Evanjelium v Kalkate

Misionár Torey píše vo svojej teologickej knihe, že keď hlásal evanjelium v Kalkate v Indii, raz po kázni prišiel k nemu vysokoškolák, poslucháč kalkatskej univerzity, a povedal mu: „Ja verím, čo kážete o Pánu Ježišovi, lebo je to jasné a krásne. Ale neviem, či sa mám dať pokrstiť.“ Misionár sa pýta: „Ako tomu mám rozumieť?“ Mladík odpovedá: „Študujem tu na univerzite právo. Môj otec je veľký boháč v južnej Indii a ja som jediný dedič. Keby som sa dal pokrstiť, nedal by mi viac ani halier na štúdium, nemohol by som doštudovať, nemohol by som pracovať ako právnik ani nijako ináč, lebo som členom brahmanskej kasty, a napokon otec by ma vydedil a stal by som sa navždy žobrákom. Povedzte, duchovný otec, čo mám robiť?“ A misionár mu vraví: „Uvážte, ale dôkladne a hlboko uvážte, čo je viac: byť slobodným synom nebeského Otca alebo byť otrokom hmotných dobier tu na svete?“ Mladík si kľakol na kolená, vložil si hlavu do dlaní a premýšľal. Dlho premýšľal. Napokon vstal a povedal: „Rozhodol som sa za krst.“ A dohodli sa na dátume a na hodine krstu. Aj otcovi napísal, kedy bude pokrstený. Otec prišiel, aby sa presvedčil, či obrad bude vykonaný. A keď sa to stalo, po krste povedal synovi: „V tejto chvíli si stratil všetko: prestávaš byť mojím synom a dedičom a nedostaneš už odo mňa ani halier.“ A syn pokojne povedal: „V tejto chvíli som získal všetko. Stal som sa synom a dedičom nebeského Otca a som naplnený nesmiernym šťastím.“