Jn 9, 1-38

Bratia a sestry!

Pre mňa osobne je tento evanjeliový príbeh jeden z najsilnejších. Hovorí o mužovi, ktorý bol slepý od narodenia. Takýto ľudia vo vtedajšej dobe sedeli na okraji cesty a žobrali. Aj slepec žobral, aby niečo získal. Sedí tam a dúfa, že sa nad ním niekto zľutuje, hodí mu mincu a on si bude môcť kúpiť jedlo, aby nezahynul od hladu. Inými slovami povedané – žobre, aby prežil.

Vieme, že všetky evanjeliové príbehy o uzdravení, majú pre nás posolstvo. Nepoukazujú len na Ježišovu moc nad chorobou či smrťou, ale každý človek by tam mal vidieť aj seba a svoju závislosť na Kristovi. Pretože jedine Ježiš môže naplniť naše prázdne ruky, srdcia a otvoriť „slepé“ oči.

Dnešný úryvok z Jánovho evanjelia nám chce ilustrovať nielen chudáka, ktorý bol celý život slepý, pretože sa už taký narodil a ktorého meno ani nepoznáme. Chce byť ilustráciou chudákov, ktorými sme aj my – slepí „žobráci“ kľačiaci pri ceste, ktorí mnohokrát bojujeme s hriechom a túžime po svetle života, po svetle na cestu, po svetle nádeje večnosti. Naše oči sú mnohokrát slepé. Vieme dobre, že oči nám môže „otvoriť“ iba Ježiš. Tak ako vtedy prechádzal popri bezmennom slepcovi a všimol si ho, tak rovnako aj dnes prechádza popri nás. A on nielen prechádza, on nás vidí. Vie o našej biede, pozná našu núdzu a je ochotný to zmeniť, ak o to máme záujem.

Je smutné, že učeníkov v danej chvíli trápi niečo úplne iné. V žobravom slepcovi od narodenia nevidia svoj vlastný duchovný údel, nevidia v ňom biedu a trápenie. Ich trápi a zamestnáva to, kto za to môže! Kto zhrešil? Kto má vinu na tom, že sa takýto narodil? Očakávajú, že sa teraz začne zaujímavá teologická diskusia. Podľa vtedajšieho presvedčenia sa verilo, že choroba v živote človeka je následkom hriechu. Kedy však stihol zhrešiť niekto, kto sa už ako slepý narodil? Nie je potom jeho postihnutie trestom za hriechy jeho rodičov? Je to vôbec spravodlivé, aby za hriechy rodičov pykali ich deti? Zdá sa, že táto teologicko – teoretická rovina problému je to jediné, čo v danej chvíli trápi učeníkov. Akoby tým evanjelista Ján chcel povedať, že aj učeníci samotní, i keď telesne vidia, nie sú na tom lepšie než ten slepý chudák. I oni sami sú slepí, pretože nevidia.

Učeníci ešte stále nepochopili, kto je Ježiš a aké je jeho poslanie. „Vy sa pýtate: Kto zhrešil? Nikto nezhrešil! O to teraz totiž vôbec nejde!“ A tak otáča otázku a stavia ju ináč! Nie: „odkiaľ“ sa to vzalo, ale „na čo“, to má slúžiť a viesť? Ježiš ponúka celkom nové perspektívy a horizonty, o ktorých jeho učeníci ani len netušili.

Položme si otázku: na čo môže byť slepota „dobrá“? Ježiš na to odpovedá takto: „Stalo sa to preto, aby sa na ňom zjavili Božie skutky.“  A Ježiš je práve ten, kto tie Božie skutky zjaví a realizuje. Veď na to prišiel. V celom príbehu akoby ani tak nešlo o uzdravenie. To kľúčové, na čo sa treba sústrediť, je Ježišova moc. Ježiš je to svetlo, ktoré prišlo na svet. On je to svetlo, ktoré človeku otvára oči, aby sme videli. Videli správne svoj život, videli jasne a ostro tú úzku cestu a tesnú bránu, ktoré vedú do večnosti.

Bratia a sestry, mňa osobne, okrem iného čo tu dnes bolo povedané, sú aj slová textu: „Susedia a tí, čo ho predtým vídali žobrať, povedali. Nie je to ten, čo tu sedával a žobral? Jedni tvrdili: Je to on! Iní hovorili: Nie je, len sa na neho podobá. On sám povedal: Ja som to!“ Je to vyznanie samotného uzdraveného, ktorý sa nakoniec dostáva k slovu. Vyznanie: „Áno, som to ja. Ja, ktorý som ničomu nerozumel, nič nevidel. Celý svoj život som žil v tme. Nepoznal som Boha, jeho moc ani jeho milosť a zľutovanie. Mal som vždy len prázdne ruky, ale teraz mi ich Ježiš naplnil odpustením a prijatím. Mal som odjakživa slepé oči, ale teraz vidím veľkosť Božej dobroty, lásky, milosti a milosrdenstva. Doteraz som nevidel žiadnu nádej pre svoj život. Deň čo deň som neočakával nič viac, len malú mincu, aby som nezahynul od hladu, aby som prežil. Ale teraz vidím cestu spasenia. Keď po nej budem kráčať, nezahyniem naveky. Ježiš totiž nasýtil môj hlad po zmysle života. Dal mi nielen toľko, aby som prežil, ale aby som žil naplno. A nakoniec, aby som žil večne.“