Žaltár

  • 20. Katizma

    Žalm 143

    Nech je zvelebený Pán, môj ochranca, * čo učí moje ruky zápasiť a moje prsty bojovať.

    On je ku mne milosrdný a dodáva mi odvahy, * on je moje útočište a môj osloboditeľ,

    on je moja záštita, na ktorú sa spolieham; * on mi podrobuje môj ľud.

    Pane, čože je človek, že sa k nemu priznávaš, * a syn človeka, že myslíš na neho?

    Preludu sa človek podobá, * jeho dni sú ako letiaci tieň.

    Pane, zníž nebesia a zostúp z nich; * dotkni sa vrchov a budú chrliť dym.

    Zablýskaj bleskom a rozpráš nepriateľov, * vypusť šípy a vydes ich.

    Vystri ruku z výsosti; * vytrhni ma a vysloboď z prívalov, z rúk cudzincov;

    ich ústa luhajú * a ich pravica je krivoprísažná.

    Bože, novú pieseň ti zaspievam; * zahrám ti na desaťstrunovej citare.

    Ty pomáhaš kráľom, * ty zachraňuješ svojho sluhu Dávida pred mečom záhuby.

    Vytrhni ma a vysloboď z rúk cudzincov. * Ich ústa luhajú, ich pravica je krivoprísažná.

    Naši synovia nech sú ako mládniky, * čo vyrastajú v mladistvej sile.

    Naše dcéry nech sú sťa stĺpy nárožné, * kresané ako kvádre chrámové.

    Naše sýpky nech sú plné, * nech je v nich hojnosť všetkých plodov.

    Našich oviec nech sú nesčíselné tisíce * na našich nivách; náš statok nech je vypasený.

    Nech niet trhlín na hradbách ani vyhnanstva, * ani náreku na našich uliciach.

    Blažený ľud, ktorému sa tak vodí; * blažený ľud, ktorého Bohom je Pán.

    Žalm 144

    Oslavovať ťa chcem, Bože, môj kráľ, * a tvoje meno velebiť navždy a naveky.

    Budem ťa velebiť každý deň * a tvoje meno chváliť navždy a naveky.

    Veľký si, Pane, a veľkej chvály hoden, * tvoju veľkosť nemožno preskúmať.

    Z pokolenia na pokolenie ide chvála tvojich skutkov * a všetky pokolenia ohlasujú tvoju moc.

    Hovoria o vznešenosti tvojej slávy a veleby * a rozprávajú o tvojich zázrakoch.

    Hovoria aj o sile tvojich skutkov úžasných * a rozprávajú o tvojej veľkosti.

    Rozhlasujú chválu tvojej veľkej láskavosti * a plesajú nad tvojou spravodlivosťou.

    Milostivý a milosrdný je Pán, * zhovievavý a veľmi láskavý.

    Dobrý je Pán ku každému * a milostivý ku všetkým svojim stvoreniam.

    Nech ťa oslavujú, Pane, všetky tvoje diela * a tvoji svätí nech ťa velebia.

    Nech rozprávajú o sláve tvojho kráľovstva * a o tvojej moci nech hovoria;

    nech ľuďom oznamujú tvoje zázraky * i slávu a velebu tvojho kráľovstva.

    Tvoje kráľovstvo je kráľovstvo pre všetky veky * a tvoja vláda sa rozprestiera na všetky pokolenia.

    Pán je vo všetkých svojich slovách pravdivý * a svätý vo všetkých svojich skutkoch.

    Pán podopiera všetkých, čo klesajú, * a dvíha všetkých skľúčených.

    Oči všetkých sa s dôverou upierajú na teba * a ty im dávaš pokrm v pravý čas.

    Otváraš svoju ruku * a dobrotivo nasycuješ všetko živé.

    Spravodlivý je Pán na všetkých svojich cestách * a svätý vo všetkých svojich skutkoch.

    Blízky je Pán všetkým, čo ho vzývajú, * všetkým, čo ho vzývajú úprimne.

    Vyplní želanie bohabojných, * vyslyší ich modlitbu a zachráni ich.

    Pán ochraňuje všetkých, čo ho milujú, * a ničí všetkých hriešnikov.

    Nech moje ústa hlásajú slávu Pánovu * a všetko živé nech jeho sväté meno velebí navždy a naveky.

    Sláva: I teraz:
    Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
    Pane, zmiluj sa. (3x)
    Sláva: I teraz:

    Žalm 145

    Chváľ, duša moja, Pána; * celý život chcem chváliť Pána, svojmu Bohu spievať, kým len budem žiť.

    Nespoliehajte sa na kniežatá * ani na ľudí vôbec; oni pomôcť nemôžu.

    Vyjde z nich duch a vrátia sa do svojej zeme; * v ten deň padnú ich plány.

    Blažený, komu pomáha Boh Jakubov, * kto sa spolieha na Pána, svojho Boha.

    On stvoril nebo i zem, * more a všetko, čo je v ňom.

    On zachováva vernosť naveky, * utláčaným prisudzuje právo, hladujúcim dáva chlieb.

    Pán vyslobodzuje väzňov, Pán otvára oči slepým, * Pán dvíha skľúčených, Pán miluje spravodlivých.

    Pán ochraňuje cudzincov, ujíma sa siroty a vdovy, * ale hatí cesty hriešnikov.

    Pán bude kraľovať naveky; * tvoj Boh, Sion, z pokolenia na pokolenie.

    Žalm 146

    Chváľte Pána, lebo je dobré ospevovať nášho Boha, * lebo je milé hlásať jeho slávu.

    Pán stavia Jeruzalem * a zhromažďuje roztratených Izraelitov.

    Uzdravuje skľúčených srdcom * a obväzuje ich rany.

    On pozná počet hviezd * a každú volá po mene.

    Veľký je náš Pán a veľmi mocný, * jeho múdrosť je nesmierna.

    Tichých sa Pán ujíma, * ale hriešnikov ponižuje až po zem.

    Prespevujte Pánovi piesne oslavné, * na citare hrajte nášmu Bohu.

    On zaťahuje nebo oblakmi * a zemi pripravuje dážď.

    Na vrchoch dáva pučať tráve * aj bylinám pre tvory, čo slúžia človeku.

    Potravu dáva ťažnému dobytku * i mladým havranom, čo k nemu krákajú.

    V sile koňa nemá potechu * ani záľubu v mužovi svalnatom.

    Pánovi sa páčia tí, čo sa ho boja, * a tí, čo dúfajú v jeho milosrdenstvo.

    Žalm 147

    Chváľ, Jeruzalem, Pána, * oslavuj, Sion, svojho Boha.

    Lebo upevnil závory tvojich brán * a požehnal tvojich synov v tebe.

    Zaisťuje pokoj tvojim hraniciam, * sýti ťa najlepšou pšenicou.

    Svoj rozkaz na zem zosiela, * rýchlo sa šíri jeho slovo.

    Sneh dáva ako vlnu, * rozsýpa srieň ako popol.

    Kamenec spúšťa ako omrvinky; * ktože vydrží v jeho mraze?

    Ale keď zošle svoje slovo, roztopí sa, čo zamrzlo; * keď zavanie jeho dych, vody sa rozprúdia.

    On svoje slovo zvestuje Jakubovi, * svoje zákony a prikázania Izraelovi.

    Neurobil tak iným národom, * nezjavil im svoje zámery.

    Sláva: I teraz:
    Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
    Pane, zmiluj sa. (3x)
    Sláva: I teraz:

    Žalm 148

    Chváľte Pána z nebies, * chváľte ho na výsostiach.

    Chváľte ho, všetci jeho anjeli; * chváľte ho, všetky nebeské mocnosti;

    chváľte ho, slnko a mesiac; * chváľte ho, všetky hviezdy žiarivé;

    chváľte ho, nebies nebesia * a všetky vody nad oblohou.

    Nech chvália meno Pánovo, * lebo na jeho rozkaz boli stvorené.

    Založil ich navždy a naveky; * vydal zákon, ktorý nepominie.

    Chváľ Pána, tvorstvo pozemské: * obludy morské a všetky hlbiny,

    oheň, kamenec, sneh a dym, * víchrica, čo jeho slovo poslúcha,

    vrchy a všetky pahorky, * ovocné stromy a všetky cédre,

    divá zver a všetok dobytok, * plazy a okrídlené vtáctvo.

    Králi zeme a všetky národy, * kniežatá a všetci zemskí sudcovia,

    mládenci a panny, * starci a junáci

    nech chvália meno Pánovo, * lebo iba jeho meno je vznešené.

    Jeho veleba prevyšuje zem i nebesia * a svojmu ľudu dáva veľkú moc.

    Je chválou všetkým svojim svätým, * synom Izraela, ľudu, ktorý je mu blízky.

    Žalm 149

    Spievajte Pánovi pieseň novú; * jeho chvála nech znie v zhromaždení svätých.

    Nech sa teší Izrael zo svojho Stvoriteľa, * synovia Siona nech jasajú nad svojím kráľom.

    Nech oslavujú jeho meno tancom, * nech mu hrajú na bubne a na citare.

    Lebo Pán miluje svoj ľud * a tichých venčí víťazstvom.

    Nech svätí jasajú v sláve, * nech sa veselia na svojich lôžkach.

    Oslavu Boha nech majú na perách * a v rukách meč dvojsečný,

    aby sa pomstili na pohanoch * a potrestali národy,

    aby ich kráľom nasadili putá * a ich veľmožom železné okovy a aby ich súdili podľa písaného práva. * všetkým jeho verným to bude na slávu

    Žalm 150

    Chváľte Pána v jeho svätyni, * chváľte ho na jeho vznešenej oblohe!

    Chváľte ho za jeho činy mohutné, * chváľte ho za jeho nesmiernu velebnosť!

    Chváľte ho zvukom poľnice, * chváľte ho harfou a citarou!

    Chváľte ho bubnom a tancom, * chváľte ho lýrou a flautou!

    Chváľte ho ľubozvučnými cimbalmi, * chváľte ho jasavými cimbalmi; všetko, čo dýcha, nech chváli Pána.

    Sláva: I teraz:

  • 19. Katizma

    Žalm 134

    Chváľte meno Pánovo, * chváľte ho, služobníci Pánovi,

    ktorí ste v dome Pánovom * a na nádvoriach domu nášho Boha.

    Chváľte Pána, lebo Pán je dobrý; * ospevujte jeho meno, lebo je ľúbezné;

    veď si Pán vyvolil Jakuba, * Izraela za svoje vlastníctvo.

    Ja viem, že Pán je veľký, * že náš Boh je nad všetkými bohmi.

    Čokoľvek Pán chce, * urobí na nebi i na zemi, v mori a vo všetkých priepastiach.

    Od kraja zeme privádza oblaky, bleskami vyvoláva dážď, * zo svojich komôr vypúšťa vetry.

    On pobil prvorodených Egypta, * ľudí aj zvieratá.

    Uprostred teba, Egypt, urobil znamenia a zázraky * proti faraónovi i proti všetkým jeho sluhom.

    On porazil mnohé národy * a pozabíjal mocných kráľov:

    Sehona, kráľa amorejského, * a Oga, kráľa Bášanu, a všetkých kráľov kanaánskych.

    A ich krajinu dal do dedičstva, * do dedičstva Izraelu, svojmu ľudu.

    Pane, tvoje meno trvá večne; * tvoja pamiatka, Pane, z pokolenia na pokolenie.

    Lebo Pán prisúdi pravdu svojmu ľudu * a zmiluje sa nad svojimi služobníkmi.

    Pohanské modly, hoc zo striebra a zo zlata, * sú dielom ľudských rúk.

    Majú ústa, ale nehovoria, * majú oči, a nevidia.

    Majú uši, ale nepočujú, * nie sú schopné ani dýchať ústami.

    Nech sú im podobní ich tvorcovia * a všetci, čo v ne veria.

    Dom Izraelov, zvelebuj Pána; * dom Áronov, zvelebuj Pána.

    Dom Léviho, zvelebuj Pána; * všetci bohabojní, zvelebujte Pána.

    Nech je zvelebený Pán zo Siona, * čo sídli v Jeruzaleme.

    Žalm 135

    Oslavujte Pána, lebo je dobrý, * lebo jeho milosrdenstvo je večné.

    Oslavujte Boha nad bohmi, * lebo jeho milosrdenstvo je večné.

    Oslavujte Pána nad pánmi, * lebo jeho milosrdenstvo je večné.

    On jediný koná veľké zázraky, * lebo jeho milosrdenstvo je večné.

    On múdro stvoril nebesia, * lebo jeho milosrdenstvo je večné.

    On rozprestrel zem nad vodami, * lebo jeho milosrdenstvo je večné.

    On stvoril veľké svetlá, * lebo jeho milosrdenstvo je večné:‑ slnko, aby panovalo vo dne, * lebo jeho milosrdenstvo je večné,

    mesiac a hviezdy, aby panovali v noci, * lebo jeho milosrdenstvo je večné.

    On pobil egyptských prvorodencov, * lebo jeho milosrdenstvo je večné.

    On vyviedol Izraela spomedzi nich, * lebo jeho milosrdenstvo je večné;

    mocnou rukou a vystretým ramenom, * lebo jeho milosrdenstvo je večné.

    On rozdelil Červené more na dve časti, * lebo jeho milosrdenstvo je večné.

    A Izraela previedol jeho stredom, * lebo jeho milosrdenstvo je večné.

    V Červenom mori zatopil faraóna i jeho vojsko, * lebo jeho milosrdenstvo je večné.

    On previedol svoj ľud cez púšť, * lebo jeho milosrdenstvo je večné.

    On pobil význačných kráľov, * lebo jeho milosrdenstvo je večné.

    A pozabíjal mocných kráľov, * lebo jeho milosrdenstvo je večné.

    Sehona, kráľa amorejského, * lebo jeho milosrdenstvo je večné;

    a Oga, kráľa Bášanu, * lebo jeho milosrdenstvo je večné;

    a ich krajinu dal za dedičstvo, * lebo jeho milosrdenstvo je večné;

    za dedičstvo Izraelovi, svojmu služobníkovi, * lebo jeho milosrdenstvo je večné.

    On pamätal na nás v našom ponížení, * lebo jeho milosrdenstvo je večné.

    A oslobodil nás od našich nepriateľov, * lebo jeho milosrdenstvo je večné.

    On dáva pokrm každému stvoreniu, * lebo jeho milosrdenstvo je večné.

    Oslavujte Boha nebies, * lebo jeho milosrdenstvo je večné.

    Žalm 136

    Na brehu babylonských riek, * tam sme sedávali a plakali, keď sme si spomínali na Sion.

    Na vŕby tejto krajiny * vešali sme svoje citary.

    Lebo tí, čo nás zajali, žiadali od nás spevy * a tí, čo nás trápili, žiadali veselosť:

    “Zaspievajte nám * nejaké piesne sionské!”

    Akože môžeme spievať pieseň Pánovu * v cudzej krajine?

    Keby som, Jeruzalem, zabudol na teba, * nech mi odumrie pravica.

    Nech sa mi prilepí jazyk na podnebie, * keby som nepamätal na teba,

    keby som Jeruzalem nepovýšil * za vrchol svojej radosti.

    Nezabudni, Pane, synom Edomu deň Jeruzalema, * keď volali: “Zbúrajte ho, zbúrajte až po samy základy.”

    Babylonská dcéra, ty ničiteľka, * blahoslavený, kto ti odplatí zlo, čo si nám spôsobila;

    blahoslavený, * kto chytí tvoje deti a hodí o skalu.

    Sláva: I teraz:
    Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
    Pane, zmiluj sa. (3x)
    Sláva: I teraz:

    Žalm 137

    Chcem ťa, Pane, oslavovať celým srdcom, * že si vypočul slová mojich úst.

    Budem ti hrať pred tvárou anjelov, * vrhnem sa na tvár pred tvojím svätým chrámom.

    Tvoje meno budem oslavovať, pretože si milosrdný a verný * a nadovšetko si zvelebil svoje meno a svoje prisľúbenia.

    Vždy si ma vyslyšal, keď som ťa vzýval, * a rozmnožil si vo mne odvahu.

    Oslavovať ťa budú, Pane, všetci králi zeme, * lebo počuli slová tvojich úst.

    Budú ospevovať Pánove cesty, * lebo veľká je Pánova sláva;

    vznešený je Pán, a predsa zhliada na pokorného, * pyšného však zďaleka pozná.

    Aj keby som mal prejsť súžením, ty ma pri živote zachováš * a svoju ruku vystrieš proti hnevu mojich nepriateľov; zachráni ma tvoja pravica.

    Pán za mňa dielo dokončí. * Pane, tvoje milosrdenstvo je večné; neopusť dielo svojich rúk.

    Žalm 138

    Pane, ty ma skúmaš a vieš o mne všetko; * ty vieš, či sedím a či stojím.

    Už zďaleka vnímaš moje myšlienky: * či kráčam a či odpočívam, ty ma sleduješ. A všetky moje cesty sú ti známe.

    Hoci ešte slovo nemám ani na jazyku, * ty, Pane, už vieš, čo chcem povedať.

    Obklopuješ ma spredu i zozadu * a kladieš na mňa svoju ruku.

    Obdivuhodná pre mňa je tvoja múdrosť; * je taká veľká, že ju nemôžem pochopiť.

    Kam môžem ujsť pred tvojím duchom * a kam utiecť pred tvojou tvárou?

    Ak vystúpim na nebesia, ty si tam; * ak zostúpim do podsvetia, aj tam si.

    I keby som si pripäl krídla zorničky * a ocitol sa na najvzdialenejšom mori,

    ešte aj tam ma tvoja ruka povedie * a podchytí ma tvoja pravica.

    Keby som si povedal: “Azda ma tma ukryje * a namiesto svetla ma zahalí noc,”

    pre teba ani tmy tmavé nebudú a noc sa rozjasní ako deň. * Tebe je tma ako svetlo.‑ Veď ty si stvoril moje útroby, * utkal si ma v živote mojej matky.

    Chválim ťa, že si ma utvoril tak zázračne; všetky tvoje diela sú hodny obdivu * a ja to veľmi dobre viem.

    Moje údy neboli utajené pred tebou, keď som vznikal v skrytosti, * utkávaný v hlbinách zeme.

    Tvoje oči ma videli, * keď som ešte nebol stvárnený,

    a v tvojej knihe boli zapísané všetky moje dni, * len pomyselné, lebo som ešte ani jeden neprežil.

    Bože, aké vzácne sú pre mňa tvoje myšlienky * a ich počet aký je obrovský.

    Keby som ich všetky chcel porátať, * je ich viac ako zŕn piesku;

    a keby som prišiel na koniec, * ešte stále som pri tebe.

    Kiež by si, Bože, zabil hriešnikov; * vzdiaľte sa odo mňa, muži krvilační.

    Oni zlomyseľne hovoria o tebe, * márnivo sa dvíhajú nad teba.

    Či nemám mať v nenávisti tých, čo nenávidia teba, Pane, * a s odporom sa odvracať od tých, čo povstávajú proti tebe?

    Skrz-naskrz ich nenávidím, *stali sa mi nepriateľmi.

    Skúmaj ma, Bože, a poznaj moje srdce; * skúmaj ma a všímaj si moje cesty.

    Pozri, či nejdem bludnou cestou, * a veď ma po ceste k večnosti.

    Žalm 139

    Osloboď ma, Pane, od zlého človeka * a pred násilníkom ma chráň.

    Veď oni zamýšľajú robiť zlo, * deň čo deň podnecujú rozbroje.

    Ako had si ostria jazyky, * za perami majú jed vreteníc.

    Pane, bráň ma pred rukou hriešnika a chráň ma pred násilníkom, * lebo mi zamýšľajú nohy podraziť.

    Pyšní mi nastavujú osídlo; napínajú sieť z povrazov * a kladú mi pasce na cestu.

    Pánovi hovorím: “Ty si môj Boh; * čuj, Pane, hlas mojej úpenlivej prosby.”

    Pane, Pane, ty si moja sila a záštita; * keď bojujem, kryješ mi hlavu.

    Nedaj, Pane, aby sa splnili želania bezbožného, * aby sa uskutočnili jeho zámery.

    Tí, čo ma obkľučujú, hlavu dvíhajú; * nech ich pokryje zloba vlastných perí.

    Nech na nich padá žeravé uhlie; * vrhni ich do jamy,
    aby už nevstali.

    Muž zlého jazyka sa neudrží na zemi, * násilníka stihne náhla skaza.

    Viem, že Pán úbohému právo prisúdi * a chudobnému odplatí.

    Len spravodliví budú tvoje meno velebiť * a statoční budú bývať u teba.

    Sláva: I teraz:
    Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
    Pane, zmiluj sa. (3x)
    Sláva: I teraz:

    Žalm 140

    Pane, k tebe volám, ponáhľaj sa mi pomôcť, * počuj môj hlas, keď volám ku tebe.

    Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo * a pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta.

    Pane, k mojim ústam postav stráž * a hliadku na okraj mojich perí.

    Nedaj, aby sa moje srdce naklonilo k zlému, * aby bezbožne vymýšľalo výmysly s ľuďmi, čo páchajú neprávosť; ani ich pochúťky nechcem jesť.

    Nech ma spravodlivý tresce milosrdne, nech ma karhá, * no olej hriešnika nech nesteká po mojej hlave;

    nech zotrvám v modlitbe, * kým oni robia zle.

    Keď sa dostanú do tvrdých rúk sudcov, * budú počuť moje slová a uznajú, že boli mierne.

    Ako keď sa zem orie a rozdrobuje na kúsky, * tak boli rozmetané ich kosti pri pažeráku podsvetia.

    Pane, k tebe, Pane, sa upierajú moje oči: * k tebe sa utiekam, smrti ma nevydaj.

    Chráň ma pred osídlom, čo mi nastavili, * pred nástrahami tých, čo páchajú neprávosť.

    Nech všetci hriešnici upadnú do vlastných osídel, * ale ja nech cez ne prejdem.

    Žalm 141

    Nahlas volám k Pánovi, * nahlas a úpenlivo prosím Pána;

    nariekam pred ním * a rozprávam mu o svojom súžení.

    Ja síce klesám na duchu, * ale ty poznáš moje chodníky.

    Na ceste, ktorou sa uberám, * nastavili mi osídlo.

    Pozeral som sa napravo a videl som, * že sa už nik nepriznáva ku mne.

    Nemám už kam sa uchýliť, * o môj život nik nestojí.

    Pane, ku tebe volám a hovorím: * “Ty si moje útočište, môj podiel v krajine žijúcich.

    Všimni si moju úpenlivú prosbu, * lebo som hrozne zdeptaný.

    Osloboď ma od prenasledovateľov, * lebo sú mocnejší ako ja.

    Vyveď ma zo žalára, * aby som tvoje meno mohol velebiť.

    Spravodliví sa zhromaždia vôkol mňa, * keď mi prejavíš priazeň.”

    Žalm 142

    Pane, vyslyš moju modlitbu, pre svoju vernosť vypočuj moju úpenlivú prosbu, * pre svoju spravodlivosť ma vyslyš.

    A svojho služobníka na súd nevolaj, * veď nik, kým žije, nie je spravodlivý pred tebou.

    Nepriateľ ma prenasleduje, zráža ma k zemi, * do temnôt ma vrhá ako dávno mŕtveho.

    Duch sa mi zmieta v úzkostiach; * v hrudi mi srdce meravie.

    Spomínam si na uplynulé dni, o všetkých tvojich skutkoch rozmýšľam * a uvažujem o dielach tvojich rúk.

    Vystieram k tebe ruky, * za tebou dychtím ako vyprahnutá zem.

    Rýchle ma vyslyš, Pane, * lebo už klesám na duchu.

    Neskrývaj predo mnou svoju tvár, * aby som nebol ako tí, čo zostupujú do hrobu.

    Včasráno mi daj pocítiť, že si sa zmiloval nado mnou, * lebo sa spolieham na teba.

    Ukáž mi cestu, po ktorej mám kráčať, * veď svoju dušu dvíham ku tebe.

    Pred nepriateľmi ma zachráň; * Pane, k tebe sa utiekam.

    Nauč ma plniť tvoju vôľu, lebo ty si môj Boh; * na správnu cestu nech ma vedie tvoj dobrý duch.

    Pre
    svoje meno, Pane, zachováš ma nažive; * pretože si spravodlivý, vyveď ma z úzkosti.

    Vo svojom milosrdenstve znič mojich nepriateľov, * zahub všetkých, čo ma sužujú, veď ja som tvoj služobník.

    Sláva: I teraz:

  • 18. Katizma

    Žalm 119

    K Pánovi som volal vo svojom súžení * a on ma vyslyšal.

    Osloboď ma, Pane, od Iživých perí * a od ľstivého jazyka.

    Čo ti dať alebo čo ešte priložiť, * ty jazyk podvodný?

    Ostré šípy bojovníka * a rozpálené uhlíky z borievčia.

    Beda mi, že som vyhnancom v Mosochu * a bývam v stánkoch kedarských.

    Už pridlho žijem s tými, * čo nenávidia pokoj.

    Ale ja som za pokoj; * no kým ja o ňom hovorím, oni na mňa útočia.

    Žalm 120

    Svoj zrak upieram na vrchy: * príde mi odtiaľ pomoc?

    Pomoc mi príde od Pána, * ktorý stvoril nebo i zem.

    Nedovolí, aby sa ti noha zachvela, * nezdriemne ten, čo ťa stráži.

    Nedrieme veru, ani nespí * ten, čo stráži Izraela.

    Pán ťa stráži, Pán je tvoja záštita * po tvojej pravici.

    Za dňa ťa slnko nezraní * ani mesiac za noci.

    Pán ťa bude chrániť od všetkého zlého; * Pán ti bude chrániť život.

    Pán bude chrániť tvoj odchod i príchod * odteraz až naveky.

    Žalm 121

    Zaradoval som sa, keď mi povedali: * “Pôjdeme do domu Pánovho.”

    Naše nohy už stoja * v tvojich bránach, Jeruzalem.

    Jeruzalem je vystavaný ako mesto * spojené v jeden celok.

    Tam prichádzajú kmene, kmene Pánove, * aby podľa obyčaje Izraela velebili meno Pánovo.

    Lebo sú tam súdne stolice, * stolice domu Dávidovho.

    Pre Jeruzalem proste o pokoj: * “Nech sú bezpeční, čo ťa milujú.

    Nech pokoj vládne vnútri tvojich hradieb * a istota v tvojich palácoch.”

    Kvôli svojim bratom a priateľom * budem hovoriť: “Pokoj s tebou!”

    Kvôli domu Pána, n&aacaacute;šho Boha, * budem prosiť o šťastie pre teba.

    Žalm 122

    Oči dvíham k tebe, * čo na nebesiach prebývaš.

    Ako oči sluhov hľadia na ruky svojich pánov, ako oči služobníc hľadia na ruky svojej panej, * tak hľadia naše oči na Pána, nášho Boha, kým sa nezmiluje nad nami.

    Zmiluj sa, Pane, nad nami, zmiluj sa nad nami, lebo už máme dosť pohŕdania; * lebo naša duša má už dosť výsmechu boháčov a pohŕdania pyšných.

    Žalm 123

    Keby sa nás Pán nebol ujal, * nech to povie Izrael,

    keby sa nás Pán nebol ujal, * keď ľudia povstali proti nám,

    vari by nás živých boli prehltli, * keď proti nám blčala ich zúrivosť.

    Vari by nás bola voda zaliala * a riava sa prevalila cez nás.

    Vari by sa boli prevalili cez nás * rozbúrené vody.

    Nech je velebený Pán, * že nás nevydal ich zubom za korisť.

    Naša duša unikla ako vtáča * zo siete poľovníkov.

    Slučka sa roztrhla * a my sme na slobode.

    Naša pomoc v mene Pánovom, * ktorý stvoril nebo i zem.

    Sláva: I teraz:
    Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
    Pane, zmiluj sa. (3x)
    Sláva: I teraz:

    Žalm 124

    Tí, čo sa spoliehajú na Pána, sú ako vrch Sion: * nehýbe sa, trvá naveky.

    Ako vrchy obklopujú Jeruzalem, * tak je Pán okolo svojho ľudu odteraz až naveky.

    Veď žezlo ničomníka nedoľahne na krajinu spravodlivých, * aby spravodliví nevystierali ruky za neprávosťou.

    Pane, dobre rob dobrým * a tým, čo majú srdce úprimné.

    Ale tých, čo sa na zlé cesty spúšťajú, * Pán so zločincami zavrhne. Pokoj nad Izraelom!

    alm 125

    Keď Pán privádzal späť sionských zajatcov, * boli sme ako vo snách.

    Ústa sme mali plné radosti * a jazyk plný plesania.

    Vtedy sa hovorilo medzi pohanmi: * “Veľké veci urobil s nimi Pán.”

    Veľké veci urobil s nami Pán * a máme z toho radosť.

    Zmeň, Pane, naše zajatie * ako potoky na juhu krajiny.

    Tí, čo sejú v slzách, * s jasotom budú žať.

    Keď odchádzali, idúcky plakali * a osivo niesli na siatie.

    No keď sa vrátia, vrátia sa s jasotom * a svoje snopy prinesú.

    Žalm 126

    Ak Pán nestavia dom, * márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú.

    Ak Pán nestráži mesto, * nadarmo bdejú jeho strážcovia.

    Zbytočne vstávate pred svitaním a líhate si neskoro v noci, vy, čo jete ťažko zarobený chlieb; * lebo on dáva svojim miláčkom spánok.

    Hľa, Pánovým dedičným darom sú synovia, * jeho odmenou je plod lona.

    Čím sú bojovníkovi šípy v ruke, * tým sú vám synovia z mladých liet.

    Blažený muž, ktorý si nimi tulec naplnil: * neutrpí hanbu, keď bude rokovať s nepriateľmi v bráne.

    Žalm 127

    Blažení všetci, ktorí sa boja Pána, * ktorí kráčajú po jeho cestách.

    Budeš jesť z práce svojich rúk; * blažený si a budeš sa mať dobre.

    Tvoja manželka je sťa úrodný vinič * na stenách tvojho domu.

    Tvoji synovia sú ako mládniky olivy * okolo tvojho stola.

    Hľa, takto bude požehnaný človek, * ktorý sa bojí Pána!

    Kiež ťa požehná Pán zo Siona * a budeš vidieť dobro Jeruzalema po všetky dni svojho života.

    A budeš vidieť synov svojich synov. * Pokoj nad Izraelom!

    Žalm 128

    Často dorážali do mňa od mojej mladosti, * nechže povie Izrael:

    Často dorážali do mňa od mojej mladosti, * a nič nezmohli proti mne.

    Po mojom chrbte orali oráči, * ťahali dlhé brázdy.

    Ale spravodlivý Pán * rozsekal postroje hriešnikov.

    Nech s hanbou ustúpia * všetci, čo nenávidia Sion.

    Nech sú sťa tráva na streche, * čo uschne prv, ako ju skosia.

    Kosec si ňou nenaplní hrsť, * ani viazač snopov náručie.

    A čo idú okolo, nezavolajú: * “Pán vás požehnaj; žehnáme vás v mene Pánovom.”

    Sláva: I teraz:
    Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
    Pane, zmiluj sa. (3x)
    Sláva: I teraz:

    Žalm 129

    Z hlbín volám k tebe, Pane; * Pane, počuj môj hlas.

    Nakloň svoj sluch * k mojej úpenlivej prosbe.

    Ak si budeš, Pane, v pamäti uchovávať neprávosť, * Pane, kto obstojí?

    Ale ty si milostivý * a my ti chceme v bázni slúžiť.

    Spolieham sa na teba, Pane, * moja duša sa spolieha na tvoje slovo;

    moja duša očakáva Pána * väčšmi ako strážcovia dennicu.

    Väčšmi ako strážcovia dennicu * nech očakáva Izrael Pána.

    Lebo u Pána je milosrdenstvo a hojné vykúpenie. * On sám vykúpi Izraela zo všetkých jeho neprávostí.

    Žalm 130

    Pane, moje srdce sa nevystatuje, * moje oči nehľadia povýšene.

    Neženiem sa za veľkými vecami * ani za divmi pre mňa nedosiahnuteľnými.

    Ale ja som svoju dušu * upokojil a utíšil.

    Ako nasýtené dieťa v matkinom náručí, * ako nasýtené dieťa, tak je moja duša vo mne.

    Dúfaj, Izrael, v Pána * odteraz až naveky.

    Žalm 131

    Pane, pamätaj na Dávida * a na jeho veľkú ochotu,

    že prisahal Pánovi * a mocnému Bohu Jakubovmu zložil sľub:

    “Do príbytku svojho domu nevkročím, * ani sa neuložím na svoje lôžko;

    svojim očiam nedoprajem spánku * ani svojim viečkam zdriemnutia,

    kým nenájdem miesto pre Pána, * príbytok pre mocného Jakubovho Boha.”

    Počuli sme, že archa je v Efrate, * a našli sme ju na jaarských nivách.

    Vstúpme teda do Pánovho príbytku * a padnime k podnožke jeho nôh.

    Zaujmi, Pane, miesto svojho odpočinku, * ty a archa tvojej všemoci.

    Tvoji kňazi nech sa odejú do spravodlivosti * a tvoji svätí nech plesajú.

    Pre svojho služobníka Dávida * neodmietaj tvár svojho pomazaného.

    Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; * je pravdivá, nikdy ju neodvolá:

    “Potomka z tvojho rodu * posadím na tvoj trón.

    Ak tvoji synovia dodržia moju zmluvu a moje príkazy, ktoré ich naučím, * aj ich synovia budú sedieť na tvojom tróne naveky.”

    Lebo Pán si vyvolil Sion, * želal si mať ho za svoj príbytok:

    To je miesto môjho odpočinku naveky; * tu budem bývať, lebo som túžil za ním.

    Štedro požehnám jeho komory, * chlebom nasýtim jeho chudobných.

    Jeho kňazov odejem do rúcha spásy * a svätí budú plesať v radosti.

    Tu Dávidovej moci dám vypučať, * svojmu pomazanému pripravím svetlo.

    Jeho nepriateľov hanbou zakryjem, * no na jeho hlave zažiari diadém.”

    Žalm 132

    Aké je dobré a milé, * keď bratia žijú pospolu.

    Je to sťa vzácny olej na hlave, * čo steká na bradu, na Áronovu bradu, čo steká na okraj jeho rúcha.

    Sťa rosa na Hermone, čo padá na vrchy sionské. * Tam Pán udeľuje požehnanie a život naveky.

    Žalm 133

    Zvelebujte Pána, všetci služobníci Pánovi, * čo bdiete v noci v dome Pánovom.

    Zdvíhajte svoje ruky k svätyni * a zvelebujte Pána.

    Nech ťa žehná Pán zo Siona, * ktorý stvoril nebo i zem.

    Sláva: I teraz:

  • 17. Katizma

    Žalm 118

    Blažení tí, čo idú cestou života bez poškvrny, * čo kráčajú podľa zákona Pánovho.

    Blažení tí, čo zachovávajú jeho príkazy * a celým srdcom ho vyhľadávajú.

    To sú tí, čo nepáchajú neprávosť * a idú jeho cestami.

    Ty si dal príkazy, * aby sa verne plnili.

    Kiež by ma moje cesty viedli tak, * žeby som zachovával tvoje ustanovenia.

    Veru nebudem zahanbený, * keď budem dodržiavať všetky tvoje príkazy.

    S úprimným srdcom ti chcem ďakovať, * že som poznal tvoje spravodlivé výroky.

    Tvoje ustanovenia chcem zachovať, * len ty ma nikdy neopusť.

    Ako sa mladík na svojej ceste udrží čistým? * Tak, že bude zachovávať tvoje slová.

    Celým svojím srdcom ťa vyhľadávam; * nedaj, aby som zablúdil od tvojich príkazov.

    V srdci si uchovávam tvoje výroky, * aby som proti tebe nezhrešil.

    Pane, ty si velebený; * nauč ma svoje ustanovenia.

    Svojimi perami * vypočítavam všetky výroky tvojich úst.

    Keď idem cestou tvojich zákonov, mám väčšiu radosť * ako zo všetkého bohatstva.

    Chcem sa cvičiť v tvojich predpisoch, * rozjímať o tvojich cestách.

    V tvojich ustanoveniach mám záľubu, * na tvoje slová nechcem zabúdať.

    Preukáž dobro svojmu služobníkovi a budem žiť * a tvoje slová zachovám.

    Otvor mi oči, * aby som pozoroval divy tvojho zákona.

    Hoci som na zemi iba hosť, * neskrývaj predo mnou svoje predpisy.

    Túžbou za tvojimi výrokmi sa mi duša umára, * umára jednostaj.

    Pyšných zahriakuješ * a tí, čo bočia od tvojich príkazov, sú prekliati.

    Oddiaľ odo mňa hanbu a potupu, * lebo ja dodržiavam tvoje ustanovenia.

    Hoci mocnári zasadajú a radia sa proti mne, * tvoj sluha rozjíma o tvojich predpisoch.

    Veď tvoje ustanovenia sú mi rozkošou * a tvoje príkazy radcami.

    Uviazol som v prachu, * oživ ma podľa svojho slova.

    Tebe som vyjavil svoje cesty a ty si ma vypočul; * pouč ma o svojich prikázaniach.

    Daj, aby som pochopil cestu tvojich príkazov, * a budem rozjímať o tvojich obdivuhodných skutkoch.

    Od zármutku je moja duša plná sĺz; * pozdvihni ma podľa svojho slova.

    Odvráť ma od cesty lži * a milostivo mi daj svoj zákon.

    Cestu pravdy som si vyvolil, * tvoje slová mám stále pred sebou.

    Prilipol som, Pane, k tvojim príkazom; * nezahanbi ma.

    Pobežím po ceste tvojich príkazov, * lebo ty dávaš môjmu srdcu odvahu.

    Pane, ukáž mi cestu svojich prikázaní * a ja vždy pôjdem po nej.

    Daj mi chápavosť a ja tvoj zákon zachovám * a celým srdcom sa ho budem pridŕžať.

    Priveď ma na chodník svojich príkazov, * lebo som si ho obľúbil.

    Nakloň mi srdce k svojej náuke, * a nie ku chamtivosti.

    Odvráť mi oči, nech nepozerajú na márnosť; * na tvojej ceste dopraj mi života.

    Svojmu sluhovi splň svoj sľub, * čo vedie k bázni pred tebou.

    Odvráť odo mňa potupu, ktorej som vystavený; * veď tvoja náuka je radostná.

    Hľa, túžim za tvojimi príkazmi; * nuž oživ ma v svojej spravodlivosti.

    Pane, nech zostúpi na mňa tvoje zmilovanie, * tvoja pomoc, ktorú si mi prisľúbil.

    Potom odpoviem tým, čo ma potupujú, * že dôverujem tvojim slovám.

    Nikdy neodním slovo pravdy z mojich úst, * veľmi dôverujem tvojim výrokom.

    Tvojho zákona sa chcem stále pridŕžať, * na večné veky.

    Tak budem kráčať bezpečnou cestou, * lebo dbám na tvoje príkazy.

    O tvojej náuke budem svedčiť pred kráľmi * a nebudem sa hanbiť.

    Budem sa tešiť z tvojich predpisov, * lebo som si ich obľúbil.

    Svoje ruky budem dvíhať k tvojim predpisom, ktoré som si obľúbil; * a cvičiť sa budem v tvojich príkazoch.

    Pamätaj na slovo, čo si dal svojmu služobníkovi; * lebo ním si mi dal nádej.

    To ma utešuje v ponížení, * že mi tvoje slovo vracia život.

    Pyšní sa mi vysmievajú náramne; * ale ja sa neodchyľujem od tvojho zákona.

    Mám v pamäti tvoje pradávne rozhodnutia, Pane, * a to je mi potechou.

    Ovláda ma rozhorčenie voči hriešnikom, * čo zrádzajú tvoj zákon.

    Tvoje ustanovenia sa mi stali piesňou * na mieste môjho putovania.

    Na tvoje meno, Pane, v noci spomínam * a chcem dodržať tvoj zákon.

    To je môj údel; * zachovať tvoje príkazy.

    Pane, ty si moje všetko; * povedal som: Budem zachovávať tvoje slová.

    Celým srdcom ťa prosím; * zmiluj sa nado mnou, ako si prisľúbil.

    O svojich cestách rozmýšľam * a svoje kročaje riadim podľa tvojej náuky.

    Ponáhľam sa a neváham * zachovávať tvoje prikázania.

    Dostal som sa do osídel hriešnikov, * no predsa som nezabudol na tvoj zákon.

    Uprostred noci vstávam a zvelebujem ťa * za tvoje spravodlivé výroky.

    Pridávam sa ku všetkým tvojim ctiteľom, * k tým, čo zachovávajú tvoje príkazy.

    Pane, zem je plná tvojej milosti; * nauč ma tvojim ustanoveniam.

    Pane, svojmu služobníkovi si preukázal dobro, * ako si prisľúbil.

    Nauč ma dobrotivosti, múdrosti a poznaniu, * veď verím tvojej náuke.

    Pred svojím pokorením som blúdil, * no teraz už dbám na tvoje výroky.

    Dobrotivý si a preukazuješ dobrodenia, * daj mi poznať tvoju spravodlivosť.

    Pyšní vymýšľajú proti mne klamstvá, * no ja z celého srdca zachovávam tvoje príkazy.

    Ich srdce stučnelo a otupelo, * ja však mám radosť v tvojom zákone.

    Že som bol pokorený, dobre mi, * aspoň som si tvoju spravodlivosť osvojil.

    Lepší je pre mňa zákon tvojich úst * ako tisícky v zlate a striebre.

    Sláva: I teraz:
    Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
    Pane, zmiluj sa. (3x)
    Sláva: I teraz:

    Tvoje ruky ma utvorili a stvárnili. * Daj mi chápavosť a osvojím si tvoju náuku.

    Uzrú ma bohabojní a budú sa tešiť, * že veľmi dôverujem tvojim slovám.

    Viem, Pane, že spravodlivé sú tvoje rozsudky * a že si ma právom pokoril.

    Buď ku mne milosrdný a poteš ma, * ako si prisľúbil svojmu služobníkovi.

    Nech zostúpi na mňa tvoje zľutovanie a budem žiť, * lebo tvoj zákon je mojím potešením.

    Nech sú zahanbení pyšní, čo ma úskočne sužujú, *ja však neprestanem rozjímať o tvojich príkazoch.

    Nech sa pridajú ku mne tí, čo sa ťa boja * a čo poznajú tvoju náuku.

    Nech sa mi srdce nepoškvrní priestupkom proti tvojim príkazom, * aby som sa hanbiť nemusel.

    Duša mi omdlieva túžbou za tvojou spásou * a tvojim slovám veľmi dôverujem.

    Oči mi slabnú túžbou za tvojím výrokom * a hovoria: “Kedy ma potešíš?”

    Hoci som ako mech v dyme, * predsa nezabúdam na tvoje ustanovenia.

    Koľko dní ešte ostáva tvojmu sluhovi? * Kedy už mojich nepriateľov na súd predvoláš?

    Jamu mi vykopali namyslenci, * tí, čo nežijú podľa tvojho zákona.

    Všetky tvoje predpisy sú pravdivé; * prenasledujú ma úskočne: pomôž mi.

    Bezmála ma zahubili na zemi; * no ja som ani tak neopustil tvoje príkazy.

    A preto, že ty si milosrdný, dožič mi života * i budem sa pridŕžať tvojej náuky.

    Pane, tvoje slovo * trvá naveky ako nebesia.

    Tvoja vernosť z pokolenia na pokolenie; * upevnil si zem a ona trvá.

    Podľa tvojho rozhodnutia všetko trvá podnes, * lebo všetko slúži tebe.

    Keby mi tvoj zákon nebol rozkošou, * vari by som bol už zahynul vo svojom pokorení.

    Nikdy nezabudnem na tvoje príkazy, * lebo nimi ma oživuješ. –

    Polovička

    Tvoj som: zachráň ma, * veď dbám na tvoje príkazy.

    Hriešnici striehnu na mňa a chcú ma zahubiť, * ale ja rozjímam o tvojich príkazoch.

    Videl som, že každá dokonalosť má medze, * iba tvoj príkaz platí neobmedzene.

    Pane, tvoj zákon veľmi milujem, * rozjímam o ňom celý deň.

    Tvoja náuka robí ma rozumnejším nad mojich nepriateľov, * ustavične sa jej pridŕžam.

    Múdrejší som nad všetkých mojich učiteľov, * lebo o tvojich prikázaniach rozjímam.

    Chápavejší som nad starcov, * lebo zachovávam tvoje príkazy.

    Svojim nohám nedovolím vykročiť na zlé cesty, * chcem dodržiavať tvoje slová.

    Neodkláňam sa od tvojich predpisov, * lebo ty si mi zákon stanovil,

    Aké sladké sú tvoje výroky môjmu podnebiu, * mojim ústam sú sladšie ako med.

    Zmúdrel som z tvojich príkazov, * preto nenávidím cesty klamstva.

    Tvoje slovo je svetlo pre moje nohy * a pochodeň na mojich chodníkoch.

    Prisahal som a trvám na tom, * že budem zachovávať tvoje spravodlivé výroky.

    Pane, vždy a všade ma ponižujú, * daj mi žiť, ako si prisľúbil.

    Pane, láskavo prijmi obetu chvály mojich úst * a pouč ma o svojich zámeroch.

    Môj život je stále v nebezpečenstve, * ale ja nezabúdam na tvoj zákon.

    Hriešnici mi kladú nástrahy, * ale ja neopúšťam tvoje príkazy.

    Tvoja náuka je mojím večným dedičstvom, * lebo je slasťou môjmu srdcu.

    Srdce som si upriamil tak, aby plnilo tvoje príkazy * navždy a naveky.

    Nenávidím ľudí dvojtvárnych, * ale tvoj zákon milujem.

    Ty si mi ochrana a záštita, * na tvoje slovo sa najviac spolieham.

    Odstúpte odo mňa, zlomyseľníci, * ja chcem zachovať príkazy svojho Boha.

    Ujmi sa ma podľa svojho prísľubu a budem žiť; * a nezahanbi ma v mojej nádeji.

    Podopri ma a to ma zachráni, * vždy sa budem tešiť z tvojich ustanovení.

    Zavrhuješ všetkých, čo opúšťajú tvoje ustanovenia, * lebo ich zmýšľanie je klamné.

    Ako odpad ničíš všetkých hriešnikov na zemi, * preto tvoje prikázania milujem.

    Telo sa mi chveje od strachu pred tebou, * lebo sa bojím tvojich rozsudkov.

    Podľa práva a spravodlivosti som si počínal; * nevydávaj ma do rúk krivých žalobcov.

    Zaruč sa za svojho služobníka, * nech ma pyšní nehanobia.

    Oči mi mrú túžbou za tvojou pomocou * a za tvojím spravodlivým výrokom.

    Nalož so svojím služobníkom podľa svojho milosrdenstva * a pouč ma o svojich ustanoveniach.

    Som tvojím služobníkom, * daj mi chápavosť, aby som poznal tvoje prikázania.

    Pane, už je čas, aby si zasiahol, * lebo sa porušuje tvoj zákon.

    Milujem tvoje predpisy viac ako zlato, * viac ako najrýdzejšie zlato.

    Preto sa správam tvojimi príkazmi * a nenávidím cestu klamstva.

    Tvoje príkazy sú obdivuhodné, * preto ich zachovávam.

    Výklad tvojich slov osvecuje, * maličkým dáva chápavosť.

    Otváram ústa a dych naberám, * lebo túžim za tvojimi predpismi.

    Sláva: I teraz:
    Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
    Pane, zmiluj sa. (3x)
    Sláva: I teraz:

    Obráť sa ku mne a zmiluj sa nado mnou, * ako robievaš tým, čo tvoje meno milujú.

    Riaď moje kroky podľa tvojho výroku; * nech ma neovláda nijaká neprávosť.

    Chráň ma pred ohováračmi * a budem zachovávať tvoje príkazy.

    Vyjasni tvár nad svojím služobníkom * a nauč ma svojim ustanoveniam.

    Potoky sĺz ronia moje oči, * že sa nezachováva tvoj zákon.

    Pane, ty si spravodlivý * a správne sú tvoje rozsudky.

    V spravodlivosti si vyniesol svoje prikázania * a v dokonalej pravdivosti.

    Spaľuje ma horlivosť, * lebo moji nepriatelia zabúdajú na tvoje slová.

    Tvoj výrok je dokonale vyskúšaný v ohni * a tvoj sluha ho miluje.

    Mladučký som a opovrhovaný, * no nezabúdam na tvoje príkazy.

    Tvoja spravodlivosť je spravodlivosť naveky * a tvoj zákon je číra pravda.

    Keď ma postihne úzkosť a súženie, * potešenie nájdem v tvojich príkazoch.

    Tvoje ustanovenia sú spravodlivé naveky, * daj mi to pochopiť a budem žiť.

    Z celého srdca volám, Pane, vyslyš ma; * chcem zachovať tvoje ustanovenia.

    K tebe volám, zachráň ma; * a budem plniť tvoje príkazy.

    Ešte pred svitaním prichádzam a volám o pomoc, * na tvoje slová sa veľmi spolieham.

    Už pred odchodom nočnej stráže otvárajú sa mi oči, * aby som rozjímal o tvojich výrokoch.

    Pane, pre svoje milosrdenstvo čuj môj hlas * a oživ ma podľa svojho rozhodnutia.

    Blížia sa tí, čo ma zlostne prenasledujú, * tí, čo sa vzdialili od tvojho zákona.

    Pane, ty si blízko * a všetky tvoje predpisy sú pravdivé.

    Odprvoti viem z tvojich prikázaní, * že si ich ustanovil naveky.

    Pozri na moje poníženie a vysloboď ma; * veď nezabudol som na tvoj zákon.

    Ujmi sa môjho sporu a zachráň ma; * daj mi žiť, veď si to prisľúbil.

    Spása je ďaleko od hriešnikov, * lebo tí na tvoje ustanovenia nedbajú.

    Tvoje milosrdenstvo, Pane, je nesmierne, * nuž oživ ma podľa svojich rozhodnutí.

    Mnohí ma prenasledujú a sužujú, * no ja sa neodkláňam od tvojich prikázaní.

    S odporom pozerám na odpadlíkov, * lebo nedbajú na tvoje výroky.

    Pozri, Pane, tvoje príkazy milujem; * oživ ma pre svoje milosrdenstvo.

    Pravda je podstatou tvojich slov * a všetky rozsudky tvojej spravodlivosti sú večné.

    Hoci ma kniežatá prenasledujú pre nič za nič, * moje srdce si tvoje slová ctí.

    Z tvojich výrokov sa radujem * ako ten, čo získal korisť bohatú.

    Nenávidím klamstvo, protiví sa mi; * ale tvoj zákon milujem.

    Cez deň ťa chválim sedemkrát * pre tvoje spravodlivé rozsudky.

    Trvalý pokoj požívajú tí, čo milujú tvoj zákon; * a nemajú sa na čom potknúť.

    Pane, vyčkávam tvoju pomoc * a plním tvoje predpisy.

    Moja duša uchováva tvoje ustanovenia * a ja ich veľmi milujem.

    Zachovávam tvoje prikázania a ustanovenia: * lebo pred tebou sú všetky moje cesty.

    K tebe, Pane, nech prenikne moja úpenlivá prosba; * podľa tvojho slova daj mi chápavosť.

    Nech dôjde k tebe moja žiadosť; * vysloboď ma, ako si prisľúbil.

    Z perí mi vytryskne chválospev, * že si ma naučil svoje ustanovenia.

    Môj jazyk nech spieva o tvojich výrokoch, * lebo spravodlivé sú všetky tvoje príkazy.

    Tvoja ruka nech mi pomáha, * veď som si vyvolil tvoje príkazy.

    Pane, túžim za tvojou pomocou * a tvoj zákon je mi slasťou.

    Ja budem žiť a teba chváliť * a tvoje rozhodnutia mi pomôžu.

    Blúdim ako ovca, čo sa stratila; * hľadaj svojho sluhu, lebo nezabúdam na tvoje predpisy.

    Sláva: I teraz:

  • 16. Katizma

    Žalm 109

    Pán povedal môjmu Pánovi: “Seď po mojej pravici, * kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám.”

    Moc tvojho žezla rozšíri Pán zo Siona: * panuj uprostred svojich nepriateľov.

    Odo dňa tvojho narodenia patrí ti vláda v posvätnej nádhere. * Splodil som ťa ako rosu pred východom zornice.

    Pán prisahal a nebude ľutovať: * “Ty si kňaz naveky podľa radu Melchizedechovho.”

    Pán je po tvojej pravici, * v deň svojho hnevu kráľov porazí.

    Súdiť bude národy: nakopia sa mŕtvoly; * po šírej zemi hlavy rozdrví.

    Cestou sa napije z potoka * a potom hlavu zdvihne.

    Žalm 110

    Z celého srdca chcem oslavovať Pána * v zbore spravodlivých i v zhromaždení.

    Veľké sú diela Pánove; * nech ich skúmajú všetci, čo majú v nich záľubu.

    Nádherné a vznešené sú jeho diela, * jeho spravodlivosť platí naveky.

    Ustanovil pamiatku na svoje obdivuhodné skutky; * Pán je milosrdný a milostivý.

    Pokrm dal tým, čo sa ho boja; * svoju zmluvu má stále na mysli.

    Svoje mocné skutky oznámil svojmu ľudu * a dal im dedičstvo pohanov;

    pravdivé a spravodlivé * sú diela jeho rúk.

    Nezrušiteľné sú všetky jeho príkazy, upevnené naveky, * založené na pravde a spravodlivosti.

    Vykúpenie poslal svojmu ľudu, * zmluvu uzavrel naveky.

    Jeho meno je sväté a vzbudzuje hrôzu; * bohabojnosť je počiatok múdrosti

    a múdro robia všetci, čo ju pestujú; * jeho chvála ostáva naveky.

    Žalm 111

    Blažený muž, ktorý sa bojí Pána * a má veľkú záľubu v jeho príkazoch.

    Jeho potomstvo bude mocné na zemi, * pokolenie spravodlivých bude požehnané.

    V jeho dome bude úspech a bohatstvo, * jeho spravodlivosť ostane naveky.

    Spravodlivým žiari svetlo v temnotách, * milosrdný, milostivý a spravodlivý.

    V obľube je človek, čo sa zľutúva a rád pomáha, * čo svoj majetok čestne spravuje; nikdy nezakolíše.

    Vo večnej pamäti bude spravodlivý, * nebude sa báť zlej zvesti.

    Jeho srdce je pevné, * dôveruje v Pána,

    bezpečné je jeho srdce, nebojí sa, * kým nepokorí svojich nepriateľov.

    Rozdeľuje a dáva chudobným; jeho dobročinnosť potrvá naveky * a jeho moc a sláva budú stále rásť.

    Hriešnik to uvidí a zanevrie, * zubami bude škrípať a hynúť závisťou.

    Želanie hriešnikov * vyjde nazmar.

    Sláva: I teraz:
    Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
    Pane, zmiluj sa. (3x)
    Sláva: I teraz:

    Žalm 112

    Chváľte, služobníci Pánovi, * chváľte meno Pánovo.

    Nech je velebené meno Pánovo * odteraz až naveky.

    Od východu slnka až po západ * nech je oslávené meno Pánovo.

    Vyvýšený je Pán nad všetky národy * a jeho sláva nad nebesia.

    Kto je ako Pán, náš Boh, * čo tróni na výsostiach,

    a predsa dbá o všetko nepatrné * na nebi i na zemi?

    Z prachu dvíha chudobného * a zo smetiska povyšuje bedára

    a dáva mu sedieť vedľa kniežat, * vedľa kniežat svojho ľudu.

    Neplodnej dáva bývať v dome * ako šťastnej matke detí.

    Žalm 113

    Keď Izrael vyšiel z Egypta, * dom Jakubov spomedzi ľudu cudzieho,

    Judea sa stala jeho svätyňou, * Izrael jeho kráľovstvom.

    More to videlo a zutekalo, * Jordán sa naspäť obrátil;

    vrchy poskakovali ako barance * pahorky ako jahňatá.

    Čo ti je, more, že utekáš, * a tebe, Jordán, že sa naspäť obraciaš?

    Vrchy, prečo poskakujete ako barance * a vy, pahorky, ako jahňatá?

    Zachvej sa, zem, pred tvárou Pánovou, * pred tvárou Boha Jakubovho,

    čo skalu mení na jazerá vôd * a kameň na pramene vôd.

    Nie nás, Pane, nie nás, ale svoje meno osláv * pre svoje milosrdenstvo a pre svoju vernosť.

    Prečo majú hovoriť pohania: * “Kdeže je ten ich Boh?”

    Veď náš Boh je v nebi * a stvoril všetko, čo chcel.

    Pohanské modly, hoc sú zo striebra a zo zlata, * sú dielom ľudských rúk.

    Majú ústa, ale nehovoria, * majú oči, a nevidia.

    Majú uši, ale nepočujú, * majú nozdry, a nečuchajú.

    Majú ruky, ale nehmatajú; majú nohy, a nechodia, * z hrdla nevydajú hlas.

    Im budú podobní ich tvorcovia * a všetci, čo v ne veria.

    Dom Izraelov dúfa v Pána, * on je ich pomoc a záštita.

    Dom Áronov dúfa v Pána, * on je ich pomoc a záštita.

    Všetci bohabojní dúfajú v Pána, * on je ich pomoc a záštita.

    Pán na nás pamätá * a žehná nás.

    Požehnáva dom Izraelov, * požehnáva dom Áronov.

    Požehnáva všetkých, čo si ctia Pána, * malých i veľkých.

    Nech Pán aj vás zveľadí, * vás i vaše deti.

    Nech vás požehnáva Pán, * ktorý stvoril nebo i zem.

    Nebesia si Pán vyhradil pre seba, * ale zem dal synom človeka.

    Mŕtvi ťa, Pane, chváliť nemôžu, * ani tí, čo zostupujú do ríše mlčania.

    Lež my, živí, velebíme Pána * odteraz až naveky.

    Žalm 114

    Milujem Pána, lebo vypočul * môj prosebný hlas,

    lebo svoj sluch naklonil ku mne, * kedykoľvek som ho vzýval.

    Keď ma omotali povrazy smrti a zmocnili sa ma úzkosti podsvetia, * keď som sa ocitol v súžení a trápení,

    vzýval som meno Pánovo: * “Pane, zachráň môj život!”

    Milostivý a spravodlivý je Pán, * náš Boh sa zľutúva.

    Pán ochraňuje maličkých; * pomohol mi, keď som bol v biede.

    Znova sa, duša moja, upokoj, * lebo Pán ti dobre urobil,

    lebo môj život zachránil od smrti, * moje oči od sĺz a moje nohy pred pádom.

    Pred tvárou Pána budem kráčať * v krajine žijúcich.

    Sláva: I teraz:
    Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
    Pane, zmiluj sa. (3x)
    Sláva: I teraz:

    Žalm 115

    Dôveroval som, aj keď som povedal: * “Som veľmi pokorený.”

    V rozrušení som vyriekol: * “Všetci ľudia klamú.”

    Čím sa odvďačím Pánovi * za všetko, čo mi dal?

    Vezmem kalich spásy * a budem vzývať meno Pánovo.

    Pánovi splním svoje sľuby * pred všetkým jeho ľudom.

    V Pánových očiach má veľkú cenu * smrť jeho svätých.

    Pane, som tvoj sluha, * som tvoj sluha a syn tvojej služobnice.

    Ty si mi putá rozviazal: obetu chvály tí prinesiem * a budem vzývať meno Pánovo.

    Splním svoje sľuby Pánovi * pred všetkým jeho ľudom

    v nádvoriach domu Pánovho, * uprostred teba, Jeruzalem.

    Žalm 116

    Chváľte Pána, všetky národy, * oslavujte ho, všetci ľudia;

    lebo je veľké jeho milosrdenstvo voči nám * a pravda Pánova trvá naveky.

    Žalm 117

    Oslavujte Pána, lebo je dobrý, * lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

    Teraz nech hovorí Izrael, že Pán je dobrý, * že jeho milosrdenstvo trvá naveky.

    Teraz nech hovorí dom Áronov: * jeho milosrdenstvo trvá naveky.

    Teraz nech hovoria všetci bohabojní: * jeho milosrdenstvo trvá naveky.

    V súžení som vzýval Pána * a Pán ma vypočul a vyslobodil.

    Pán je so mnou, * nuž nebojím sa; čože mi môže urobiť človek?

    Pán je so mnou a pomáha mi; * nemusím si všímať svojich nepriateľov.

    Lepšie je utiekať sa k Pánovi, * ako sa spoliehať na človeka.

    Lepšie je utiekať sa k Pánovi, * ako sa spoliehať na mocnárov.

    Obkľúčili ma všetci pohania, * ale v mene Pánovom som ich porazil.

    Obkľúčili ma zovšadiaľ, * ale v mene Pánovom som ich porazil.

    Obkľúčili ma ako roj včiel a vzbĺkli ako plameň z raždia, * ale v mene Pánovom som ich porazil.

    Prudko dorážali na mňa, aby som sa zrútil, * no Pán mi pomohol.

    Moja sila a chvála je Pán, * on sa mi stal záchrancom.

    Hlas plesania nad záchranou * znie v stánkoch spravodlivých:

    “Pánova pravica mocne zasiahla, * Pánova pravica ma zdvihla; Pánova pravica mocne zasiahla.”

    Ja nezomriem, budem žiť * a vyrozprávam skutky Pánove.

    Prísne ma Pán potrestal, * no nevydal ma smrti napospas.

    Otvorte mi brány spravodlivosti, * vojdem nimi a poďakujem sa Pánovi.

    Toto je brána Pánova; * len spravodliví ňou vchádzajú.

    Ďakujem ti, že si ma vyslyšal * a že si ma zachránil.

    Kameň, čo stavitelia zavrhli, * stal sa kameňom uholným.

    To sa stalo na pokyn Pána; * vec v našich očiach obdivuhodná.

    Toto je deň, ktorý učinil Pán, * plesajme a radujme sa z neho.

    Pane, spas ma; * Pane, daj mi úspech.

    Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom. * Požehnávame vás z domu Pánovho.

    Boh, Pán, je naším svetlom. * Vystrojte sprievod s ozdobnými vetvami až k rohom oltára.

    Ty si môj Boh, vďaky ti vzdávam; * ty si môj Boh, velebím ťa.

    Oslavujte Pána, lebo je dobrý, * lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

    Sláva: I teraz:

  • 15. Katizma

    Žalm 105

    Oslavujte Pána, lebo je dobrý, * lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

    Kto vyrozpráva mocné skutky Pánove, * kto všetku jeho chválu rozhlási?

    Blažení sú tí, čo zachovávajú právo * a konajú spravodlivo v každý čas.

    Pamätaj na nás, Pane, z lásky k svojmu ľudu, * navštív nás svojou spásou,

    aby sme videli šťastie tvojich vyvolených, * aby sme sa radovali z radosti tvojho ľudu

    a boli hrdí na teba * so všetkými tvojimi dedičmi.

    Hrešili sme ako naši otcovia, * konali sme bezbožne, páchali sme neprávosť.

    Naši otcovia v Egypte nechápali tvoje zázraky, * zabudli na tvoje veľké dobrodenia

    a popudzovali ťa, * keď sa blížili k moru, k Červenému moru.

    Ale Boh ich pre česť svojho mena zachránil, * aby ukázal svoju moc.

    Červenému moru pohrozil a ono vyschlo; * po morskom dne ich previedol ako po púšti.

    Vyslobodil ich z rúk nevraživca * a vymanil z rúk nepriateľa.

    Ich utláčateľov voda zaliala, * ani jeden z nich nezostal nažive.

    Až potom uverili jeho slovám * a pieseň chvály mu spievali.

    No onedlho na jeho skutky zabudli * a jeho rozhodnutiu sa vzopreli.

    Na púšti sa oddali žiadostivosti * a v bezvodnej krajine pokúšali Boha.

    Dal im, čo si žiadali, * ba dopustil, že sa presýtili.

    V tábore zanevreli na Mojžiša * a na Árona, posväteného Pánovho.

    Otvorila sa zem a pohltila Dátana * a zatvorila sa nad tlupou Ábironovou.

    I vzbĺkol oheň v ich zástupe * a bezbožníkov spálili plamene.

    Urobili si teľa na Horebe * a klaňali sa soche uliatej;

    i zamenili svoju slávu * za podobu býka, ktorý trávu požiera.

    Zabudli na Boha, svojho záchrancu, * ktorý vykonal veľké divy v Egypte,

    zázraky v Chámovej krajine, * v Červenom mori skutky úžasné.

    Už povedal, že ich vyhubí, * keby nebolo Mojžiša, jeho vyvoleného.

    On si stal v prielome pred neho, * aby odvrátil jeho hnev; aby ich nezničil.

    Pohrdli krajinou, po ktorej hodno túžiť, * neverili jeho slovám.

    Vo svojich stanoch šomrali, * nepočúvali Pánov hlas.

    Vtedy zdvihol ruku proti nim, * že ich zničí na púšti.

    A že ich potomstvo roztrúsi medzi pohanmi * a že ich rozoženie do cudzích krajín.

    I pridali sa k Beélfegorovi, * jedli z obetí mŕtvym bôžikom;

    popudzovali Boha svojou podlosťou, * až skaza na nich doľahla.

    Ale povstal Fínes, vykonal rozsudok * a pohroma prestala.

    K dobru sa mu to pripočítalo * z pokolenia na pokolenie naveky.

    Pri meríbskych vodách popudili ho ku hnevu; * Mojžiš tu zle pochodil ich vinou;

    tak ho rozčúlili, * že nerozvážne slová vyslovil.

    Nevyhubili národy, * ako im Pán bol rozkázal.

    Ale zmiešali sa s pohanmi * a osvojili si ich správanie.

    Uctievali sošky ich bôžikov * a tie sa im stali osídlom.

    Synov a dcéry * obetovali zlým duchom.

    Prelievali krv nevinnú, * krv svojich synov a dcér

    obetovali modlám Kanaánu. * A zem bola poškvrnená krvou;

    znečistili sa svojimi skutkami * a porušovali vernosť svojimi zločinmi.

