Jún

  • 30. jún – Zbor svätých, slávnych a znamenitých dvanástich apoštolov.

    Zbor svätých, slávnych a znamenitých dvanástich apoštolov

    Deň po sviatku svätých Petra a Pavla si Gréckokatolícka cirkev pripomína Zbor dvanástich apoštolov. Kult apoštolov bol podobne ako kult mučeníkov lokálne obmedzený, teda viazaný k hrobu, alebo miestu pôsobenia apoštolov. Najstaršie kalendáre preto uvádzajú iba jedného, alebo podľa miesta, dvoch apoštolov. Najstaršia správa o kulte apoštolov je v Rímskom chronografe. Spomína slávenie slávnostnej bohoslužby na počesť apoštolov Petra a Pavla v Ríme z 29. júna 258. V tomto roku teda vznikol sviatok apoštolských kniežat, ktorých dátum smrti nebol známy. Dnešný sviatok dvanástich apoštolov sa etabloval na Východe od konca 5. a začiatku 6 storočia. V západnej cirkvi nemá paralelu. Neexistuje deň, v ktorý by sa dvanásti apoštoli pripomínali spoločne. Jemu podobný je sviatok Rozoslania apoštolov, ktorý západná cirkev slávila 15. júla, a pochádza z 13. storočia.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK spracoval Ján Sabol

  • 29. jún – Svätí, slávni a znamenití hlavní apoštoli Peter a Pavol. Svätá Mária, matka svätého apoštola a evanjelistu Marka.

    Svätí, slávni a znamenití hlavní apoštoli Peter a Pavol

    Sv. Peter

    Meno Peter má grécky pôvod a znamená „skala“. Spomedzi všetkých apoštolov je popri Pavlovi, Peter jediný, o ktorého povahe, skutkoch, či význame sa komplexne dozvedáme z Nového zákona. Peter je synom Jonáša z Betsaidy. Podobne ako jeho brat Andrej, bol rybárom.V čase, keď ho Ježiš povolal do kruhu svojich učeníkov, býval v Kafarnaume. Usilovný, impulzívny, tiež bezohľadný a nestály, sa Peter stal hovorcom svojich spoluučeníkov v užšom kruhu Dvanástich. To, že mal osobitné postavenie, ktoré mu Ježiš pridelil, potvrdzuje aj v Jánovo evanjelium, Peter sa stáva protipólom obľúbeného Ježišovho učeníka. Zásadný význam má vyznamenanie Šimona menom Peter, slovami osobitného poslania, ako aj tým, že sa stal prvým apoštolom, ktorému sa vzkriesený Kristus zjavil. V Jeruzalemskej prvotnej cirkvi bol Peter hlavou apoštolov, ku ktorým patrila s istotou aj skupina Dvanástich, bol vlastne vedúcou osobou. Pravdepodobne v súvislosti s tým, že Herodes okolo roku 44 Petra zatkol, začala sa Petrova nová životná etapa, bohatšia na cesty, spočiatku zrejme sústredené na územie Orientu. Z dostupných zdrojov však nie je možné zrekonštruovať itinerár. Ako hlavné môžme spomenúť jeho pobyt v Jeruzaleme počas Apoštolského koncilu v roku 48/49, alebo 49/50 a ďalej jeho prítomnosť v Antiochii, o ktorej informuje List Galaťanom. Pred svojím pôsobením v Korinte bol v maloázijských oblastiach a Ríme, zrejme po napísaní listu Rimanom. Jánovo evanjelium potvrdzuje Petrovu mučenícku smrť, ktorá už bola známa z mimo kánonickej spisby. Presný rok Petrovej smrti nie je známy.

    Sv. Pavol

    Svätá Mária, matka svätého apoštola a evanjelistu Marka

    Meno dnešnej svätice má hebrejský pôvod a znamená „Bohom milovaná“. Mária žila v Jeruzaleme. Podľa novozákonnej knihy Skutky apoštolov bola matkou Marka, ktorý spoločne s Barnabášom sprevádzali Pavla na jeho 1. misijnej ceste. Barnabáš bol Markovým príbuzným, jeho bratrancom alebo ujom, a teda aj príbuzným Márie. V Máriinom dome v Jeruzaleme sa zhromažďovala prvotná cirkev, ktorej predsedal sv. Peter. Dom sa pravdepodobne nachádzal v odľahlej časti mesta, neďaleko mestských hradieb. Eucharistia sa v jej dome pravdepodobne neslávila. Podľa Rímskeho martyrológia dnešná svätica zomrela na Cypre.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, VHL spracoval Ján Sabol

  • 28. jún – Prenesenie pozostatkov svätých nezištníkov Kýra a Jána. Svätý Pavol, korintský lekár.

    Prenesenie pozostatkov svätých nezištníkov Kýra a Jána

    Meno Kýros má perzský pôvod a znamená „kráľ“ a Ján zasa hebrejský a znamená „Boh je milosrdný“. Pozostatky svätých nezištníkov Kýra a Jána preniesol v prvej polovici 5. storočia Cyril z Alexandrie (412-444) z Baziliky svätého Marka do antického mesta Menuthis, v súčastnosti egyptské mesto Abukir. Chcel z mesta vytlačiť tamojší kult bohyne Isis Medica. Relikvie sa nachádzali v chráme svätých Kýra a Jána. V dôsledku početných uzdravení a rastúcemu počtu pútnikov, si dnešní svätci získali veľkú vážnosť ako „Άγιοι Ανάργυροι“ svätí nezištníci. Keď sa Sofrón Jeruzalemský vo svätyni dnešných svätcov uzdravil z očnej choroby, stal sa veľkým propagátorom ich kultu. V 610/619 zložil Kýrovi a Jánovi oslavnú reč. Sofrón Jeruzalemský doplnil tri kázne Cyrila Alexandrijského o dnešných svätcoch (pri príležitosti prenesenia ich ostatkov) o správu obsahujúcu viac než 70 zázrakov. Po dobytí Egypta arabmi v 7. stor. začala dovtedy slávna svätyňa v Menuthis pustnúť. Relikvie dnešných svätcov sa neskôr dostali aj do Ríma a sú uložené v chráme svätej Passery, neďaleko baziliky svätého Pavla za hradbami.

    Svätý Pavol, korintský lekár

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „malý“. Pavol, svätec zo 7. storočia, bol v Korinte lekárom. Potom vstúpil do jedného z kláštorov, stal sa mníchom a vynikal v askéze. Ako uvádza životopisná legenda, raz na dvere kláštora zaklopala žena s novorodencom a tvrdila, že otcom dieťaťa je Pavol. Mních zobral s pokorou dieťa a znášal ohováranie. Keď mu spolubratia začali vytýkať porušenie mníšskeho sľubu, bratov vyzval k modlitbe, aby sa našiel skutočný otec dieťaťa. Keď boli v meste, novorodenec vraj ukázal na kováča a povedal, toto je môj otec, nie mních Pavol. Ľud, ktorý sa mu predtým posmieval, ho začal prosiť o odpustenie. Ako ďalej uvádzajú synaxáre, Pavol potom dostal aj dar uzdravovať chorých, za čo mu dali prívlastok „lekár“.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, heiligenlexikon.de, OCA spracoval Ján Sabol ml.

  • 27. jún – Náš prepodobný otec Samson Pohostinný. Svätá Jana Myronosička.

    Náš prepodobný otec Samson Pohostinný

    Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „oslňujúci“. Samson bol kňazom. V Konštantínopole začal ošetrovať chorých. V meste vybudoval nemocnicu, ktorá neskôr dostala jeho meno. Ako hovorí jedna zo životopisných legiend, Samson sa zaujímal o chorých najmä preto, lebo bol lekárom. Nie je pravdepodobné, že pochádzal z Ríma, pretože by ho zrejme neopustil, keďže v ňom žilo minimálne rovnaké množstvo chorých. Predodobný Samson Pohostinný zomrel okolo roku 500. Za cisára Justiniána I. (527–567) došlo v druhej polovici 6. storočia k znovuvybudovaniu nemocnice, ktorá 50 rokov predtým zhorela do tla.

