September

  • 30. september – Svätý hieromučeník Gregor, biskup Veľkého Arménska.

    Svätý hieromučeník Gregor, biskup Veľkého Arménska

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „ostražitý“. Apoštol Arménska a zakladateľ arménskej národnej cirkvi sa narodil okolo roku 240. Podľa arménskych prameňov pochádzal zo vznešenej rodiny. Jeho otec Anag bol arménskym kniežaťom. Po tom, čo jeho otec mal na podnet perzkého kráľa Ardašíra zavraždiť svojho príbuzného arménskeho kráľa Chosrova, upadla celá rodina do nemilosti. Len vďaka dojke Sofii sa Gregor ako jediný z rodiny zachránil. V Kappadócii, kam utiekol, prijal kresťanstvo a znova sa vrátil do Arménska. Po svadbe a narodení dvoch synov sa stal pustovníkom a začal v Arménsku svoju misionársku činnosť. Najskôr ho odmietali, mučili i väznili, no potom sa mu poradilo získať kráľa Tiridata a ďalších vplyvných ľudí na svoju stranu aj pre kresťanstvo, ktoré povýšili za štátne náboženstvo. Stalo sa tak v roku 301. Na kráľovu žiadosť cézarejský biskup Leontios ustanovil Gregora za Katolikosa, najvyššieho arménskeho biskupa. Za jeho pôsobenia mnoho ľudí vrátane šľachty, prijalo kresťanstvo, tak začali vznikať aj prvé chrámy, kláštory a školy. Gregor usporiadal cirkevnú správu, aj preto sa nazýva apoštolom Arménska. Gregor vraj sprevádzal kráľa Tiridata k cisárovi Konštantínovi Veľkému, keď prijal kresťanstvo. Vrelo ich vtedy prijal aj pápež Silvester. Po 31 rokoch arcibiskupskej služby, posledné roky života prežil Gregor v samote v jaskyni Mania v hornoarménskej provincii Daranalia. Zomrel okolo roku 332. V roku 1837 prijal pápež Gregor XVI. dnešného svätca do rímskeho kalendára a ako deň spomienky určil 1. október.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, BBKL, VHL spracoval Ján Sabol

  • 29. september – Náš prepodobný otec Kyriak Pustovník.

    Náš prepodobný otec Kyriak Pustovník

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „od Pána“. Dnešný pustovník sa narodil 9. januára 449 v Korinte. Ako 17-ročný prišiel do Palestíny a prijal mníšsky odev od Eutýmia Veľkého. Bol však primladý na to, aby ho mnísi, združení okolo Eutýmia, prijali. Tak sa stal žiakom Gerazima. Po učiteľovej smrti sa Kyriak vrátil do lavry svätého Eutýmia. Kvôli origenistickým sporom mníchov lavry s Teoktistom Hegumenom ju opustil a utiahol sa do takzvanej starej Lavry Suka neďaleko Betlehemu, kde prijal kňazstvo. Po 39 rokoch odišiel do samoty. Po živote v pustovniach Natufa, Rubba a Sisakím, ho 93-ročného pozvali mnísi lavry Suka na pomoc proti Origenistom a ich rečníkovi Nonnovi. Keď Nonnos zmizol, vrátil sa Kyriak. už ako 98 ročný starec, do pustovne v Susakím. O osem rokov neskôr (od roku 555) žil v jaskyni svätého Charitóna. Zdá sa, že Kyriak bol aj Hymnografom. Predpokladá sa, že je autorom hymnu o vzkriesení Lazára. Hoci ho historické pramene nazývajú „abbas“, je otázne, či bol aj igumenom (predstaveným). V ikonografii sa zobrazuje ako starec so špicatou bradou podľa typu Eremitu, pustovníka. Pretože dlho žil v samote nosí prívlastok Pustovník.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, BBKL spracoval Ján Sabol

  • 28. september – Náš prepodobný otec a vyznávač Charitón.

    Náš prepodobný otec a vyznávač Charitón

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „štedrý“. Predstavený a zakladateľ viacerých mníšskych kolónií v Palestíne pochádzal, podľa vlastnej biografie z mesta Ikonion, v súčasnosti mesto Konya v juhozápadnom Turecku. V jeho rodisku ho pre kresťanskú vieru za vlády cisára Aureliána kruto mučili a väznili až do smrti cisára. Po oslobodení sa vybral do Palestíny. Počas púte do Jeruzalema ho zajali zbojníci. Z jaskyne, v ktorej sa zázračne vyslobodil z rúk zbojníkov, spravil Pharanskú lavru. Zbojníci sa vraj otrávili jedom hada, keď počas ich neprítomnosti vstrekol jed do nádob s vínom. Charitón neskôr založil aj Lavru Duha pri Jeruzaleme a Lavru Suha pri Jerichu. Prepodobný otec a vyznávač Charitón zomrel v pokročilom veku okolo roku 350. Rímske martyrológium jeho meno nespomína.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, VHL spracoval Ján Sabol

  • 27. september – Svätý mučeník Kallistrat a jeho spoločníci.

    Svätý mučeník Kallistrat a jeho spoločníci

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „nádherná armáda“. Dnešný mučeník trpel za vlády cisára Diokleciána spoločne s ďalšími 49 vojakmi. Grécke miney uvádzajú, že pochádzal z Chalcedónu a jeho predkovia, z ktorých jeden bol prítomný pri ukrižovaní, prijali vieru od apoštolov. Osobný príklad vojaka Kallistrata posmelil aj ďalších vojakov vyznať kresťanskú vieru. V Ríme ich po mučení rozštvrtili. Kallistratov kláštor v Konštantínopole je však zasvätený inému rovnomennému svätcovi.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, VHL spracoval Ján Sabol

  • 26. september – Odchod do večnosti svätého apoštola a evanjelistu Jána Teológa. Náš otec svätý Euzébius, rímsky pápež.

