Október

  • 25. október – Svätí mučeníci a notári Marcián a Martyrios.

    Svätí mučeníci a notári Marcián a Martyrios

    Meno Marcián má latinský pôvod a znamená „zasvätený pohanskému božstvu vojny Marsovi“ a meno Martyrios má grécky pôvod a znamená „svedok“. Takzvaní svätí notári Marcián a Martyrios boli klerikmi a pracovali u konštantínopolského patriarchu Pavla I. Martyrios bol subdiakonom a Marcián kantorom. Počas ariánskych sporov za cisára Konštancia spoločne s patriarchom opustili mesto a vrátili sa doň, keď bol v Arménsku patriarcha zavraždený. Nato ariáni Marciána a Martyria chytili a sťali mečom. Zomreli v roku 358. Nad ich hrobom vybudovali konštantínopolskí patriarchovia Ján Zlatoústy a Sisinnios I. baziliku. Historickým prameňom pre informácie o ich mučeníckej smrti je úryvok z diela Atanáza Veľkého Historia acephala. Dnešných mučeníkov spomína aj Rímske martyrológium.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, VHL spracoval Ján Sabol

  • 24. október – Svätý mučeník Aretas a spoločníci.

    Svätý mučeník Aretas a spoločníci

    Meno Aretas má grécky pôvod a znamená „dobrodinec“. Aretas bol popredným kresťanom v meste Nadžran v severnom Jemene. Spolu s početným zástupom spoločníkov vo viere sa stal obeťou prenasledovania kresťanov, ktoré uskutočnil júdsky kráľ Himjaritov Dunaan po tom, čo v októbri 523 dobyl ich mesto. Iná životopisná legenda spomína, že Aretas bol miestodržiteľom mesta a na rozdiel od ostatných miest, v jeho meste ľudia neodpadli od viery a kráľovmu nariadeniu vzdorovali. Aretas mal vraj v čase popravy už 95 rokov a spolu s ním zomrelo okolo 340 jeho spoluobčanov, vrátane ženy a jej dieťaťa. Etiópsky kráľ Elesbaas, ktorý kráľa Dunaana porazil, dal na počesť dnešných svätcov vystavať veľkolepý chrám. O úcte k Aretasovi a jeho spoločníkom v umučení aj na západe svedčí Rímske martyrológium.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, VHL spracoval Ján Sabol

  • 23. október – Svätý apoštol Jakub, podľa tela Pánov brat.

    Svätý apoštol Jakub, podľa tela Pánov brat

    Meno Jakub má hebrejský pôvod a znamená „druhorodený“. Jeho matka Mária bola pri Ježišovom ukrižovaní; jeho otec nie je známy. Jakubov druhý prívlastok „Mladší“, ktorý používal iba na začiatku, je odvodený zrejme od jeho nízkej postavy. Na začiatku účinkovania Ježiša sledoval, podobne ako ďalší Ježišovi príbuzní, Ježišovo účinkovanie skepticky. Zjavenie Krista (1Kor 15,7) ho pohlo k viere (Sk 1,14). Po Petrovom úteku sa stal hlavou Jeruzalemskej cirkvi. V sprievode svojej manželky vykonal pravdepodobne misijné cesty v rámci Palestíny (1Kor 9,5). Hoci sám prísne dodržiaval židovské zákony, presadzoval zásadné oslobodenie od zákona pre kresťanov z pohanstva. Napriek tomu sa neprávom mnoho židokresťanov, ktorí propagovali dodržiavanie židovských zákonov, odvolávalo ešte za jeho života na neho. Pre jeho zbožnosť a askézu mu dali ďalší podľa Klemeta Alexandrijského, Jozefa Flávia a Euzébia prívlastok „spravodlivý“. Cirkevný historik Hegesippus uviedol, že iba Jakub sám smel vstúpiť do svätyne, čo naznačuje, že zrejme pochádzal z kňazskej triedy. Židovský veľkňaz Ananos využil v roku 62 v čase Paschy uprázdnený stolec prokurátora, aby dal úspešného Kristovho svedka ukameňovať. Podľa Hegesippa ho sotili z vrcholu Jeruzalemského chrámu a následne kyjakom ubili k smrti. Relikviu jeho hlavy si uctievajú v dóme v talianskej Ancone. Priniesli ju z Konštantínopolu. Neznámy autor vydal pod jeho menom dva listy a evanjelium.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, BBKL, VHL spracovl Ján Sabol

  • 22. október – Svätý apoštolom rovný Aberkios Divotvorca, hierapolský biskup. Siedmi svätí mladíci z Efezu.

    Svätý apoštolom rovný Aberkios Divotvorca, hierapolský biskup

    Jeho meno má grécky pôvod a neznámy význam. Aberkios bol biskup-misionár vo frýgijskom meste Hierapolis. Podľa Rímskeho martyrológia žil za čias cisára Marca Aurélia. Keď rozkaz cisára priniesť obetu modlám dorazil aj do Hierapolisu, Aberkios vraj modly porozbíjal. V celom meste vládol rozruch, hoci sa vďaka jeho divotvorectvu obrátilo mnoho pohanov na kresťanstvo. Ako 72-ročného ho vraj sám pozval cisár do Ríma, aby oslobodil od démonov jeho dcéru Lucillu. Po jej uzdravení pôsobil Aberkios v Sýrii a potom sa vrátil do Hierapolisu, kde mu Boh zjavil kedy zomrie. Ako pokračuje životopisná legenda, Aberkios si sám vykopal hrob, pripravil náhrobný nápis, napomenul ľud k zbožnému životu a ustanovil svojho nástupcu. Zomrel okolo roku 200. Aberkius Divotvorca je možno autorom obranného spisu kresťanskej viery, ktorý bol adresovaný cisárovi. Na ikonách sa znázorňuje v biskupskom rúchu ako stojí v púšti. V pozadí sú hory a on dvíha svoje ruky k nebu, s prosbou za mesto Hierapolis a za prenasledovaných kresťanov.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa VHK, www.heiligenlexikon.de spracoval Ján Sabol

  • 21. október – Náš prepodobný otec Hilarión Veľký.

    Náš prepodobný otec Hilarión Veľký

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „jasný“. Hilarión Veľký sa narodil v roku 291 v meste Tabatha pri Gaze. Všetky informácie o tomto zakladateľovi mníšstva v Palestíne, pochádzajú z biografie napísanej pred rokom 392 svätým Hieronymom, ktorý sa o živote Hilariona dozvedel predovšetkým od Epifánia Salamisa a z niekoľkých poznámok významného neskoroantického cirkevného historika Sozomena. Hilarión ako mládenec a študent v Alexandrii prijal krst. Potom sa na niekoľko rokov stal žiakom svätého Antona, pri ktorom sa naučil odriekavému spôsobu života. Keď sa Hilarión vrátil do vlasti, rozdal svoj majetok a žil ako pustovník v púšti pri Majume. Kvôli početným uzdraveniam tam k nemu začalo prichádzať okrem žiakov aj množstvo núdznych. Hilarión pred nimi utiekol do Egypta, potom z rovnakej príčiny na Sicíliu a Dalmáciu. Posledné roky dožil na samote pri Paphos na Cypre a v roku 371 tam zomrel. Odtiaľ vzal Hilariónov žiak Hesychios tajne jeho pozostatky a preniesol ich do Gazy. Pútnik z talianskej Piacenzy dokazuje vo svojom cestovnom zápisníku z roku okolo 570 existenciu Hilariónovho hrobu v blízkosti Gazy. Mimoriadnej úcte sa Hilarión tešil na Cypre, no aj v Benátkach, Pise a vo Francúzsku. Na západe ho od čias Bédu Ctihodného, teda prelomu 8. storočia, spomínajú všetky zoznamy mučeníkov.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, BBKL spracoval Ján Sabol

  • 20. október – Svätý veľkomučeník Artemios.

