Jakubovo protoevanjelium

Jakubovo rozprávanie o Ježišovom narodení z Márie

1. Medzi dvanástimi kmeňmi Izraela žil človek menom Joachim, veľmi bohatý človek, ktorý prinášal Bohu dvojaký dar. Pritom hovorieval: „Nech z môjho bohatstva dostane celý národ, mne nech je to k odpusteniu (hriechov), aby sa Pán zmiloval. Nastal veľký deň Pána, keď synovia Izraela prinášali svoje dary. Tu sa proti Joachimovi postavil Ruben, ktorý povedal: „Nie je možné, aby si ako prvý priniesol dary, veď si ešte Izraelu nedaroval potomka.“ Joachim sa veľmi zarmútil a začal prezerať rodokmene Izraela. Pritom si hovoril: „Pozriem sa, či som jediný medzi dvanástimi kmeňmi Izraela, kto mu nedaroval potomstvo.“ A keď si prezrel rodokmene zistil, že všetci spravodliví zanechali Izraelu potomstvo. Spomenul si na Abraháma, ktorému Boh daroval v posledných dňoch syna Izáka. Tu sa Joachim veľmi zarmútil a nevrátil sa k svojej manželke, ale odišiel na púšť, kde si postavil stan a postil sa tam štyridsať dní a štyridsať nocí. Pritom hovoril: „Nebudem jesť ani piť, pokiaľ ku mne nezostúpi Pán. Mojou potravou a nápojom bude modlitba.“

2. A jeho manželka Anna horko plakala a hovorila: „Oplakávam svoje vdovstvo a svoju bezdetnosť.“ Ale nastal veľký Pánov deň a Judita, jej slúžka, jej povedala: „Ako dlho budeš mučiť svoju dušu? Veď nastal veľký Pánov deň a ty nesmieš plakať! Vezmi si čelenku, ktorú mi dala moja pani za prácu, veď ja som slúžka a nemôžem nosiť znak kraľovania.“ Anna jej na to povedala: „Odíď odo mňa, ja to nebudem robiť, veď Pán ma ponížil. Vari ťa nie pokušiteľ priviedol k tomu, aby si ku mne prišla a ja sa spolu s tebou dopustila hriechu?“ Judita jej odpovedala: „Prečo ťa mám prehovárať? Pán uzavrel tvoje lono, aby nedalo Izraelu potomka.“ Tu sa Anna veľmi zarmútila, ale zobliekla svoje šaty, okrášlila si hlavu, odela sa do drahocenných šiat a odišla do záhrady, kde sa prechádzala do deviatej hodiny. Potom uvidela vavrín, sadla si pod neho a začala sa modliť k Pánovi slovami: „Bože našich otcov, požehnaj ma a vyslyš moju modlitbu, tak ako si požehnal Sáru a daroval jej syna Izáka.“

3. A keď potom pozdvihla oči k nebu, uvidela hniezdo vrabca a začala plakať. Tu povedala: „Je mi smutno. Ach, kto ma porodil? Ktoré lono ma priviedlo na svet? Veď som sa stala prekliatou medzi synmi Izraela a s výsmechom ma vyhnali z chrámu. Je mi horko, veď komu som podobná? Nepodobám sa nebeskému vtáctvu, veď i jemu dávaš ty, Pane, potomstvo. Nie som podobná zvieratám, pretože aj im dávaš, Pane, potomstvo. Nie som podobná ani tejto vode, veď aj voda prináša pred tebou svoje plody, Pane. Ach, je mi smutno a komu sa podobám? Nie som podobná ani zemi, ktorá po určitej dobe prináša plody a oslavuje teba, Pane.“

4. Tu sa pred ňou objavil anjel Pána, ktorý jej povedal: „Anna, Anna, Pán vyslyšal tvoju modlitbu. Počneš a porodíš a o tvojom potomstve budú hovoriť po celom svete.“ Anna odpovedala: „Ako je živý Pán, môj Boh, ak porodím syna alebo dcéru, darujem ho môjmu Pánovi a moje dieťa mu bude slúžiť po celý svoj život.“ Tu prišli dvaja poslovia a povedali jej: „Tvoj manžel Joachim prichádza so svojimi stádami.“ Veď sa mu zjavil anjel a zvestoval mu: „Joachim, Joachim, Boh vyslyšal tvoju modlitbu. Odíď odtiaľto, lebo tvoja manželka Anna počne vo svojom lone. Tu Joachim odišiel a prikázal svojim pastierom: „Priveďte desať čistých baránkov bez poškvrny, ktoré obetujem Pánovi, svojmu Bohu, a priveďte mi dvanásť mladých teliatok, ktorí budú pre kňazov starších, a sto kozliat pre celý národ.“ A tu Joachim prichádzal so svojimi stádami. Keď Anna, ktorá stála pri bráne, uvidela, že sa Joachim blíži, pribehla k nemu a objala ho. Potom povedala: „Teraz už viem, že ma Pán požehnal. . Bola som vdovou a teraz nie som vdova, bola som bez dieťaťa a teraz počnem.“ A Joachim v ten deň získal pokoj pre svoj dom.