    Odchod do večnosti svätého apoštola a evanjelistu Jána Teológa

    Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „Boh je milosrdný“. Podľa synoptických evanjelií boli Ján a jeho brat Jakub Starší synmi Zebedeja a Salome z Betsaidy. Obaja boli rybármi na Tiberiadskom jazere. Ich spoločníkmi pri práci boli Šimon a Ondrej. Ježiš ich spoločne povolal za svojich učeníkov. Obaja Zebedejovi synovia, ktorí sa v zoznamoch apoštolov uvádzajú spoločne, sa spolu s Petrom tešili výsadnému postaveniu. Ježiša sprevádzali pri vzkriesení Jairovej dcéry, počas premenenia na hore a v Getsemanskej záhrade. Markovo evanjelium nazýva oboch bratov „Boanergés“ – Synovia hromu. V Skutkoch apoštolov pôsobí Ján spoločne s Petrom. Túto tradíciu potvrdzuje aj list Galaťanom, ktorý ich oboch spoločne s Jakubom, Pánovým bratom, označuje ako „stĺpy“. Jánovo evanjelium podstatne rozširuje poznatky o dnešnom svätcovi, apoštolovi Jánovi. Predpokladá sa, že „učeníkom, ktorého miloval Ježiš“ a „iným učeníkom“ je práve Zebedejov syn Ján. Aj tu vystupujú obaja hlavní učeníci Peter a Ján spoločne, akoby v určitej „konkurencii“, ktorá nespočíva medzi „Úradom“ a „Duchom“, ale vychádza z ocenenia apoštola Jána. Ján pochádzal zo školy Jána Krstiteľa, bol Ježišovým dôverníkom, stál pod jeho krížom a Ježiš ho uviedol do synovského vzťahu s Máriou. Zo záveru evanjelia možno usúdiť, že Ján sa dožil vysokého veku. O ďalšom Jánovom pôsobení a živote podávajú správu starokresťanské tradície. Už Justín z druhého storočia považuje apoštola Jána za autora knihy Zjavenia. Dionýz z Alexandrie tento názor síce neskôr, kvôli rozdielnemu štýlu spochybňuje, no napriek tomu sa ustálil tradičný názor, podľa ktorého apoštol Ján pôsobil v Efeze a za čias cisára Domiciána ho poslali do vyhnanstva na ostrov Patmos, kde napísal knihu Zjavenia. Odtiaľ sa potom vrátil do Efezu a tu napísal evanjelium. Ako veľmi starý, za čias cisára Trajána, zomrel. Jánov prívlastok “Teológ (csl. Bohoslov)” sa datuje až od 4. storočia. Začiatok úcty k apoštolovi Jánovi sa spája s kultom pri jeho hrobe v Efeze.

    Náš otec svätý Euzébius, rímsky pápež

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „statočný“. Euzébius, ktorý sa uctieva ako mučeník, bol pápežom necelé štyri mesiace. Jeho pontifikát trval od 18. apríla do 17. augusta 308, alebo 309. Spor o znovuprijatie kresťanov, ktorí odpadli od viery počas prenasledovania kresťanov za cisára Diokleciána, a ktorý začal za pápeža Marcela, pokračoval aj za pápeža Euzébia. Hlavou násilnej opozície proti pápežovi Marcelovi aj Euzébiovi bol Heraklius. Ten odmietal, aby odpadlíci mohli oľutovať svoje hriechy. Pápež Euzébius učil úbohých, ako oplakávať svoje hriechy. Tak uvádza aj náhrobný nápis, ktorý vyhotovil pápež Damazus. Cisár Maxencius poslal Heraklia a pápeža Euzébia do vyhnanstva na Sicíliu. Tam pápež Euzébius zakrátko zomrel. Pochovali ho v Kalixtových katakombách.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK spracoval Ján Sabol

  • 25. september – Naša prepodobná matka Eufrozína.

    Naša prepodobná matka Eufrozína

    Jej meno má grécky pôvod a znamená „priateľská“. Podľa legendami opradeného životopisu Eufrozína bola dcérou bohatého a zbožného Pafnutia z Alexandrie. Ako spomína životopisná legenda, Eufrozína sa narodila ako ovocie modlitieb po dlhoročnom bezdetnom manželstve. Aby sa nemusela vydávať a zachovala si panenstvo, ukryla sa, preoblečená za muža, v mužskom kláštore s menom Smaragdus. Do kláštora si vraj chodil po radu aj otec dnešnej svätice, no dcéru, aj keď s ňou rozprával, nespoznal. Podľa legendy sa sama dala dať otcovi spoznať v deň svojej smrti. Po 38 rokoch mníšskeho života Eufrozína v kláštore zomrela. Stalo sa tak okolo roku 470. Rímske martyrológium spomína Eufrozínu 1. januára.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, VHL spracoval Ján Sabol

  • 24. september – Svätá prvomučenica a apoštolom rovná Tekla.

