Júl

Svätý a spravodlivý Eudokim

Meno dnešného svätca má grécky pôvod a znamená „seriózny“. Eudokim je jeden z mála byzantských svätcov laikov. Narodil sa v roku 807 v Kapadócii. Pochádzal zo vznešeného rodu patricijov. Rodičia sa volali Bazil a Eudokia. Obrazoborecký cisár Teofil (829-842) ho vymenoval za prefekta tábora kapadóckej pevnosti Charsianon. Svedomite vykonával svoju prácu, staral sa o cirkev, vdovy a siroty. Svätý Eudokim zomrel ako 33-ročný v roku 840. Pri jeho telesných pozostatkoch dochádzalo k početným zázrakom a tak ich, zakrátko po jeho smrti, preniesli do Konštantínopolu, kde mu zasvätili jeden chrám. Najstaršie správy o jeho živote podávajú: grécky synaxár a cisársky menologión, autormi neskorších správ sú Simeon Methaphrastes a Konštantín Akropolita.

Svätý a spravodlivý Jozef z Arimatie

Meno dnešného svätca má hebrejský pôvod a znamená „Boh pridal“. Vážený a bohatý člen židovskej veľrady, podľa správ štyroch evanjelií požiadal Piláta po ukrižovaní o Ježišovo telo, spolu s Nikodémom ho zavinul do plátna a pochoval do vlastnej novej kamennej hrobky, ktorá sa nachádzala v blízkosti Golgoty. V západnej cirkvi sa Jozef z Arimatey ako svätec po prvýkrát objavil v Rímskom martyrológiu v roku 1585. Od tej doby sa okolo jeho života rozvinula bohatá životopisná legenda: Ježiš vraj Jozefa oslobodil z väzenia; či údajne ožil spravodlivý lotor, po tom, ako ho Nikodém a Jozef zavinuli do Ježišovho plátna; alebo Jozefa vraj uväznil Herodes a z väzenia ho údajne zachránil archanjel Gabriel. Gruzínsky apokryf zasa uvádza, že založil cirkev v Lydde. Novšie legendy zasa uvádzajú, že Jozef z Arimatey pôsobil v Gálii, alebo v Británii. Údajná relikvia ruky Jozefa z Arimatie sa nachádza v Bazilike sv. Petra v Ríme.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, BBKL spracoval Ján Sabol

Svätí apoštoli Sílas, Silván a spoločníci

Meno Silas má hebrejský pôvod a znamená „malý“ a meno Silván má latinský pôvod a znamená „les“. Sílas bol podľa Skutkov apoštolov váženým, prorocky nadaným členom prvotnej cirkvi v Jeruzaleme a rímskym občanom. Spoločne s Júdom Barnabášom priniesol do Antiochie závery apoštolského koncilu. Podľa jednej textovej redakcie bol Sílas zakrátko opäť v Antiochii, čo viedlo k názoru, že ide o dve rôzne osoby. Z Antiochie Pavol zobral Sílasa so sebou ako spoločníka a spolupracovníka na svojej druhej misijnej ceste do Malej Ázie, Filíp, Solúna, Beroy a Korintu. Tak sa stal spoluzakladateľom kresťanského spoločenstva v Korinte a podľa katolíckej tradície ako Silván spoluodosielateľom oboch listov Solúnčanom. Neskôr sa spomína ako spoluautor Prvého Petrovho listu. Silván bol doručiteľom a pravdepodobne aj spoluautorom Prvého Petrovho listu. 18. kapitola Skutkov apoštolov naznačuje, že sám ostal a pracoval v Macedónsku a v Korinte. Podľa gréckych synaxárov bol Silván biskupom v Solúne, kde zomrel ako mučeník. Neďaleko Nag Hammadi bol objavený po koptsky napísaný spis zo začiatku 3. storočia „Náuky Silvána“.

Svätý mučeník Ján Vojak z Konštantínopolu

Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „Boh je milosrdný“. Ján bol vojakom v armáde cisára Juliána Odpadlíka. Cisár ho s ďalšími vojakmi posielal prenasledovať kresťanov. Ján im však stále tajne pomáhal. Ako uvádzajú viaceré martyrológiá, Ján zrejme zomrel pokojnou smrťou, hoci grécke texty o ňom píšu, že je mučeník. Za cisára Juliána Odpadlíka tiež po odhalení, že pomáhal kresťanom, trpel vo väzení. Pamiatku na dnešného svätca začali sláviť v Konštantínopole už veľmi skoro, v chráme svätého apoštola a evanjelistu Jána, ktorý sa nachádza vedľa Hagie Sofie.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, BBKL, VHL, OCA a glaubenszeugen.de spracoval Ján Sabol

Svätí mučeník Kallinik

Meno dnešného svätca má grécky pôvod a znamená „dobrý víťaz“. Misionára a mučeníka v Gangre v Paflagónii, v súčasnosti turecké provinčné mesto Çankırı, podľa životopisnej legendy uväznili, mučili a spálili. Podľa gréckych synaxárov pochádzal Kallinik zo Sicílie. Zomrel pravdepodobne za vlády cisára Diokleciána. V bazilike, kde sa nachádzal Kallinikov hrob, pochovali v 6. storočí konštantínopolského patriarchu Makedonia II. (+511). O tom, že ho uctievali aj na západe, svedčí Rímske martyrológium, ktoré ho spomína dnes, 29. júla.

Svätí mučeníci z Bitýnie – Teodota a jej traja synovia

Meno Teodota má grécky pôvod a znamená „daná Bohom“. Mučenica Teodota zomrela pre kresťanskú vieru počas Diokleciánovho prenasledovania v meste Nicea v Bitýnii. Bola vdovou a mala troch synov, ktorých vychovala v Božej bázni. Spolu so svätou Anastáziou, ktorú si v cirkevnom kalendári pripomíname 22. decembra, cestovala Ilýriou a starala sa o uväznených kresťanov. Zrejme bola bohatá a vznešeného rodu, keďže ju, ako píše legenda, miestodržiteľ Lucatius požiadal o ruku. Keď ponuku odmietla, vydal ju ako kresťanku na milosť prefektovi Necetiovi. Po krutom mučení ju spolu s jej troma synmi upálili. Grécke miney uvádzajú mená jej synov: Evodus, Hermogenes a Kallist. Teodota a jej traja synovia zomreli okolo roku 304. O úcte dnešných mučeníkov aj na západe svedčí Rímske martyrológium, ktoré Teodotu a jej troch synov spomína 2. augusta.

Vysielané Rádiom Lumen
Poda LThK, VHL a glaubenszeugen.de spracoval Ján Sabol

28. 7. Svätí apoštoli a diakoni Prochor, Nikanor, Timón a Parmenas

Mená dnešných svätcov majú grécky pôvod;  Prochor znamená „vedúci tanečník“, meno Nikanor „víťaz“,  Timon znamená „uctievaný“ a meno Parmenas „vytrvalý“.

