Cyklopútnici bilancovali desaťročnicu

Pred 10 rokmi bývalého správcu našej farnosti otca Fedora, ktorý je fanúšikom cykloturistiky zaujali naše rozhovory o tom, kde, čo sme videli a zažili pri našich potulkách, ktorí sme viac či menej brázdili naše okolie na bicykloch. Na jeho podnet vznikla myšlienka realizovať návštevy pútnických miest, bazilík nielen spoločnými púťami nášho farského spoločenstva autobusmi ale aj na bicykloch.Všetky púte od začiatku v sebe skĺbujú navštívenie a poznávanie týchto miest spojených spolu s duchovnými zážitkami formou spoločných, či individuálnych modlitieb, osobným rozjímaním, príhovormi otcov duchovných, spestrené účasťou na sv. omšiach, liturgiách.Bilancovanie desiatich ročníkov cyklo-púti sme si naplánovali na sobotné popoludnie 19. novembra 2022. Svätú liturgiu za všetkých pútnikov v našom chráme Nanebovzatia Panny Márie slúžili o. Peter Fedor, o. Marián Sterančák a o.Ján Zavacký. Potom už začalo spoločné stretnutie so všetkými záujemcami o naše putovanie, kde boli so všetkých pútnických miest na fotografiách a videách odprezentované naše zážitky. Prvý ročník v dĺžke 195 km, možno také skúšobné prebehlo v priebehu štyroch dní v roku 2013. Začali sme etapou cez Kamennú dolinu do Levoče na Mariánsku horu a späť do Ľubice. Na druhý deň sme cez bývalý vojenský priestor a Starú Ľubovňu zamierili do Litmanovej. Tu sme sa stretli s otcom biskupom Milanom Lachom, ktorý prevzal záštitu nad touto púťou a  svojou osobnou účasťou a prednáškou spestril nám večer. Na tretí deň po návšteve Hory Zvir sme putovali až do nášho najväčšieho pútnického miesta Ľutiny. Prechádzkou po areály baziliky, účasťou na sprievodných aktivitách a účasťou na slávení odpustovej liturgie sme túto prvú púť úspešne ukončili. Tu stojí za zmienku poznamenať, že prvý a doposiaľ aj posledný raz sme spali pod stanmi v spacákoch.V nasledujúcich rokoch sme postupne absolvovali nasledovné púte:Druhý ročník. Po presune vlakom do Michaloviec a potom už na bicykloch sme v dňoch 21 až 24. 8 2014 putovali do katedrály ku kópii slziacej ikony Panny Márie v Máriapócsi, ktorá je súčasťou kláštora rádu sv. Bazila Veľkého v Maďarsku; (Originál ikony je umiestnený v katedrále sv. Štefana vo Viedni). Cestou späť sme okolo Zemplínskej Šíravy navštívili rodisko nášho už nebohého spolupútnika Milana Chomu a samozrejme sme nevynechali aj návštevu pútnického miesta Klokočov. No a ako by to bolo v Tokajskom kraji, keby sme si nechali ujsť aj ochutnávku tunajších vín… Plní zážitkov sme sa z Michaloviec opäť vrátili domov vlakom.Tretí ročník. V Poľsku od 29.7.do 1.8.2015 sme cestou do Krakova navštívili Sanktuarium Matky Božej Kráľovnej Podhaľa v Ludzmierzi a Kalváriu Zebrydowsku, ktorú rád navštevoval aj pápež Ján Pavol II. Tento komplex baziliky s kláštorom je zapísaný do programu kultúrnych pamiatok UNESCO. Príjemný zážitok sme zažili v parku areálu, kde sme na bicykloch absolvovali Krížovú cestu po Kalvarijskej ceste. Púť sme ukončili v Krakove slávením liturgie v gréckokatolíckom chráme Povýšenia Svätého kríža, ktorý v tom čase pomáhali spravovať rehoľné sestry z Ukrajiny. Prechádzku po historickom centra Krakova nám spestril svojím výkladom a spomienkami zo štúdií otec Peter Fedor. Z Krakova sme sa do Nového Targu presunuli vlakom. Odtiaľ opäť bicyklami a po celkových275 km sme sa v zdraví vrátili domov.Tieto dve púte sme začali a ukončili priamo tu v Ľubici. Samozrejme aj ostatné púte sme začínali a končili pred našim chrámom, avšak na miesto oficiálneho štartu a cieľa sme sa už spoločne presúvali vlakmi, alebo autami.