Elohistický prameň a jeho príklady v Pentateuchu

Názov prameňa a základné informácie

Tento prameň je odvodením od hebrejskeho slovíčka אֱלֹהִ֔ים , ktoré by sme prečítali ako Elohim, čo prekladáme ako Božie meno alebo vyjadrujúcu Božiu prirodzenosť. Dokumenty v ktorých sa označuje Boh ako Elohim zaradzujeme do Elohistického prameňa. Všeobecne sa uznáva, že tento prameň vznikol okolo roku 800 – 750 pred Ježišom Kristom v prorockých kruhoch Eliáša a Elizea v Izraelskom (Severnom) kráľovstve. Nachádza sa v knihách od Gn 15 až po Nm 25. Podáva nám správy o patriarchoch, najmä o Mojžišovi a jeho pôsobení. Okrem naratívnych statí, uvádza aj zákonné nariadenia, zvlášť tzv. kódex zmluvy, ktorý nájdeme v knihe Exodus v 20. až 23. kapitole.

Redakcia Elohistického prameňa

Podľa teórie prameňov najstaršie naratívne časti Pentateuchu pochádzajú z Jahvistického prameňa [1] (J) a Elohistického prameňa [2]. Elohistický prameň datujeme od roku 800 – 750 pred Ježišom Kristom. Neskôr sa k literárnym prameňom pridal aj Deuteronomický prameň [3] (D) a Kňazský prameň. [4] (P)

Božie meno Elohim v texte Svätého písma

K najpoužívanejším slovám v Hebrejskej Biblií patrí slovíčko אֱלֹהִ֔ים, v transkripcii sa toto označenie vysvetľuje ako Elohim, napriek bádaniam, dodnes nepanuje zhoda čo pojem znamená. Elohim sa najčastejšie prekladá ako Boh, teda v singulárnom tvare. V prekladoch Biblie sa môžeme dočítať o Bohu, nie o bohoch, čo potvrdzuje monoteistickú myšlienku Svätého písma a vierouku mnohých svätových náboženstiev ako judaizmu, kresťanstva či islamu. Na druhej strane, môžeme sa stretnúť s názorom, že Elohim, je plurálom pojmu el (Boh) a musí byť prekladané plurálom – Bohovia. Nájdeme preklady, podľa ktorých slovo Elohim označuje aj ľudských sudcov, vladárov či spoločnosť Boha a anjelov. Elohim má naozaj príponu hebrejského množného čísla. Elohim má skutočne príponu hebrejského množného čísla, ktorý tento jazyk pozná ako plural suffix, s koncovkou – im. Slovníky nám potvrdzujú, že Elohim je morfologickým plurálom.

WTM [5] : אֱלֹהִ֔ים – podstatné meno, maskulínum, plurál
TWOT [6] : אֱלֹהִ֔ים – plurál, označenie ako Bohovia

Často sa stretneme s tvrdením, že Elohím, je množným číslom slova el, či eloah, ktoré označujú Boha. El však nie je typickým hebrejským podstatným menom, jeho koreň tvoria väčšinou tri samohlásky. Pojmy el aj elhoim boli do hebrejského slovníka prevzaté a nemôžeme na ne presne vzťahovať morfologické pravidlá hebrejčiny. Sloveso bara (stvoril) súvisiace s Elohim je podľa morfologického slovníka v 3. os. jednotného čísla, teda ak by sme chceli doslova preložiť túto stať tak by sme zistili, že v texte sa píše na prvých riadkoch knihy Genezis nasledovne: „Na počiatku stvoril Bohovia nebo …“ a takýto preklad by bol nezmyselný, preto sa táto stať prekladá ako: „Na počiatku stvoril Boh nebo …“ I keď má slovíčko Elohim koncovku plurálu, tak by sme mohli povedať, že sa čiastočne vymyká morfologickým pravidlám hebrejskéhoa jazyka. Preklad záleží na gramatickom a významovom zmysle textu. Na väčšine miest sa prekladatelia zhodujú s významom Elohim v zmysle Boh. Stále však ostáva otázka, prečo sa používal pojeme Elohim a práve v pluráli.

Prečo sa práve používal pojem Elohim má niekoľko zdôvodnení :

1. Ak berieme do úvahy, že slovíčko ELOHIM znamená v preklade Boh:

A, Ide tu o pluralis majestatus – Majestátny plurál (lat. pluralis majestatis alebo tiež plural maiestaticus, pluralis maiestaticus), je to postoj vysokého kráľa, ktorý o sebe hovorí v množnom čísle, čiže namiesto 1. osoby singuláru sa používa 1. osoba plurálu.

B, Ide tu o Božiu trojicu – Neskoršia dogma katolíckej cirkvi, ktorá potvrdzuje, že Boh existuje v spoločenstve, t.j. Trojici.