5. Ráno potom priniesol svoje dary a povedal: „Ak sa Pán nado mnou zmiloval, potom mi to zlatá doska kňaza zjaví. A priniesol Joachim svoje dary a keď pristúpil k Pánovmu oltáru hľadel neustále na dosku a nevidel na sebe hriech. Potom Joachim riekol: „Teraz už viem, že sa Pán nado mnou zmiloval a odpustil mi všetky hriechy.“ Potom vyšiel ospravedlnený z chrámu a odišiel do svojho domu. Keď potom uplynuli určené mesiace, Anna v deviatom mesiaci porodila a spýtala sa pôrodnej babice: „Koho som porodila?“ Ona jej odpovedala: „Dcéru.“ Tu Anna riekla: „Dnes sa vyvýšila moja duša a darovala Dcéru. Po niekoľkých dňoch sa Anna uzdravila, kojila svoju dcérku a pomenovala ju Mária.

6. Dieťa silnelo deň za dňom. Keď mala Mária šesť mesiacov, postavila ju matka na zem, aby skúsila, či môže stáť. Tu (Mária) pobehla sedem siah a vrátila sa ku svojej matke. Matka ju vzala na ruky a povedala: „Ako je živý Pán, môj Boh, ty nebudeš chodiť po tejto zemi, dokiaľ ťa neprivediem do Pánovho chrámu. Potom prichystala zvláštne miesto, kde mala dcérka spať a zakázali tam nosiť čokoľvek nečisté. A Anna pozvala nepoškvrnené judské panny, aby sa o dieťa starali. Keď mala panna rok Joachim vystrojil veľkú hostinu, pozval kňazov, znalcov zákona, starších a celý izraelský ľud. Priniesol dieťa pred kňazov a tí ho požehnali slovami: „Kiež požehná Boh našich otcov toto dieťa, aby sa jeho meno oslávilo vo všetkých pokoleniach.“ A národ odpovedal: „Nech sa tak stane.“ Potom Joachim odniesol dcérku pred veľkňazov, ktorí ju požehnali slovami: „Všemocný Bože, zostúp k tomuto dieťaťu a daj mu najväčšie a nepomíňajúce požehnanie.“ Potom Anna odniesla dieťatko na čisté miesto, kde spávalo a nakojila ho. A Anna spievala túto pieseň pred Pánom: „Zaspievam pieseň Pánovi, ktorý ku mne zostúpil a zbavil ma úkladov mojich nepriateľov. On mi daroval plod svojej spravodlivosti, jediný a tak veľmi významný pred jeho očami. Kto oznámi Rubenovým synom, že Anna kojí? Počujte to, dvanásť pokolení Izraela, Anna kojí!“ A keď sa hostina skončila, hostia sa rozišli, radovali sa a chválili Boha Izraela.