Prochor, Nikanor, Timón a Parmenas patrili k siedmim diakonom  prvotnej cirkvi v Jeruzaleme.

Podľa neskorších podaní sa Prochor stal sekretárom apoštola Jána, potom biskupom v Nikomédii a zomrel ako mučeník v Antiochii.

Nikanor podľa starej tradície zomrel v ten istý deň ako svätý Štefan. Podľa inej tradície údajne zomrel v roku 76 na Cypre ako mučeník.

Timon vraj ohlasoval evanjelium v Beroi a v Aleppe v Sýrii. Odtiaľ cestoval cez Cyprus do Korintu, kde zomrel ukrižovaním.

Parmenas zrejme zomrel ako mučeník za vlády cisára Trajána alebo Vespasiána v meste Filipy v Macedónsku.

 

Normal
0
21

false
false
false

/* Style Definitions */
table.MsoNormalTable
{mso-style-name:”Normálna tabuľka”;
mso-tstyle-rowband-size:0;
mso-tstyle-colband-size:0;
mso-style-noshow:yes;
mso-style-parent:””;
mso-padding-alt:0cm 5.4pt 0cm 5.4pt;
mso-para-margin:0cm;
mso-para-margin-bottom:.0001pt;
mso-pagination:widow-orphan;
font-size:10.0pt;
font-family:”Times New Roman”;
mso-ansi-language:#0400;
mso-fareast-language:#0400;
mso-bidi-language:#0400;}

(Náš otec svätý Inocent, rímsky pápež)

Jeho meno má  latinský pôvod a znamená „nevinný“.

Rímsky pápež Inocent I. bol zrejme synom svojho predchodcu Anastázia I. Jeho pontifikát, ktorý začal 21. decembra 403 spadal do obdobia rýchleho zániku Západorímskej ríše. Fakt, že si Alarich v roku 410 podmanil Rím, otriasol celým rímskym svetom. Pri vonkajšom nešťastí  napriek nepokojom v  oblasti   pracoval Inocent popri pápežoch Siríciovi, Levovi I. a Geláziovi I., dôsledne na primáte rímskeho biskupa v celej Cirkvi.

Tento najvýznamnejší pápež 4. a 5. storočia rozšíril dovtedajšie rímske predstavy o primáte a po prvýkrát ich aj podrobne popísal. V listoch adresovaných biskupom v Rouen, Toulouse, Gubbio a ďalším požadoval, aby sa dodržiavala západná cirkevná disciplína podľa rímskeho vzoru a aby sa hlavné kauzy prinášali Apoštolskému stolcu.

Rozšírením právomocí Solúnskeho metropolitu, sa Inocent stal vlastne zakladateľom pápežského vikariátu v Solúne. Ilýriu tak pred rastúcim vplyvom Konštantínopolu viac pripútal k sebe. Okrem toho v opätovnom boji proti heretikom jasne požadoval najvyššiu rozhodovaciu moc v otázkach náuky a viery. Tak potvrdil dve africké synody  proti Pelágiovi a Celestiovi.

Na východe sa neúspešne zastal zosadeného patriarchu Jána Zlatoústeho. V tom čase došlo aj ku krátkodobému rozkolu medzi východnými patriarchami a Rímom.

Svätý Inocent, rímsky pápež zomrel 12. marca 417.

 

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa BBKL, LThK, VHL spracoval Ján Sabol

Svätý veľkomučeník a uzdravovateľ Panteleimón

Meno dnešného svätca má grécky pôvod a znamená „milosrdný“. O dnešnom mučeníkovi chýbajú overené bibliografické údaje. Podľa neskorších gréckych legendárnych životopisov z 5. a 6. storočia, sa vraj narodil pohanskému otcovi a kresťanskej matke v Nikomédii . Stal sa osobným lekárom cisára Maximiána. Včerajší svätec, kňaz Hermolaus ho priviedol ku Kristovi. Panteleimonovi kolegovia ho udali. Podstúpil mnohé utrpenia priviazaný o olivovník. Prosil však Pána o odpustenie pre svojich katov. Kristove slová mu prisľubujú, že skrze neho nájdu mnohí milosrdenstvo. Keď ho sťali, údajne z jeho hlavy namiesto krvi tieklo mlieko. Skutočnú existenciu Panteleimóna dosvedčuje kult z konca štvrtého storočia, o ktorom píše Teodoret z Kyros. Svätý Panteleimón zomrel okolo roku 305. Cisár Justinán I. mu v Konštantínopole vybudoval chrám a zreštauroval kláštor svätého Panteleimona v Jordánskej púšti. Na východe je Panteleimón uctievaný ako veľkomučeník a divotvorca a spolu so včerajším svätcom svätým Hermolaom patrí k svätým nezištníkom, teda svätcom, ktorí poskytovali lekársku starostlivosť bez nároku na odmenu. Na západ a do Afriky sa kult k svätému Panteleimónovi dostal už v polovici 5. storočia. Mimoriadnu obľubu si získal v stredoveku. Vtedy mu v Ríme zasvätili štyri chrámy a dostal sa medzi štrnástich svätých pomocníkov. Na viacerých miestach, ako Konštantínopol, Bari, Neapol, Ravello, Rím, Benátky, možno nájsť Panteleimónove ampulky, relikviáre s údajnou krvou mučeníka vo forme mlieka.

Náš otec svätý Kliment Divotvorca, ochridský arcibiskup

Jeho meno má latinský pôvod a znamená „láskavý“. Dnešný svätec pochádzal zrejme zo slovanského Macedónska. Bol žiakom svätých Cyrila a Metoda, sprevádzal ich na ceste na Veľkú Moravu. Po Metodovej smrti v roku 885, ho odtiaľ s ďalšími žiakmi vyhnali. Tak sa dostal do Bulharska. Knieža Boris ho poslal do Macedónska. Tam pracoval ako misionár, vzdelával národ. Neskôr založil v Devolte Kutmičevici školu, ktorá sa stala významným centrom pre slovanskú kultúru. V roku 893 alebo 894 ho cár Simeon vymenoval za prvého slovanského biskupa vo Velitze pri Orchride. V Ochride vybudoval tri chrámy a kláštor ďalšieho dnešného svätca Panteleimona, kde ho pochovali. Ochridský arcibiskup Kliment zomrel v roku 916. Je nadôležitejším pokračovateľom diela slovanských vierozvestcov. Preložil liturgickú knihu veľkonočného obdobia Pentekostarion, Kvetnú triodu, životopisy svätých, medzi nimi pravdepodobne po slovansky napísaný Život svätého Cyrila a chválospev na neho Pochvalné slovo.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK spracoval Ján Sabol

Svätý hieromučeník Hermolaos a spoločníci

Meno dnešného svätca má grécky pôvod a znamená „Hermov ľud“. Hermolaos je kňazom a mučeníkom z Nikomédie v Bitýnii. Tu priviedol späť ku kresťanstvu svätého Panteleimona. Začiatkom tretieho storočia za čias prenasledovania kresťanov za cisára Diokleciána, Hermolaa, Panteleimona a ďalších kresťanov zatkli v Panteleimonovom dome. Po krutom mučení ich v roku 305 sťali.