    Svätá prvomučenica a apoštolom rovná Tekla

    Jej meno má grécky pôvod a znamená „Božia sláva“. Ako uvádza životopisná legenda, Tekla bola dcérou váženého občana mesta Ikónium v Lykaónii. Podľa apokryfného spisu Acta Pauli et Theclae bola Tekla žiačkou a spoločníčkou svätého Pavla. Pavol ju svojimi kázňami obrátil na kresťanstvo v jej rodisku, v meste Ikonium, kde sa zdržal dlhšiu dobu. Gregor Nysský spomína, že svätý apoštol spolu s vierou vlieval novoobráteným aj lásku a predsavzatie k panenskému životu. Tekla sa po prijatí viery začala deliť s chudobnými a zrušila svoje zasnúbenie. Ján Zlatoústy používal príbeh svätej Tekly, keď bohatým svojej doby vyčítal, že nie sú voči chudobným dostatočne štedrí. Ženích vzplanul v hneve a Pavla uväznili. Keď ho Tekla v noci navštívila, odsúdili ju na trest smrti upálením a Pavla hneď vyhnali z mesta. Keď počas popravy búrky a krúpy zabránili upáleniu Tekly, dievčinu prepustili na slobodu. Na ceste do Dafné stretla Pavla, ktorý ju vzal so sebou do Antiochie. Tam sa do Tekly zaľúbil sýrčan Alexander. Keď ho odmietla, dosiahol, že Teklu odsúdili na boj v aréne so zvieratami. Keď Tekla skočila do jamy s vodou, aby prijala krst, zvieratá ju nechali na pokoji. Po prepustení sa o ňu starala Tryphaina, ktorú neskôr nazývajú aj kráľovná. Tekla následne sprevádzala Pavla do Myry a potom sa vrátila do Ikónia, kde sa pokúsila obrátiť svoju matku. Nakoniec jej cesta viedla do Seleúcie, kde zomrela pokojnou smrťou. Najstarší záznam o úcte k svätej Tekle pochádza z polovice 4. storočia z okolia Seleúcie, hlavného pútnického miesta k nej, kde sa nachádzal jej hrob. Cisári Zeno a Justinián vystavali na počesť svätej Tekly v Seleúcii veľkolepý chrám. Na východe si svätú Teklu ctia ako prvú ženskú mučenicu. Ďalšie miesta úcty sa nachádzajú ako na východe, tak aj na západe. V okolí Jeruzalema, v Líbyi, na Cypre, v Ríme, Miláne a vo Švajčiarsku.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, VHL spracoval Ján Sabol

  • 22. september – Svätý hieromučeník Fókas, sinopský biskup. Prepodobný Jonáš Presbyter, otec Teofana, tvorcu kánonov, a Teodora Popísaného.

    Svätý hieromučeník Fókas, sinopský biskup

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „tesný“. Mučeník z antického mesta Sinope, v súčasnosti prístavné mesto Sinop v severnom Turecku, bol podľa legendami podfarbeného životopisu údajne synom lodného tesára. Po výsluchu pred prefektom Africanom ho vydali cisárovi Trajánovi. Tam ho mučili a vo vriacom kúpeli zabili. Arcibiskup Ado tvrdí, že Fókasove relikvie preniesli do francúzskeho Vienne.

    Prepodobný Jonáš Presbyter, otec Teofana, tvorcu kánonov, a Teodora Popísaného.

    Jonáš má hebrejský pôvod a znamená „holubica“. Svätý Jonáš bol otcom svätého Teofana, tvorcu kánonov, ktorého si pripomíname 11. októbra a Teodora Popísaného, ktorý je gréckokatolíckom kalendári zapísaný 27 decembra. Jonáš žil čnostným a svätým životom. Jeho obaja synovia sa nebáli priznať sa k vyznávačom ikon v časoch obrazoboreckej herézy. Po smrti svojej manželky Jonáš odišiel do preslávenej Lavry svätého Sávu Posväteného v Palestíne. Presne tam, kde sa mníchmi stali jeho synovia. V kláštore zotrval až do svojej smrti. Boh mu dal dar uzdravovať chorých. Nie je známe, či bol presbyterom už pred vstupom do kláštora. Na ikonách sa znázorňuje, ako kľačí a modlí pred lavrou v púšti a z neba ho žehná Božia ruka.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, VHL, OCA spracoval Ján Sabol

  • 21. september – Svätý apoštol Kodrat z Magnézie.

    Svätý apoštol Kodrat z Magnézie

    Jeho meno má latinský pôvod a znamená „štvorhranný“. Podobne ako Ignác z Antiochie alebo Polykarp, bol aj Kodrat učeník apoštolov a apologéta – obranca viery. No na rozdiel od nich, Kodrát nemal trvalé biskupské sídlo. Zhromaždil roztratenú skupinu kresťanov z Atén, ktorí sa rozpŕchli kvôli prenasledovaniu. Okolo roku 125 predložil cisárovi Hadriánovi Apológiu. Vďaka tomuto dielu sa radí k najvýznamnejším apologétom 2. storočia. V apológii uvádza, že niektorí, ktorých uzdravil a vzkriesil Ježiš, boli ešte jeho súčasníci. Kodrata poznal najmä Euzébius, ktorý vlastnil vydanie jeho rozšírenej Apológie. Kvôli daru prorokovať považovali montanisti Kodrata za svojho predchodcu. Fótios informuje o Aphthartodoketovi a jeho protivníkovi, obaja sa vo svojom spore odvolávajú na Kodrata. V martyrológiu svätého Bédu stojí, – po odvolaní sa na Kodratovo učenie – , že žiadne pokrmy už nie sú zakázané. Apokryfný spis – Jakubov list adresovaný Kodratovi, ho oslavuje ako zapáleného hlásateľa viery. Byzantská tradícia ho považuje za biskupa v Arménsku a v Aténach. Zdá sa, že v naposledy spomenutom meste zomrel ako mučeník.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK spracoval Ján Sabol

  • 20. september – Svätý veľkomučeník Eustatios a spoločníci.