C, Ide o súhrn všetkého Božstva, napríklad v hebrejčine slovo chaj, znamená živý ale i život, ako súhrn všetkého živého je chajjím v pluráli. [7]

D, Božský plurál bol prevzatý z iných kultúr. [8]

2. Ak berieme do úvahy, že slovíčko ELOHIM znamená v preklade Božie spoločenstvo, použili množné číslo, pretože v pojme Boha zahrnuli aj beztelesné mocnosti t.j. anejelov.

   3. Ak berieme do úvahy, že slovíčko ELOHIM znamená v preklade Sudcovia, tak pojem môže označovať aj ľudskú bytosť. Napríklad sudcu alebo vladára vo verši Ex 22,27 prekladame slovíčko ELOHIM slovom sudcovia, napríklad LXX, dáva prednosť významu bohovia a v rade iných prekladov čítame o Bohu.

Iné názvy Boha El v texte Svätého písma

El Bet El (Boh z Betelu) nájdeme v Gn 31,13 – Ja som Boh z Betelu, kde si ty pomazal pomník a kde si mi urobil sľub. Teraz sa len zober, odíď z tejto krajiny a vráť sa do svojej rodnej krajiny!”

El Olam (Večný Boh) nájdeme v Gn 21,33 – Abrahám však zasadil pri Bersabe tamarišku a vzýval tam meno Pána, večného Boha.

El Roi (Boh videnia) nájdeme v Gn 16,13 – Potom nazvala Pána, ktorý k nej hovoril: “Ty si Boh, ktorý si ma videl, lebo” povedala “či som azda nevidela toho, ktorý sa na mňa díval?”

El Elyon (Najvyšší Boh) nájdeme v Gn 14,18 – A salemský kráľ Melchizedech priniesol chlieb a víno; bol totiž kňazom najvyššieho Boha.

El Saddai (Boh hôr) nájdeme v Gn 17,1 – Keď mal Abram deväťdesiatdeväť rokov, zjavil sa mu Pán a povedal mu: “Ja som všemohúci Boh, chodievaj predo mnou a buď dokonalý.

Pojem Elohim v texte Svätého písma

Gn 20,13 – Keď ma totiž Boh vyviedol z otcovského domu do neznáma, povedal som jej: Túto láskavosť mi preukážeš: Na každom mieste, kam prídeme, povieš: “On je môj brat!” – Sloveso putovať, blúdiť, spojené s prekladom slova Elohim je v množnom čísle.

Gn 35,7 – Postavil tam oltár a miesto nazval Boh z Betelu [9], lebo sa mu tam zjavil Boh, keď utekal pred svojím bratom. – Sloveso zjaviť je v 3. osobe plurálu, gramatický presnejší preklad je však: „Zjavili sa tu Bohovia.“ Prečo sa tu spomínajú bohovia existuje vysvetlenie, že v Kanáne bolo mnoho bohov a miesta niesli ich mená. Pretože boh Bet-Elu patril k mnohým Bohom v Kanáne, autor tohto textu písal zámerne o zjavení bohov. S ďalším nepomenovaným bohom Jakub zápasil.

2 Sam 7,23 – A ktorý iný národ na zemi je ako tvoj ľud, Izrael, ku ktorému prišiel Boh vykúpiť si ho za ľud, urobiť mu meno, konať preň veľké a zázračné veci a vyhnať národy a bohov spred svojho ľudu, ktorý si si vykúpil z Egypta? – Sloveso išiel, prišiel, je v pluráli, ale preklad je už v singulári.

Ž 58,12 – A ľudia povedia: “Naozaj je odmena pre spravodlivého, naozaj je Boh, čo súdi na zemi. – Sloveso súdi, tresce, je v pluráli, Podľa M. Gordona sa jedná o gramatický jav s názvom pritiahnutie, keď prípona v množnom čísle prebije jeho singulárny význam, sloveso tak získa plurál.

Joz 24,19 – Jozue však namietal ľudu: “Vy nebudete môcť slúžiť Pánovi! Veď on je svätý Boh, žiarlivý Boh: On neodpustí vaše priestupky a hriechy. – Prídavne meno svätí je v pluráli, má sa to teda čítať Svätým Elohim? Preklad by mal presnejšie znieť Božím svätým.

Ž 86,8 – Niet podobného tebe medzi bohmi, Pane, a nič sa nevyrovná tvojim dielam. – Žalm dáva zmysel len ak pisateľ veril vo väčší počet Bohov.

Ž 136, 2 – Oslavujte Boha nad bohmi, lebo jeho milosrdenstvo je večné. – Podľa tradície, najvyšší boh El splodil synov – bohov. Najvyšší boh bol len jeden a panoval nad ostatnými bohmi, medzi nimi vznikla rivalita tak každé náboženstvo malo svojho Boha.