Svätá prep. mučenica Paraskeva

Jej meno má grécky pôvod a znamená „piatok“. Paraskeva – mučenica z maloázijského mesta Ikónion, zomrela okolo roku 140. Podľa životopisnej legendy, jej rodičia pochádzali z Ríma a volali sa Agaton a Politeia. Dcéru nazvali podľa dňa, v ktorom sa narodila. Vynikala nábožnosťou a pevnou vôľou. V Rusku, kde si ju obzvlášť uctievajú, sa stala ochrankyňou pred útokmi nepriateľa, patrónkou obchodníkov, strážkyňou žien, opatrovateľkou domácnosti. Najznámejšia a jedna z najstarších ikon zobrazujäcich sv. Paraskevu pochádza z 13. storočia z novgorodskej školy.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa VHL a BBKL spracoval Ján Sabol

Zosnutie svätej Anny, matky presvätej Bohorodičky

Jej meno má hebrejský pôvod a znamená „milá“. Správy o Anne, Máriinej matke, ozdobené prvkami legiend, sa nachádzajú už v apokryfnom Jakubovom protoevanjeliu z polovice druhého storočia. Spis pochádzajúci zo Sýrie alebo Egypta opisuje manželský pár ako rodičov Presvätej Bohorodičky. Legendárny príbeh apokryfu napodobňuje starozákonný príbeh Anny a jej syna – Samuela. Po dvadsiatich rokoch bezdetného manželstva Anna porodila Máriu. Jej rodičia ju neskôr poslali na výchovu do Jeruzalemského chrámu. Po zosnutí sa telo svätej Anny nachádzalo v jej dome v Jeruzaleme. Okolo roku 710 ho preniesli do Konštantínopolu. Pôvod kultu svätej Anny bol pravdepodobne v Jeruzaleme. V Konštantínopole začali uctievať sv. Annu – za podpory byzantského cisárskeho dvora – už od šiesteho storočia. Cisár Justinián jej dal postaviť chrám. Na západe zaznamenala svätá Anna mimoriadnu pozornosť v stredoveku, vďaka križiackym výpravám a najmä vďaka učeniu františkánov o nepoškvrnenom počatí Panny Márie. Na ikonách sa Anna často objavuje na vyobrazeniach narodenia Presvätej Bohorodičky ako aj na ikone stretnutia Anny s Joachimom pri zlatej bráne.

 

Svätá žena Olympiáda (Olypmia)

Jej meno má grécky pôvod a znamená „božská“. Dnešná svätica sa narodila v roku 361 (alebo r. 368) v Konštantínopole v rodine šľachticov. V roku 368 sa zosobášila s niekdajším prefektom mesta Nebridiom. Zachovala sa báseň z ich svadby, ktorej autorom je Gregor Naziánsky. Po 20 mesiacoch manželstva sa z Olympiády stala vdova. Cisár Teodozius Veľký jej núkal na vydaj príbuzného, no Olympiáda celú svoju pozornosť venovala nábožnosti a odriekaniu. S veľkým majetkom podporovala chrámy a chudobných. Konštantinopolský arcibiskup Nektários ju ustanovil za diakonisu. Olympiáda podnietila Gregora Nysského k napísaniu Komentára ku knihe Pieseň Piesní. Priatelila sa aj s Jánom Zlatoústym a svojmu biskupovi ostala verná, aj keď ho poslali do vyhnanstva. Ján Zlatoústy jej odtiaľ adresoval 17 listov. Počas procesu s prívržencami Jána Zlatoústeho, odsúdili aj Olympiádu a poslali ju do Nikomédie do vyhnanstva. Tam zomrela v roku 408, alebo o rok neskôr. Svätá Olympiáda je historicky najhodnovernejšie dokázaná veľká žena raného kresťanstva. Historik 14. storočia Nikefor Kallistros, jej vo svojich Cirkevných dejinách venoval dlhú kapitolu.

Svätá žena Eupraxia

Jej meno má grécky pôvod a znamená „dobre hovoriaca“. Dnešná panna svätá Eupaxia sa narodila okolo roku 380 v Konštantínopole. Po smrti svojho otca senátora Antigona spoločne so svojou sestrou, alebo matkou, tiež Eupraxiou, prišla do Horného Egypta a už ako 7 ročná vstúpila do kláštora Tebais. Svoj život zasvätila službe Bohu. Keď Eupraxiina matka zomrela, chcel ju jej príbuzný, cisár Teodózius mladší, u ktorého slúžil ako senátor jej otec, vydať za senátora. Eupraxia však kvôli svojmu panenskému sľubu ponuku odmietla a požiadala cisára, aby dedičstvo po rodičoch rozdal chudobným a na cirkevné potreby. Svätá žena Eupraxia zomrela ešte ako 30 ročná po roku 410.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, VHL a BBKL spracoval Ján Sabol

Svätá veľkomučenica Kristína

Jej meno má grécky pôvod a znamená „kresťanka“. Podľa gréckych životopisných legiend, byzantských synaxárov, Hieronymovho martyrológia a mozarabských liturgických kníh, bola Kristína mučeníčkou z mesta Tyros, v súčasnosti je to libanonské prístavné mesto Súr. Najstarším svedectvom je po grécky napísaný papyrus z 5. storočia, nájdený v hornoegyptskom meste Oxyrhynchos.

Svätí mučeníci Boris a Gleb, pri svätom krste nazvaní Roman a Dávid

Ich mená majú ruský pôvod. Boris znamená malý, Gleb stály. Boris a jeho najmladší brat Gleb sú ruské kniežatá, synovia veľkokniežaťa Kyjevskej Rusi, svätého Vladimíra. Keď otec v roku 1015 zomieral, jeho najstarší syn Boris bol práve na vojenskom ťažení proti Pečenehom. Situáciu využil ich nevlastný brat Svjatopolk, a v Kyjeve obsadil trón. Boris po svojom návrate, aby predišiel občianskej vojne, vzdal sa svojho nároku na trón a odišiel s bratom Glebom do svojho kniežatstva. V roku 1018 ich tam dal Svjatopolk zavraždiť. Na Rusi (teriórium dnešnej Ukrajiny a Ruska) si Borisa a Gleba začali uctievať na Kyjevskom panstve okolo roku 1050. V roku 1115 preniesli ich pozostatky do chrámu vo Vyšhorode pri Kyjeve. Úcta k dnešným svätcom hrala významnú rolu v histórii Ruska, patrili k najobľúbenejším staroruským svätcom. Dodnes si v Rusku Borisa a Gleba vyberajú za patrónov chrámov a kláštorov. Je po nich pomenované ruské mesto. Sú patrónmi Moskvy. V roku 1724 pápež Benedikt XIII. potvrdil ich kult aj v Katolíckej cirkvi.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, Pierer’s Universal-Lexikon, heiligenlexikon.de spracoval Ján Sabol

Svätí mučeníci Trofim, Teofil a spoločníci

Mená dnešných svätcov majú grécky pôvod; Trofim znamená „živiteľ“, a Teofil „Bohu milý“. Svätí Trofim, Teofil a ďalší trinásti spoločníci sú mučeníkmi z čias prenasledovania kresťanov za cisára Diokleciána (284-305). Za Krista položili život začiatkom 4. storočia v maloázijskom regióne Lýkia.