    Svätý veľkomučeník Eustatios a spoločníci

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „trvácny“. Dnešný mučeník bol podľa rímskej legendy armádnym veliteľom v cisárskej armáde Títa a Trajána a volal sa Placidus. Ako uvádza životopisná legenda jeho odvahu v boji vyvažovala miernosť k chudobným. Jeho manželka Trajana, ktorá pochádzala z Ríma, mu porodila dvoch synov. Počas jednej z poľovačiek mal zjavenie. Keď sám prenasledoval jeleňa až do hlbokého lesa, uvidel medzi parohami kríž s Ukrižovaným, ktorý sa mu vraj prihovoril podobne ako apoštolovi Pavlovi. Po tejto udalosti sa obrátil na kresťanstvo spolu s manželkou, ktorá prijala meno Theopista a synmi Agapiom a Aheopistom. Sám si zmenil meno z Placidus na Eustatios. Keď rodina prišla o majetok, vybrali sa do Egypta. Po nešťastnom rozdelení všetkých členov rodiny a ich zázračnom stretnutí sa po niekoľkých rokoch, zomreli v Ríme za cisára Hadriána ako mučeníci. Ich kult je preukázateľný od 8. storočia. Príbeh o zjavení s jeleňom rozpráva Ján Damascénsky. Dnešní svätci sú patrónmi poľovníkov a lesníkov. Na západe potlačil ich kult sv. Hubert. V dnešný deň ich spomína aj Rímske martyrológium.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK a VHL spracoval Ján Sabol

  • 17. september – Svätá mučenica Sofia a jej tri dcéry Viera, Nádej a Láska. Svätá mučenica Teodota.

    Svätá mučenica Sofia a jej tri dcéry Viera, Nádej a Láska

    Meno Sofia má grécky pôvod a znamená „múdrosť“. Správy o matke s troma dcérami siahajú do 7. storočia. Hovoria o hrobe Sofie a jej dcér Viery, Nádeje a Lásky v katakombách svätého Pankráca na Via Aureliana. Z rovnakého obdobia pochádza životopis s prvkami legendy, v latinskej, gréckej, sýrskej, arménskej a gruzínskej reči, podľa ktorého Sofia zomrela v Ríme prirodzenou smrťou tri dni po mučeníckej smrti svojich troch dcér. Latinská verzia z 8. storočia, ktorej autorom je milánsky kňaz Ján, opisuje Sofiu, ktorá ako vdova prichádza so svojimi dcérami z Milána do Ríma. Za cisára Hadriána ich popravili 18 míľ pred mestom a na tom mieste aj pochovali. Pápež Pavol I. preniesol pozostatky dnešných mučeníc do baziliky San Silvestro in Capite. Na mramorovom kalendári v chráme sú uvedené mená dnešných mučeníc 30. septembra. Miesta kultu v talianskej Brescii a Miláne a v nemeckom Elsaßi, svedčia o rozšírení úcty k nim aj na Západe. V umení znázorňujú Sofiu ako matrónu. Svoje tri dcéry ukrýva pod plášťom, alebo jej sedia na kolenách.

    Svätá mučenica Teodota

    Jej meno má grécky pôvod a znamená „daná Bohom“. Ako uvádza životopisná legenda, mučenica Teodota pochádzala z Kapadócie. Za cisára Septima Severa zomrela v meste Nicea ako mučenica. Miestodržiteľom Kapadócie bol vtedy istý Symblicius. Sám vraj žiadal Teodotu, aby sa vzdala kresťanstva, pretože údajne bola veľmi zámožná. Keď milé presviedčanie nepomohlo, nasledovalo kruté a dlhé mučenie. Napokon ju sťali mečom. Telo svätej mučenice Teodoty pochoval zrejme biskup Nicey, Sofrónius.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, OCA, heiligenlexikon.de spracoval Ján Sabol

  • 15. september – Svätý veľkomučeník Nikita.

    Svätý veľkomučeník Nikita

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „víťaz“. Nikita je katolícky Gót, ktorý sa spoločne so svojimi krajanmi stal obeťou prenasledovania za kráľa Athanaricha. Grécke životopisy informujú, že bol vznešeného rodu a vysoko spoločensky postavený. Historicky menej overený je fakt, že sa priatelil s gótskym biskupom Teofilom. Zomrel v roku 370 alebo 372. Zrejme ho upálili. Jeho pozostatky preniesli okolo roku 375 do cilicíjskeho mesta Mopsuestia, dnes sú tam len zrúcaniny, 20 km východne od tureckého mesta Adana, kde mu vybudovali baziliku. V 12. storočí uchovávala jeho pozostatky bazilika v Koštantínopole. Tie sa v 14. storočí dostali do Benátok, kde dodnes spočívajú v chráme svätého Rafaela.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, VHL spracoval Ján Sabol

  • 14. september – Povýšenie úctyhodného a životodarného kríža nad celým svetom. Svätý hieromučeník, Cyprián, kartáginský biskup. Odchod do večnosti nášho otca svätého Jána Zlatoústeho, konštantínopolského arcibiskupa.

    Povýšenia svätého kríža.

    Svätý hieromučeník Cyprián, kartáginský biskup.

