Eduard

V spoločenstve mladých francúzskych veriacich rozprával kňaz o tam, že v austrálskom meste Sydney hrával sa chlapček Eduard z protestantskej rodiny s katolíckymi deťmi. Keď sa na poludnie alebo večer ozval zvon, deti sa prestali hrať a spolu sa modlili Anjel Pána. Šesťročnému Eduardovi sa modlitba páčila a čochvíľa sa ju modlil s katolíckymi deťmi. Raz, keď ho matka ukladala večer do postieľky, začal sa modliť Anjel Pána. Matka sa ho spýtala: „Kde si sa to naučil?“ On odpovedal: „Malí Francúzi sa tak modlia.“ Matka na to: „Nech sa modlia, ako chcú, ale ty sa to nesmieš modliť, lebo ináč ťa nepustím hrať sa s nimi.“ Chlapček poslúchol. Keď bol starší, z dlhej chvíle brával do rúk matkinu Bibliu, listoval v nej a čítal ju. Našiel tam, že anjel Pána zvestoval Panne Márií a že ju pozdravil: „Zdrávas milostiplná, Pán s tebou“ a že Mária odpovedala anjelovi: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova“, ba dokonca tam našiel, že Mária predpovedala o sebe: „Blahoslaviť ma budú všetky pokolenia.“ Raz keď čítal Bibliu, vkročila matka do izby a on jej povedal: „Mami, aj v tvojej Biblii je to, čo som sa ja modlil s Francúzmi.“ Matka mu vytrhla Bibliu z rúk a povedala: „Nikdy sa neopováž poučovať ma!“ Odvtedy sa Eduard začal potajomky modliť Anjel Pána. A pozoroval, že táto modlitba ho vedie k stále hlbšej viere v Boha a k stále vrúcnejšiemu spoločenstvu s Bohom. A preto, keď bol šestnásťročný, stal sa katolíkom. Tu sa kňaz vo svojom rozprávaní na chvíľu odmlčal. A potom dodal: „Viete, kto je ten šťastný mladík, ktorý sa stal hlboko veriacim katolíkom zásluhou modlitby  Anjel Pána? To som ja, katolícky kňaz Eduard Tuckvell, ktorý vám rozprávam. Za kňaza som bol vysvätený meste Aire a vysvätil ma biskup Delannoy. Modlitbu Anjel Pána sa nikdy v živote neprestanem modliť.“