Svätý hieromučeník Apolinár, ravenský biskup

Jeho meno má latinský pôvod a znamená „patriaci Apolónovi“. Ravenský biskup a učiteľ Cirkvi Peter Chryzológ uvádza, že Apolinár bol prvým biskupom v Ravene. Označuje ho “mučeník” a ” vyznávač,” ktorý prežil utrpenia prenasledovania kresťanov. Jeho biskupské pôsobenie sa zvyčajne sa datuje okolo roku 200. Životopisná legenda, ktorá vznikla neskôr, hovorí, že svätý Apolinár prišiel v sprievode apoštola Petra z Antiochie do Ríma a odtiaľ ho Peter poslal do Raveny. Tam ho pohania ponížili a vyhnali. Apolinár potom pôsobil ako misionár v krajinách východne od Adrie. Keď sa po troch rokoch vrátil do Raveny, vraj ho zabili kyjakom. Telo svätého Apolinára si v Ravene uctievajú. Nad jeho hrobom neďaleko prístavu postavili veľkolepú baziliku. V roku 549 ju vysvätil biskup Maximián. Apolinárovi zasvätili v roku 859 v Ravene aj bývalý dvorný chrám ariánskeho kráľa Teodericha. Dnes je známy ako bazilka Sant’Apollinare Nuovo.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa www.heiligenlexikon.de, www.oca.org spracoval Ján Sabol

Svätá myronosička a apoštolom rovná Mária Magdaléna

…

Návrat pozostatkov svätého hieromučeníka Fóka

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „tesnenie“. Ako spomínajú grécke synaxáre, biskup Fókas sa narodil v meste Sinope na konci 1. storočia. Od svojej mladosti viedol čnostný kresťanský život. V dospelosti sa stal vo svojom rodnom meste Sinope biskupom. Svätý Fókas horlivo ohlasoval vieru v Krista a priviedol mnohých pohanov k viere. V čase prenasledovania kresťanov za cisára Trajána okolo roku 117 (98-117) miestny vladár od neho požadoval, aby sa vzdal kresťanstva. Po divokom mučení uzavreli svätého Fókasa do vriaceho kúpeľa, kde zomrel. V roku 404 boli jeho relikvie prenesené do Konštantínopolu. Dnešný deň je spomienkou na túto udalosť.

Svätá mučenica Marcela z Chiosu

Jej meno má latinský pôvod a znamená „bojovníčka“. Marcela pochádzala z mesta Volissos na ostrove Chios. V dospelosti sa ju pokúsil zviesť jej vlastný otec, ktorý spravoval mesto. Marcela sa pred ním skryla v lese: keď ju našiel, zamierila k moru. Otec ju pri úteku zranil šípom. Marcela sa vraj prepadla medzi skaly. Keď ju otec dolapil, nakoniec ju sťal. Na mieste, kde sa Marcela ukrývala, stojí dnes chrám svätej Marcely. Miesto, kde Marcela pri pobreží zomrela, je hojne navštevované. Je to veľký balvan, napoly na súši, napoly v mori. Zo strany k moru je otvor, z ktorého vyteká voda, ktorá tečie v čase odlivu. Podľa tradície sa časť pozostatkov svätej Marcelly nachádza pod skalou. Počas výročného dňa zvyknú pri pobreží za účasti kňaza konať moleben k svätej Marcele. V čase bohoslužby sa nevysvetliteľne dvíha istý druh pary z vody pri skale a celá oblasť je pokrytá hmlou. Pri prameni už došlo k viacerým uzdraveniam a toto miesto navštevujú pútnici z celého sveta.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa e-xios.gr, BBKL, OCA spracoval Ján Sabol

Svätý prorok Ezechiel

Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „Boh posilní“. Ezechiel bol synom kňaza Buziho a možno tiež kňazom. V roku 598 alebo 597 pred Kristom ho deportovali do Babylonu, kde bol povolaný za proroka. Tu pôsobil zrejme do roku 571 pred Kristom. Podľa názorov niektorých historikov pôsobil aj Jeruzaleme. V rovnomennej prorockej knihe Ezechiel obšírne za pomoci pestrých obrazov opisuje hriechy minulosti a súčasnosti, oznamuje individuálnu odplatu a požaduje, aby sa Bohu vzdávala česť. Naši prepodobní otcovia Simeon, blázon pre Krista, a Ján, jeho spoluaskéta Mená dnešných svätcov majú hebrejský pôvod, Simeon znamená „počúvajúci“ a Ján „Boh je milostivý“. Simeon sa narodil v mezopotámskej Edesse, alebo na neznámom mieste v Egypte. Ako mladík putoval do Svätej zeme. Početné stany a asketický život pustovníkov pri rieke Jordán a v okolí Červeného mora v ňom a jeho spoločníkovi Jánovi vzbudili túžbu po podobnom živote. Po 29 rokoch pri pustovníkoch v okolí Červeného mora, odišli Simeon a Ján žiť ako pustovníci do sýrskeho mesta Emesa. Ako najvyšší vrchol odmietavého spôsobu života a nenávisti voči sebe, začali žiť navonok ako blázni. Mnohí ich aj skutočne za takých považovali. Početné zázraky, mimoriadne obrátenia hriešnikov a odporcov Cirkvi, prorocký duch i uznanie od neveriacich, svedčia o tom, že Boh mal zaľúbenie v Simeonovi a Jánovi, aj v ich spôsobe života bláznov pre Krista. Pripodobnili sa tak Kristovi, ktorého nepriatelia odmietali a zosmiešňovali. Dnešní prepodobní otcovia žili v 6. storočí. O úcte aj na západe svedčí Rímske martyrológium , ktoré ich spomína 1. júla. Na ikonách sa Simeon zvykne znázorňovať ako sa hrá s mladíkom, ktorý ho zosmiešňuje. Simeon je prvým askétom nového druhu askézy, ktorá sa udomácnila najmä v prostredí mníšstva v Rusku. Tam je svätý Simeon patrónom bábkohercov.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK a VHL spracoval Ján Sabol

