Marec

Náš prepodobný otec Hypatios, gangriansky biskup

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „najvyšší“. Biskup a mučeník z paflagónskeho mesta Gangra, v súčasnosti turecké mesto Çankırı, bol jedným z hlavných odporcov Arianizmu, mylnej náuky, ktorá popierala božstvo Ježiša Krista. Počas návratu z Nicejského koncilu (325) ho ariáni ukameňovali. Prepodobný otec Hypatios zomrel okolo roku 325. Dnešného svätca si ctia aj na západe, o čom svedčí Rímske martyrológium.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa VHL spracoval Ján Sabol

Náš prepodobný otec Ján, autor spisu Rebrík

Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „Boh je milosrdný“. Ján je gŕecky asketický spisovateľ zo 7. storočia. Ako 16 ročný sa stal mníchom na Sinaji. Potom nasledoval čas striedania pustovníckej a kláštornej formy života. 40 rokov žil ako pustovník, potom sa stal predstaveným kláštora svätej Kataríny na Sinaji. Aj tento kláštor opustil a odišiel do samoty. Jánovo preslávené dielo Rebrík do raja vzniklo na prosby Jána z Raithu. Je pomenované podľa Jakubovho sna.
Rozdelenie na 30 stupienkov zodpovedá počtu rokov Ježišovho skrytého života. Podľa systému Evagria Pontika a zužitkovania znalostí ďalších otcov, osobnej skúsenosti a ľudovej múdrosti dáva mníchom návod ako bojovať proti zvrhlostiam a ako získať čnosti. Ku knihe je pripojená príručka pre predstaveného kláštora. Dielo sa ako na východe, tak aj na západe, často prepisovalo a komentovalo, zaoberal sa ním napríklad Eliáš Krétsky, či v roku 2009 aj pápež Benedikt XVI. Prepodobný otec Ján zomrel pravdepodobne okolo roku 649. Autorom jeho životopisu je Daniel z Raithu.

Náš prepodobný otec Ján Mlčanlivý

Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „Boh je milosrdný“. Ján Mlčanlivý sa narodil v roku 454 v maloarménskom meste Nikopolis. Už ako 18- ročný založil vo svojom rodisku kláštor. O 10. rokov neskôr ho zvolili za biskupa v meste Kolonia. Ako 38-ročný počas cesty do Konštantínopolu, tajne šiel do Palestíny. Prijali ho v preslávenej lavre svätého Sávu. Tam až do svojej smrti žil v utiahnutosti a neustálom mlčaní. Prepodobný otec Ján Mlčanlivý zomrel vo vysokom veku ako 105 ročný 8. januára 559. Jeho životopis ponúka ucelený opis hesychastického-mlčanlivého spôsobu života.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK spracoval Ján Sabol

Náš prepodobný otec Marek, aretúzsky biskup, a Cyril, diakon a ďalší, ktorí trpeli v časoch mučiteľa Juliána.

Meno Marek má latinský pôvod a znamená „mužný“. Meno Cyril pochádza z gréčtiny a znamená „pán“. Dnešní mučeníci žili za čias pohanského cisára Juliána Odpadlíka (360-363). Marek bol biskupom v sýrskom antickom meste Arethusa, v súčasnosti mesto ar-Rastan v Sýrii. Istú dobu patril k členom skupiny ariánov, ktorí mylne popierali božstvo Ježiša Krista. Miney ako spoločníkov v mučeníctve okrem diakona Cyrila, spomínajú aj Jonáša a Barachisa, a za miesto utrpenia lokalizujú Perziu. Gregor Naziánsky o Marekovi píše, ako unesený cisárovou nespravodlivosťou voči kresťanom, zničil pohanský chrám a opustil mesto. Neskôr sa vrátil a vydal sa mučiteľom. Keď vytrvalo a nezlomne prijímal trest, hnev nespokojných obyvateľov sa premenil na obdiv a prepustili ho na slobodu.
Prepodobný otec Marek potom zomrel pokojnou smrťou v roku 364.

Svätý Eustatios Vyznávač, bitýnijský biskup

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „trvácny“. Eustatios bol jednoduchým mníchom, pred tým, ako sa stal kňazom a neskôr aj biskupom v bitýnijskom meste Ghio. V 9. storočí počas obrazoboreckého sporu so zápalom obhajoval úctu k ikonám pred zástancami nesprávnej náuky a utŕžil od nich aj veľa útrap. Posledné roky strávil vo vyhnanstve, kde zomrel.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa VHL, heiligenlexikon.de spracoval Ján Sabol

Hilárion Nový

Meno Hilárion má grécky pôvod a znamená „Veselý“. Hilarión žil spočiatku ako pustovník. Neskôr sa stal predstaveným kláštora v Pelikition v Dardanelách neďaleko Konštantínopolu. Pripisuje sa mu vykonanie početných zázrakov. V roku 754 počas Veľkého štvrtku vtrhol vojenský guvernér s vojakmi do kláštora. Po zničení ikon odvliekol 42 mníchov a dal ich popraviť. Hilarióna s ostatnými mníchmi mučili a na následky zranení zomrel.

Štefan Divotvorca

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „víťaz“. Štefan je ďalším z radu biskupov a igumenov, ktorí ako obrancovia ikon trpeli za vlády byzantského cisára Leva Arménskeho. Štefan bol v Konštantínopole predstaveným kláštora Trigleion. Preto mu zvyknú tiež dávať prívlastok Triglejský. Prepodobný Štefan Divotvorca, zomrel vo vyhnanstve okolo roku 815.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa VHL, glaubenszeugen.de, heiligenlexikon.de spracoval Ján Sabol

Naša prepodobná matka Matróna zo Solúna.

Jej meno má latinský pôvod a znamená „madam“. Svätica z gréckeho Solúna bola otrokyňou u manželky vojenského dôstojníka. Jej pani bola Židovka a volala sa Pautilla, alebo podľa Ada von Vienne, Plautilla. Niektoré životopisné legendy jej paniu opisujú ako pohanskú vdovu.
Keď sa pani dozvedela, že jej otrokyňa Martóna je kresťankou, začala ju týrať až kým Matróna nezomrela. Presnejšie údaje o čase jej mučeníctva nie sú známe. V Solúne biskup Alexander, alebo Demeter, vybudoval chrám zasvätený dnešnej svätici, svätej Matróne. Pri jej hrobe sa vraj udiali početné zázraky.

Náš prepodobný otec Ján Jasnozraký

Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „Boh je milostivý“. Ján sa narodil začiatkom 4. storočia v niekdajšom meste Lykopolis, dnešnom hornoegyptskom meste Asjút. 40 rokov žil v jaskyni hory Lykos ako pustovník. Dostal prísvlastok Jasnozraký. Zrejme to súviselo s jeho proroctvom o víťazstve cisárova Teodózia I. nad Maximom a Eugéniom, o ktorom informujú aj historici Augustín, Rufinus a Ján Kassián. Prepodobný otec Ján Jasnozraký zomrel v roku 394.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa VHL, glaubenszeugen.de, LThK, heiligenlexikon.de spracoval Ján Sabol

Zhromaždenie k archanjelovi Gabrielovi

Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „silný Boží muž“. Gabriel je anjelom, ktorý podľa Lukášovho evanjelia stojí pred Bohom. V Starom zákone sa jeho meno vyskytuje iba v knihe proroka Daniela, kde oznamuje prorokovi Božie zjavenia. V neskorom židovstve je Gabriel jedným zo štyroch najvyšších anjelov alebo jedným zo šiestich alebo siedmich anjelských kniežat.
V Novom zákone Gabriel oznámil narodenie Jána Krstiteľa a narodenie Ježiša Krista.
Pomenovanie archanjel dostal až v pobiblickej kresťanskej literatúre.