    Svätý veľkomučeník Artemios

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „zdravý“. Artemios je mučeníkom, ktorého relikvie si utievali najmä v konštantínopolskom chráme svätého Jána. Obzvlášť ho vzývali pri chorobách. Artemios zomrel zrejme spolu s kňazom Makariom a Eugéniom v Antiochii po dlhých útrapách ako mučeník v roku 363. Legendami podfarbený životopis z 9. storočia, ktorého autorom je Ján z Rodosu, ho chybne stotožňuje s jeho menovcom Artemiom, ktorého Konštantín Veľký poslal ako správcu do Alexandrie. Ten sa stal prívržencom proariánsky naladeného Gregoria Alexandrijského, bol všeobecne nenávideným a Julián Odpadlík ho odsúdil na smrť. Ešte predtým preniesol pozostatky svätých apoštolov Andreja a Lukáša z Achájska do Konštantínopolu. Uložili ich v chráme svätých apoštolov.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, VHL spracoval Ján Sabol

  • 19. október – Svätý prorok Joel. Svätý mučeník Varus. Náš prepodobný otec Ján Rilský.

    Svätý prorok Joel

    Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „Jahve je Boh“. Meno Joel nosí v Starom Zákone viacero osôb, z ktorých vyniká prorok Joel. Úvodná veta rovnomennej prorockej knihy ho predstavuje iba ako syna Fatuela. V Knihe dvanástich prorokov stojí kniha proroka Joela v Mazoretskom texte ako druhá v poradí, v Septuaginte je na štvrtom mieste. Situačne prevláda vykreslenie veľkej celospoločenskej núdze. Prvá a druhá kapitola v dvoch stupňoch znázorňuje vtedy aktuálne premnoženie kobyliek a sucho, a ich dôsledky na človeka a dobytok, naliehavú výzvu k pokániu, pôstu a modlitbe a napokon útechu v podobe prísľubu Božieho požehnania. Druhá časť vykresľuje v apokalyptických sledoch svetový súd nad cudzími národmi v podobe krvavej bitky, ktorý je zarámovaný do prísľubom vyliatia Ducha na celý Izrael na konci vekov a vyhliadkou na rajské požehnanie Júdu. V centre oboch častí stojí myšlienka Dňa Jahveho. V prvej časti má charakter obmedzenej a dočasnej udalosti, v druhej časti kozmického a eschatologického súdneho dňa. Kniha proroka Joela bola ovplyvnená skoršími prorokmi Izaiášom, Ezechielom, Amosom, Sofoniášom. Skaza kobyliek zasa čerpá z knihy Exodus. Kniha proroka Joela vznikla v čase perzského zajatia alebo po ňom, v 4. storočí pred Kristom.

    Svätý mučeník Varus

    Náš prepodobný otec Ján Rilský

    Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „Boh je milosrdný“. Ján Rilský sa narodil okolo rok 876 v bulharskom meste Kjustendil. Bol mníchom a zrejme aj pustovníkom južne od Sofie. Keď sa k nemu začalo pridávať stále viac žiakov, položil základy kláštora Rila. Kláštor aj viedol a ten pod jeho vedením rýchlo rozkvital. Ján Rilský prikladal veľkú vážnosť fyzickej práci mnícha. Sám sa vraj odmietol stretnúť s cárom Petrom, ktorý bol spoluvládcom Bulharska a podporoval mníšstvo, pretože mníchov učil, aby nemali žiaden kontakt so svetskými vládcami. V kláštore, ktorý založil, zomrel v roku 946. O 34 rokom neskôr preniesli jeho pozostatky do Sofie a v roku 1470 z mesta Veliko Tărnovo naspäť do Rily.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, heiligenlexikon.de spracoval Ján Sabol

  • 18. október – Svätý apoštol a evanjelista Lukáš. Náš prepodobný otec Julián Pustovník.

    Svätý apoštol a evanjelista Lukáš

    Náš prepodobný otec Julián Pustovník

    Jeho meno má latinský pôvod a znamená „z pokolenia Juliánov“. Julián Pustovník bol pustovníkom pri rieke Eufrat v oblasti Osroene. Niektorí súčasní historickí bádatelia ho stotožňujú s mníchom z Edessy. Julián žil istý čas na vrchu Sinaj, kde vybudoval baziliku. Počas prenasledovania kresťanov za cisára Valensa svojou prítomnosťou a horlivou vierou povzbudzoval antiochijských katolíkov proti ariánom. Julián Pustovník zomrel okolo roku 380. Svätý Ján Zlatoústy nazýva prepodobného Juliána divotvorcom a hovorí o jeho sláve, ktorú mu preukazovali počas jeho života i po jeho smrti.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, VHL spracoval Ján Sabol

  • 17. október – Svätý prorok Ozeáš. Prenesenie pozostatkov svätého Lazára, ktorý bol štyri dni v hrobe.

    Svätý prorok Ozeáš

    Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „Boh je záchrana“. Ozeáš je prvým z malých prorokov, možno preto, že pochádzal z efraimského kmeňa. Bol synom istého Beeriho. Pôvod Ozeáša ostáva neznámy. Bol mladším súčasníkom proroka Amosa. Podobne ako Amos, aj on pôsobil v Severnom kráľovstve, podľa sekundárnych zdrojov (Iz 1,1) za čias júdskych kráľov od Oziáša po Ezechiáša. Prorok Ozeáš pôsobil aj po vláde izraelského kráľa Jeroboama II. (793-753 p.K.) a jeho činnosť siahala do čias sýrsko-efraimskej vojny, avšak nie až do zániku severného kráľovstva. Pôsobenie proroka Ozeáša možno vymedziť do rokov 750 až 725 pred Kristom. Kniha proroka Ozeáša pozostáva z dvoch zbierok: Prvú časť tvorí cudzia a vlastná správa o manželstve proroka, ktorú predeľujú slová Jahveho. Druhú časť tvorí zbierka karhaní, hrozieb ako aj prísľuby spásy. Zbierka vznikla krátko po Ozeášovej smrti v kruhu jeho žiakov. Počas ďalšieho júdskeho spracovania ju doplnili o novšie časti. Kniha zobrazuje Boží trest pre svoj ľud, ktorý do kultu Jahveho zavádzal kanaánsku modloslužbu, nedostatočne poznal Boha, či sa od neho dokonca odvracal. Ozeášovo ohlasovanie podstatne ovplyvňovali jeho skúsenosti z manželstva. Jeho obraz na významnom mieste v prorockom ohlasovaní používajú aj DeuteroIzaiáš, Jeremiáš a Ezechiel. K obrazu manželstva Ozeáš pridáva obraz vzťahu otca a syna. Izrael sa práve pôsobením zmlúv, kňazov a falošných prorokov stal „Kanaánom“, a tak stratil medzi národmi svoje osobitné postavenie vyvoleného a Bohu zasväteného národa. Na druhej strane je však posolstvo skazy aj posolstvom nádeje a spásy, nového „manželského“ zväzku. Uprostred ohlasovania stojí volanie k tajomstvu Božej lásky, alebo k obráteniu zdôvodnenému jeho svätosťou. Prorok Ozeáš sa tak stal poslom Božej lásky a dobroty presahujúcej ľudské kritériá.