Charakteristické črty elohistického prameňa

Medzi najcharakteristickejšie črty elohistického prameňa patria nasledovné :
1. Zdôrazňuje duchovnosť a transcendenciu Boha, ktorého nemožno vidieť ani si ho predstaviť; preto Boh nehovorí človeku priamo, ale dáva mu poznať svoju vôľu v snoch alebo prostredníctvom anjela (porov. napr. Gn 20,1-8; 22,11-18).

2. Nepozná dejiny počiatkov ľudského pokolenia. Pred Abrahámom jestvovala iba modloslužba. So záľubou uvažuje o udalostiach a o ľudských činoch v zmysle teologického ponímania dejín a vo svetle riadenia Božej prozreteľnosti (porov. napr. Gn 20; 45,5-15).
3. Naratívne state tohto prameňa-dokumentu sa vyznačujú zaujímavým a umeleckým opisovaním deja, a preto pôsobia na čitateľa hlbokým dojmom (porov. napr. Gn 22).
4. Podľa tohto prameňa-dokumentu je vyvoleným iba ten národ, ktorý sa zaviazal Bohu osobitnou zmluvou. Preto aj kultový aspekt ustupuje do pozadia a vzťah človeka k Bohu sa uskutočňuje a prejavuje najmä v zachovávaní zmluvy (porov. napr. Ex 20,22 – 23,33).
5. Morálne náhľady sú vyvinutejšie ako v Jahvistickom prameni-dokumente, čo dokazuje ich neskorší pôvod. Mravné požiadavky Božej vôle sú vyjadrené v Božom zjavení a v Zákone, ktorý sa zakladá na Desatore (porov. Ex 20,1-21).
6. V tomto prameni – dokumente sa venuje osobitná pozornosť dejinám Izraela, kmeňom Severného kráľovstva a jeho svätyni v Beteli (porov. napr. Gn 28,11-22). Vidno to aj na obšírnom rozprávaní o Jozefovi, ktorého potomkami boli severné kmene Manasses a Efraim (porov. Gn 41,45-52; 48,8-20).

Výskyt elohistického prameňa v Pentateuchu

Proroci

Boh hovoril ústami prorokov práve v elohistickom prameni. Hovoril ústami veľkých prorokov ako Eliáša alebo Elizea. Medzi prorokov, ktorí sa najviac dotýkajú elohistickej tradície patrí aj Mojžiš, darca desatora pre Izraelitov, ktoré sa im stalo náboženskou regulou a prevzali ho neskôr aj iné svetové náboženstvá.

Mojžiš

Podľa Biblie pochádzal Mojžiš z pokolenia LéviEx 2,1-10, ale vychovaný bol na faraónovom dvore. Žil asi v rokoch 2486 až 2606[chýba zdroj] (židovského kalendára) t. j. v rokoch 1274 až 1154 pred Kr. Mojžišov otec sa volal Amram a matka Jošabat, (vskutočnosti sa otec volal Lathotes). Mal staršiu sestru Máriu (Mirjam) a o tri roky staršieho brata Árona. Za manželku si vzal Cipporu, dcéru madiánskeho kňaza Jetra (Reguela). Cippora mu porodila dvoch synov, Geršoma a Eliezera. Na Horebe sa mu zjavil Pán, ktorý ho poslal do Egypta, odkiaľ mal vyviesť Izraelitov.[10]  Keď ich faraón odmietol prepustiť, krajinu zasiahlo 10 rán. Potom ich faraón prepustil ale zakrátko sa rozhodol priviesť ich späť. Mojžiš previedol Izraelitov suchou nohou cez more, ktoré zaplavilo Egypťanov, ktorí ich prenasledovali. Mojžiš vyviedol židovský národ z egyptského otroctva, ukázal mu cestu do zasľúbenej zeme a na hore Sinaj prijal od Boha dve kamenné dosky so základnými ustanoveniami zákona (v kresťanstve tiež známe ako desať božích prikázaní). Mojžiš žil 120 rokov, prvých 40 rokov žil v Egypte na dvore faraóna, druhých 40 rokov žil v Madiansku a ďalších 40 rokov po vyvedení Izraela z Egypta, putoval s Izraelom po púšti. Zomrel na hore Nebó. Mojžiš vystupuje v biblických knihách Exodus, Levitikus, Numeri a Deuteronómium (čiže 2. až 5. Kniha Mojžišova). Pred vstupom do zasľúbenej zeme určil za vodcu Jozueho a zomrel na vrchu Nebo. Mojžiš je podľa židovskej tradície autorom piatich kníh Mojžišových (Tóra), ktoré napísal pravdepodobne v období jeho putovania na púšti v rokoch 2526 až 2566 (židovského kalendára) t. j. 1154 až 1114 pred Kristom. V súčastnosti historici polemizujú nad autorstvom Pentateuchu a autorstvo všetkých 5 kníh nepripisujú práve Mojžišovi ale celej redakcií.