Svätý hieromučeník Irenej, sirmijský biskup

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „mierumilovný“. Irenej je biskup mesta Sirmium a mučeník z čias cisára Diokleciána. Latinský spis Acta Irenaei, ktorý preložili aj do gréčtiny, má veľkú historickú hodnotu. Opisuje Inerejov výsluch pred prefektom Próbom, jeho kruté mučenie a jeho odvážnu smrť. Sirmijský breviár a Hieronymovo martyrológium ho spomínajú 6. apríla, Grécke synaxáre okrem dnešného dňa aj 23. augusta.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK spracoval Ján Sabol

Zvestovanie Presvätej Bohorodičke

Svätý Senupios Divotorca z Latoma

V deň, kedy Gréckokatolícka cirkev slávi spoločne s Rímskokatolíckou sviatok Zvestovania, ktorý je v Géckokatolíckej cirkvi prikázaným sviatkom, spomína si aj na svätého Senupia Divotvorcu z Latoma. Meno svätého Senupia je spojené so zázračným objavením známej mozaiky Krista v chráme Latomos v Solúne, ktorý sa v roku 1988 stal svetovým dedičstvom UNESCO. Chrám pochádza z piateho storočia spolu s mozaikami, ktoré podľa správy pochádzajúcej z deviateho storočia od predstaveného kláštora Ignáca, dala vyhotoviť dcéra cisára Galéria (305-311) Teodora. Mozaiky ostali dlho ukryté pod omietkou. Za vlády cisára Leva V. Arménskeho (813-820). Dnešný svätec egyptský mních Senupios, prišiel na základe videnia do solúnskeho kláštora Latomos. Vraj Boha prosil, aby ho mohol vidieť ako príde súdiť zem. Keď prišiel po dlhej ceste do Solúna, nenašiel v ňom hľadaný obraz. Vrátil sa do nitrijskej púšte a znova po videní sa vydal do Solúna. Keď sa raz v chráme kláštora Latoma modlil, nastalo zemetrasenie. Keď opadali kusy muriva naskytol sa mu pohľad na obraz zostúpenia Pána, ktorý dala vyhotoviť Teodora. Senupios vraj krátko nato zomrel. Mnísi kláštora pochovali jeho telo na mieste kde zomrel. V 12. storočí kláštorný chrám renovovali a znova vymaľovali freskami. Od 16. storočia do roku 1921 bola z chrámu Mešita a mozaiky boli v tom období znova zakryté omietkou. Po jeho obnovení chrám zasvätili svätému Dávidovi a začalo sa s odkrývaním mozaík. Mozaiku, ktorú videl Senupios, odkryli v roku 1921. Znázorňuje Krista so svätožiarou bez brady tróniaceho na dúhe. Obkolesujú ho symbolické znázornenia štyroch evanjelistov. Pod jeho nohami sa vlievajú štyri rajské pramene do Jordánu. Po stranách sú proroci Ezechiel a Habakuk. V rámci rekonštrukčných prác nedávno objavili v chráme aj hrob s pozostatkami svätého Senupia.

Svätá mučenica Teodula

Jej meno má grécky pôvod a znamená „Božia služobnica“. Ako uvádza životopisná legenda, Teodula pochádzala z chudobnej, ale nábožnej, rodiny z Nikomédie v Bitýnii. Aby pomohla svojim rodičom, stala sa z nej slúžka. Jej pán, pohan a vojak, zahorel po nej túžbou a chcel ju zviesť. Keď sa mu to nedarilo a keď sa dozvedel, že je kresťankou, bez milosti ju zahubil. Pod menom Dula ju spomína aj Rímske martyrológium.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa www.imth.gr a VHL spracoval Ján Sabol

Náš prepodobný otec Zachariáš.

Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „Boh si spomenul“. Zachariáš je pustovník zo skýtskej púšte. Miney spomínajú, že osobitnú pozornosť venoval chudobným a bezdomovcom. Bližšie informácie o jeho živote chýbajú. Zrejme žil vo 4. storočí.

Náš otec svätý Artemón, biskup pizídijskej Seleucie

…

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa VHL, OCA, heiligenlexikon.de spracoval Ján Sabol

Svätý prepodobný mučeník Nikón a jeho učeníci, ktorí boli s ním umučení

Meno Nikón má grécky pôvod a znamená „víťaz“. Ako uvádza životopisná legenda, Nikón pochádzal z talianskeho Neapolu. Mal neveriaceho otca a matku kresťanku. Aj Nikón bol spočiatku neveriaci a bol dôstojníkom v cisárskej armáde. Vďaka kresťanskej výchove, ktorú mu dala matka, raz, blízko smrti, urobil znak kríža a prosil Krista o pomoc. Po tejto udalosti, zanechal armádu a tajne odplával na grécky ostrov Chios. Tam ho pokrstil miestny biskup a následne vstúpil do kláštora. Neskôr žil Nikón na vrchu Ganos so skupinou mníchov, ktorú viedol kyzický biskup Teodóz. Ten ho pred svojou smrťou ustanovil za biskupa a poslal ho s 189 mníchmi na ostrov Sicília. Počas cesty navštívil svoju zomierajúcu matku v Neapole. Tu sa k nemu zrejme pridali 10 bývalí spolubojovníci. Za vlády sicílskeho guvernéra Quintiana zomrel Nikón a jeho 190 žiakov na Sicílii mučeníckou smrťou.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa VHL, heiligenlexikon.de, www.glaubenszeugen.de spracoval Ján Sabol

Svätý hieromučeník Bazil, ankyrský presbyter

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „Kráľovský“. Ankyrský presbyter Bazil vystúpil v roku 335 na Jeruzalemskom koncile proti Ariánom, ktorí nesprávne popierali božstvo Ježiša Krista. Za vlády cisára Juliána Odpadlíka (355-363) kritizoval pohanské obety. To sa mu stalo osudným a 29. júna 362 zomrel ako mučeník. Grécke spisy o jeho živote v desiatom storočí rétoricky spracoval mních Ján.