    Prenesenie pozostatkov svätého Lazára, ktorý bol štyri dni v hrobe

    Meno Lazár má hebrejský pôvod a znamená „Boh pomohol“. O Lazárovi, bratovi Marty a Márie z Betánie, podáva správu len evanjelista Ján. Ježiš bol s nimi spriatelený a zrejme ich navštevoval častejšie. Istú dobu pred Ježišovou poslednou Paschou Lazár zomrel, no Ježiš ho vzkriesil z mŕtvych. Preto v neho uverili mnohí a Synedrium sa rozhodlo, že Ježiša a Lazára zabijú. Evanjelista Ján ešte Lazára spomína ako bol v Betánii pri jedle. Ďalšie overené údaje o Lazárovom živote chýbajú. Od 4. storočia Betániu zvykli nazývať Lazarium. Aj dnešný arabský názov Elazarije, odkazuje na Lazára. Z tohto obdobia je dosvedčený aj Lazárov hrob, ku ktorému v neskorších dobách pristavali chrám a miesto viackrát podrobili stavebným zmenám. Od 4. storočia sa v sobotu pre Kvetnou nedeľou konali procesie z Jeruzalema do Betánie. Podľa východnej tradície bol zrejme Lazár biskupom na Cypre v meste Kition. Tam v 9. storočí našli jeho údajný hrob a pozostatky. Tie na príkaz cisára Leva VI. preniesli do Konštantínopolu a umiestnili v tamojšom chráme spravodlivého Lazára. Dnešný deň je spomienkou na túto udalosť. Po dobití Konštantínopolu križiakmi, sa Lazárove relikvie dostali do francúzskeho Marseille. Tieto relikvie sa dnes nachádzajú vo francúzskom meste Autun.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, heiligenlexikon.de spracoval Ján Sabol

  • 16. október – Svätý mučeník Longín Stotník.

    Svätý mučeník Longín Stotník

    Jeho meno má latinský pôvod a znamená „dlhý“. Podľa Pilátových aktov bol Longín buď vojakom, ktorý prebodol pod krížom Ježišov bok, alebo kapitánom, ktorý dozeral na ukrižovanie a Ježiša označil ako Božieho Syna a spravodlivého. Podľa Gregora Nysského sa kapitán Longín neskôr stal biskupom v Kappadócii. Legendami okrášlený grécky životopis predstavuje Longína ako kapitána Gogloty, ktorý strážil aj Ježišov hrob. Ako jeho rodisko uvádza kappadócke mesto Sardales. Spomína jeho kazateľskú činnosť a hovorí o tom, že ho sťali 16. októbra v Kappadócii ešte za vlády Piláta Pontského (26-36). Podobne opisuje Longínov život aj Simeon Metaphrastes. Podľa Rímskeho Martyrológia, ktoré si dnešného svätca pripomína 15. marca, bol Longín vojakom, ktorý Ježišovi prebodol bok. Postupné rozširovanie legendy na západe zjednotilo vojaka s kapitánom, ako o tom svedčia aj mnohé vyobrazenia Ježišovho ukrižovania.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, BBKL spracoval Ján Sabol

  • 15. október – Náš prepodobný otec Eutymios Nový.

    Náš prepodobný otec Eutymios Nový

    Meno dnešného svätca má grécky pôvod a znamená „dobrej nálady“. Mních z mesta Opso v Glácii sa narodil okolo roku 824. Prívlastok Nový má kvôli odlíšeniu od Eutýmia Veľkého, ktorého si východná cirkev pripomína 20. januára. Eutymios bol ženatý, ale rok po svadbe opustil rodisko. Odišiel na vrch Olymp a stal sa tam mníchom. Na Olympe žil asi 15 rokov, potom odišiel na horu Athos, kde sa z neho stal pustovník. Eutymios Nový sa nakoniec usadil neďaleko Solúna a žil na stĺpe ako stĺpnik. 20 kilometrov východne od mesta v roku 870 založil kláštor Peristera, neskôr ešte jeden – ženský – kláštor. Tie viedol 14 rokov ako diakon. Pred svojou smrťou sa usídlil na Hiere, ostrove hory Athos, a tam aj zomrel 15. októbra 898. Jeho pozostatky preniesli do Solúna. Autorom jeho životopisu je jeho žiak, metropolita Bazil Solúnsky.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThKL, BBKL spracoval Ján Sabol

  • 14. október – Svätí mučeníci Nazarios, Gerbasios, Protasios a Celzius.

    Svätí mučeníci Nazarios, Gerbasios, Protasios a Celzius

    Mená dnešných svätcov majú latinský pôvod. Nazarios znamená „nazaretský“, Gerbasios „sluha“, Protasios „popredný“ a Celzius „vysoký“. Nazarios a Celzius sú mučeníkmi z talianskeho Milána zo začiatku Diokleciánovho prenasledovania. Podľa Paulína z Milána našiel biskup Ambróz v roku 395 alebo 397 v záhrade pred mestom Nazariove pozostatky. Boli neporušené, s čerstvou krvou, a odťatá hlava mala ešte bradu a vlasy. Preniesol ich do baziliky apoštolov pred Porta Romana. Baziliku premenovali na San Nazaro Maggiore. Toto meno má podnes. V tom istom čase objavili aj pozostatky svätého Celzia a vybudovali nad nimi baziliku. V polovici 5. storočia vznikol legendárny životopis, podľa ktorého Nazarios ohlasoval evanjelium v Taliansku, Gálii a nemeckom Trieri a spoločne s jeho sluhom Celziom ho za cisára Nera sťali v Miláne. Gerbasios a Protasios sú patrónmi mesta Miláno. O ich živote chýbajú overené historické správy. Ich pozostatky objavil biskup Ambróz 17. júna 386 v bazilike mučeníkov Félixa a Nabora a uložil ich pod oltárom. Ako dôkaz pravosti slúžili chabé spomienky dvoch starcov, veľkosť nájdených tiel, prítomnosť ampulky a uzdravenie slepého počas prenášania ich ostatkov. V ich prípade ide o prvé zdokumentované nájdenie pozostatkov mučeníkov. Ich kult sa rýchlo rozšíril. Od polovice 5. storočia existuje životopis, jeho autorstvo je pripisované Ambrózovi, ktorý robí z dnešných štyroch svätcov synov istého Vitalisa a Valérie. Pôvodné relikvie Gerbasia a Protasia sa nachádzajú pod hlavným oltárom chrámu svätého Ambróza.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, BBKL spracoval Ján Sabol

  • 13. október – Svätí mučeníci Karpos, Papyl a Agatonika. Svätý Niketas Vyznávač z Paflagónie.

    Svätí mučeníci Karpos, Papyl a Agatonik

    Mená dnešných svätcov majú grécky pôvod. Karpos znamená „ovocie“ a Agatonika „láskavá“. Význam mena Papyl je neznámy. Karpa, Papyla a Agatoniku upálili v meste Pergamon. Stalo sa tak za vlády cisára Marka Aurélia alebo cisára Décia. Euzébius poznal pôvodnú správu o ich mučeníctve. Zachovali sa nám iba rôzne prepracované verzie. Latinská redakcia opisuje iba udalosti a na rozdiel od ostatných tvrdí, že Agatonika neskočila sama do ohňa za Karpom a Papylom, ale aj ju – rovnako ako ich – upálili po súdnom procese, ktorý viedol prokonzul.