Svätý a slávny prorok Eliáš

Meno dnešného svätca má hebrejský pôvod a znamená „Môj Boh je Jahve“. Eliáš, najväčší prorok v severnom kráľovstve Izrael, pochádzal z Tisbe vo východojordánskej krajine Gilead. Jeho meno predznamenalo jeho povolanie i život: výlučné uctievanie Jahveho. O pôsobení tohto typického putujúceho proroka informujú dva starozákonné spisy – Knihy kráľov. Eliáš pôsobil v 9. storočí pred Kristom v čase kráľov Achaba (875-854) a Achazijáša (854-853). Počas obdobia sucha, ktoré obrazne trvalo 3 roky a 6 mesiacov, Eliáš zázračne dostáva stravu. Jahve sa tým prejavuje v protiklade ku kanaánskemu božstvu rastlinstva Baalovi ako pán prírody. Nasleduje Boží rozsudok na vrchu Karmel, ktorý sa končí zabitím Baálových prorokov. Historické pozadie dokresľuje svadba Achaba s týrskou princeznou Jezabel, ktorá v severnom kráľovstve propagovala Baalov kult. Karmel ako hraničné územie malo okrem izraelskej aj kanaánsku svätyňu. Eliáš získal pre Jahveho celú oblasť. No na kráľovskom dvore, napriek zápalu, nebol úspešný. Nasledoval jeho útek na vrch Horeb a zjavenie Jahveho. Eliáš zistil, že Jahve nie je Bohom násilia a zničenia, ale že sa zjavuje v tichom vánku: teda v trpezlivosti a v tichom pôsobení svojej prozreteľnosti. Povolanie Elizea sa nachádza v závere rozprávania o Eliášovom živote. Zavraždenie Nabota kráľom Achabom, predstavuje izraelského kráľa ako zástancu absolutistického vládcu podľa vzorov z cudziny, kým Nabot reprezentuje izraelské rodinné dedičné právo. Krátko pred tým, ako bol vzatý do neba, sa Eliáš dostal do konfliktu s kráľom Achazijášom. Mocné vystupovanie proroka Eliáša bolo náboženskou a politickou podporou Izraelitov verných Jahvemu a prispelo k pádu Achabovho domu. Neskôr vplyv Eliášovho boja za Jahveho natoľko zosilnel, že ho začali prirovnávať k Mojžišovi. Pretože bol Eliáš vzatý do neba živý, verili židia najneskôr v poexilovej dobe, že sa vráti krátko pred eschatologickým Jahveho súdnym dňom. V kresťanstve sa Eliáš stal vzorom bojovníka proti bezbožnosti a predchodcom kresťanského mníšstva a askézy. V ľudovej zbožnosti ho považovali za divotvorcu a pomocníka v naliehavých záležitostiach, najmä pri zlom počasí. V Konštantínopole podporovali jeho kult byzanstskí cisári Zenón (474-491) a Bazil I. (867-886). Považovali ho za pomocníka v boji a zasvätili mu viacero chrámov. Cez Konštantínopol sa jeho kult dostal aj medzi Slovanov, kde vytlačil pohanské božstvo blesku Perúna. V Grécku nahradil po nebi chodiaceho Helia. V oblasti východnej tradície je po ňom pomenované veľké množstvo miest, chrámov a kaplniek. V Palestíne si jeho sviatok spoločne pripomínajú kresťania, Židia a moslimovia na hore Karmel. Západná cirkev bola spočiatku voči kultu starozákonných postáv zdržanlivá. V rímskom martyrológiu sa Eliáš po prvýkrát spomína v roku 1583.

Svätý Eliáš, jeruzalemský patriarcha

V deň, keď si Gréckokatolícka cirkev s rímskokatolíckou pripomínajú proroka Eliáša, pamätá Gréckokatolícka cirkev aj na jeruzalemského patriarchu Eliáša. Meno dnešného svätca má hebrejský pôvod a znamená „môj Boh je Jahve“. Eliáš bol arabského pôvodu. V nitrijskej púšti žil ako pustovník. Po zavraždení svätého Proteria v roku 457 opustil Egypt a utiekol do Palestíny, do blízkosti Euthyme. Po smrti jeruzalemského biskupa Sallusta v roku 494 sa Eliáš stal jeho nástupcom. Ako jeruzalemský biskup odmietol spoločenstvo s monofyzitickými biskupmi Alexandrie a Antiochie a spojil sa s konštantínopolským biskupom Eufémiom a jeho nástupcom Makedoniom II. Keď Makedonia poslali do vyhnanstva, Eliáš síce uznal uzávery synody jeho nástupcu Timoteja, no zároveň odsúdil zosadenie a exil jeho predchodcu Makedonia. Na koncile v Sidone z roku 511 sa Eliášovi podarilo spoločne s Flabiánom II. Antiochijským zabrániť odsúdeniu ekumenického koncilu v Chalcedóne. Flabiána preto zosadili a poslali do exilu v Petre, kde zomrel. Podobný osud postihol aj jeruzalemského biskupa Eliáša. Jeho protivníci zverejnili jeho list adresovaný cisárovi, s jeho súhlasom uviesť uzávery koncilu v Chalcedóne do života. Eliáša zatkli a vyhnali do Aily. Tam 20. júla 518 zomrel. Dnešného svätca si ctia aj na západe a 4. júla ho spomína Rímske Martyrológium.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK spracoval Ján Sabol

Naša prepodobná matka Makrína, sestra Bazila Veľkého

Meno dnešnej svätice má grécky pôvod a znamená „Tá, ktorá rastie“. Dnešná svätica, známa aj pod označením Makrína mladšia, sa narodila okolo roku 327 v kapadóckej Cézarei. Bola staršou sestrou Bazila Veľkého a Gregora Nysského. Po smrti svojho snúbenca spoločne so svojou matkou Eméliou a ich bývalými služobnicami viedla život modlitby, meditácie a pokánia na ich rodinnom sídle pri rieke Iris pri meste Annesis. Gregor Nysský ju vo svojich spisoch predstavuje ako teologicky vzdelanú ženu. Prepodobná matka Makrína zomrela v roku 379 alebo 380.

Náš prepodobný otec Dios

Meno dnešného svätca má grécky pôvod a znamená „nebeský“. Prepodobný Dios je pustovníkom zo sýrskej Antiochie. Žil a pôsobil v 4. storočí. Ako píše životopisná legenda, po videní Pána odišiel do Konštantínopolu. Tam vykonal mnoho zázrakov. Aj cisár Teodóz prichádzal k Diovi po požehnanie spoločne s konštantínopolským arcibiskupom Attikom. Na cisárov podnet vybudovali kláštor a arcibiskup vysvätil Dia za kňaza a ustanovil ho za predstaveného kláštora. Prepodobný otec Dios zomrel vo vysokom veku.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK a OCA spracoval Ján Sabol

Svätý mučeník Emilián

Meno dnešného svätca má latinský pôvod a znamená „horlivý“. Emilián je mučeníkom z čias Juliána Odpadlíka. Bol otrokom miestneho starostu. Ako o jeho živote hovorí legendami opradená správa, po tom, čo miestodžiteľ prečítal cisárov edikt namierený proti kresťanom, Emilián zničil v pohanskom chráme oltáre a poprevracal sochy, za čo ho popravili. Jeho pozostatky preniesli do Konštantínopolu, kde sa stal patrónom jedného chrámu.