7. Mesiace utekali a dieťa malo dva roky. Tu Joachim riekol: „Odnesme ju do Pánovho chrámu, aby sme splnili sľub, aby sa na nás Pán nerozhneval, neodvrhol nás a tak sa ho náš dar nestal nedôstojným.“ Anna odpovedala: „počkáme do tretieho roku dieťaťa, aby nezačalo hľadať otca alebo matku.“ Joachim jej odpovedal: „Počkáme.“ A keď malo dieťa tri roky riekol Joachim: „Pozvite nepoškvrnené judské dcéry, ktoré vezmú sviece, čo nimi budú svietiť, aby si dieťa zamilovalo vo svojom srdci Pánov chrám a nevrátilo sa späť.“ A učinili tak na ceste, ktorá viedla ku chrámu. Kňaz dieťa prijal, pobozkal ho, požehnal a riekol: „Pán požehná tvoje meno vo všetkých pokoleniach, pretože skrze teba dá Pán v posledných dňoch vykúpenie synom Izraela.“ A posadil Máriu na tretí stupienok oltára. Tu na ňu zostúpila Pánova milosť, radostne skákala a celý Izraelský národ si ju zamiloval.
8. Jej rodičia odišli, divili sa a chválili Pána, že sa s nimi dieťa nevrátilo. Mária prebývala v chráme ako holubica a potravu prijímala z rúk anjela. Keď mala dvanásť rokov, kňazi sa začali radiť a hovorili: „Mária už má dvanásť rokov a je v Božom chráme. Čo s ňou máme robiť, aby nejako nepoškvrnila svätyňu?“ A veľkňazovi riekli: „Ty stojíš pred Pánovým oltárom, vojdi (tam) teda a modli za ňu a čo ti Pán zjaví, to učiníme.“ A veľkňaz si obliekol liturgické rúcho, vošiel do veľsvätyne a modlil sa za ňu. Tu sa mu zjavil anjel Pána a riekol mu: „Zachariáš, bež a zhromaždi vdovcov z národa. Tí nech prinesú svoje palice a koho Pán označí, toho sa stane ženou (a zachová panenstvo). Poslali teda po Judei poslov, Pánova poľnica znela a všetci sa začali schádzať.
9. Jozef odložil sekeru a tiež prišiel na miesto, kde sa zhromaždili. Keď sa všetci zišli, odobrali sa k veľkňazovi a niesli svoje berly. On palice vzal, vošiel do svätyne a tam sa modlil. Keď sa pomodlil vzal palice, vyšiel vonku a každému vrátil jeho berlu podľa označení, ktoré na nich boli. Poslednú palicu si vzal Jozef a tu z berly vyletela holubica a v sláve letela k Jozefovi. Tu kňaz riekol: „Ty si bol vybraný, aby si k sebe prijal a ochraňoval pannu Pána.“ Ale Jozef sa bránil: „Ja mám synov, som starý a ona je mladá. Ja nechcem byť na smiech synom Izraela.“ Kňaz mu odpovedal: „Boj sa Boha a spomeň si ako potrestal Dátana, Abirama a Koreho, keď sa otvorila a pre neposlušnosť ich pohltila.“ Tu sa Jozef zľakol a vzal si Máriu, aby sa o ňu staral. A Jozef Márii povedal: „Vzal som ťa z Pánovho chrámu a teraz zostaneš v mojom dome. Ja odchádzam za tesárskou prácou a potom (pokiaľ to Pán uzná za vhodné) sa k tebe vrátim. Boh ťa ochraňuj!“
10. Vtedy sa kňazi radili a povedali: „Ušijeme pre Pánov chrám oponu.“ A veľkňaz riekol: „Priveďte čisté panny z Dávidovho rodu.“ Sluhovia šli, hľadali a našli sedem panien. A veľkňaz si spomenul na mladú Máriu, ktorá pochádzala z Dávidovho rodu a bola čistá pred Bohom. Sluhovia šli a priviedli ju. I uviedli panny do Pánovho chrámu. Tu veľkňaz riekol: „Hoďte lós, komu čo pripadne: zlato, amant (zelenavý azbest), ľan, hodváb, hyacint (červenej farby), priadzu a pravý purpur. A Márii vyšla priadza a pravý purpur. Ona ich vzala a vrátila sa do svojho domu. V tej dobe bol Zachariáš nemý, preto ho nahrádzal Samuel (pokiaľ Zachariáš znova nezačal hovoriť). Mária potom vzala priadzu a začala priasť.