Štvrtý ročník. V Čechách, po ceste vlakom sme púť začali v Olomouci a v priebehu 240 km sme postupne navštívili pútnické miesto s bazilikou Nanebovzatia Panny Márie na Svätom Hostýne s krásnym areálom a vyhliadkou na okolitú krajinu. Cestou popri Baťovom kanáli a okolo Archeopraku sme dorazili k bazilike Nanebovzatia Panny Márie a sv. Cyrila a Metóda na Velehrade, kde sme mali možnosť zúčastniť sa sv. omše. Odtiaľ sme zamierili do Brna k bazilike Nanebovzatia Panny Márie s obrazom Čiernej madony, ktorá je súčasťou areálu kláštora, kde nás sprevádzal a príjemným výkladom o jej histórii obohatil úžasný sprievodca, správca tunajšieho augustiánskeho kláštora. Celú púť sme ukončili opäť v Olomouci na sv. kopečku návštevou baziliky Navštívenia Panny Márie. Fotogaléria…Piaty ročník. Svetovo známu púť do Santiaga de Compostela v Španielsku sme absolvovali v roku 2017. Táto púť bola doposiaľ pre nás asi najväčšou výzvou. Veď celkovo sme precestovali skoro 7000 km, z toho 560 km v priebehu siedmich dní na bicykli.Bolo to po prvý krát čo spoločne s nami neputoval otec Peter Fedor, hoci on bol ten, ktorý pripravil itinerár tejto púte na základe svojich osobných skúseností z predošlého roku, keď celú Francúzsku cestu do Compostely v dĺžke 750 km prešiel na bicykli sám.Po sv. omši s požehnaním slúžiaceho kňaza s mušľou označujúceho pútnika sme sa s malou dušičkou na cestu vybrali z pred katedrály Panny Márie v meste Burgos časťou Francúzskej pútnickej cesty. Po putovaní rovinami, kopcami, poliami, ale aj veľkými mestami Leon a Astorga, sme šťastne dorazili pred katedrálu do Santiaga de Compostela s hrobkou Sv. Jakuba.Počas putovania nám v preukaze pútnika – Kredenciály pribúdali pečiatky, ako dôkaz o našej prejdenej trase. A keďže sme splnili podmienky pre púť na bicykli (prejdených a zdokumentovaných 350 km) sme obdržali certifikát pútnika.Na ceste sme stretávali pútnikov všetkých vekových kategórií hádam z celého sveta a navzájom sa pozdravovali a povzbudzovali známym pozdravom Bueno Camino, alebo Ola. Stretli sme mladú rodinu s dvomi deťmi vezenými vo vozíku, staršieho chlapa, ktorému vozík ťahal somár, ale aj pútnikoch, ktorí časť púte absolvovali na koňoch. Na vrchole Cruz de Ferro sme ku krížu položili kamienky donesené z domu. Traduje sa že váha tohto kameňa mám na miske váh pomôže nakloniť ju na cestu do neba ku spáse.Tesne pred bránami Compostely naše srdcia potešilo stretnutie s pútnikmi zo Slovenska a to aj priamo s Kežmarčanmi. Po ďakovnej sv. omši v katedrále sme mali šťastie vidieť aj „predstavenie“ s kadidlom.Už autobusom sme sa presunuli na „koniec sveta“ na breh Atlantického oceánu do Finistere, kde pútnici na znak ukončenia púte zahodia, spália nejaké svoje veci (topánky, ponožky, ale aj bicykel) a vykúpu sa v oceáne. Túto odvahu sa okúpať v studenom Atlantiku našiel len jeden z nás.  Viac fotogaléria…TUŠiesty ročník. V dňoch 10.7 až 14.7.2018 sme žačali púť po západnom Slovensku navštívením baziliky sv. Mikuláša v Trnave. Cestou k bazilike Sv. Emeráma v Nitre sme prečkali búrku v kostolíku, ktorý má gréckokatolícka cirkev prenajatý od rímskokatolíckej cirkvi od roku 1992 na 99 rokov. V Nitre sme prenocovali v kláštore verbistov v Misijnom dome na Nitrianskej kalvárii. (po určitú dobu tu bolo sídlo časti VŠ Poľnohospodárskej – Mechanizačná fakulta). V Komárne, v sprievode tamojšieho správcu farnosti sme mali možnosť spoznať baziliku sv. Ondreja. O deň neskôr sme dorazili na najstaršie pútnické miesto na Slovensku Marianku pri Bratislave s bazilikou Narodenia Panny Márie. Večer sme si spestrili aj vychádzkou po Krížovej ceste k Lurdskej jaskyni. Na cestu z Marianky do Šaštína k bazilike Sedembolestnej Panny Márie sme si načerpali vodu zo Zázračnej alebo sv. Studne, ktorej vodu aj dnes užívajú pútnici na duševné aj telesné uzdravenie. Po príchode do Šaštína sme sa zúčastnili večernej sv. omše, ktorá bola venovaná rodičom a deťom, ktorým končil turnus denných pobytov vedených tunajšou rehoľou Pavlínov. Zo Šaštína sme cez vojenský priestor Plavecký