Eliáš

Eliáš (staršie Elijáš; po hebr. אליהו – Elijahu, doslova: Mojím Bohom je Hospodin) bol starozákonný prorok pôsobiaci v izraelskom kráľovstve za vlády kráľa Achaba v prvej polovici 9. storočia pred Kr. Eliášov život a skutky zaznamenávajú Prvá a Druhá Kniha kráľov. Je opradený mnohými zázrakmi, vystupoval proti modloslužobníctvu, bol vzatý do neba na ohnivom voze. Jeho žiakom bol Elizeus. Pôsobil v dobe keď viera v cudzie božstvá medzi Izraelitmi takmer vytlačila vieru v jediného pravého Boha. Achabovi predpovedal, že v krajine nastane hlad ako aj trest za uctievanie cudzích božstiev. Keď sa utiahol v časoch trestu do Sarepty, zázračne sa nemíňalo jedlo vdove so synom, ktorí sa ho ujali. Vzkriesil aj jej syna. Potom na hore Karmel presvedčil ľud, že hlad je dôsledkom Božieho trestu za ich neveru. V Novom zákone sa aj s Mojžišom zjavuje pri Ježišovom premenení na hore Tábor [11] .

Elizeus

Elizeus (hebr. אלישע בן שפט – Eliša ben Šafat) bol starozákonný prorok, žiak a nástupca proroka Eliáša. Pôsobil v Izraelskom kráľovstve (Severnom) v 9. storočí pred Kr. za vlády kráľov Ochoziáša, Jorama, Jehua, Joachaza a Joasa. Jeho pôsobenie je popísané v Knihách kráľov v Biblii. Jeho činnosť sa spomína najmä v hlavách/kapitolách 2 až 14 Druhej knihy kráľov. Jeho otcom bol Šafat. Elizeus sa najprv stal žiakom Eliáša, ktorý ho povolal keď práve oral. Keď bol Eliáš vzatý do neba Elizeus prevzal jeho poslanie.  Za svoje dobrodenia nechcel nič neprijímať. Rovnako ako jeho učiteľ aj Elizeus ostro kritizoval kráľovskú dynastiu Amriovcov (Omriovcov) kvôli modloslužbe. V roku 845 pred Kr. pomazal za kráľa Jehua, ktorému sa podarilo zavraždiť izraelského kráľa Jorama, jeho matku Jezabel, aj júdskeho kráľa Ochoziáša v údolí Jezrael. Zomrel za kráľa Joasa. Za cisára Juliána Odpadlíka (Apostatu) bola väčšina jeho pozostatkov spálená. Menšiu časť sa podarilo zachrániť a premiestniť do Alexandrie.

Vybrané state zo svätého písma patriace do elohistického prameňa

Gn 20,1-8 – Abrahám odtiaľ odišiel na juh a zastavil sa medzi Kádešom a Surom. Keď sa zdržoval v Gerare, hovoril Abrahám o svojej manželke Sáre: “Ona je moja sestra.” A Abimelech, kráľ Gerary, ju dal uniesť. V noci však vo sne prišiel ku kráľovi Abimelechovi Boh a povedal mu: “Doista zomrieš pre ženu, ktorú si dal uniesť, lebo má muža.” Abimelech sa jej však ešte nedotkol, preto povedal: “Pane, aj spravodlivého zahubíš?  Či mi nepovedal on sám: “Ona je moja sestra”? A nevravela aj ona: “On je môj brat”? V prostote svojho srdca a s čistými rukami som to urobil!” A Boh mu povedal vo sne: “Aj ja viem, že si to urobil v prostote svojho srdca, a preto som ťa uchránil, aby si proti mne nezhrešil. Teraz však pošli ženu späť mužovi! Lebo on je prorok a bude za teba orodovať, aby si zostal nažive. Ak ju však nepošleš, vedz, že istotne zomrieš so všetkým, čo je tvoje!” Abimelech včasráno vstal, zavolal všetkých svojich služobníkov a vyrozprával im celý príbeh. Keď to mužovia počuli, veľmi sa naľakali. [12]

