Dlh

Jeden veľmi bohatý človek mal mnoho dlžníkov. Keď ostarol, zvolal si niekoľko väčších dlžníkov a povedal im : „Keď mi dnes odprisaháte, že mi splatíte svoje dlhy v budúcom živote, spálim zmenky, ktoré ste mi podpísali.“ Prvý dlžník mu dlhoval menšiu sumu. Odprisahal, že v budúcom živote bude svojmu veriteľovi koňom a že ho bude nosiť na chrbte, kam len bude chcieť. Starec ponuku prijal a listinu s dlhom spálil. Druhý dlžník dlhoval viac peňazí a sľuboval : „Som pripravený stať sa tvojím volom. Budem ťahať pluh a pooriem ti pole a budem ti voziť seno, a tak dlh splatím.“ Starec súhlasil a spálil aj jeho zmenku. Posledný na rade bol muž s obrovským dlhom. „Aby som splatil svoj dlh, budem v budúcom živote tvojím otcom.“ Starec sa rozzúril, chytil palicu a chcel bezočivo dlžníka zbiť. „Len počkaj s tou bitkou hneď ti to vysvetlím,“ bránil sa dlžník. „Môj dlh je obrovský. Iste by som ho nesplatil ani vtedy, keby som sa stal tvojím volom a koňom. Som ochotný byť tvojim otcom. Tak budem pre teba pracovať vo dne v noci. Budem ťa chrániť, keď budeš malý a budem sa o teba starať, kým umriem, zanechám ti celé bohatstvo, čo nahonobím. Nie je to omnoho viac, ako byť tvojím volom alebo koňom? Nie je to dobrý návrh, ako ti splatiť dlh? Dcéra sa jedovato vyrútila na matku : „Keď som ti tak na ťarchu, prečo si sa mi dala narodiť?“ Matka bola z toho celá preč, ale dcéra mala pravdu. Rozhodnúť sa mať dieťa, znamená zaťažiť sa najväčším dlhom, aký si ľudská myseľ ani nemôže predstaviť. Je to nekonečne viac, ako povedať niekomu, kto nie je : „Odteraz budeš žiť, lebo ja to chcem.“