Čierny obelisk Šalmanesera III.

Obelisk (gr. obeliskos, obelos). Monolitický, murovaný alebo kamenný stĺp, ktorý mal vo starovekom Egypte značný symbolický význam. Prvý z týchto posvätných stĺpov údajne stál v meste On (gr. Héliopolis), bol to stĺp, na ktorý pri stvorení sveta dopadlo prvé lúče slnka. Iné zdroje tvrdia, že obelisk symbolizoval prapahorok, ktorý sa na počiatku stvorenia vynoril z vody. Driek obelisku má tvar štvorbokého ihlanu, ktorý sa smerom na hor mierne zužuje. Je zakončený ihlanovitou pyramídou (pyramidión). Tieto štvorboké, kolmé ihlany boli spojené so slnečným kultom a mali pozlátený alebo medený vrchol. Obelisky boli predovšetkým prvkom kráľovskej architektúry. Niesli často hieroglyfické nápisy oslavujúce božstvo a panovníka. Tvar zdôrazňujúci vertikálne smer symbolizuje spojenie medzi nebom a zemou. Obelisky väčšinou stáli v dvojici pred vstupom do chrámu, ale taktiež jednotlivo v centrálnych častiach chrámového nádvoria.
V Egypte dnes stojí len málo obeliskov na svojom pôvodnom mieste. Väčšina z nich bola ako exotická kuriozita prevezená do zahraničia. Tridsať stojacich obeliskov sa zachovalo do dnes, prípadne boli znovu vztýčené, z toho asi štrnásť v Ríme (kde boli očistené exorcizmom a zakončené krížom), len päť obeliskov dodnes stojí v Egypte. Najväčší obelisk, ktorý mal merať cez štyridsaťdva metrov zostal kvôli chybe materiálu nedokončený a do dnes leží v lome pri Asuáne. Dnes už ťažko zistíme, či sa to pôvodne netýkalo falického idolu – idolu plodnosti.
Od renesancie je architektonický motív uplatňujúci sa najmä pri riešení námestí.

Kráľ Šalmanasar III.

Šalmanasar III., nazývaný taktiež Šulmánu-ašaridu, vládol asýrskej ríši od roku 858 pr. Kr. – do roku 824 pr. Kr. po svojom otcovi Aššurnasirpalovi II., ktorý mu zanechal rozsiahlu ríšu na vrchole svojej moci. Bojoval proti Damasku v Sýrii a proti Hame. Jeho vojská postupne prenikli až do Arménie, do Palestíny, do Zagrosu až k brehom k Perzského zálivu. K prvým stretom s Peržanmi a Médmi došlo na perzskom území. Z tridsiatich piatich rokov jeho kraľovania, bol tridsať rokov neustále vo vojne a vyzeralo to, že nikdy neskončí. Počas svojej dlhej vlády viedol mnoho výprav proti okolitým národom – hlavne do Babylonu a Sýrie. Pýšil sa tým, že 25-krát prekročil Eufrat pri ťažení na západ. Až na Damask mu patrila celá Sýria a Kanaán, kde porazil izraelského kráľa Achaba. Na severozápade, v Malej Ázii, obsadil významné centrá Tarsos a Kommagéné. Niekoľko výprav smerovalo na východ do zemí Parsua a Mannea, ktoré sa mu však podarilo podmaniť iba z časti. Na severe podnikal výpravy proti mocnému štátu Urartu, ktorý porazil. Na juhu dobíjal Babylon. Jeho veľkým súperom bol kráľ Damasku Barhadad, ktorého nikdy neporazil. S Babylonom uzavrel spojeneckú zmluvu, svojho syna oženil s babylonskou princeznou Šammuramat.
Vďaka svojej dlhej vláde a vojenským úspechom patrí medzi najvýznamnejších asýrskych panovníkov.
O vláde Šalmanasara vieme veľa vďaka Čiernemu obelisku z Kalchu.

Čierny obelisk

Archeológ Henry Layard objavil tento čierny vápencový obelisk v roku 1846 počas svojich vykopávok na mieste Kalhaty, starovekého asýrskeho hlavného mesta.
Bol postavený ako verejný pamätník v roku 825 pred Kristom v dobe občianskej vojny. Opisuje úspechy kráľa Šalmanesera III. (vládol 858-824 pred Kr.), a tiež národy a krajiny odsúdené na platenie poplatkov. Od svojich susedov si vymáha úctu vo forme tiav, opíc, slonov a nosorožcov. Asýrski králi si často zhromažďovali exotické zvieratá a rastliny ako znak svojej moci.
Čierny obelisk Šalmanasara III. bol vyrobený z čierneho vápenca. Má výšku 1,98 m a šírku 0,46 m. Jeho štít je zostavený z panelov, ktoré sa schodíkovito zužujú smerom nahor. Na každej z jeho štyroch strán sa nachádza päť panelov umiestnených jeden nad druhým, na ktorých sú vytesané scény. Päť scén je zobrazených po celom obvode obelisku. Každému výjavu je priradený nadpis v klinovom písme, ktorý opisuje to, čo je zobrazené na obrázku. Tieto obrázky majú oslavný charakter. Čierny obelisk je zatiaľ jediný objavený monument, ktorý zobrazuje Izraelitov prinášajúcich „hold“ vazalský dar asýrskemu kráľovi. Klinové písmo sa nachádza na štíte a taktiež na podstave obelisku.

