Má Košický exarchát „dejiny”?

Východiskom pre náš pokus o odpoveď je pohľad na súčasnú situáciu. Dňa 21. februára 1997 sa v dejinách Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku udiala závažná organizačno-právna zmena. V tento deň boli zverejnené dekréty č. 78/94 a č. 3/97 Kongregácie pre Východné cirkvi, ktoré oznámili, že Svätý Otec Ján Pavol II. erigoval nový apoštolský exarchát so sídlom v Košiciach a doterajšieho pomocného prešovského biskupa Mons. Milana Chautura, CSsR, menoval za jeho prvého apoštolského exarchu. Inštrukcia Svätej stolice upresnila, že Košický apoštolský exarchát je priamo podriadený Svätej stolici a jeho hranice sú v súlade s hranicami Košického kraja. Ide o slobodné, na nikom nezávislé rozhodnutie Svätej stolice, ktorým sa časť územia, nad ktorým doteraz vykonával cirkevnú právomoc prešovský biskup, vyberá spod jeho jurisdikcie a prostredníctvom apoštolského exarchu sa priamo podriaďuje Svätej stolici.

Toto rozhodnutie Svätej stolice má však aj svoje historické paralely. Ich poznanie môže pomôcť aj k lepšiemu pochopeniu a zhodnoteniu tohoto dôlezitého kroku.

Odkedy existujú presné historické správy, všetci veriaci byzantského obradu, žijúci v severovýchodnom Uhorsku, podliehali pod právomoc mukačevskych biskupov. Presné teritoriálne ohraničenie ich právomoci sa postupne vyvíjalo. Už v období pred úniou napríklad vidíme, že knieža Betlen menoval roku 1620 gréckeho biskupa Jeremiáša za biskupa pre veriacich Maramoroša, Zemplína, Šariša a Abova. Od roku 1643 sa v hodnovernej listine leleského opátstva priznáva pre mukačevského biskupa Bazila Tarasoviča titul a právomoc okrem iného nad Zemplínom, Šarišom, Spišom a Abovom. Táto situácia pokračovala aj po užhorodskej únii roku 1646. Medzi titulmi prvého pounijného biskupa Petra Parténia Petroviča sa v cisárskej listine z roku 1659 uvádza aj Gemer a Turňa. Po kanonickom erigovaní Mukačevskej eparchie v roku 1771 bola jej rozloha príliš veľká, čo sťažovalo účinnosť pastoračného riadenia. Keďže už od roku 1723 existoval maramorošsky vikariát pre vzdialené vychodné farnosti, roku 1776 bol vytvorený sátmarský vikariát a pre západnú časť mukačevského biskupstva biskup Andrej Bačinský 27. júla 1787 vytvoril vikariát so sídlom v Košiciach a za prvého vikára menoval kanonika Ivana Kováca-Pásteliho. Podľa zriaďovacieho dekrétu mal byť vikárom vždy niektorý z mukačevských kanonikov. Za sídlo mu bol určený dominikánsky kláštor, ktorý však v tom čase slúžil civilným účelom mestských úradov. Preto sa mal vikár nasťahovať do prázdneho františkánskeho kláštora, ale v tom zasa pohotovo zriadil jágerský latinský biskup malý seminár. Tieto prekážky znechutili Pásteliho a na svoj úrad rezignoval. Na jeho miesto bol 13. januára 1790 menovaný vikár Michal Bradáč, ktorý po viacerých neúspešných pokusoch získať rezidenciu v Košiciach, preniesol sídlo vikariátu do Prešova. Toto prenesenie sídla bolo schválené v roku 1806 aj cisárskou kanceláriou. Roku 1813 sa stal vikárom Gregor Tarkovič, ktorého poznáme v dejinách našej cirkvi ako prvého prešovského biskupa.

Ďalšie delenie Mukačevského biskupstva, týkajúce sa nášho územia, prebehlo roku 1939, keď sa po rozpade prvej Česko-Slovenskej republiky a okupovaní Podkarpatskej Rusi Maďarmi časť farností Mukačevskej eparchie ocitla na území Slovenského štátu. Pre tieto farnosti bola 13. apríla 1939 vytvorená Apoštolská administratúra Mukačevskej eparchie na Slovensku, priamo podriadená Svätej stolici. Správa administratúry bola zverená vtedajšiemu prešovskému vladykovi Pavlovi Gojdičovi, ktorý ju vykonával prostredníctvom svojho generálneho vikára Antona Tinka. Po povojnovom usporiadaní sa pod správu prešovského biskupa dostali všetky gréckokatolícke farnosti v Česko-Slovensku a tento stav pokračoval aj po obnovení našej cirkvi v roku 1968. Nová spoločenská situácia si vyžiadala ďalšie zmeny, z ktorých máme ešte v živej pamäti vytvorenie apoštolského exarchátu v Českej republike po rozdelení federácie na dva samostatné štáty.

Erigovaním Gréckokatolíckeho apoštolského exarchátu so sídlom v Košiciach bolo Košickému kraju vytvorené osobitné cirkevnoprávne postavenie, ktoré aspoň v základných črtách zodpovedá aj špecifickému postaveniu Zemplína a Abova v dejinách mukačevského biskupstva. Toto špecifické postavenie si uvedomovali už mukačevskí biskupi pri zriaďovaní košického vikariátu na konci 18. storočia. Zriadením košického exarchátu sa okrem iného cirkevnoprávne vyriešilo postavenie farností historicky patriacich do Mukačevskej eparchie a nachádzajúcich sa od roku 1939 na politickom území Slovenska. Zriadenie apoštolského exarchátu je výrazom životaschopnosti a dynamizmu gréckokatolíckeho cirkevného spoločenstva a vytvára predpoklady pre ďalší inštitucionálny rast našej Gréckokatolíckej cirkvi.