    Pán vzplanul hnevom proti svojmu ľudu, * až sa mu sprotivilo jeho dedičstvo;

    vydal ich do rúk pohanov; * vládli nad nimi tí, čo ich nenávideli.

    Nepriatelia ich trápili, * pokorili a uvrhli do svojho područia.

    Častejšie ich vyslobodil; * no oni ho vždy rozčúlili nejakým výmyslom, až pre svoje neprávosti vyšli navnivoč.

    Ale on zhliadol na ich súženie, * keď počul ich náreky.

    Rozpamätal sa na svoju zmluvu * a zľutoval sa nad nimi, lebo je veľmi milosrdný.

    A vzbudil k nim súcit * u všetkých, čo ich odviedli do zajatia.

    Zachráň nás, Pane, Bože náš, * a zhromaždí nás z krajín pohanských,

    aby sme mohli tvoje sväté meno velebiť * a tvojou slávou sa honosiť.

    Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, * od vekov až naveky.

    A všetok ľud nech privolá: * “Staň sa. Amen.”

    Sláva: I teraz:
    Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
    Pane, zmiluj sa. (3x)
    Sláva: I teraz:

    Žalm 106

    Oslavujte Pána, lebo je dobrý, * lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

    Tak nech hovoria tí, ktorých Pán vykúpil, * ktorých vykúpil z rúk protivníkových

    a zhromaždil z rozličných krajín * od východu i západu, od severu i od mora.

    Blúdili pustatinou a po vyprahnutej stepi, * nenachádzali cestu k trvalému bydlisku.

    Mali hlad a smäd, * ubúdalo v nich života.

    V súžení volali k Pánovi * a on ich vyslobodil z úzkostí.

    Na správnu cestu ich priviedol, * aby šli po nej k trvalému bydlisku.

    Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo * a za zázraky v prospech ľudí,

    lebo smädného napojil * a hladného nakŕmil dobrotami.

    V temnotách a v tieni smrti sedeli, * sputnaní biedou a železom,

    lebo sa vzopreli Božím výrokom * a zámery Najvyššieho zavrhli.

    Preto ich srdce útrapami pokoril, * ostali nevládni a bez pomoci.

    V súžení volali k Pánovi * a on ich vyslobodil z úzkostí.

    Z temnôt a z tône smrti ich vyviedol * a ich putá rozlomil.

    Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo * a za zázraky v prospech ľudí,

    lebo rozdrvil brány bronzové * a rozlomil závory zo železa.

    Na ceste neprávosti rozum stratili * a trpeli za svoje priestupky.

    Každý pokrm sa im sprotivil * a priblížili sa až k bránam smrti.

    V súžení volali k Pánovi * a on ich vyslobodil z úzkostí.

    Zoslal im svoje slovo a uzdravil ich * a vyslobodil ich zo záhuby.

    Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo * a za zázraky v prospech ľudí.

    Obetu chvály nech mu prinesú, * o jeho skutkoch nech hovoria s plesaním.

    Púšťali sa na lodiach po mori * a na veľkých vodách robili obchody.

    Tam videli diela Pánove * a na hlbočinách jeho zázraky.

    Prehovoril a vyvolal búrku úžasnú, * až sa morské vlny vzdúvaIi;

    priam k nebu stúpali a vzápätí sa prepadali do hlbín; * duša im hrôzou zmierala.

    Knísali sa a tackali ako opití; * boli v koncoch so všetkou svojou múdrosťou.

    V súžení volali k Pánovi * a on ich vyslobodil z úzkostí.

    Búrku premenil na vánok * a morské vlny umĺkli.

    Tešili sa, že vlny utíchli, * a priviedol ich do prístavu, za ktorým túžili.

    Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo * a za zázraky v prospech ľudí.

    V zhromaždeniach ľudu nech ho velebia * a nech ho chvália v zbore starších.

    Potoky na púšť premenil * a na súš vodné pramene,

    úrodnú zem na soľnú step * pre zlobu jej obyvateľov.

    A z púšte zasa urobil jazerá, * z vyschnutej zeme vodné pramene.

    Hladujúcich tam usadil * i založili si trvalé bydlisko.

    Obsiali polia a vysadili vinice * a získali bohatú úrodu.

    I požehnal ich a rozmnožili sa preveľmi * a nezmenšil im ani počet dobytka.

    A zasa ich málo zostalo a dostali sa do biedy * pod ťarchou nešťastia a bolesti.

    Opovrhnutím zahrnul kniežatá * a dal im blúdiť po stepi neschodnej.

    Chudákov však z biedy povzniesol, * ich rody ako stáda rozmnožil.

    Spravodliví to uvidia a potešia sa, * ničomníci všetci stratia reč.

    Kto je dosť múdry, že sa nad tým zamyslí * a pochopí milosrdenstvo Pánovo?

    Sláva: I teraz:
    Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
    Pane, zmiluj sa. (3x)
    Sláva: I teraz:

    Žalm 107

    Ochotné je moje srdce, Bože, ochotné je moje srdce: * budem ti spievať a hrať.

    Prebuď sa, duša moja, * prebuď sa, harfa a citara, chcem zobudiť zornicu.

    Budem ťa, Pane, velebiť medzi pohanmi * a zaspievam ti žalmy medzi národmi.

    Lebo až po nebesia siaha tvoje milosrdenstvo * a tvoja vernosť až po oblaky.

    Bože, vznes sa nad nebesia * a tvoja sláva nech je nad celou zemou.

    Zachráň svojich najmilších; * pomôž svojou pravicou a vyslyš ma.

    Vo svojej svätyni Boh povedal: * “S radosťou rozdelím Sichem a rozmeriam sukotské údolie.”

    Môj je Galaád a môj je Manasses; * Efraim je prilba mojej hlavy a Júda moje žezlo vladárske.

    Moab je nádrž, v ktorej sa kúpavam, * Idumea sa mi stane podnožkou, nad Filištínskom víťazne zajasám.”

    Kto ma privedie do opevneného mesta * a kto ma odprevadí až do Idumey?

    Kto iný ako ty, Bože, čo si nás odvrhol? * A prečo už, Bože, nekráčaš na čele našich vojsk?

    Ty nám pomôž dostať sa z útlaku, * pretože ľudská pomoc nestačí.

    S Bohom budeme udatní, * on našich nepriateľov pošliape.

    Žalm 108

    Bože, chvála moja, nemlč, * lebo sa proti mne otvorili ústa hriešnika a ústa podvodníka.

    Hovoria proti mne lživým jazykom, * zahŕňajú ma nenávistnými rečami a napádajú ma bez príčiny.

    Za moju lásku broja proti mne; * ale ja sa modlím.

    Zlom sa mi odplácajú za dobré * a nenávisťou za lásku.

    Postav nad neho hriešnika. * Žalobca nech stojí po jeho pravici.

    Keď ho budú súdiť, nech vyjde ako odsúdený * a jeho modlitba nech mu bude hriechom.

    Jeho dní nech je čím menej * a jeho úrad nech prevezme iný.

    Jeho deti nech ostanú sirotami * a vdovou jeho manželka.

    Jeho synovia nech sa voslep túlajú a nech žobrú, * nech ich vyženú z ich spustošených príbytkov.

    Nech ho úžerník oberie o celý majetok * a plody jeho práce nech rozchvacujú cudzí.

    Nech mu nik nepreukáže milosrdenstvo * a nech sa nik nezľutuje nad jeho sirotami.

    Jeho potomstvo nech vyhynie, * nech je vytreté v ďalšom pokolení ich meno.

    Pán nech pamätá na neprávosť jeho otcov * a hriech jeho matky nech sa nezotrie.

    Pán nech ich má stále pred očami * a nech vyhladí ich pamiatku zo zeme.

    Za to, že mu ani nenapadlo byť milosrdným, ale prenasledoval bedára a žobráka * a skľúčeného v srdci chcel usmrtiť.

    Miloval kliatbu, nech ho teda postihne; * nechcel požehnanie, nech sa teda vzdiali od neho.

    Preklínanie si obliekal sťa odev, * nech vojde do jeho vnútra ako voda a do jeho kostí ako olej.

    Nech mu je šatou, ktorou sa odeje, * a pásom, ktorým sa vždy opáše.

    Tak nech Pán odplatí tým, čo na mňa žalujú * a zle hovoria proti mne.

    Ale ty, Pane, Pane, pre svoje meno sa ma zastaň, * veď tvoje milosrdenstvo je láskavé;

    zachráň ma, lebo ja som úbohý a chudobný * a moje srdce je vo mne ranené.

    Odchádzam ako tieň, ktorý sa nakláňa, * striasajú ma ako kobylku.

    Od pôstu sa mi podlamujú kolená, * a telo mi chradne bez oleja.

    Som im už len na posmech; * keď ma vidia, potriasajú hlavou.

    Pomôž mi, Pane, Bože môj, * zachráň ma podľa svojho milosrdenstva.

    Nech poznajú, že to tvoja ruka, * že si to ty, Pane, urobil.

    Oni nech preklínajú, * ty však žehnaj;

    nech sú zahanbení tí, čo vystupujú proti mne, * a tvoj služobník nech sa raduje.

    Nech hanba pokryje tých, čo ma osočujú, * a potupa nech ich zahalí ako plášť.

    Veľmi budem oslavovať Pána svojimi ústami, * budem ho chváliť uprostred zástupov,

    lebo on stojí po pravom boku chudáka, * aby ho zachránil pred jeho sudcami.

    Sláva: I teraz:

  • 14. Katizma

    Žalm 101

    Pane, vyslyš moju modlitbu * a moje volanie nech dôjde ku tebe.

    Neskrývaj svoju tvár predo mnou; * v deň môjho súženia nakloň ku mne svoj sluch.

    Kedykoľvek ťa budem vzývať, * čím skôr ma vypočuj.

    Lebo moje dni sa tratia ako dym * a kosti mám rozpálené sťa pahreba.

    Moje srdce je zdeptané ako tráva a vysychá, * takže zabúdam jesť svoj chlieb.

    Od samého náreku * som iba kosť a koža.

    Som ako pelikán na púšti, * ako kuvik uprostred zrúcanín.

    Nemôžem spať * a som ako osamelý vrabec na streche.

    Moji nepriatelia ma potupujú každý deň, * preklínajú ma tí, čo zúria proti mne.

    Veď popol jedávam ako chlieb * a nápoj miešam so slzami;

    to pre tvoj hnev a výčitky, * lebo ty si ma najprv vyzdvihol a potom odsotil.

    Moje dni sú ako tieň, ktorý sa nakláňa, * a ja schnem sťa tráva.

    Ale ty, Pane, trváš večne * a spomienka na teba z pokolenia na pokolenie.

    Vstaň a zľutuj sa nad Sionom, lebo už je čas, * aby si sa nad ním zľutoval, lebo už je tu ten čas.

    Veď tvoji služobníci milujú jeho kamene * a ľútostia nad jeho troskami.

    Tvojho mena, Pane, budú sa báť pohania * a tvojej slávy všetci zemskí králi;

    lebo Pán vystaví Sion * a zjaví sa vo svojej sláve.

    Zhliadne na modlitbu núdznych * a nepohrdne ich prosbami.

    Nech sa to zaznačí pre pokolenie budúce * a obnovený ľud oslávi Pána.

    Veď Pán hľadí zo svojej vznešenej svätyne * a z nebies pozerá na zem;

    čuje nárek zajatých * a odsúdeným na smrť vracia slobodu,

    aby na Sione hlásali meno Pánovo * a v Jeruzaleme jeho slávu,

    keď sa tam zídu vospolok národy * a kráľovstvá, aby slúžili Pánovi.

    Cestou mi sily podlomil * a skrátil moje dni.

    Hovorím: „Bože môj, neber ma v polovici mojich dní; * tvoje roky trvajú z pokolenia na pokolenie.

    Na začiatku si stvoril zem, * aj nebesia sú dielom tvojich rúk.

    Ony sa pominú, ale ty zostaneš; * rozpadnú sa sťa odev, vymeníš ich ako rúcho a zmenia sa.

    Ale ty ostávaš vždy ten istý * a tvoje roky sú bez konca.

    Deti tvojich služobníkov budú bývať v bezpečí * a ich potomstvo bude pevné pred tebou.“

    Žalm 102

    Dobroreč, duša moja, Pánovi * a celé moje vnútro jeho menu svätému.

    Dobroreč, duša moja, Pánovi * a nezabúdaj na jeho dobrodenia.

    Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti, * on lieči všetky tvoje neduhy;

    on vykupuje tvoj život zo záhuby, * on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou;

    on naplňuje dobrodeniami tvoje roky, * preto sa ti mladosť obnovuje ako orlovi.

    Pán koná spravodlivo * a prisudzuje právo všetkým utláčaným.

    Mojžišovi zjavil svoje cesty * a synom Izraela svoje skutky.

    Milostivý a milosrdný je Pán, * zhovievavý a dobrotivý nesmierne.

    Nevyčíta nám ustavične naše chyby, * ani sa nehnevá naveky.

    Nezaobchodí s nami podľa našich hriechov, * ani nám neodpláca podľa našich neprávostí.

    Lebo ako vysoko je nebo od zeme, * také veľké je jeho zľutovanie voči tým, čo sa ho boja.

    Ako je vzdialený východ od západu, * tak vzďaľuje od nás našu neprávosť.

    Ako sa otec zmilúva nad deťmi, * tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja.

    Veď on dobre vie, z čoho sme stvorení; * pamätá, že sme iba prach.

    Ako tráva sú dni človeka, * odkvitá sťa poľný kvet.

    Ledva ho vietor oveje, už ho niet, * nezostane po ňom ani stopa.

    No milosrdenstvo Pánovo je od večnosti až na večnosť * voči tým, čo sa ho boja

    a jeho spravodlivosť chráni ich detné deti, * tie, čo zachovávajú jeho zmluvu, čo pamätajú na jeho prikázania a plnia ich.

    Pán si pripravil trón v nebesiach; * kraľuje a panuje nad všetkými.

    Dobrorečte Pánovi, všetci jeho anjeli, * udatní hrdinovia, čo počúvate na jeho slová a plníte jeho príkazy.

    Dobrorečte Pánovi, všetky jeho zástupy, * jeho služobníci, čo jeho vôľu plníte.

    Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela, všade, kde on panuje. * Dobroreč, duša moja, Pánovi.

    Žalm 103

    Dobroreč, duša moja, Pánovi; * Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký.

    Odel si sa do slávy a veleby, * do svetla si sa zahalil ako do rúcha.

    Nebesia rozpínaš ako stan, * nad vodami si buduješ komnaty.

    Po oblakoch vystupuješ ako po schodoch, * na krídlach vánku sa prechádzaš.

    Vetry sú tvojimi poslami, * ohnivé plamene tvojimi služobníkmi.

    Zem si postavil na jej základoch, * nevychýli sa nikdy-nikdy.

    Oceán ju prikryl sťa odev, * nad vrchmi vody zastali.

    Pred tvojou hrozbou odtiekli, * zhrozili sa pred tvojím hlasom hromovým.

    Vybehli na vrchy, stiekli do údolia, * na miesto, ktoré si im vyhradil.

    Položil si hranicu a neprekročia ju, * ani viac nepokryjú zem.

    Prameňom dávaš stekať do potokov, * čo tečú pomedzi vrchy

    a napájajú všetku poľnú zver * aj divým oslom hasia smäd.

    Popri nich hniezdi nebeské vtáctvo, * spomedzi konárov zaznieva ich pieseň.

    Zo svojich komnát zvlažuješ vrchy, * plodmi svojich diel sýtiš zem.

    Tráve dávaš rásť pre ťažný dobytok * a byli, aby slúžila človeku.

    Zo zeme vyvádzaš chlieb i víno, * čo obveseľuje srdce človeka;

    olejom rozjasňuješ jeho tvár * a chlieb dáva silu srdcu človeka.

    Sýtia sa stromy Pánove * aj cédre Libanonu, čo on zasadil.

    Na nich si vrabce hniezda stavajú * a na ich vrcholcoch bývajú bociany.

    Vysoké štíty patria kamzíkom, * v skalách sa skrývajú svište.

    Na určovanie času si mesiac utvoril; * slnko vie, kedy má zapadať.

    Prestieraš tmu a nastáva noc * a povylieza všetka lesná zver.

    Levíčatá ručia za korisťou * a pokrm žiadajú od Boha.

    Len čo vyjde slnko, utiahnu sa * a ukladajú sa v svojich dúpätách.

    Vtedy sa človek ponáhľa za svojím dielom, * za svojou prácou až do večera.

    Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! * Všetko si múdro urobil. Zem je plná tvojho stvorenstva.

    Tu more veľké, dlhé a široké, * v ňom sa hemžia plazy bez počtu, živočíchy drobné i obrovské.

    Po ňom sa plavia lode * i Leviatan, ktorého si stvoril, aby sa v ňom ihral.

    Všetko to čaká na teba, * že im dáš pokrm v pravý čas.

    Ty im ho dávaš a ony ho zbierajú; * otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrotami.

    Len čo odvrátiš svoju tvár, už sa trasú; * odnímaš im dych a hneď hynú a vracajú sa do prachu.

    Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené * a obnovuješ tvárnosť zeme.

    Pánova chvála nech trvá naveky; * zo svojich diel nech sa teší Pán.

    Pozrie sa na zem a rozochvieva ju, * dotkne sa vrchov a ony chrlia dym.

    Po celý život chcem spievať Pánovi * a svojmu Bohu hrať, kým len budem žiť.

    Kiež sa mu moja pieseň zapáči; * a ja sa budem tešiť v Pánovi.

    Nech zo zeme zmiznú hriešnici a zločincov nech už niet. * Dobroreč, duša moja, Pánovi.

    Slnko vie, kedy má zapadať, * prestieraš tmu a nastáva noc.

    Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! * Všetko si múdro urobil.

    Sláva: I teraz:
    Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
    Pane, zmiluj sa. (3x)
    Sláva: I teraz:

    Žalm 104

    Oslavujte Pána a vzývajte jeho meno, * rozhlasujte jeho skutky medzi národmi.

    Spievajte mu a hrajte, * rozprávajte o jeho obdivuhodných skutkoch.

    Jeho svätým menom sa honoste; * nech sa radujú srdcia tých, čo hľadajú Pána.

    Hľadajte Pána a jeho moc, * hľadajte vždy jeho tvár.

    Pamätajte na divy, čo učinil, * na jeho znamenia a na výroky jeho úst,

    vy, potomci Abraháma, Pánovho služobníka, * synovia Jakuba, vyvoleného Pánovho.

    On, Pán, je náš Boh; * jeho rozhodnutia platia po celej zemi.

    Večne pamätá na svoju zmluvu, * na sľub, ktorý dal pokoleniam tisícim,

    na zmluvu, čo s Abrahámom uzavrel, * na prísahu, ktorou sa Izákovi zaviazal.

    Jakubovi to stanovil za zákon, * Izraelovi za zmluvu večitú,

    keď povedal: “Tebe dám kanaánsku krajinu * ako váš podiel dedičný.”

    Keď ich bolo ešte neveľa, * iba niekoľko, a boli cudzincami v krajine

    a od kmeňa prechodili ku kmeňu, * z jedného kráľovstva k inému národu,

    nedovolil, aby im ľudia krivdili; * i kráľov karhal kvôli nim:

    “Netýkajte sa mojich pomazaných, * neubližujte mojim prorokom.”

    Hlad privolal na krajinu * a poničil všetku zásobu chleba.

    Pred nimi poslal muža, * Jozefa, ktorého predali za otroka.

    Putami jeho nohy zovreli * a jeho šiju železom;

    no potom došlo na jeho slová, * Pán dokázal jeho nevinnosť.

    Vyslobodil ho posol kráľovský, * prepustil ho vládca národov;

    ustanovil ho za Pána svojho domu * a za správcu všetkého svojho majetku,

    aby poučil jeho kniežatá podľa svojej vôle * a jeho starcov učil múdrosti.

    I prišiel Izrael do Egypta * a Jakub sa stal hosťom v Chámovej krajine.

    Boh tam svoj národ rýchlo rozmnožil * a zdatnejším ho urobil od jeho nepriateľov.

    Prevrátil im srdcia, že znenávideli jeho ľud * a ľstivo zaobchodili s jeho sluhami.

    Poslal svojho sluhu Mojžiša * a Árona, ktorého si vyvolil.

    A oni medzi nimi ohlasovali jeho znamenia * a zázraky v Chámovej krajine.

    Zoslal temnoty a zahalil ich, * lež oni sa jeho slovám spriečili.

    Ich vody na krv premenil * a pozabíjal ich ryby.

    Ich krajina sa zahemžila žabami, * vnikli až do paláca kráľovho.

    Rozkázal a prileteli roje múch, * všetky končiny zaplavili komáre.

    Namiesto dažďa im zoslal kamenec, * žeravý oheň do ich krajiny.

    A zbil im révu i figovník, * dolámal stromy na ich území.

    Rozkázal a prileteli kobylky, * nespočetné množstvo sarančí.

    Zožrali všetku zeleň v krajine, * zožrali všetku zemskú úrodu.

    A pobil všetko prvorodené v Egypte, * prvotiny všetkej ich mužnej sily.

    Potom ich vyviedol so striebrom a zlatom * a v ich kmeňoch nebol nik nevládny.

    I zaradoval sa Egypt, že už odišli, * lebo strach z nich naň doľahol.

    Rozostrel oblak, aby ich tak chránil, * a oheň, aby im svietil za noci.

    Keď požiadali, zoslal im prepelice * a sýtil ich chlebom z neba.

    Otvoril skalu a voda vytryskla, * po púšti tiekla sťa rieka.

    Lebo pamätal na slová svojho záväzku, * ktoré dal Abrahámovi, svojmu služobníkovi.

    Vyviedol teda svoj ľud v radosti, * vyvolených svojich s plesaním.

    A odovzdal im krajiny pohanov * i zaujali majetky národov,

    aby zachovávali jeho predpisy * a jeho zákon plnili.

    Sláva: I teraz:

  • 13. Katizma

    Žalm 91

    Dobre je oslavovať Pána * a ospevovať meno tvoje, Najvyšší;

    za rána zvestovať tvoju dobrotu * a tvoju vernosť celú noc

    na desaťstrunovej harfe a na lutne, * spevom a citarou.

    Lebo tvoje počínanie, Pane, ma napĺňa radosťou * a plesám nad dielami tvojich rúk.

    Aké veľkolepé sú tvoje diela, Pane, * a aké hlboké tvoje myšlienky!

    Nerozumný človek to nevie * a blázon to nechápe.

    Hoci hriešnici rastú ako tráva a kadejakí zločinci prekvitajú, * večná záhuba ich predsa neminie;

    no ty, Pane, * si najvyšší naveky.

    Veď to, Pane, tvoji protivníci, * veď to tvoji protivníci zahynú a rozprášení budú všetci zločinci.

    Mne však dávaš silu, akú má byvol s rohami, * mažeš ma žírnym olejom.

    Moje oko hľadí zvrchu na nepriateľov, * moje ucho počúva o osude tých, čo zlomyseľne povstali proti mne.

    Spravodlivý sťa palma zakvitne * a vyrastie sťa céder z Libanonu.

    Tí, čo vyrastajú v dome Pánovom, * v nádvoriach nášho Boha budú prekvitať.

    Ešte aj v starobe budú prinášať ovocie, * úrodní budú a plní sviežosti;

    a tak zvestujú, že Pán, moje útočište, je spravodlivý * a neprávosti v ňom niet.

    Žalm 92

    Pán kraľuje, velebou sa zaodel; * zaodel sa Pán, udatnosťou sa prepásal.

    Tak upevnil zemekruh, * že sa nezachveje.

    Pevný je tvoj trón oddávna, * ty si od vekov.

    Pozdvihujú rieky, Pane, pozdvihujú rieky svoj hlas, * pozdvihujú rieky svoj hukot.

    Nad hukot vodných prívalov, nad mohutné morské príboje * mocnejší je Pán na výsostiach.

    Veľmi vierohodné sú tvoje svedectvá; * tvojmu domu, Pane, patrí posvätná úcta po všetky časy.

    Žalm 93

    Bože odplaty, Pane, * Bože odplaty, zjav sa.

    Povstaň, ty, ktorý súdiš zem, * odplať pyšným, čo si zaslúžili.

    Dokedy ešte hriešnici, Pane, * dokedy ešte budú hriešnici jasať?

    Dokedy budú rečniť a opovážlivo hovoriť * a chvastať sa tí, čo páchajú zločiny?

    Pane, šliapu po tvojom ľude * a tvoje dedičstvo týrajú.

    Vraždia vdovy a cudzincov * a zabíjajú siroty.

    A hovoria si: “Pán to nevidí, * nevie o tom Boh Jakubov.”

    Pochopte to, vy, nerozumní v národe, * kedy to porozumiete, hlupáci?

    Že by ten, čo vsadil ucho, nepočul, * alebo ten, čo oko stvoril, že by nevidel?

    Že by netrestal ten, čo vychováva národy, * čo učí ľud múdrosti?

    Pán pozná ľudské myšlienky * a vie, aké sú márne.

    Blažený človek, ktorého ty, Pane, vzdelávaš * a poúčaš o svojom zákone,

    aby si mu uľavil v dňoch nešťastných, * kým pre hriešnika nevykopú jamu.

    Lebo Pán neodvrhne svoj ľud * a neopustí svoje dedičstvo.

    Súd sa zasa navráti k spravodlivosti * a spravodlivosťou sa budú riadiť všetci statoční.

    Proti ničomníkom ktože mi pomôže * a kto sa ma zastane proti páchateľom zla?

    Keby mi Pán nebol pomohol, * už by som bol býval v ríši mlčania.

    Ledva poviem: “Noha sa mi potkýna,” * hneď ma, Pane, podopiera tvoja dobrota.

    A keď sa v mojom srdci kopia starosti, * vzpružuje ma tvoja potecha.

    Veď či je zlučiteľný s tebou trón bezprávia, * čo vysluhuje násilie, a nie zákon?

    Na život spravodlivého sa vrhajú * a odsudzujú krv nevinnú.

    Mne sa však Pán stal pevnosťou * a skalou útočišťa môj Boh.

    On im odplatí za ich neprávosť * a ich vlastnou zlobou ich vyhubí. Vyhubí ich Pán, Boh náš.

    Sláva: I teraz:
    Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
    Pane, zmiluj sa. (3x)
    Sláva: I teraz:

    Žalm 94

    Poďte, plesajme v Pánovi, * oslavujme Boha, našu spásu.

    Predstúpme s chválospevmi pred jeho tvár * a oslavujme ho žalmami.

    Lebo Pán je veľký Boh * a nad všetkými bohmi veľký kráľ.

    V jeho moci sú zemské hlbiny * a jemu patria aj nebotyčné štíty.

    Jeho je more, veď on ho stvoril, * i pevnina, ktorú stvárnili jeho ruky.

    Poďte, klaňajme sa a na zem padnime, * kľaknime na kolená pred Pánom, ktorý nás stvoril.

    Lebo on je náš Boh * a my sme ľud jeho pastviny a ovce, ktoré vedie svojou rukou.

    Čujte dnes jeho hlas: * “Nezatvrdzujte svoje srdcia. ako v Meríbe, ako v dňoch Massy na púšti,

    kde ma pokúšali vaši otcovia; * skúšali ma, hoci moje skutky videli.

    Štyridsať rokov sa mi priečilo toto pokolenie * i povedal som: Je to ľud s blúdiacim srdcom;

    tí veru moje cesty neznajú. * Preto som v svojom hneve prisahal: Nevojdú do môjho pokoja.”

    Žalm 95

    Spievajte Pánovi pieseň novú; * spievaj Pánovi, celá zem!

    Spievajte Pánovi, velebte jeho meno. * Zvestujte jeho spásu deň čo deň.

    Zvestujte jeho slávu pohanom * a jeho zázraky všetkým národom.

    Lebo veľký je Pán a veľkej chvály hoden, * viac ako všetkých bohov treba sa ho báť.

    Lebo ničoty sú všetci bohovia pohanov, * ale Pán stvoril nebesia.

    Vznešenosť a krása pred jeho tvárou, * moc a veleba v jeho svätyni.

    Vzdávajte Pánovi, rodiny národov, * vzdávajte Pánovi slávu a česť,

    vzdávajte Pánovi slávu hodnu jeho mena. * Prineste obetné dary a vstúpte do jeho nádvorí,

    klaňajte sa Pánovi v posvätnom rúchu. * Chvej sa pred ním, celá zem,

    hlásajte medzi pohanmi: “Pán kraľuje!” * Upevnil zemekruh, nepohne sa; a spravodlivo súdi národy.

    Tešte sa, nebesia, plesaj, zem; * nech more zahučí a čo ho napĺňa,

    nech plesá pole a všetko, čo je na ňom. * I zajasajú všetky stromy lesa

    pred tvárou Pána , že prichádza, * že prichádza súdiť zem.

    Spravodlivo bude súdiť zemekruh * a národy podľa svojej pravdy.

    Žalm 96

    Pán kraľuje, jasaj, zem; * radujte sa, všetky ostrovy.

    Vôkol neho oblaky a mrákavy, * spravodlivosť a právo sú základom jeho trónu.

    Predchádza ho oheň, * čo navôkol spaľuje jeho nepriateľov.

    Jeho blesky ožarujú zemekruh: * zem to vidí a chveje sa.

    Ako vosk sa topia vrchy pred tvárou Pánovou, * pred Pánom celej zeme.

    Jeho spravodlivosť ohlasujú nebesia * a jeho slávu vidia všetky národy.

    Nech sa hanbia všetci, čo uctievajú modly drevené * a honosia sa svojimi sochami.

    Klaňajte sa mu, * všetci jeho anjeli.

    Sion to počuje a teší sa a dcéry Júdove plesajú, Pane, * nad tvojimi súdmi.

    Lebo ty, Pane, si Najvyšší na celej zemi, * nesmierne prevyšuješ všetky božstvá.

    Vy, čo milujete Pána, majte zlo v nenávisti, * veď on ochraňuje svojich svätých a vyslobodzuje ich z rúk hriešnika.

    Vychádza svetlo spravodlivému * a radosť tým, čo majú srdcia úprimné.

    Radujte sa, spravodliví, v Pánovi * a oslavujte jeho sväté meno.

    Sláva: I teraz:
    Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
    Pane, zmiluj sa. (3x)
    Sláva: I teraz:

    Žalm 97

    Spievajte Pánovi pieseň novú, * lebo vykonal veci zázračné.

    Víťazstvo je dielom jeho pravice * a jeho svätého ramena.

    Pán oznámil svoju spásu, * pred očami pohanov vyjavil svoju spravodlivosť.

    Rozpamätal sa na svoju dobrotu * a na svoju vernosť voči Izraelovmu domu.

    Uzreli všetky končiny zeme * spásu nášho Boha.

    Na chválu Božiu jasaj, celá zem; * plesajte, radujte sa a hrajte.

    Hrajte Pánovi na citare, * na citare a na harfe zunivej.

    Za hlaholu trúb a poľníc * jasajte pred tvárou Kráľa a Pána.

    Zahuč, more a všetko, čo ho napĺňa, * zemekruh a všetci, čo na ňom bývajú.

    Tlieskajte, rieky, rukami, jasajte s nimi, vrchy, * pred tvárou Pánovou, lebo prichádza súdiť zem.

    Spravodlivo bude súdiť zemekruh * a podľa práva národy.

    Žalm 98

    Pán kraľuje, traste sa, národy; * tróni nad cherubmi, chvej sa zem.

    Veľký je Pán na Sione, * a vyvýšený nad všetky národy.

    Oslavujte jeho meno veľké a úžasné, * lebo je sväté.

    Mocný kráľ spravodlivosť miluje: * ty si ustanovil, čo je správne, právo a spravodlivosť v Jakubovi ty vysluhuješ.

    Velebte Pána, nášho Boha, * a padnite k jeho nohám, lebo je svätý.

    Mojžiš a Áron, jeho kňazi, * a Samuel, ctiteľ jeho mena,

    vzývali Pána a on ich vypočul, * z oblačného stĺpa k nim hovoril.

    A zachovávali jeho svedectvo * a prikázania, ktoré im dal.

    Pane, Bože náš, ty si ich vypočul, * Bože, ty si bol k nim milostivý, no nenechal si bez trestu ich priestupky.

    Velebte Pána, nášho Boha, na jeho svätom vrchu sa mu klaňajte, * lebo svätý je Pán, Boh náš.

    Žalm 99

    Jasaj na chválu Pánovi, celá zem, s radosťou slúžte Pánovi. * S plesaním vstupujte pred jeho tvár.

    Vedzte, že náš Pán je Boh; on je náš stvoriteľ a jemu patríme, * sme jeho ľud a ovce z jeho stáda.

    Vstupujte do jeho brán s piesňou chvály a do jeho nádvorí s piesňami oslavnými; * chváľte ho a velebte jeho meno.

    Lebo Pán je dobrý; jeho milosrdenstvo trvá naveky * a jeho vernosť z pokolenia na pokolenie.

    Žalm 100

    Milosrdenstvo a spravodlivosť chcem ospievať, * zahrať ti, Pane, na harfe.

    Múdro a bez úhony chcem kráčať cestou života; * kedyže prídeš ku mne?

    Chcem kráčať v nevinnosti srdca * uprostred svojej čeľade.

    Nesprávne predsavzatia si nerobím, * podvodníka mám v nenávisti; ten nemá ku mne prístup.