    Svätý Niketas Vyznávač z Paflagónie

    Jeho meno pochádza z gréčtiny a znamená „víťaz“. Niketas je mních a vyznávač z Grécka z obdobia obrazoboreckých sporov. Pochádzal zo vznešeného rodu a predtým ako sa stal mníchom, bol asi členom ríšskeho súdu za čias cisárovnej Ireny a jej syna Konštantína. Cisárovnú zrejme zastupoval na 7. ekumenickom sneme z roku 787, hoci jeho meno dokumenty snemu nespomínajú. Ako mních žil v kláštore hlavného mesta ríše. Po nastúpení cisára Teofila na trón za obranu uctievania ikon a pravej viery podstúpil mnohé utrpenia a bol vo vyhnanstve. Tam aj zomrel v roku 838. Na ikonách sa znázorňuje ako si uctieva obraz Krista Spasiteľa.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, VHL, OCA spracoval Ján Sabol

  • 12. október – Svätí mučeníci Probus, Tarach a Andronik. Náš otec svätý Martin Milosrdný, tourský biskup.

    Svätí mučeníci Probus, Tarach a Andronik

    Meno Próbus má latinský pôvod a znamená “statočný”, mená ostatných svätcov majú grécky pôvod: Tarach, znamená „hlučný“ a Andronik „víťaz“. Probus, Tarach a Andronik trpeli pravdepodobne v Cilícii počas Diokleciánovho prenasledovania. Rozšírený, a do mnohých jazykov preložený, opis umučenia podrobne vykresľuje vyšetrovanie a popravu. V texte sa uvádza, že je to dokumentárna správa očitého svedka a ešte začiatkom 20. storočia ju považovali za autentickú. Avšak dátum umučenia je pravdepodobne chybný a označenia obcí poukazujú na neskoršie dodatky. Historickú existenciu dnešných mučeníkov dokazuje zriadenie chrámu v 5. storočí ku cti dnešných mučeníkov v blízkosti Mopsuestie a takisto aj prenesenie ich pozostatkov do Jeruzalema 7. mája 483.

    Náš otec svätý Martin Milosrdný, tourský biskup.

    Jeho meno má latinský pôvod a znamená „bojovný“. Askéta, divotvorca a zakladateľ najstaršieho kláštora v západnej cirkvi sa narodil v roku 316 alebo 317 v panónskom meste Sabaria ako syn rímskych tribúnov. Vychovali ho v Pávii, ako 15 ročný vstúpil do rímskej armády. Bol v strážnej jednotke cisára Konštancia, neskôr cisára Juliána. V týchto rokoch sa odohrala vo francúzskom Amiens známa scéna Martinovej dobrosrdečnosti, keď si so žobrákom rozdelil svoj plášť. Ako 18. ročný prijal krst, opustil armádu neďaleko Wormsu a stal sa žiakom Hilária z Poitiers. Vydal sa potom k Dunaju, aby na kresťanstvo obrátil aj svojich rodičov. Hilárius ho zrejme tiež poveril misijnou prácou v rímskej provincii Illyricum, v dnešnom Chorvátsku a časti Albánska a Bosny a Hercegoviny. Keď sa k nemu zle správali ariáni, utiahol sa po krátkom pobyte v Miláne ako pustovník na ostrov Gallinaria pri Janove. Okolo roku 360 prišiel späť do Poitiers k Hiláriovi, ktorý sa vrátil z exilu. V Ligugé založil Martin v roku 361 prvý kláštor Gálie. Napriek nesúhlasu niektorých biskupov ho na podnet ľudu v roku 371 zvolili za biskupa Tours. V blízkosti mesta založil približne o 4 roky neskôr kláštor Marmoutier, ktorý sa stal centrom asketickej kultúry a vzišlo z neho množstvo biskupov. Martin sa venoval misijnej činnosti v prevažne pohanských oblastiach, napomáhali mu jeho dary divotvorectva a schopnosti exorcistu. Jeho misijné cesty prekročili hranice jeho biskupstva. Dostal sa až do Paríža, kde uzdravil chorého na lepru a vo Viennne stretol Victricia a Paulína z Noly. Takisto vyhľadával svetské vrchnosti. Tetradia a grófa Avitiana, cisárov Valentiniána I. a najmä Maxima. Pred a po poprave Prisciliána v roku 386 sa vydal k Maximovi do Trieru, kde si za úprimnú obhajobu Prisciliána získal úctu panovníckeho páru. Počas druhej návštevy musel nadviazať spoločenstvo s prívržencami španielskeho biskupa Ithacia, ktorý chcel, aby štát prenasledoval prívržencov Prisciliána. Neskôr to Martin horko oľutoval. Pre svoju preslávenosť ako divotvorca, svoju asketickú prísnosť a svoj zmysel pre spravodlivosť k stúpencom Prisciliána, narastalo voči nemu nepriateľstvo dokonca aj v skupinách jeho vlastného kléru. Svätý Martin zomrel 8. novembra 397 v Candes počas pastoračnej cesty. Na jeho pohreb v Tours prišli tisícky mníchov a panien a nesčíselný počet ľudu. Martinovo prepojenie asketického mníšskeho ideálu s apoštolátom sa stalo vzorom pre celé mníšstvo na západe.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK spracoval Ján Sabol

  • 11. október – Svätý apoštol Filip, jeden zo siedmich diakonov. Svätý Nektárius, konštantínopolský arcibiskup.

    Svätý apoštol Filip

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „milovník koní“. Diakon a podľa 21. kapitoly knihy Skutkov apoštolov „evanjelista“ (Sk 21,8), čiže ohlasovateľ zvesti o spáse, Filip, bol pravdepodobne helenistom. V Jeruzaleme prijal spolu s ďalšími šiestimi mužmi službu pri obsluhovaní (Sk 6,1-6). Po Štefanovej smrti kázal v Samárii, pokrstil Šimona čarodeja, obrátil etiópskeho komorníka z Kandaky a podľa najstaršej tradície ho pokrstil v En Ed-diwre pri Beth Sur. Potom Filip vykonával misiu v mestách od Azotu (Sk 8,40) po cézarejskú Palestínu, kde sa usídlil so svojimi štyrmi dcérami-pannami, ktoré prorokovali (Sk 21,8). Keď bol Hieronym v roku 385 v Cézarei, ukázali mu Filipov dom a izby jeho dcér. Podľa Klementa Alexandrijského bol Filip tým nemenovaným mužom, ktorý od Ježiša žiadal, aby pred tým, ako ho bude nasledovať, mohol pochovať svojho otca. Názor, že sa zdržiaval v Hierapolise a tam zomrel, vznikol zámenou s apoštolom Filipom. Novšie grécke životopisy informujú, že nakoniec bol biskupom v lýdijskom meste Tralles.

    Svätý Nektárius, konštantínopolský arcibiskup

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „medový“. Nektárius pocházal z Tarzu. Bol senátorom a prétorom. Kvôli jeho jemnosti a schopnosti zmierovať, hoci ešte nebol ani pokrstený, už ho na konštantínopolskom koncile v roku 381 ustanovili za konštantínopolského arcibiskupa namiesto zosadeného Maxima. Vyznanie viery, ktoré Nektárius predniesol počas svojho krstu, zapísali do aktov tohto koncilu. Neskôr ho, zrejme preto, uznali v roku 451 ako Nicejsko-konštantínopolské vyznanie viery. Po potvrdenie voľby šiel do Ríma samotný cisár. Koncil z roku 381 priniesol Nektáriovi a jeho nástupcom veľkú vážnosť, vďaka uznaniu čestného prednostného postavenia po biskupovi Ríma. Nektárius zjednodušil kajúcnu disciplínu okolo roku 390 tak, že zrušil funkciu kajúcneho kňaza. V roku 394 predsedal synode, ktorá prijala uznesenie, že biskupa môže zosadiť iba synoda. Z diel sa zachovala kázeň ku cti Teodora z Euchaity. Konštantínopolský arcibiskup Nektárius zomrel 27. septembra 397. Jeho nástupcom na arcibiskupskom stolci sa stal Ján Zlatoústy.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK spracoval Ján Sabol

  • 10. október – Svätí mučeníci Eulampios a Eulampia. Svätý Bassián.

