
37 147 340 |
22
71 10 127 70 37
130 18
30 67 122 |
19 602
50 388 10 035 106 924 50 898 29 682
90 196 22 336
23 291 49 266 89 345 |
1 358 852 | Spolu: | 11 | 724 | 1660 | 705 | 541 963 |
Prameň: Kalendár gréckokatolíka 1970, Prešov 1970, s. 38.
Táto jej rozľahlosť nedovoľovala dôkladne spravovať tak veľké množstvo farností. Na základe rozhodnutia maďarskej kráľovskej kancelárie zo dňa 27. júla 1787 bola eparchia rozdelená na 3 vikariáty:
- Maramorošský – východná časť eparchie,
- Satmarský – Zatisie,
- Košický – západná časť eparchie.
Od toho času sa čoraz viac ukazovala potreba ustanoviť nové biskupstvo. A skutočne za krátky čas z mukačevskej eparchie bola vyčlenená a zriadená prešovská eparchia.