Svätá mučenica Drosis a spoločníčky

Gréckokatolícka cirkev nám dnes pripomína mučenicu Drosis a jej spoločníčky v utrpení. Jej meno má grécky pôvod a znamená „rosa“. Svätá Drosis bola panna, ktorá s ďalšími 5 spoločníčkami-pannami, podstúpila za Krista mučenícku smrť. Upálili ich začiatkom 4. storočia v sýrskej Antiochii. Dnešným mučeniciam zložil oslavnú reč, ktorá sa dodnes zachovala, svätý Ján Zlatoústy. Podľa legiend mala byť svätá Drosis dcérou cisára Trajána.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, VHL spracoval Ján Sabol

Náš prepodobný otec Jakub Vyznávač, katánijský biskup

Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „druhorodený alebo Boh chráni“. Jakub bol v mladosti mníchom v konštantínopolskom kláštore Studion. Neskôr sa stal biskupom v meste Katánia na Sicílii. Za vlády cisára Konštantína V. (741-775) sa odmietol podriadiť obrazoboreckej politike. Po zatknutí a mučení ho poslali do vyhnanstva, kde aj zomrel.

Svätý Tomáš, konštantínopolský patriarcha

Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „dvojča“. Svätý Tomáš sa za konštantínopolského patriarchu Jána IV. Pôstnika stal diakonom a sakelláriom – administratívnym a finančným pracovníkom pri Chráme Božej Múdrosti – Hagii Sofii. 23. januára 607 ho zvolili za nástupcu konštantínopolského patriarchu Kyriaka. Patriarcha Tomáš sa stal horlivým obrancom pravej viery. Zomrel 20. marca v roku 610.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa www.glaubenszeugen.de spracoval Ján Sabol

Naši prepodobní otcovia, ktorých Saracéni pozabíjali v kláštore svätého Sávu

Najstarší palestínsky kláštor na západnej stene v rokline Kidron založil okolo roku 492 svätý Sáva. V roku 797 kláštor napadli Saracéni. Najprv zavraždili štyridsiatich mníchov. O osem dní neskôr zavraždili ďalších 20 mníchov. Dnešný deň je venovaný spomienke na nich . Nachádzali sa medzi nimi: Ján, Sergej, Patricius, Kosmas, Anastáz a Teoktist. Kláštor bol aj neskôr viackrát vyrabovaný a ostal dlhý čas opustený. Až v roku 1840 ho zreštauroval ruský cár Mikuláš I.

Svätá mučenica Fótina Samaritánka a synovia

Meno Fótina má grécky pôvod a znamená „láskavá“. Ako uvádzajú grécke synaxáre, Fótina bola samaritánkou, s ktorou sa Ježiš rozprával pri Jakubovej studni. Tam Fótina zažila obrátenie. Podobne, ako aj o ostatných ženách z evanjelia, aj grécka životopisná legenda spomína, že sa stala hlásateľkou evanjelia, a konkrétne uvádza Kartágo v Afrike. Ako jej spoločníkov menuje jej vlastných synov Jozefa, Viktora, jej sestry Fótis, Paraskevu a Kyriaku, veliteľa Sebastiána a Anatólia a Fótia. Rímske Martyrológium spomína, že Fótina a jej spoločníci zomreli ako mučeníci za Krista za čias cisára Nera. Relikviu hlavy dnešnej svätice si uctievajú v Ríme v Bazilike svätého Pavla za hradbami. V Rusku zvyknú nazývať slovanskou podobou jej mena Svetlana.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, a VHL spracoal Ján Sabol

Svätí mučeníci Chryzant a Dária.

Mená dnešných svätcov majú grécky pôvod. Chryzant znamená „zlatý kvet“ a Dária „dobrá, mocná“. Chryzant a Dária, žili na konci 3. storočia. Ako uvádza životopisná legenda boli manželmi a spolu prišli z východu do Ríma. Chryzant vraj Dáriu presvedčil, aby žili v zdržanlivosti, ktorá im mala pomôcť k obetavejšej službe Bohu i blížnym. Za cisára Valeriána, v čase prenasledovania kresťanov, ich zatkli, mučili a popravili. Iný legendárny životopis robí z Chryzanta syna popredného senátora z Alexandrie. Keď sa kvôli otcovmu zamestnaniu presťahoval do Ríma, stal sa kresťanom. Otec ho vraj sám uväznil a snažil sa ho od kresťanstva odhovoriť. Vraj z Atén pozval k synovi pohanskú pannu Dáriu, aby sa do nej zaľúbil a na kresťanstvo zabudol. Chryzant sa s ňou aj oženil, ale aj ju priviedol ku kresťanskej viere. Potom už príbeh pokračuje ako prvá legenda. Vraj ich pre Krista ukameňovali na Via Salaria. Neďaleko tejto cesty na cintoríne Thrasa ich aj pochovali. Pápež Damazus I. (366-384) približne o 50 rokov neskôr ozdobil ich náhrobok epigramom. Ten obnovili v 6. storočí po zničení Gótmi (537538) a na sklonku 8. storočia za pápeža Hadriána I. (772-795). Itineráriá, rímske cestovné mapy zo 7. storočia spomínajú chrám, zasvätený svätým Chryzantovi a Dárii. Gregor z Tours (538-594) podáva správu o rozsiahlej úcte pri ich hrobe a odvoláva sa na legendárny životopis, ktorý má spoločné črty s opisom mučeníctva svätých Juliána a Bazilissy (+ okolo 304). Úcta k dnešným svätcom bola rozšírená aj do vzdialených oblastí. Zo začiatku 6. storočia pochádza ich vyobrazenie v Ravene. V roku 844 preniesli ich pozostatky do nemeckého mesta Prüm a odtiaľ do neďalekého mesta Münstereifel.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK a VHL spracoval Ján Sabol

Náš otec svätý Cyril, jeruzalemský arcibiskup

…

Svätí mučeníci Trofim a Eukaprion z Nikomédie

Mená dnešných svätcov majú grécky pôvod. Trofim znamená „živiteľ“ a Eukaprion „dobrý zisk“. Trofim a Eukarpion sú mučeníci z Nikomédie v Bitýnii. Ako uvádza životopisná legenda obaja boli vojakmi v cisárskej armáde. V čase prenasledovania kresťanov na príkaz cisára vyhľadávali kresťanov, ktorých následne mučili. Pre odvahu kresťanov, alebo po nebeskom zjavení, sa sami obrátili a mnohých uväznených prepustili z väzenia. Boli preto odsúdení a upálení na hranici okolo roku 300. O úcte k nim aj na západe svedčí Rímske martyrológium.

