Katechéza v prvopočiatkoch Cirkvi

Katechéza v prvopočiatkoch Cirkvi, synoptická katechéza, katechéza Skutkov apoštolov

Stručný prehľad dejín katechézy

1.            obdobie apoštolov (kerygmatické  ohlasovanie) do 2.storočia

2.            cirkevných otcov (katechum. katechéza)  2.- 6. stor.

3.            stredoveku (pokresťančovanie)  7.-15. stor.

4.            humanizmu (ochabnutie náb. života)  15.- zač. 16. stor.

5.            Tridentského koncilu (protestantská reforma) 16. stor.

6.            osvietenstvo (katechéza v škole, naturalizmus, moralizmus) 17.-18. stor.

7.            neoscholastiky (liberalizmus, racionalizmus, modernizmus)  19. stor.

8.            obdobie katechézy v 20. storočí (Magistérium, nové katechetické smery)

 

A. Katechéza v prvopočiatkoch Cirkvi (obdobie apoštolov)

•         Katechumenát ako ustanovizeň neexistuje.

– O najstaršej praxi kresťanskej iniciácie podáva info   Sväté písmo → jeho cieľom bolo vzbudiť túžbu po Bohu (napr. otázka mládenca: Čo mám robiť, aby som dosiahol večný život? Mt 19,16).

•         Prvá Petrova reč zástupom (Sk 2,14 – 36)

•         Apoštoli sa od začiatku usilovali o to, aby sa na službe apoštolátu zúčastňovali aj iní.

Služba diakonov a iných učeníkov. Ale aj jednoduchí kresťania chodili

a hlásali Slovo.

•         Sv. Pavol je najhorlivejším hlásateľom tejto blahozvesti od Antiochie až po Rím. Jeho početné listy predlžujú a prehlbujú jeho učenie.

•         Aj Petrove a Jánove listy, Jakubov a Júdov list (úvod, varovanie pred bludármi, povzbudenie veriacich, doxológia)  sú takisto svedectvami o katechéze apoštolskej doby.

•         Evanjeliá predstavovali učenie živým slovom hlásaným kresť. komunitám a majú viac-menej katechetickú štruktúru. Matúšovo ev. sa nazývalo ev. katechétu a Markovo ev. katechumena.

•       Apoštoli vysvetľovali úzky súvis medzi poznaním a správaním, t.j.: viera v Krista vyžaduje nielen poznanie, ale zmenu života (Jn 5,14, Mt 9,2, Mk 1, 14-15).

V apošt. dobe je iniciačná príprava tiež prípravou na mučenícku smrť.

Synoptická katechéza

•         Evanjeliové texty obsahujú podstatu katechetiky.

•         Katechéta musí často meditovať o evanjeliu, aby pochopil, ako sa ohlasuje Božie slovo a ako prvé kresťanské spoločenstvá pochopili svoje poslanie ohlasovať Božiu spásu v Kristovi.

6 bodov vnímania katechézy:

•  Prvenstvo katechézy

•  Predmetom Kristovho slova je on sám

–     Kristus vysvetľuje svoj život, nie knihu

•  Katechéza je posolstvo, výzva

–     Vyžaduje osvojiť si zmýšľanie a konanie Boha.

–     Stať sa Božím svetlom pre ľudí.

–     Vyžaduje vnútorné obrátenie – pokánie.

4.    Slovo Ježiša Krista je dobrá zvesť

–     Kristus ohlasuje blahoslavenstvá, radosť, pokoj.

5.    Kristova katechéza je jednoduchá

–     Chápu ju „jednoduchí“ a chudobní.

–     Hovorí jednoducho.

–     Vychádza zo života a prostredia tých, ku ktorým hovorí.

6.    Jeho katechéza je progresívna

–     Zakladá sa najmä na Starom zákone.

–     Rešpektuje zákon a Tradíciu.

–     Postupne, pomaly zjavuje svoju osobu a svoje poslanie.

Katechéza Skutkov apoštolov

•           Prvotná Cirkev ohlasovala radostnú zvesť spontánne, bez nejakého zvláštneho systému.

•           Kto uveril, bol bez zvláštnej prípravy pokrstený.

•           Kerygmatické hlásanie obsahovalo dve skutočnosti – Kristus zomrel a vstal.