    Svätá Jana Myronosička

    Jej meno má hebrejský pôvod a znamená „Boh je milosrdný“. Jana Myronosička je skôr známa ako manželka Chúzu, správcu Herodesa Antipasa. S ostatnými ženami sprevádzala Ježiša pri jeho kázaniach po tom, ako ju Ježiš uzdravil. Zo svojho majetku zabezpečovala Ježišovo živobytie. Spolu s ďalšími ženami išla vo veľkonočné ráno k Ježišovmu hrobu, aby pomazala jeho telo. Preto nosí prívlastok myronosička. Gréckokatolícka cirkev si všetky tieto ženy myronosičky spolu pripomína v 3. nedeľu po Pasche.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa VHL, LThK spracoval Ján Sabol

  • 26. jún – Náš prepodobný otec Dávid zo Solúna. Svätý Ján, biskup Gótov.

    Náš prepodobný otec Dávid zo Solúna

    Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „miláčik“. Dávid sa narodil okolo roku 450 v Mezopotámii. Stal sa z neho pustovník a v Solúne, vo vtedajšom Macedónsku, žil tri roky na jednom mandľovníku. Neskôr vstúpil v Solúne do kláštora svätých Teodora a Merkúra. Dávid sa na príkaz arcibiskupa Doroteja prihováral u cisára Justína I., aby presadil preloženie prefektúry zo Sirmia do Solúna. Prepodobný Dávid zo Solúna zomrel v roku 540. Jeho relikvie sa od 13. storočia nachádzajú v talianskom meste Pávia. Dávidov životopis vznikol okolo roku 720. Neznámy autor nespracoval správy Jána Moscha. U úcte aj na západe svedčí Rímske martyrológium, ktoré ho uvádza dnes, 26. júna.

    Svätý Ján, biskup Gótov

    Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „Boh je milosrdný“. Biskup Gótov Ján žil v 8. storočí. Už v mladosti si obľúbil asketizmus. Ján tiež vykonal púť do Jeruzalema a navštívil posvätné miesta. Keď sa vrátil do vlasti obrazoborecký cisár Konštantín Kopronymos, poslal gótskeho biskupa do vyhnanstva. Gótovia na Jána naliehali, aby sa stal ich biskupom. Ján preto odišiel do Gruzínska, ktoré neupadlo do obrazoboreckej herézy a dal sa vysvätiť. No kvôli Chazarom sa nemohol vrátiť k svojim veriacim. To sa mu podarilo až po smrti panovníka v roku 790. V tom istom roku však zomrel aj on. Jánovo telo pochovali v kláštore na Kryme, v chráme svätých apoštolov Petra a Pavla, ktorý sám vystaval.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, VHL. OCA, heiligenlexikon.de spracoval Ján Sabol

  • 25. jún – Svätá prepodobná mučenica Febrónia.

    Svätá prepodobná mučenica Febrónia

    Jej meno má latinský pôvod a znamená „umelkyňa“. Ako uvádza životopisná legenda, Febrónia bola Bohu zasvätená panna. Žila za čias cisára Diokleciána v sýrskom meste Sibapolis alebo Nisibis. V kláštornom spoločenstve žila spolu s 50 ďalšími pannami. Ich predstavená Bryene ich viedla k láske k Ježišovi Kristovi a k odriekaniu. Keď do mesta zavítal miestodržiteľ Lysimachus, za krátky čas postavili pred Febróniu sudcu Selena. Po tom, čo Febrónia odmietla ich ponuky na sobáš, nútili ju priniesť pohanskú obetu. Napokon ju kruto mučili a sťali. Prepodobná Febrónia zomrela okolo roku 304 v Sibapolise. V meste dal miestny biskup vystavať chrám, ktorý nosí jej meno. V roku 363 po vpáde Peržanov, preniesli telesné pozostatky svätej Febrónie do Konštantínopolu, do chrámu svätého Jána Krstiteľa. Tam už boli uložené pozostatky mučeníc zo Sibapolis svätých Lybe, Leonis a Eutrópie. To, že si ju uctili aj na západe dokazuje Neapolské marmoreum a Rímske martyrológium. Febrónia je patrónkou kalabrijského mesta Trano, kam sa v 11. storočí dostali jej relikvie. Na ikonách sa zvykne znázorňovať s korunou a mečom.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, VHL spracoval Ján Sabol

  • 24. jún – Narodenie úctyhodného a slávneho Pánovho proroka, predchodcu a krstiteľa Jána. Náš prepodobný otec Ivan Pustovník, Svätý hieromučeník Niketas z Remesiany.

    Narodenie úctyhodného a slávneho Pánovho proroka, predchodcu a krstiteľa Jána

    Náš prepodobný otec Ivan Pustovník

    Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „Boh je milosrdný“. O Ivanovom rodisku existuje celý rad hypotéz. V legendách býva označovaný ako “kráľovič charvátsky”, čo zvádza zaradiť ho k juhoslovanským Chorvátom, alebo k Lužickými Chorvátom, ktorí v 9. a 10. storočí obývali podhorie Krkonôš. Ako najpravdepodobnejšia Ivanova domovina sa zdá byť územie medzi dolným tokom Labe a Lübeckou zátokou, kde žil kmeň Obodritov. Ich kráľ Gestimulus padol v roku 844 pri ťažení na Ľudovíta Nemca a jeho syna Ivana ako zajatca poslali do korvejského kláštora v Sasku. Ivan potom zrejme prijal priezvisko „korvejský“, ktorého skomolením vznikol prívlastok „korvatský“ a „charvátsky“. Ivan neskôr kláštor opustil a odišiel ako misionár do Čiech, ktoré boli vtedy prevažne pohanské. Usadil sa v jaskyni, ktorá sa stala jeho pustovňou. Ivanov príchod posilnil proces pokresťančovania Čiech. Na mieste Ivanovej pustovne vybudoval knieža Bořivoj kaplnku Jána Krstiteľa. Keď daroval v roku 1033 Břetislav I. kaplnku benediktínom, vybudovali tu kláštor svätého Jána. K najväčšiemu rozkvetu kultu svätého Ivana došlo na prelome 16. a 17. storočia po vybudovaní nového barokového kláštorného komplexu. V 19. stor., počas národného obrodenia v Čechách, sa púte k dnešnému svätcovi (na sviatok sv. Jána Krstiteľa – 24. júna) stali vlasteneckými slávnosťami.

    Svätý hieromučeník Niketas z Remesiany

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „víťaz“. Svätý Niketas bol biskupom v Remesiane pri Naissus, dnešnom srbskom meste Niš. Biskupom dnešnej srbskej Belej Palanky bol v rokoch 366 alebo 377 až 414. Niketas dvakrát cestoval do Talianska, kde bol hosťom u svojho priateľa Paulína z Noly. Ten mu venoval dve poémy, v ktorých chváli jeho apoštolskú a pastorálnu aktivitu v Dácii a u ariánskych a pohanských Gótov. Gennadius Niketasovi zasa adresoval zbierku určenú katechumenom. Zo šiestich kníh sa zachovali iba tri. Biskup Niketas prednášal ľudu pravdy viery v jednoduchom a zrozumiteľnom štýle. Obhajuje nicejské vyznanie viery, homouzios a Božstvo Svätého Ducha proti Macedónčanom. Nikeforov komentár k Vyznaniu viery, pri ktorom sa inšpiroval katechézami Cyrila Jeruzalemského, je dôležitý pre históriu Vyznania viery. V texte po prvýkrát, zrejme inšpirovaný východnou cirkvou, spomína v komentovanom vyznaní viery termín „spoločenstvo svätých“. Podľa Paulína z Noly je Nikefor autorom liturgických spevov a hymnov. Magnifikat pripísal svätej Alžbete.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa www.katyd.cz, LThK spracoval Ján Sabol

  • 23. jún – Svätá mučenica Agripína.