Svätý mučeník Eduard, anglický kráľ

Jeho meno má staroanglický pôvod a znamená „strážca bohatstva“. Eduard sa narodil v roku 963 ako najstarší syn anglického kráľa Edgara Mierumilovného. Vďaka úsiliu Canterburského arcibiskupa svätého Dunstana sa v roku 975 stal ako dvanásťročný anglickým kráľom.
Jeho nevlastná matka Elfrida, chcela skôr na tróne vidieť svojho syna Ethelreda. Preto ho neskôr dala zavraždiť. Eduarda prebodli počas poľovačky 18. marca 978 pri hrade Corfe v grófstve Dorset.
Pochovali ho v meste Wareham. Podľa tradície sa pri jeho hrobe začali diať zázraky. O 2 roky neskôr preniesli jeho pozostatky do benediktínskeho opátstva v meste Shaftesbury.
Ľud si ho zakrátko začal uctievať a v roku 1001 ho vyhlásili za svätého a mučeníka, čo dokazuje dokument jeho nevlastného brata Ethelreda, ktorý sa po jeho smrti stal kráľom.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK a heiligenlexikon.de, VHL spracoval Ján Sabol

Náš prepodobný otec Alexej, Boží človek

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „Obranca“. Jadro životopisu dnešného svätca tvorí sýrska legenda z piateho storočia. Podľa nej bol mladíkom z rímskej privilegovanej vyššej vrstvy patricijov. Rodičia rozhodli, že sa má oženiť. Alexej v deň svadby ušiel do Edessy, kde až do svojej smrti žil v skrytosti a chudobe. V gréckej verzii jeho životopisu z deviateho storočia sa nachádza opis rozhovoru Alexeja so svojou nevestou počas svadobného večera. Nevestu po zložení sľubu panenstva opustil. Po 17 rokoch v Edesse sa vrátil nespoznaný do rodičovského domu, kde chudobný a opustený zomrel. Táto legenda, ktorú použil aj Jozef Hymnograf v hymnickom kánone k dnešnému svätcovi, sa v desiatom storočí stala známou aj na západe. Tam ju rozšírili a neskôr aj poeticky spracovali. V roku 978 zasvätili chrám svätého Bonifáca na rímskom vrchu Aventino aj dnešnému svätcovi Alexejovi.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK spracoval Ján Sabol

Svätí mučeníci Sabinus a Papas

Meno Sabinus má latinský pôvod a znamená „pochádzajúci z rímskeho rodu Sabinov“ a meno „Papas“ má grécky pôvod a znamená „vychovávateľ“. Sabinus bol guvernérom egyptského mesta Hermopolis. Keď vypuklo prenasledovanie kresťanov za vlády cisára Diokleciána (284-305), Sabinus sa spoločne s ďalšími bratmi ukryl v opustenom dome. Ich úkryt však vraj prezradil žobrák, ktorého Sabinus podporoval. Spolu s ďalšími kresťanmi ho po krutom mučení utopili v rieke Níl. Dnešný druhý svätec Papas je mučeníkom z rovnakého obdobia. Za Krista zomrel v meste Laranda v Lykaónii, v súčasnosti turecké mesto Karaman. Oboch dnešných svätcov spomína aj Rímske martyrológium.

Svätý hieromučeník Alexander, rímsky pápež

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „obranca mužov“.  Podľa rímskeho zoznamu biskupov bol Alexander 5. nástupcom apoštola Petra. Podľa prepočtov z 3. či 4. storočia, vládol zrejme 10 rokov medzi rokmi 107 až 116. Ďalšie bližšie bibliografické údaje chýbajú. Predpokladá sa , že zomrel za vieru po čas vlády cisára Trajána.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa VHL,LThK, heiligenlexikon.de, a glabenszeugen.de spracoval Ján Sabol

Svätý mučeník Agapios a s ním ďalší šiesti mučeníci

Meno Agapios má grécky pôvod a znamená „láskavý“. Dnešný svätec pochádzal z Gazy. 20. marca v roku 305 ho v palestínskej Cézarey s ďalšími siedmimi spoločníkmi sťali. O mučeníctve podáva správu ich súčasník Euzébius z Cézarey (265-339). (LThK)

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK spracoval Ján Sabol

Náš prepodobný otec Benedikt

Jeho meno má latinský pôvod a znamená „požehnaný“. Benedikt, známy ako otec západného mníšstva, sa narodil okolo roku 480 v Nursii, v súčasnosti talianske mesto Norcia v provincii Perugia. Pochádzal zo vznešenej rodiny. Rodičia ho poslali na štúdium do Ríma. Sklamaný nemravnosťou mesta, ktoré po premiestnení sídla Rímskej ríše do Konštantínopolu, bolo v úpadku, sa na istý čas pripojil k asketickej komunite v obci Affile. Odtiaľ sa vydal do jaskyne v údolí Anio pri meste Subiaco. Tam v jaskyni žil tri roky v úplnej samote. Benediktova povesť sa rýchlo šírila.
Spoločenstvo pustovníkov z Vicovaro ho pozvalo medzi seba a neskôr si ho zvolilo za predstaveného. Keď sa mníchom zdali Benediktove pravidlá prísne, vraj sa ho pokúsili otráviť. Benedikt skupinu opustil a utiahol sa naspäť do Subiaca. Tam ho nasledovalo niekoľko pustovníkov, ktorí žili pod jeho vedením v 12 malých kláštoroch. Dva z nich existujú dodnes.
Okolo roku 529 sa s časťou z nich presťahoval na vrch Montecassino. Tam spísal svoje slávne kláštorné pravidlá „Regula Benedicti“. Jeho duchovno-otcovská osobnosť, múdrosť náuky a svätosť života priťahovala mnohých žiakov, najmä zo samotného Ríma. Kláštor na vrchu Montecassino sa stal pevnosťou západného mníšstva a kolískou benediktínskeho rádu, ktorého charakterizovalo pravidlo: Modli sa a pracuj! (Ora et labora!). Prepodobný Benedikt zomrel 21. marca 547 v Montecassino, kde ho aj pochovali. V roku 673 preniesli jeho pozostatky do benediktínskeho opátstva Fleury vo Francúzsku. Na prosby pápeža Zachariáša (741-752) sa v ôsmom storočí časť z nich vrátila naspäť do Montecassina. Pri opätovnej výstavbe kláštora, ktorý bol počas druhej svetovej vojny zničený, objavili Benediktov hrob s jeho pozostatkami. Pápež Gregor Veľký (590-604), ktorého sme si tiež pred dvoma dňami pripomenuli, vo svojej druhej knihe Dialógov poučným spôsobom opisuje svätcov život.

Svätý Euschemon Vyznávač, lampsacký biskup

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „poctivý“. Euschemon bol 9. storočí biskupom v meste Lampsakus v Hellesponte. Za cisára Teofila ho pre uctievanie ikon dali do väzenia. Tam vraj pre svoje presvedčenie získal aj strážnikov. Preto ho poslali do vyhnanstva, kde zomrel.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK spracoval Ján Sabol

Prenesenie pozostatkov nášho otca svätého Nikefora, konštantínopolského patriarchu

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „nositeľ víťazstva“. Konštantínopolský patriarcha Nikefor a igumen kláštora Studion Teodor Studita sa spoločne postavili proti obrazoboreckej politike byzantského cisára Leva V. (813–820) počas druhej vlny obrazoboreckého sporu. Cisár preto Nikefora v roku 815 zosadil z trónu konštantínopolského patriarchu a poslal ho do exilu v blízkosti Chalcedónu. Tam Nikefor zomrel 5. apríla 828. Tri roky po obnovení úcty k ikonám za cisárovnej Teodory, vydala cisárovná príkaz priniesť pozostatky zosnulého patriarchu Nikefora do miesta jeho niekdajšieho sídla, do Konštantínopolu. Pozostatky svätého Nikefora sa dostali do hlavného mesta Byzancie 13. marca 846. Slávnostne ich uložili v preslávenom chráme Svätých apoštolov. V tom čase ho vyhlásili aj za svätého. Dnešný deň je spomienkou na túto udalosť.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK a BBKL spracoval Ján Sabol

 Náš prepodobný otec a vyznávač Teofan Sigrianský.