Mikuláš došli opäť do Trnavy a vlakom domov sme sa vrátili domov po najazdených 435 km.Prídavok. V tomto roku sme sa ešte v pätici vybrali na bicykloch sláviť odpustovú slávnosť aj do Ľutiny. Cestou Levočskými vrchmi sme sa zastavili v zaniknutej obci Blažov a poobede sme zdarne dorazili pred baziliku. V Záhrade Bohorodičky sme si prezreli viac či menej známe ikony Bohorodičky. Po prenocovaní v Drienici sme sa v ranných hodinách opäť vrátili do Ľutiny na horu, kde sme spoločne s ďalšími pútnikmi z Ľubice slávili odpustovú liturgiu. Fotogaléria.. TUSiedmý ročník. Po spoznaní západného Slovenska sme otočili svoj pohľad na východ, kde sme sa v priebehu 8.8 až 11.8.2019 zamerali na drevené kostolíky v okolí Svidníka. Okrem chrámov zapísaných do zoznamu kultúrnych pamiatok UNESCO (Bodružál, Ladomírova), sme spoznali napr. aj chrám v dedine Príkra s najnižším počtom obyvateľov na Slovensku (12). Pri chráme vo zvonici v Korejovciach si náš kostolník Jožo doslova rukami a nohou zazvonil na miestnych zvonoch.(video). Ale navštívili sme aj vojenskécintoríny, múzeum na Dukle a Údolie smrti v obci Kružlova, kde sa odohrala jedna najväčších a najkrvavejších bitiek na našom území počas Karpatsko-Dukelskej operácie v októbri 1944.Ôsmy ročník. Nasledujúci rok počas dní sme od 29.7 do 2.8.2020 v 170 km spoznali drevené chrámy a prírodu v Poloninách v okolí Uble. Na vlastné oči sme v najvýchodnejšej obci na Slovensku Nová Sedlica spoznali ikonickú Chalúpku dedka večerníčka, obišli sme vodné dielo Starina, zastavili sa v zaniknutej dedinke Veľká Poľana – rodisku emeritného biskupa Milana Chautura, či rotundu na cintoríne padlých vojakov v 1.svetovej vojne. Milým spestrením bola účasť na slávení liturgie s výkladom o histórii a súčasnosti chrámu v Ubli a následným posedením na fare u otca Petra Pavlovského a jeho manželky Márie (za slobodna Krolákovej), rodáčky tu z Ľubice. Z rozhľadni Holica sme kochali výhľadmi na pohoria Polonín, Lužanského národného parku a Vihorlatu. V Uliči sme sa prešli parkom miniatúr drevených chrámov, podobnému tomu čo je v Ľutine. Cestou domov sme zastavili pozrieť kamenný lom v Beňatine a na záver sme navštívili chrám a jeho areál v Klokočove. Táto púť s 250 km bola asi profilovo najčlenitejšia.Deviatý ročník.  Tu sme zmenili trochu tému púti a navštívili sme (21 až 25.7 2021) južnú Moravu okolí mesta Břeclav. Navštívili veľkomoravské slovanské hradisko v Mikulčiciach a Pohansku, prešli lužnými lesmi popri rieke Morava, vinicami pri hraniciach s Rakúskom navštívili mesto Mikulov so svojím zámkom a kalváriou na Svätom kopečku, zámok s parkami v Ledniciach a Valticiach, kde sme si spestrili výlet aj návštevou Valtických vínnych pivníc spojenú s ochutnávkou vín. V obci Hrušky a okolí sme na vlastné oči mohli videli skazu čo tam napáchalo tornádo, ktoré sa týmto územím tri týždne pred našim príchodom prehnalo.Po ceste späť sme sa zastavili na pútnickom mieste Skalka pri Trenčíne.Desiatý ročník. Tohto roku sme sa vrátili do Poľska, do okolia mesta Gorlice, kde sme na bicykloch prešli 190 km. Popri návštevách drevených chrámov, ktoré sú hádam v každej dedine sme putovali krásnou prírodou a chvíľu oddýchli aj na brehu Klimkowskej vodnej nádrže. Navštívili sme 17 drevených kostolov z toho sú 4 zapísané do zoznamu kultúrnych pamiatok UNESCO (Kwiatoň, Owczary, Brunary, Sekowa).Tieto chrámy sú tiež ale nemou spomienkou na potomkov ich zakladateľov a budovateľov Lemkov – Rusínov, ktorých z týchto území násilne vysídlila poľská vláda ku dnešným hraniciach s Nemeckom v tzv. Akcia Visla v roku 1947.Cestu späť sme si spestrili návštevou kúpeľného mestečka Krynica.Text a foto spracoval: Vladimír Kovalsky, Miroslav Kruk

Automaticky prebrané zo zdroja: http://www.theotokos.sk/oznamy/cykloputnici-bilancovali-desatrocnicu.html.