Ešte stále je nás väčšina

Issac Asimov napísal vtipnú poviedku o rabínovi Feldmanovi, ktorý mal problémy so židovským spoločenstvom, ktoré viedol. Jednoducho v ničom s ním nesúhlasili. Nakoniec predseda zboru starších pri synagóge povedal rabínovi: „Takto to už ďalej nemôže ísť. Urobíme stretnutie, kde sa všetko vyjasní!“ Rabín súhlasil. V stanovenom čase sa rabín stretol so zborom starších v rokovacej miestnosti synagógy. No keď prechádzali jednu vec za druhou, bolo zrejmé, že rabínov názor stojí proti úplnej väčšine. Nakoniec sa rozhodli hlasovať. Keď sa sčítali hlasy, predseda povedal rabínovi: „Je to jedenásť hlasov proti jednému. Vaše návrhy neprešli, rabín. Máme väčšinu.“ Rabín sa postavil a povedal: „Zaiste, voľby prebehli správne i keď o Božích záležitostiach sa nedá hlasovať. Ale ja nie som sám…“ Vtedy pohliadol k nebu, zdvihol ruky a mocným hlasom zavolal: „Ó, Najvyšší, volám k tebe! Obráň svoju pravdu! Daj zreteľné znamenie, kto má pravdu – ja či oni!“ V tom okamihu, ako dokončil svoju krátku modlitbu, v konferenčnej miestnosti zhrmel hrom a objavil sa blesk, ktorý udrel do mahagónového stola a rozbil ho na dva kusy. Rabín stál nad troskami stola a v očiach mu svietil triumf. Predseda zboru starších sa pomaly zdvihol zo zeme, napravil si okuliare, oprášil si šaty. Potom povedal: „No dobre. Je to jedenásť hlasov proti dvom. Ale ešte stále je nás väčšina!“