    Svätá mučenica Agripína

    Meno dnešnej svätice má grécky pôvod a znamená „divoká kobyla“. Agripína je rímska mučenica z čias cisára Valeriána. Podľa životopisnej legendy z konca 8. a začiatku 9. storočia, pochádzala z Ríma. Kresťankou sa vraj stala už v rannom veku. Žila ako kresťanská panna. Počas Valeriánovho prenasledovania kresťanov zomrela v rodisku ako mučenica. Agripínu pochovali v Bazilike svätého Pavla. Neskôr preniesli jej pozostatky do katánskeho mesta Mineo na Sicílii. Na tomto talianskom ostrove, ako aj v Grécku, patrí k obzvlášť uctievaným svätcom.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK a BBKL spracoval Ján Sabol

  • 22. jún – Svätý hieromučeník Eusebios, samosatský biskup.

    Svätý hieromučeník Eusebios, samosatský biskup

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „statočný, pobožný“. Eusebios bol od roku 361 biskupom v sýrskom meste Samosata. V ariánskom spore patril spočiatku do umiernenej skupiny homouziánov. No na synode v Antiochii v roku 363, ktorú zvolal Melétios Antiochijský, podpísal s ostatnými biskupmi závery Nicejského koncilu. Odvtedy sa stal poradcom a priateľom Bazila Veľkého. Spolu s ním, Gregorom Naziánskym a Gregorom Nysským, sa stal hlavným predstaviteľom skoronicejskej pravovernosti. Cisár Valens preto v roku 374 poslal Eusébia do Trácie do vyhnanstva. Po smrti cisára sa o 4 roky vrátil späť do Samosaty a so zápalom pracoval na reorganizácii Sýrskej cirkvi. Podľa tradície Eusebios zomrel na následky zranenia, ktoré mu kameňom spôsobila prívrženkyňa arianizmu. Stalo sa tak 22. júna 380 v sýrskom meste Doliche, kam Eusebios prišiel na biskupskú vysviacku. Vďaka týmto okolnostiam si ho Cirkev ctí ako mučeníka.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LTHK a BBKL spracoval Ján Sabol ml.

  • 21. jún – Svätý mučeník Julián Tarzský. Svätý hieromučeník Terencius, ikonijský biskup.

    Svätý mučeník Julián Tarzský

    Jeho meno má latinský pôvod a znamená „patriaci rímskemu rodu Júliovcov“. Julián Tarzský je mučeníkom z Cilície. Zomrel koncom 4. storočia v čase prenasledovania kresťanov za cisára Diokleciána. Podľa životopisu, ktorý spomína vo svojej homílii aj Ján Zlatoústy, Juliána mučil miestodržiteľ Markián v mnohým mestách Cilície. Nakoniec ho vo vreci naplnenom pieskom utopili v mori. Vo 4. storočí sa v Antiochii nachádzala bazilika s hrobom dnešného svätca. (LThK, BBKL)

    Svätý hieromučeník Terencius, ikonijský biskup

    Jeho meno má latinský pôvod a znamená „patriaci rímskemu rodu Terenciov“. Terencius je biskup a mučeník z maloázijského mesta Ikónium. Nie je identický s pisateľom listu Rimanom, žil zrejme oveľa neskôr. V dnešný deň ho spomína aj Rímske martyrológium.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, BBKL a VHL spracoval Ján Sabol ml.

  • 20. jún – Svätý hieromučeník Metod, patarský biskup. Svätý apoštolom rovný Naum, žiak sv Cyrila a Metoda.

    Svätý hieromučeník Metod, patarský biskup

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „poriadny“. Metoda, biskupa lýcijskeho mesta Patara, spomínajú všetky grécke zoznamy svätých. Grécke menológium ho opisuje ako „dôstojnú nádobu Božieho Ducha“ a „jeho nesmrteľný nástroj“. Chváli ho najmä ako protivníka Origena. Rovnako aj miney chvália jeho spisy. Metod zrejme vystúpil proti nekanonickej ordinácii Origena. Rovnako proti Origenovi vystúpil aj jeho súčasník a menovec biskup Metod z lýcijského Olympu. Patarský biskup Metod zomrel ako mučeník. Sťali ho za vlády cisára Décia.

    Svätý apoštolom rovný Naum, žiak sv Cyrila a Metoda

    20. júna nám Gréckokatolícka cirkev pripomína jedného zo žiakov svätých Cyrila a Metoda, svätého Nauma Ochridského. Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „utešiteľ“. Svätý Naum Ochridský sa spolu s Klimentom Ochridským stal jedným z prvých slovanských svätcov. Naum sa narodil okolo roku 835 zrejme v Solúne. Bol žiakom svätých Cyrila a Metoda. Sprevádzal ich na Veľkú Moravu. Odtiaľ ho po Metodovej smrti v roku 885 spoločne s ďalšími žiakmi vyhnali. Tak sa dostal do Bulharska. Odtiaľ, na žiadosť kniežaťa Borisa, sprevádzal Klimenta do Macedónska, kde obaja pôsobili ako misionári. Spolu s Klimentom založili v Devolte, dnešná Kutmičevica, školu, ktorá bola dôležitá pre slovanskú kultúru. Naum potom pôsobil na východnom brehu jazera pri meste Ochrid, kde založil kláštor. Mesto Ochrid, získalo svoj názov v roku 861 po dobití mesta bulharským kniežaťom Borisom. Odvtedy, ako tam v roku 893 dosadili bulharského patriarchu, až kým v roku 1767 Sultán Mustafa nezačlenil mesto pod Konštantínopolský patriarchát, sa Ochrid stal duchovným centrom západných balkánskych krajín. Ochridský patriarchát ostal istý čas po veľkom rozkole v roku 1054 zjednotený s Rímskou cirkvou. Svätý Naum Ochridský zomrel 23. decembra 910 v Ochride. Jeho telesné pozostatky sú uložené v chráme kláštora Dianat pri Ochridskom jazere. Podľa macedónskej pravoslávnej cirkvi sa Naum stal apoštolom Macedónska a zakladateľom macedónskej cirkvi.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa VHL a BBKL, Meyers Großes Konversations-Lexikon, LThK, heiligenlexikon.de spracoval Ján Sabol ml.

  • 19. jún – Svätý apoštol Júda, podľa tela Pánov brat. Svätý mučeník Zosimus Vojak.

    Svätý apoštol Júda, podľa tela Pánov brat

    Meno dnešného svätca má hebrejský pôvod a znamená „velebný“. Apoštol Júda bol pravdepodobne synom Kleopasa, ktorý bol bratom svätého Jozefa. Júda mal brata Šimona, tiež označovaného ako Pánov brat. Júda bol zrejme ženatý, pretože Hegesippos píše, že oboch jeho vnukov okolo roku 95 koncom vlády cisára Domiciána odsúdili ako Ježišových príbuzných. V tom čase ani ich otec, ani starý otec už pravdepodobne nežili. Bratov odvliekli do Ríma, no neskôr ich prepustili ako neškodných. Júda pôsobil zrejme iba v Palestíne. Podľa Pseudo-Epifana v Júdei a Samárii. Apoštol Júda je autorom novozákonného spisu – Júdov list.

    Svätý mučeník Zosimus Vojak

    Meno dnešného svätca má grécky pôvod a znamená „najživší“. Svätý mučeník z Pizídie Zosimus ukončil vojenskú službu počas prenasledovania kresťanov za cisára Trajána. Za Krista ho sťali na začiatku 2. storočia v meste Konana.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK spracoval Ján Sabol ml.

  • 18. jún – Svätý mučeník Leontios. Náš prepodobný otec Leontios Pastier.