    Skazené srdce sa mi prieči, * zlomyseľníka nechcem znať.

    Kto tajnostkársky ohovára blížneho, toho umlčím. * Kto má oko pyšné a srdce naduté, toho neznesiem.

    Moje oči hľadajú verných v krajine, aby prebývali so mnou. * Kto kráča cestou poctivou, ten mi smie slúžiť.

    V mojom dome nebude bývať pyšný človek * a luhár neobstojí pred mojimi očami.

    Každé ráno umlčím všetkých hriešnikov v krajine * a z mesta Pánovho vyženiem všetkých, čo pášu neprávosť.

    Sláva: I teraz:

  • 12. Katizma

    Žalm 85

    Nakloň, Pane, svoj sluch a vyslyš ma, * lebo som biedny a chudobný.

    Ochraňuj ma, lebo som ti oddaný; * zachráň, Bože, svojho sluhu, ktorý dúfa v teba.

    Zmiluj sa, Pane, nado mnou, * veď k tebe volám deň čo deň.

    Obveseľ, Pane, svojho sluhu, * veď k tebe dvíham svoju dušu.

    Lebo ty, Pane, si dobrý a láskavý * a veľmi milostivý voči všetkým, čo ťa vzývajú.

    Pane, počuj moju modlitbu, * všimni si hlas mojej úpenlivej prosby.

    V deň svojho súženia volám k tebe, * lebo ty ma vyslyšíš.

    Niet podobného tebe medzi bohmi, Pane, * a nič sa nevyrovná tvojim dielam.

    Všetky národy, ktoré si stvoril, prídu k tebe * a budú sa ti klaňať, Pane, a tvoje meno oslavovať.

    Lebo si veľký a robíš zázraky, * iba ty si Boh.

    Ukáž mi, Pane, svoju cestu * a budem kráčať v tvojej pravde.

    Daj, aby moje srdce bolo prosté * a malo bázeň pred tvojím menom.

    Celým srdcom ťa chcem chváliť, Pane, Bože môj, * a tvoje meno oslavovať naveky;

    Veď si bol ku mne veľmi milostivý * a vytrhol si ma z najhlbšej priepasti.

    Bože, pyšní povstali proti mne a tlupa násilníkov mi čiahala na život; * nechceli ťa mať pred očami.

    No ty, Pane, si Boh milosrdný a láskavý, * zhovievavý, veľmi milostivý a verný.

    Pohliadni na mňa a zľutuj sa nado mnou; * daj silu svojmu služobníkovi, zachráň syna svojej služobnice.

    Nech som dôkazom tvojej dobroty, * aby moji nenávistníci s hanbou videli,

    že ty, Pane, si mi pomohol * a že si ma potešil.

    Žalm 86

    Základy má na posvätných vrchoch; * brány Siona miluje Pán nad všetky stany Jakuba.

    Slávne veci sa hovoria o tebe, mesto Božie. * Rahab a Babylon pripočítam k tým, čo ma poznajú;

    Filištínci, Týrčania a Etiópčania: * tí všetci sa tam zrodili.

    A o Sione sa bude hovoriť: “Ten i tamten sa na ňom narodil * a sám Najvyšší mu dal pevné základy.”

    Pán zaznačí do knihy národov: * “Títo sa tam zrodili.”

    A spievajú ako pri tanci: * “V tebe sú všetky moje pramene.”

    Žalm 87

    Pane, ty Boh mojej spásy, * dňom i nocou volám k tebe.

    Kiež prenikne k tebe moja modlitba, * nakloň svoj sluch k mojej prosbe.

    Moja duša je plná utrpenia * a môj život sa priblížil k ríši smrti.

    Už ma počítajú k tým, čo zostupujú do hrobu, * majú ma za človeka, ktorému niet pomoci.

    Moje lôžko je medzi mŕtvymi, * som ako tí, čo padli a odpočívajú v hroboch,

    na ktorých už nepamätáš, * lebo sa vymanili z tvojej náruče.

    Hádžeš ma do hlbokej priepasti, * do temravy a tône smrti.

    Doľahlo na mňa tvoje rozhorčenie, * svojimi prívalmi si ma zaplavil.

    Odohnal si mi známych a zošklivil si ma pred nimi. * Uväznený som a vyjsť nemôžem, aj zrak mi slabne od zármutku.

    K tebe, Pane, volám deň čo deň * a k tebe ruky vystieram.

    Či mŕtvym budeš robiť zázraky? * A vari ľudské tône vstanú ťa chváliť?

    Či v hrobe bude dakto rozprávať o tvojej dobrote * a na mieste zániku o tvojej vernosti?

    Či sa v ríši tmy bude hovoriť o tvojich zázrakoch * a v krajine zabudnutia o tvojej spravodlivosti?

    Ale ja, Pane, volám k tebe, * včasráno prichádza k tebe moja modlitba.

    Prečo ma, Pane, odháňaš? * Prečo predo mnou skrývaš svoju tvár?

    Biedny som a umieram od svojej mladosti, * vyčerpaný znášam tvoje hrôzy.

    Cezo mňa sa tvoj hnev prevalil * a zlomili ma tvoje hrozby.

    Deň čo deň ma obkľučujú ako záplava * a zvierajú ma zovšadiaľ.

    Priateľov aj rodinu si odohnal odo mňa, * len tma je mi dôverníkom.

    Sláva: I teraz:
    Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
    Pane, zmiluj sa. (3x)
    Sláva: I teraz:

    Žalm 88

    Pánovo milosrdenstvo chcem ospevovať naveky; * po všetky pokolenia hlásať svojimi ústami tvoju vernosť.

    Veď ty si povedal: “Moje milosrdenstvo je ustanovené naveky.” * Tvoja vernosť je upevnená v nebesiach.

    Zmluvu som uzavrel so svojím vyvoleným, * svojmu služobníkovi Dávidovi som prisahal:

    Naveky zaistím tvoj rod * a postavím tvoj trón, čo pretrvá všetky pokolenia.”

    Tvoje zázraky, Pane, oslavujú nebesia * a tvoju vernosť spoločenstvo svätých.

    Lebo kto nad oblakmi je roveň Pánovi? * Kto sa z Božích synov podobá Pánovi?

    Boh, ktorý v zhromaždení svätých budí strach, * je veľký a hrozný voči všetkým, čo ho obklopujú.

    Pane, Bože zástupov, kto je ako ty? * Mocný si, Pane, a pravda je u teba.

    Ty vládneš nad neskrotným morom * a zmierňuješ jeho vlnobitie.

    Rahaba si pošliapal ako raneného, * svojich nepriateľov si rozprášil silou ramena.

    Tvoje je nebo a tvoja je zem, * svet i jeho bohatstvo si ty založil.

    Sever i juh si ty utvoril, * Tábor a Hermon sa z tvojho mena radujú.

    Mocné je tvoje rameno, * pevná je tvoja ruka a tvoja pravica vztýčená.

    Spravodlivosť a právo sú základom tvojho trónu, * milosť a pravda kráčajú pred tvojou tvárou.

    Blažený ľud, ktorý vie jasať! * Kráča vo svetle tvojej tváre, Pane;

    deň čo deň sa raduje z tvojho mena * a honosí sa tvojou spravodlivosťou.

    Lebo ty si jeho sila a nádhera * a tvojou priazňou sa dvíha naša moc.

    Veď náš vladár patrí Pánovi * a náš kráľ Izraelovmu Svätému.

    Raz si vo videní prehovoril k svojim svätým a povedal si: * “Bohatierovi som pomoc poskytol a vyvoleného z ľudu som povýšil.

    Našiel som svojho služobníka Dávida, * pomazal som ho svojím svätým olejom.

    Pevne ho bude držať moja ruka * a posilňovať moje rameno.

    Nezaskočí ho nepriateľ, * ani zlosyn ho nepokorí.

    Nepriateľov pred jeho zrakom rozmliaždim * a rozdrvím tých, čo cítia voči nemu nenávisť.

    S ním bude moja vernosť a milosť * a v mojom mene povznesie sa jeho moc.

    Položím jeho ruku na more * a na rieky jeho pravicu.

    On bude volať ku mne: “Ty si môj otec, * môj Boh a útočište mojej spásy.”

    A ja ho ustanovím za prvorodeného, * za najvyššieho medzi kráľmi zeme.

    Naveky mu svoju milosť zachovám * a pevná bude moja zmluva s ním.

    Jeho rod udržím naveky * a jeho trón bude ako dni nebies.”

    No keď raz jeho synovia môj zákon opustia * a nebudú kráčať podľa mojich príkazov,

    keď moje ustanovenia znesvätia * a nezachovajú moje predpisy,

    potom ich priestupok trstenicou potrescem * a ich neprávosť korbáčom.

    Ale priazeň mu neodopriem * a neporuším svoju vernosť.

    Svoju zmluvu neznesvätím * a nezruším výroky svojich úst.

    Raz navždy som na svoju svätosť prisahal, * nesklamem Dávida.

    Jeho rod bude trvať naveky * a predo mnou sa ako slnko bude vznášať jeho trón;

    a navždy bude pevný sťa luna, * verný svedok na oblohe.”

    A predsa si ho odmietol a zavrhol, * nahneval si sa na svojho pomazaného.

    Rozlomil si zmluvu so svojím sluhom, * do prachu si zhodil jeho korunu,

    všetky jeho múry si rozbúral * a na trosky si premenil jeho pevnosti.

    Plienili ho všetci, čo išli okolo, * a na posmech vyšiel u susedov.

    Povýšil si pravicu jeho utláčateľov, * všetkým nepriateľom si spôsobil radosť.

    Ostrie jeho meča si otupil * a nepomáhal si mu pri boji.

    Jeho lesku si urobil koniec * a na zem si povalil jeho trón.

    Skrátil si dni jeho mladosti, * zahrnul si ho hanbou.

    Ako dlho ešte, Pane? Navždy sa budeš ukrývať? * Tvoj hnev bude blčať sťa oheň?

    Spomeň si, aké krátke je moje trvanie, * akých pominuteľných si utvoril všetkých synov ľudských!

    Ktorýže človek môže žiť naveky a smrť neuzrieť, * kto môže vyviaznuť z pazúrov smrti?

    Kdeže sa, Pane, podela tvoja dávna priazeň, * ako si prisahal Dávidovi vo svojej vernosti?

    Spomeň si, Pane, na potupu svojich služobníkov, * ktorá sa nakopila v mojom lone od mnohých národov,

    ktorou, Pane, potupovali tvoji nepriatelia, * ktorou potupovali kročaje tvojho pomazaného.

    Nech je zvelebený Pán naveky. * Staň sa. Amen.

    Sláva: I teraz:
    Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
    Pane, zmiluj sa. (3x)
    Sláva: I teraz:

    Žalm 89

    Pane, stal si sa nám útočišťom * z pokolenia na pokolenie.

    Prv než sa vrchy zrodili a povstali zem i svet, * ty, Bože, si od vekov až naveky.

    Človeka vraciaš do prachu * a hovoríš: “Vráťte sa, synovia človeka!”

    Veď tisíc rokov je u teba ako deň včerajší, čo sa pominul, * a ako jedna nočná stráž.

    Uchvacuješ ich: sú ako ranný sen; * sú ako bylina v rozpuku:

    ráno kvitne a rastie, * večer vädne a usychá.

    Hynieme vskutku pre tvoj hnev * a desí nás tvoje rozhorčenie.

    Naše neprávosti si postavil pred svoj zrak * a pred jas svojej tváre naše tajné chyby.

    V tvojom hneve sa nám míňajú všetky dni * a naše roky plynú ako vzdych.

    Vek nášho žitia je sedemdesiat rokov * a ak sme pri sile, osemdesiat.

    No zväčša sú len trápením a trýzňou, * ubiehajú rýchlo a my odlietame.

    Kto pozná silu tvojho hnevu * a s bázňou prijme tvoje rozhorčenie?

    A tak nás nauč rátať naše dni, * aby sme našli múdrosť srdca.

    Obráť sa k nám, Pane; dokedy budeš meškať? * Zľutuj sa nad svojimi služobníkmi.

    Hneď zrána nás naplň svojou milosťou * a budeme jasať a radovať sa po všetky dni života.

    Rozveseľ nás za dni, keď si nás ponížil, * za roky, keď sme okusovali nešťastie.

    Nech sa tvoje dielo zjaví tvojim služobníkom * a ich deťom tvoja nádhera.

    Nech je nad nami dobrotivosť Pána, nášho Boha; * upevňuj dielo našich rúk, dielo našich rúk upevňuj!

    Žalm 90

    Kto pod ochranou Najvyššieho prebýva * a v tôni Všemohúceho sa zdržiava,

    povie Pánovi: „Ty si moje útočište a pevnosť moja; * v tebe mám dôveru, Bože môj.“

    Veď on sám ťa vyslobodí z osídel lovcov * a zo zhubného moru.

    Svojimi krídlami ťa zacloní a uchýliš sa pod jeho perute. * Jeho pravda je štítom a pancierom,

    nebudeš sa báť nočnej hrôzy, * ani šípu letiaceho vo dne,

    ani moru, čo sa tmou zakráda, * ani nákazy, čo pustoší na poludnie.

    I keď po tvojom boku padnú tisíce a desaťtisíce po tvojej pravici, * teba nezasiahne.

    Budeš sa môcť dívať vlastnými očami * a uvidíš, ako sa odpláca hriešnikom.

    Lebo tvojím útočišťom je Pán, * za ochrancu si si zvolil Najvyššieho.

    Nestihne ťa nijaké nešťastie * a k tvojmu stanu sa nepriblíži pohroma,

    lebo svojim anjelom dá príkaz o tebe, * aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách.

    Na rukách ťa budú nosiť, * aby si si neuderil nohu o kameň.

    Budeš si kráčať po vretenici a po zmiji, * leva i draka rozšliapeš.

    Pretože sa ku mne pritúlil, vyslobodím ho, * ujmem sa ho, lebo pozná moje meno.

    Keď ku mne zavolá, ja ho vyslyším * a budem pri ňom v súžení, zachránim ho i oslávim.

    Obdarím ho dlhým životom * a ukážem mu svoju spásu.

    Sláva: I teraz:

  • 11. Katizma

    Žalm 77

    Počúvaj, ľud môj, moju náuku, * nakloň sluch k slovám mojich úst.

    Otvorím svoje ústa v podobenstvách, * vyrozprávam starodávne tajomstvá.

    Čo sme počuli a poznali * a čo nám rozprávali naši otcovia,

    nezatajíme pred ich synmi; ďalším pokoleniam vyrozprávame * slávne a mocné skutky Pánove a zázraky, ktoré urobil.

    Jakubovi dal nariadenie a pre Izraela vyhlásil za zákon, * aby to, čo prikázal našim otcom, zvestovali svojim synom;

    majú to vedieť aj ďalšie pokolenia, * synovia, ktorí sa narodia.

    Oni prídu a vyrozprávajú svojim deťom, * aby svoju dôveru vkladali v Boha,

    aby nezabúdali na Božie diela * a zachovávali jeho príkazy;

    aby neboli ako ich otcovia, * vzdorné a zatvrdlivé pokolenie,

    pokolenie nestáleho srdca, * ktorého duch nebol verný Bohu.

    Synovia Efraima, obratní lukostrelci, * v deň bitky utiekli.

    Nezachovávali zmluvu s Bohom * a odopreli kráčať podľa jeho zákona.

    Zabudli na jeho činy * a na zázraky, ktoré im ukázal.

    Pred zrakom ich otcov divy vykonal * v krajine egyptskej, na pláni taniskej.

    Rozdvojil more a previedol ich cezeň, * vody postavil ako val.

    Vo dne ich viedol oblakom, * za noci žiarou ohnivou.

    Rozštiepil skalu na púšti * a napojil ich vodou ako z prívalu.

    Potokom dal vytrysknúť zo skaly * a vody nechal ako rieky tiecť.

    Ale oni proti nemu ďalej hrešili, * na stepi popudzovali k hnevu Najvyššieho.

    Pokúšali Boha vo svojom srdci, * dychtivo sa dožadovali pokrmu.

    Proti Bohu reptali * a vraveli: “Či Boh môže pripraviť stôl aj na púšti?”

    A on naozaj udrel na skalu a voda vytiekla * a potoky sa rozliali.

    A či on môže aj chlieb dať * a svojmu ľudu mäso obstarať?”

    Počul to Pán a hnevom zahorel, oheň vzplanul proti Jakubovi * a hnev vzkypel proti Izraelovi.

    Lebo nedôverovali Bohu * a nedúfali v jeho pomoc.

    Rozkázal teda horným oblakom * a otvoril brány nebies;

    a pršala im manna za pokrm * a dal im chlieb z neba.

    Človek jedol chlieb anjelský; * pokrmu im dal dosýta.

    Z oblohy vyburcoval vietor východný, * svojou mocou priviedol vietor od juhu

    a spustil sa na nich dážď mäsa ako prach, * okrídlené vtáky ako morský piesok.

    Padali doprostred ich tábora, * okolo stanov.

    Nuž jedli a nasýtili sa nadmieru, * splnil im, čo si žiadali.

    Ešte boli zachvátení svojou žiadostivosťou, * ešte mali pokrm v ústach,

    keď proti nim vzplanul Boží hnev, popredných mužov pozabíjal * a zničil výkvet Izraela.

    Ale oni ďalej hrešili * a neverili v jeho zázraky.

    Ich dni ukončil ako dych, * ich roky náhlou smrťou.

    Keď na nich smrť zoslal, vtedy ho hľadali, * obrátili sa a na úsvite prichádzali k nemu.

    Rozpamätali sa, že Boh je ich pomoc, * že Najvyšší, Boh, je ich záchranca.

    No podvádzali ho svojimi ústami, * svojím jazykom ho klamali.

    Ich srdcia neboli k nemu úprimné, * ani jeho zmluve neboli verní.

    On sa predsa zľutoval * a odpustil im vinu a nezničil ich.

    Často svoj hnev potlačil * a nedal celkom vzplanúť svojmu rozhorčeniu.

    Veď pamätal, že sú len ľudia, * závan, ktorý sa rozplynie a nevráti.

    Koľko ráz ho na púšti popudzovali * a k hnevu na stepi podnecovali.

    Znova a znova pokúšali Boha * a roztrpčovali Svätého Izraela.

    Už nepamätali na jeho činy, * ani na deň, v ktorý ich vyslobodil z rúk utláčateľov.

    V Egypte urobil svoje znamenia, * svoje zázraky na pláni taniskej.

    Na krv premenil ich rieky a potoky, * že už nemali čo piť.

    Zoslal na nich komáre, aby ich štípali, * žaby, aby ich trápili.

    Ich úrodu vydal húseniciam napospas * a kobylkám plody ich námahy.

    Vinice im zbil ľadovcom * a moruše mrazom.

    Ľadovcu vydal ich dobytok, * ich čriedy bleskom ohnivým.

    Zoslal na nich oheň svojho hnevu, * rozhorčenie, hrôzu a strach ako poslov skazy.

    Uvoľnil cestu svojmu hnevu, neušetril ich od smrti, * ich život vydal moru napospas.

    Pobil všetko prvorodené v Egypte, * prvotiny mužskej sily v stanoch Chámových.

    Svoj ľud však ako ovce vyviedol * a viedol ako stádo po púšti.

    Viedol ich bezpečne a nemali strach, * ich nepriateľov však more pokrylo.

    A priviedol ich do svojej svätej zeme, * na vrch, čo získala jeho pravica.

    Pred nimi vyhnal kmene pohanské, meračským lanom im rozdelil dedičnú krajinu * a v stanoch pohanov dal bývať kmeňom izraelským.

    Ale oni pokúšali a popudzovali Najvyššieho, Boha, * a nezachovávali jeho príkazy.

    Odpadávali a boli neverní ako ich otcovia, * sklamali ako pokazený luk.

    Rozhnevali ho obradmi na výšinách * a svojimi modlami vzbudili jeho žiarlivosť.

    Počul to Boh a rozhneval sa * a na Izraela veľmi zanevrel.

    Opustil príbytok v Silo, * stánok, v ktorom prebýval medzi ľuďmi.

    Vydal svoju silu do zajatia, * do rúk nepriateľa svoju nádheru.

    Svoj ľud vydal meču napospas * a hnevom zahorel proti svojmu dedičstvu.

    Ich mládencov pohltil oheň, * ich panny sa nemohli zasnúbiť.

    Kňazi padli pod mečom * a ich vdovy nemal kto oplakať.

    Pán sa však prebral ako zo spánku, * ako hrdina vínom zmorený.

    Porazil utekajúcich nepriateľov, * pokryl ich večnou potupou.

    Zavrhol stánok Jozefov, * ani Efraimov kmeň si nezvolil,

    lež vyvolil si kmeň Júdov, * vrch Sion, ten si obľúbil.

    A vystavil si svätyňu ako nebo vysokú, * ako zem ktorú upevnil naveky.

    A vyvolil si svojho sluhu Dávida, * od čriedy oviec ho vyzdvihol,

    vzal si ho od oviec, čo majú mláďatá, * aby pásol Jakuba, jeho ľud, a Izraela, jeho dedičstvo.

    A on ich pásol so srdcom bez úhony * a viedol ich rukou skúsenou.

    Sláva: I teraz:
    Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
    Pane, zmiluj sa. (3x)
    Sláva: I teraz:

    Žalm 78

    Bože, pohania vtrhli do tvojho dedičstva, * poškvrnili tvoj svätý chrám a Jeruzalem obrátili na rumy.

    Mŕtvoly tvojich služobníkov dali za pokrm vtákom lietavým * a divej zveri dávali telá tvojich svätých.

    Rozlievali ich krv ako vodu * vôkol Jeruzalema a nemal ich kto pochovať.

    Susedia nás začali potupovať * a okolití ľudia haniť a vysmievať.

    Dokedy ešte, Pane? Chceš sa hnevať naveky? * Či tvoje rozhorčenie bude blčať sťa oheň?

    Svoj hnev vylej na pohanov, ktorí ťa neuznávajú, * a na kráľovstvá, ktoré nevzývajú tvoje meno.

    Veď pohltili Jakuba * a spustošili jeho obydlia.

    Zabudni na hriechy našich otcov; * príď nám čím skôr v ústrety so svojím milosrdenstvom, lebo sme veľmi úbohí.

    Pre slávu svojho mena nám pomôž, Bože, naša spása, a vysloboď nás; * a pre svoje meno odpusť nám hriechy.

    Prečo majú pohania hovoriť: * “Kdeže je ten ich Boh?”

    Nech sa pred našimi očami na pohanoch ukáže * pomsta za vyliatu krv tvojich služobníkov.

    Nech dôjde k tebe nárek zajatých; * silou svojho ramena zachovaj synov smrti nažive.

    A našim susedom vráť sedemnásobne do lona potupu, * ktorou pohanili teba, Pane.

    Ale my, tvoj ľud a ovce tvojej pastviny, * chceme ťa zvelebovať naveky a z pokolenia na pokolenie hlásať tvoju slávu.

    Žalm 79

    Pastier Izraela, * čo ako ovcu vedieš Jozefa, počúvaj!

    Ty, čo tróniš nad cherubmi, zaskvej sa * pred Efraimom, Benjamínom a Manassesom.

    Vzbuď svoju moc * a príď nás zachrániť.

    Bože, obnov nás, * rozjasni svoju tvár a budeme spasení.

    Pane, Bože zástupov, * dokedy sa budeš hnevať na modlitby svojho ľudu?

    Kŕmil si nás ako chlebom slzami * a slzami si nás napájal v hojnosti.

    Dopustil si, že sa pre nás svária naši susedia * a naši nepriatelia si z nás robia posmech.

    Bože zástupov, obnov nás, * rozjasni svoju tvár a budeme spasení.

    Z Egypta si preniesol vinicu, * pohanov si vyhnal a vysadil si ju.

    Pôdu si pripravil pre ňu, * zasadil si jej korene a zaplnila krajinu.

    Svojou tôňou pokryla úbočia * a Božie cédre ratolesťami.

    Svoje výhonky vystrela až k moru, * až po rieku Eufrat svoje letorasty.

    Prečo si zbúral jej ,ohradu * a oberajú z nej všetci, čo idú okolo?

    Diviak lesný ju rozrýva * a pasie sa na nej poľná zver.

    Bože zástupov, vráť sa, * zhliadni z neba, podívaj sa a navštív túto vinicu.

    A chráň ju, veď ju vysadila tvoja pravica, * chráň i výhonok, ktorý si si vypestoval.

    Tí, čo ju vypálili od koreňa, * pred hrozbou tvojej tváre zahynú.

    Nech je tvoja ruka nad mužom po tvojej pravici, * nad synom človeka, ktorého si si ty vyvolil.

    Už neodstúpime od teba a ty nás zachováš pri živote * a budeme vzývať tvoje meno.

    Pane, Bože zástupov, obnov nás, * rozjasni svoju tvár a budeme spasení.

    Žalm 80

    Plesajte Bohu, ktorý nám pomáha, * jasajte Bohu Jakubovmu.

    Vezmite harfy, udrite na bubon, * na ľúbu lýru a citaru.

    Zatrúbte rohom pri nove mesiaca * i pri jeho splne v deň našej slávnosti.

    Lebo také je nariadenie pre Izrael * a zákon Boha Jakubovho.

    Taký príkaz dal Jozefovi. * keď vychádzal z krajiny egyptskej; počul som reč mne neznámu:

    “Z jeho pliec som sňal bremeno * a z jeho rúk ťažký kôš.

    V súžení si ma vzýval a vyslobodil som ťa, * za clonou búrky som ťa vypočul, vyskúšal som ťa pri vodách meríbskych.

    Počúvaj , ľud môj, svedčím proti tebe, * kiež by si ma poslúchol, Izrael.

    Nebudeš mať iného boha, * ani sa nebudeš klaňať bohu cudziemu.

    Veď ja som Pán, tvoj Boh, * ja som ťa vyviedol z egyptskej krajiny; otvor si ústa a ja ti ich naplním.

    Ale môj ľud nepočúval na môj hlas * a Izrael nedbal o mňa.

    Preto som ich ponechal v tvrdosti ich srdca: * nech si len idú za svojimi preludmi.

    Keby ma môj ľud bol poslúchol, * keby bol Izrael kráčal mojimi cestami,

    ihneď by som bol jeho nepriateľov pokoril * a jeho utláčateľov svojou rukou pritlačil.

    Zaliečali by sa mu nepriatelia Pánovi * a ich osud by trval naveky.

    Kŕmil by som ho jadrom pšeničným * a sýtil medom zo skaly.”

    Sláva: I teraz:
    Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
    Pane, zmiluj sa. (3x)
    Sláva: I teraz:

    Žalm 81

    Vstáva Boh v zhromaždení Božom, * uprostred bohov koná súd.

    Dokedy ešte chcete súdiť nespravodlivo * a nadržiavať hriešnikom?

    Prisúďte právo bedárom a sirotám, * spravodlivosť vymáhajte poníženým a chudobným.

    Ratujte chudobného * a núdzneho vysloboďte z rúk hriešnika…”

    Nemajú múdrosti ani rozumu, tápu v temnotách, * hýbu sa všetky základy zeme.

    I povedal som: “Ste bohmi, * všetci ste synmi Najvyššieho.”

    Ale aj vy, ako každý človek, umriete, * padnete ako každý velikáš.

    Vstaň, Bože, a súď zem, * lebo všetky národy sú tvojím dedičstvom.

    Žalm 82

    Bože, neodpočívaj a nemlč, * nebuď ticho, Bože,

    lebo, hľa, tvoji nepriatelia zúria * a dvíhajú hlavu tí, čo ťa nenávidia.

    Spriadajú úskočné plány proti tvojmu ľudu * a radia sa proti tým, ktorých ty chrániš.

    Hovoria si: “Poďte, vyhubme ich aby neboli národom, * aby sa meno Izraela už ani nespomenulo.”

    Tak sa jednomyseľne dohovorili, * proti tebe uzavreli zmluvu:

    stany Edomu a Izraelčania, Moab a Agarénčania, * Gebal, Amon a Amalek, Filištínsko s obyvateľmi Týru.

    Ba aj Asýrsko sa k nim pridalo; * stali sa pomocou synom Lotovým.

    Urob im to, čo Madiánčanom a Sisarovi, * čo Jabinovi pri potoku Kišon;

    pohynuli pri Endore * a stali sa hnojivom zeme.

    S ich kniežatami nalož ako s Orebom a Zebom * a so všetkými ich vojvodcami ako so Zebeeom a Salmanom,

    ktorí povedali: * “Zaujmime dedične Božie pastviny!”

    Bože môj, daj, nech sú ako páperie, * ako plevy vo vetre,

    ako požiar, čo lesy spaľuje, * a ako plameň stravujúci hory;

    tak ich prenasleduj svojou búrkou * a vydes ich svojou víchricou.

    Hanbou im prikry tvár * a budú hľadať tvoje meno, Pane.

    Nech sa hanbia a desia na veky vekov, * nech sa hanbia a hynú.

    Nech poznajú, že tvoje meno je Pán, * že ty jediný si Najvyšší nad celou zemou.

    Žalm 83

    Aké milé sú tvoje príbytky, Pane zástupov; * túži a zmiera moja duša po nádvoriach Pánových.

    Moje srdce i moje telo * vznášajú sa k Bohu živému.

    Veď aj vrabec si nájde príbytok * a lastovička hniezdo, kde vkladá svoje mláďatá:

    tvoje oltáre, Pane zástupov, * môj kráľ a môj Boh.

    Blažení tí, čo bývajú v tvojom dome * a bez prestania ťa velebia.

    Blažený človek, ktorému ty pomáhaš, * keď sa chystá na svätú púť.

    Až pôjdu vyprahnutým údolím, premenia ho na prameň, * lebo ranný dážď ho odeje požehnaním.

    Stúpajú a síl im stále pribúda, * až na Sione uvidia Boha najvyššieho.

    Pane, Bože zástupov, čuj moju modlitbu, * vypočuj ma, Bože Jakubov.

    Bože, náš ochranca, pohliadni * a pozri na tvár svojho pomazaného.

    Jeden deň v tvojich nádvoriach * je lepší než iných tisíce.

    Radšej chcem stáť na prahu domu svojho Boha * ako prebývať v stanoch hriešnikov.

    Lebo Pán, Boh, je slnko a štít, milosť a slávu udeľuje Pán; * neodoprie dobro tým, čo kráčajú v nevinnosti.

    Pane zástupov, * blažený človek, čo sa spolieha na teba.

    Žalm 84

    Pane, svojej krajine si preukázal milosť, * Jakuba si zbavil poroby.

    Svojmu ľudu si odpustil vinu * a zakryl si všetky jeho hriechy.

    Všetok hnev si v sebe potlačil * a zmiernil svoje rozhorčenie.

    Obnov nás, Bože, naša spása, * a odvráť od nás svoj hnev.

    Vari sa chceš hnevať na nás naveky * a z pokolenia na pokolenie svoj hnev prenášať?

    Či sa k nám nevrátiš a neoživíš nás, * aby sa tvoj ľud mohol v tebe radovať?

    Ukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo * a daj nám svoju spásu.

    Budem počúvať, čo povie Pán, Boh; * on ohlási pokoj svojmu ľudu

    a svojim svätým * a tým, čo sa k nemu obracajú úprimne.

    Naozaj: blízko je spása tým, čo sa ho boja, * a jeho sláva bude prebývať v našej krajine.

    Milosrdenstvo a vernosť sa stretnú navzájom, * spravodlivosť a pokoj sa pobozkajú.

    Vernosť vyrastie zo zeme, * spravodlivosť zhliadne z neba.

    Veď Pán dá požehnanie * a svoje plody vydá naša zem.

    Pred ním bude kráčať spravodlivosť * a po stopách jeho krokov spása.

    Sláva: I teraz:

  • 10. Katizma

    Žalm 70

    V teba, Pane, som dúfal; * nebudem zahanbený naveky.

    Vo svojej spravodlivosti ma vysloboď a zachráň, * nakloň ku mne svoj sluch a pomôž mi.

    Buď mi ochrannou skalou a opevneným hradom na moju záchranu; * veď ty si moja opora a moje útočište.

    Bože môj, vytrhni ma z ruky hriešnika, * z ruky svojvoľníka a ničomníka.

    Lebo ja, Pane, túžim za tebou, * ty, Pane, si moja nádej od mojej mladosti.

    Od matkinho lona mám v tebe oporu, od života matky si mojím ochrancom; * tebe vždy patrí môj chválospev.

    Som ako zázrak pre mnohých * a ty mi mocne pomáhaš.

    Nech sa mi ústa naplnia tvojou oslavou * a nech ťa velebím deň čo deň.

    Neodožeň ma v čase staroby, * neopusť ma, keď mi sily ochabnú.

    Moji nepriatelia hovoria o mne * a tí, čo číhajú na môj život, radia sa spoločne

    a vravia: “Boh ho opustil. * Prenasledujte ho a chyťte ho, veď ho nemá kto zachrániť.”

    Nevzďaľuj sa, Bože, odo mňa, * Bože môj, ponáhľaj sa mi na pomoc.

    Nech sa zahanbia a zhynú moji protivníci, * hanba a potupa nech pokryje tých, čo mi zlo chystajú.

    Ja však budem úfať neprestajne * a všade budem šíriť tvoju chválu.

