Modlitbový život

Henry Nouwen, kňaz a profesor teológie, žil sedem mesiacov ako mních na určitú dobu v trapistickom kláštore. Spýtal sa opáta Johna Eudesema: „Ako môžem rozvíjať skutočne hlboký modlitbový život, keď opätovne uviaznem v ruchu svojej práce? Mám sklon vybavovať malé i veľké úlohy tak rýchlo ako sa len dá a dokiaľ vidím okolo seba nevybavené úlohy, nemôžem sa takmer vôbec modliť. Využívam čas na modlitbu k premýšľaniu o všetkých tých veciach, ktoré ešte musím vybaviť. Mám potom stále dojem, že sú tu naliehavejšie a dôležitejšie veci ako modlitba.“ Odpoveď bola jasná a prostá: „Jediné riešenie spočíva v tom, že dáte svojej modlitbe pevný poriadok a nikdy ho nezmeníte bez rozhovoru so svojím duchovným vodcom. Určte si rozumnú dobu a keď ste si ju určili, zachovajte ju za každú cenu. To nech je vaša najdôležitejšia úloha… Keď v tom budete verný, pomaly spoznáte, že nemá cenu v tejto dobe premýšľať o problémoch, pretože ich v tejto dobe aj tak nevyriešite. Potom si sám v týchto voľných hodinách povedzte: Pretože teraz nemám nič na práci, môžem sa dobre modliť. Keď sa toho budete verne držať, zažijete postupne hlbšiu skúsenosť sám so sebou. V tejto neužitočnej hodine, keď neurobíte nič „dôležité“ alebo „naliehavé“, sa totiž musíte vyrovnať so svojou základnou bezmocnosťou a musíte zakúsiť svoju základnú neschopnosť vyriešiť vlastné i cudzie problémy a zmeniť svet. Keď sa tejto skúsenosti nevyhnete, ale ju prežijete, postupne pochopíte, že mnohé vaše zámery, plány a povinnosti nie sú vôbec tak naliehavé, rozhodujúce a dôležité, ako ste si pôvodne myslel a ony nad vami stratia svoju moc. Už vás nebudú obťažovať behom vášho času s Bohom a zaujmú vo vašom živote primerané miesto.“