Prvotná dôležitosť katechézy je dať svedectvo apoštolov o zmŕtvychvstaní Krista.

Štýl katechézy je historicko – kerygmatický.

–        Tu máme podstatu Vyznania viery – zvestované udalosti vrcholia v umučení a vzkriesení Ježiša.

–        Katechéza je vždy prispôsobená poslucháčom.

Katechéza sa uskutočňuje mocou Svätého Ducha

–        SD zoslal Ježiš Kristus z neba na šírenie „dobrej zvesti“.

–        Táto sila sa prejavuje v daroch jazyka, v zázrakoch, v prorokovaní, v nádeji.

Slovo apoštolov nadobúdalo silu aj vo svedectvách nových spoločenstiev.

–        láska, radosť, prenasledovanie

Katechéza  sv. Pavla

•          Listy sv. Pavla sú nádherným autoportrétom katechétu,

ktorý ohlasuje Ježiša Krista.

•          Katechéta preto musí mať ako povinnosť pravidelne rozjímať, aby dobre poznal toho, ktorého ohlasuje.

•          Čítať tieto Listy znamená obnovovať sa  vo viere, vo veľkosti svojho poslania.

•          V strede každej Pavlovej katechézy je Kristus ukrižovaný a vzkriesený.

•          Obrátenie je asimilovanie Krista Nežijem  už ja, ale žije vo mne Kristus“.

•          Hybnou silou tohto života je láska, v ktorej je zhrnutý celý zákon.

•          Pavol vie byť všetkým pre všetkých – jednoduchý s jednoduchými a múdry s múdrymi.

•          Jeho katechéza je rozumná a teologická, ukazuje silu Božieho slova a bláznovstvo kríža.

•          Dôraz na prítomnosť Krista: „Kristus je vzkriesený“ namiesto „bol vzkriesený“

Kat

,Tento svedok Ježiša Krista rozjímal po celý

život o tom, čo videl. Spolu s bratom Jakubom

a ap. Petrom boli Ježišovými najbližšími spolupracovníkmi.

•         Pôvode učeník sv. Jána Krstiteľa (Ježiš dal jemu a Jakubovi meno „boanerges“

•         Črtou jeho evanjelia je dramatickosť postoja Židov

voči Ježišovmu sebazjaveniu (Ja som cesta…; svetlo; Pastier; 

      vinič; chlieb života…)

•         Jeho katechézy sú o viere a v jeho evanjeliu sú opísané viaceré udalosti, ktoré iné evanjelia nespomínajú. Tie zažil Ján osobne s Kristom (vzkriesenie Jairovej dcéry, Premenenie, agónia v Getsemantskej záhrade)

•         Celé Jánovo evanjelium je akoby zbierka katechéz, z ktorých každá sa zakladá na udalosti z Ježišovho života v spojení so Starým zákonom, čo spolu vyjadruje určitý aspekt tajomstva Krista a Cirkvi

•         Katechéza sv. Jána je v tom istom čase biblická a historická, liturgická a teologická

Výzva súčasnej katechézy, vychádzajúca Evanjelia podľa Jána:

I. kráčať vo svetle

II. žiť ako Božie deti

III. žiť z prameňov lásky a viery

 

         SPISY Z KONCA APOŠTOLSKÉHO OBDOBIA

A OBDOBIA OTCOV

Ø  DIDACHÉ  (pôvod: koncom 1. a začiatkom 2. storočia) – krátke dielo        s vlastným názvom UČENIE PÁNA (HLÁSANÉ) NÁRODOM DVANÁSTIMI APOŠTOLMI.

Z obsahu: 16 krátkych kapitol, najstaršia časť sa volá „Náuka o dvoch cestách“ (života a smrti) – je to katecheticko-morálne poučenie pre katechumenov.

1. cesta života – dvojité prikázanie lásky (k Bohu a blížnemu)

2. cesta smrti – vymenovanie obsiahleho katalógu hriechov

Slovo CESTA sa často vyskytuje v Žalmoch ako synonymum nasledovania Pána

Ø  DIDASCALIA APOSTOLORUM – začiatok 3. storočia. Odporúča 1-2 dňový pôst (alebo 40 hodinový pôst) pred krstom a 2-3 dňový pôst pred Veľkou nocou. Z tohto krátkeho pôstu sa postupne vyvinul 40 – dňový pôst, ktorý odporúča veriacim už na začiatku 4. storočia sv. Atanáz (296-373), biskup z Alexandrie i sv. Cyril Jeruzalemský (315-386).