    Moje ústa budú hlásať tvoju spravodlivosť * a tvoju spásu deň čo deň, hoci ju ani neviem vyjadriť.

    Budem hovoriť o veľkých činoch Pánových; * Pane, budem spomínať len tvoju spravodlivosť.

    Bože, ty si ma poúčal od mojej mladosti * a ja až doteraz ohlasujem tvoje diela zázračné.

    Až do staroby a do rokov šedivých, * Bože, neopúšťaj ma, kým nezvestujem silu tvojho ramena všetkým pokoleniam budúcim.

    Tvoja moc a tvoja spravodlivosť, Bože, * siaha až po nebo, ty si stvoril veľkolepé diela: Bože, kto sa ti vyrovná?

    Aké a koľké i trpké súženia dopustil si na mňa; * ale znova si ma oživil a z hlbín zeme si ma opäť vyviedol.

    Zveľadíš moju česť, * prídeš a mňa potešíš.

    Lebo i ja teba oslávim, tvoju vernosť budem chváliť na harfe, Bože môj, * na citare ti zahrám, Svätý Izraela.

    Jasať budú moje pery, keď ti zaspievam, * i moja duša, ktorú si vykúpil.

    Ba i môj jazyk bude rozprávať o tvojej spravodlivosti deň čo deň, * keď potupa i hanba stihne tých, čo mi chystajú zlo.

    Žalm 71

    Bože, zver svoju právomoc kráľovi, * kráľovmu synovi svoju spravodlivosť,

    aby spravodlivo vládol nad tvojím ľudom * a podľa práva nad tvojimi chudobnými.

    Vrchy nech ľudu prinesú pokoj * a pahorky spravodlivosť.

    Prisúdi právo ľuďom úbohým, * poskytne pomoc deťom bedára a krivditeľa pokorí.

    Dlho ako slnko, dlhšie ako luna bude kraľovať * z pokolenia na pokolenie.

    Ako dážď spadne na trávu * a ako voda, čo zem zavlažuje.

    V jeho dňoch bude prekvitať spravodlivosť a plnosť pokoja, * kým mesiac nezhasne.

    A bude panovať od mora až k moru * a od Rieky až na kraj zeme.

    Obyvatelia púšte pred ním pokľaknú * a jeho nepriatelia budú lízať prach.

    Králi Taršišu a ostrovov prinesú mu dary, * oddajú mu dane králi Arabov aj zo Sáby.

    Budú sa mu klaňať všetci králi, * slúžiť mu budú všetky národy.

    On vyslobodí bedára, čo volá k nemu, * i chudobného, ktorému nik nepomáha.

    Zmiluje sa nad chudobným a bedárom, * zachráni život úbožiakom.

    A vyslobodí ich z útlaku a násilia, * lebo v jeho očiach je vzácna ich krv.

    Bude žiť a z Arábie zlato dostávať, * stále sa budú modliť za neho a dobrorečiť mu každý deň.

    Na zemi bude hojnosť obilia, * bude sa vlniť až po temená hôr.

    Jeho ovocie bude ako Libanon * a mestá rozkvitnú ako poľná tráva.

    Jeho meno nech je velebené naveky; * kým bude svietiť slnko, jeho meno potrvá.

    V ňom budú požehnané všetky kmene zeme, * zvelebovať ho budú všetky národy.

    Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, * čo jediný koná zázraky.

    Jeho vznešené meno nech je velebené naveky * a jeho velebou nech sa naplní celá zem. Staň sa! Amen!

    Sláva: I teraz:
    Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
    Pane, zmiluj sa. (3x)
    Sláva: I teraz:

    Žalm 72

    Aký dobrý je Boh voči statočným, * Boh voči tým, čo majú srdce čisté.

    No mne sa temer nohy podlomili, * takmer som sa zapotácal.

    Lebo som žiarlil na chvastúňov, * keď som videl, ako bezstarostne si žijú hriešnici.

    Neprekáža im zhola nič, * sú zdraví a vypasení,

    nesužujú sa ako iní smrteľníci, * ani netrpia ako iní ľudia.

    Preto ich pýcha ovíja sťa náhrdelník * a násilnosť ich zahaľuje ako rúcho.

    Akoby z tuku sa liahne ich zloba * a vybuchuje zlomyseľnosť.

    Posmievajú sa a zlomyseľne hovoria, * povýšenecky sa zastrájajú.

    Ústa dvíhajú proti nebu * a jazyk sa im vláči po zemi.

    Sedia si na výšinách * a nezasahuje ich povodeň.

    Vravia si: “Vari to vidí Boh? * A vie o tom Najvyšší?”

    Hľa, to sú hriešnici: bezstarostne si žijú * a hromadia bohatstvo.

    Nuž povedal som si: “Veru nadarmo som si srdce čisté zachoval * a v nevinnosti som si ruky umýval;

    šľahaný som deň čo deň * a trestaný už od rána.”

    Keby som si povedal: “Budem rozprávať ako oni,” * to by som, veru, zradil pokolenie tvojich synov.

    Tu som sa zamyslel, aby som to pochopil; * zrejme to bolo nad moje sily,

    kým som, Bože, nevstúpil do tvojej svätyne, * kde som pochopil, aký bude ich koniec.

    Naozaj ich staviaš na pôdu šmykľavú * a vrháš ich do záhuby.

    Ako vychádzajú navnivoč! * Náhle je po nich, hynú od hrôzy.

    Ako sen prebúdzajúceho sa človeka, * tak sa rozplynú, keď zakročíš ty, Pane.

    Moje srdce je plné trpkosti * a celé vnútro doráňané.

    Hlúpy som bol a nechápavý * a pred tebou som bol ako dobytča.

    Ale ja som stále pri tebe * a ty mi držíš pravicu.

    Vedieš ma podľa svojho zámeru * a nakoniec ma prijmeš do slávy.

    Veď kohože mám na nebi? * A keď som pri tebe, nič pozemské ma neteší.

    Hynie mi telo i srdce, * no Boh je Boh môjho srdca a podiel večitý.

    Hľa, ako hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba, * zatracuješ všetkých, čo sú ti neverní.

    Pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti * a v Pánu Bohu svoju nádej mať

    a ohlasovať všetky jeho diela * v bránach dcéry sionskej .

    Žalm 73

    Prečo si nás, Bože, tak celkom zavrhol * a prečo si hnevom zahorel proti ovciam tvojej pastviny?

    Pamätaj na svoj ľud, * ktorý je tvoj odprvoti.

    Vykúpil si výhonok svojho dedičstva, * vrch Sion, na ktorom prebývaš.

    Namier svoje kroky k večným zrúcaninám: * nepriateľ spustošil celú svätyňu.

    Tí, čo ťa nenávidia, ryčia uprostred tvojho miesta svätého, * vztyčujú svoje zástavy na znak víťazstva.

    Podobajú sa tým, čo sa veľmi rozháňajú sekerou v hustom lese. * Tak vylamujú brány chrámové a stŕhajú ich sekerou i hákom.

    Podpálili tvoju svätyňu, * príbytok tvojho mena až do základu zneuctili.

    V srdci si povedali: “Zničme ich všetkých odrazu, * a vypálili tvoje sväté miesta v krajine.

    Nevidíme naše zástavy, niet už proroka * a nik z nás nevie, dokedy to potrvá.

    Bože, dokedy sa bude rúhať nepriateľ? * Vari naveky bude protivník urážať tvoje meno?

    Prečo odťahuješ svoju ruku * a prečo v lone držíš pravicu?

    Veď predsa Boh je naším kráľom od vekov * a spásne skutky konal na zemi.

    More si svojou mocou rozdvojil * a rozdrvil si hlavy drakom vo vodách.

    Leviatanovi si hlavy roztĺkol, * za pokrm si ho dal morským obludám.

    Ty si dal vyvrieť žriedlam i potokom * a vyschnúť riekam nevysychajúcim.

    Tvoj je deň, tvoja je aj noc, * ty si utvoril nebeské svetlá i slnko.

    Ty si zemi ustanovil hranice; * že je leto a zima, to si ty zariadil.

    Pamätaj, Pane, na to, že sa to tebe rúha nepriateľ * a nerozumný ľud tvoje meno uráža.

    Nevydaj divej zveri tých, čo ťa oslavujú, * a nezabúdaj nikdy na svojich úbožiakov.

    Zhliadni na svoju zmluvu, * veď násilníci si rozložili stany po celej krajine.

    Pokorný nech sa s hanbou nevracia, * chudák a bedár budú tvoje meno velebiť.

    Vstaň, Bože, a ujmi sa svojej veci, * maj na pamäti urážky, ktorými ťa hlupák častuje deň čo deň.

    Nezabúdaj na krik svojich nepriateľov, * veď hurhaj vzbúrencov sa stále stupňuje.

    Sláva: I teraz:
    Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
    Pane, zmiluj sa. (3x)
    Sláva: I teraz:

    Žalm 74

    Oslavujeme ťa, Bože, oslavujeme ťa a tvoje meno vzývame, * rozhlasujeme tvoje skutky zázračné.

    Ja sám určím čas * a vykonám spravodlivý súd.

    Hoc by sa roztápala zem a triasli všetci, čo na nej bývajú, * ja pevne držím jej stĺpy.

    Chvastúňom hovorím: “Nevystatujte sa!” * A previnilcom: “Nedvíhajte hlavy!

    Nedvíhajte hlavy vysoko, * proti Bohu nehovorte bezočivosti.”

    Veď ani od východu, ani od západu, * ani z púšte neprichádza povýšenie.

    Ale sudcom je sám Boh: * jedného ponižuje, druhého povyšuje.

    Lebo v Pánovej ruke je kalich * plný čistého vína s korením.

    On z neho nalieva, až po kvasnice ho musia vyprázdniť, * všetci hriešnici zeme budú z neho piť.

    Lež ja naveky chcem ohlasovať * a ospevovať Boha Jakubovho.

    Pozrážam všetku pýchu hriešnikov, * no spravodliví vztýčia svoje hlavy.

    Žalm 75

    Známy je Boh v Judei * a v Izraeli je jeho meno veľké.

    V Jeruzaleme má stan * a na Sione príbytok.

    Tam polámal lesklé luky * aj štít, aj meč a zbroj vojnovú.

    Ty, Zázračný, žiariš z vrchov plienenia; * olúpení boli chrabrí bojovníci.

    A teraz spia svoj sen, * ochabli ruky všetkých hrdinov.

    Bože Jakubov, keď si ty pohrozil, * zmeraveli jazdci aj kone.

    Si hrozný; kto sa môže vzoprieť proti tebe, * keď sa rozhneváš?

    Z neba si vyniesol rozsudok; * zem sa zatriasla a zatíchla,

    keď povstal Boh a súdil * aby zachránil všetkých tichých na zemi.

    Lebo teba oslávi aj hnev človeka * a tí, čo vyhnú hnevu, budú sláviť tvoj sviatočný deň.

    Pánovi, svojmu Bohu, skladajte sľuby a plňte ich; * všetci, čo vôkol neho stojíte, prineste dary Hroznému.

    Tomu, čo kniežatám smelosť odníma * a pre zemských kráľov je postrachom.

    Žalm 76

    Hlasne volám k Pánovi, * k Bohu volám a on ma počuje.

    Boha hľadám v deň svojho súženia, * vystieram svoje ruky za noci neúnavne.

    Moja duša sa nechce dať potešiť, * na Boha myslím a vzdychám, uvažujem a klesám na duchu.

    Viečka mi držíš v bdelosti, * som rozrušený a nevládzem hovoriť.

    Premýšľam o dňoch minulých * a dávne roky mám na mysli.

    Za noci rozjímam vo svojom srdci, premýšľam a v duchu sa pýtam: * Vari Boh zavrhuje naveky a viac sa nezmiluje?

    Vari je navždy koniec jeho dobrote, * prestalo jeho slovo z pokolenia na pokolenie?

    Či Boh zabúda na zmilovanie, * či pre hnev zdržiava svoje zľutovanie?

    Vtedy som si povedal: “To je tá bolesť moja, * že sa pravica Najvyššieho odvrátila odo mňa.”

    Pamätám, Pane, na tvoje skutky, * pamätám na dávne zázraky.

    O všetkých tvojich dielach rozmýšľam * a uvažujem o tvojich činoch.

    Bože, tvoja cesta je svätá. * Ktorý boh je taký veľký, ako je náš Boh?

    Ty si Boh, ty konáš zázraky, * národom si dal poznať svoju moc.

    Svojím ramenom si vyslobodil svoj ľud, * synov Jakubových a Jozefových.

    Bože, uzreli ťa vody, uzreli ťa vody a rozbúrili sa * i zvírili sa hlbiny.

    Oblaky vychrlili prúdy vôd, v mračnách hrom zadunel * a zôkol-vôkol tvoje šípy šľahali.

    Ako hrmot kolies zaburácal tvoj hrom, * blýskavica ožiarila zemekruh, zem sa zachvela a zatriasla.

    Tvoja cesta vedie cez more a cez veľké vody tvoje chodníky, * ale tvoje stopy nikde nebadať.

    Ako ovce si viedol svoj ľud * rukou Mojžiša a Árona.

    Sláva: I teraz:

  • 09. Katizma

    Žalm 64

    Tebe, Bože, patrí chválospev na Sione; * tebe treba plniť sľuby v Jeruzaleme.

    Ty vypočúvaš modlitby, * k tebe má prísť každý človek, keď ho ťaží hriech.

    A hoci nad nami víťazia naše neprávosti, * ty nám ich odpúšťaš.

    Blažený, koho si si vyvolil a prijal k sebe, * prebývať bude v tvojich sieňach.

    Naplní nás blahobyt tvojho domu * a svätosť tvojho chrámu.

    Obdivuhodne spravodlivo nás vyslyšíš, Bože, naša spása, * nádej všetkých končín zeme i ďalekého mora.

    Vrchy upevňuješ svojou mocou, * opásaný silou.

    Tíšiš hukot mora, hukot jeho vĺn * aj nepokoje národov.

    Tí, čo obývajú zemské končiny, chvejú sa bázňou pred tvojimi znameniami, * radosťou napĺňaš končiny východu i západu.

    Navštevuješ zem a dávaš jej vlahu, * zveľaďuješ jej bohatstvo.

    Božia rieka je plná vody; * ľuďom pripravuješ zrno. Takto sa staráš o zem:

    zvlažuješ jej brázdy a vyrovnávaš hrudy, * skypruješ ju dažďami a požehnávaš jej rastliny.

    Rok korunuješ svojou dobrotou, * kade prejdeš, všade je hojnosť.

    Pašienky púšte vlaha zarosí * a pahorky sa opášu plesaním.

    Čriedami oviec sa lúky pokryjú a zrnom budú oplývať doliny; * ozývať sa budú jasotom a spevom.

    Žalm 65

    Jasaj Bohu, celá zem; * hrajte a spievajte na slávu jeho mena, vzdávajte mu chválu.

    Hovorte Bohu: “Aké úžasné sú tvoje diela. * Pre tvoju nesmiernu moc budú sa ti líškať tvoji nepriatelia.

    Nech sa ti klania celá zem a nech ti spieva, * nech ospevuje tvoje meno.”

    Poďte a pozrite na Božie diela; * úžas budia skutky, ktoré koná ľuďom.

    More premieňa na suchú zem, rieku možno prejsť suchou nohou; * preto sa tešíme z neho.

    Svojou mocou panuje naveky, očami pozoruje národy; * aby sa buriči nevypínali.

    Velebte, národy, nášho Boha * a rozhlasujte jeho chválu;

    on dal život našej duši * a chráni naše nohy pred pádom.

    Veď ty, Bože, si nás vyskúšal, * pretavil si nás ohňom, ako sa taví striebro.

    Voviedol si nás do osídla, * na plecia si nám naložil súženia.

    Nechal si ľudí chodiť po našich hlavách; prešli sme cez oheň a cez vodu, * ale napokon si nám dal pookriať.

    Vojdem do tvojho domu so zápalnými obetami, * splním ti sľuby,

    ktoré ti zložili moje pery * a moje ústa vyriekli, keď som bol v súžení.

    Bohaté žertvy ti prinesiem, pre teba spálim barance, * obetujem ti býčky a kozliatka.

    Poďte sem a počúvajte, všetci ctitelia Boží, * vyrozprávam vám, aké veľké veci mi urobil.

    Moje ústa ho vzývali * a môj jazyk velebil.

    Keby som sa v srdci upriamil na neprávosť, * Pán by ma nevyslyšal.

    Ale Boh ma vyslyšal, * všimol si hlas mojej vrúcnej modlitby.

    Nech je zvelebený Boh, lebo neodmietol moju modlitbu * a neodňal mi svoje milosrdenstvo.

    Žalm 66

    Bože, buď nám milostivý a žehnaj nás; * a tvoja tvár nech žiari nad nami,

    aby sa tvoja cesta stala známou na zemi * a tvoja spása medzi všetkými národmi.

    Bože, nech ťa velebia národy, * nech ťa velebia všetky národy.

    Nech sa tešia a jasajú národy, * že spravodlivo súdiš ľudí a spravuješ národy na zemi.

    Bože, nech ťa velebia národy, * nech ťa velebia všetky národy.

    Zem vydala svoj plod; * nech nás požehná Boh, náš Boh;

    nech nás Boh požehná * a nech si ho ctia všetky končiny zeme.

    Sláva: I teraz:
    Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
    Pane, zmiluj sa. (3x)
    Sláva: I teraz:

    Žalm 67

    Boh vstáva a jeho nepriatelia sa tratia, * spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia.

    Ako sa rozplýva dym, tak ich rozháňa; * ako sa vosk roztápa ohňom,

    tak spred Božej tváre miznú hriešnici. * Ale spravodliví sa môžu tešiť a jasať pred Božou tvárou a v radosti sa veseliť.

    Spievajte Bohu a jeho meno žalmom velebte. * Pripravte cestu tomu, čo sa vznáša nad oblakmi: jeho meno je Pán.

    Plesajte pred ním; on je otec sirôt a záchranca vdov, * on je Boh vo svojom svätom príbytku.

    On je Boh, čo opusteným dáva prebývať v domoch, * väzňov privádza k šťastiu, no odbojníci zostanú v zemi pustej.

    Bože, keď si kráčal na čele svojho ľudu * a prechádzal púšťou, zem sa zatriasla.

    Pred tvárou Boha zo Sinaja sa rozpršala aj obloha, * pred tvárou Boha Izraela.

    Zoslal si, Bože, zúrodňujúci dážď * a vzpružil si svoju ochabnutú krajinu.

    Prebývajú v nej tvoje tvory, * pre chudobného si ju pripravil vo svojej dobrote, Bože.

    Pán vyslovuje slovo; * nesmierny zástup panien ohlasuje dobrú zvesť:

    “Utekajú králi, utekajú s vojskami * a korisť delí krásavica domu.

    Kým ste vy spali uprostred košiara, * striebrom sa zaskveli krídla holubice a jej pierka žltým zlatom.

    Keď tam Všemohúci rozháňal kráľov, * snehom sa zabelel Selmon.”

    Vrch bášanský je vrch Boží, * pohorie Bášanu má veľa štítov.

    Prečo vy, strmé štíty, závidíte vrchu, na ktorom sa Bohu zapáčilo prebývať? * Veď Boh tam bude bývať naveky.

    Božích vozov sú desaťtisíce tisícov: * Pán tiahne zo Sinaja do svätyne.

    Do výšav si vystúpil, * so sebou si vzal zajatcov,

    ľudí si prijal do daru, * aby u Pána Boha mohli bývať aj buriči.

    Nech je velebený Pán deň

    čo deň; * nesie nás Boh, naša spása.

    Náš Boh je Boh spásy, * on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť.

    Veď Boh rozbíja hlavy svojim nepriateľom * aj vlasaté temeno tým, čo zotrvávajú v hriechoch.

    I povedal Pán: “Z vrchov Bášanu ich privediem, * vyvediem ich z morských hlbín,

    aby sa tvoja noha zmáčala v krvi * a jazyky tvojich psov aby dostali podiel z nepriateľov.”

    Prizerajú sa, Bože, ako vstupuješ, * ako ty môj Boh a kráľ vstupuješ do svätyne.

    Na čele idú speváci, na konci zasa harfisti * a uprostred dievčatá bijúce na bubny.

    Na zhromaždeniach Boha velebte, * velebte Pána, potomci Izraela.”

    Vpredu ich vedie mladučký Benjamín, * kniežatá Júdove v šíku bojovom, kniežatá Zabulonove, kniežatá Neftaliho.

    Prejav, Bože, svoju moc, * upevni, Bože, čo si v nás vykonal.

    Nech pre tvoj chrám v Jeruzaleme * králi prinášajú dary.

    Zažeň obludu, čo sa skrýva v tŕstí, * čriedu býkov s teľcami národov;

    nech sa ti s prútmi striebra pokoria. * Rozplaš národy, čo bažia za vojnou.

    Z Egypta prídu veľmoži, * Etiópia vystrie svoje ruky k Bohu.

    Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, * na harfách hrajte Pánovi, hrajteže Bohu,

    čo sa nesie na odvekých nebesiach k východu; * hľa, dvíha svoj hlas, svoj mocný hlas.

    Uznajte Božiu moc. * Nad Izraelom jeho veleba a jeho moc až nad oblaky.

    Vznešený si, Bože, vo svojej svätyni. * Boh Izraela sám dáva silu i statočnosť svojmu ľudu. Zvelebený buď, Bože.

    Sláva: I teraz:
    Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
    Pane, zmiluj sa. (3x)
    Sláva: I teraz:

    Žalm 68

    Zachráň ma, Bože, * lebo voda mi vystúpila až po krk.

    V bezodnom bahne viaznem a nemám pevnej pôdy pod nohami, * dostal som sa do hlbín vôd a zalieva ma príval.

    Ustatý som od volania, hrdlo mi zachríplo. * Unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha.

    Viac než mám vlasov na hlave, * je tých, čo ma bez príčiny nenávidia.

    Mocnejší sú tí, čo ma prenasledujú, * sú to nepriatelia klamárski;

    musel som vrátiť, * čo som neulúpil.

    Bože, ty poznáš moju pochabosť * a moje poklesky nie sú ti skryté.

    Nech sa nemusia pýriť pre mňa tí, čo dúfajú v teba, * Pane, Bože zástupov.

    Nech sa nemusia hanbiť pre mňa tí, * čo ťa hľadajú, Bože Izraela.

    Pre teba znášam potupu * a hanba mi pokrýva tvár.

    Svojim bratom som sa stal cudzincom * a synom svojej matky neznámym.

    Stravuje ma horlivosť za tvoj dom, * padajú na mňa urážky tých, čo ťa urážajú.

    V pôstoch som si dušu vyplakal, * no aj to mi bolo na potupu.

    I vrecovinu som si obliekol * a príslovečným som sa stal.

    Utŕhajú si zo mňa tí, čo vysedávajú v bráne, * a pri víne pospevujú o mne pijani.

    Ale ja, Pane, obraciam sa modlitbou k tebe * v tomto čase milosti.

    Vypočuj ma, Bože, pre svoju veľkú dobrotu, * pre svoju vernosť mi pomôž.

    Vytrhni ma z bahna, aby som sa nepohrúžil doň, * a budem vytrhnutý z moci svojich nenávistníkov i z hlbokých vôd.

    Nech ma nezatopí príval vôd, * nech ma nepohltí hlbina a priepasť nezavrie nado mnou pažerák.

    Vyslyš ma, Pane, veď si dobrotivý a láskavý; * pre svoje veľké milosrdenstvo pohliadni na mňa.

    Neodvracaj tvár od svojho služobníka, * veď, hľa, trpím; čím skôr ma vyslyš.

    Príď ku mne a zachráň ma, * so zreteľom na mojich nepriateľov ma vysloboď.

    Ty poznáš moju potupu, * moju hanbu i moje zneuctenie.

    Ty vidíš všetkých, * čo ma sužujú.

    Potupa mi zlomila srdce * a ochabol som.

    Čakal som, že dakto bude mať so mnou súcit, * no takého som nestretol;

    čakal som, že dakto ma poteší, * ale taký sa nenašiel.

    Do jedla mi dali žlče, * a keď som bol smädný, napojili ma octom.

    Nech sa im ich stôl stane nástrahou, * odplatou a pohoršením.

    Nech sa im oči zatemnia, aby nevideli, * a nech v bedrách oslabnú navždy.

    Vylej na nich svoje rozhorčenie, * nech ich zachváti páľava tvojho hnevu.

    Nech spustne ich táborisko * a v ich stanoch nech nemá kto bývať.

    Lebo prenasledujú toho, koho si ty udrel, * a množia bolesti tomu, koho si zranil.

    K ich neprávosti pridaj neprávosť, * nech nevojdú do tvojej spravodlivosti.

    Nech sú vytretí z knihy žijúcich * a nech nie sú zapísaní medzi spravodlivými.

    Som úbožiak, plný bolesti; * tvoja pomoc, Bože, ma pozdvihne.

    Piesňou chcem Božie meno osláviť * a velebiť ho chválospevmi.

    A Pánovi to bude milšie, * ako keby som obetoval býka,

    ako keby som obetoval junca, * ktorému rastú rožky a ratice.

    Nech zvedia o tom ponížení a nech sa potešia; * hľadajte Boha a srdce vám oživne.

    Lebo Pán vypočuje chudobných * a nepohŕda svojimi, keď sú v zajatí.

    Nech ho chvália nebesia i zem, * moria a všetko, čo sa hýbe v nich.

    Lebo Boh zachráni Sion a vybuduje mestá Júdove; * usadia sa tam a budú ich majetkom.

    A zdedia ho potomci jeho služobníkov * a tí, čo milujú jeho meno, budú v ňom prebývať.

    Žalm 69

    Bože, príď mi na pomoc; * Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

    Nech sa hanbia a červenajú tí, * čo mi číhajú na život.

    Nech sú zavrátení a nech sa hanbia tí, * čo mi chcú zle.

    Nech ustúpia a zapýria sa tí, * čo mi hovoria: “Tak mu treba.”

    No nech jasajú a radujú sa z teba tí, čo ťa hľadajú, * a nech ustavične volajú: “Nech je zvelebený Boh” tí, čo tvoju spásu milujú.

    No ja som úbožiak a bedár; * Bože, ponáhľaj sa ku mne.

    Ty si moja pomoc a môj osloboditeľ, * Pane, nemeškaj.

    Sláva: I teraz:

  • 08. Katizma

    Žalm 55

    Zmiluj sa nado mnou, Bože, lebo ma prenasleduje človek, * každodenne ma napáda a utláča.

    Moji nepriatelia ma prenasledujú deň čo deň * a veľa je tých, čo bojujú proti mne, Najvyšší.

    Kedykoľvek ma popadne strach, * spolieham sa na teba.

    Na Boha, ktorého slovo velebím, * na Boha sa ja spolieham

    a nebojím sa: * veď čože mi môže urobiť človek?

    Dennodenne mi spôsobujú škodu, * myslia len na to, ako mi zle urobiť.

    Podnecujú spory, stroja úklady, * idú mi v pätách a sliedia.

    Ako mne číhali na život, tak im odplať neprávosť, * Bože, v hneve zraz pohanov až k zemi.

    Ty vieš, koľko ráz som musel utekať: * pozbieraj moje slzy do svojich nádob; či nie sú zapísané v tvojich účtoch?

    Vtedy moji nepriatelia ustúpia, ešte v ten deň, keď budem volať: * áno, viem, že ty si môj Boh.

    Na Boha, ktorého slovo velebím, * na Pána, ktorého slovo velebím,

    na Boha sa ja spolieham * a nebojím sa: veď čože mi môže urobiť človek?

    Bože, ešte mám splniť sľuby, čo som tebe urobil; * obety chvály ti prinesiem,

    lebo ty si mi život zachránil pred smrťou a nohy pred pádom, * aby som kráčal pred Bohom vo svetle žijúcich.

    Žalm 56

    Zmiluj sa, Bože, nado mnou, zmiluj sa nado mnou, * lebo sa k tebe utiekam;

    v tieni tvojich krídel nachodím útočište, * kým sa nepominú nástrahy.

    Volám k Bohu, k Najvyššiemu, * k Bohu, ktorý mi preukazuje dobro.

    On zošle pomoc z neba a zachráni ma; * zahanbí tých, čo ma týrajú. Boh zošle svoju milosť a pravdu.

    Som akoby uprostred levíčat, * čo požierajú ľudí.

    Ich zuby sú ako oštepy a šípy, * ich jazyk sťa nabrúsený meč.

    Bože, vznes sa nad nebesia * a tvoja sláva nech je nad celou zemou.

    Mojim nohám nastavili osídlo, * až sa mi skormútila duša;

    predo mnou vykopali jamu, * no sami do nej padli.

    Ochotné je moje srdce, Bože, ochotné je moje srdce; * budem ti spievať a hrať.

    Prebuď sa, duša moja, * prebuď sa, harfa a citara, chcem zobudiť zornicu.

    Budem ťa, Pane, velebiť medzi pohanmi * a zaspievam ti žalmy medzi národmi.

    Lebo až po nebesia siaha tvoje milosrdenstvo * a tvoja vernosť až po oblaky.

    Bože, vznes sa nad nebesia * a tvoja sláva nech je nad celou zemou.

    Žalm 57

    Vari vy, mocnári, naozaj hlásate spravodlivosť, * vari správne súdite ľudských synov?

    Naopak, v srdci páchate neprávosti, * vaše ruky pripravujú násilie na zemi.

    Hriešnici sú na scestí už od lona matky, * od materského života blúdia klamári.

    Jed v nich podobá sa jedu hadiemu, * jedu hluchej vretenice, čo si uši zapcháva,

    ktorá nepočúva hlas zaklínačov, * hlas skúseného čarodeja.

    Bože, vylám im zuby v ústach, * rozdrv čeľusť levov, Pane.

    Nech sa rozplynú sťa voda, čo steká, * nech vyschnú ako zdeptaná tráva.

    Nech sa pominú ako slimák, čo sa v hlien rozteká, * ako nedonosený plod ženy, ktorý slnko neuzrie.

    Prv ako vaše hrnce pocítia oheň z bodliaka, * zaživa ich strávi ako oheň hnevu.

    Spravodlivý sa poteší, keď pomstu uvidí, * umyje si nohy v krvi hriešnika.

    A ľudia povedia: “Naozaj je odmena pre spravodlivého, * naozaj je Boh, čo súdi na zemi.

    Sláva: I teraz:
    Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
    Pane, zmiluj sa. (3x)
    Sláva: I teraz:

    Žalm 58

    Vytrhni ma, Bože, z moci mojich nepriateľov, * chráň ma pred tými, čo povstávajú proti mne.

    Vytrhni ma z rúk zločincov * a zachráň pred krvilačníkmi.

    Pozri, úklady robia na môj život * a surovo sa vrhajú na mňa.

    Pane, neťaží ma ani priestupok, ani hriech; * nedopustil som sa neprávosti,

    a predsa sa zbiehajú a na mňa chystajú. * Hor’ sa, poď mi v ústrety a pozri.

    Ty, Pane, Bože mocností, Boh Izraela * precitni a potrestaj všetkých pohanov, nemaj zľutovanie nad tými, čo, vierolomne konajú.

    Na večer sa vracajú, zavýjajú ako psy * a pobehujú okolo mesta.

    Hľa, čo chrlia ich ústa, * meč majú na perách: “Ktože to počuje?”

    Ty sa im však smeješ, Pane; * vysmievaš sa všetkým pohanom.

    Záštita moja, čakám na teba; * lebo ty, Bože, si moja ochrana.

    So mnou je Boh, jeho láska ma predchádza. * Boh dá, že svojimi nepriateľmi budem môcť pohrdnúť.

    Nepobi ich, aby môj ľud nezabudol; * rozožeň ich svojou mocou a zraz ich k zemi, Pane, môj ochranca.

    Pre hriech ich úst, pre reč ich perí nech sa chytia do svojej pýchy; * pre kliatbu a lož, ktorú vyriekli.

    Skoncuj s nimi v rozhorčení, skoncuj a nebude ich; * a spoznajú, že Boh panuje v Jakubovi a až po kraj zeme.

    Na večer sa vracajú, zavýjajú ako psy * a pobehujú okolo mesta.

    Túlajú sa za pokrmom * a ak sa nenasýtia, skuvíňajú.

    Ja však budem oslavovať tvoju moc * a z tvojho milosrdenstva sa tešiť od rána,

    lebo ty si sa mi stal oporou * a útočišťom v deň môjho súženia.

    Tebe, záštita moja, chcem spievať, * lebo ty, Bože, si môj ochranca, môj Boh, moje milosrdenstvo.

    Žalm 59

    Bože, ty si nás odvrhol, ty si nás rozohnal; * rozhneval si sa, ale opäť sa k nám obráť.

    Zatriasol si zemou, rozštiepil si ju, * ale zahoj jej trhliny, lebo sa chveje.

    Tvrdú skúšku si zoslal na svoj ľud, * napojil si nás vínom závratu.

    Tým, čo sa ťa boja, dal si znamenie, * aby utiekli pred lukom.

    Aby sa vyslobodili tí, ktorých miluješ; * zachráň nás svojou pravicou a vyslyš nás.

    Vo svojej svätyni Boh povedal: * “S radosťou rozdelím Sichem a rozmeriam sukotské údolie.