Jeho meno je gréckeho pôvodu a znamená „Boh sa zjavil“. Byzantský historik sa narodil okolo roku 765 v Konštantínopole. Bol mníchom a predstaveným kláštora, ktorý založil v Sigriane pri Kyziku. V roku 787 sa zúčastnil na II. nicejskom koncile. V roku 815 si ho dal do Konštantínopolu pozvať cisár Lev V., pretože trval na úcte k ikonám. Preto ho cisár poslal na dva roky do vyhnanstva na ostrov Samotrake, kde zakrátko 12. marca 817 zomrel. Teofan Sigriansky pokračoval v diele Chronografa svojho priateľa Juraja Synkela. Spracoval roky 287 až 813. Táto kronika, v stredoveku veľmi známa, obsahuje vzácne chronologické údaje. Pre roky 769 až 813 je jediným byzantským historickým prameňom. Formálne sa v nej strieda hovorová a umelecká reč. Dielo ďalej rozvinulo viacero historikov a stalo sa tiež dôležitou súčasťou výučby histórie počas stredoveku na západe.

Náš otec svätý Gregor Dialogos, rímsky pápež

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „bdelý“. Gregor sa narodil okolo roku 540 v Ríme. Bol Rimanom v pravom slova zmysle. Pochádzal zo vznešenej senátorskej rodiny a v rokoch 572 až 573 bol prefektom mesta. No z hlavného zástupcu mesta sa stal mníchom. Po smrti otca Gordiana použil dedičský podiel na výstavbu 6 rímskych kláštorov. Z rodinného paláca na ulici Clivus Scauri sa tak stal kláštor svätého Andreja. Tam sa Gregor okolo roku 575 utiahol. Aj Gregorove tety Tarsilla, ktorú si obzvlášť ctil, Emiliana a Gordiana žili dočasne v odlúčení od sveta. Pápež Benedikt I. alebo Pelágius II. ho vysvätil za regionálneho diakona, predstaveného siedmich cirkevných regiónov Ríma. Ako pápežského vyslanca ho v roku 579 poslal Pelágius II. do Byzancie. Hoci žil v cisárskom paláci, nezanechal mníšske spôsoby. O sedem rokov neskôr pracoval v Ríme ako poradca Pelágia II. Po jeho smrti ho, napriek jeho výhradám, zvolili za pápeža. Čakala na neho ťažká úloha. Vtedajšie ťažké pomery a neistotu na Západe voviedol do obdobia stredoveku. Gregorovi sa vďaka dobrým vzťahom k franskému kráľovskému domu podarilo pokresťančiť Anglosasov, ku ktorým poslal priora Svätoandrejského kláštora Augustína s ďalšími 40 mníchmi. Gregor úspešne nadviazal úzke vzťahy medzi Západogótskou ríšou v Španielsku a Rímskou cirkvou, keď sa v roku 586 odvrátili od arianizmu. Gregor ochraňoval roľníkov pred vykorisťovaním, keď vypukol hlad a epidémia reorganizoval obhospodarovanie cirkevných pozemkov . Gregor dosiahol mier s Longobardmi, ktorí v rokoch 592 až 593 obliehali Rím. Pomocou ich kráľovnej Teodelindy, ktorá už bola katolíčkou, pripravil cestu pre obrátenie Longobardov na katolícku vieru. Gregor ukončil milánsku schizmu. Staral sa aj o výchovu a posväcovanie kňazov. Pri zániku Východorímskej ríše Gregor dal pápežstvu ďalší rozmer, obhajcu a vodcu talianskeho obyvateľstva. Otvoril tak cestu pre vznik cirkevného štátu na čele s pápežom. Svätý Gregor zomrel 12. marca 604.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, VHL spracoval Ján Sabol

 Náš otec svätý Sofronios, jeruzalemský patriarcha

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „múdry“. Sofronios pochádzal pravdepodobne z Damasku. Spočiatku bol učiteľom rétoriky. No toto povolanie vykonával len krátko. V Palestíne sa z neho stal mních. Žil najmä v známej Novej Lavre, potom v kláštore svätého Teodóza pri Jeruzaleme. Jeho mníšskym priateľom sa stal Ján Moschos, s ktorým putovali ďaleko až k egyptským kláštorným kolóniám a do Ríma. Uprostred dogmatických sporov vtedajšej doby sa v roku 633 márne pokúšal presvedčiť monoteletistického patriarchu Kýra z Alexandrie, aby neohlásil monoenergetickú úniu. Väčší úspech mal u konštantínopolského patriarchu Sergeja, s ktorým sa zhodol na nepoužívaní termínu energia. Sofroniovi išlo o prijatie záverov Chalcedónskeho koncilu. Keď ho koncom roka 633 alebo začiatkom roka 634 zvolili za patriarchu v Jeruzaleme, vydal syndodálny list, známy ako spis Synodika, ktorý rozposlal všetkým patriarchom. V ňom potvrdzuje náuku o dvoch vôľach v Kristovi. Toto učenie je obsahom aj jeho ďalšieho synodálneho listu, známeho pod názvom Florileg. Obsahuje viac ako 600 citátov cirkevných otcov a na toto dielo sa odvolávajú aj dokumenty Lateránskej synody (649). Keď vládu nad Jeruzalem získal kalif Omar koncom roka 637, žil Sofronios len krátky čas. Zomrel 11. marca 638 v Jeruzaleme. Sofronios je tiež autorom životopisov svätých, homílií k sviatkom Narodenia Pána, Stretnutia Pána, Pánovho krstu, Zvestovania Presvätej Bohorodičke, Premenenia Pána a Povýšenia svätého kríža. S Jánom Moschom je spoluautorom životopisu alexandrijského patriarchu Jána Almužníka. Napísal aj správu o zázraku s oslavnou rečou na egyptských divotvorcov Kýra a Jána. Aj jeho 23 anakreontických ód s náboženským obsahom, sa tešilo obľube čitateľov.

Svätý hieromučeník Pionius a spoločníci.