    Svätí mučeníci Eulampios a Eulampia

    Mená dnešných svätcov majú grécky pôvod a znamenajú „dobré svetlo“. Podľa legendami opradeného životopisu Eulampia umučili vo vriacom oleji spoločne s jeho sestrou Eulampiou. Zomreli v Nikomédii za čias prenasledovania cisára Galéria Maximiána. Obom zasvätili chrám v Konštantínopole. Okrem gréckych synaxárov ich dnes spomína neapolské kalendárium Marmoreum a Rímske martyrológium.

    Svätý Bassián

    Meno dnešného svätca má latinský pôvod a znamená „bozkajúci“. Tento vyznávač viery pochádzal zo Sýrie. Prišiel do Konštantínopolu k cisárovi Marciánovi, ktorý si ho veľmi vážil. Svojím rečníckym umením získal mnohých pre kresťanský život. V Konštantínopole postavil aj kláštor. Vychoval i svätú Matrónu, ktorá neskôr bola predstavenou jedného zo ženských kláštorov v Konštantínopole. Svätý Bassián zomrel okolo roku 453 až 458. Nad jeho hrobom dal cisár Marcián vystavať veľkolepý chrám.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, VHL spracoval Ján Sabol

  • 09. október – Svätý apoštol Jakub Alfejov. Náš prepodobný otec Andronik a jeho manželka Atanázia.

    Svätý apoštol Jakub Alfejov

    Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „druhorodený“. Jakub je synom Alfeja. Jakubov prívlastok, odvodený od mena otca, naznačuje, že ho Ježiš povolal až po Zebedejových synoch. Tradovaný Hieronymov názor, že sa tu jedná o Jakuba, Pánovho brata, sa už väčšinou popiera. Jakub Alfejov vystupuje v Novom zákone iba v zoznamoch apoštolov. V Markovom evanjeliu sa mýtnik Lévi chybne označuje ako syn Alfeja, čo viedlo k mylnej domnienke, že Alfej bol otcom Léviho-Matúša aj Jakuba. Avšak oni dvaja nikdy v zoznamoch apoštolov nevystupujú ako bratia.

    Náš prepodobný otec Andronik a jeho manželka Atanázia

    Mená dnešných svätcov majú grécky pôvod. Andronik znamená „víťaz“ a Anatanázia „nesmrteľná“. Andronik pochádzal z Antiochie v Sýrii. Bol nábožný a pracoval ako spracovateľ striebra. Za manželku si vzal dcéru remeselníka z rovnakého odboru, Atanáziu. Obaja žili zbožne a mali dve deti. Svoj príjem delili na tri časti a len jednu časť si nechávali na vlastné živobytie a pre ďalšie podnikanie. Zvyšné dve tretiny zárobku použili na podporu chudobných a ľudí s nízkym príjmom. Po skorej smrti oboch detí, opustili manželia svoj majetok a šli do Jeruzalema. Tam pri hrobe Ježiša Vykupiteľa konali pobožnosti. Z Jeruzalema viedli ich kroky do Alexandrie v Egypte, aby tam slúžili Bohu v kláštoroch, odlúčení od seba aj od sveta. Ako spomínajú grécke miney po 12 rokoch túžil Andronik opäť vidieť posvätné miesta. Počas cesty vraj stretol Atanáziu, ktorá šla do Jeruzalema za tým istým cieľom. Atanázia Andronika spoznala, no Andronik ju nie, lebo mala mužské šaty. Atanázia sa svojmu manželovi nedala spoznať a takto spoločne vykonali púť po posvätných miestach. Potom vraj ďalších 12 rokov žili v spoločnom kláštore v jednej cele bez toho, aby mních Atanázius prezradil, kým skutočne je. Krátko po smrti svätej Atanázie, zomrel aj svätý Andronik. Obaja zomreli v polovici 5. storočia. O úcte aj na západe svedčí Rímske martyrológium, ktoré ich spomína 9. októbra.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, VHL spracoval Ján Sabol

  • 08. október – Naša prepodobná matka Pelágia.

    Naša prepodobná matka Pelágia

    Jej meno má grécky pôvod a znamená „morská“. Pelágia sa narodila okolo roku 457. Na základe správy údajného svedka, diakona Jakuba, z konca 5. storočia viedla Pelágia, ako herečka a tanečníčka menom Marina, bezuzdný život. Vďaka kázni egyptského biskupa Nonna, ktorý sa zdržiaval v jej rodnom meste v Antiochii, sa obrátila. Pri krste prijala meno Pelágia a odišla do Jeruzalema. Ako pustovníčka žila na Olivovej hore až do svojej smrti. Počas jej života ju považovali za muža, eunucha. Kult k svätej Pelágii je dokázateľný už od roku 530. Na Olivovej hore sa nachádza kaplnka svätej Pelágie. Legendárny životopis svätej Pelágie je kompiláciou správy Jána Zlatoústeho o neznámej sýrskej kajúcničke, útržkami života Pelágie Antiochijskej a motívu ženy, ktorá sa stane mníchom. Prepodobná matka Pelágia je patrónkou komediantov a hercov. (LThK, BBKL, VHL)

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, BBKL, VHL spracoval Ján Sabol

  • 07. október – Svätí mučeníci Sergej a Bakchus. Svätý mučeník Polychronius, presbyter.

    Svätí mučeníci Sergej a Bakchus

    Meno Sergej má latinský pôvod a znamená „sluha“ a meno Bakchus má grécky pôvod a znamená „kričať“. Sergej a Bakchus boli podľa legendami opradenej správy v službách cisára Maximiiána. Pracovali vo vojenskej škole a vynikali odvahou. Oboch povýšili na notárov cisárskeho dvora. Počiatočná priazeň sa zakrátko premenila na nenávisť, keď sa cisár dozvedel, že sú kresťanmi. Nasledovalo mučenie, ktorému Bakchus podľahol. Sergeja sťali. Stalo sa tak v roku 290 v sýrskom meste Rasaph. V roku 431 vybudoval miestny biskup chrám zasvätený dnešným svätcom. Cisár Justinián premenoval mesto na Sergiopolis a zasvätil im chrámy v Konštantínopole a v Acre. V Ríme sa nachádzajú tri chrámy Sergeja a Bakcha. V jednom z nich sú aj relikvie, dovezené zo Sýrie počas križiackych výprav. Časť z nich sa v roku 1354 za cisára Karola IV. dostala do Prahy. Relikvie Sergeja a Bakchusa možno nájsť aj vo Francúzsku v Paríži, Chartres a Angers.

    Svätý mučeník Polychronius, presbyter

    Meno Polychronius má grécky pôvod a znamená „vytrvalý“. Svätec uctievaný najmä na Cypre žil v 4. storočí. Podľa diela Panegyrikon od mníšskeho spisovateľa Neofyta Enkleista z 12. storočia, presbyter Polychronius zomrel s desiatimi spoločníkmi rukami Ariánov. Grécke menológium spomína, že bol kňazom cirkvi v Nicei. Ešte ako lektor sa stal v meste známy svojou nábožnosťou a divotvornosťou. Po Koncile v Nicei v roku 325 sa stal diakonom a neskôr aj kňazom. Odvážne bojoval proti Ariánom. Po smrti cisára Konštantína Veľkého ho za cisára Konštancia vraj pri oltári po premenení prebodli Ariáni tak, že sa jeho krv zmiešala s Eucharistiou. O úcte aj na západe svedčí Rímske martyrológium.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, VHL spracoval Ján Sabol

  • 06. október – Svätý a slávny apoštol Tomáš. Svätá mučenica Heroteida.