11. A keď vzala džbán a šla po vodu začula: „Raduj sa, Milostiplná! Pán s tebou! Požehnaná si medzi ženami.“ Tu sa začala rozhliadať, aby zistila, odkiaľ prichádza hlas. Vystrašene sa vrátila domov, postavila džbán na zem, vzala priadzu a začala. Tu pred ňou stál anjel Pána a riekol jej: „Neboj sa Mária, lebo si našla milosť u Pána a počneš podľa jeho slova.“ Keď to ona počula, premýšľala a hovorila si: „Skutočne počnem z živého Boha a porodím tak, ako každá žena?“ A anjel povedal: „Nie tak, Mária, ale moc najvyššieho ťa zatieni, pretože ten, čo sa z teba narodí, je svätý a budem sa volať Synom Najvyššieho. Dáš mu meno Ježiš, lebo on spasí svoj národ.“ Mária povedala: „Som služobnicou Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“
12. Mária skončila pradenie priadze a purpuru a odniesla to veľkňazovi. Veľkňaz ju požehnal a riekol: „Boh povýšil tvoje meno a ty budeš požehnaná medzi národmi zeme.“ Mária sa zaradovala a šla ku svojej príbuznej Alžbete. Keď prišla k dverám, Alžbeta to začula, prestala priasť priadzu a bežala k dverám. Keď otvorila uvidela Máriu, pozdravila ju a povedala: „Ako je možné, že ku mne prišla Matka môjho Pána? Veď dieťa, ktoré vo mne prebýva sa pohlo a pozdravilo ťa.“ Ale Mária nepochopila tajomstvo, ktoré jej zjavil archanjel Gabriel. Pozdvihla oči k nebu a riekla: „Kto som ja, Pane, že ma oslavujú všetky národy zeme?“ A prebývala pri Alžbete tri mesiace. Medzitým sa jej bruško deň za dňom zväčšovalo a Mária sa vrátila so strachom k sebe domov a ukrývala sa pred synmi Izraela. Mala šestnásť rokov, keď sa odohrali tieto udalosti.
13. A nastal už šiesty mesiac jej tehotenstva. Vtedy sa Jozef vrátil domov z tesárskych prác a uvidel, že je tehotná. Udrel sa po tvári, padol na zem a horko sa rozplakal. I riekol: „Akože sa teraz môžem obrátiť k Pánovi, môjmu Bohu? Ako sa môžem teraz modliť za túto Pannu, ktorú som ako pannu priviedol z chrámu a nedokázal som ju ochrániť? Kto ma oklamal? Kto spôsobil zlo môjmu domu a poškvrnil pannu? Nestalo sa mi to isté čo Adamovi?! Veď vtedy, keď Adam oslavoval Pána, objavil sa had, ktorý videl Evu samotnú a oklamal ju. A to sa stalo aj mne.“ A Jozef vstal, zavolal si Máriu a povedal jej: „Bola si pod Božou ochranou. Čo si však učinila, že si zabudla na Pána? Prečo si poškvrnila svoju dušu ty, ktorá si vyrástla vo veľsvätyni a prijímala pokrm od anjela?“ Horko sa rozplakala a povedala: „Som čistá a muža som nepoznala.“ Jozef jej odpovedal: „A odkiaľ je dieťa v tvojom lone?“ Ona riekla: „Ako je živý Pán, môj Boh, neviem odkiaľ.“
14. Jozef sa zľakol a jej slová ho upokojili. Potom začal premýšľať, čo s ňou má robiť. Hovoril si: „Ak zatajím jej hriech, stanem sa porušiteľom Zákona, a pokiaľ ho vyjavím synom Izraela, vydám na smrť nevinnú krv. Čo s ňou mám robiť? Prepustím ju tajne z domu.“ A nastala noc. Anjel Pána sa zjavil vo sne Jozefovi a riekol mu: „Nemaj strach kvôli Panne, lebo to, čo je v jej lone, pochádza od Svätého Ducha. Ona porodí Syna a ty ho nazveš Ježiš. Veď on spasí svoj národ od trestov za hriechy.“ Jozef sa prebudil, chválil Boha Izraela za milosť, ktorú mu zoslal a Máriu neprepustil.