    Môj je Galaád a môj je Manasses; * Efraim je prilba mojej hlavy.

    Júda je moje žezlo vladárske, * Moab je nádrž, v ktorej sa kúpavam.

    Idumea sa mi stane podnožkou, * nad Filištínskom víťazne zajasám.”

    Kto ma privedie do opevneného mesta * a kto ma odprevadí až do Idumey?

    Kto iný, ako ty, Bože, čo si nás odvrhol? * A prečo už, Bože, nekráčaš na čele našich vojsk?

    Pomôž nám dostať sa z útlaku, * pretože ľudská pomoc nestačí.

    S Bohom budeme udatní, * on našich utláčateľov pošliape.

    Žalm 60

    Vypočuj, Bože, moju vrúcnu prosbu, * všimni si moju modlitbu.

    Od konca zeme volám k tebe, keď sa mi srdce chveje úzkosťou, * priveď ma na nedostupné bralo.

    Ty si moja nádej * a bašta pred nepriateľom.

    V tvojom stánku chcem prebývať naveky * a skrývať sa pod ochranou tvojich krídel.

    Veď ty si, Bože môj, vypočul moju modlitbu, * dal si mi dedičstvo tých, čo si ctia tvoje meno.

    Kráľovi pridaj k jeho dňom ďalšie * a jeho roky nech trvajú z pokolenia na pokolenie.

    Pred Božou tvárou nech tróni večne * a nech ho chráni milosť a vernosť.

    Tak budem naveky ospevovať tvoje meno * a plniť svoj sľub deň čo deň.

    Sláva: I teraz:
    Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
    Pane, zmiluj sa. (3x)
    Sláva: I teraz:

    Žalm 61

    Iba v Bohu spočiň, duša moja, * lebo od neho mi prichádza spása.

    Iba on je moje útočište a moja spása, * moja opora, nezakolíšem sa nikdy viac.

    Dokedy chcete napádať človeka, dokedy ho chcete všetci krušiť * ako stenu, čo sa nakláňa, ako múr, čo sa váľa?

    Stroja sa zvrhnúť ho z popredného miesta, * v klamaní majú záľubu,

    dobrorečia svojimi ústami, * no v srdci zlorečia.

    Iba v Bohu spočiň duša moja, * lebo len on mi dáva nádej,

    Iba on je moje útočište a moja spása, * moja opora, nezakolíšem sa.

    V Bohu je moja spása i sláva; * Boh je moja sila a v Bohu je moje útočište.

    Dúfajte v neho, ľudia, v každom čase, pred ním si srdce otvorte; * Boh je naše útočište.

    Veď iba klam a mam sú potomci Adama, * ľudia sú iba preludom.

    Keby si stali na váhu, * dohromady sú ľahší ako para.

    Nespoliehajte sa na násilie a neprepadnite zbojstvu; * ak vám pribúda bohatstva, neoddávajte mu srdce.

    Raz prehovoril Boh, * počul som toto dvoje: že Boh je mocný

    a ty, Pane, milostivý; * že ty každému odplácaš podľa jeho skutkov.

    Žalm 62

    Bože, ty si môj Boh, * už od úsvitu sa viniem k tebe.

    Za tebou prahne moja duša, * za tebou túži moje telo;

    ako vyschnutá, pustá zem bez vody, * tak ťa túžim uzrieť vo svätyni a vidieť tvoju moc a slávu.

    Veď tvoja milosť je lepšia než život; * moje pery budú ťa oslavovať.

    Celý život ťa chcem velebiť * a v tvojom mene dvíhať svoje ruky k modlitbe.

    Sťa na bohatej hostine sa nasýti moja duša * a moje ústa ťa budú chváliť jasavými perami.

    Na svojom lôžku myslím na teba, * o tebe rozjímam hneď za rána.

    Lebo ty si mi pomáhal * a pod ochranou tvojich krídel budem plesať.

    Moja duša sa vinie k tebe, * ujímaš sa ma svojou pravicou.

    Tí však, čo chcú môj život zahubiť, * zostúpia do hlbín zeme;

    vydaní budú meču napospas, * stanú sa korisťou šakalov.

    Kráľ sa však bude tešiť v Bohu, * chváliť sa budú všetci, ktorí prisahajú na neho, lebo budú umlčané ústa klamárov.

    Žalm 63

    Počuj, Bože, môj hlasitý nárek; * ochraňuj mi život pred strašným nepriateľom.

    Bráň ma pred zberbou ničomníkov * pred tlupou zločincov.

    Jazyk si brúsia ako meč, ako šípy hádžu jedovaté slová, * aby nevinného zasiahli z úkrytu.

    Znezrady a smelo doňho strieľajú, * utvrdzujú sa v zločinnom zámere.

    Radia sa, ako zastrieť osídla, * a vravia si: “Ktože ich zbadá?”

    Vymýšľajú neprávosť a čo vymyslia, aj dovŕšia. * Hlbočina je človek a jeho srdce priepasť.

    Lež Boh ich zasiahol svojimi šípmi; * zrazu ich pokryli rany,

    vlastný jazyk sa im stal nešťastím. * Všetci, čo ich vidia, kývajú hlavou,

    strach zachváti každého človeka; * i budú hlásať Božie skutky a chápať jeho diela.

    Spravodlivý sa teší v Pánovi a spolieha sa na neho * a jasajú všetci, čo majú srdce úprimné.

    Sláva: I teraz:

  • 07. Katizma

    Žalm 46

    Tlieskajte rukami, všetky národy, * jasajte Bohu hlasom radostným.

    Lebo Pán je Najvyšší a hrozný, * nad celou zemou veľký kráľ.

    Podmaňuje nám národy * a pohanov nám kladie pod nohy.

    On pre nás vybral dedičstvo * slávu Jakuba, ktorého má rád.

    Za jasotu vystupuje Boh, * Pán vystupuje za hlaholu poľnice.

    Spievajte Bohu, spievajte, * spievajte nášmu kráľovi, spievajte.

    Pretože Boh je kráľom celej zeme; * spievajte mu chválospev.

    Boh kraľuje nad národmi, * Boh sedí na svojom svätom tróne.

    Kniežatá národov sa spolčujú * s národom Boha Abrahámovho.

    Veď Bohu patria mocní zeme, * tak veľmi je vyvýšený.

    Žalm 47

    Veľký je Pán a hoden každej chvály * v meste nášho Boha.

    Jeho svätý vrch, prekrásne návršie, * e celej zemi na radosť.

    Vrch Sion, tajomný príbytok, * je mestom veľkého kráľa.

    Boh sa preslávil v jeho palácoch * ako istá ochrana.

    Lebo hľa, králi sa spolčili * a utvorili jeden šík.

    No sotva sa pozreli, stŕpli úžasom, * zmiatli sa a dali sa na útek;

    hrôza ich tam schvátila, * bolesti ako rodičku,

    ako keď východný víchor * rozbíja lode taršišské.

    Čo sme počuli, to sme aj videli v meste Pána zástupov, * v meste nášho Boha: Boh ho založil naveky.

    Spomíname, Bože, na tvoje milosrdenstvo * uprostred tvojho chrámu.

    Ako tvoje meno, Bože, tak aj tvoja sláva šíri sa až do končín zeme; * tvoja pravica je plná spravodlivosti.

    Nech sa raduje vrch Sion a judejské dcéry nech jasajú * nad tvojimi výrokmi.

    Obíďte Sion a obklopte ho, * spočítajte jeho veže.

    Dobre si všimnite jeho hradby, prejdite jeho paláce, * aby ste mohli rozprávať ďalšiemu pokoleniu,

    že on je Boh, náš Boh, naveky a na veky vekov: * on sám nás bude stále sprevádzať.

    Žalm 48

    Čujte to, všetky národy, * počúvajte, všetci obyvatelia zeme;

    vy všetci, prostí aj vznešení, * všetci vospolok, bohatí aj chudobní.

    Moje ústa hovoria múdrosť * a moje srdce uvažuje o tom, čo je rozumné.

    K prísloviam ucho nakláňam, * pri zvukoch lýry vysvetlím svoju záhadu.

    Prečo by som sa mal strachovať v dňoch nešťastných, * keď ma obkľučuje zloba tých, čo mi chcú nohy podraziť?

    Pred tými, čo sa spoliehajú na svoju silu * a chvastajú sa nadmerným bohatstvom?

    Veď sám seba nevykúpi nik, * ani nezaplatí Bohu výkupné za seba.

    Cena za vykúpenie života je príliš vysoká; nikdy nebude stačiť, * aby človek žil naveky a zánik neuzrel.

    Veď vidí, že umierajú aj mudrci, rovnako hynie blázon i hlupák * a cudzím nechávajú svoje bohatstvo.

    Hroby im budú večnými domami, príbytkami z pokolenia na pokolenie, * aj keď krajiny pomenovali podľa svojich mien.

    Veď človek, aj keď má meno, nebude tu trvalo; * je ako lichva, čo hynie; v tom je jej podobný.

    Taký je osud tých, čo sa spoliehajú na seba, * a koniec tých, čo sa vo vlastných slovách kochajú.

    Ako ovce sa ženú do priepasti * a smrť je ich pastierom.

    Padajú strmhlav do hrobu, ich zjav sa pominie: * podsvetie im bude príbytkom.

    No moju dušu Boh vykúpi, * z moci podsvetia ma iste vezme k sebe.

    Netráp sa, ak niekto bohatne * a ak sa poklad jeho domu zväčšuje.

    Lebo keď zomrie, nič si nevezme so sebou, * jeho poklad s ním nepôjde.

    Aj keď si blahoželal za živa: * “Budú ťa chváliť, že si si dobre počínal,”

    predsa k pokoleniu svojich otcov musí zostúpiť * a tí už nikdy svetlo neuzrú.

    A keby človek mal čo akú hodnosť, a toto by si nevšímal, * je ako lichva, čo hynie; v tom je jej podobný.

    Sláva: I teraz:
    Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
    Pane, zmiluj sa. (3x)
    Sláva: I teraz:

    Žalm 49

    Zvrchovaný Boh, Pán, prehovoril * a vyzval zem od východu slnka až po jeho západ.

    Zo Siona plného nádhery zažiaril Boh; * náš Boh prichádza a už nemlčí:

    pred ním je žeravý oheň * a vôkol neho búrka mohutná.

    On nebo i zem volá z výšavy * na súd nad svojím národom:

    Zhromaždite mi mojich svätých, * čo zmluvu so mnou spečatili obetou.”

    A nebesia zvestujú jeho spravodlivosť, * veď sudcom je sám Boh.

    Počuj, ľud môj, chcem hovoriť; teba, Izrael, idem usvedčiť * ja, Boh, čo tvojím Bohom som.

    Neobviňujem ťa pre tvoje obety, * veď tvoje žertvy stále sú predo mnou.

    Viac z tvojho domu býčky neprijmem * ani capov z tvojich čried.

    Lebo mne patrí všetka lesná zver, * tisícky horskej zveriny.

    Poznám všetko vtáctvo lietavé, * moje je i to, čo sa hýbe na poli.

    Aj keď budem hladný, nebudem pýtať od teba; * veď moja je zem i s tým, čo ju napĺňa.

    Vari ja hovädzie mäso jedávam * alebo pijem krv kozľaciu?

    Obetuj Bohu obetu chvály * a Najvyššiemu svoje sľuby splň.

    A vzývaj ma v čase súženia: * ja ťa zachránim a ty mi úctu vzdáš.”

    No hriešnikovi Boh hovorí: * “Prečo odriekaš moje príkazy a moju zmluvu v ústach omieľaš?

    Veď ty nenávidíš poriadok * a moje slovo odmietaš.

    Keď vidíš zlodeja, pridávaš sa k nemu * a s cudzoložníkmi sa spolčuješ.

    Zo svojich úst vypúšťaš zlo * a klamstvá snuje tvoj jazyk.

    Vysedávaš si a ohováraš svojho brata, * syna svojej matky potupuješ.

    Toto páchaš, * a ja by som mal mlčať?

    Myslíš si, že ja som ako ty: * teraz ťa obviňujem a hovorím ti to do očí.

    Pochopte to, vy, čo zabúdate na Boha, * inak vás zahubím a nik vám nepomôže.

    Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí; * a kto kráča bez úhony, tomu ukážem Božiu spásu.”

    Žalm 50

    Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo * a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť.

    Úplne zmy zo mňa moju vinu * a očisť ma od hriechu.

    Vedomý som si svojej neprávosti * a svoj hriech mám stále pred sebou.

    Proti tebe, proti tebe samému som sa prehrešil * a urobil som, čo je v tvojich očiach zlé,

    aby si sa ukázal spravodlivý vo svojom výroku * a nestranný vo svojom súde.

    Naozaj som sa v neprávosti narodil * a hriešneho ma počala moja mať.

    Ty naozaj máš záľubu v srdci úprimnom * a v samote mi múdrosť zjavuješ.

    Pokrop ma yzopom a zasa budem čistý; * umy ma a budem belší ako sneh.

    Daj, aby som počul radosť a veselosť, * a zaplesajú kosti, ktoré si rozdrvil.

    Odvráť svoju tvár od mojich hriechov * a zotri všetky moje viny.

    Bože, stvor vo mne srdce čisté * a v mojom vnútri obnov ducha pevného.

    Neodvrhuj ma spred svojej tváre * a neodnímaj mi svojho ducha svätého.

    Navráť mi radosť z tvojej spásy * a posilni ma duchom veľkej ochoty.

    Poučím blúdiacich o tvojich cestách * a hriešnici sa k tebe obrátia.

    Bože, Boh mojej spásy, zbav ma škvrny krvipreliatia * a môj jazyk zajasá nad tvojou spravodlivosťou.

    Pane, otvor moje pery * a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu.

    Veď ty nemáš záľubu v obete, * ani žertvu neprijmeš odo mňa.

    Obetou Bohu milou je duch skrúšený; * Bože, ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným a poníženým.

    Buď dobrotivý, Pane, a milosrdný voči Sionu, * vybuduj múry Jeruzalema.

    Potom prijmeš náležité obety, obetné dary a žertvy; * potom položia na tvoj oltár obetné zvieratá.

    Sláva: I teraz:
    Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
    Pane, zmiluj sa. (3x)
    Sláva: I teraz:

    Žalm 51

    Prečo sa ešte vystatuješ zlobou, ty, * čo sa zmôžeš iba na ničomnosť?

    Úklady strojíš deň čo deň, * jazyk máš ostrý ako britva, ty podvodník.

    Zlo miluješ viacej než dobro, * lož väčšmi ako pravdu.

    Najmilšie sú ti reči zhubné, * ty jazyk úlisný.

    Preto ťa Boh navždy zničí, odstráni ťa, vyženie ťa zo stanu, * vytrhne ti korene z krajiny žijúcich.

    Spravodliví to uvidia a zľaknú sa, * ale z neho sa vysmejú:

    “Pozrite človeka, čo sa neutiekal k Bohu, lež zakladal si na veľkom bohatstve * a domohol sa moci svojimi úskokmi.”

    Ja som však ako zelená oliva v Božom dome. * Úfam v Božie milosrdenstvo navždy a naveky.

    Ustavične ťa chcem velebiť za to, čo si urobil, * a s tvojimi svätými sa chcem spoliehať na tvoje meno, lebo je dobré.

    Žalm 52

    Blázon si v srdci hovorí: “Boha niet.” * Skazení sú a ohavnosti páchajú, nikto z nich nerobí dobre.

    Boh pozerá z neba na synov ľudských * a skúma, či je niekto rozumný a hľadá Boha.

    Všetci poblúdili, všetci sa skazili; * nikto nerobí dobre, veru, celkom nik.

    Kde podeli rozum tí, čo páchajú neprávosť * a požierajú môj ľud, akoby jedli chlieb?

    Nevzývajú Boha; * no strachom sa trasú tam, kde sa báť netreba.

    Boh roztrúsil kosti tvojich utláčateľov, * zahanbení sú, lebo Boh nimi opovrhol.

    Kiež príde Izraelu * spása zo Siona!

    Keď Boh vyslobodí svoj ľud zo zajatia, * Jakub zaplesá, poteší sa Izrael.

    Žalm 53

    Pane, zachráň ma pre svoje meno * a svojou mocou obráň moje právo.

    Bože, vyslyš moju modlitbu * a vypočuj slová mojich úst.

    Lebo pyšní povstávajú proti mne a násilníci mi striehnu na život, * nechcú mať Boha na očiach.

    Ale mne Boh pomáha * a môj život udržiava Pán.

    Na mojich protivníkov obráť nešťastie * a rozpráš ich, veď si verný.

    S radosťou ti prinesiem obetu; * meno tvoje, Pane, budem velebiť, lebo si dobrý;

    lebo ma vyslobodzuješ zo všetkých súžení * a na svojich nepriateľov môžem hľadieť zvysoka.

    Žalm 54

    Čuj, Bože, moju modlitbu a pred mojou úpenlivou prosbou sa neskrývaj: * pohliadni na mňa a vyslyš ma.

    Keď premýšľam o sebe, som rozrušený, * zmätený krikom nepriateľa a útlakom hriešnika.

    Lebo ma zavaľujú bezprávím a zúrivo do mňa dorážajú. * Srdce sa vo mne chveje a padá na mňa hrôza predsmrtná.

    Úzkosť a triaška idú na mňa * a zmocňuje sa ma des.

    A tak si hovorím: „Ktože mi dá holubičie krídla, * aby som mohol odletieť a odpočinúť si?

    Aby som mohol utiecť do diaľav a pobudnúť v samote? * Vyčkávam, kto by ma zachránil pred búrkou a víchricou.“

    Pane, zmäť ich jazyky a rozdeľ; * bo v meste vidím násilie a hádky.

    Na jeho hradbách dňom i nocou krúžia dokola; * v jeho strede sú neprávosť, strasti a úklady

    a v jeho uliciach ustavične panuje * podvod a klam.

    Lebo keby mi zlorečil môj nepriateľ, to by som ešte vedel zniesť; * a keby sa nado mňa vyvyšoval ten, čo ma nenávidí, azda by som sa pred ním skryl.

    Ale ty, človeče, ty si predsa mne roveň, * môj dobrý známy, ba dôverný priateľ.

    S tebou ma spájal veľmi nežný zväzok; * v sprievode sme kráčali Božím domom.

    Smrť nech sa vrhne na nich a do podsvetia nech zídu zaživa, * lebo zloba je v ich príbytkoch, je medzi nimi uprostred.

    Ja však budem volať k Bohu * a Pán ma zachráni.

    Večer i ráno, i napoludnie budem rozjímať a vzdychať * a vypočuje môj hlas.

    Vykúpi ma v pokoji z moci tých, čo na mňa útočia, * lebo ich je mnoho proti mne.

    Mňa Boh vypočuje, ale ich zrazí, on, ktorý je spred vekov. * Lebo oni sa nezmenia a Boha sa neboja.

    Každý z nich vystiera ruku proti svojim druhom * a porušuje zmluvu.

    Jeho slová sú hladšie ako maslo, ale v srdci strojí vojnu. * Jeho reči sú jemnejšie než olej, ale sú to vytasené meče.

    Zlož svoju starosť na Pána a on ťa zachová; * a nikdy nedopustí, aby bol spravodlivý zmietaný.

    Ty ich však, Bože, * zhodíš do priepastí skazy.

    Krvilačníci a podvodníci nedožijú sa ani polovice svojich dní; * ale ja dúfam v teba, Pane.

    Sláva: I teraz:

  • 06. Katizma

    Žalm 37

    Nekarhaj ma, Pane, v svojom rozhorčení * a netrestaj ma v svojom hneve,

    lebo tvoje šípy utkveli vo mne, * dopadla na mňa tvoja ruka.

    Pre tvoje rozhorčenie niet na mojom tele zdravého miesta * pre môj hriech nemajú pokoj moje kosti.

    Hriechy mi prerástli nad hlavu * a ťažia ma príliš, sťa veľké bremeno.

    Rany mi zapáchajú a hnisajú * pre moju nerozumnosť.

    Zohnutý som a veľmi skľúčený, * smutne sa vlečiem celý deň.

    Bedrá mi spaľuje horúčka * a moje telo je nezdravé.

    Nevládny som a celý dobitý, * v kvílení srdca nariekam.

    Pane, ty poznáš každú moju túžbu; * ani moje vzdychy nie sú skryté pred tebou.

    Srdce mi búcha, sila ma opúšťa * i svetlo v očiach mi hasne.

    Priatelia moji a moji známi odvracajú sa odo mňa pre moju biedu, * aj moji príbuzní sa ma stránia.

    Tí, čo mi číhajú na život, nastavujú mi osídla * a tí, čo mi stroja záhubu, rozchyrujú o mne výmysly a deň čo deň vymýšľajú úklady.

    Ale ja som sťa hluchý, čo nečuje, * ako nemý, čo neotvára ústa.

    Podobám sa človekovi, čo nepočuje * a čo nevie obvinenie vyvrátiť.

    Pane pretože v teba dúfam, * ty ma vyslyšíš, Pane, Bože môj.

    A tak hovorím: „Nech sa už neradujú nado mnou; * a keď sa potknem, nech sa nevystatujú nado mňa.“

    Ja, pravda, už takmer padám * a na svoju bolesť myslím ustavične.

    Preto vyznávam svoju vinu * a pre svoj hriech sa trápim.

    Moji nepriatelia sú živí a stále mocnejší, * ba ešte pribudlo tých, čo ma nenávidia neprávom.

    Za dobro sa mi odplácajú zlom a tupia ma za to, * že som konal dobre.

    Neopúšťaj ma, Pane; * Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa.

    Ponáhľaj sa mi na pomoc, * Pane, moja spása.

    Žalm 38

    Povedal som: “Budem dávať pozor na svoje správanie, * aby som nezhrešil jazykom.

    K svojim ústam postavím stráž, * dokiaľ je hriešnik predo mnou.”

    Ako nemý som zatíchol a zamĺkol, šťastia zbavený, * bolesť sa mi však znova ozvala.

    Srdce sa mi rozpálilo v hrudi * a pri rozjímaní vzplanul vo mne oheň.

    A môj jazyk preriekol: * “Daj mi poznať, Pane, môj koniec

    i aký je ešte počet mojich dní; * nech si uvedomím, aký je krátky môj život.”

    Hľa na pár piadí si mi dní nameral * a dĺžka môjho žitia je ako nič pred tebou.

    Veru, len zdaním je bytie človeka, * každý sa mihne ako vidina.

    Naozaj len nadarmo sa pachtí a lopotí, * poklady zháňa, hoc nevie, kto ich zoberie.

    A teraz, Pane, ešte čo mám čakať? * Ty si moja nádej.

    Zo všetkých mojich neprávostí ma vysloboď * a nevystav ma hlupákovi na posmech.

    Onemel som, neotvorím ústa, * lebo si to ty urobil.

    Odním odo mňa svoje tresty, * bo hyniem pod úderom tvojej ruky.

    Trestami za hriechy naprávaš človeka. * Ako moľ ničíš, čo má najcennejšie; veru, každý človek je len márna vidina.

    Pane, vyslyš moju modlitbu, * nakloň sluch k môjmu volaniu.

    Nebuď mlčanlivý k mojim slzavým nárekom; * veď u teba som iba hosť, len pútnik, ako všetci moji otcovia.

    Odvráť odo mňa svoj prísny pohľad, aby som pookrial, * skôr, než odídem a než ma viac nebude.

    Žalm 39

    Čakal som, čakal na Pána * a on sa ku mne sklonil.

    Vyslyšal môj nárek * a vytiahol ma z jamy hrôzy, z bahnitého kalu.

    Nohy mi postavil na skalu * a kroky mi upevnil.

    Do úst mi vložil pieseň novú, * chválospev nášmu Bohu.

    Mnohí to uvidia a bázeň ich naplní * a budú dúfať v Pána.

    Blažený človek, čo v Pána skladá dôveru * a nevšíma si pyšných ani náchylných klamať.

    Veľa zázrakov si urobil, Pane, Bože môj; * a v tvojich zámeroch s nami kto sa ti vyrovná?

    Aj keby som ich chcel rozhlásiť a vyrozprávať všetky, * toľko ich je, že sa nedajú spočítať

    Obety a dary si nepraješ, * lež uši si mi otvoril.

    Nežiadaš žertvu ani obetu zmierenia, * preto som povedal: “Hľa prichádzam. Vo zvitku knihy je napísané o mne, že mám plniť tvoju vôľu.

    A to chcem, Bože môj, * hlboko v srdci mám tvoj zákon.”

    Ohlasujem tvoju spravodlivosť vo veľkom zhromaždení; * svojim perám hovoriť nebránim, Pane, ty to vieš.

    Tvoju spravodlivosť si v srdci neskrývam, * rozprávam o tvojej vernosti a o tvojej spáse.

    Neskrývam tvoju milosť * a pravdu pred veľkým zhromaždením.

    Ale ty, Pane, neodnímaj mi svoje milosrdenstvo, * tvoja milosť a tvoja pravda nech, mi vždy pomáhajú.

    Zo všetkých strán sa na mňa kopia nespočetné pohromy, * opantalo ma toľko hriechov, že nemám o nich prehľadu.

    A je ich viac, než mám vlasov na hlave, * až mi z toho srdce zamiera.

    Pane, ráč ma zachrániť, * príď mi čím skôr na pomoc.

    Nech sa hanbia a červenajú všetci dovedna, * čo mi číhajú na život a čo mi ho chcú zničiť.

    Nech sú zavrátení a nech sa hanbia tí, * čo mi chcú zle.

    Nech zmeravejú hanbou tí, * čo mi hovoria: “Tak mu treba!”

    No nech jasajú a nech sa v tebe tešia všetci, * čo ťa hľadajú.

    A tí, čo túžia po tvojej pomoci, * nech stále hovoria: “Nech je zvelebený Pán!”

    Ja som síce biedny a úbohý, * no Pán sa stará o mňa.

    Ty si moja pomoc a môj osloboditeľ * Bože môj, nemeškaj.

    Sláva: I teraz:
    Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
    Pane, zmiluj sa. (3x)
    Sláva: I teraz:

    Žalm 40

    Blažený, kto pamätá na bedára; * v deň nešťastia ho vyslobodí Pán.

    Pán ho bude chrániť, zachová ho nažive, urobí ho šťastným na zemi * a nevydá ho nepriateľom napospas.

    Na lôžku bolesti Pán mu pomoc poskytne, * v chorobe sníme z neho všetku slabosť.

    Volám: “Pane, zmiluj sa nado mnou, * uzdrav moju dušu, zhrešil som proti tebe.”

    Nepriatelia hovoria o mne zlomyseľne: * “Kedyže už zomrie? A kedy zanikne jeho meno?”

    A keď ma niekto navštívi, hovorí neúprimne, * v srdci hromadí zlobu a potom odíde von a ohovára ma.

    Moji nepriatelia si šuškajú proti mne * a zmýšľajú zle o mne:

    Už ho prikvačila zlá choroba; * a keď raz zaľahol, viac sa nepozbiera a nevstane.”

    Dokonca i môj priateľ, ktorému som dôveroval * a ktorý jedával môj chlieb, zdvihol proti mne pätu.

    Ale ty, Pane, zmiluj sa nado mnou; * pomôž mi vstať a ja im odplatím.

    Z toho poznám, že ma máš rád, * ak môj nepriateľ už nezajasá nado mnou.

    Ty sa ma ujmeš, lebo som nevinný, * a naveky ma postavíš pred svoju tvár.

    Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela * od vekov až naveky. Staň sa. Amen.

    Žalm 41

    Ako jeleň dychtí za vodou z prameňa, * tak moja duša, Bože, túži za tebou.

    Po Bohu žízni moja duša, po Bohu živom; * kedyže už prídem k nemu a uzriem Božiu tvár?

    Slzy sú mojím chlebom vo dne i v noci, * keď sa ma deň čo deň spytujú: “Kdeže je tvoj Boh?”

    Duša sa mi rozplýva pri spomienke, * ako som putoval ku vznešenému stánku

    a vstupoval do domu Božieho s radostným plesaním * a s piesňou ďakovnou uprostred zástupov sláviacich sviatky.

    Prečo si smutná, duša moja? A prečo sa chveješ? * Dúfaj v Pána, lebo ho ešte budem velebiť, moju spásu a môjho Boha.

    Moja duša je skormútená; * preto si spomínam na teba pri Jordáne a Hermone a na vrchu Misar.

    Hlbina hlbine sa ozýva na hukot vodopádov; * všetky tvoje krútňavy a prívaly prešli ponad mňa.

    Vo dne mi svoju milosť udeľuje Pán. * V noci mu zasa ja spievam a modlím sa k Bohu môjho života.

    Hovorím Bohu: “Ty si moja opora; prečo na mňa zabúdaš? * A prečo mám chodiť smutný, keď ma sužuje nepriateľ?”

    Sťa by mi kosti drvili, keď ma moji utláčatelia tupia, * keď sa ma deň čo deň spytujú: “Kdeže je tvoj Boh?”

    Prečo si smutná, duša moja? A prečo sa chveješ? * Dúfaj v Pána, lebo ho ešte budem velebiť, spásu mojej tváre a môjho Boha.

    Žalm 42

    Súď ma, Bože, * a rozhodni môj spor s neverným ľuďom;

    zachráň ma pred zločincom a úskočným človekom. * Veď ty, Bože, si moje útočište.

    Prečo si ma odohnal * a prečo mám chodiť smutný, keď ma sužuje nepriateľ?

    Zošli svoje svetlo a svoju pravdu; * ony nech ma sprevádzajú a privedú na tvoj svätý vrch a do tvojich stánkov.

    I pristúpim k Božiemu oltáru, k Bohu, ktorý ma napĺňa radosťou i plesaním, * a citarou ťa, Bože, môj Bože, zvelebím.

    Prečo si smutná, duša moja? * A prečo sa chveješ?

    Dúfaj v Pána, lebo ho ešte budem velebiť, * spásu mojej tváre a môjho Boha.

    Sláva: I teraz:
    Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
    Pane, zmiluj sa. (3x)
    Sláva: I teraz:

    Žalm 43

    Bože, na vlastné uši sme počuli, * naši otcovia nám rozprávali

    o dielach, ktoré si vykonal za ich dní, * za dní pradávnych.

    Ty si svojou rukou vyhnal pohanov a našich otcov si usadil, * zničil si národy, a našich otcov si rozmnožil.

    Veď nie svojím mečom získali krajinu, * nepomohlo im vlastné rameno,

    ale tvoja pravica, tvoje rameno a jas tvojej tváre, * lebo ich máš rád.

    Ty si môj kráľ a môj Boh, * ty pomáhaš Jakubovi.

    Len s tebou sme zahnali nepriateľov * a v tvojom mene zničili tých, čo sa vzbúrili proti nám.

    Nespolieham sa veru na svoj luk, * ani môj meč ma nezachráni.

    Ty si nás zachránil pred utláčateľmi * a zahanbil si tých, čo nás nenávideli.

    V Bohu sa budeme chváliť celý deň * a naveky budeme velebiť tvoje meno.

    Ale teraz si nás zavrhol a zahanbil, * už netiahneš, Bože, s našimi vojmi.

    Zahnal si nás na útek pred našimi nepriateľmi * a sme korisťou tých, čo nás nenávidia.

    Vydal si nás ako ovce na zabitie * a roztrúsil si nás medzi pohanov.

    Svoj ľud si predal bez zisku * a neobohatil si sa jeho predajom.

    Vystavil si nás na potupu susedom * a na posmech i pohanu nášmu okoliu.

    Urobil si z nás príslovie pre pohanov * a národy krútia hlavou nad nami.

    Celý deň mám pred očami svoju potupu * a rumenec hanby mi pokrýva tvár,

    keď počúvam potupné a posmešné hlasy, * keď vidím, ako nepriateľ horí pomstou.

    Toto všetko nás postihlo, hoci sme nezabudli na teba * a neporušili sme zmluvu s tebou.

    Naše srdce sa neodvrátilo od teba, * ani naše kroky nezišli z tvojej cesty,

    a predsa si nás ponížil v kraji líšok * a zahalil tôňou smrti.

    Keby sme zabudli na meno nášho Boha * a vzpínali ruky k bohu cudziemu,

    či Boh na to nepríde? * On predsa pozná tajnosti srdca.

    Veď pre teba nás usmrcujú deň čo deň, * pokladajú nás za ovce na zabitie.

    Prebuď sa, Pane, prečo spíš? * Vstaň a nezavrhni nás navždy.

    Prečo odvraciaš svoju tvár? * Vari môžeš zabudnúť na našu biedu a naše súženie?

    Veď naša duša je pokorená až do prachu, * naše telo je pritlačené k zemi.

    Vstaň, Pane, pomôž nám * a vykúp nás, veď si milosrdný.

    Žalm 44

    Moje srdce prekypuje krásnymi slovami, svoje verše venujem kráľovi. * Môj jazyk je ako pero rýchlopisca.

    Ty si najkrajší z ľudských synov. Z tvojich perí plynie milota. * Preto ťa Boh požehnal naveky.

    Ty, najmocnejší, pripáš si meč na bedrá; * svoju velebu a dôstojnosť.

    Vo svojej dôstojnosti šťastne vytiahni, nasadni na voz * a bojuj za pravdu, lásku a spravodlivosť.