Meno Pionius má latinský pôvod a znamená „uzmierovateľ“. Pionius bol presbyterom v Smyrne. 23. februára, počas sviatku svätého Polykarpa ho počas Eucharistickej slávnosti zajali spoločne s Asklepiadom a otrokyňou Sabinou. Dali ich do väzenia spolu s kňazom Lemnom, kresťankou Macedónoiou a montanistom Eutychiánom. Po viacerých týždňoch väznenia a vypočúvaní ich spolu s markionitským kňazom Metrodorom na hranici napichli tvárou smerom na východ na kôl a upálili. Viaceré verzie zachovaných spisov opisujú Pionia ako vzdelaného, rozhľadeného muža, ktorý bol v Smyrne veľmi obľúbený. Poukazujú na pravosť výsluchov, no badať v nich redakčné antisemitské dodatky. Hieromučeník Pionius zomrel so svojimi spoločníkmi v Smyrne v roku 250.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, BBKL spracoval Ján Sabol

Svätý mučeník Kodrat a spoločníci

Meno Kodrat má latinský pôvod a znamená „štvorhranný“. Časť životopisu svätého Kodrata je legendou. Dnešného svätca vraj v horách porodila kresťanka Rutina, ktorá pred prenasledovaním odišla z Korintu. Krátko po narodení dieťaťa zomrela. Kodrata vraj zázračne živili a chránili oblaky a nebesia. V dospelosti sa stretol s kresťanmi, potom v Korinte vyštudoval medicínu. Zdá sa, že v skutočnosti bol Korint jeho rodiskom. V čase prenasledovania kresťanov za cisára Décia (249-251) ho zatkli a mučili. V rovnakom čase s ním trpeli ďalší kresťania. Volali sa Dionýz, Cyprián, Anektus, Pavol a Krescens. Všetkých napokon v roku 258 sťali. O úcte ku Kodratovi na Západe svedčí Rímske martyrológium, ktoré ho uvádza 10. marca.

Svätý mučeník Kodrat a spoločníci z Nikomédie

10. marca si Gréckokatolícka cirkev okrem Kodrata, ktorého umučili v Korinte, pripomína aj mučeníka Kodrata z Nikomédie. Meno Kodrat má latinský pôvod a znamená „štvorhranný“. Kodrat trpel v Nikomédii za cisára Décia. Po krutom mučení ho sťali. Miney ako jeho spoločníkov v smrti za Krista spomínajú Saturnina, Rufina a ďalších nemenovaných spoločníkov. Ako uvádza životopisná legenda Kodrat vraj pochádzal zo zámožnej rodiny. Podporoval ostatných kresťanov a ohlasoval evanjelium vo väzniciach. Keď za Décia prenasledovali kresťanov, Kodrata v Nikomédii uväznili, mučili a potom vraj prevážali s ostatnými väzňami do Apamey, Cézarey, Apolónie, Helespontu. Saturinus a Rufinus vraj za Krista zomreli preto, lebo skupinu mučených kresťanov ľutovali.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa www.glaubenszeugen.de, VHL spracoval Ján Sabol

Štyridsiati svätí mučeníci mučení v Sebastejskom jazere

Gréckokatolícka cirkev nám 9. marca pripomína štyridsiatich svätých mučeníkov, ktorých mučili na Sebastejskom jazere. Veľkú obľubu dnešných svätcov dokazujú početné literárne pramene. Zachovali sa homílie Bazila Veľkého, Gregora Nysského, Efréma Sýrskeho, ako aj sýrske, grécke a latinské životopisné legendy. Všetky sa zhodujú prinajmenšom v hlavných informáciách. Podľa nich boli dnešní svätci 40 kresťanskí vojaci rímskej bleskovej légie Legio XII Fulminata. Počas prenasledovania kresťanov, podľa Efréma za cisára Licínia (308-324), ich nahých vystavili krutej mrazivej zimnej noci na námestí v Sebaste (v súčasnosti turecké mesto Sivas,) alebo na zamrznutom jazere neďaleko mesta. Ich stuhnuté telá následne spálili. Kult a relikvie dnešných mučeníkov sa rýchlo rozšírili ako na Východe, tak aj na Západe. V Sebaste a kappadóckej Cézarei sa nachádzajú im zasvätené chrámy. V Ríme im zasvätené Oratórium z prelomu ôsmeho storočia pri chráme Santa Maria Antiqua zdobia fresky, ktoré znázorňujú ich príbeh.

Svätý Cézar, brat svätého Gregora Teológa

Jeho meno má latinský pôvod a znamená „z rímskeho rodu Cezariánov“. Cézar bol synom Gregora Naziánskeho staršieho a bratom presláveného teológa Gregora Naziánskeho mladšieho. Za cisárov Konštantína a Juliána pôsobil v Konštantínopole ako lekár. Keď si Julián chcel Cézara získať pre svoje názory, opustil Cézar cisársky dvor. Naspäť ho však zavolal Jovián a cisár Valens ho ustanovil za miestodržiteľa Bitýnie. Po tom, ako sa Cézar zachránil počas zemetrasenia, na radu svojho brata Gregora a Bazila Veľkého sa utiahol pred verejnosťou. Svätý Cézar Naziánsky zomrel krátko po svojom krste, ktorý odkladal až na čas blízko pred smrťou, ako bolo vtedy zvykom, okolo roku 368. Zachovala sa pohrebná reč, ktorú pri jeho pohrebe predniesol jeho brat Gregor Teológ.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK spracoval Ján Sabol.

Náš prepodobný otec a vyznávač Teofylakt, nikomédijský biskup

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „chránený Bohom“. Nikomédijský metropolita Teofylakt sa narodil na Východe na neznámom mieste. Okolo roku 780 prišiel do Konštantínopolu, kde istú dobu bol sekretárom v cisárskom paláci. Hlavným sekretárom vtedy bol Taras, ktorého neskôr zvolili za konštantínopolského patriarchu. Po asi piatich rokoch zanechal Teofylakt prácu sekretára, prijal mníšsky habit a vstúpil do kláštora Hagios Mamas. Okolo roku 806 sa Teofylakt stal metropolitom Nikomédie, dnešné turecké mesto Ízmit. Ako arcibiskup rozvíjal bohatú charitatívnu činnosť pre najchudobnejších. Počas takzvanej druhej vlny obrazoborectva, ktorá vypukla za cisára Leva V., sa Teofylakt postavil na stranu konštantínopolského patriarchu Nikefora I. a Teodora Studitu. Stalo sa tak v decembri 814, keď cisár pozval všetkých biskupov a igumenov do svojho paláca v Konštantínopole. Začiatkom roka 815 poslal cisár Teofylakta za trest do exilu na ostrov Strobilos. Po necelých 30 rokoch tam okolo roku 840 zomrel. Teodor Studita ho vo svojich listoch opisuje ako mučeníka a vyznávača. Za čias konštantínopolského patriarchu Metoda (843-847) ho v prvej polovici deviateho storočia vyhlásili za svätého.

Svätý hieromučeník Teodoret, antiochijský biskup

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „Boží dar“. Teodoret bol kňazom v sýrskej Antiochii. Trpel za cisára Juliána Odpadlíka. Obvinili ho z ničenia pohanských obrazov a oltárov, po tom, čo odmietol vydať cirkevný majetok štátu. Po krutom mučení ho sťali. Hieromučeník Teodoret zomrel v roku 362. Dnešný svätec je patrónom dvoch francúzskych diecéz v Nimes a Uzes. V 11. storočí zasvätili katedálu vo francúzskom Nimes dnešnému svätcovi.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, BBKL, VHL, heiligenlexikon.de spracoval Ján Sabol

 Svätí hieromučeníci, ktorí boli biskupmi v Chersone – Bazil, Efrém, Kapitón, Eugen, Aiterios a ďalší.