Svätý mučeník Hyacint z Amastridy

Meno Hyacint má grécky pôvod a je odvodené od kvetiny Hyacint. Dnešný mučeník trpel v paflagónskom meste Amastris. Ako píše grécky Synaxár, jeho rodičia sa volali Teoklit a Neonila, alebo Teonila. Bohaté životopisné legendy neponúkajú informácie o dobe, v ktorej žil. Obyvatelia mesta, kde Hyacint zomrel, si vraj uctievali ako božstvo strom brest, alebo lotus. Hyacint presviedčal obyvateľov a tým sa snažil modloslužbu odstrániť. Keď nebol úspešný, strom tajne zoťal. V meste zavládli nepokoje a podozrenie padlo na Hyacinta. Hnev ľudu sa vyvŕšil na Hyacintovi, až kým ho nepostavili pred sudcu Canstritia. Keď priznal vinu, sudca ho odovzdal davu, ktorý ho zlynčoval na smrť. Pri jeho hrobe sa v deň jeho spomienky vraj zvykol tvoriť vzdušný vír naplnený pieskom, ktorý mnohí dlho považovali za prostriedok na uzdravenie z mnohých chorôb. Svätého Hyacinta z Amastridy si ctia aj na západe, o čom svedčí Rímske martyrológium.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa heiligenlexikon.de a VHL spracoval Ján Sabol

17. júla si Gréckokatolícka cirkev pripomína blahoslaveného hieromučeníka Pavla, prešovského biskupa.

Narodil sa 17. júla 1888 v Ruských Pekľanoch ako syn gréckokatolíckeho kňaza. Základnú školu navštevoval v Cigeľke, Bardejove a v Prešove. V Prešove – hlavnom centre Šariša, absolvoval gymnaziálne štúdiá a začal štúdium teológie, ktorú dokončil v Budapešti. Prešovský biskup Ján Vályi ho 27. augusta 1911 vysvätil za kňaza. Rok pôsobil ako kaplán pri svojom otcovi v Cigeľke. Potom bol prefektom v eparchiálnom internáte a vyučoval náboženstvo na meštianskej škole. Neskôr zastával viaceré posty na biskupskom úrade a bol zároveň kaplánom v Sabinove. V roku 1920 vstúpil do baziliánskeho kláštora na Černečej Hore pri Mukačeve a prijal rehoľné meno Pavol. 14. septrembra 1926 ho menovali za apoštolského administrátora Prešovskej eparchie a o šesť mesiacov neskôr, 25. marca bol v rímskej bazilike svätého Klimenta vysvätený za biskupa. Ako biskup pracoval na vzraste jemu zverenej cirkvi. Rozvíjal úctu k Najsvätejšej Eucharistii a k Božskému Srdcu. Zriaďoval nové farnosti na západe a zaslúžil sa o vznik prešovského sirotinca a gréckokatolíckeho gymnázia. Podporoval ďalšie už existujúce vzdeávacie inštitúcie a rozvíjal cez vydavateľstvo Petra publikačnú činnosť. V roku 1939 dostal pod správu aj časť Mukačevskej eparchie, ktorá po vzniku prvej Slovenskej republiky ostala na jej území. V tomto období požiadal pre nezhody so štátnou mocou o uvoľnenie z úradu, no pápež ho namiesto toho 8. augusta 1940 vymenoval za prešovského sídelného biskupa. Počas druhej svetovej vojny ako jediný katolícky biskup verejne vystúpil proti deportáciam Židov. Po skončení vojny pápež potvrdil jeho jurisdikciu na území celého Československa. Po nástupe komunistickej moci ho v roku 1950 počas Prešovského soboru uväznili a nasledujúci rok pre vlastizradu odsúdili na doživotie a stratu všetkých občianskych práv. Internovali ho vo viacerých väzniciach, fyzicky a psychicky mučili. Pápež Pius XII. ho svojím listom k sedemdesiatinám povzbudoval vo vytrvalosti. 17. júla 1960, v deň svojich 72. narodenín, zomrel. Pochovali ho pri leopoldovskej väznici v hrobe označenom číslom 681. V roku 1968 jeho pozostatky preniesli do Prešova. V roku 2001 ho pápež Ján Pavol II. vyhlásil na Svätopeterskom námestí za blahoslaveného. Ikonu bl. Pavla, ktorá je umiestnená v bratislavskej katedrále na pravo od ikonostasu a posvätil ju kardinál Jozef Tomko počas Tretieho eucharistického kongresu, 17. septembra 2005. Jej autorkou je Angelika Birošová Nedoroščíková z Prešova. Ide o ručne písanú pozlátenú ikonu na plátne a dreve, vyhotovenú vaječnou temperou podľa ikonopiseckej techniky.

Svätá veľkomučenica Marína

Jej meno má latinský pôvod a znamená „morská“. Marína je panna a mučenica z Antiochie v Pizídii. Presnejšie historické údaje sa z jej života nezachovali. Podľa životopisnej legendy, ktorej autorom je istý Teotimos, a ktorá bola upravovaná, bola Marína dcéra pohanského kňaza v Antiochii. Otec ju pre kresťanskú vieru zavrhol. Ako legenda pokračuje, po náročnom boji s diablom a zázračnej vytrvalosti počas mučenia, ju pre jej kresťanskú vieru a pre vernosť panenstvu dal vlastný otec sťať. V gréckej cirkvi si svätú Marínu, ktorá je na západe známa ako Margaréta z Antiochie, pripomínali už veľmi skoro, čo dokazujú aj mnohé kázne. Z východu sa od 7. storočia rozšíril jej kult aj na západ a v neskorom stredoveku sa tešil u ľudí mimoriadnej obľube.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa www.vatican.va a LThK spracoval Ján Sabol

Svätý hieromučeník Aténogenés a jeho desiati učeníci

Meno dnešného svätca je gréckeho pôvodu a neznámeho významu. Bol vidieckym biskupom v arménskej Sebaste. Podľa sýrskeho a Hieronymovho martyrológia ho spolu s ďalšími spoločníkmi počas prenasledovania za cisára Diokleciána upálili. Cestou na popravisko spieval hymnus k Svätému Duchu, ktorý jeho žiaci uchovávali ako závet.