    Svätý a slávny apoštol Tomáš

    Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „dvojča“. Meno apoštola Tomáša sa v Novom zákone uvádza vo všetkých štyroch textoch, ktoré vymenúvajú zoznam apoštolov. V Jánovom evanjeliu nosí prívlastok Didymus – dvojča. Nesprávne chápanie tohoto mena viedlo k názoru, že Tomáš je dvojčaťom Ježiša, Eleazára, alebo Lýzie. V apokryfnej korešpondencii Ježiša s kráľom Abgarom, sa nachádza sýrsky dodatok, ktorý Tomáša nazýva Judáš a Tomáš. Podobne aj Tomášovo evanjelium, ktoré pochádza zo Sýrie, nazýva dnešného svätca Dvojča Judáš Tomáš. Podľa týchto apokryfných spisov, vraj s Filipom a Matúšom prijal od Pána po vzkriesení tajné zjavenia, ktoré zaznamenal. Jánovo evanjelium ho opisuje, ako vraví, že je pripravený zomrieť s Ježišom, pri poslednej večeri, ako toho, ktorý nevie, kam Ježiš ide, a napokon pri zjavení sa Ježiša večer dňa vzkriesenia. K zvesti o vzkriesení sa spočiatku správa odmietavo a žiada vidieť a dotknúť sa Ježišových rán. Pretože ho o osem dní neskôr sám Ježiš k tomu vyzval, vyznáva svoju vieru zvolaním: Pán môj a Boh môj.“ Tomáš potom ako prvý nazýva Ježiša výslovne „Bohom“. Nie je pravdepodobné, že by sa dotkol Ježišových rán. Podľa Origena, Klementa a Sokrata, po rozohnaní apoštolov, Tomáš priniesol Evanjelium do Partskej ríše. Hieronymus a Dorotheus okrem Partskej ríše, spomínajú ďalšie národy a Tomášovu smrť umiestňujú do indickej Kalaminy. Podľa nich Tomáš vykonával misiu v Indii a zomrel tam ako mučeník. Okrem Hieronyma to potvrdzuje milánsky biskup Ambróz, Gregor Naziánsky, Nikefor a Paulín z Noly. V Indii sa Tomášovi podarilo priviesť ku kresťanstvu kráľa Gundaphara. Archeologické nálezy mincí, ktoré dosvedčujú existenciu kráľa Gundaphara z prvého storočia, ako aj veľmi stará tradícia o hrobe apoštola Tomáša v Mailapure, sú dostatočným argumentom, že Tomáš v Indii pôsobil. Tomáš zomrel mečom alebo kopijou, podľa Herakleóna prirodzenou smrťou, neskôr ako zomreli Peter a Pavol. Veľkú časť Tomášových relikvií preniesli v 3. storočí do Edessy. Ján Zlatoústy spomína jeho edesský hrob ako jeden zo štyroch známych hrobov apoštolov. Odtiaľ preniesli v roku 1258 jeho relikvie na grécky ostrov Chios a z Chiosu do talianskeho prístavného mesta Ortona, kde sa uctievajú až dodnes.

    Svätá mučenica Heroteida

    Jej meno má grécky pôvod a neznámy význam. Mučenica zo začiatku 4. storočia získala mučenícku korunu v plameňoch ohňa. Za Krista zomrela v Kapadócii.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, VHL, heiligenlexikon.de spracoval Ján Sabol

  • 05. október – Svätá mučenica Charitína.

    Svätá mučenica Charitína

    Jej meno má grécky pôvod a znamená „štedrá“. Charitína je panna z pontského mesta Amisus, v súčasnosti turecké mesto Samsun na pobreží Čierneho mora. Ako spomína životopisná legenda. Charitína sa stala v detstve sirotou. Adoptoval si ju kresťan Claudius. Po sľube panenskej čistoty, viedla nábožný život v modlitbe, pôstoch a štúdiu svätého písma. Keďže sa nebála ohlasovať evanjelium, za vlády cisára Diokleciána zomrela v Amise ako mučenica. Jej telo hodili do mora.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa VHL, OCA, glaubenszeugen.de spracoval Ján Sabol

  • 04. október – Svätý hieromučeník Hierotej, aténsky biskup. Náš prepodobný otec Ammon.

    Svätý hieromučeník Hierotej, aténsky biskup

    Meno dnešného svätca má grécky pôvod a znamená „svätý Boh“. Hierotej, biskup v Aténach a mučeník, bol údajne učiteľom Dionýza Areopagitu. Ten v spise De divinis nominibus Hieroteja často spomína. Spoločne s Jakubom mladším a Petrom ich nazýva „poprednými a dôstojnými teológmi“, ktorí boli pri zosnutí Panny Márie. A Hierotejovi, popri Pavlovi, ďakuje za teologické vzdelanie. Dvom údajným spisom Hieroteja pripisuje Dionýz Areopagita autoritu podobnú Svätému Písmu. Nazýva ich teologickými základnými náukami. Okrem Dionýza, staršia literatúra z apoštolských čias Hieroteja nespomína. Údajné Hierotejove spisy sú silne ovplyvnené Proklom, novoplatónskym filozofom z 5. storočia, čo naznačuje existenciu neznámeho autora, ktorý si chcel zabezpečiť autoritu používaním Hierotejovho mena.

    Náš prepodobný otec Ammon

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „svieži vánok“. Prepodobný Ammon sa narodil v roku 288 v Egypte. Pochádzal z bohatej rodiny z Alexandrie. Po smrti svojich rodičov sa na naliehanie svojho strýka ako dvadsaťdva ročný oženil. Vzal si pannu zo vznešeného rodu, po tom, ako sa obaja zaviazali sľubom vzájomnej zdržanlivosti. Po osemnásťročnom spoločnom manželstve naplnenom modlitbami a dobrými skutkami, nastal po smrti príbuzných a priateľov v živote manželov zvrat. Ammon odišiel do nitrijského hornatého kraja, južne od Alexandrie na západnom pobreží delty Nílu. Jeho manželka, ktorá s odlúčením súhlasila, zhromaždila v ich dome veľký počet zbožných panien, ktoré pod jej vedením napodobňovali najznámejších pustovníkov v skutkoch pokánia a čností. Jej manžel Ammon sa stal prvým pustovníkom, ktorý začal bývať na vrchu Nitria. Tam sa postupne okolo neho zhromaždilo asi päťsto pustovníkov. Bývali tu v chatrčiach z pálených tehál jednotlivo, alebo spoločne. Prácou si získavali jedlo a šatstvo. Počas večera spievali hymny a žalmy a sobotu a nedeľu sa schádzali v priestrannom chráme na spoločných bohoslužbách. Za 22 rokov sa vďaka Ammonovi stala púšť okolo nitrijských hôr veľmi preslávená. Ammon bol súčasníkom a priateľom svätého Antona. Aj jeho vplyvom sa ku koncu 3. storočia vytvorila mníšska kolónia zvaná „Božie mesto“ s päťdesiatimi kláštormi a piatimi tisíckami mníchov. Svätý Ammon sa spoločne so svätým Antonom považuje za zakladateľa mníšstva. Dnešný svätec zomrel vo veku 62 rokov v roku 350.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, VHL, www.heiligenlexikon.de spracoval Ján Sabol

  • 03. október – Svätý mučeník Dionýz Areopagita.