Životopisná legenda zo začiatku 4. storočia opisuje, ako jeruzalemský patriarcha Hermon (300-312) poslal do Chersonu dvoch biskupov a misionárov Bazila a Efréma. Tak v tomto meste na Kryme vzniklo biskupstvo. Efrém sa od Bazila v Chersone oddelil a putoval ďalej k Dunaju. Tam na začiatku Diokleciánovho prenasledovania (303-324) zomrel ako mučeník. Bazil pokračoval v meste v misijnej práci až do smrti. V roku 309 za vlády cisára Galéria ho ukameňovali. V nasledujúci rok prišli do Chersonu traja biskupi-pútnici Eugen, Elpidias a Agatodor, kde sa dozvedeli, že miestny biskup Bazil zomrel. Rovnako aj oni zomreli ako mučeníci, keď ich v roku 311 ukameňovali. Tak prišiel do Chersonu z Jeruzalema biskup Aiterios. Vďaka cisárovmu dekrétu sa mu v meste podarilo vybudovať chrám, aj napriek zlobe zo strany pohanských obyvateľov. Aiterios počas cesty z Konštantínopolu ochorel a zomrel. Napokon poslal do Chersonu biskupa sám cisár Konštantín Veľký. Volal sa Kapitón, no do mesta sa nedostal. Loď, na ktorej sa Kapitón plavil, obsadili pohania a povraždili všetkých cestujúcich. Aj napriek tomu, že do mesta neprišiel, si ho Chersončania začali uctievať ako svojho biskupa. Toto mesto má veľký význam pre kresťanov v Rusku, lebo tam v roku 987 pokrstili knieža Vladimíra.

Náš prepodobný otec Pavol Jednoduchý, žiak prepodobného Antona Veľkého

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „Malý“. Pavol Jednoduchý je egyptský pustovník zo 4. storočia. V egyptskom Thebais bol žiakom presláveného Antona Pustovníka. Vyznačoval sa poznaním ľudských sŕdc, silnou vierou a poslušnosťou. O jeho hrdinskom mníšskom živote, ktorý začal až ako 60. ročný, podávajú správu Rufinus a Palladios.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa www.glaubenszeugen.de, LThK spracoval Ján Sabol

Štyridsiatidvaja svätí mučeníci z Amoria

Autormi najstarších prameňov o dnešných svätcoch je spis mnícha Euodia z 9. storočia a oslavná reč Michala Synkella. Ku koncu vlády gréckeho cisára Teofila (829-842) Rímska ríša utrpela veľké straty kvôli nájazdom Arabov a Saracénov. Bolo to v čase, keď sa cisár zaoberal otázkou úcty k ikonám. Po veľkej bitke pri hornofrýgijskom meste Amorion, významnom centre Byzancie, Arabi toto mesto obsadili. Prvých 42 čelných predstaviteľov mesta a armády zajali a odvliekli do Sýrie. Tam s nimi kruto zaobchádzali, vraj ešte horšie, ako s najväčšími zločincami, lebo boli kresťania. Aj cisár Teofil prosil o ich prepustenie, ponúkal výkupné, no bez výsledku. Po siedmich rokoch väznenia ich odsúdili na smrť. Okolo roku 845 ich sťali mečom.

Nájdenie úctyhodného a životodarného Kríža v Jeruzaleme

Ako prvý o nájdení svätého Kríža v Jeruzaleme cisárovnou Helenou informoval okolo roku 395 svätý Ambróz. Správu neskôr rozšírili v sýrskom podaní u Rufina, či Paulína z Noly, ako aj v gréckom podaní u cirkevných historikov 5. storočia, Sokrata, Teodoreta, či Sozomena. Napriek tomu nie je známe v ktorom roku k nájdeniu Kríža došlo. Len podľa iných prameňov historici usudzujú, že to muselo byť medzi rokmi 335 až 347, keďže ani Euzébius v životopise o Konštantínovi, ani zápisky neznámeho pútnika v Jeruzaleme z roku 334 nič o nájdení svätého Kríža nespomínajú. Zato svätý Cyril Jeruzalemský vo svojich katechézach okolo roku 348 spomína uctievanie si a rozširovanie relikvií svätého Kríža. Ako uvádza už rozšírená legenda, keď mala cisárovná Helena už 70 či 80 rokov, dostala v sne od Boha príkaz vycestovať do Svätej zeme, nájsť posvätné miesta a dôstojne ich skrášliť. Asi o rok matka cisára začala svoju púť do Jeruzalema po stopách Spasiteľa. Nájsť Boží hrob bolo obzvlášť náročné. Vraj jej pomohol až jeden židokresťan, keď hľadal v knihách predkov. Tak zistili, že miesto hrobu je pod pohanským chrámom Venuše, ktorý zriadili za cisára Hadriána. Ďalšou legendou, ktorú doplnili, bolo uväznenie levitu Judáša do studne, keď cisárovnej odmietol prezradiť miesto Venušinho chrámu. Po siedmich dňoch sa vraj rozhodol spolupracovať. Nasledovalo odstránenie pohanského chrámu a materiálu, ktorý obkolesoval hrob, vraj bol poškvnený démonmi. Tak odkryli neporušený Boží hrob, kamennú hrobku Melchizedecha a podľa stredovekého dodatku aj medzeru v hore odkiaľ doteraz kvapká krv. Potom vraj našli v priekope tri dobre zachované kríže, ktoré mohli mať viac ako 300 rokov. Svedkom objavenia Kríža bol jeruzalemský biskup Makarios I. Napriek nápisu, ktorý našli neďaleko, nevedeli určiť Pánov Kríž. Biskup Makarios preto kríže prikladal k zosnulej kresťanskej vdove Libánii, keď sa jej tela dotkol tretím krížom, vraj sa prebudila a chválila Pána. Iná legenda spomína nevyliečiteľnú ženu, ktorá sa dotykom Ježišovho Kríža uzdravila. Levita Judáš, ktorý sa pri tejto udalosti obrátil, ešte našiel klince, ktoré vraj žiarili ako zlato. Vraj sa neskôr stal ako Kyriak jeruzalemským biskupom. O nájdení Božieho hrobu spolu s Krížom podáva správu aj Cyril Jeruzalemský. V dnešný deň si byzantské, arménske a koptské cirkvi pripomínajú túto udalosť nájdenia.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, BBKL, VHL a heiligenlexikon.de spracoval Ján Sabol

Svätý mučeník Konón

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „kužeľovitý“. Konón, rodák z izaurského mesta Betánia, žil za čias apoštolov. V živote ho vraj sprevádzal archanjel Michal. Keď ho rodičia zasnúbili s jeho budúcou manželkou Annou, obaja sa zaviazali žiť v panenstve. Na kresťanstvo obrátil i svojich rodičov. Po ich smrti i smrti manželky sa naplno oddal Bohu a dostal vraj dar divotvorectva.
Keď sa začalo prenasledovanie kresťanov, Konón bol jedným z prvých, ktorí v oblasti Izaurie prijali mučenícku korunu.