15. Vtedy k nemu prišiel znalec Zákona Ananiáš a spýtal sa: „Prečo si nebol na zhromaždení?“ Jozef odpovedal: „Som unavený z cesty a chcel som si prvý deň odpočinúť.“ Keď sa Ananiáš vracal, uvidel tehotnú Máriu. Bežal k veľkňazovi a riekol mu: „Jozef, ktorého považuješ za spravodlivého sa prehrešil proti zákonu.“ Veľkňaz sa spýtal: „Čo sa stalo?“ A znalec Zákona Ananiáš odpovedal: „Pannu, ktorú prijal z chrámu Pána poškvrnil, zhanobil manželstvo a nepovedal o tom synom Izraela.“ Veľkňaz sa pýtal: „To učinil Jozef?“ A Ananiáš odpovedal: „Pošli tam sluhov a uvidíš, že je tehotná.“ Veľkňaz teda poslal sluhov a oni ju uvideli a videli, že správa o jej tehotenstve je pravdivá. Priviedli ju i s Jozefom na súd. A veľkňaz sa spýtal: „Mária, čo si to učinila? Prečo si poškvrnila svoju dušu a zabudla na Pána, svojho Boha? Ty si prebývala vo veľsvätyni a prijímala pokrm od anjela. Počula si spev jeho úst a radovala si sa z toho. Prečo si to učinila?“ Ona horko zaplakala a riekla: „Ako je živý Pán, môj Boh som pred ním čistá a muža som nepoznala.“ Veľkňaz sa obrátil k Jozefovi: „Prečo si to učinil?“ Jozef odpovedal: „Ako je živý Pán, môj Boh, som pred ňou čistý.“ Ale veľkňaz riekol: „Nevydávaj krivé svedectvo, ale hovor pravdu! Poškvrnil si manželstvo a neoznámil si to synom Izraela. Nesklonil si svoju hlavu pred rukou Pána, aby požehnal tvoje potomstvo.“ A Jozef mlčal.
16. A veľkňaz riekol: „Vydaj Pannu, ktorú si prijal z Pánovho chrámu.“ Jozef zaplakal. Potom veľkňaz riekol: „Dám vám piť vodu usvedčenia pred Pánom a Boh zjaví vaše hriechy pred vašimi očami.“ A vzal vodu, dal piť Jozefovi, poslal ho hore, on sa vrátil a voda mu neuškodila. Veľkňaz dal piť aj Márii, poslal ju hore, ona sa vrátila a voda jej neuškodila. Vtedy sa ľudia veľmi divili, pretože na nich nebol nájdený hriech. Tu veľkňaz riekol: „Ak Pán Boh nezjavil váš hriech, ja vás súdiť nebudem.“ A prepustil ich. Jozef vzal Máriu, šiel domov, chválil Pána a radoval sa.
17. Vtedy vyšlo nariadenie od cisára Augusta, aby sa uskutočnil súpis v judskom Betleheme. A Jozef povedal: „Zapíšem svojich synov. Ale čo mám urobiť s touto pannou? Ako ju mám zapísať? Ako manželku? To sa hanbím. Ako dcéru? Ale všetci synovia Izraela vedia, že nie je mojou dcérou. Kiež ukáže Pánov deň, čo je Pánova vôľa.“ A posadil ju na osedlaného osla, ktorého viedol jeden z Jozefových synov a Jozef s druhým synom šli za nimi. A keď prešli tri míle , Jozef sa pozrel a uvidel, že je smutná a myslel si, že dieťa, ktoré sa v nej nachádza ju zarmucuje. A potom sa znova pozrel a videl, že je veselá. Tu sa jej spýtal: „Mária, ako to, že chvíľu vidím tvoju tvár veselú a chvíľu smutnú?“ A Mária Jozefovi odpovedala: „Preto, že vidím pred očami dva národy. Jeden plače a narieka a druhý sa raduje a veselí.“ Keď prešli polovicu cesty, povedala Mária Jozefovi: „Daj ma dole z osla, pretože dieťa, ktoré nosím mi bráni v ceste.“ A on ju dal dole z osla a povedal jej: „Kam ťa mám odviesť, aby som ukryl tvoju hanbu? Veď toto je pusté miesto.“
18. A našiel tam jaskyňu. Priviedol ju tam, zanechal tam s ňou svojich synov a šiel hľadať pôrodnú babicu z blízkosti Betlehema. A Jozef šiel , ale nemohol sa pohnúť. A keď sa pozrel do vzduchu uvidel, že vzduch sa nehýbe. Pozdvihol oči na nebeskú klenbu a videl, že sa nehýbe a nebeské vtáctvo sa zastavilo pri lietaní. Pozrel sa na zem a videl postavený hrniec a robotníkov, ktorí ležali okolo, ale tí, ktorí jedli nejedli, tí, ktorí si brali, si nenaberali a tí, ktorí si už kládli potravu k ústam, ju neprijímali, ale tváre všetkých boli obrátené k nebu. A uvidel ovce, ktoré hnali, ale ktoré stáli. A pastier zdvihol ruku, aby ich hnal, ale ruka zostala natiahnutá. A pohliadol na rieku i videl, že capy, ktorí sa dotýkali vody nepili a všetko sa v tej chvíli zastavilo.