    Jeho meno má latinský pôvod a znamená „cyperský“. Biskup z Kartága a cirkevný spisovateľ, vlastným menom Caecilius Cyprianus Thascius, sa narodil v roku 200 alebo 210 v Kartágu. Krátko po jeho obrátení na kresťanstvo ho okolo roku 248 zvolili za biskupa v jeho rodnom meste. Počas prenasledovania za cisára Décia sa ukrýval, no svoje spoločenstvo veriacich nenechal osamotené. Podporoval ho a viedol pomocou početných listov. Po návrate sa musel vysporiadať s odpadlíkmi, a so schizmou, rozkolom feliciánov a novaciánov, ktorí znovuprijatie tých, ktorí sa viery vzdali, odmietali. Cyprián konal v súlade s cirkvou v Ríme a pápežom Kornéliom. Synoda v Kartágu z roku 251 stanovovala podmienky uzmiernenia i znovuprijatia odpadlíkov. Od roku 255 sa Cyprián dostal do konfliktu s pápežom Štefanom I. pri otázke platnosti krstu heretikov. Tri koncily v Kartágu (255, 256, 1.9.256) potvrdili tradičný postoj africkej cirkvi, ktorá popierala platnosť takýchto krstov, s odôvodnením, že heretici nevlastnia milosť, ani Svätého Ducha, ako by potom mohli oboje udeliť? Zrejme sa tu u Cypriána ukázal montanistický vplyv jeho „učiteľa“ Tertulliána. Proti tomuto názoru sa postavil pápež Štefan s tradíciou Rímskej cirkvi, ktorá krst heretikov uznáva. Cypriána podporil Firmilianos z kappadóckej Cézarei a hrozilo, že dôjde ku schizme. No intervenciou Dionýza z Alexandrie u pápeža Štefana sa predišlo rozkolu. Keď za cisára Valeriána opäť došlo k prenasledovaniu, Cypriána vyhnali do Curubis, potom ho previedli späť do Kartága, odsúdili a 14. septembra 258 popravili. Cyprián je autorom početných teologických spisov, najmä v oblasti ekleziológie, teda náuky o Cirkvi.

    Odchod do večnosti nášho otca svätého Jána Zlatoústeho, konštantínopolského arcibiskupa

    Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „Boh je milosrdný“. Ján Zlatoústy ako kazateľ v chráme biskupa Maletia dosiahol strhujúcim slovom jedinečné hlboké pastoračné pôsobenie, ktoré mu v nasledujúcich generáciách prinieslo nehynúcu úctu. Po smrti konštantínopolského biskupa Nektária sa Ján dostal na biskupský stolec hlavného mesta ríše. Ako biskup rozvinul horlivú pastoračnú činnosť. Početným Gótom v hlavnom meste daroval chrám a klerikov, ktorí kázali v ich rodnom jazyku. Pre chorých a chudobných dal vybudovať hospice a nemocnice a staral sa o misie v Trácii a ďalekej Fenícii. Keď v luxuse žijúcej vrstve pripomenul jej povinnosti, zmenila sa počiatočná priazeň uznávanému kazateľovi na odpor voči nemu. Pobúrenie z dvora riadila cisárovná Eudokia s niekoľkými biskupmi na čele s Teofilom z Alexandrie a viedlo v roku 403 na takzvanej Synode pri dube k zosadeniu Jána z biskupského stolca. K nemu pridal cisár prvé Jánovo vyhnanstvo. Nešťastie v cisárskom paláci dalo síce podnet k okamžitému odvolaniu, no opätovnými intrigami po dvoch mesiacoch Jánovi odporcovia dosiahli, že ho konečne vyhnali do mesta Kukusus na arménskej hranici. Tu žil tri roky a svojimi listami posilňoval jemu verných členov cirkevnej obce. Preto jeho nepriatelia podnietili cisára, aby ho prikázal väzniť prísnejšie v meste Pityus pri Čiernom mori. Počas cesty tam Ján Zlatoústy podľahol vyčerpaniu a pri meste Komana 14. septembra 407 zomrel.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK spracoval Ján Sabol

  • 13. september – Svätý hieromučeník Kornélius Stotník.

    Svätý hieromučeník Kornélius Stotník

    Jeho meno má latinský pôvod a znamená „roh, drieň“. Kornélius bol kapitánom „Italskej“ kohorty v palestínskej Cézarei. (Sk 10,1) Existenciu jednotky v zálohe, tvorenej z oslobodených otrokov, zvanej „cohors II italica civium Romanorum“, ktorá v rokoch 69 až 157 operovala v Sýrii, dokazuje kamenný nápis. Kornélius bol bohabojný muž. Peter ho pokrstil na základe zjavenia spoločne s celým jeho domom bez toho, aby ho pred tým obrezal. Kniha Skutkov apoštolov (Sk 15,7 nn.) ho považuje za prvého pohana, ktorého prijali do Cirkvi ako neobrezaného. Podľa siedmej knihy Apoštolskej konštitúcie (46, 3), zbierky pojednaní zo 4. storočia, sa Kornélius stal druhým biskupom v palestínskej Cézarei. Životopisné legendy spomínajú, že na misijných cestách sprevádzal apoštola Petra. O úcte aj na západe svedčí Rímske martyrológium, ktoré Kornélia Stotníka spomína 2. februára.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK spracoval Ján Sabol

  • 12. september – Svätý hieromučeník Autonomos. Svätý mučeník Teodor z Alexandrie.

    Svätý hieromučeník Autonomos

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „autonómny“. Biskup a mučeník pôvodom z Talianska, sa presťahoval do Bitýnie, do mesta Soreos, aby unikol krutému prenasledovaniu kresťanov za cisára Diokleciána. Tento útek mu nepomohol, lebo stúpenci cisára ho dolapili. Zabili ho, keď pri oltári slávil Eucharistiu. Aj Rímske martyrológium spomína od roku 2001 v dnešný deň svätého Autonoma, hneď na druhom mieste po sviatku Najsvätejšieho mena Panny Márie.

    Svätý mučeník Teodor z Alexandrie

    Gréckokatolícka cirkev nám 12. septembra pripomína mučeníka Teodora z Alexandrie. Jeho meno má grécky pôvod a znamená „Boží dar.“ Ako spomína životopisná legenda, Teodor bol jednoduchý kresťan, ktorého pre vieru v Krista uväznili v Alexandrii. Po krutom mučení ho napokon sťali mečom. Bližšie informácie o jeho smrti nie sú sú známe.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa BBKL, VHL, OCA spracoval Ján Sabol

  • 11. september – Naša prepodobná matka Teodora Alexandrijská.