    Svätý mučeník Leontios

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „leví“. Mučeník z fénického mesta Tripolis trpel údajne za vlády cisára Vespasiána koncom prvého storočia, ale pravdepodobnejšie až za vlády Diokleciána alebo Licínia. Leontios bol dôstojníkom légie a pochádzal z Grécka. Zomrel ako mučeník po mučeníctve vojakov Hypatia a Teodula, ktorých privedol ku Kristovi. Kedysi patril na východe k obzvlášť uctievaným svätcom.

    Náš prepodobný otec Leontios Pastier

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „leví“. Svätý Leontios Pastier je jedným z gréckych svätcov. Zoznamy svätých cirkvi v Konštantínopole o ňom v dnešný deň uvádzajú: Spomienka na nášho otca svätého Leontia Pastiera, ktorý je pochovaný v blízkosti mesta. Ďalšie informácie o dnešnom svätcovi chýbajú.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, VHL spracoval Ján Sabol

  • 17. jún – Svätí mučeníci Manuel, Sabel a Izmael.

    Svätí mučeníci Manuel, Sabel a Izmael

    Gréckokatolícka cirkev si dnes pripomína svätých mučeníkov Manuela, Sabela a Izmaela. Manuel, Sabel a Izmael sú traja bratia a svätci z Konštantínopolu, kde sa nachádzajú ich relikvie a odkiaľ pochádza ich kult. Podľa legendy boli vyslancami Perzie u cisára Juliána Odpadlíka a mali za cieľ dohodnúť s ním mier. Keď sa odmietli zúčastniť v Chalcedóne na pohanskom kulte cisára, zatkli ich, mučili a sťali. Zomreli v roku 362. O rozšírení úcty k nim aj na západe svedčí Rímske Martyrológium, ktoré ich spomína v dnešný deň.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa VHL spracoval Ján Sabol

  • 16. jún – Náš otec svätý Tychón Divotvorca, amatuntský biskup. Svätí mučeníci Tigrius, konštantínopolský presbyter a Eutropios.

    Náš otec svätý Tychón Divotvorca

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „zasiahnuť značku“. Amatuntský biskup Mnemonios vysvätil svojho nástupcu Tychóna za diakona a ustanovil ho za správcu chrámu. Metropolita Epifanio Salamis ho vysvätil na biskupa. Jeho životopis, ktorého autorom je Ján Almužník, obsahuje mnohé legendárne prvky. Podľa neho so zápalom postupoval proti pohanskému kultu, najmä k bohyni Afrodite. Pre zhodnosť jeho mena s cyperským pohanským božstvom vinohradníctva, a na základe niektorých zázrakov, si niektorí mysleli, že sa nejedná o historickú postavu a že jeho veľký kresťanský kult je len pokračovaním pohanského kultu. Túto tézu vyvrátil belgický jezuita a cirkevný historik Hippolyte Delehaye (+1941). Ľudové prejavy úcty rozšíerené medzi ľudmi, ktorí sa živili výrobou vína, viedli k podobnostiam v čase, keď vedľa seba spolunažívali pohania a kresťania. Samostatný termín oslavy vinohradníctva dokazuje, že medzi naším svätcom a pohanskými rituálmi nie je žiadna spojitosť. Už od 7. storočia putovalo k Tychónovmu hrobu množstvo veriacich.

    Svätí mučeníci Tigrius, konštantínopolský presbyter a Eutropios

    Meno Tigrius má latinský pôvod a znamená „tiger“ a meno Eutropios ma grécky pôvod a znamená „obratný“. Mučeníci Tigrius a Eutropios zomreli podľa Bolandistov v 5. storočí. Kňaza Tigria a lektora Eutropia v Konštantínopole v čase exilu a prenasledovania Jána Zlatoústeho obvinil cisár Arkádios, že ako Jánovi priatelia založili požiar v chráme Božej múdrosti. Potom ich mučili, no nie je isté, či počas mučenia aj zomreli. Grécke synaxáre uvádzajú ako rok 404 ako rok ich smrti.

    Vysielané Rádion Lumen
    Podľa LThK, VHL spracoval Ján Sabol

  • 15. jún – Svätý prorok Amos.

    Svätý prorok Amos

    Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „zaťažený“. Amos je tretím z malých prorokov a prvým z píšucich prorokov. Bol pastierom dobytka a narezávačom poľných fíg pri meste Tekoa, 8 kilometrov juhovýchodne od Betlehema. Za čias izraelského kráľa Jeroboama II. (787-746 pred Kristom) začal okolo roku 760 až 750 pred Kristom pôsobiť v Severnom kráľovstve, najmä v jeho svätyniach v Bet-Éli a Samárii. Veľkňaz svätyne v Bet-Éli ho za kritiku svätyne a kráľovstva Izrael vyhnal. Amos kritizoval nábožensko-mravný úpadok, odcudzený a synkretický kult a falošné sebavedomie, ktoré sa spoliehalo na príslušnosť k vyvolenému národu. Hlása, že Jahveho súd prinesie Izraelu zánik a skazu. Ako budúcu spásu prisľubuje obnovenie Dávidovho kráľovstva, blahobyt a pokoj.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK spracoval Ján Sabol

  • 14. jún – Náš otec svätý Metod, konštantínopolský patriarcha. Svätý Jozef, solúnsky biskup, brat svätého Teodora Studitu.

    Náš otec svätý Metod, konštantínopolský patriarcha

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „poriadny“. Konštantínopolský patriarcha Metod sa narodil v roku 788 alebo 800 v Syrakúzach. Veľmi skoro vstúpil v rodisku do kláštora Chenolakkos. Počas obrazoboreckých sporov za cisára Leva V. unikol do Ríma, kde sa z neho na niekoľko rokov stal obhajca obrancov ikon. Teodor Studita jemu a Jánovi z Menembasia pripisuje neúspech vyslancov obrazoboreckého patriarchu Teodota u pápeža. Metod sa v roku 821 vrátil do Konštantínopolu. Potom, čo sa snažil dosiahnuť u cisára Michala II. kompromis, uväznili ho na niekoľko rokov do hrobky na ostrove svätého Andreja. Cisár Teofil ho dal priviesť do svojho paláca, kde ho väznil a radil sa s ním. Po smrti cisára v roku 842 sa Metod vrátil do kláštora. Cisárovna Teodora II. ho vyhlásila za patriarchu. Vysvätili ho 11. marca 843. Teodor obnovil úctu k ikonám a ustanovil na počesť ikon – 1. pôstnu nedeľu za Nedeľu ortodoxie (pravovernosti). Podnikol tvrdé opatrenia proti obrazoboreckým biskupom a kňazom, zdržal sa však pri znovuobsadzovaní cirkevných úradov kánonickej skúšky. Tieto opatrenia kritizovali mnísi – Studiti. Keď na nich Metod uvalil trest, vyvolali schizmu. Svätý Metod zomrel 14. júna 847 v Konštantínopole. Je autorom niekoľkých hagiografických a liturgických diel.

    Svätý Jozef, solúnsky biskup, brat svätého Teodora Studitu

    Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „Boh pridá“. Jozef, brat Teodora Studitu, sa narodil v roku 762. So svojím starším bratom sa v roku 780 stal mníchom. Od roku 798 žili v rozkvitajúcom konštantínopolskom kláštore Studion. Jozefa ustanovili v roku 807 za arcibiskupa v Solúne. Pôsobiť mohol len niekoľko rokov. S jeho bratom ho počas rokov 809 až 811, poslali do exilu na Princove ostrovy. Od roku 815 oboch bratov zasa prenasledovali obrazoborci. Jozef, solúnsky arcibiskup, zomrel vo vyhnanstve 15. júla 832. Jeho pozostatky a pozostatky Teodora Studitu pochovali v roku 844 v kláštore Studion. Dnešný svätec je známym autorom liturgických hymnov zachovaných v zbierkach Triodion, Pentekostarion a Parakletikon. Je tiež autorom dvoch rečí k svätému krížu, k svätému Demeterovi a oslavnej reči k svätému Nestorovi.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK spracoval Ján Sabol

  • 13. jún – Svätá mučenica Akvilína. Svätý Trifylios, biskup cyperskej Leukosie.