    Nech ťa tvoja pravica *učí konať úžasné skutky.

    Tvoje ostré šípy zasiahnu srdcia kráľových nepriateľov; * poddajú sa ti národy.

    Tvoj trón, Bože, trvá naveky * a žezlo tvojho kráľovstva je žezlo spravodlivosti.

    Miluješ spravodlivosť a nenávidíš neprávosť, * preto ťa Boh, tvoj Boh, pomazal olejom radosti viac ako tvojich druhov.

    Tvoj odev vonia myrhou, aloou a kasiou * a rozveseľuje ťa zvuk harfy z palácov zo slonoviny.

    Dcéry kráľovské sú medzi tvojimi vyvolenými; * po tvojej pravici stojí kráľovná ozdobená zlatom z Ofíru.

    Čuj, dcéra, a pozoruj, nakloň svoj sluch, * zabudni na svoj ľud a na dom svojho otca.

    Sám kráľ zatúžil za tvojou krásou; * on je tvoj Pán, vzdaj mu poklonu.

    Dcéry z Týru ti prinesú dary * a o tvoju priazeň sa budú uchádzať veľmoži národa.

    Veľmi vznešená je dcéra kráľovská vnútri, * jej odevom sú zlaté tkanivá.

    V pestrom rúchu ju vedú ku kráľovi; * za ňou ti privádzajú panny, jej družice.

    Sprevádza ich jasot radostný, * tak vstupujú do kráľovského paláca.

    Miesto tvojich otcov zaujmú tvoji synovia; * urobíš ich kniežatami nad celou zemou.

    Na tvoje meno budem pamätať * vo všetkých pokoleniach.

    Preto ťa národy budú velebiť navždy * a na veky vekov.

    Žalm 45

    Boh je naše útočište a sila * aj najistejšia pomoc v súžení.

    Preto sa nebojíme, hoci by sa chvela zem * a vrchy na dno morské padali.

    Nech hučia vody mora a nech sa vzdúvajú * a vrchy nech sa trasú pod jeho náporom.

    Riečne ramená obveseľujú Božie mesto, * posvätný stánok Najvyššieho.

    Nezachveje sa, veď Boh je v jeho strede; * už od úsvitu mu Boh pomáha.

    Národy sa búria, klátia sa kráľovstvá; * tu zaznie jeho hlas a zem sa roztápa.

    S nami je Pán zástupov, * naším útočišťom je Boh Jakubov.

    Poďte a pozrite na diela Pánove, * aké úžasné veci vykonal na zemi.

    Zo všetkých končín zeme odstraňuje vojny, * láme luky a drúzga oštepy a štíty v ohni spaľuje.

    Prestaňte už a uznajte, že ja som Boh, * vyvýšený nad národy, vyvýšený nad zem.

    S nami je Pán zástupov, * naším útočišťom je Boh Jakubov.

    Sláva: I teraz:

  • 05. Katizma

    Žalm 32

    Plesajte, spravodliví, v Pánovi; * statočným sluší spievať pieseň chvály.

    Oslavujte Pána citarou, * hrajte mu na desaťstrunovej lutne.

    Spievajte mu novú pieseň, * nadšene mu hrajte a volajte na slávu.

    Lebo Pánovo slovo je pravdivé * a verné všetko jeho konanie.

    Miluje spravodlivosť a právo; * milosti Pánovej plná je zem.

    Pánovým slovom povstali nebesia * a dychom jeho úst všetky ich voje.

    Ako do vreca hromadí morské vody, * ako do nádrží zlieva oceány.

    Celá zem nech má bázeň pred Pánom, * pred jeho tvárou nech sa chvejú všetci obyvatelia sveta.

    Lebo on riekol a stalo sa, * on rozkázal a všetko bolo stvorené.

    Pán marí úmysly pohanov, * navnivoč privádza myšlienky národov.

    Ale Pánov úmysel trvá naveky, * myšlienky jeho srdca z pokolenia na pokolenie.

    Blažený národ, ktorého Bohom je Pán, * blažený ľud, ktorý si on vyvolil za dedičstvo.

    Pán hľadí z neba * a vidí všetkých ľudí.

    Pozerá z miesta, kde prebýva, * na všetkých obyvateľov zeme,

    on, čo každému osve utvoril srdce * a chápe všetky ich skutky.

    Neochráni kráľa vojsko početné * ani obra jeho sila mohutná.

    Kôň nepomôže k víťazstvu, * nezachráni, aj keď silou oplýva.

    Hľa, oko Pánovo bdie nad tými, čo sa ho boja, * nad tými, čo v jeho milosrdenstvo dúfajú,

    aby ich zachránil pred smrťou * a v čase hladu nakŕmil.

    Naša duša očakáva Pána, * on je naša pomoc a ochrana.

    V ňom sa naše srdce raduje * a v jeho sväté meno máme dôveru.

    Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je nad nami, * ako dúfame v teba.

    Žalm 33

    Pána chcem velebiť v každom čase, * moje ústa budú ho vždy chváliť.

    V Pánovi sa bude chváliť moja duša; * nechže to počujú pokorní a nech sa tešia.

    Velebte so mnou Pána * a oslavujme jeho meno spoločne.

    Hľadal som Pána a on ma vyslyšal * a vytrhol ma zo všetkej hrôzy.

    Na neho hľaďte a budete žiariť * a tvár vám nesčervenie hanbou.

    Úbožiak zavolal a Pán ho vyslyšal * a vyslobodil ho zo všetkých tiesní.

    Ako strážca sa utáborí anjel Pánov okolo bohabojných * a vyslobodí ich.

    Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán; * šťastný človek, čo sa utieka k nemu.

    Vy, jeho svätí, bojte sa Pána, * veď bohabojní núdzu nemajú.

    Boháči sa nabiedia a nahladujú, * ale tým, čo hľadajú Pána, nijaké dobro chýbať nebude.

    Poďte, deti, čujte ma, * naučím vás bázni Pánovej.

    Miluje niekto život * a chce požívať dobro v šťastných dňoch?

    Zdržuj svoj jazyk od zlého * a svoje pery od reči úlisnej.

    Unikaj pred zlom a dobre rob, * hľadaj pokoj a usiluj sa oň.

    Pánove oči hľadia na spravodlivých * a k ich volaniu sa nakláňa jeho sluch.

    Tvár Pánova sa odvracia od tých, čo robia zlo, * a vyhladzuje ich pamiatku zo zeme.

    Spravodliví volali a Pán ich vyslyšal * a vyslobodil ich zo všetkých tiesní.

    Pán je pri tých, čo majú srdce skrúšené, * a zachraňuje zlomených na duchu.

    Spravodliví majú utrpení veľa, * ale Pán ich vyslobodí zo všetkých.

    Všetky kosti im ochraňuje, * ani jedna sa im nezlomí.

    Hriešnika zloba zahubí * a tých, čo nenávidia spravodlivého, stihne trest.

    Pán vykúpi duše svojich služobníkov, * nebudú potrestaní tí, čo v neho dúfajú.

    Sláva: I teraz:
    Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
    Pane, zmiluj sa. (3x)
    Sláva: I teraz:

    Žalm 34

    Pane, odsúď tých, čo mňa odsudzujú, * napadni tých, čo mňa napádajú.

    Vezmi zbroj a štít * a vstaň mi na pomoc.

    Zažeň sa kopijou a sekerou * proti tým, čo ma prenasledujú.

    Povedz mojej duši: * “Ja som tvoja spása.”

    Nech sa hanbia a červenajú tí, * čo mi číhajú na život;

    nech sú zavrátení a nech sa hanbia tí, * čo mi chcú zle.

    Nech sú ako prach pred vetrom * a nech ich ženie Pánov anjel;

    nech je ich cesta tmavá a klzká * a Pánov anjel nech ich prenasleduje.

    Lebo bez príčiny mi nastavili sieť, * bez dôvodu mi vykopali jamu.

    Nech ho znenazdania stihne pohroma a nech sa sám chytí do siete, ktorú nastavil, * nech sám padne do tej istej pohromy.

    Lež moja duša bude plesať v Pánovi * a bude sa tešiť z jeho pomoci.

    Všetko vo mne bude hovoriť: * “Pane, kto sa ti vyrovná?

    Úbožiaka zachraňuješ z rúk tých, čo sú silnejší od neho * chudáka a bedára pred lúpežníkmi.”

    Vystúpili kriví svedkovia * a pýtali sa na to, o čom nemám ani tušenia.

    Za dobré sa mi odplácali zlým; * som celkom opustený.

    Keď oni boli chorí, * ja som nosil rúcho kajúcne.

    Umŕtvoval som sa pôstom * a v srdci som sa stále modlil.

    Ako k priateľovi, ako k bratovi som sa správal k nim; * zármutok ma zohol, akoby som oplakával vlastnú mať.

    Ale keď som klesol ja, oni sa zaradovali a hneď sa zhŕkli; * zhŕkli sa proti mne a bili ma i tí, ktorých som ani nepoznal.

    Bez prestania ma trhali, dráždili ma, posmievali sa mi * a zubami škrípali proti mne.

    Pane, ako dlho sa budeš na to dívať? * Zachráň ma pred ich zlobou a pred levmi život môj.

    Budem ťa oslavovať vo veľkom zhromaždení * a chváliť uprostred zástupov.

    Nech sa netešia nado mnou falošní nepriatelia, * čo ma nenávidia bez príčiny a prebodávajú očami.

    Lebo nehovoria, čo je na pokoj, * ale vymýšľajú úklady proti tichým zeme.

    Naširoko rozďavujú ústa proti mne, * hovoria: “Dobre, dobre, na vlastné oči vidíme.”

    Pane, ty to vidíš, nuž nemlč; * Pane, nevzďaľuj sa odo mňa.

    Prebuď sa, vstaň a zachráň ma, * Pán môj a Boh môj, ujmi sa môjho sporu.

    Pane, Bože môj, súď ma podľa svojej spravodlivosti, * nech sa netešia nado mnou.

    Nech si v srdci nehovoria: * “Dobre, ako sme si želali.”

    A nech nehovoria: * “Zhltli sme ho.”

    Nech sa hanbia a červenajú všetci dovedna, * čo sa tešia z môjho nešťastia,

    nech hanba a potupa zaodeje tých, * čo sa povyšujú nado mňa.

    Nech sa tešia a radujú tí, * čo aj mne žičia spravodlivosť,

    a nech stále hovoria: “Nech je zvelebený Pán, * čo svojho sluhu obdarúva pokojom.”

    Vtedy môj jazyk bude rozprávať o tvojej spravodlivosti * a bude ťa oslavovať deň čo deň.

    Žalm 35

    Neprávosť našepkáva hriešnikovi v hĺbke jeho srdca; * pred jeho očami nieto bázne Božej.

    Sám sebe lichotí do vlastných očí, * aby nemusel poznať svoju neprávosť a zanevrieť na ňu.

    Slová jeho úst sú neprávosť a klam; * prestal už myslieť rozvážne a robiť dobre.

    Na svojom lôžku premýšľa o neprávosti, * dáva sa na cesty nedobré, nijakej zloby sa neštíti.

    Pane, tvoje milosrdenstvo siaha po nebesia * a tvoja vernosť až k oblakom.

    Tvoja spravodlivosť je ako Božie výšiny, tvoje súdy ako morská hlbina: * ty, Pane, ľuďom i zveri pomáhaš.

    Bože, aké vzácne je tvoje milosrdenstvo! * Ľudia sa utiekajú do tône tvojich krídel.

    Opájajú sa blahobytom tvojho domu * a pijú z potoka tvojich rozkoší.

    Veď u teba je zdroj života * a v tvojom svetle uvidíme svetlo.

    Svoju milosť daj tým, čo ťa poznajú, * a spravodlivosť tým, čo majú srdce úprimné.

    Nech ma nezasiahne noha pyšného, * nech mnou nepohne ruka hriešnika.

    Hľa, padli tí, čo páchali neprávosť, * zrútili sa a viac nevstanú.

    Sláva: I teraz:
    Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
    Pane, zmiluj sa. (3x)
    Sláva: I teraz:

    Žalm 36

    Nerozhorčuj sa nad ničomníkmi * a nežiarli na tých, čo pášu neprávosť.

    Veď oni uschnú rýchlo ako tráva * a zvädnú ako zelená bylina.

    Ale spoľahni sa na Pána a dobre rob * a budeš bývať v svojej krajine a tešiť sa z bezpečia.

    Hľadaj radosť v Pánovi * a dá ti, za čím túži tvoje srdce.

    Pánovi zver svoje cesty a jemu dôveruj, * on sa už postará.

    Tvoju spravodlivosť vyvedie na povrch ako svetlo * a tvoje právo ako poludňajší jas.

    Odovzdaj sa Pánovi a dúfaj v neho; * nepretekaj sa s tým, čo kráča od úspechu k úspechu, a s človekom, čo strojí úklady.

    Prestaň sa hnevať a zanechaj zlosť, * nerozčuľuj sa, to vedie len k zlému.

    Všetci ničomníci budú zničení, * lež tí, čo dúfajú v Pána, stanú sa dedičmi zeme.

    Ešte chvíľku a už nebude hriešnika; * budeš hľadať jeho miesto, a nenájdeš.

    Tichí však zdedia zem * a budú žiť v šťastí a pokoji.

    Hriešnik snuje nástrahy spravodlivému * a škrípe proti nemu zubami.

    Ale Pán sa mu smeje, * lebo už vidí, ako sa blíži jeho deň.

    Hriešnici tasia meč * a napínajú luk,

    chcú zraziť bedára i chudáka * a zavraždiť tých, čo kráčajú po správnej ceste.

    Lenže ten meč vnikne do ich vlastného srdca * a ten luk sa im doláme.

    Lepšie to málo, čo má spravodlivý, * než veľké bohatstvá hriešnikov.

    Veď ramená hriešnikov budú polámané, * no spravodlivých posilňuje Pán.

    O život bezúhonných sa stará Pán * a ich dedičstvo trvá naveky.

    V nešťastí zahanbení nebudú * a v čase hladu budú nasýtení.

    Ale hriešnici, tí zahynú, nepriatelia Pána, tí sa pominú ako nádhera lúk * a stratia sa ako dym.

    Hriešnik si požičiava, a nevracia, * lež spravodlivý má súcit a rozdáva.

    Tí, ktorým žehná Pán, budú dedičmi zeme * a tí, ktorým zlorečí, zahynú.

    Pán upevňuje kroky človeka * a sprevádza ho na ceste.

    Ak padne, neostane ležať, * veď Pán ho drží za ruku.

    Bol som mladík, teraz som starec, * a nevidel som spravodlivého, že by bol opustený, ani jeho deti žobrať o chlieb.

    Pretože sa ustavične zľutúva a požičiava, * na jeho potomstve požehnanie spočinie.

    Vyhýbaj zlu a dobre rob * a budeš mať domov naveky.

    Lebo Pán miluje spravodlivosť * a neopúšťa svojich svätých.

    Nespravodlivci navždy vyhynú * a pokolenie bezbožných bude zničené.

    Lež spravodliví zdedia zem * budú ju obývať na veky vekov.

    Z úst spravodlivého zaznieva múdrosť * a jeho jazyk hovorí, čo je správne.

    V jeho srdci je zákon Boží * a jeho kroky nezakolíšu.

    Hriešnik striehne na spravodlivého * a usiluje sa ho usmrtiť;

    lenže Pán mu ho v rukách nenechá, * nedá ho odsúdiť, keď bude súdený.

    Očakávaj Pána a jeho cesty sa pridŕžaj; * on ťa povýši za dediča zeme a dožiješ sa záhuby hriešnikov.

    Videl som bezbožného, ako sa vyťahoval * a vypínal sťa céder košatý;

    no sotva som prešiel, už ho tam nebolo, * aj som ho hľadal, ale nenašiel.

    Všímaj si nevinného a pozoruj spravodlivého, * lebo budúcnosť patrí pokojamilovným.

    Ale nespravodlivci všetci vyhynú * a potomstvo bezbožných bude vyhubené.

    Spása spravodlivých prichádza od Pána, * on je ich ochrancom v čase súženia.

    Pán im pomôže a oslobodí ich, vytrhne ich z rúk hriešnikov a zachráni ich, * lebo sa spoliehajú na neho.

    Sláva: I teraz:

  • 04. Katizma

    Žalm 24

    K tebe, Pane, dvíham svoju dušu, * tebe dôverujem, Bože môj:

    Nech nie som zahanbený * a nech moji nepriatelia nejasajú nado mnou.

    Veď nik, čo dúfa v teba, * nebude zahanbený.

    Ale nech sú zahanbení tí, * čo sa pre nič za nič dopúšťajú nevery.

    Ukáž mi, Pane, svoje cesty * a pouč ma o svojich chodníkoch.

    Veď ma vo svojej pravde * a uč ma, lebo ty si Boh, moja spása, a v teba dúfam celý deň.

    Rozpomeň sa, Pane, na svoje zľutovanie * a na svoje milosrdenstvo, ktoré trvá od vekov.

    Nespomínaj si na hriechy mojej mladosti a na moje priestupky, * ale pamätaj na mňa vo svojom milosrdenstve veď si, Pane, dobrotivý.

    Pán je dobrý a spravodlivý: * ukazuje cestu hriešnikom.

    Pokorných vedie k správnemu konaniu * a tichých poúča o svojich cestách.

    Všetky cesty Pánove sú milosrdenstvo a vernosť pre tých, * čo zachovávajú jeho zmluvu a jeho príkazy.

    Pre tvoje meno, Pane, * odpusť mi môj hriech, i keď je veľký.

    Ako je to s človekom, čo sa bojí Pána? * Ukáže mu cestu, ktorú si má vyvoliť.

    Z blahobytu sa bude tešiť jeho duša * a jeho potomstvo bude dedičom zeme.

    Pán bude dôverným priateľom tým, * čo sa ho boja, a zjaví im svoju zmluvu.

    Moje oči sa neprestajne upierajú na Pána, * veď on mi vyslobodzuje nohy z osídel.

    Pozriže na mňa a zmiluj sa nado mnou, * lebo som sám a úbohý.

    Uľav mi v úzkosti srdca * a vytrhni ma z mojich tiesní.

    Pozri na moju pokoru a na moje trápenie * a odpusť mi všetky priestupky.

    Pozri, ako sa moji nepriatelia rozrástli * a nenávidia ma ukrutne.

    Ochraňuj moju dušu a vysloboď ma; * nech nie som zahanbený, že sa utiekam k tebe.

    Nech ma ochráni nevinnosť a statočnosť, * veď sa pridŕžam teba.

    Bože, vysloboď Izraela * zo všetkých jeho súžení.
    Žalm 25

    Súď ma, Pane, veď kráčam v nevinnosti * a v tebe mám nezlomnú dôveru.

    Skúmaj ma, Pane, a skúšaj, * ohňom mi prepáľ srdce aj myseľ.

    Pred očami mám tvoju dobrotu * a konám podľa tvojej pravdy.

    Nevysedávam s daromníkmi * a s pokrytcami sa neschádzam.

    Nenávidím spoločnosť zlosynov * a s bezbožnými si nesadnem.

    V nevinnosti si ruky umývam * a kráčam okolo tvojho oltára, Pane,

    aby som ťa mohol verejne chváliť * a rozprávať o všetkých tvojich, skutkoch zázračných.

    Pane, milujem dom, v ktorom prebývaš, * a miesto, kde je stánok tvojej slávy.

    Nezatrať moju dušu s hriešnikmi * a môj život s ľuďmi krvilačnými.

    Ich ruky sú poškvrnené zločinmi, * ich pravica je plná úplatkov.

    Ale ja kráčam v nevinnosti, * vykúp ma a buď mi milostivý.

    Moja noha stojí na rovnej ceste; * v zhromaždeniach chcem velebiť Pána.

    Žalm 26

    Pán je moje svetlo a moja spása, * koho sa mám báť?

    Pán je ochranca môjho života, * pred kým sa mám strachovať?

    Keď sa približujú ku mne zločinci a chcú mi zničiť telo, * vtedy moji utláčatelia a nepriatelia strácajú silu a padajú.

    Aj keby sa proti mne postavili šíky, moje srdce sa nezľakne. * Aj keby proti mne vzbĺkol boj, zotrvám v dôvere.

    O jedno prosím Pána a za tým túžim, * aby som mohol bývať v dome Pánovom po všetky dni svojho života,

    aby som pociťoval nehu Pánovu * a obdivoval jeho chrám.

    A on ma vo svojom stane schová v deň nešťastia, * ukryje ma v skrýši svojho príbytku a postaví ma vysoko na skalu.

    A už teraz dvíham hlavu nad svojich nepriateľov, * čo ma obkľučujú.

    V jeho stánku mu prinesiem obetu chvály, * budem spievať a hrať Pánovi.

    Čuj, Pane, hlas môjho volania, * zľutuj sa nado mnou a vyslyš ma.

    V srdci mi znejú tvoje slová: “Hľadajte moju tvár!” * Pane, ja hľadám tvoju tvár.

    Neodvracaj svoju tvár odo mňa, * neodkláňaj sa v hneve od svojho služobníka.

    Ty si moja pomoc, neodvrhuj ma, * ani ma neopúšťaj, Bože, moja spása.

    Hoci by ma opustili otec aj mať, * Pán sa ma predsa ujme.

    Ukáž mi, Pane, svoju cestu a priveď ma na správny chodník, * lebo mám mnoho nepriateľov.

    Nevydávaj ma zvoli utláčateľov, * veď povstali proti mne kriví svedkovia, dychtiví po násilí.

    Verím, že uvidím dobrodenia Pánove * v krajine žijúcich.

    Očakávaj Pána a buď statočný; * srdce maj silné a drž sa Pána.

    Sláva: I teraz:
    Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
    Pane, zmiluj sa. (3x)
    Sláva: I teraz:

    Žalm 27

    Pane, k tebe volám; * Bože môj, nebuď voči mne mlčanlivý,

    aby som sa pre tvoje mlčanie * nestal podobným tým, čo zostupujú do priepasti.

    Čuj moju úpenlivú prosbu, keď volám k tebe * a spínam ruky k tvojmu svätému chrámu.

    Nezaobchádzaj so mnou ako s hriešnikmi * alebo s tými, čo páchajú zlo,

    čo blížnym hovoria o pokoji, * ale ich srdce je plné zloby.

    Nadeľ im podľa ich skutkov * a podľa ničomnosti ich výmyslov.

    Odplať im podľa diela ich rúk, * odmeň ich podľa zásluhy.

    Pretože si nevšímajú skutky Pánove a dielo jeho rúk, * zničí ich a nepostaví už viac.

    Nech je velebený Pán, * že vyslyšal moju úpenlivú prosbu;

    Pán je moja pomoc a môj ochranca. * V neho dúfalo moje srdce a prišla mi pomoc; * zaplesalo moje srdce a za to mu spevom ďakujem.

    Pán je sila svojho ľudu * a útočište spásy pre svojho pomazaného.

    Spas svoj ľud a požehnaj svojich dedičov * a spravuj ich a dvíhaj ich až naveky.

    Žalm 28

    Vzdávajte Pánovi, synovia Boží, * vzdávajte Pánovi slávu a moc.

    Vzdávajte Pánovi slávu hodnu jeho mena, * v posvätnom rúchu klaňajte sa Pánovi.

    Hlas Pánov nad vodami; * zahrmel Boh veleby, Pán nad veľkými vodami!

    Hlas Pánov taký mohutný! * Hlas Pánov taký veľkolepý!

    Hlas Pánov láme cédre * aj libanonské cédre láme Pán.

    Libanon rozkýva do tanca ako teliatko * a Sarion ako byvolča.

    Hlas Pánov metá blesky ohnivé, * hlas Pánov púšťou otriasa, Pán otriasa púšťou Kádeš.

    Hlas Pánov urýchľuje pôrod jeleníc, obnažuje húštiny. * A v jeho chráme všetci volajú: Sláva!

    Pán tróni nad záplavami vôd, * Pán bude tróniť ako večný kráľ.

    Pán dá silu svojmu ľudu, * Pán požehná svoj ľud pokojom.

    Žalm 29

    Budem ťa, Pane, oslavovať, že si ma vyslobodil * a že si nedovolil, aby sa moji nepriatelia radovali nado mnou.

    Pane, Bože môj, * k tebe som volal a ty si ma uzdravil.

    Pane, vyviedol si ma z ríše zosnulých, * navrátil si mi život, aby som nezostúpil do hrobu.

    Na harfe hrajte Pánovi, jeho svätí, * vzdávajte vďaky jeho menu svätému.

    Lebo len chvíľku trvá jeho hnev, * ale celý život jeho láskavosť.

    Podvečer je nám hosťom plač * a radosť nad ránom.

    Keď som bol v bezpečí, povedal som si: * “Už nikdy sa nezakolíšem:”

    Pane, vo svojej priazni si ma obdaril * mocou a cťou.

    Keď si však odo mňa odvrátil svoju tvár, * hneď sa ma zmocnil strach.

    K tebe, Pane, volám, * svojho Boha prosím o milosť.

    Aký úžitok by bol z mojej krvi, * keby som v zemi skazu vzal?

    A či ťa prach môže velebiť * alebo hlásať tvoju vernosť?

    Čuj, Pane a zmiluj sa nado mnou; * Pane, buď mi na pomoci.

    Môj nárek si obrátil na tanec, * roztrhol si moje rúcho kajúcne a radosťou si ma opásal,

    aby ti moja duša spievala a nestíchla už nikdy. * Pane, Bože môj, naveky ťa chcem velebiť.

    Sláva: I teraz:
    Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
    Pane, zmiluj sa. (3x)
    Sláva: I teraz:

    Žalm 30

    Pane, v teba dúfam, nech nie som zahanbený naveky; * vysloboď ma, veď si spravodlivý.

    Nakloň ku mne svoj sluch, * ponáhľaj sa a zachráň ma.

    Buď mi skalou útočišťa, * opevneným hradom mojej spásy.

    Veď ty si moja sila a moje útočište, * pre svoje meno budeš ma viesť a opatrovať.

    Vyvedieš ma z osídla, čo mi nastrojili, * lebo ty si moja sila.

    Do tvojich rúk porúčam svojho ducha; * ty si ma vykúpil, Pane, Bože verný.

    Nenávidíš tých, čo si ctia márne modly; * ale ja dúfam v Pána.

    Plesám a teším sa, že si milosrdný, * lebo si zhliadol na moju poníženosť.

    Spoznal si tieseň mojej duše a nevydal si ma do rúk nepriateľa: * moje nohy si postavil na šíre priestranstvo.

    Zmiluj sa, Bože, nado mnou, lebo som v súžení; * od zármutku mi chabne oko, duša i vnútro moje.

    Život sa mi v strastiach míňa * a roky v nárekoch.

    Biedny som a slabnem * a chradnú mi kosti.

    Všetci moji nepriatelia mnou opovrhujú, * susedom som na posmech a svojim známym som postrachom.

    Tí, čo ma vidia na ulici, utekajú predo mnou. * Vytrácam sa z ich pamäti ako mŕtvy, som sťa odhodená nádoba.

    Veru čujem, ako ma mnohí hania: * hrôza zo všetkých strán.

    Spolčujú sa proti mne * a radia sa o tom, ako ma zabiť.

    Ja sa však spolieham na teba, Pane, a hovorím: * „Ty si môj Boh, V tvojich rukách je môj osud.“

    Vytrhni ma z rúk mojich nepriateľov * a prenasledovateľov. Rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom * a zachráň ma vo svojom milosrdenstve.

    Pane, nech nie som zahanbený, veď vzývam teba; * nech sa hanbia bezbožní a nech zmĺknu v podsvetí.

    Nech onemejú pery úlisné, * ktoré hovoria proti spravodlivému bezočivosti v pýche a v pohŕdaní.

    Pane, tvoja dobrota je taká nesmierna, * a vyhradil si ju bohabojným.

    Preukazuješ ju tým, čo v teba dúfajú, * pred zrakom ľudí.

    Záclonou svojej tváre ich kryješ * pred zúrivosťou ľudu.

    V stánku ich chrániš * pred svárlivými jazykmi.

    Pane, buď zvelebený, * že si mi preukázal milosrdenstvo v opevnenom meste.

    Už som si v strachu hovoril: * „Odvrhnutý som spred tvojich očí.“

    No ty si vyslyšal moju hlasitú modlitbu, * keď som volal k tebe.

    Milujte Pána, * všetci jeho svätí.

    Pán verných chráni, ale plnou mierou odpláca tým, * čo si počínajú pyšne.

    Vzmužte sa a majte srdce statočné, * vy všetci, čo dúfate v Pána.

    Žalm 31

    Blažený, komu sa odpustila neprávosť * a je oslobodený od hriechu.

    Blažený človek, ktorému Pán vinu nepripočíta * a v ktorého mysli niet podvodu.

    Pretože som mlčal, chradli mi kosti * a celý deň som nariekal.

    Veď vo dne i v noci doliehala na mňa tvoja ruka * a ako v letných páľavách vysychala mi sila.

    Vyznal som sa ti zo svojho hriechu * a nezatajil som svoj priestupok.

    Povedal som si: “Vyznám Pánovi svoju neprávosť.” * A ty si mi odpustil zlobu môjho hriechu.

    Preto každý nábožný bude sa modliť k tebe v čase tiesne. * A záplavy veľkých vôd sa k nemu nepriblížia.

    Ty si moje útočište, ochrániš ma pred súžením * zahrnieš ma radosťou zo spásy.

    Dám ti múdrosť a poučím ťa o ceste, ktorou máš kráčať; * poradím ti a budem ťa mať stále na očiach.

    Nebuďte ako žrebce či mulice, * ktoré nemajú rozum.

    Keď im chceš vložiť uzdu a zubadlo, * nepodídu k tebe.

    Bezbožného stíhajú mnohé strasti; * no dúfajúcich v Pána obklopí milosrdenstvo.

    Radujte sa, spravodliví, v Pánovi a plesajte, * jasajte všetci, čo máte srdce úprimné.

    Sláva: I teraz:

  • 03. Katizma

    Žalm 17

    Milujem ťa, Pane, moja sila; * Pane, opora moja, útočište moje, osloboditeľ môj.

    Bože môj, moja pomoc, tebe dôverujem; * ty si môj štít, sila mojej spásy a môj ochranca.

    Vzývať budem Pána, lebo jemu patrí chvála, * a budem zachránený pred nepriateľmi.

    Obkľúčilo ma smrtiace vlnobitie * a vydesili zlostné prívaly.

    Ovinuli ma povrazy záhrobia, * zovreli ma osídla smrti.

    V úzkosti som vzýval Pána * a volal som ku svojmu Bohu.

    Zo svojho chrámu počul môj hlas * a moje volanie pred jeho tvárou preniklo k jeho sluchu.

    Zem sa pohýbala a zachvela; vrchy sa otriasli a pohli v základoch, * lebo vzplanul hnevom.

    Dym sa mu valil z nozdier a spaľujúci oheň z jeho úst, * vyletúvali z neho žeravé uhlíky.

    Znížil nebesia a zostúpil: * čierne mračno pod jeho nohami.

    Zasadol na cheruba a vzlietol, * vznášal sa na krídlach vetrov.

    Temnotami sa celkom zahalil * a stánok si urobil z čierňavy vôd a oblakov.

    Pred žiarou jeho tváre mraky lietali, * ľadovec a žeravé uhlie.

    Pán z neba zahrmel a zaznel hlas Najvyššieho: * ľadovec a žeravé uhlie.

    Vyslal šípy a rozprášil ich, * vrhol blesky a zmietol ich.

    Otvorili sa hlbočiny vôd * a základy zeme sa odkryli.

    Pred tvojou hrozbou, Pane, * pred víchricou tvojho hnevu.

    Z výsosti čiahol rukou a chytil ma * a vyzdvihol ma zo stredu hlbokých vôd.

    Vytrhol ma z rúk mojich premocných nepriateľov, * z rúk tých, čo ma nenávideli a boli silnejší ako ja.

    Napadli ma v môj deň nešťastný, * ale Pán mi bol podperou.

    Vyviedol ma na miesto priestranné, * zachránil ma, lebo si ma obľúbil.

    Za moju spravodlivosť ma Pán odmení, * za to, že moje ruky sú čisté,

    lebo som kráčal po cestách Pánových * a od svojho Boha som neodstúpil bezbožne.

    Pred očami som mal všetky jeho príkazy * a jeho zákony som neodvrhol.

    S ním som bol bez úhony * a uchránil som sa zločinu.

    Za moju spravodlivosť ma Pán odmenil * lebo videl, že moje ruky sú čisté.

    Voči svätému si svätý, * voči šľachetnému šľachetný,

    voči úprimnému úprimný, * voči zvrhlému si neúprosný.

    Pokorný ľud chrániš pred zánikom * a ponižuješ oči pyšných.

    Ty, Pane, zapaľuješ moju pochodeň; * môj Boh rozjasňuje vo mne temnoty.

    Na šíky nepriateľov zaútočím s tvojou pomocou; * a s pomocou svojho Boha hradby preskočím.

    Božia cesta je čistá, * ohňom je vyskúšané slovo Pánovo.

    On je ochrancom všetkých, * čo v neho dúfajú.

    Veď kto je Boh okrem Pána? * Kto je skala okrem nášho Boha?

    To Boh ma silou opásal * a moju cestu urobil nepoškvrnenou.

