Konfesné právo v skratke

– čo je právo – rímske právo má  viacero definícií – právnik Celsius – umenie dobrého a spravodlivého, právnik Hermegenus – všetko právo je konštituované pre ľudí, právnik Ulpián – čestne žiť, druhému neubližovať, každému dať čo mu patrí

– na označenie termínu právo latinčina v kanoistike používa termín ius – z lat. iussum – rozkaz, alebo iungere – zjednotiť

– podstata práva – spočíva vo vytváraní človeka

– najvyšším zákonom v Cirkvi – je spása duší

– podmetové právo – je splnomocnenie, oprávnenie, vyplýva z prirodz. hodnoty a dôstojnosti ľudskej osoby napr. volebné právo, práva dieťaťa, práva ženy

– predmetové právo – je právny predpis – zákon, kt. môže byť jednotlivý alebo súhrn-zbierka, v civilnom práve zbierka zákonov v kánonickom práve kódex

– druhy predmetového práva – božské alebo ľudské

– božské právo /fas/ môže byť – prirodzené alebo pozitívne

– ľudské právo /ius/ môže byť – svetské a kánonické

– prirodzené právo – je súhrn noriem, zakazujúcich alebo prikazujúcich kt. sú objektívne, všeobecné a nemenné, vyplýva zo základného poriadku ustanoveného Bohom – Boží zákon

– pozitívne právo – bolo čl. odovzdané cez Božie zjavenie kt. dovŕšil J.K., jeho prameňom je Biblia-sv. písmo, posvätná. tradícia, typickým právom je Desatoro

– svetské právo – civilné alebo verejné, je vydávané orgánmi svetskej moci napr. ústavné, trestné, medzinár., občianske, rodinné, obchodné

– rímske právo – prirodzené právo – je základňou práva, zaujimavé je právo manželské a rodinné, malo veľký vplyv na rozvoj kánonického – je jeho základom /vzniklo príslovie Cirkev žije rímskym právom/,

– kánonické právo – vnútorné právo cirkvi, má korene vo sv. písme, je zb. zákonov vydaných cirkvou, má dva základné princípy slovo a sviatosti, cirkev je preto sviatosťou spásy

– základnou sviatosťou – je krst, stáva sa nositeľom právnej príslušnosti k cirkvi, jeho podstatou je Boží život

– úlohou kánonického práva – je to čo úloha cirkvi  – spása človeka

– kánonické právo delíme – 1. Božské právo – prijaté od Boha – môže byť prirodzené a pozitívne, 2. právo ustanovené cirkvou 3. právo prijaté od iného zákonodarcu

– právny pozitivizmus – teória práv. pozit. prestala brať do úvahy prirodzené právo a zaoberala sa normami, kt. vydal štát

– rozlišujeme dva druhy poznania – rozumové – filozofické a duchovné – teologické, kt. prameňom je viera, navzájom sa doplňujú

– konfesné právo – vzniká tam, kde sa stretáva podstata štátneho a cirkevného práva, je súhrnom št. noriem vydaných vo forme zákonov, št. uznaných cirkevných predpisov týkajúcich sa ľudskej slobody, svedomia a náboženstva

– vzťah št. a cirkevného práva – monizmus /monarchia/, dualizmus – št. a cirkev, každý má svoje právo, demokracia – spoločenský konsenzus – hľadanie pravdy

– náboženská sloboda – patrí k ľudským slobodám, vyplýva z prirodzenosti človeka

– pluralizmus – spolužitie cirkvi a štátu

– separácia – odluka cirkvi od štátu napr. Francúzko – počas revolúcie aj keď Napoleón uzavrel r. 1905 konkordát, Rusko- r. 1918 Lenin, ČSSR – diktatúra štátu, USA – pozitívna separácia, št. podporuje cirkevné školy a platí duchovných v nemocniciach a armáde

– konkordát – /súhlasiť, zhodovať sa/  medzinárodná zmluva medzi štátom a apoštolskou stolicou, kt. usporiadava ich vzťahy, podstatou je rovnocennosť oboch strán, majú dvojakú formu:  slávnostnú a deklaratívnu, 1. konkordát –  Wormský  v 1122 ho uzatvorili pápež Kalixt II. a cisár Henrich, v ČSR r. 1929 – Modus Vivendi

– pápež Gregor XVI., Pius IX. a Lev XIII. odmietali odluku cirkvi od štátu – štát má slúžiť človeku pri dosiahnutí prirodzeného cieľa a cirkev pri dosahovaní nadprirodzeného cieľa

– zásada odluky cirkvi od štátu bola cirkvou odmietnutá ako mylná

– zmyslom základnej zmluvy medzi SR a sv. stolicou je čo najviac stabilizovať vzájomné vzťahy, podpísaná 24.11.2000

– II. vatikánsky koncil – obnova cirkvi a dialógu so štátom, náb. sl. sa zaoberajú dokumenty Lumen gentium, Gaudium et spes, Gravissimum educationis, Christus Dominus, Apostolicam auctuositatem

– najdôležitejší dokument DVK – o náboženskej sl. je deklarácia Dignitatis humanae, náb. sloboda sa dostáva na prvé miesto

– vyjadril 3 hlavné zásady – 1. autonómia cirkvi a štátu 2. uznanie náb. slobody 3. spolupráca cirkvi a štátu

– autonómia cirkvi – môže sa riadiť vlastnými zákonmi, vylučuje zasahovanie jedného z nich do vnútorných záležitostí druhého, táto nezávislosť v medz. význame = suverenita.

– uznanie náboženskej slobody – právo na náb. slobodu je základným ľudským právom  1. sl. riadiť sa vlastným právom 2. sl. verejného kultu 3. možnosť napomáhania čl. náb. spoločností k  praktizovaniu náb. života 4. sl. vyučovania 5. sl. v činnosti a zakladaní náb. inštitúcií 6. sl. pri obsadzovaní náb. funkcií 7. sl. vo výchove, vzdelávaní, menovaní a prekladaní kňazov 8. sl. pri budovaní sakrálnych objektov 9. sl. vlastníctva a správy cir. majetkov 10. sl. vplyvu na org. spoločnosti a ľudských aktivít 11. sl. zhromažďovania 12. zakladanie výchovných, kultúrnych, charit. a spoloč. združení

– spolupráca cirkvi a štátu – základ položil už cisár Konštantín Veľký,  DVK Gaudium et spes – zdôrazňuje zdravú spoluprácu, nevyhnutnou podmienkou je rešpektovanie autonómie a nezávislosti štátu, cirkvi a náboženskej slobody

– dôvody spolupráce – princíp spoločného dobra a vzájomnej pomoci

– prečo cirkev uzatvára zmluvu – deklaruje vôľu prispievať k duchovnému a materiálnemu dobru človeka  a spoločnému dobru, cirkev má plniť úlohy duchovnej povahy, spočíva v učení právd viery a morálnych zásad, vykonávanie charitatívnej a profylaktickej činnosti a pod.