    Svätá mučenica Akvilína

    Jej meno má latinský pôvod a znamená „podobná orlici“. Jemná, iba 12 ročná panna a mučenica Akvilína sa narodila kresťanským rodičom vo fenickom meste Byblos v druhej polovici 3. storočia. Zoznamy mučeníkom spomínajú, že jej rodičia boli žiakmi apoštolov. Vďaka dobrej výchove vraj už ako dieťa podnecovala mnohé ženy ku kresťanstvu. Kvôli kresťanskej viere si ju dal predvolať prokonzul Volusianus. Po milom presviedčaní, i vyhrážaní nasledovalo kruté mučenia a napokon smrť mečom. Z jej tela, vraj, namiesto krvi vytrysklo mlieko. Synaxáre uvádzajú ako dátum jej smrti rok 293, kardinál Barónius zasa rok 308. V dnešný deň ju spomína aj Rímske martyrológium. Dnešnú sväticu si obzvlášť ctia v Maronitskej cirkvi, východnej cirkvi zjednotenej s Rímom.

    Svätý Trifylios, biskup cyperskej Leukosie

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa www.glaubenszeugen.de a VHL spracoval Ján Sabol

  • 12. jún – Náš prepodobný otec Onufrios Veľký.

    Náš prepodobný otec Onufrios Veľký

    Jeho meno má egyptský pôvod a znamená „ten, ktorý je úplný“. Dnešný svätec je pustovníkom egyptskej púšte v Tebais. Podľa legendami opradeného životopisu, ktorého autorom je pustovník Pafnutios, bol Onufrios spočiatku mníchom v meste Hermopolis. Potom žil 60 rokov v úplnej samote v púšti. Krátko pred smrťou ho navštívil Pafnutios a neskôr ho aj pochoval. Onufrios Veľký zomrel koncom 4. stor. alebo začiatkom 5. storočia. Jeho v gréckych a orientálnych cirkvách rozšírený kult sa počas križiackych výprav dostal do Talianska, Francúzska, Španielska, Nemecka a Anglicka. Legendárne motívy životopisu sa stali predlohou pre umelecké stvárnenie: buď je znázornený ako dlhovlasý, listom odetý askéta, alebo ako prijíma Eucharistiu z ruky anjela.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK spracoval Ján Sabol

  • 11. jún – Svätí apoštoli Bartolomej a Barnabáš. Spomienka na zjavenie sa archanjela Gabriela mníchovi z hory Athos a zjavenie hymnu Dôstojné je.

    Svätý apoštol Bartolomej

    11. júna nám Gréckokatolícka cirkev pripomína apoštola Bartolomeja. Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „Oráčov syn“. Bartolomeja v Novom zákone spomínajú katalógy apoštolov ako jedného z Dvanástich. Bartolomej je veľmi pravdepodobne identický s Natanaelom z Kány Galilejskej (Jn 1,45-50; 21,2) pretože je ako Kristov svedok úzko spojený s Filipom a zároveň sa s ním objavuje medzi apoštolmi. Tiež patrí podľa Jánovho evajelia k prvopovolaným, ktorí Ježišovi od začiatku dôverujú ako Mesiášovi, s ním putujú od dolného Jordánu do Galiley, a venujú sa rybolovu. Meno Bartolomej je zrejme patronymon – otcovým menom a teda priezviskom ku krstnému menu Natanael. Podľa neskorších správ, najmä od Mojžiša Chorénskeho (5. str.) a z arménskeho životopisu, ohlasoval Bartolomej evanjelium v Indii, Mezopotámii, Partskej ríši, Lykaónii a najmä vo Veľkom Arménsku. Pantainos Alexandrijský z konca 2. storočia podáva správu o kresťanských spoločenstvách v Indii, ktoré používali hebrejské Matúšovo evanjelium a založil ich Bartolomej. Podľa apokryfného spisu Skutky Andreja, bol Andrej Bartolomejovým spoločníkom na cestách do krajín na pobreží Čierneho mora. Podľa Skutkov Filipa bol s ním Filip vo frýgijskom meste Hierapolis a v Lykaónii a podľa koptských, etiópskych a arabských správ pôsobil v oázach Egypta. Keď sa kráľ Polymius obrátil na kresťanstvo dal kráľov brat Astyages Bartolomeja v arménskom Albanopolis sťať. Táto poprava upriamuje našu pozornosť na Peržanmi ovládanú časť Sýrie, kde sa zachovala vlastná tradícia o mieste Bartolomejovho hrobu. Biskup Marutha z Maipherkat preniesol jeho relikvie do mesta Nephergerd. Okolo roku 507 sa na príkaz cisára Anastázia I. dostali do mezopotámskeho mesta Daras, okolo roku 580 na taliansky ostrov Lipari a v roku 838 kvôli útokom Saracénov do talianskeho Beneventa. V roku 983 ich dal cisár Oto III. priniesť do Ríma a uložili ich v chráme na ostrove Tiber. V roku 1238 sa Bartolomejova lebka dostala do Frankfurtu nad Mohanom. (Spomienka na zjavenie sa archanjela Gabriela mníchovi z hory Athos a zjavenie hymnu Dôstojné je) Jeden z najčastejšie používaných hymnov k Presvätej Bohorodičke, hymnus „Dôstojné je“, ktorý sa spieva po premenení, má svoj pôvod v udalosti na hore Athos. Ako spomínajú v dnešný deň grécke synaxáre, v predvečer nedele počas celonočného bdenia, poslal starý pustovník, svojho žiaka do cely, aby sa modlil tam. Keď sa zvečerilo, na dvere zaklopal neznámy mních, ktorý sa predstavil ako Gabriel. Tak sa pred ikonou Presvätej Bohorodičky modlili spolu. Počas rannej modlitby – utierne, pri 9. piesni kánona, mladý mních začal spievať hymnus Kozmu Jeruzalemského „Čestnejšia si ako cherubíni a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, bez porušenia si porodila Boha Slovo, opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.“ Cudzinec zaspieval ďalší verš „Lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice … No potom zaspieval prvú časť hymnu, ktorú nikto dovtedy nepoznal „Dôstojné je velebiť teba, Bohorodička, vždy blažená a nepoškvrnená Matka nášho Boha.“ Ikona potom vraj žiarila nebeským svetlom. Mladý mních túžil zapísať hymnus, no nemal pero ani papier, tak mu cudzinec vraj text prstom vyryl do bridlice. Potom si mladý mních, ako pokračujú synaxáre, uvedomil, že sa modlil s Archanjelom Gabrielom. Spomínaná ikona Axion estin, Dôstojné je, sa dodnes nachádza v chráme kláštora Karyes na Hore Athos. Jej početné kópie zdobia viaceré byzantské chrámy najmä v Rusku. Bridlicu s textom preniesli do Konštantínopolu do chrámu Božej Múdrosti za patriarchu svätého Mikuláša II. (984-996)

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, heiligenlexikon.de, OCA spracoval Ján Sabol

  • 10. jún – Svätý hieromučeník Timotej, pruský biskup. Svätý Bassián, biskup lombardského Lodi.

    Svätý hieromučeník Timotej, pruský biskup

    10. mája nám Gréckokatolícka cirkev pripomína svätého hieromučeníka Timoteja, pruského biskupa. Meno dnešného svätca má grécky pôvod a znamená „uctievajúci Boha“. Timotej bol biskupom v historickom meste Prusa v Bitýnii, v súčasnosti turecké mesto Bursa. Za vlády Juliána Odpadlíka trpel ako mučeník. Radí sa do skupiny svätcov, ktorí pracovali na obrátení pohanov. Pruský biskup Timotej zomrel okolo roku 362.

