Gréckokatolícky kňazský seminár a Bohoslovecká fakulta v Prešove

Tridentský koncil /1545-63/ nariadil, aby pre výchovu a formáciu kňazského dorastu boli zriaďované kňazské semináre. Zásluhou biskupa Andreja Bačinského a za pomoci cisárovnej Márie Terézie bol v roku 1774 zriadený vo Viedni cisársky generálny gréckokatolícky seminár pre všetky gréckokatolícke eparchie na území Rakúsko-Uhorska, teda aj pre Slovensko ako jeho súčasť. Po zrušení generálnych seminárov boli zriadené eparchiálne semináre a bohoslovci prešovského biskupstva študovali v Užhorode, v Budapešti, vo Viedni, v Prahe, v Ostrihome, v Trnave a v iných mestách. Až 60 rokov po zriadení prešovského biskupstva biskup prešovskej eparchie Dr. Mikuláš Tóth založil vlastnú Bohosloveckú akadémiu spojenú s kňazským seminárom. Otvorený bol 12. septembra 1880. Kapacitne však stačil len pre dva ročníky. Prvým rektorom prešovského seminára sa stal kanonik Michal Kotradov /1880-89/. Biskup Ján Vályi /1883-1911/ dal rozšíriť priestory seminára tak, aby v ňom mohli byť umiestnené všetky ročníky bohoslovcov. Ďalšími známymi rektormi, alebo prorektormi seminára boli napríklad : Bartolomej Sáas, Kornel Kovalický, Emerik Sedlák , Dr. Vasiľ Hopko.

SUPREMA SCHOLA THEOLOGICA – Vysoká škola Bohoslovecká.

V školskom roku 1947/48 bol dekanom Dr. Vasiľ Hopko, pomocný biskup. Prodekanom bol kanonik Dr. Jozef Kizák.

Členmi profesorského zboru – Collegium professorum – boli:

Dr. Vasiľ Hopkov,

Dr. Jozef Kizák,

Dr. Ernest Homičko, OSBM,

Dr. Mikuláš Russnák,

Dr. Miron Podhajecký,

Dr. Mikuláš Bobák.

Professorec auxiliares – pomocní profesori:

Emil Suchý , assesor

Msgr. Emerik Sedlák , kanonik

Michal Majovský, prof. cirkevného spevu.

SEMINARIUM THEOLOGICUM – Bohoslovecký seminár

V školskom roku 1946/47 rektorom seminára bol kanonik Mgr. Emerik Sedlák. Vicerektorom seminára bol Mgr. Michal Sabadoš, inšpektor eparchialného školstva. Funkciu špirituála v seminári zastával Dr. Miron Podhajecký. Prefektom bol Emil Suchý – assessor.