Gn 45,5-15 – A teraz sa netrápte a nesužujte, že ste ma sem predali, lebo Boh ma sem poslal pred vami, aby ste ostali nažive.  Lebo už dva roky je v krajine hlad a bude ešte päť rokov, čo nebude ani oračky, ani žatvy. Preto ma Boh poslal pred vami, aby váš rod zachoval na zemi a aby ho mimoriadnym zásahom zachoval pri živote. A takto nie vy ste ma sem poslali, lež Boh. On ma urobil faraónovým poradcom, pánom nad celým jeho domom a vladárom nad celou egyptskou krajinou. Poponáhľajte sa a choďte k môjmu otcovi a povedzte mu: “Toto odkazuje tvoj syn Jozef: Boh ma ustanovil vládcom nad celým Egyptom, príď ku mne a neodkladaj! Budeš bývať v kraji Gesen a budeš mi nablízku ty i tvoje deti a tvoje detné deti spolu s tvojimi ovcami a dobytkom a s celým tvojím majetkom. Ja sa tu budem starať o teba lebo ešte päť rokov potrvá hlad -, aby si neschudobnel ty i tvoj dom a všetko, čo je tvoje. Na vlastné oči vidíte, aj môj brat Benjamín vidí na svoje oči, že sú to moje ústa, čo s vami rozprávajú. Zvestujte teda môjmu otcovi moju veľkú hodnosť, ktorú mám v Egypte, a všetko, čo ste videli! Nuž poponáhľajte sa a priveďte môjho otca sem!” Potom padol okolo krku svojmu bratovi Benjamínovi a plakal. Aj Benjamín plakal na jeho hrudi. Potom pobozkal všetkých svojich bratov a plakal na ich hrudi. Napokon sa rozprávali s ním aj jeho bratia. [13]

Gn 22 – Po týchto udalostiach Boh skúšal Abraháma a povedal mu: “Abrahám!” On odpovedal: “Tu som.” A on hovoril: “Vezmi svojho syna, svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ, a choď do krajiny “Morja”! Tam ho obetuj ako zápalnú obetu na jednom z vrchov, ktorý ti ukážem.” Abrahám vstal včasráno, osedlal osla, zobral so sebou dvoch svojich sluhov a svojho syna Izáka a narúbal dreva na zápalnú obetu. Potom sa vybral na miesto, ktoré mu označil Boh. Na tretí deň, keď Abrahám zdvihol oči, zďaleka uvidel to miesto. Tu Abrahám povedal svojim sluhom: “Vy ostaňte tu s oslom, ja a chlapec pôjdeme až tamto. Pomodlíme sa a vrátime sa k vám.” Potom vzal Abrahám drevo na zápalnú obetu a naložil ho na svojho syna Izáka; sám vzal oheň a nôž a takto šli obaja spolu. Tu povedal Izák svojmu otcovi Abrahámovi: “Otče!” On mu odvetil: “Hľa, tu som, syn môj!” A on mu povedal: “Drevo a oheň na zápalnú obetu je tu, kde však je baránok na zápalnú obetu?” Abrahám mu odvetil: “Boh si už obstará baránka na zápalnú obetu, syn môj.” A išli obaja spolu ďalej. Keď došli na miesto, ktoré mu označil Boh, Abrahám tam postavil oltár, naukladal drevo, poviazal svojho syna Izáka a položil ho na oltár na drevo. Potom Abrahám siahol rukou a vzal nôž, aby zabil svojho syna. Vtedy naň zavolal Pánov anjel z neba: “Abrahám, Abrahám!” On odpovedal: “Tu som.” On mu povedal: “Nevystieraj ruku na chlapca a neubližuj mu! Teraz som totiž poznal, že sa bojíš Boha a neušetril si svojho jediného syna kvôli mne.” Tu zdvihol Abrahám oči a uzrel barana, ktorý bol rohami zachytený v kroví. Abrahám podišiel, barana vzal a obetoval ho ako zápalnú obetu namiesto svojho syna. A Abrahám nazval toto miesto “Pán vidí” a tak sa ešte aj dnes hovorí: “Na vŕšku Pán uvidí”. Pánov anjel však aj druhý raz volal na Abraháma z neba: “Na seba samého prisahám to je Pánov výrok -: Pretože si toto urobil a svojho syna, svojho jediného si neušetril predo mnou, zahrniem ťa požehnaním a prenáramne rozmnožím tvoje potomstvo. Bude ho ako hviezd na nebi a ako piesku na morskom brehu. Tvoje potomstvo sa zmocní brán svojich nepriateľov a v tvojom potomstve budú požehnané všetky národy zeme preto, že si poslúchol môj hlas.” Potom sa Abrahám vrátil k svojim sluhom a spolu šli do Bersaby. Abrahám ostal bývať v Bersabe.  Po týchto udalostiach Abrahámovi oznámili, že aj Melcha porodila jeho bratovi Nachorovi synov: prvorodeného Husa, jeho brata Buza a Kamuela, otca Aramejčanov, Kaseda, Azaua, Feldaša, Jedlafa a Batuela, ktorému sa narodila Rebeka. Týchto osem porodila Abrahámovmu bratovi Nachorovi Melcha. Aj jeho vedľajšia žena, menom Roma, porodila: Tabého, Gahama, Tahasa a Maácha. [14]