    Naša prepodobná matka Teodora Alexandrijská

    Jej meno má grécky pôvod a znamená „Boží dar“. Život dnešnej svätice spadá do 5. storočia. Ako uvádza životopisná legenda, so svojím manželom žila v Alexandrii. Spomína sa, že keď ju raz jeden neoblomný boháč prehovoril na cudzoložstvo, uvedomila si následne svoj hriech a s kajúcnosťou vstúpila pod menom Teodor do mužského kláštora. V kláštore ju, vraj, ako mnícha Teodora obvinili z cudzoložstva so ženou. Ona sa potom v kláštore o dieťa tejto falošnej ženy starala až do svojej smrti. Potom, čo prepodobná matka Teodora zomrela v kláštore, zistili, že mních Teodor bola žena a obvinenie bolo falošné. O úcte k dnešnej svätici svedčia grécke a rímske životopisy.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa VHL spracoval Ján Sabol

  • 10. september – Sväté mučenice Ménodora, Métrodora a Nymfodora.

    Sväté mučenice Ménodora, Métrodora a Nymfodora

    Ich mená majú grécky pôvod. Ménodora znamená „duchovný dar“, Métrodora „matkin dar“ a Nymfodora „dar nevesty“. Dnešné svätice nosia v gréckych mineách a iných kalendároch označenie „tri panny“. Ich príbeh je opradený legendami. Za Krista trpeli v Bitýnii, v Pýtijských kúpeľoch. Poľa historických spisov ich zatkli za éry sudcu Fronta. Ménodora už počas vypočúvania viackrát upadla do bezvedomia, neskôr na následky mučenia počas výsluchu zomrela. Métrodoru a Nymfodoru popravili na kolese. Obvykle sa uvádza, že poprava sa konala v roku 303. Časť relikvií dnešných mučeníc je uložená na Hore Athos v ruskom kláštore svätého Panteleimona a ruka svätej Métrodory sa nachádza v tamojšom kláštore Krista Vševládcu.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa VHL, OCA spracoval Ján Sabol

  • 09. september – Svätí a spravodliví Boží predkovia Joachim a Anna. Náš prepodobný otec a vyznávač Teofan.

    Svätí spravodliví Boží predkovia Joachim a Anna

    Deň po sviatku Narodenia Presvätej Bohorodičky pamätá Gréckokatolícka cirkev na jej rodičov svätých Joachima a Annu. Mená dnešných svätcov majú hebrejský pôvod. Joachim znamená „Boh ho vzpriami“ a Anna „milá“. Podľa Jakubovho Protoevanjelia bol Joachim manželom svätej Anny a otcom Bohorodičky Márie. Podľa tradícií, ktoré súviseli s rozprávaním o Márii, býval neskôr Joachim s Annou v Jeruzaleme, Ján Damascénsky upresňuje, že pri Ovčej bráne. Pretože boli bezdetní, kňazstvo ho pozbavilo možnosti prinášať v chráme obety. Preto sa utiahol do samoty, no naďalej žil dobročinne a nábožne. Po 20-ročnom manželstve mu anjel zvestoval, že sa mu narodí dieťa a podľa jednej tradície k tomu došlo v Nazarete. Iná tradícia, ktorá pochádza zo starého jeruzalemského chrámu zasväteného Panne Márie tvrdí, že Mária sa narodila a bývala v Jeruzaleme. Avšak krypta a pohrebisko Joachima a Anny vzniklo v tomto chráme v oveľa neskoršej dobe. Vo východnej cirkvi Joachimovo meno opakovane spomína Epifanios Salamis a trvalá tradícia úcty k Joachimovi sa vytvorila v 7. storočí. Podobne aj Annu spomína po prvýkrát Jakubovo Protoevanjelium z 2. storočia. Vraj zomrela v Jeruzaleme a bola pochovaná vo vlastnom dome. V roku 710 preniesli jej pozostatky do Konštantínopolu. Kult svätej Anny siaha na východe do 6. storočia.

    Náš prepodobný otec a vyznávač Teofan

    Jeho meno je gréckeho pôvodu a znamená „Boh sa zjavil“. Prepodobný Teofan, s prívlastkom pôstnik z hory Diabenos, mal pohanských rodičov. Vďaka oblečeniu chudobného dieťaťa obsiahol milosť veriť v Krista. Dal sa pokrstiť a tajne opustil rodičov. Vybral sa k starcovi pustovníkovi na hore Diabenos, ktorý tam takto žil už 75 rokov. Mladý Teofan sa naučil čítať Sväté Písmo a pravidlá mníšskeho života. Keď po piatich rokoch starec zomrel, Teofan prežil v samote v jeho jaskyni ďalších 58 rokov. Potom zostúpil z vrchu a úspešne hlásal evanjelium medzi pohanmi. Za cisára Carusa a jeho synov Numeriána a Carina, svätého Teofana pre kresťanskú vieru mučili, no po mnohých útrapách starca prepustili na slobodu. Posledné roky svojho života prežil v horách. Náš prepodobný otec a vyznávač Teofan zomrel okolo roku 300.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, VHL, OCA spracoval Ján Sabol ml.

  • 08. september – Narodenie našej Presvätej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny. Svätí mučeníci Rufus a Rufianus. Náš prepodobný otec Sergej, rímsky pápež.

    Narodenie našej Presvätej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny

    Svätí mučeníci Rufus a Rufianus

    V deň, keď Gréckokatolícka cirkev s Rímskokatolíckou slávia sviatok Narodenia Panny Márie, pamätá Gréckokatolícka cirkev aj na svätých mučeníkov Rufusa a Rufiana. Mená oboch svätcov majú latinský pôvod a rovnaký význam „ryšavý“. O živote dnešných bratov chýbajú overené biografické údaje. Grécke miney udávajú 8. september ako deň, keď prijali mučenícke koruny.