Svätý mučeník Konón Záhradník

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „kužeľovitý“. Mučeník Konón Záhradník pochádzal z Nazaretu. Rozhodol sa žiť v Pamfýlii, dnešnej obľúbenej turistickej časti Turecka na pobreží Stredozemného mora. V meste Karmel našiel svoj nový domov, pri ktorom vybudoval záhradu. Tá bola jeho zdrojom pre obživu. V čase prenasledovania za cisára Décia, ho pre kresťanskú vieru uväznili a kruto mučili, kým nezomrel. Rímske martyrológium, ktoré ho spomína tiež zajtra 6. marca, ako miesto umučenia spomína Cyprus. Autor rímskeho zoznamu svätých, kardinál Barónius, sa pritom sám odvoláva na grécke miney. Skupina historikov zvaných Bolandisti, však poznamenáva, že kardinál si zamenil podobne po grécky znejúce slovo pre záhradníka a Cyprus a ako miesto jeho umučenia uvádzajú maloázijskú Pamfýliu.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa OCA a VHL spracoval Ján Sabol

Náš prepodobný otec Gerasim od Jordána

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „úctyhodný“. Palestínsky pustovník Gerazim pochádzal z Lýkie, krajiny na juhozápadnom pobreží dnešného Turecka. Spočiatku bol prívržencom monofyziticky zmýšľajúceho patriarchu Teodóza z Jeruzalema. Teda mylne zastával názor, že Ježiš Kristus nemal ľudskú, ale iba božskú prirodzenosť. Vďaka vplyvu svätého Eutymia Veľkého si Gerasim uvedomil svoj mylný postoj. V Thebais navštívil niekoľko kláštorov, kým sa v čase vlády cisára Teodóza nedostal do Palestíny. V blízkosti Jordánu, neďaleko od Jericha, založil veľkú lavru, pre 70 pustovníkov. Cyril zo Skytopolisu vytvoril pre lavru prísne pravidlá. Popri svätom Sávovi bol Gerazim jeden z najvýznamnejších a vážených askétov svojej doby. V čase Chalcedónskeho koncilu v roku 451 o Gerazimovi vedel už celý kresťanský svet na Východe. Iba v sobotu a nedeľu prijímal varenú stravu, inak jedol iba chlieb, ovocie a pil čistú vodu. Každý z pustovníkov mal do soboty dokončiť ručnú prácu a kélie, ktoré pustovníci obývali, nesmeli zamykať. Každý, ak niečo potreboval, smel si to zobrať bez opýtania. Gerazim v čase 40-denného pôstu prijímal iba eucharistiu. Vraj mu prisluhoval lev, ktorému z tlamy vytiahol tŕň. Prepodobný Gerazim od Jordána zomrel 5. marca 475.

Svätý Jakub Pôstnik

Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „druhorodený“. Svätý Jakub Pôstnik žil ako pustovník neďaleko fenického mesta Porfýrion v 6. storočí. Ako uvádzajú synaxáre, 15 rokov prežil v jaskyni, kde sa učil mníšskym skutkom. Získal aj dar konať zázraky a uzdravovať. Vraj raz, keď uzdravil pannu z duševnej choroby, zhrešil s ňou, potom zavraždil a telo hodil do rieky. Jakub vraj potom veľmi sužovaný vinou blúdil po púšti, kým nestretol ďalšieho pustovníka. Ten mu poradil aby 10 rokov v úplnej samote jaskyne s hlasným plačom a na kolenách prosil Boha o odpustenie. Hoci mu Boh potom udelil znova dar konať zázraky, jaskyňu až do smrti neopustil a aj ho v nej pochovali.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, VHL, OCA, heiligenlexikon.de spracoval Ján Sabol

Svätí mučeníci Eutropios a jeho spoločníci Kleonik a Bazilisk

Mená dnešných svätcov majú grécky pôvod. Eutropios znamená „obratný“, Kleonik „slávny víťaz“ a Bazilisk „malý kráľ“. Eutropios a jeho spoločníci Kleonik a Bazilisk pochádzali z Kapadócie. V čase prenasledovania cisára Maximiána a prefekta Asklepiada zomreli okolo roku 308 v pontskom meste Amasea ako mučeníci. Životopisná legenda uvádza, že Eutropios, Kleonik a Bazilisk boli priatelia z vojenskej služby, a príbuzní Teodora Tyróna. Rímske martyrológium, ktoré ich spomína 3. marca, opisuje ich mučenícku smrť na kríži. Grécke miney zasa píšu, že Baziliska sťali.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK a VHL spracoval Ján Sabol

Svätý hieromučeník Teodot, kerynejský biskup

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „daný Bohom“. Teodot pochádzal z Galácie. Bol biskupom v meste Keryneia na Cypre. Za vlády cisára Licínia (308-324) verejne hlásal evanjelium a vyzýval pohanov k obráteniu. Zato ho zatkli a mučili. Keď na cisársky trón zasadol Konštantín Veľký, ukončilo sa prenasledovanie kresťanov. Teodota prepustili na slobodu. Dnešný svätec pokračoval v biskupskej službe ešte dva roky. V roku 326 kerynejský biskup Teodot zomrel.

Svätá mučenica Eutália, panna

Jej meno má grécky pôvod a znamená „dobre kvitnúca“. Eutália pochádzala zo sicílskeho mesta Leontini. Mala pohanskú matku Eutropiu, ktorá trpela krvotokom. Vďaka mučeníkom Alfejovi, Filadelfovi a Quirinovi, ktorí matku uzdravili, matka uverila v Krista a dala sa s dcérou pokrstiť. Ako pokračuje životopisná legenda, keď sa o tom dozvedel Eutálin brat Sermilián, začal ju odhovárať. Keď sa mu to nedarilo, kruto ju mučil a nakoniec sťal mečom. O úcte k nej aj na západe svedčí Rímske martyrológium, ktoré mučenicu Eutáliu spomína 27. augusta.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa VHL a galubenszeugen spracoval Ján Sabol ml.

Svätá prepodobná mučenica Eudokia

Jej meno má grécky pôvod a znamená „dobrej povesti“. Podľa legendami opradeného životopisu dnešná svätica bola hriešnicou z fenického mesta Heliopolis, v súčasnosti libanonské mestečko Baalbek. Bola to pekná žena, a tak sa jej podarilo zviesť mnoho mužov. Na kresťanstvo ju obrátil mních Germanus a biskup Teodot ju pokrstil. Majetok, ktorý Eudokia nadobudla hriešnym životom, darovala biskupovi. Potom sa utiahla do kláštora. Tam ju objavil jeden z jej bývalých milencov a obvinil ju pred úradmi z kresťanstva. Vraj z choroby uzdravila syna cisára Trajána, za čo jej udelil slobodu. V jej rodisku Heliopolise, ju však vraj miestodržiteľ mesta zatkol a popravil. Prepodobná mučenica Eudokia zomrela okolo roku 107.

Svätá mučenica Antonína

Jej meno má grécky pôvod a znamená „popredná“. Podľa gréckej miney je Antonína panna a mučenica z bitýnijského mesta Nicea. Za cisára Diokleciána ju kruto mučili a nakoniec vo vreci utopili v nicejskom jazere. Na ikonách ju znázorňujú spolu s vrecom alebo sudom, v ktorom ju hodili do jazera či močiara.