Ex 20, 22 – Tu Pán povedal Mojžišovi: “Toto povieš Izraelitom: “Sami ste videli, že som z neba rozprával s vami. [15]

Ex 20,1-21 – Potom Boh hovoril všetky tieto slová: “Ja som Pán, tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa!  Neurobíš si modlu, ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou! Nebudeš sa im klaňať, ani ich uctievať, lebo ja, Pán, tvoj Boh, som žiarlivý Boh, ktorý tresce neprávosti otcov na deťoch do tretieho a štvrtého pokolenia u tých, čo ma nenávidia, milosrdenstvo však preukazuje až do tisíceho pokolenia tým, čo ma milujú a zachovávajú moje príkazy. Nevezmeš meno Pána, svojho Boha, nadarmo! Lebo Pán nenechá bez trestu toho, kto bude brať jeho meno nadarmo. Spomni na sobotňajší deň, aby si ho zasvätil! Šesť dní budeš pracovať a tvoriť všetky svoje diela, siedmy deň je však sobota Pána, tvojho Boha. Vtedy nebudeš konať nijakú prácu ani ty, ani tvoj syn alebo tvoja dcéra, ani tvoj sluha alebo tvoja slúžka, ani tvoj dobytok, ani cudzinec, ktorý býva v tvojich bránach! Lebo za šesť dní Pán utvoril nebo a zem, more a všetko, čo je v nich, v siedmy deň však odpočíval. Preto ho Pán požehnal a zasvätil ho. Cti svojho otca a svoju matku, aby si dlho žil na zemi, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh! Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nevyslovíš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu! Nepožiadaš dom svojho blížneho, ani nepožiadaš manželku svojho blížneho, ani jeho sluhu, ani jeho slúžku, ani vola, ani osla, ani nič, čo je tvojho blížneho! Všetok ľud pozoroval hrmenie a blesky, zvuk rohov a dymiaci vrch, chvel sa od strachu a vzďaľoval sa a Mojžišovi povedal: “Ty nám hovor a budeme ťa počúvať. Nech s nami nehovorí Boh, aby sme nepomreli!” A Mojžiš odpovedal ľudu: “Nebojte sa, veď Boh prišiel preto, aby vás skúšal, aby ste sa ho báli a nehrešili.” Ľud však ostal stáť obďaleč a Mojžiš sa priblížil k mraku v ktorom bol Boh.  [16]

Gn 28, 11 – 22 – Keď došiel na (isté) miesto, zostal tam na noc, lebo slnko už zapadlo. Zobral jeden z kameňov toho miesta, položil si ho pod hlavu a spal na tom mieste. I snívalo sa mu, že vidí rebrík opretý o zem a jeho vrchný koniec siahal až do neba a Boží anjeli vystupovali a zostupovali po ňom. A hľa, nad ním stál Pán a hovoril: “Ja som Pán, Boh tvojho otca Abraháma a Izáka. Zem, na ktorej odpočívaš, dám tebe a tvojmu potomstvu. A potomstva tvojho bude ako prachu zeme a ty sa rozšíriš na západ i na východ, na sever i na juh; v tebe a v tvojich potomkoch budú požehnané všetky pokolenia zeme. Hľa, ja som s tebou a budem ťa strážiť všade, kde pôjdeš, a privediem ťa späť do tejto krajiny, lebo ja ťa neopustím, kým nesplním čo som ti prisľúbil.” Vtedy sa Jakub prebudil zo spánku a povedal: “Ozaj, Pán je na tomto mieste a ja som o tom nevedel!” I nadišiel ho strach a povedal: “Aké hrozné je toto miesto! Tu je naozaj dom Boží a tu je brána do neba!” Keď Jakub ráno vstal, kameň, ktorý mal položený pod hlavou, postavil za pomník a jeho vrch polial olejom. A nazval toto miesto menom Betel. Predtým sa však toto miesto volalo Luza. A Jakub urobil sľub: “Ak je Boh so mnou, ak ma ochráni na tejto ceste, ktorou teraz idem, ak mi dá chlieb na živobytie a šaty na oblečenie a ak sa šťastne vrátim do domu svojho otca, tak Jahve bude mojím Bohom a tento kameň, ktorý som postavil ako pomník, bude Božím domom. A zo všetkého, čo mi dáš, odovzdám ti desiatky.” [17]