    Náš prepodobný otec Sergej, rímsky pápež

    Meno Sergej má latinský pôvod a znamená „sluha“. Prvý pápež s menom Sergej bol synom sýrskych prisťahovalcov z Palerma. Po smrti Konona ho zvolili uprostred sporu ďalších kandidátov Teodora a Paschalisa. Sergejov pontifikát začal 15. decembra 687. Pevne odmietol podpísať uzávery Trullanskej synody z roku 692, hoci naň naliehal cisár Justinián II. Bezpečnostné zložky Ríma, Ravenského exarchátu a Pentapolisu odmietali potom cisárov príkaz, aby pápeža zatkli a priviedli ho na východ, čo bolo dôkazom slabej autority cisára v Taliansku. Pápež Sergej udržiaval čulý kontakt s Anglickom a Francúzskom. Do svätej omše zaradil spev Baránok Boží. Cirkevný rok na západe obohatil o mariánske sviatky Zosnutia, Stretnutia Pána, Narodenia a Zvestovania a takisto zaviedol sviatok Povýšenia svätého Kríža. Náš prepodobný otec Sergej, rímsky pápež, zomrel 8. septembra 701.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa VHL, LThK spracoval Ján Sabol

  • 07. september – Svätý mučeník Sózont.

    Svätý mučeník Sózont

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „záchranca“. Sózont je mučeník z Nikomédie. Podľa gréckych mineí ho hodili do ohňa, z ktorého však bez zranenia vystúpil. Nato vraj v pokoji zomrel . Rímske marytológium spomína v dnešný deň mučeníka Sózonta, ktorého upálili nie v Nikomédii, ale v cilícijskom Pompejopolise. Jeho prívlastok pastier nás informuje o jeho povolaní. Zomrel ako mučeník, pretože vraj rozbil striebornú modlu a kusy z nej rozdal chudobným. Podrobne o dnešnom svätcovi informuje kartuziánsky hagiograf a cirkevný historik Surius. V oboch prípadoch zrejme ide o toho istého svätca.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa VHL spracoval Ján Sabol ml.

  • 06. september – Spomienka na zázrak, ktorý vykonal veľvojvodca Michal v Kolosách, čiže v Chónach. Svätý mučeník Eudoxios a spoločníci.

    Spomienka na zázrak, ktorý vykonal archanjel Michal v Kolosách, čiže v Chónach

    Podľa legendami opradeného životopisu sa pri Kolosách v Chonách, čo v preklade znamená “vodný vír”, nachádzal chrám zasvätený archanjelovi Michalovi. O chrám s liečivým prameňom sa staral Archippos. Toho archanjel Michal zachránil, keď sa pohania pokúsili toto miesto zaplaviť. Legenda ďalej hovorí, že Michal rozdelil horu, a tak presmeroval valiacu sa vodu. Námet dnešného sviatku sa stal obľúbeným aj v ikonografii. Najstaršie vyobrazenia sa datujú do 6. storočia.

    Svätý mučeník Eudoxios a spoločníci v utrpení

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „dobrej povesti“. Ako píše životopisná legenda Eudoxios bol ministrom na dvore cisára Diokleciána. Svojho úradu sa musel zriecť, pretože bol kresťanom. V arménskom meste Melitény ho udal jeden roľník. Zbožný Eudoxios sa vybral v preoblečení naproti vojakom, ešte pred ich príchodom, a pýtal sa na dôvod ich príchodu. Potom ich zaviedol do svojho domu a pripravil im chutné jedlo. Posilnení vojaci sa potom dozvedeli, že ich hostil Eudoxios, ktorého mali zatknúť. Tak sa dnešný svätec rozlúčil s manželkou Bazilissou a šiel k roľníkovi. Keď Eudoxios odmietol obetovať Jupiterovi, postavil pohan pred verejný súd zhromaždený ľud a vojakov. Každý, kto by neposlúchol cisárov rozkaz, sa mal vzdať zbrane a cisárskeho oblečenia. Tak svoje šaty odhodil nielen Eudoxios, ale s ním aj ďalších 1104 vojakov. Vojakov nechal rímsky senát popraviť a Eudoxia po krutom mučení spolu s jeho priateľom v Kristovi Zenom sťať. O týždeň zomrel pod mečom aj svätý Makarios. Svätý mučeník Eudoxios a spoločníci zomreli za Krista v roku 312. O úcte aj na západe svedčí Rímske martyrológium, ktoré dnešných mučeníkov spomína 5. septembra.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, www.glaubenszeugen.de , VHL spracoval Ján Sabol

  • 05. september – Svätý prorok Zachariáš, otec úctyhodného Jána Predchodcu.

    Svätý prorok Zachariáš, otec úctyhodného Jána Predchodcu

    Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „Boh si spomenul“. Alžbetin manžel a otec Jána Krstiteľa pochádzal z Abiášovej triedy. Bol to nábožný človek, no zapochyboval, keď mu anjel oznámil narodenie syna. Za to ho stihol trest: onemel. Až keď sa jeho syn narodil a dali mu meno, vrátila sa Zachariášovi reč a zaspieval chválospev. Správa, že Zachariáša dal zavraždiť Herodes, je legendou a našla svoju tradíciu v apokryfných spisoch. Hlava proroka Zachariáša by sa mala nachádzať v Lateránskej bazilike a jeho čeľusť zasa v ďalšej rímskej bazilike Santa Maria Maggiore. Rímske martyrológium si svätého proroka Zachariáša, otca Jána Krstiteľa pripomína 5. novembra. Východná cirkev si dnes pripomína deň jeho smrti.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, VHL spracoval Ján Sabol

  • 04. september – hieromučeník Babylas, biskup veľkej Antiochie.

