Kúsok dreva pre človeka

Na hodine náboženstva položil Janko otázku, ktorá mu nedala pokoja: „Prečo majú v každej kresťanskej rodine v byte kríž?“ Iný žiak bol toho názoru, že „znamenie vzkriesenia by bolo lepšie“. Tak som si sadol k svojim chlapcom a porozprával som im tento príbeh. Starý otec šiel s Miškom na prechádzku. Bolo studené zimné popoludnie. Miško sa tešil na ľad a na sneh, poskakoval a podupával. Starý otec šiel s úsmevom, ale namáhavo, za ním. Mal choré, veľmi choré srdce. Miško chcel ísť k rybníku. Bol zamrznutý.„ Tu sa musí dobre korčuľovať,“ kričal Miško, „chcel by som sa aspoň chvíľu pokĺzať!“ Starý otec ho vystríhal. Stál tesne na kraji, keď už Miško bol obidvoma nohami na ľade. „Poď sem, Miš…!“Volanie starého pána prišlo neskoro. Miško skríkol, ľad sa pred ním preboril, rukami sa zachytil okraja. Starý otec trasúc sa nastrčil chlapcovi palicu a zo všetkých síl ho ťahal z vody. Starček potreboval všetky svoje sily, aby sa sám udržal na nohách a aby v rukách udržal palicu. Podarilo sa. Rýchlo, rýchlo domov. Ponáhľali sa, ako len vládali. Chlapcovi pomohol horúci kúpeľ a postieľka, aby sa dostal z ťažkostí. Ale pre starého pána bola tá príhoda osudná. Prudký srdcový záchvat mu vzal život. Smútok jeho drahých bol nesmierny. Po čase chceli rodinní príslušníci odpratať alebo rozdať veci, ktoré patrili starému otcovi. Miško s meravou tvárou sa prizeral. „Nie,“ skríkol odrazu, „tú palicu nesmiete zahodiť, tá patrí mne! Ňou mi dedko zachránil život a svoj pritom stratil! Kým budem živý, budem ju mať pri sebe ako znamenie jeho lásky ku mne!“ Nemusel som pokračovať. Moji chlapci pochopili. Janko povedal: „Teraz už rozumiem, čo znamená kúsok dreva pre človeka… čo znamená kríž pre kresťanov.“