    Svätý Bassián, biskup lombardského Lodi

    Meno dnešného svätca má latinský pôvod a znamená „bozkajúci“. Svätý Bassián, prvý dosvedčený biskup v talianskom Lodi, nastúpil do úradu okolo roku 374. Baziliku, ktorú vybudoval, vysvätil v roku 380 svätý Ambróz. S ním, ako aj s biskupom z Como, svätým Félixom, boli dobrými priateľmi. V roku 381 bol na synode v Aquileji, o 9 rokov neskôr spolu odsúdili Joviniána na Milánskej synode. Ešte v roku 397 stál pri smrteľnom lôžku svätého Ambróza. Svätý Bassián, biskup lombardského Lodi zomrel okolo roku 409.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa VHL, heiligenlexikon.de a LThK spracoval Ján Sabol

  • 09. jún – Náš otec svätý Cyril, alexandrijský arcibiskup.

    Náš otec svätý Cyril, alexandrijský arcibiskup

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „pán“. Nevieme, kedy a v ktorom roku sa narodil Cyril Alexandrijský a či patril medzi pustovníkov. Cyril bol vzdelanec. Jeho strýko, alexandrijský biskup Teofil, ho prijal do kléru. V roku 403 sa Cyril zúčastnil sa Synode pri dube proti Jánovi Zlatoústemu. Po smrti strýka ho vystriedal na biskupskom stolci v Alexandrii. Prvé roky jeho biskupskej služby charakterizuje zápalistá práca. Nesúhlas s pamiatkou na Jána Zlatoústeho, zatvorenie novaciánskych chrámov, násilné vyvlastnenie a vyhnanie Židov z Alexandrie za ich krvavé prepady kresťanov. K tomuto obdobiu sa radia ďalšie temné udalosti, ako boj zástupu mníchov proti prefektovi Orestesovi a kruté zavraždenie filozofky Hypatie zorganizované lektorom Petrom. Hoci sú spomínané udalosti „hanbou“ pre Cyrila a alexandrijskú cirkev, Cyril sa na týchto násilnostiach nepodieľal. V živote Cyrila po spomínaných udalostiach nasledovali pokojné roky, spojené s významnou teologickou a exegetickou tvorbou, sčasti namierenou proti heréze arianizmu 4. storočia. Svoj význam teológa a cirkevného politika dosiahol Cyril v boji proti Nestorovi. Aj tu je v prvom rade priekopníkom a obrancom kresťanstva, a nie nestranným sudcom, ktorý zvažuje pre a proti. Nestorove kázne proti prívlastku Márie – Bohorodička, vyvolávajú u Cyrila námietky. Korešpondencia medzi nimi ich protikladné postoje len prehĺbila a obaja sa obrátili na Rím. Rímska synoda za Celestína I. požadovala pod hrozbou exkomunikácie, aby Nestor svoje učenie odvolal. Cyrila poverili vykonaním uznesenia. Nasledovala synoda v Alexandrii, na ktorú reagoval Nestor v kázňach a spisoch. Po zvolaní koncilu do Efezu sa Cyril pokúšal presadiť svoje názory proti Nestorovi a jeho stúpencom. Koncil otvorili pred príchodom delegácie z Antiochie, Nestora odsúdili a zosadili. Pápežskí legáti, ktorí takisto prišli neskôr, sa postavili za vyhlásenia koncilu. Pri sprievodných nepokojoch získal Cyril na svoju stranu aj cisársky dvor. V roku 433 došlo k dohode s Antiochénčanmi. Radostnú správu na Východe a v Ríme oznámili Cyrilove listy a listy Jána z Antiochie. Alexandrijský biskup Cyril zomrel 27. júna 444. Cyril rozhodným spôsobom ubránil svoj umiernený postoj aj proti svojim krajným prívržencom, ktorí neskôr určovali sled udalostí a ostal ako teológ aj po svojej smrti po stáročia v centre kristologickej diskusie. Keď jeho diela preložili, vzrástol jeho vplyv aj v západnej cirkvi.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK spracoval Ján Sabol

  • 08. jún – Prenesenie ostatkov svätého veľkomučeníka Teodora Tiróna. Naša prepodobná matka Melánia Rímska Staršia.

    Prenesenie pozostatkov svätého veľkomučeníka Teodora Tiróna

    Najstarším svedectvom o mučeníctve a kulte dnešného svätca je oslavná reč Gregora Nysského z konca štvrtého storočia. Už sám Greogor vedel o Teodorovi málo. Vo svojom spise neuvádza ani miesto jeho narodenia. Opisuje ho ako krajinu vychádzajúceho slnka, teda vo vtedajšom ponímaní Malú Áziu. Autorom ďalšieho diela, zbierky Teodorových zázrakov, ktoré vzniklo približne o sto rokov neskôr, je kňaz Chrysippos z Jeruzalema. Teodor bol jednoduchým vojakom vo vojsku cisára Maximiána. Keď vypuklo prenasledovanie kresťanov (303) vypočúvali ho. Po tom, ako vypálil pohanský chrám matky božstiev v meste Amaseia, ho kruto mučili a nakoniec v roku 306 upálili. K preneseniu relikvií Teodora Tiróna do mesta Euchaita došlo v roku 319. Mesto sa v priebehu storočí stalo hlavným centrom jeho kultu. Odtiaľ sa jeho kult v piatom storočí rozšíril do celého starokresťanského sveta. Známymi centrami úcty k Teodorovi Tirónovi sú mestá Istanbul, Atény, Benátky a Rím.

    Naša prepodobná matka Melánia Rímska Staršia

    Jej meno má grécky pôvod a znamená „čierna“. Dnešná svätá Melánia, zvykne nosiť prívlastok Staršia, pre odlíšenie od jej vnučky svätej Melánie, ktorú si Gréckokatolícka cirkev pripomína 31. decembra. Melánia Staršia sa narodila v roku 342. Pochádzala z rímskeho rodu patriciov Antoniánovcov. Bola sesternicou Paulína z Noly a manželkou prefekta mesta Rím Valéria Maxima. Ako 22 ročná ovdovela. Odvtedy sa rozhodla pre prísne asketický život . V roku 372 odišla do Egypta, kde podporovala mníchov počas prenasledovania Ariánmi. Spoločne so svojím duchovným radcom Rufinom z Aquileje založila v roku 378 v Jeruzaleme mužský a ženský kláštor. V roku 400 navštívila Paulína z Noly. V Ríme zasa posilňovala svoju neter Avitu a vnučku Melániu v čnostnom živote. V roku 404 ju vyhľadal svätý Augustín z Hippo. Napätia medzi Rufinom a Hieronymom jej spôsobovali žiaľ. Naša prepodobná matka Melánia Rímska Staršia zomrela v Jeruzaleme v roku 409.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, BBKL spracoval Ján Sabol

  • 07. jún – Svätý hieromučeník Teodot Ankyrský. Svätý hieromučeník Marcelín, rímsky pápež.

    Svätý hieromučeník Teodot Ankyrský

    7. júna nám Gréckokatolícka cirkev pripomína svätého hieromučeníka Teodota Ankyrského. Meno dnešného svätca má grécky pôvod a znamená „daný Bohom“. Obdobie života svätého Teodota spadá do času prenasledovania kresťanov za cisára Diokleciána. Hoci bol hostinským, stal sa z neho mučeník. Životopisná legenda píše, že bol ženatý a už od mladosti čestný a bohabojný človek. Vraj aj mnoho neveriacich, Židov a pohanov v jeho hostinci našlo cestu k Bohu. Pod zásterou hostinského sa ukrýval vlastne biskup, ktorý ako píše legenda, sa venoval sa chudobným a chorým. Keď sa stal Teoteknus prefektom v Ankyre, počínal si voči kresťanom obzvlášť kruto. Teodot na rozdiel od kresťanov, ktorí utiekli do hôr, ostal v meste a pomáhal kresťanom v núdzi a tajne pochovával zavraždených a popravených. Keď pochoval 7 starších pannien, ktoré utopili v rybníku, začal prefekt pátrať, kto ich pochoval. Teodota po mučení prezradil Polychronius. Vraj sa Teodot vydal mučiteľom sám, aby zachránil tých, ktorí mu pomáhali. Po krutom mučení ho sťali. Teodot Ankyrský zomrel okolo roku 303. Na ikonách sa zvykne zobrazovať s fakľou a mečom, nástrojmi jeho umučenia.