    Svätý hieromučeník Babylas, biskup veľkej Antiochie

    Jeho meno má neznámy pôvod a význam. Babylas sa v období rokov 237 až 251 stal nástupcom Zebenna na biskupskom stolci v Antiochii. V predvečer počas Veľkonočných obradov zrejme zakázal cisárovi Filipovi Arabsovi a jeho manželke Otacilie Severe vstup do chrámu, pretože sa podieľali na smrti cisára Gordiania. Décius dal Babylasa neskôr z pomsty za pohanenie cisárskej dôstojnosti zatknúť a zavraždiť. Ján Zlatoústy potvrdzuje, že ho zaškrtili. O storočie neskôr cisár Gallus (351-354) preniesol Babylasove pozostatky na predmestie Dafnis a Julián Odpadlík vrátil v roku 362 jeho pozostatky na cintorín. Odtiaľ putovali do Baziliky svätého Babylasa na druhej strane rieky Orontes, ktorú vybudoval biskup Meletios (+381). V tomto chráme o Babylasovi rečnil Ján Zlatoústy. Aj talianske Miláno vlastnilo Babylasove pozostatky do konca 5. storočia. V stredoveku boli relikvie svätého Babylasa prevezené do Cremony v Taliansku, kde sa uctievajú dodnes.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, BBKL spracoval Ján Sabol

  • 03. september – Svätý hieromučeník Antim, nikomédijský biskup. Náš prepodobný otec Teoktist, spoluaskéta veľkého Eutymia.

    Svätý hieromučeník Antim, nikomédijský biskup

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „pokrytý kvetmi“. Antim, biskup Nikomédie v Bitýnii, sa stal obeťou Diokleciánovho prenasledovania kresťanov, hneď na jeho začiatku. Popravili ho sťatím v roku 303. Spolu s ním vraj zomreli tisíce ďalších kresťanov. Euzébius z Cézarey o ňom píše, že si na Antima spomína pri pilieroch slávy svätých. Cisár Justinián ho ustanovil za patróna veľkolepého chrámu. Antim pravdepodobne napísal list adresovaný prenasledovanej cirkevnej obci.

    Náš prepodobný otec Teoktist, spoluaskéta veľkého Eutymia

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, BBKL spracoval Ján Sabol

  • 02. september – Svätý mučeník Mamant.

    Svätý mučeník Mamant

    Svätý Mamant je mučeníkom z kappadóckej Cézarey. Podľa správ Bazila Veľkého a Gregora Naziánskeho bol pastierom. Ďalšie zachované správy, podfarbené legendami, ho opisujú ako rodáka z Gangry, (v súčasnosti turecké mesto Çankırı), ktorý ako 15 ročný zomiera mučeníckou smrťou za vlády cisára Aureliána. Najmä v gréckej cirkvi sa uctieva ako patrón dobytka. Nad jeho jaskyňou v Cézarei vznikol v roku 350 chrám. V piatom storočí postavili jemu zasvätený chrám v Konštantínopole. Odtiaľ sa úcta k nemu rozšírila do Gruzínska, Libanonu, Grécka a na Cyprus. V deviatom storočí časť jeho relikvií preniesli do Lyonu. Križiaci priniesli jeho úctu do severného Talianska. Cez Francúzsko sa dostala až do Španielska. V roku 1075 sa Mamant stal patrónom katedrály vo francúzskom Langres. Tá v 13. storočí získala relikviu hlavy a ruky sv. Mamanta. Na miniatúrach z byzantskej doby je Mamant zobrazený ako mladý pastier; na ikonách z neskoršieho obdobia zasa ako jazdí na levovi.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, BBKL spracoval Ján Sabol

  • 01. september – Začiatok indiktu, to jest nového roka. Náš prepodobný otec Simeon Stĺpnik a jeho matka.

    Začiatku indiktu, to jest nového liturgického roka

    Náš prepodobný otec Simeon Stĺpnik

    Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „počúvajúci“. Sýrsky askéta a prvý a najvýznamnejší stĺpnik, sa narodil na konci 4. storočia (okolo roku 389 alebo 390) v meste Sis na hraniciach so Sýriou a Cilíciou, v dnešnej južnej časti stredného Turecka. Pokrstili ho v detskom veku. Ako chlapča pásol ovce svojich rodičov a nepodarilo sa mu získať vzdelanie. Ako 13-ročný okolo roku 403 vstúpil do kláštora Eusebona pri Teled, no o 9 rokov neskôr ho kvôli prísnej askéze opustil. Tak sa Simeon stal pustovníkom pri Telneshin (Der Sim’an) a po istom čase sa presídlil do blízkeho pohoria. Aby unikol pred obťažovaním návštevníkov, usadil sa okolo roku 422 na stĺpe a takto prežil až do sklonku svojho života, vystavený všetkým druhom počasia. Spočiatku nízky stĺp, vysoký 3 metre, sa pomaly vyvyšoval a dosiahol výšku 20 metrov. Zakrátko si Simeon získal povesť veľkej svätosti a začali ho navštevovať početné zástupy, ktorým kázal dvakrát denne. Pre tých, ktorí mu kládli otázky, bol duchovným radcom a evanjelizátorom. Prichádzal k nemu aj cisári, chorí a bezdetné páry. Mních Teodoret, ktorý poznal Simeona osobne, ho opisuje ako plného radosti a dobra. Simeon sa vyslovil za zvolanie Chalcedónskeho koncilu a jeho názor sa ukázal ako rozhodujúci. Nie všetky spisy, ktoré sa pripisujú Simeonovi Stĺpnikovi sú autentické. Prepodobný Simeon zomrel 25. júla, alebo 2. septembra 459 v Qal’at Sim’an.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, VHL spracoval Ján Sabol

Back to top button