Svätá mučenica Júlia z Kartága, panna

Meno dnešnej svätice má latinský pôvod a znamená „mladá“. Svätá Júlia z Kartága je patrónkou Korziky. Hieronymovo martyrológium uvádza tento ostrov ako miesto jej mučeníctva. Júlia pochádzala z Kartága. Spolu s ďalšími kresťanmi zomrela za Krista počas prenasledovania za cisára Décia. Jej relikvie sa v 5. storočí po vpáde Vandalov dostali na ostrov Korzika. Neskôr ich mnísi preniesli do svojho kláštora na ostrove Gorgona. Odtiaľ na príkaz kráľa Desidéria Júliine pozostatky preniesli do talianskej Brescie. Životopisná legenda, ktorá vznikla pred posledným prenesením jej ostatkov, opisuje Júliu ako pannu z Kartága, z ktorej spravili otrokyňu a neskôr ju ukrižovali na Korzike.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK spracoval Ján Sabol

Svätí mučeníci Kéryk a jeho matka Julita

…

Svätý apoštolom rovný a veľký knieža Vladimír, pri svätom krste nazvaný Bazil

Meno Vladimír má slovanský pôvod a znamená „vládca“ a meno Bazil má grécky pôvod a znamená „kráľ“. Kyjevské veľkoknieža Vladimír sa narodilo okolo roku 960. Jeho otec veľkoknieža Svjatoslav (962-973) mu po smrti zanechal vládu nad Novgorodom. Jeho bratom dal pod správu: Jaropolkovi Kyjev a Olegovi Drevľaniu. S pomocou bojových jednotiek zo Škandinávie sa Vladimírovi podarilo poraziť svojich bratov a okolo roku 980 sa z neho stal neobmedzený vládca celej Rusi. Jeho moc siahala na obchodnej ceste od Baltiku po Čierne more a svoj vplyv rozšíril aj na západ. Za vojenskú podporu, ktorú poskytol byzantským cisárom Bazilovi II. a Konštantínovi VIII., požadoval za manželku ich sestru Annu, čo aj dosiahol po útoku na Cherson. V Chersone sa dal v roku 989 pokrstiť. Po svojom krste a sobáši s byzantskou princeznou začal potláčať pohanstvo a kresťanstvo povýšil za štátne náboženstvo. Pri počiatkoch kresťanstva v Rusku zohrávali rolu západné, bulharské a byzantské vplyvy. Kyjev sa stal centrom cirkevného života a bol ovplyvňovaný najmä Byzanciou. Existenciu aj západného vplyvu dosvedčujú Desjatinaja cerkov v Kyjeve, pretože cirkevné desiatky boli rozšírené na západe a čulé vzájomné výmeny vyslancov medzi Vladimírom a pápežmi, vďaka ktorým priniesli z Ríma aj viaceré relikvie. Vladimíra už od 11. storočia začali prirovnávať ku Konštantínovi Veľkému, ctili ho ako premožiteľa pohanstva, učiteľa a budovateľa chrámov. Vtedy ho začali nazývať „apoštolom rovný“. Východní Slovania mu vďačia za prijatie kresťanstva.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK spracoval Ján Sabol

Svätý apoštol Akvila

Meno dnešného svätca má latinský pôvod a znamená „Orol“. Akvila bol Židom, rodákom z Pontu. Podobne ako svätý Pavol, vyrábal stany. Spoločne so svojou manželkou Priscillou sa stali kresťanmi už v Ríme. Kvôli Ediktu cisára Klaudia namierenému proti Židom sa okolo roku 50 presídlili do Korintu, kde sa spoznali s Pavlom. Ten u nich pracoval pri výrobe stanov. Všetci traja sa presťahovali do Efezu a pribrali tam k sebe Apolla. V Efeze s nasadením vlastného života zachránili Pavla od smrti. V Ríme a v Efeze sa v ich domoch stretávala prvotná cirkev. Tým, že Akvilu i Priscilu apoštol Pavol často spomína vo svojich listoch, zdôrazňuje ich význam pri šírení kresťanstva.

Vysielané Rádio Lumen
Podľa LThK spracoval Ján Sabol

Zhromaždenie k svätému archanjelovi Gabrielovi

…

Náš prepodobný otec Štefan Svätosávsky

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „víťaz“. Narodil sa v roku 725 pri meste Askalon. Po smrti svojich rodičov prišiel ako 10-ročný k svojmu ujovi Zachariášovi do mníšskej kolónie Mar Saba. Tiež sa tu stal mníchom a vystriedal mnohé kláštorné povolania. Ako 36-ročný sa utiahol do samoty pri Čiernom mori a venoval sa už len modlitbe a pokániu. Svätý Štefan Svätosávsky zomrel ako 69- ročný, 31. marca 794.

Náš otec svätý Julián, kenomanijský biskup.

…

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK spracoval Ján Sabol

Svätí mučeníci Proklos a Hilarios

…

Náš prepodobný otec Michal Maleinský

Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „Kto je ako Boh?“. Dnešný svätec sa narodil v roku 894 v kapadóckom meste Charsianon. Jeho krstné meno bolo Manuel. Býval ako cisársky princ na byzantskom dvore. Ako osemnásťročný ho opustil a stal sa mníchom v Kyminas. Od roku 918 žil na skale, o rok neskôr na púšti. V roku 921 založil pri gréckom meste Xerolimni kláštor. Až do svojej smrti viedol lavru, ktorú založil v roku 922 pri Maeinos v Kymine. O osem rokov neskôr sa stal kňazom. Zomrel 12. júla 961. Michal Maleinský bol učiteľom Atanáza Atoského, zakladateľa mníšskej komunity na hore Athos.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK spracoval Ján Sabol

Svätá všechválna mučenica Eufémia

…

Odchod do večnosti blaženej kyjevskej kňažnej, pri svätom krste nazvanej Helena

Meno Oľga má švédsky pôvod a znamená „zdravá, šťastná“. Kňažná z Kyjeva sa narodila v roku 894 alebo 927, v ruskom meste Pskov. Oľga bola zosobášená s kyjevským veľkokniežaťom Igorom. Po jeho smrti sama vládla od roku 945 do roku 962 namiesto svojho maloletého syna Svjatoslava. V tej dobe sa pokúsila o pokresťančenie krajiny po tom, čo sama v roku 955 prijala v Konštantínopole krst. Okolo roku 960 vyslala delegáciu za nemeckým kráľom Ottom I. s prosbou o misionárov a biskupa. K pokresťančeniu Rusi však došlo až za vlády jej vnuka Vladimíra roku 988 podľa byzantskej tradície.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa BBKL spracoval Ján Sabol

Náš prepodobný otec Anton Pečersko-Kyjevský

Jeho meno má latinský pôvod a znamená „popredný“. Zakladateľ kláštorného života na Rusi sa narodil v Kyjeve. Istý čas žil ako mních na hore Athos, po návrate do vlasti sa postavil na čelo svojho kláštora. Po 56 rokoch zomrel 10. júla 1070. Bezpochyby v spoločenstve s Katolíckou cirkvou, pretože rozkol Grékov v roku 1054 sa vtedy ešte v Rusku neudomácnil. Kláštor, ktorý Anton založil, Pečerská lavra, je známy svojimi kryptami (peščerami) a podzemnými klenbami, v ktorých sú uložené neporušené pozostatky viacerých svätých a mnohých mníchov, ktorí žili pred viac ako 700 rokmi.