    Svätý mučeník Dionýz Areopagita

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená zasvätený „gréckemu bohu vína a plodnosti Dionýzovi“. Dionýz bol vlastníkom Areopágu v Aténach. Ako spomínajú Skutky apoštolov, Pavol ho obrátil v Aténach na kresťanstvo (Sk 17, 34). Vtedy tam Pavol očakával svojich spoločníkov Sílasa a Timoteja. Podľa správy cirkevného historika Euzébia z Cézarey sa Dionýz stal prvým biskupom v Aténach a zrejme zomrel ako mučeník. Grécke miney uvádzajú, že ho okolo roku 95. zaživa upálili v Aténach. Okolo roku 500 pod pseudonymom dnešného svätca vydával neznámy autor, pravdepodobne zo Sýrie, spisy. Z nich sa zachovali štyri rozpravy a 11 listov adresovaných apoštolovi Jánovi a biskupom Títovi a Polykarpovi. Rozvíjaná náuka sa pohybuje okolo dvoch pólov, a to náuky o neschopnosti úplného poznania Boha, takzvanej negatívnej teológie, a od nej daného hierarchického poriadku celého bytia. Od úplne transcendentného Boha, cez čisto duchovné bytie anjelov, duchovno-telesné bytie ľudí, až po matériu. Hierarchicky usporadúva aj zbory anjelov a aj cirkevnú organizáciu. Rovnako aj duchovnú cestu k Bohu, takzvané „zbožstenie“, delí do troch stupňov: očistenie, osvietenie a zjednotenie. Pseudodionýzove spisy mali obrovský vplyv najmä na teológiu západu. Opierali sa o ne Ján Scotus, Albert Veľký, Tomáš Akvinský, majster Eckhard, Ján z Kríža a ďalší. Po zistení, že autor nebol Pavlovým učeníkom, na poli mystickej teológie sa v posledných storočiach zmenšila autorita spisov.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa BBKL, LThK, VHL spracoval Ján Sabol

  • 02. október – Svätý hieromučeník Cyprián. Svätá mučenica Justína.

    Svätý hieromučeník Cyprián. Svätá mučenica Justína

    Mená dnešných svätcov majú latinský pôvod. Cyprián znamená „cyperský“ a Justína „Justova“. Cyprián a Justína zomreli spoločne s Teoktistom ako mučeníci. Začiatkom 4. storočia ich sťali v Nikomédii za čias cisára Diokleciána. Ako spomína životopisná lengenda Cyprián bol pôvodne čarodejníkom. Márne, aj za pomoci kúziel, sa uchádzal o ruku Justíny, peknej kresťanskej ženy z Antiochie. Pre svoju nemohúcnosť sa obrátil a kajal sa. Neskôr sa z neho stal biskup v Antiochii. Svätá Justína odišla do kláštora a stala sa tam predstavenou. Táto legenda o obrátení však nie je historicky overená a vznikla na základe viacerých literárnych predlôh. No sama sa stala predlohou pre ďalšie literárne spracovania. Prvé poetické spracovanie vytvorila byzantská cisárovna Teodora Atenais. Rovnako ju v 17. storočí použil aj španielsky barokový básnik Pedro Calderón de la Barca. K neskorším redakciám legendy patrí Cypriánovo pokánie a mučeníctvo. V latinčine, gréčtine, arabčine, etiópčine sa zachovali Cypriánove modlitby.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, BBKL spracoval Ján Sabol

  • 01. október – Presvätá Bohorodička Ochrankyňa (Pokrov). Náš prepodobný otec Roman Sladkopevec.

    Sviatok Presvätej Bohorodičky Ochrankyne

    Dnešný sviatok je spomienkou na zázračné zjavenie sa Bohorodičky v Konštantínopole v polovici 10. storočia. Podľa tradície vtedy mesto ohrozovali moslimovia. Veriaci kresťania sa zhromaždili v chráme a prosili o záchranu. Medzi nimi bol aj prepodobný Andrej, Slovan, ktorého predali ako otroka do Konštantínopolu. Práve on sa stal svedkom zjavenia. Keď pozdvihol oči, uvidel svätú Pannu ako zostupuje v sprievode zástupov anjelov. Andrej nebol jediný, kto bol toho svedkom. Videl to aj Epifanius, Andrejov učiteľ. Bohorodička si pokľakla a dlho sa modlila. Potom vzala závoj z hlavy a rozprestrela ho nad modliacimi sa v chráme, ako symbol ochrany pred nepriateľmi. Keď Andrej a Epifanius oznámili zhromaždeným zázračné zjavenie, útočníci bez preliatia krvi opustili brány Konštantínopolu. Pôvod dnešného sviatku siaha do 12. stor. do Ruska a začal sa sláviť na podnet ruského kniežaťa Andreja Bogoľubského. Za jeho panovania vystavali roku 1165 legendárny chrám Presvätej Bohorodičky Ochrankyne pri sútoku riek Nerľ a Kľazma vo Vladimírskej oblasti. V roku 1992 sa chrám stal svetovým dedičstvom UNESCO. Presvätej Bohorodičke Ochrankyni je zasvätená aj Katedrála sv. Vasilija Blaženého, ktorú dal postaviť cár Ivan Hrozný na Červenom námestí v Moskve.

    Náš prepodobný otec Roman Sladkopevec

    Gréckokatolícka cirkev nám počas sviatku Presvätej Bohorodičky ochrankyne pripomína aj prepodobného otca Romana Sladkopevca. Meno Roman má grécky pôvod a znamená „Riman“. Najvýznamnejší básnik kondákov z ranobyzantského obdobia sa narodil koncom 5. storočia v Emese, v súčasnosti sýrske mesto Hims. Spočiatku bol diakonom v chráme Vzkriesenia v Bejrúte. Za čias byzantského cisára Anastázia I. prišiel do Konštantínopolu a stal sa klerikom v chráme Presvätej Bohorodičky „en tois Kyru“. Podľa legendy mu Presvätá Bohorodička prikázala prehltnúť zvitok, tak bol obdarovaný básnickým nadaním. Tento motív je častý aj na ikonách. Jeho prvým ovocím mala byť pieseň „Hé parthénos sýmeron“ – „Dnes Panna rodí večného Boha”. Prameňmi pre jeho tvorbu boli popri svätom písme diela Efréma Sýrskeho, Bazila Cézarejského, Bazila Seleúckeho, Jána Zlatoústeho a ďalších. Jeho hymny sa vzťahujú na veľké sviatky, ako Vianoce a Veľká Noc, biblické udalosti ako Jozef v Egypte, Judášova zrada, Petrovo zapretie, či Mária pod krížom. Písal aj hymny k svätým, 40 mučeníkom zo Sebasty, či tematizoval posledný súd. Svätý Roman Sladkopevec je možno aj autorom presláveného hymnu – Akatistu k Presvätej Bohorodičke. Bohatstvo obrazov, umelecká skladba, jazykové zloženie a dramatický dialóg povyšujú niektoré jeho hymny do pozície literatúry s celosvetovou hodnotou. Melódie, vďaka ktorým nosí prívlastok Sladkopevec, sa žiaľ nezachovali. Z viac ako tisíc hymnov je dnes známych 85, ktoré nosia jeho meno a šesťdesiat z nich sa v súčasnosti považuje za autentických. Obdobie tvorby Romana Sladkopevca spadá do rokov 530 až 555. Prepodobný Roman Sladkopevec zomrel okolo roku 560 v Konštantínopole. Svedectvá o jeho vplyve sa zachovali ešte z polovice 7. storočia.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa www.heiligenlexikon.de, www.wikipedia.org LThK spracoval Ján Sabol

  • 31. október – Blažený hieromučeník Teodor Romža, mukačevský biskup. Svätí apoštoli Stachys, Amplias a spoločníci. Svätý mučeník Epimach.