Gn 41,45-52 – Faraón však zmenil aj Jozefovo meno na Sáfenat Panéach Živiteľ zeme a dal mu za ženu Asenet, dcéru Putifara, kňaza z Heliopolu. Jozef potom vyšiel do egyptskej krajiny. Keď Jozef stál pred egyptským kráľom, faraónom, mal tridsať rokov. A Jozef odišiel od faraóna a obchádzal celú egyptskú krajinu. Za sedem úrodných rokov donášala zem bohatú úrodu. A on dal všetko obilie, ktorého bol v týchto siedmich rokoch nadbytok, poznášať a zviezť do miest. Obilie dal doviezť do toho mesta, okolo ktorého boli príslušné polia. A Jozef nahromadil obilia ako morského piesku, nesmierne množstvo, takže ho ani nemeral, lebo sa to ani merať nedalo.  Ešte kým nastal hlad, Jozefovi sa narodili dvaja synovia. Porodila mu ich Asenet, dcéra Putifara, kňaza z Heliopolu. A Jozef nazval prvorodeného Manasses, hovoriac: “Boh mi dal zabudnúť na všetko moje nešťastie i na celý môj otcovský dom!” Druhého nazval Efraim, vraviac: “Boh sa mi dal rozplodiť v krajine mojej strasti!” [18]

Záver

Táto seminárna práca poukázala na to, že pojem Elohim spolu s Elohistickou tradíciou je pre Sväté písmo dôležitý z hľadiska chápania nového zákona. Už pojem Elohim nám naznačuje množné číslo v hebrejskom jazyku. Boh si už od počiatku pripravoval svoj ľud na pochopenie tajuplnej Božej trojice. Proroci, patriarchovia a Izraelský ľud Boli svedkami neopísateľného Boha, ktorého skutky pre spásu človeka máme zapísané v biblií. Pri písaní tejto práce som sa dozvedel mnoho zaujímavého a dalo mi to nový pohľad na Božie meno. Izraeliti Boha nevedeli opísať, nazývali ho El Bet El, El Olam, El Roi, El Elyon alebo El Saddai, až kresťanstvo prišlo s názorom, že Boh je naším Otcom a skrze Syna nám zjavil Svätého Ducha.

Zoznam použitej literatúry

Mojžiš, prorok : 4. september.” In: Antonín Čížek: Synaxár : Životy svätých. Prešov : Spolok biskupa Petra Pavla Gojdiča, 1998, s. 17. ISBN 80-967341-1-3

Westminster Theological Seminary. WTM, JDP – Groves-Wheeler Westminster Morphology and Lemma Database (Westminster Electronic Morphology of BHS)1991- 2001

1980. Laird Harris, Gleason L. Archer Jr., Bruce K. Waltke. TWOT – The Theological Wordbook of the Old Testament. Moody Press of Chicago, Illinois, 1980.

Toorn, Willem. Dictionary of Deities and Demons in the Bible. Boston. 1999

Pavel Olam. : Desatoro Božích slov,

www.olam.cz/aktuality/liberalni_unie/studie/asret_hadivrot.html (18.10.2013)

Pavel Mat.: Elóhím, bůh či bohové?

http://myty.info/view.php?cisloclanku=2006020002 (19.10.2013)

[1] Jahvistický prameň – Jeho názov je odvodený z toho, že sa v ňom na označenie Boha sústavne používa meno Jahve. Vznikol pravdepodobne v Južnom (Júdskom) kráľovstve (v Chebróne [Hebrone]) okolo r. 950 pred Kr., ale obsahuje ústne podania ešte zo staršieho obdobia. Postupne podáva rozprávania od stvorenia človeka po stavbu „babylonskej veže“ a od povolania Abraháma až po obsadenie Kanaánu izraelskými kmeňmi (Gn 2,4b – Sdc 1).

[2] Elohistický prameň – Nazýva sa podľa mena Elohim (vyjadruje Božiu prirodzenosť), ktorým sa v tomto prameni-dokumente označuje Boh. Všeobecne sa uznáva, že vznikol okolo r. 800-750 pred Kr. v prorockých kruhoch Eliáša a Elizea v Izraelskom (Severnom) kráľovstve. Nachádza sa v knihách Pentateuchu od Gn 15 po Nm 25. Podáva správy o patriarchoch a najmä o Mojžišovi a jeho pôsobení. Okrem naratívnych statí uvádza aj zákonné nariadenia, zvlášť tzv. „kódex zmluvy“ (Ex 20,22 – 23,33).

[3] Deuteronomický prameň – Tento prameň-dokument sa v skutočnosti stotožňuje s dnešnou Knihou Deuteronómium, ktorá bola spísaná okolo 5. stor. pred Kr., ale jej podstatná časť pochádza z prvej polovice 7. stor. Objavili ju v jeruzalemskom chráme za vlády kráľa Jošiáša [Joziáša] (porov. 2 Kr 22,8). Na jej základe sa potom uskutočnila Joziášova náboženská reforma. Obsahom Deuteronomického prameňa-dokumentu sú „Mojžišove reči“, ktorými náboženský vodca a zákonodarca izraelských kmeňov pripomínal vyvolenému ľudu, že ho Boh miluje osobitnou láskou i napriek jeho opätovným nevernostiam a nevďačnostiam.