•         TESTAMENTUM DOMINI NOSTRI JESU CHRISTI –  historický prameň pochádzajúci zo sýrskej oblasti. Možno v ňom pozorovať sviatočnú formu liturgie i prvý celistvý postup utierne, ako ju nazýva spis “Oslava na úsvite”. Bohoslužba sa konala skoro, aby sa skončila do východu slnka. Testamentum nám podáva tri podoby rannej bohoslužby:

1.  Tá, ktorú uskutočňuje biskup, sa konala so zvláštnou                 slávnosťou počas nedieľ.

2.  Nazýva sa každodenným slávoslovím a nariaďuje sa tu, aby ju

vykonávali kňazi v chrámoch počas predpísaného času.

3. Tretia sa označuje ako „utreňa“ vdov, ktoré predsedajú v kresťanskom zhromaždení.

•         TRADITIO APOSTOLICA – biskupi prvých storočí odovzdávajú, objasňujú a obraňujú apoštolskú vieru. Sú svedkami a učiteľmi pravej kresťanskej viery a odovzdávateľmi posvätného apoštolského podania.

•         Barnabášov list sa nepripisuje sv. Barnabášovi, ale neznámemu spisovateľovi – židokresťanovi. Autor diela po zničení Jeruzalema krátko po roku 130 očisťuje kresťanstvo vo vzťahu k židovstvu. List bol napísaný po roku 70 a skladá sa z 21 kapitol, v ktorom sú homílie alebo krátke apologetické pojednávania.

•         Sv. Ignác Antiochijský (Byzantská hagiografia považuje sv. Ignáca za chlapca, ktorého dal Ježiš ako príklad svojim učeníkom (Mt 18,2). Hieronym ho zasa považoval za žiaka apoštola

Jána. Obe správy sú síce hypotézami, no sv. Ignác bol vo svojej teológii blízky apošt. učeniu.)

V liste do Smyrny píše napr. aj toto:

„Nasledujte všetci biskupa ako Ježiš Kristus Otca.

 Kňazov nasledujte ako apoštolov;

diakonov si vážte ako z Božieho príkazu.

Bez biskupa nech nikto nič nerobí, čo sa týka

Cirkvi. Platná je len tá eucharistická obeta,

ktorá sa koná pod vedením biskupa alebo jeho

zástupcu. Kde je biskup, tam má byť spoločenstvo,

ako Katolícka cirkev je tam, kde je Ježiš Kristus“

•         Takmer zo samého záveru poapoštolskej doby pochádza spis Hermasov pastier. Hermas bol bratom rímskeho biskupa Pia I. (asi r. 142 – 154). Starí spisovatelia si Hermasa vysoko vážili a videli v ňom Bohom inšpirovaného proroka.

•         Spis je písaný apokalyptickou formou a delí sa na dve časti:

prvá časť má päť videní;

druhá časť obsahuje dvanásť príkazov a desať podobenstiev Pastiera.

 

Celé Hermasovo učenie je veľmi dôležitým prameňom pre poznanie dejín sviatostného pokánia v prvotnej Cirkvi.

 

 

List Diognetovi, ktorý je svedectvom kresťanskej viery v zjavenie.

Neznámy autor ? vznešenému pohanovi menom Diognetos.

Tento list sa zaradzuje medzi „apoštolských otcov“. Ide však o apologetické dielo.

Zaujímavosťou je, že originálny list bol objavený náhodne v prvej polovici 15. storočia v obchode s rybami v Konštantínopole ako baliaci papier. Na konci 18. storočia sa dostáva do knižnice v Štrasburgu, kde počas francúzsko-pruskej vojny zhorel pri bombardovaní mesta v roku

1870. Súčasné poznatky o obsahu listu sa známe s kópií predmetného listu

OBSAH: opisuje svedectvo (či obhajobu) života

Kresťanov. Vysokopostavený pohan Diognet dal svojmu kresťanskému priateľovi tri otázky.

