Most života

Max Eyth otrasne opisuje, ako ten inžinier potom jednej hroznej búrlivej noci znovu so strachom pozoruje svoj most. Vidí, ako na most prichádza vlak. Vidí jeho zadné svetlá. Tie však zrazu v hukote búrky zmiznú. A on vie: vlak sa teraz zrútil do hĺbky, do spenenej vody. Most sa v prostriedku prelomil. Keď som si ako mladý chlapec ten príbeh čítal prvýkrát, myslel som si: „Nie sme my tiež všetci takí?“ Každý z nás stavia most svojho života. A občas v bezsennej noci alebo, ak sa nás niečo veľmi mocne dotkne, vynorí sa strach: „Naozaj som dobre staval most svojho života?“