Každá z piatich scén predstavuje vzdávanie úcty asyrskému kráľovi. Od štítu k podstave zobrazujú tieto udalosti:

• „Úcta od Sua z Gilzanu“ (akad. Ma-da-tu šá su-ú-a KUR gíl-za-na-a-a) – Sua z Gilzanu (v severo-západnom Iráne) zložil úctu Šalmanasarovi III. v prvom roku
jeho panovania. Nadpis nad scénou je: „Úcta od Sua z Gilzanu. Dostal som od neho: striebro, zlato, cín, bronzové nádoby, žezlo (hodné) kráľovskej ruky, kone a dvojhrbé ťavy.
• „Úcta od Jehua, syna Omriho“ (akad. Ma-da-tu šá ia-ú-a DUMU hu-um-ri-i) – Jehu, kráľ severného izraelského kráľovstva (staroveký severný Izrael) zložil úctu Šalmansarovi III. v osemnástom roku jeho panovania. Nadpis nad scénou: „Úcta od Jehua z rodu Omriho. Dostal som od neho striebro, zlato, zlatú misu, zlatú vázu s ostro zakončeným dnom, zlaté poháre, zlaté nádoby, cín, olovo, žezlo hodné kráľovskej ruky a kópiu.
• „Úcta z Egypta“ (akad. Ma-da-tu šá KUR mu-us-ri) – nie je známy rok, pretože nie je o tom žiadna zmienka počas panovania Šalmanasara. Nadpis nad scénou: „Úcta z Egypta. Dostal som dvojhrbé ťavy, vodného byvola, nosorožce, antilopy, slony – samice, opice – samice, opice bez chvostov.“
• „Úcta od Marduk-apil-usura zo Suhy“ (akad. Ma-da-tu šá Marduk-apla-usur KUR su-ha-a-a) – nie je známy rok zloženia úcty Marduk-apil-usura zo Suhy (stredný Eufrat, Sýria a Irak). Nadpis nad scénou: „Úcta od Marduk-apil-usura zo Suhy. Dostal som od neho zlato, zlaté nádoby, slonie kosti, kópie, morský hodváb a rôznofarebné oblečenie a ľanové plátno.“
• „Úcta od Qalparunda z Patiny“ (akad. Ma-da-tu šá qar-pa-ru-un-da KUR pa-ti-na-a-a) – Qalparunda z Patiny (Antakya, turecký región) zložil úctu Šalmanasarovi III. trikrát a to v rokoch 857, 853, 848 pr. Kr.. Nadpis nad scénou: „Úcta od Qalparunda z Patiny. Dostal som od neho: striebro, zlato, cín, predmety z bronzu, nádoby z bronzu, slonie kosti a eben.

Zvláštnosťou je druhá scéna zhora, na ktorej je predstavený kráľ severného izraelského kráľovstva Jehu v priebehu skladania úcty Šalmanasarovi III. v roku 841 pr. Kr.. Achab, syn Omriho, kráľ severného izraelského kráľovstva stratil život vo vojne s kráľom Damasku. Jeho syn a nástupca Joram po niekoľkorončom panovaní stratil trón, na ktorý zasadol Jehu. Zlomil existujúci mier medzi Feníciou a Júdeou, podriaďujúc sa Asýrii. Jehu zostal v kľačúcej pozícii. Tvár mal sklonenú k zemi. V porovnaní so Šalmanasarom vyzerá nenápadne. Asýrsky kráľ je zobrazený vo všetkej sláve. Stelesňuje mocné postavenie schopné ovládnutia a kontroly v oblastiach siahajúcich ďaleko za svoje pôvodné hranice. Šalmanasar drží v ľavej ruke misku. Za ním stoja dvaja sluhovia, z ktorých jeden drží vejár. Za Jehuom stoja štyria Asýrčania. Dvaja sú na tom istom panely ako Jehu a dvaja na ďalšom. Posledný zo štyroch Asýrčanov nemá bradu. Za ním nasleduje zástup trinástich Izraelitov: traja pravdepodobne s darmi zo striebra, ďalších päť, ktorí sú na nasledujúcom paneli, nesú pravdepodobne dary zo zlata: zlaté nádoby, žezlo a kópiu. Na poslednom panely tohto radu je predstavených posledných päť Izraelitov. Všetci Izraeliti majú krátke kužeľovité brady, pokrývky hlavy zlomené dozadu a dlhé šaty s plášťom zakončené strapcami. Na nohách majú špicatú obuv. Každá z postáv drží dar, popísaný nad scénou.

Je dôležité uviesť, že z pomedzi darov pre asýrskeho kráľa, sa nachádzajú aj exotické zvieratá ako opice, slony, nosorožce a dvojhŕbe ťavy. Asýrski vládcovia si radi ozdobovali svoje kráľovské záhrady rastlinami a zvieratami, ktoré neboli prirodzené pre územie Mezopotámie.
Nápisy zo štítu a podstavy obelisku obsahujú udalosti rokov panovania kráľa Šalmanasara, s opisom vojenských výprav, ktorých sa zúčastnil on sám a Dajjan-Assura, jeho veliteľ vojsk (akad. Turtannu).
Čierny obelisk sa v súčasnosti nachádza medzi zbierkami Britského múzea spolu s Zlomeným, Bielym obeliskom a obeliskom Rassama.