    Mojim nohám dal rýchlosť jeleňa * a postavil ma na výšinu.

    Ruky mi na boj vycvičil * a moje ramená napínajú luk kovový.

    Dal si mi svoj štít záchranný, pravicou si ma podporil * a tvoja láskavosť ma urobila veľkým.

    Mojim krokom si cestu uvoľnil * a moje nohy nepociťujú únavu.

    Naháňal som svojich nepriateľov, až som ich dostihol, * a nevrátil som sa, kým som ich celkom nezničil.

    Tak som ich zdrvil, že ani stáť nevládali, * popadali mi pod nohy.

    Opásal si ma udatnosťou v boji * a vzbúrencov si uvrhol do môjho područia.

    Ty si zahnal mojich nepriateľov na útek * a rozprášil si tých, čo ma nenávidia.

    Kričali, nemal im kto pomôcť, * volali k Pánovi, ale on ich nevyslyšal.

    Rozprášil som ich ako prach unášaný vetrom, * šliapal som po nich ako po blate uličnom.

    Vytrhol si ma zo vzbury ľudu * a ustanovil za hlavu národov.

    Slúži mi ľud, ktorý som nepoznal, * a poslúcha ma na jediné slovo.

    O moju priazeň sa uchádzajú cudzinci; * cudzinci blednú od strachu a trasú sa vo svojich úkrytoch.

    Nech žije Pán, nech je zvelebený môj Záchranca, * nech je vyvýšený Boh, moja spása.

    Bože, ty si ma poveril odplatou a podmanil si mi národy; * ty si ma oslobodil od zlostných nepriateľov.

    Povýšil si ma nad mojich odporcov * a vytrhol si ma z rúk násilníka.

    Preto ťa, Pane, budem velebiť medzi národmi * a ospevovať tvoje meno žalmami.

    Svojmu kráľovi dávaš veľké víťazstvá, * preukazuješ priazeň svojmu pomazanému, Dávidovi a jeho potomstvu až naveky.

    Sláva: I teraz:
    Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
    Pane, zmiluj sa. (3x)
    Sláva: I teraz:

    Žalm 18

    Nebesia rozprávajú o sláve Boha * a obloha hlása dielo jeho rúk.

    Deň dňu o tom podáva správu * a noc noci to dáva na známosť.

    Nie sú to slová, nie je to reč, * ktorá by sa nedala počuť.

    Po celej zemi rozlieha sa ich hlas * a ich slová až po končiny sveta.

    Tam hore vybudoval stan pre slnko * a ono z neho vychádza sťa ženích zo svojej komnaty

    a raduje sa ako bežec * pred veľkými pretekmi.

    Na jednom kraji neba sa vynára a uberá sa k druhému; * pred jeho žiarou sa nič ukryť nemôže.

    Zákon Pánov je dokonalý, * osviežuje dušu.

    Svedectvo Pánovo je hodnoverné, * dáva múdrosť maličkým.

    Rozhodnutia Pánove sú správne, potešujú srdce. * Prikázania Pánove sú jasné, osvecujú oči.

    Bázeň pred Pánom je úprimná, trvá naveky. * Výroky Pánove sú pravdivé a všetky spravodlivé.

    Vzácnejšie sú než zlato, než veľký drahokam, * sladšie sú než med, než medové kvapky z plástu.

    Tvoj služobník sa v nich vzdeláva; * veď kto ich zachováva, dostane hojnú odmenu.

    Kto však vie o všetkých svojich poblúdeniach? * Očisť ma od chýb, ktoré si neuvedomujem,

    a svojho služobníka zachráň od pýchy, * aby ma neovládala.

    Tak budem bez škvrny * a čistý od veľkého hriechu.

    Nech sa ti páčia slová mojich úst * i rozjímanie môjho srdca pred tvojou tvárou.

    Pane, ty si moja pomoc * a môj vykupiteľ.

    Žalm 19

    Nech ťa vyslyší Pán v čase súženia, * nech ťa ochráni meno Boha Jakubovho.

    Nech ti pošle pomoc zo svätyne * a nech ťa bráni zo Siona.

    Nech si spomenie na všetky tvoje obetné dary * a tvoja žertva nech mu je príjemná.

    Nech ti dá, za čím tvoje srdce túži, * a nech vyplní každý tvoj zámer.

    Budeme sa tešiť z tvojho víťazstva a v mene nášho Boha dvíhať zástavy. * Nech Pán splní všetky tvoje priania.

    Teraz viem, že Pán zachráni svojho pomazaného; vyslyší ho zo svojho svätého neba, * zachráni ho mocou spásonosnej pravice.

    Na vozy sa spoliehajú jedni, druhí na kone, * ale my vzývame meno Pána, nášho Boha.

    Oni sa zrútia a padnú, * my však stojíme na nohách.

    Pane, daj vždy víťaziť kráľovi * a nás vyslyš, kedykoľvek ťa budeme vzývať.

    Žalm 20

    Pane, z tvojej sily sa kráľ raduje * a veľmi sa teší z tvojej spásy.

    Vyplnil si túžbu jeho srdca * a prosbu jeho perí si neodmietol.

    Vyšiel si mu v ústrety s požehnaním, * na jeho hlavu si vložil korunu z rýdzeho zlata.

    Prosil si od teba život a ty si mu ho daroval, * život dlhý, navždy, naveky.

    Veľká je jeho sláva, lebo mu pomáhaš, * ozdobuješ ho velebou a nádherou.

    Robíš z neho požehnanie pre všetky veky, * blažíš ho radosťou pred svojou tvárou.

    Na Pána sa kráľ spolieha; * neskláti sa, veď pomoc Najvyššieho je pri ňom.

    Tvoja ruka zastihne všetkých tvojich nepriateľov, * tvoja pravica nájde tých, čo ťa nenávidia.

    Urobíš ich ohnivou pecou, * keď sa zjaví tvoja tvár;

    Pán ich pohltí vo svojom hneve * a strávi ich oheň.

    Vyhubíš ich rod zo zeme * a ich potomstvo spomedzi ľudí.

    Lebo proti tebe snuli zlo * a vymýšľali úklady, ale nič nezmôžu.

    Lebo ich obrátiš na útek, * svoj luk namieriš na ich tvár.

    Povstaň, Pane, vo svojej sile * a my budeme ospevovať a oslavovať tvoju moc.

    Sláva: I teraz:
    Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
    Pane, zmiluj sa. (3x)
    Sláva: I teraz:

    Žalm 21

    Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? * Slová môjho náreku sú ďaleko od toho, kto by ma zachránil.

    Bože môj, volám vo dne, a nečuješ; * volám v noci, a nenachádzam pokoja.

    A predsa ty si svätý, * ty tróniš na chválach Izraela.

    V teba dúfali naši otcovia; * dúfali a vyslobodil si ich.

    Ku tebe volali a boli spasení, * v teba dúfali a zahanbení neboli.

    No ja som červ, a nie človek, * ľuďom som na posmech a davu na opovrhnutie.

    Vysmievajú sa mi všetci, čo ma vidia, * vykrúcajú ústa a potriasajú hlavou.

    “Úfal v Pána, nech ho vyslobodí, * nech ho zachráni, ako ho má rád.”

    Veď ty si ma vyviedol z lona * a na prsiach matky si mi dal spočinúť.

    Od samého zrodu som odkázaný na teba. * Ty si môj Boh, odkedy ma mať povila.

    Nevzďaľuj sa odo mňa, lebo sa blíži ku mne nešťastie * a nieto, kto by mi pomohol.

    Obkľučuje ma stádo juncov, * obstupujú ma býky z Bášanu.

    Otvárajú na mňa svoje papule * ako lev, čo plieni a reve.

    Rozlievam sa sťa voda * a uvoľňujú sa vo mne všetky kĺby.

    Srdce mi mäkne ako vosk * a topí sa mi v útrobách.

    Podnebie mi vysychá ako črepiny * a jazyk sa mi lepí k hrtanu.

    Do prachu smrti ma odvádzaš. * Obkľučuje ma svorka psov, obstupuje ma tlupa zlosynov.

    Prebodli mi ruky a nohy, * môžem si spočítať všetky svoje kosti.

    Lež oni si ma premeriavajú a skúmajú; * delia si moje šaty a o môj odev hádžu lós.

    Ale ty, Pane, nevzďaľuj sa odo mňa, * ty, moja sila, ponáhľaj sa mi na pomoc.

    Chráň mi dušu pred kopijou * a môj život pred pazúrmi psov.

    Vysloboď ma z tlamy levovej, * mňa úbohého chráň pred rohmi byvolov.

    Tvoje meno chcem zvestovať svojim bratom * a uprostred zhromaždenia chcem ťa velebiť.

    Chváľte Pána, vy, ktorí sa ho bojíte, * oslavujte ho, všetci Jakubovi potomci.

    Nech majú pred ním bázeň všetky pokolenia Izraelove, * veď on nepohŕda, ani neopovrhuje nešťastným chudákom;

    ani svoju tvár neodvracia od neho, * lež vyslyší ho, keď volá k nemu.

    Tebe patrí moja chvála vo veľkom zhromaždení * a svoje sľuby splním pred tvárou tých, čo sa boja Pána.

    Chudobní sa najedia a budú nasýtení a Pána budú chváliť tí, čo ho hľadajú: * “Naveky nech žijú ich srdcia!”

    Pána budú spomínať a k nemu sa obrátia všetky zemské končiny, * jemu sa budú klaňať všetky rodiny národov.

    Veď Pánovo je kráľovstvo, * on panuje nad národmi.

    Jemu jedinému sa budú klaňať všetci, čo spia pod zemou; * pred jeho tvárou padnú na zem všetci, čo zostupujú do prachu.

    Aj moja duša bude preňho žiť * a jemu bude slúžiť moje potomstvo.

    Budúcim pokoleniam sa bude rozprávať o Pánovi * a jeho spravodlivosť budú ohlasovať ľudu, ktorý sa narodí: “Toto urobil Pán.”

    Žalm 22

    Pán je môj pastier, nič mi nechýba: * pasie ma na zelených pašienkach.

    Vodí ma k tichým vodám, * dušu mi osviežuje.

    Vodí ma po správnych chodníkoch, * verný svojmu menu.

    I keby som mal ísť tmavou dolinou, * nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou.

    Tvoj prút a tvoja palica, * tie sú mi útechou.

    Prestieraš mi stôl pred očami mojich protivníkov. * Leješ mi olej na hlavu a kalich mi napĺňaš až po okraj.

    Dobrota a milosť budú ma sprevádzať * po všetky dni môjho života.

    A budem bývať v dome Pánovom * mnoho a mnoho dní.

    Žalm 23

    Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa, * okruh zeme aj tí, čo bývajú na ňom.

    Veď on sám položil jeho základy na moriach * a upevnil ho na vodách.

    Kto smie vystúpiť na vrch Pánov, * kto smie stáť na jeho mieste posvätnom?

    Ten, čo má ruky nevinné a srdce čisté, * čo nedvíha svoju dušu k márnosti a neprisahá falošne.

    Taký dostane požehnanie od Pána * a odmenu od Boha, svojho spasiteľa.

    To je pokolenie tých, čo ho hľadajú, * čo hľadajú tvár Boha Jakubovho.

    Zdvihnite, brány, svoje hlavice a vyvýšte sa, brány prastaré, * lebo má vstúpiť kráľ slávy.

    Kto je ten kráľ slávy? * Pán silný a mocný, Pán mocný v boji.

    Zdvihnite, brány, svoje hlavice a vyvýšte sa, brány prastaré, * lebo má vstúpiť kráľ slávy.

    Kto je ten kráľ slávy? * Pán zástupov, to je ten kráľ slávy.

    Sláva: I teraz:

  • 02. Katizma

    Žalm 9

    Oslavovať ťa budem, Pane, celým svojím srdcom * a vyrozprávam všetky tvoje diela zázračné.

    V tebe sa budem tešiť a radovať, * ospevovať budem tvoje meno, Najvyšší.

    Veď moji nepriatelia dávajú sa na útek, * pred tvojou tvárou slabnú a hynú.

    Lebo ty si sa ujal môjho súdu a rozriešil si môj spor, * zasadol si na trón ako spravodlivý sudca.

    Zahriakol si pohanov a vyničil si rod bezbožný, * ich meno si vyhladil navždy, naveky.

    Nepriatelia zhynuli, navždy umĺkli; * zboril si ich mestá, niet po nich ani pamiatky.

    Ale Pán tróni naveky, * už si pripravil stolec sudcovský.

    A spravodlivo bude súdiť svet, * podľa práva bude súdiť národy.

    Pán bude utláčanému útočišťom, * príhodným útočišťom v časoch súženia.

    Na teba sa spoľahnú tí, čo tvoje meno poznajú, * veď ty, Pane, neopúšťaš tých, čo ťa hľadajú.

    Spievajte a hrajte Pánovi, čo na Sione prebýva, * ohlasujte jeho skutky medzi národmi.

    Lebo on, čo pomstí krv, na nich pamätá, * nezabúda na nárek bedárov.

    Zmiluj sa, Pane, nado mnou, pozri, ako ma nepriatelia sužujú, * vytrhni ma z brán ríše smrti,

    aby som v bránach dcéry sionskej hlásal všetky tvoje skutky preslávne * a plesal, že si mi pomohol.

    Pohania padli do jamy, ktorú kopali, a v tom osídle, čo nastrojili, * chytila sa im vlastná noha.

    Pán sa zjavil a konal súd. * Hriešnik sa zamotal do diela svojich rúk.

    Do pekla pôjdu hriešnici, * všetci pohania, čo zabúdajú na Boha.

    Lež na úbožiaka on nezabudne naveky, * ani nádej úbožiakov navždy márna nebude.

    Povstaň, Pane, nech sa nevyvyšuje človek; * a národy si na súd predvolaj.

    Pane, hrôzou ich zasiahni; * nech pohania pochopia, že sú iba ľuďmi.

    Pane, prečo si tak ďaleko? * Prečo sa skrývaš v časoch súženia?

    Bezbožný vo svojej pýche sužuje bedára; * nech sa chytí do nástrah, čo sám zosnoval.

    Veď hriešnik sa chvastá svojou náruživosťou * a lakomec sa vychvaľuje.

    Hriešnik pohŕda Pánom a namyslene hovorí: * “Boh nezasahuje; Boha niet.”

    Také sú všetky jeho myšlienky * a jeho cesty sú vždy úspešné.

    Ďaleko je od myšlienky na tvoj súd * a všetkých svojich odporcov nemá za nič.

    V srdci si takto hovorí: “Mnou nič nepohne, * ani mňa, ani moje pokolenie nezastihne nešťastie.”

    Jeho ústa sú plné luhania, klamu a podvodu; * pod jeho jazykom zločin a násilie.

    Sedí na postriežke blízko osád, * nevinného zákerne zabíja.

    Očami sliedi za chudákom; * ako lev v húštine číha v úkryte.

    Číha, chce schvátiť bedára; * chytá ho a hádže naňho sieť.

    Prikrčí sa a vyrúti, i hynú chudáci * v jeho násilných pazúroch.

    V duchu si ešte hovorí: “Boh zabudol, * odvrátil svoju tvár, vôbec sa nedíva.”

    Povstaň, Pane, Bože, zdvihni svoju ruku, * nezabúdaj na úbohých.

    Ako môže bezbožník Bohom pohŕdať? * Ako si môže v duchu hovoriť: “Boh nezasiahne!”?

    Ty vidíš, veď ty hľadíš na útrapy a žiaľ * a berieš ich do svojich rúk.

    Na teba sa chudák spolieha * a sirote pomáhaš.

    Rozmliažď rameno hriešnika a zločinca; * budeš hľadať jeho hriech, a už ho nenájdeš.

    Pán je kráľom navždy, na veky vekov. * Pohania vymizli z jeho krajiny,

    Pane, ty vyslýchaš túžbu úbožiakov, * vzpružuješ im srdce, ucho si k nim nakláňaš.

    Zastaň sa práva siroty a utláčaného, * aby už nikdy nenaháňal hrôzu človek stvorený zo zeme.

    Žalm 10

    Dôverujem v Pánovi. * Akože mi môžete hovoriť: “Uleť na vrch ako vrabec!?

    Lebo, hľa, hriešnici napínajú luk, šíp kladú na tetivu, * aby zákerne zasiahli ľudí statočných.

    Keď sa rúcajú základy, * čože môže spravodlivý urobiť?”

    Pán prebýva vo svojom svätom chráme, * Pán tróni na nebesiach.

    Jeho oči hľadia na úbožiaka, * jeho zrak skúma každého človeka.

    Pán skúma spravodlivého i hriešnika * a nenávidí toho, čo miluje neprávosť.

    Žeravé uhlie spúšťa na hriešnikov; * oheň so sírou a spaľujúci víchor; to je ich údel.

    Lebo Pán je spravodlivý a miluje spravodlivosť; * statoční uvidia jeho tvár.

    Sláva: I teraz:
    Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
    Pane, zmiluj sa. (3x)
    Sláva: I teraz:

    Žalm 11

    Pomôž mi, Pane, lebo niet už svätých, * stratila sa vernosť medzi ľuďmi.

    Falošnými slovami sa klamú všetci navzájom, * hovoria úlisnými perami a srdce majú dvojtvárne.

    Kiež Pán zničí všetky pery úlisné * a vystatovačný jazyk;

    lebo hovoria: “Náš jazyk nás preslávi, * ústa sú nám zbraňou; ktože je pánom nad nami?”

    “Pretože chudák biedu trie a úbožiak stoná, povstanem teda,” hovorí Pán, * “zachránim toho, ktorým opovrhujú.”

    Pánove výroky sú rýdze jak striebro pretavené v ohni, bez hliny, * sedem ráz čistené.

    Pane, ty nás zachováš a ochrániš * pred týmto pokolením naveky.

    Navôkol chodia bezbožní * a najhorší z ľudí sa vyvyšujú.

    Žalm 12

    Dokedy, Pane? Stále budeš na mňa zabúdať? * Dokedy budeš predo mnou skrývať svoju tvár?

    Dokedy mi bude dušu trápiť nepokoj a srdce dennodenne bôľ? * Dokedy sa nepriateľ bude vypínať nado mnou?

    Zhliadni na mňa a vyslyš ma, Pane, Bože môj, * daj svetlo mojim očiam,

    aby som v smrti nezaspal, * aby nemohol povedať môj nepriateľ: „Premohol som ho;“

    aby tí, čo ma sužujú, * nezajasali, že som upadol.

    Lenže ja dúfam v tvoje milosrdenstvo, * moje srdce sa teší z tvojej pomoci.

    Budem spievať Pánovi, že ma zahŕňa dobrodeniami * a spievam menu Pána Najvyššieho. Zhliadni na mňa a vyslyš ma, Pane, Bože môj, * daj svetlo mojim očiam,

    aby som v smrti nezaspal, * aby nemohol povedať môj nepriateľ: „Premohol som ho“.

    Žalm 13

    Blázon si v srdci hovorí: “Boha niet.” * Skazení sú a ohavnosti páchajú. Nikto z nich nerobí dobre.

    Pán pozerá z neba na synov ľudských * a skúma, či je niekto rozumný a hľadá Boha.

    Všetci poblúdili, všetci sa skazili; * nikto nerobí dobre, veru, celkom nik.

    Či nezmúdrejú tí, čo páchajú neprávosť * a požierajú môj ľud, akoby jedli chlieb?

    Nevzývajú Pána; ale ešte stŕpnu od strachu, * lebo Boh sa ujíma potomstva spravodlivých.

    Vy chcete zmariť plány bedára, * lež Pán je jeho útočišťom.

    Kiež príde Izraelu * spása zo Siona!

    Keď Pán vyslobodí svoj ľud zo zajatia, * Jakub zaplesá, poteší sa Izrael.

    Sláva: I teraz:
    Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
    Pane, zmiluj sa. (3x)
    Sláva: I teraz:

    Žalm 14

    Pane, kto smie bývať v tvojom stánku? * Kto môže nájsť odpočinok na tvojom svätom vrchu?

    Ten, čo kráča bez poškvrny a koná spravodlivo, * čo z úprimného srdca pravdu hovorí,

    čo nepodvádza svojím jazykom, * nekrivdí svojmu blížnemu, ani ho nepotupuje.

    Čo ničomníka nemá za nič, * ale ctí si ľudí bohabojných.

    Čo nemení prísahu, * aj keď mu vyjde na škodu.

    Čo nepožičiava peniaze na úrok * a proti nevinnému sa nedá podplácať.

    Kto si tak počína, * ten sa nikdy neskláti.

    Žalm 15

    Ochráň ma, Bože, * k tebe sa utiekam.

    Hovorím Pánovi: “Ty si môj Pán. * Pre mňa niet šťastia bez teba.”

    Svätým a slávnym mužom v krajine * patrí moja plná priazeň.

    Rozmnožujú sa útrapy tých, * čo sa ženú za cudzími bôžikmi.

    Nebudem vylievať krv na ich obetu, * ani ich mená nevezmem na pery.

    Ty, Pane, si môj podiel na dedičstve a na kalichu, * v tvojich rukách je môj osud.

    Pripadol mi diel v kraji prekrásnom: * a je to pre mňa znamenité dedičstvo.

    Velebím Pána, čo ma múdrosťou obdaril; * v noci ma k tomu moje srdce vyzýva.

    Pána mám vždy pred očami; * a pretože je po mojej pravici, nezakolíšem sa.

    Preto sa raduje moje srdce a moja duša plesá * aj moje telo odpočíva v nádeji.

    Lebo nenecháš moju dušu v podsvetí * a nedovolíš, aby tvoj svätý videl porušenie.

    Ukážeš mi cestu života. * U teba je plnosť radosti, po tvojej pravici večná slasť.

    Žalm 16

    Vypočuj, Pane, moju spravodlivú žiadosť, * všimni si moju prosbu pokornú.

    Nakloň sluch k mojej modlitbe, * čo plynie z perí úprimných.

    Nech z tvojej tváre vyjde rozsudok o mne; * tvoje oči vidia, čo je správne.

    Skúmaj moje srdce i v noci ma navštív, * skúšaj ma ohňom a nenájdeš vo mne neprávosť.

    Moje ústa nehrešia, ako robia ľudia zvyčajne. * Podľa slov tvojich perí vyhýbam sa cestám násilníkov.

    Pevne drž moje kroky na svojich chodníkoch, * aby moje nohy nezakolísali.

    K tebe, Bože, volám, lebo ty ma vyslyšíš. * Nakloň ku mne sluch a vypočuj moje slová.

    Ukáž svoje predivné milosrdenstvo, * ty, čo pred protivníkmi pravicou zachraňuješ dôverujúcich v teba.

    Chráň ma ako zrenicu oka, skry ma v tôni svojich perutí * pred bezbožnými, čo ma sužujú.

    Obkľučujú ma nepriatelia, * zatvárajú si bezcitné srdcia, ich ústa spupne hovoria.

    Už pristupujú a už ma zvierajú, * očami sliedia, ako by ma na zem zrazili.

    Sú ako lev pripravený na korisť, * ako levíča, čo čupí v úkryte.

    Povstaň, Pane, predíď ich a zraz, * svojím mečom mi zachráň život pred bezbožným,

    svojou rukou pred smrteľníkmi, Pane, * pred smrteľníkmi, ktorým sa podiel života končí na zemi.

    Zo svojich zásob im naplň žalúdok, * nech sa nasýtia ich synovia a čo nezjedia, nech prenechajú svojim deťom.

    Ja však v spravodlivosti uzriem tvoju tvár * a až raz vstanem zo sna, nasýtim sa pohľadom na teba.

    Sláva: I teraz:

  • 01. Katizma

    Žalm 1

    Blažený človek, * čo nekráča podľa rady bezbožných

    a nechodí cestou hriešnikov, * ani nevysedáva v kruhu rúhačov,

    ale v zákone Pánovom má záľubu * a o jeho zákone rozjíma dňom i nocou.

    Je ako strom zasadený pri vode, * čo prináša ovocie v pravý čas,

    a jeho lístie nikdy nevädne; * darí sa mu všetko, čo podniká.

    No nie tak bezbožní, veru nie; * tí sú ako plevy, čo vietor ženie pred sebou.

    Preto bezbožní neobstoja na súde, * ani hriešnici v zhromaždení spravodlivých.

    Nad cestou spravodlivých bedlí Pán, * ale cesta bezbožných vedie do záhuby.

    Žalm 2

    Prečo sa búria pohania? * Prečo národy snujú plány daromné?

    Povstávajú pozemskí králi a vladári sa spolčujú * proti Pánovi a proti jeho pomazanému:

    „Rozbime ich okovy * a ich jarmo zhoďme zo seba!“

    Ten, čo na nebesiach prebýva, sa im vysmieva; * Pán ich privedie na posmech.

    Raz na nich rozhorčene zavolá * a svojím hnevom ich vydesí:

    „Veď ja som ustanovil svojho kráľa * na svojom svätom vrchu Sione!“

    Zvestujem Pánovo rozhodnutie: * Pán mi povedal: „Ty si môj syn. Ja som ťa dnes splodil.

    Žiadaj si odo mňa a dám ti do dedičstva národy * a do vlastníctva celú zem.

    Budeš nad nimi panovať žezlom železným * a rozbiješ ich jak hrnce hlinené.“

    A teraz, králi, pochopte; * dajte si povedať, pozemskí vladári.

    V bázni slúžte Pánovi * a s chvením sa mu klaňajte.

    Podvoľte sa zákonu: žeby sa nerozhneval * a vy by ste zahynuli na ceste, lebo sa rýchlo rozhorčí.

    Šťastní sú všetci, * čo sa spoliehajú na neho.

    Žalm 3

    Pane, jak mnoho je tých, čo ma sužujú! * Mnohí povstávajú proti mne.

    Mnohí o mne hovoria: * „Boh mu nepomáha.“

    Ale ty, Pane, si môj ochranca, * moja sláva, čo mi hlavu vztyčuje.

    Hlasne som volal k Pánovi * a on mi odpovedal zo svojho svätého vrchu.

    A ja som sa uložil na odpočinok a usnul som, * prebudil som sa, lebo Pán ma udržuje.

    Nebudem sa báť tisícov ľudí, čo ma obkľučujú. * Povstaň, Pane; zachráň ma, Bože môj.

    Veď ty si udrel mojich nepriateľov po tvári * a hriešnikom si zuby vylámal.

    Pane, ty si naša spása. * Na tvoj ľud nech zostúpi tvoje požehnanie.

    Sláva: I teraz:
    Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
    Pane, zmiluj sa. (3x)
    Sláva: I teraz:

    Žalm 4

    Bože, ty spravodlivosť moja, * vyslyš ma, keď volám o pomoc.

    V súžení si mi uľavil. * Zmiluj sa nado mnou a vyslyš moju modlitbu.

    Ľudia, dokedy ešte budete mať srdcia tvrdé? * Prečo máte záľubu v márnosti a vyhľadávate klamstvá?

    Vedzte, že Pán zázračne chráni svojho svätého; * Pán ma vyslyší, keď k nemu zavolám.

    Hneváte sa, ale nehrešte; * uvažujte vo svojom srdci,

    rozjímajte na svojich lôžkach * a upokojte sa.

    Obetujte pravú obetu * a dôverujte Pánovi.

    Mnohí hovoria: „Kto nám ukáže šťastie?“ * Pane, ukáž nám svetlo svojej tváre ako znamenie.

    Môjmu srdcu dal si väčšiu potechu, * než majú tí, čo oplývajú vínom a obilím.

    V pokoji sa ukladám a usínam, * lebo len ty, Pane, ma necháš odpočívať v bezpečí.

    Žalm 5

    Pane, počuj moje slová, * všimni si moje vzdychanie.

    Pozoruj moju hlasitú prosbu, * môj kráľ a môj Boh.

    Veď ku tebe, Pane, sa modlím, * za rána počúvaš môj hlas, za rána prichádzam k tebe a čakám.

    Ty nie si Boh, * ktorému by sa páčila neprávosť,

    zlý človek nepobudne pri tebe, * ani nespravodliví neobstoja pred tvojím pohľadom.

    Ty nenávidíš všetkých, čo páchajú neprávosť, * ničíš všetkých, čo hovoria klamstvá.

    Od vraha a podvodníka * sa odvracia Pán s odporom.

    No ja len z tvojej veľkej milosti smiem vstúpiť do tvojho domu * a s bázňou padnúť na tvár pred tvojím svätým chrámom.

    Pane, veď ma vo svojej spravodlivosti pre mojich nepriateľov, * urovnaj svoju cestu predo mnou.

    Lebo v ich ústach úprimnosti niet, * ich srdcia sú plné zrady;

    ich hrtan je ako otvorený hrob, * na jazyku samé úlisnosti.

    Súď ich, Bože, nech padnú pre svoje zámery; * vyžeň ich pre množstvo ich zločinov, veď teba, Pane, rozhorčili.

    Nech sa tešia všetci, čo majú v teba dôveru, * a naveky nech jasajú.

    Chráň ich a nech sa radujú v tebe, * čo tvoje meno milujú.

    Lebo ty, Pane, žehnáš spravodlivého, * ako štítom venčíš ho svojou priazňou.

    Žalm 6

    Pane, nekarhaj ma v svojom hneve, * netrestaj ma v svojom rozhorčení.

    Zľutuj sa, Pane, nado mnou, lebo som nevládny, * uzdrav ma, Pane, lebo sa mi kosti chvejú.

    Aj dušu mám už celkom zdesenú. * Ale ty, Pane, dokedy…?

    Obráť sa, Pane, zachráň mi dušu. * Spas ma, veď si milosrdný.

    Veď medzi mŕtvymi nik nemyslí na teba. * A kto ťa môže chváliť v podsvetí?

    Už ma vyčerpalo vzlykanie, * lôžko mi noc čo noc vlhne od plaču, slzami máčam svoju posteľ.

    Od náreku sa mi oko zahmlilo * a uprostred všetkých mojich nepriateľov som zostarol.

    Odíďte odo mňa, všetci, čo páchate neprávosť, * lebo Pán vyslyšal môj hlasný plač.

    Pán moju prosbu vyslyšal, * Pán prijal moju modlitbu.

    Všetci moji nepriatelia nech sa zahanbia a nech sa zdesia náramne * a zahanbení nech sa ihneď stratia.

    Sláva: I teraz:
    Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
    Pane, zmiluj sa. (3x)
    Sláva: I teraz:

    Žalm 7

    Pane Bože môj, k tebe sa utiekam, * zachráň ma pred všetkými, čo ma prenasledujú, a vysloboď ma,

    aby ma niekto neschvátil a neroztrhal ako lev, * a nemal by som záchrancu.

    Pane, Bože môj, ak som sa čohosi zlého dopustil, * ak som si ruky poškvrnil zločinom,

    ak som sa dobrodincovi odplatil zlom, * ak som nepriateľa olúpil a nechal bez pomoci,

    potom nech ma prenasleduje nepriateľ a nech sa ma zmocní * a nech ma zašliape až do zeme a do prachu zrazí moju česť.

    Povstaň, Pane, vo svojom hneve, * postav sa proti zúrivosti mojich nepriateľov.

    Bože môj, vystúp na súde, * ktorý si ty nariadil.

    I obklopí ťa zhromaždenie národov, * ale ty si zasadni vysoko nad nimi.

    Pán je sudca národov. * Súď ma, Pane, podľa mojej spravodlivosti a podľa mojej nevinnosti.

    Nech je už koniec zlobe hriešnikov. * Posilni spravodlivého, ty, spravodlivý Bože, čo skúmaš myseľ a srdce.

    Boh je moja obrana; * on zachraňuje tých, čo majú srdce úprimné.

    Boh je sudca spravodlivý; * dáva výstrahy každý deň.

    Ak sa hriešnik neobráti, naostrí svoj meč, * napne luk a namieri.

    Pripraví si smrtonosné zbrane, * svoje šípy naplní ohňom.

    Hľa, hriešnik počal neprávosť, * ťarchavý je zlobou a plodí zločin.

    Jamu vykopal a prehĺbil, * lež sám padol do pasce, ktorú nastrojil.

    Jeho zloba zosype sa mu na hlavu, * temeno mu pritlačí jeho násilie.

    Ale ja budem velebiť Pána pre jeho spravodlivosť * a meno najvyššieho Pána budem ospevovať.

    Žalm 8

    Pane, náš Vládca, aké vznešené je tvoje meno na celej zemi! * Tvoja veleba sa vznáša nad nebesia.

    Z úst nemluvniat a dojčeniec pripravil si si chválu * naprotiveň svojim nepriateľom, aby si umlčal pomstivého nepriateľa.

    Keď hľadím na nebesia, dielo tvojich rúk, * na mesiac a na hviezdy, ktoré si ty stvoril:

    čože je človek, že naň pamätáš, * a syn človeka, že sa ho ujímaš?

    Stvoril si ho len o niečo menšieho od anjelov, * slávou a cťou si ho ovenčil

    a ustanovil si ho za vládcu nad dielami tvojich rúk. * Všetko si mu položil pod nohy:

    ovce a všetok domáci statok * aj všetku poľnú zver,

    vtáctvo pod oblohou a ryby v mori * i všetko, čo sa hýbe po dne morskom.

    Pane, náš Vládca, * aké vznešené je tvoje meno na celej zemi!

    Sláva: I teraz:

Back to top button