1. Aká je bohoslužba kresťanov a prečo zavrhujú kresťania židovské a pohanské bohoslužby?

2. Ako žijú kresťania medzi sebou?

3. Prečo prišlo kresťanské náboženstvo na svet len tak neskoro?

Doplnenie podľa knihy.

  1. Justín
  • Jeho apológia sa stáva základom pre vyučovanie dospelých pred prijatím krstu
  • Kandidátov na krst nazývali žiakmi pravdy alebo hľadajúcimi

Tri dimenzie katechumenátu podľa Justína

  • ľútosť nad svojimi hriechmi
  • viera v Cirkev ako učiteľku
  • zmena života obrátenie

Tertulián 2 stor.

Založil vlastný smer tertulianistov ako protest proti katolíkom ktorí nedodržovali kresťanské zásady.

  • U Tertuliána sa prvý krát stretávame s pojmom katechumen
  • Známa je jeho pevná zásada, že sa máme naučiť žiť praktický kresťanský život

Schéme obradov krstu podľa Tertuliána

  • Dvojité zrieknutie sa pohanstva
  • Troité ponorenie do vody- krst
  • Pomazanie olejom
  • Znamenie kríža na čele
  • Vkladanie rúk – birmovanie
  • Odovzdávanie mlieka a medu, prijatie Eucharistie

 

Zlaté obdobie katechumenátu

  • V 3 stor. sa objavuje katechumenát ako organizovaná inštitúcia s jasnými pravidlami
  • Prameňom je ,,Apoštolská tradícia“ od Hypolita Rímskeho v ktorom do detailov rozpracuváva obrad kresťanskej iniciácie.
  • Kandidáti ktorí sa chceli zapojiť do prípravy na prijatie krstu si museli nájsť niekoho, kto by sa za nich zaručil, kto by ich priviedol pred zástupcov miestnej cirkvi.
  • Kandidáti, ktorých povolanie bolo prehrešením v oblasti troch hlavných hriechov nemohli prijať krst(modloslužba, cudzoložstvo, vražda)
  • Katechumnát sa konal pod priamym dohľadom Cirkvi. Kandidáti boli pravidelne preverovaný.
  • Skúmanie sa nezaoberalo iba znalosťami no konkrétnym žitím kresťanského života.
  • Na Svätú a Veľkú Sobotu sa slávil starobylý obrat efeta kedy si kandidáti vyberali nové mená.
  • Krstom sa katechéza nekončila pretože neofyt sa dostal do obdobia mystagógie – osobného prehĺbovania sa, kde komunita pomáha novopokrstenému v rozijímani, v konaní skutkov lásky…..

 

Katechumeni kresťanskeho východu

  • Svedectvo podáva pútnička Egéria vo svojom diele Itinerarium Egeriae – ako sa kandidáti pripravovali na krst v čase pôstu.
  • Katechumeni sa zapisujú na prípravu deň pred začiatkom pôstnej doby.
  • Kandidát pristupujú pred biskupa so svojim krstným rodičom, ktorý sa pýta na ich kvality
  • Egeria neopisuje krstné obrady, ale spomína katechézy adresované neofytom vo veľkonočnom týždni.

Úpadok Katechumenátu

  • Cirkev už nie je v katakombách a diaspóre
  • Zrod nového sveta so špecifickým spôsobom myslenia a vízie kresťanského poriadku
  • Po zlatom období prichádza obdobie veľkých cirkevných otcov 6stor.
  • Zásadna zmena – hromadné praktizovanie krstu detí , samotný katechumenátzačína strácať zmysel a význam, zachovali sa iba obradové formy a modlitby.
  • Katechumenát za zmenil iba na náuku o základných zásadách kresťanského života a morálky
  • Takýto stav pretrval do 9 st kedy katechumenát úplne zanikol

Obdobie otcov snemov a škôl

Origenes – náuka o trojitom zmysle písma

  • Somatik –najmenej vyspelý telesný – uspokojí sa so slovným zmyslom písma
  • Psychik – chápe mravný význam písma
  • Pneumatik – preniká k hlbinám a tajom písma.