[4] Kňazský prameň – V chronologickom poradí je posledným prameňom-dokumentom, ktorý prichádza do úvahy pri redakcii Pentateuchu. Vznikol v kňazských kruhoch v exilovom a poexilovom období (asi 570-450 pred Kr.). Obsahuje zákonodarné opatrenia, ako aj program na znovuvybudovanie náboženského života a na organizovanie bohopocty na základe zákona a sinajskej zmluvy. Materiál Kňazského prameňa-dokumentu možno nájsť vo všetkých spisoch Pentateuchu.

[5] Westminster Theological Seminary. WTM, JDP – Groves-Wheeler Westminster Morphology and Lemma Database (Westminster Electronic Morphology of BHS)1991- 2001 (release 3.5)

[6] R. Laird Harris, Gleason L. Archer Jr., Bruce K. Waltke. TWOT – The Theological Wordbook of the Old Testament. Moody Press of Chicago, Illinois, 1980.

[7] Desatoro Božích slov, www.olam.cz/aktuality/liberalni_unie/studie/asret_hadivrot.html (18.10.2013)

[8] Toorn, Willem. Dictionary of Deities and Demons in the Bible. Boston. 1999

[9] Názov BÉT-EL (dom Boží) je založený na biblickom príbehu z knihy Genezis o Jakubovi, najviac týkajúcom sa pasáží Genezis 28,10-22 a s pokračovaním v Genezis 35,1-15. Heslom založenia sa pre nás stal verš Gn 28,20-21: „A Jakub urobil sľub: “Ak je Boh so mnou, ak ma ochráni na tejto ceste, ktorou teraz idem, ak mi dá chlieb na živobytie a šaty na oblečenie a ak sa šťastne vrátim do domu svojho otca, tak Jahve bude mojím Bohom.“

[10] “Mojžiš, prorok : 4. september.” In: Antonín Čížek: Synaxár : Životy svätých. Prešov : Spolok biskupa Petra Pavla Gojdiča, 1998, s. 17. ISBN 80-967341-1-3

[11] Vrch Tábor – Prvýkrát spomína v Biblii v knihe Jozue ako hranica medzi tromi kmeňmi – Zebulun, Issachar a Naftali. Spomína sa aj v Knihe sudcov v časti o prorokyni Debore, ktorá prikázala izraelskému vodcovi Barakovi: „Pán, Izraelov Boh, ti rozkazuje: Choď, tiahni na vrch Tábor a vezmi so sebou desaťtisíc mužov z Neftaliho synov a zo Zabulonových synov!” a Barak potom z vrchu porazil kanaánske vojsko. Podľa kresťanskej tradície sa na vrchu Tábor udialo Premenenie Pána, ktoré popisuje Nový zákon. V priebehu Premeny sa Ježiš rozprával s Mojžišom a Eliášom, ktorý predpovedal jeho smrť. Na pamiatku tejto udalosti bol neskôr na hore postavený kostol Premenenia Pána, pravoslávny monastier a rímskokatolícky františkánsky kláštor.

[12] Elohista tu zdôrazňuje duchovnosť a transcendenciu Boha, ktorého nemožno vidieť ani si ho predstaviť; preto Boh nehovorí človeku priamo, ale dáva mu poznať svoju vôľu v snoch alebo prostredníctvom anjela.

[13] Elohista tu nepozná dejiny počiatkov ľudského pokolenia. Pred Abrahámom jestvovala iba modloslužba. So záľubou uvažuje o udalostiach a o ľudských činoch v zmysle teologického ponímania dejín a vo svetle riadenia Božej prozreteľnosti

[14] Naratívne state elohistického prameňa-dokumentu sa vyznačujú zaujímavým a umeleckým opisovaním deja, a preto pôsobia na čitateľa hlbokým dojmom.

[15] Podľa tohto prameňa-dokumentu je vyvoleným iba ten národ, ktorý sa zaviazal Bohu osobitnou zmluvou. Preto aj kultový aspekt ustupuje do pozadia a vzťah človeka k Bohu sa uskutočňuje a prejavuje najmä v zachovávaní zmluvy

[16] Morálne náhľady sú vyvinutejšie ako v Jahvistickom prameni-dokumente, čo dokazuje ich neskorší pôvod. Mravné požiadavky Božej vôle sú vyjadrené v Božom zjavení a v Zákone, ktorý sa zakladá na Desatore.

[17] V tomto prameni-dokumente sa venuje osobitná pozornosť dejinám Izraela, kmeňom Severného kráľovstva a jeho svätyni v Beteli.

[18] To, že Elohista venuje svoju pozornosť dejinám Izraela vidno aj na podrobnom opise situácie v tejto stati svätého písma.