    Svätý hieromučeník Marcelín, rímsky pápež

    Meno dnešného svätca má latinský pôvod a znamená „bojovník“. Pápež Marcelín sa stal nástupcom rímskeho biskupa Kaja v roku 296. Zomrel na začiatku prenasledovania kresťanov za cisára Diokleciána, 16. januára 304, zrejme nie ako mučeník. Pochovali ho na cintoríne svätej Priscily. No jeho hrob sa ešte nepodarilo nájsť. Koncom 4. storočia ho – podobne ako ďalších katolíckych biskupov – Donatisti obvinili, že počas prenasledovania priniesol kadidlovú obetu a vydal posvätné knihy. Avšak pravdivosť tohto názoru sa nepotvrdila, hoci niektoré zoznamy pápežov, či Hieronymovo Martyrológium pápeža Marcelína nespomínajú. Liber Pontificalis zasa spomína, že pápež Marcelín odpadol, no svoj hriech napravil svojou mučeníckou smrťou.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa VHL, LThK a BBKL spracoval Ján Sabol

  • 06. jún – Náš prepodobný otec Bessarión Divotvorca. Prepodobný Hilarión Nový.

    Normal
    0
    21

    false
    false
    false

    MicrosoftInternetExplorer4

    /* Style Definitions */
    table.MsoNormalTable
    {mso-style-name:”Normálna tabuľka”;
    mso-tstyle-rowband-size:0;
    mso-tstyle-colband-size:0;
    mso-style-noshow:yes;
    mso-style-parent:””;
    mso-padding-alt:0cm 5.4pt 0cm 5.4pt;
    mso-para-margin:0cm;
    mso-para-margin-bottom:.0001pt;
    mso-pagination:widow-orphan;
    font-size:10.0pt;
    font-family:”Times New Roman”;
    mso-ansi-language:#0400;
    mso-fareast-language:#0400;
    mso-bidi-language:#0400;}

    6. 6. Náš prepodobný otec Bessarión Divotvorca

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „z lesa“.

    Egyptský mních z prelomu 5. storočia je známy tým, že konal zázraky. Založil Hospic v Jeruzaleme a kláštor na vrchu Sion.

    Podľa Cyrila zo Skytopolisu, sprevádzal Bessarión v roku 429 jeruzalemského patriarchu Juvenália na vysviacku lavry svätého Eutýmia. Cisárovi Teodoziovi II. zasa údajne priniesol relikviu pravej ruky svätého Štefana.

    Prepodobný otec Bessarión zomrel 25. novembra.  Rok jeho úmrtia však nepoznáme.

     

     

    Prepodobný Hilarión Nový, igumen Dalmatovho kláštora a vyznávač

    Meno dnešného svätca má latinský pôvod a znamená „veselý“.

    Hilarión bol igumenom (predstaveným) Dalmatovho kláštora v Konštantínopole. Počas posledných búrok obrazoboreckého sporu vytrpel veľa vo vyhnanstve a vo väzniciach. Grécka, ruské a kopské životopisné legendy opisujú jeho zdržanlivosť, silnú vieru, anjelskú čistotu a divotvorectvo.

    Hilarión pochádzal z Kappadócie. Jeho rodičia boli kresťanmi a vraj sa volali Peter a Teodózia. Narodil sa okolo roku 775. Ako 20-ročný vstúpil do kláštora v Konštantínopole. Igumen kláštora ho dal zakrátko vysvätiť za kňaza, lebo spĺňal všetky požiadavky. Okolo roku 807 ho zvolili za igumena kláštora. Približne o 8 rokov, začal cisár Lev Arménsky odstraňovať ikony z chrámov, kláštorov a verejných priestorov.

    Igumen Hilarion sa stal jedným z trvalých odporcov cisárskych nariadení. Držali ho preto vo viacerých väzniciach. Trpel aj za cisára Michala II. až kým v roku 842 nenastúpila na trón cisárovna Teodora.

    Hilarión žil po návrate z exilu ešte niekoľko rokov a zomrel 6. júna 845.

     

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, VHL spracoval Ján Sabol

     

  • 04. jún – Náš otec svätý Métrofanés, konštantínopolský patriarcha. Sväté a spravodlivé sestry Marta a Mária, Lazárove sestry.

    Náš otec svätý Métrofanés, konštantínopolský patriarcha

    Konštantínopolský patriarcha Métrofanés je svätcom, ktorého si dnes pripomína Gréckokatolícka cirkev. Jeho meno má grécky pôvod a znamená „matka objavuje“. Métrofanés sa narodil ako syn novoobrátených pohanov. Zrejme sa stal prvým biskupom v Konštantínopole za čias Konštantína Veľkého. Podľa Euzébia z Cézarey bol Métrofanés členom mestského výboru kráľovského mesta. Iné historické pramene spomínajú, že Métrofanés bol v čase Nicejského koncilu (325) ešte nažive, avšak pre jeho starobu ho zastupoval jeho neskorší nástupca presbyter Alexander. Ako veľmi starý po desaťročnom spravovaní cirkevných záležitostí zomrel pravdepodobne po roku 325. Podľa iného výkladu prameňov zomrel o dekádu skôr v rokoch 306 až 314.

    Sväté a spravodlivé sestry Marta a Mária, Lazárove sestry

    Meno Lazar má grécky pôvod a znamená „matka objavuje“. Ich mená majú hebrejský pôvod: Marta znamená „starostlivá“ a Mária „milovaná Bohom“. Marta a Mária, a ich brat Lazár z Betánie boli priateľmi Ježiša. V Lukášovom evanjeliu Marta sa v protiklade k Márii ukazuje ako zaneprázdnená domáca pani, ktorá je ustarostená o Ježišovu obsluhu. V Jánovom evanjeliu Marta vyznáva svoju vieru v Ježiša, Krista a Božieho Syna, po tom, čo jej Ježiš oznámil, že je vzkriesenie a život pre toho, kto v neho verí. Mária v Jánovom evanjeliu Ježišovi pred poslednou Paschou v Betánii pomazala hlavu a nohy. Tertulián a Origenes a ďalší ju okolo roku 200 považovali za hriešnicu, ktorá v Lukášovom evanjeliu pomazala Ježišovi nohy. Gregor Veľký zasa omylom považoval Máriu z Betánie za Máriu Magdalénu. Podľa západnej legendy prišli Marta, Mária a Lazár do Provence. Marta je pochovaná v Tarascone.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK spracoval Ján Sabol

  • 03. jún – Svätý mučeník Lucilián a spoločníci. Svätý hieromučeník Lucián.

    Svätý mučeník Lucilián a spoločníci

    Jeho meno je latinského pôvodu a znamená „žiarivý“. Už starec Lucilián zomrel ako mučeník za vlády cisára Aureliána okolo roku 273 spoločne s chlapcami Klaudiom, Hypatiom, Pavlom, Dionýzom a pannou Pavlou. Miestom ich mučeníctva bolo mesto Byzancia, ktorú neskôr premenovali na Konštantínopol. Životopisná legenda píše, že Lucilián bol spočiatku pohanským kňazom. Býval v Nikomédii a v Krista uveril vďaka svetlu evanjelia. Stal sa z neho presvedčený kresťan a grécke pramene píšu, že sa z neho stal kresťanský kňaz a pustovník. V čase prenasledovania kresťanov ho vraj udal jeden Hebrej. Pred súdom ho vypočúvali a mučili. Vo väzení stretol 4 mladíkov. Životopisná legenda píše, že celú noc spoločne spievali piesne chvály a vďaky, a tak sa pripravovali na mučeníctvo. V nasledujúci deň týchto štyroch mladíkov sťali a Luciliána pribili na kríž. V tom čase v Byzancii žila kresťanská panna Pavla, ktorá sa starala o kresťanských väzňov. Pred miestodržiteľom Silvánom ju mučili a sťali na mieste, kde Lucilián trpel. Pozostatky dnešných mučeníkov spočívali v Byzancii. Neskôr ich previezli na neznáme miesto. Časť ruky Luciliána sa vraj nachádza v chráme svätého Štefana vo francúzskom Troyes. Relikvie Klaudia a Pavly zasa v talianskej Bologni. O úcte aj na západe svedčí Rímske martyrológium, ktoré ich spomína dnes, 3. júna.

