Dievčatko

Duchovný spisovateľ Anton Koch píše, že nábožné dievčatko z dobrej katolíckej rodiny muselo v nemocnici podstúpiť ťažkú a nebezpečnú operáciu. Keď malú pacientku položili na operačný stôl, prv ako by ju priviazali, šéflekár sa k nej prihovoril takto: „Prv ako urobíme, aby si bola zdravá, musíš tu zaspať.“ Týmito slovami ju pripravoval na narkózu. A malá pacientka na to odpovedala: „Dobre. Ale keď mám zaspať, tak sa chcem najprv pomodliť, ako to doma robievam pred spaním.“ A pomaličky si na operačnom stole kľakla a zložila si ruky na modlitbu a nahlas, vlastnými slovami sa modlila: „Milý Ježiš, teraz mám zaspať. Daj mi taký spánok, aby ma títo dobrí ujovia a tety uzdravili. Pomáhaj mi, aby som sa zo spánku prebrala zdravá a svieža. A poteš, Ježiš, moju mamičku aj otecka.“ V tej chvíli sa oči prítomných lekárov a sestier zarosili slzami. Ako keby sa čosi dotklo ich srdca. A jeden z lekárov neskôr povedal: „Večer po tej operácii som sa po tridsiatich rokoch prvý raz pomodlil a odvtedy sa modlievam každý deň, a to takým spôsobom, ako naša malá pacientka na operačnom stole: na kolenách, nahlas a vlastnými slovami. A odvtedy som iným človekom.“