19. I uvidel ženu, ktorá schádzala z hory a spýtala sa ho: „Kam ideš, človeče?“ On jej odpovedal: „Hľadám pôrodnú babicu.“ Ona sa ho namiesto odpovede spýtala: „Ty si z Izraela?“ On odpovedal: „Áno.“ Ona riekla: „A kto je tá, čo v jaskyni rodí?“ On odpovedal: „Je so mnou zasnúbená.“ Ona sa spýtala: „Ona nie je tvoja žena?“ Vtedy povedal: „Je to Mária, ktorá vyrástla v Pánovom chráme. Ja som ju lósom získal za manželku, ale ona nie je mojou ženou, ale počala zo Svätého Ducha.“ A babica sa ho spýtala: „Je to pravda?“ Jozef jej riekol: „Poď a pozri sa.“ A pôrodná babica šla s ním. A keď sa zastavili pri jaskyni, v jaskyni sa objavil žiariaci oblak. Tu babica povedala: „Moja duša sa raduje, lebo moje oči uvideli zázrak. Hľa, narodila sa spása Izraela.“ Vtedy sa oblak vzdialil od jaskyne a z jaskyne zažiarilo také svetlo, že ho nemohli zniesť. Ale po malej chvíli svetlo ustalo a uvideli chlapca, ktorý opustil lono matky a prijímal jej mlieko. A babica sa zaradovala i riekla: „Toto je môj veľký deň, veď som videla nebývalé tajomstvo.“ A keď vyšla z jaskyne uvidela Salome a riekla jej: „Salome, chcem ti povedať o podivuhodnom zázraku: Panna porodila a zachovala svoje panenstvo.“ A Salome povedala: „Ako je živý Pán, môj Boh, pokiaľ nevložím svoj prst a nepreverím jej panenstvo, neuverím, že panna porodila.“
20. A len čo Salome vložila svoj prst zhrozila sa a zvolala: „Beda mojej nevere, lebo som sa odvážila pokúšať Boha. A moja ruka je ako v ohni.“ Padla na kolená pred Pánom a modlila sa: „Pane, Bože mojich otcov, spomeň si, že som zo semena Abraháma, Izáka a Jakuba a nepotupuj ma pred synmi Izraela, ani neodnímaj mi svoju milosť, ktorú máš pre úbohých. Veď ty vieš, že som ti slúžila a túžila po tvojej odmene.“ Tu pred ňou stál Pánov anjel a riekol jej: „Salome, Pán ťa vyslyšal. Natiahni svoju ruku k dieťaťu a uchop ho. Vtedy dosiahneš uzdravenie a radosť.“ A Salome pristúpila k dieťaťu, vzala ho na ruky a povedala: „Klaniam sa, veď sa narodil veľký kráľ Izraela.“ A tak bola Salome uzdravená a vyšla zachránená z jaskyne.