Alexandrijska škola

  • Pôvod – chceli zmieriť kresťanstvo s gréckou filozofiou
  • Predstavitelia – Klement Alexandrijsý, Hieronym, Origenes, Sv. Atanáz, Cyril Alexandrijský, za Origena dosiahla vrchol
  • Od 5 stor. začala upadať a vzmáhať s začala Antiochijská škola

Antiochijská škola

  • Stanovile hermeneurické zásady
  • Zakladateľ mučeník Lukian
  • Kládli hlavný dôraz na literárny zmysle
  • predstavitelia – Ján Chrizostom, Theodor z Mopsvetie, Teodoret Cýrsky, Efrém Sýrsky.

Strd medzi školami patril trom velikánom Bazilovi Veľkému Gregorovi Naziánskemu a Gregorovi Nysskému.

Katechéza v stredoveku

  • 476pád západorískej ríše-1492 objavenie Ameriky/ reformácia 1517
  • V Európe vládne v tomto období Cirkev nad svetskou mocou, nositeľom vzdelanosti je Cirkev
  • Sväté Písmo, liturgia a scholastika tvoria tri veľké pramene z ktorých sa živý zbožnosť a nábožnosť v stredoveku
  • Lateránsky koncil nariadil všetkym veriacim aspoň veľkonočné prijímanie a ročnú svätú spoveď
  • ,,Čie panstvo toho náboženstvo“
  • Najzákladnejším prostriedkom pre katechézu bola rodina a príbuzenstvo
  • Od 7 do 13 stor tvorili celú katechézu iba inštrukcie počas nedeľnej bohoslužby v ktorých sa vysvetľovalo vyznenie viery a modlitba Otče náš, ktoré sa učili naspamäť.
  • Synoda vo Froben Forster 734 – predpísala kňazom povzbudzovať veriacich k svätosti života, robiť pokánie
  • Synoda v Cloveshow 747 uprsňuje kňazom ich povinnosti.
  • V 9 stor cisár Karol Veľký, ktorý sa zaoberal farskou a rodinnou katechézou prikázal kňazom kázať vo všetky nedele a sviatky, poučovať veriacich vo viere a učiť modlitbu Otče náš a vyznanie viery

Formy a metódy katechézy

  • Cirkev urobila rodičov priamo zodpovedných za náboženskú výchovu vlastných detí.
  • Okrem spomínaných modlitieb mali priviesť deti do príkladneho života opakovaním kázni.
  • ročná spoveď- definované spovedné zrkadlá
  • De institutione laicali –Jonáš z Orealnsu –  kniha o súhrne viery kresťanského učenia, normy pre výchovu detí
  • Využívanie umenia ku katechéze- Gegor I vo svojom spise Regula Pastoralis nástojil na používanie obrazov  v chrámoch nie iba kvôli uctievaniu ale aj vyučvaniu.
  • Biblia Pauperum Biblia chudobných – séria obrazov s krátkymi vysvetľujúcimi frázami.
  • napriek tomu, že sa stredovek považuje za temný sa zachováva to isté evanjelium, ten istý iniciačny obrad, to isté spoločné slávenie a tá istá etika.

 Neusporiadaný nábožensky život stredoveku

  • Neusporiadaný náboženský život spojený s investitúrou, predávanie relikvií, odpustkov, túžba po zázrakoch, zastrašovanie diablom. Nehodní kardináli volili nehodného pápeža a ten zasa menoval nehodných  kardinálov.
  • Fársky klérus sa vyznačoval nemorálnosťou, nedostatočným vzdelaním
  • obdobie vhodné pre vznik reformácie pomáha tvoriť aj humanizmus a bibliczmus

-Humanizmus spája stredovek a renesanciu. Je to dôsledok upadajúceho stredoveku

  • Do popredia sa dotáva pohanská mentalita
  • Interpretácia náboženstva cez mágiu, čarodejníctvo
  • Do kéru sa dostáva svetskosť nepotizmus
  • Humanisti hľadajú v antickej pohanskej kultúre riešenie morálnych a náboženských problémov
  • Humanizmus zachytáva nové iniciatívi ku pokresťančeniu novej kultúry. Predstavitelie sú Vittorino de Feltre a Erazmus Rotterdamsky.
  • Cirkev si začína uvedomovať nutnosť nového pohľadu na vzdelanie a kresťanskú výchovu, čo potvrdzuje aj bula Supernae dispositionis ktorá bola vydaná Levom X

 

Back to top button