    Svätý hieromučeník Lucián

    Jeho meno je latinského pôvodu a znamená „žiarivý“. Hieromučeník Lucián patril zrejme do skupiny rímskych misionárov. Okolo roku 300 pôsobil v oblasti okolo francúzskeho mesta Beauvais. Podľa najstaršieho životopisu zomrel Lucián za prefekta Rictiovara v čase Diokleciánovho prenasledovania kresťanov ako mučeník. Podľa neskoršej životopisnej legendy z konca 9. storočia bol Lucián biskupom a vraj zomrel ako mučeník za cisára Nera spoločne s presbyterom Maximiánom a diakonom Juliánom.

    Vysielané Rádion Lumen
    Podľa VHL, LThK spracoval Ján Sabol

  • 02. jún – Náš otec svätý Nikefor Vyznavač, konštantínopolský patriarcha.

    Náš otec svätý Nikefor Vyznávač, konštantínopolský patriarcha

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „víťaz“. Svätý Nikefor sa narodil v roku 750 alebo 758 v Konštantínopole. Jeho rodičia sa volali Teodor a Eudokia. Ako potomok vznešeného rodu, podobne ako jeho otec, pracoval 12 rokov v (od roku 775) vo funkcii osobného tajomníka cisára. Hlavným sekretárom bol vtedy neskorší patriarcha Tarasios. V tomto postavení sa Nikefor zúčastnil v roku 787 na koncile v Nicei. Následne odišiel do tráckeho Bosporu a sa stal z neho pustovník. Od roku 802 spravoval v Konštantínopole veľkú nemocnicu. V roku 806 ho cisár ešte ako laika, proti vôli vedúcich cirkevných kruhov a Teodora Studitu, ustanovil za nástupcu Tarasia na patriarchálnom stolci. Nikefor bol spočiatku málo samostatný, avšak počas obrazoboreckých sporov sa rozhodne so svojím niekdajším protivníkom Teodorom Studitom postavil proti cisárovi Levovi V. V roku 815 ho preto cisár zosadil a poslal do vyhnanstva neďaleko Chalcedónu. V exile obzvlášť literárne tvoril a obhajoval úctu k ikonám. Nikefor Vyznávač zomrel 5. apríla 828. O 19 rokov neskôr preniesli jeho pozostatky do chrámu svätých apoštolov v Konštantínopole. V tom istom čase ho vyhlásili za svätého.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, BBKL spracoval Ján Sabol

  • 01. jún – Svätý mučeník Justín Filozof a spoločníci. Náš prep. otec Agapét, nezištný lekár z blízkych jaskýň prep.Antona.

    Svätý mučeník Justín Filozof a spoločníci

    Milí poslucháči. V deň, keď si Gréckokatolícka cirkev s Rímskokatolíckou pripomínajú svätého mučeníka Justína, pamätá Gréckokatolícka cirkev aj na Justínových spoločníkov Charitóna aj ostatných. Meno Charitón má grécky pôvod a znamená „štedrý“. Ako píšu grécke miney, Charitón spoločne s ďalšími piatimi spoločníkmi, vrátane jeho manželky bol za čias cisára Antonina Pia žiakom Justína Filozofa. Justína a jeho šesť žiakov predviedli pred prefekta Rustica do Ríma a nútili ich konať modloslužbu. Okrem spomínaného Charitóna a jeho manželky Charitany, s Justínom zajali Evalpista z Kapadócie, Hieraxa z Ikónia, Paeóna a Liberiána alebo Valeriána. Miney spomínajú, že aj keď boli Justínovi žiaci v kresťanskej viere vzdelaní už od svojich rodičov, veľmi radi počúvali svojho učiteľa Justína. Euzébius z Cézarey píše, že ich sťali v približne rovnakom čase ako zomrel svätý Polykarp, vraj 12. júna v roku 167. Kresťania tajne pochovali ich telá.

    Náš prepodobný otec Agapét, nezištný lekár z blízkych jaskýň prepodobného Antona

    Meno Agapét má grécky pôvod a znamená „milujúci“. Svätý Agapét sa narodil v 11. storočí v Kyjeve. Stal sa žiakom prepodobného Antona. Nezištne sa staral o svojich kláštorných spolubratov, keď ochoreli. Okrem vývarov z bylín sa pri chorom aj modlil. Vďaka tomuto daru uzdravovať za ním prichádzalo aj veľa laikov. Jeden v Kyjeve známy arménsky lekár sa vraj pokúsil Agapéta otráviť, keď Agapét uzdravil chorého, o ktorom lekár povedal, že už mu niet pomoci. Podaný jed neúčinkoval. Svätý Agapét vyliečil tiež černigovké knieža Vladimíra, budúce kyjevské veľkoknieža (1114-1125) tak, že mu zaslal bylinný odvar. Keď sa vďačné knieža chcelo s ním stretnúť a poďakovať, Agapét sa ukryl v kláštore, aby nemusel od neho prijať žiaden dar. Keď Agapét sám ochorel, diagnózu mu určil už spomenutý arménsky lekár, ktorý o sebe tvrdil, že vie presne určiť deň smrti. Agapétovi odhadol tri dni, no svätec žil ešte tri mesiace. Prepodobný Agapét zomrel 1. júna po roku 1095 a jeho predtým neveriaci lekársky kolega vstúpil do kláštora.

    Vysielané Rádio Lumen
    Podľa LThK, VHL, OCA, heiligenlexikon.de spracoval Ján Sabol.

  • 05. jún – Svätý hieromučeník Dorotej, týrsky biskup. Svätý mučeník Marcián a spoločníci.

    Svätý hieromučeník Dorotej, týrsky biskup

    5. júna nám Gréckokatolícka cirkev pripomína svätého hieromučeníka Doroteja, týrskeho biskupa. Jeho meno má grécky pôvod a znamená „Boží dar“. Dorotej pochádzal z fenického mesta Týros. Bol biskupom a v čase prenasledovania kresťanov za cisára Diokleciána sa ocitol vo vyhnanstve. Po smrti cisára sa vrátil späť do svojho biskupstva. Zúčastnil sa aj na ekumenickom koncile v Nicei (325). Za vlády Juliána Odpadlíka bol Dorotej spočiatku na úteku. V tráckom meste Odyssopolis ho chytili, mučili a popravili. V Grécku patrí Dorotej k obľúbeným svätcom. Na ikonách sa znázorňuje v ruke s bičom, nástrojom svojho umučenia.

    Svätý mučeník Marcián a spoločníci

    Jeho meno má latinský pôvod a znamená „zasvätený pohanskému božstvu vojny Marsovi“. Mučeníci Marcián, Nakander, Apolón, Leonides, Árius, Juraj, Hyperechius, Seleniade, Irena a Pambone, sa tešia v Grécku veľkej obľube. Prvých troch menovaných spomínajú aj západné zoznamy svätých. Pravdepodobne s ďalšími spoločníkmi ich pre kresťanskú vieru, po krutom mučení, nechali a na slnečnej páľave zomrieť smädom. Presné miesto ich mučeníctva je neznáme, spomína sa len krajina Egypt. Zrejme zomreli za vlády cisára Galéria Maxima začiatkom 4. storočia.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa VHL spracoval Ján Sabol

Back to top button