21. A Jozef sa pripravoval na odchod do Judska. Ale v judskom Betleheme bol veľký smútok, pretože prišli mágovia, ktorí sa pýtali: „Kde sa narodil judský kráľ? Veď sme videli na Východe jeho hviezdu a šli sme, aby sme sa mu poklonili.“ Keď to počul Herodes, rozhneval sa a poslal svojich sluhov za mágmi. Potom zvolal veľkňazov a v pretóriu sa ich pýtal, kde sa podľa slov Písma má narodiť Kristus? Oni mu odpovedali: „V judskom Betleheme, lebo tak je napísané.“ On ich potom prepustil. Tiež sa pýtal mágov a riekol im: „Aké znamenie ste videli o narodení Kráľa?“ Mágovia odpovedali: „Videli sme veľkú hviezdu, ktorá žiarila medzi hviezdami tak, že takmer zanikol ich jas. Tak sme poznali, že sa narodil Kráľ Izraela a šli sme, aby sme sa mu poklonili.“ Herodes povedal: „Choďte a hľadajte. A keď nájdete, povedzte mi to, aby som sa mu aj ja poklonil.“ A mágovia šli. Hviezda, ktorú videli na východe šla pred nimi, kým neprišli k jaskyni a nezastavili sa pred jej vchodom. A mágovia videli chlapca i jeho matku Máriu. Otvorili teda svoje pokladnice a darovali dieťaťu zlato, kadidlo a myrhu. A keď dostali pokyn od anjela nevrátili sa do Judska, ale inou cestou sa vrátili do svojej zeme.
22. Vtedy Herodes pochopil, že ho mágovia oklamali. Rozhneval sa a poslal vrahov so slovami: „Zabite chlapcov od dvoch rokov nadol.“ A keď Mária počula, že zabíjajú chlapcov, zľakla sa, vzala svoje dieťa, ktoré zavinula plienkami a položila ho do jasieľ pre vola. A keď Alžbeta počula, že hľadajú Jána (jej syna), vzala ho a odišla do hory. Hľadala miesto, kde by ho ukryla, ale nenašla. Tu zvolala silným hlasom: „Božia hora, nechaj vojsť matku so synom.“ A hora sa otvorila a vpustila ju. I svietilo im svetlo a Pánov anjel bol s nimi, aby ich chránil.
23. Herodes v tej dobe hľadal Jána a poslal sluhov k Zachariášovi. Tí sa ho spýtali: „Kde si ukryl svojho syna?“ On odpovedal: „Som Božím služobníkom, ktorý prebýva v chráme a neviem, kde je môj syn.“ Sluhovia šli a povedali to Herodesovi. A Herodes v hneve zvolal: „Jeho syn bude kráľom Izraela!“ A opäť k nemu poslal sluhov, aby sa ho spýtali: „Povedz pravdu, kde je tvoj syn? Pretože vedz, že tvoj život je v mojej moci.“ A Zachariáš odpovedal: „Som Božím svedkom. Pokiaľ preleješ moju krv, Pán prijme moju dušu, pretože preleješ pred chrámom nevinnú krv.“ A pred svitaním bol Zachariáš zabitý, ale synovia Izraela nevedeli, kto ho zabil.
24. A v dobe obradu ľúbenia sa zišli kňazi, no Zachariáš k nim neprišiel s požehnaním. Kňazi stáli a čakali na Zachariáša, aby dokončil modlitbu a oslávili Najvyššieho. Ale pretože sa neobjavil, všetci sa začali báť. Jeden z nich sa odvážil vstúpiť do svätyne i uzrel pri oltári vyliatu krv a hlas mu zvestoval: „Zachariáš je zabitý a jeho krv nezmizne dovtedy, pokiaľ nebude pomstená.“ Keď kňaz počul tieto slová, zľakol sa, vyšiel von a povedal o tom ostatným kňazom. Oni sa rozhodli vojsť a uvideli, čo sa tam stalo. Steny chrámu stonali a kňazi si roztrhali svoje rúcha, ale jeho telo nenašli, iba krv, ktorá bola ako kameň. Plný hrôzy vyšli von a národu oznámili, že Zachariáš bol zabitý. Keď to počuli všetky pokolenia národa, plakali všetci ľudia a rmútili sa kvôli nemu tri dni a tri noci. Po tých troch dňoch sa kňazi začali radiť, kto zaujme jeho miesto a lós padol na Simeona. A to jemu bolo zvestované Svätým Duchom, že nezomrie skôr, kým neuvidí živého Krista.
25. A ja, Jakub, ktorý napísal v Jeruzaleme toto rozprávanie som sa v dobe prenasledovania ukrýval na púšti až do tej doby, kým Herodes nezomrel a prenasledovanie v Jeruzaleme neutíchlo. Oslavujem Pána Boha, ktorý mi daroval múdrosť, aby som toto všetko napísal. Kiež je jeho milosť na všetkých, ktorí majú bázeň pred našim Pánom Ježišom Kristom.