    Blažený hieromučeník Teodor (Romža), mukačevský biskup

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „Boží dar“. Boží sluha biskup Teodor Romža sa narodil 14. apríla 1911 v podkarpatskej obci Velikyj Byčkiv. V priebehu rokov 1930 až 1933 bol na štúdiách filozofie v Ríme, a za ďalšie 4 roky absolvoval v Ríme celé teologické štúdium, ktoré ukončil licenciátom. Krátko na to sa stal správcom farnosti Berezovo a od roku 1939 začal ako profesor vyučovať filozofiu v užhorodskom seminári. 24. septembra 1944 ho vysvätili za biskupa pre Mukačevskú eparchiu. Keď bola Červená armáda v oblasti Karpát, neúnavne bránil práva Katolíckej cirkvi. 27. októbra 1947 sa ho sovieti pokúsili zavraždiť. Ťažko zraneného ho previezli do nemocnice v Mukačeve. Tam ho otrávili. Zomrel 1. novembra 1947. V roku 2001 ho Ján Pavol II. počas svojej návštevy Ukrajiny vyhlásil v Ľvove za blahoslaveného. Nový gréckokatolícky seminár mukačevskej eparchie nosí jeho meno.

    Svätí apoštoli Stachy, Amplias a spoločníci

    O týchto svätých sa nám nezachovali záznamy

    Svätý mučeník Epimach

    O tomto svätom sa nám nezachovali záznamy

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa www.vatican.va spracoval Ján Sabol

  • 30. október – Svätí mučeníci Zénobios a jeho sestra Zénobia.

    Svätí mučeníci Zénobios a jeho sestra Zénobia

    Ich mená majú grécky pôvod a rovnaký význam „božský život“. Zénobios, pôvodne lekár, neskôr biskup, a jeho sestra Zénobia zomreli v cilicíjskom meste Agea ako mučeníci. Bolo to v čase Diokleciánovho prenasledovania. Obaja vynikali jednoduchosťou a nábožnosťou. Chudobných chorých liečili bezplatne. Kresťania mesta ho zrejme pre nevysvetliteľné uzdravenia zvolili za biskupa v cilicíjskom meste Agea. Chceli, aby sa staral aj o choré duše. No v čase prenasledovania ich spoločne so sestrou zatkli, mučili a za Krista popravili sťatím.. Keď ich telá pohodili pred brány mesta, aby ich zožrala divá zver, ich telá tajne vzali a pochovali kňazi Hermogenes a Cajus.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa VHL spracoval Ján Sabol

  • 29. október – Svätá prepodobná mučenica Anastázia.

    Svätá prepodobná mučenica Anastázia

    Gréckokatolícka cirkev nám dnes pripomína svätú prepodobnú mučenicu Anastáziu. Jej meno má grécky pôvod a znamená „vzkriesená“. Rímska panna a mučenica Anastázia zomrela pravdepodobne v čase Diokleciánovho prenasledovania kresťanov. Životopis v gréckych mineách nemá bibliografické údaje.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa Lexikon für Theologie und Kirche spracoval Ján Sabol

  • 28. október – Svätí mučeníci Terencius a Neonilla. Svätá mučenica Paraskeva z Ikónia.

    Svätí mučeníci Terencius a Neonilla

    Ich mená majú latinský pôvod. Terencius je priezvisko rímskeho rodu a meno Neonilla má neznámy význam. Mučeníci Terencius, jeho manželka Neonilla a ich deti Sarbel, Photus, Teodulus, Hierax, Nitus a ich dcéry Bele a Eunika trpeli za Krista počas prenasledovania za cisára Décia. Kvôli ich neochvejnosti vo viere ich dlho mučili a napokon celú rodinu sťali mečom. Za Krista zomreli okolo roku 249.

    Svätý mučenica Paraskeva z Ikónia

    Jej meno má grécky pôvod a znamená „piatok“. Mučenica z maloázijského mesta Ikónion, Paraskeva, zomrela okolo roku 140. Podľa legendami opradených správ jej rodičia pochádzali z Ríma a volali sa Agaton a Politeia. Nazvali ju podľa dňa, kedy sa narodila. Vynikala nábožnosťou a pevnou vôľou. V Rusku, kde si ju obzvlášť uctievajú, sa stala ochrankyňou pred útokmi nepriateľa, patrónkou obchodníkov, strážkyňou žien a ochrankyňou domácnosti. Najznámejšia a jedna z najstarších ikon, ktorá ju zobrazuje, pochádza z 13. storočia z novgorodskej školy.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa BBKL, LThK spracoval Ján Sabol

  • 27. október – Svätý mučeník Nestor.

    Svätý mučeník Nestor

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „prichádzajúci domov“. Deň po sviatku veľkomučeníka Demetera Myromvonného si východné cirkvi pripomínajú mučeníka zo Solúna, Nestora. Podľa Demeterových životopisov bol Nestor jeho priateľom. Solúnsky mučeník Demeter pochádzal zo vznešeného rodu a pre rozvážnosť a múdrosť si ho cisár Maximián Herculius vybral za prokonzula Grécka. Grécke miney opisujú Nestora, ktorý ešte ako mladík obdivoval Demeterov dar konať zázraky. Keď za čias cisárov Nera a Maximiána Demetera pre kresťanskú vieru uväznili, vraví sa, že Nestor sa s ním stretol v žalári a prosil ho o Kristovu moc, aby v aréne porazil bojovníka zvaného Lyaios, ktorý vraždil kresťanov. Toho aj pred očami neveriaceho cisára Maximiána nakoniec porazil. Demeter a Nestor potom na príkaz cisára zomreli ako mučeníci. Demeter kopijou, ktorou Nestor zabil Lyaia a Nestor sťatím. Oboch mučeníkov bezprostredne za sebou spomína aj Rímske martyrológium.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa VHL, BBKL spracoval Ján Sabol

  • 26. október – Svätý a slávny veľkomučeník Demeter Myromvonný.

    Svätý a slávny veľkomučeník Demeter Myromvonný

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „patriaci bohyni úrody Deméter“. O dnešnom mučeníkovi, ktorého si ctia najmä v Solúne, existuje veľký počet správ doplnených o legendy. Zrejme ho popravili za cisára Maximiána v meste Sirmium, dnešnej Sriemskej Mitrovici v Srbsku. Odtiaľ sa úcta k nemu dostala do Solúna. Tam mu v 5. storočí vybudovali baziliku, ktorá sa stala hlavným centrom jeho kultu. Ten sa šíril ako na východ, tak aj na západ. Od 5. storočia sa v Solúne nachádzali Demeterove relikvie, ktoré preniesli zo Sirmia zrejme kvôli rabovaniu mesta Húnmi. Solúnčania uctievajú veľkomučeníka Demetera ako mocného ochrancu pred nepriateľskými útokmi a neustáleho pomocníka v každodenných starostiach. Jeho údajný hrob v solúnskej bazilike sa v stredoveku stal cieľom mnohých pútnikov. Tí si odtiaľ prinášali domov posvätný olej, myro. Preto nosí prívlastok „myromvonný“. Medzi hlavné udalosti roka v Solúne patrí dnešná oslava svätého Demetera. Charakterizujú ju početné procesie, ako aj hojne navštevovaný trh s balkánskymi produktami. O živom kulte k svätému Demeterovi svedčí 200 gréckych chrámov, ktoré sú mu zasvätené. Zbierka „Miracula S. Demetrii“ informuje o zázrakoch, ktoré sa vraj udiali na príhovor dnešného svätca.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, BBKL spracoval Ján Sabol

Back to top button