Štyridsiati piati svätí mučeníci z arménskeho Nikopola

…

Svätí bratia a mučeníci František, Mútus, Rafael a spoločníci, ktorí boli zabití v Damasku.

…

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa VHL spracoval Ján Sabol

Svätý hieromučeník Pankrác, tauromenský biskup

Meno dnešného svätca má grécky pôvod a znamená „všemocný“. Podľa tradície žil Pankrác za čias apoštolov. Pravdepodobne pochádzal z okolia Antiochie. V Jeruzaleme ho pokrstili spoločne s jeho rodičmi. Po ich smrti Pankrác opustil majetok a žil v jaskyni neďaleko Pontu. Keď tam prišiel svätý Peter, vzal zo sebou Pankráca a spoločne šli do Antiochie a Cilície. V Cilícii zrejme Pankrác stretnol svätého Pavla a ten ho ustanovil za biskupa pre sicílske mesto Tauromenium, v súčasnosti mesto Taormina. V mieste svojho biskupského sídla zomrel ako mučeník rukami pohanov. V Taormine sa nachádza aj jeho hrob. Kult k nemu sa rozšíril najmä po vpáde Saracénov. Na ikonách sa zobrazuje ako biskup s bradou vo felóne s omoforom a kódexom. Najstarší obraz sa nachádza na miniatúre v Menologióne cisára Bazila II. z konca desiateho storočia.

Svätý Teodor, edesský biskup

Meno dnešného svätca má grécky pôvod a znamená „Boží dar“. Prameňom informácií zo života dnešného svätca, ktorý žil v prvej polovici 9. storočia, je jeho synovec Bazil z Emesy. Teodor bol predstaveným presláveného kláštora svätého Sávu, ktorý leží neďaleko Betlehema. Neskôr ho zvolili za biskupa v Edesse. Nedávne výskumy identifikujú dnešného svätca s významným melchitským teológom Teodorom Abu Qurrom. Narodil sa okolo roku 750 v Edesse a bol zrejme mníchom v kláštore svätého Sávu a rovnako aj biskupom. Jeho sídlom bol Charan. Tento Teodor, ovplyvnený dielom Jána Damascénskeho, je autorom 43 rozpráv s heretikmi, židmi a moslimami. Osobitný význam majú po arabsky napísané spisy, ktoré patria medzi najstaršiu arabsko-kresťanskú literatúru. V nich Teodor proti moslimským vplyvom obhajuje základné kresťanské dogmy: náuku o Kristovi, úctu k ikonám a učiteľský úrad Cirkvi.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa BBKL a LThK spracoval Ján Sabol

Svätý veľkomučeník Prokop

Meno dnešného svätca má grécky pôvod a znamená „pripravený na boj“. Prvý mučeník prenasledovania kresťanov za cisára Diokleciána veľkomučeník Prokop, pochádzal podľa Euzébia z Jeruzalema. V palestínskom meste Skytopolis pôsobil ako lektor a exorcista. Prokop sa vyznačoval prísnou askézou. Pred Cézarejským miestodržiteľom odmietol priniesť pohanskú obetu, za čo ho začiatkom 4. storočia popravili sťatím. Chrámy v Cézarei a Skytopolise svedčia o skorej úcte k nemu. Tie sa stali inšpiráciou k bohatým legendám. Prokop v nich vystupuje ako rímsky bojovník, ktorý zomiera po krutom mučení v Cézarei.

Náš prepodobný otec Prokop, blázon pre Krista

Meno dnešného svätca má grécky pôvod a znamená „pripravený na boj“. Prepodobný Prokop, blázon pre Krista, bol nemecký obchodník z Lübecku. Obchodne cestoval do ruského Novgorodu, dnešného Veľkého Novgorodu. Obchodom nadobudol značný majetok, ktorý potom rozdal chudobným. Odvtedy začal žiť podľa vzoru svätého Simeona z mezopotámskej Edessy, prvého zo skupiny svätých bláznov pre Krista. Žil ako bezdomovec, buď na smetisku, alebo schodoch chrámu. Putoval stále východnejšie, pretože hľadal vlasť. Napriek novému životnému štýlu vyzeral dobre a pôsobil príjemne, nikdy mu nechýbal milý úsmev. Prepodobný Prokop, blázon pre Krista zomrel v roku 1303 v ruskom meste Veľký Ustiug. Z tropáru k prepodobnému Prokopovi sa dozvedáme, že po jeho smrti sa pri jeho hrobe udialo viacero zázrakov. Preto mu zvykne patriť prívlastok divotvorca. Ruské pravoslávne chrámy v nemeckých mestách Lübeck a Hamburg sú zasvätené dnešnému svätcovi.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa BBKL, heiligenlexikon.de spracoval Ján Sabol

Prepodobný Tomáš z Maley

Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „dvojča“. Vyznavač Tomáš žil ako pustovník na vrchu Malea v gréckej oblasti Lakónia, v juhovýchodnej časti Peloponézskeho polostrova. Tomáš neustálou modlitbou a prísnou askézou získal dar konania zázrakov. Tomáš z Maley žil a pôsobil v 10. storočí.

Prepodobný Akkaios

Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „Boh drží“. Pustovník z 5. storočia žil na vrchu Latrum v Kárii. Zvykne nosiť prívlastok Klimak – Rebrík, pretože ho v závere svojho vrcholného diela, v nadväznosti na biblický príbeh o Jakubovom sne, spomína Ján Klimak.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa VHL a www.heiligenlexikon.de spracoval Ján Sabol

Náš prepodobný otec Sisoés Veľký

Meno dnešného svätca má neznámy pôvod a význam. Dnešný vyznávač a pustovník na vrchu svätého Antona v Tebais bol Egypťanom. Na vrchu, na ktorom pred ním žil svätý Anton Veľký žil 60 rokov. Pripisujú sa mu početné zázraky. Vďaka svojim modlitbám údajne vzkriesil mŕtveho chlapca. Ako pustovníka si ho ľudia veľmi vážili. Prepodobný otec Sisoés zomrel okolo roku 429 v Egypte. Vraj sa po smrti z jeho pustovne začala šíriť príjemná vôňa. Po smrti ho začali nazývať „Veľký“. Na ikonách sa Sisoés zvykne znázorňovať so sekerou a kmeňmi stromov, ako premieňa púšť na úrodnú pôdu.

Svätá mučenica Lucia, panna

Jej meno má latinský pôvod a znamená „žiariaca“. Ako spomínajú grécke synaxáre, dnešná mučenica Lucia pochádzala z talianskej oblasti Kampánia. Ešte ako pomerne mladú ju zatkol a odvliekol do cudzej krajiny na výsluch istý Rexius, ktorý mal titul zástupcu miestodržiteľa. Vďaka tomu, že Lucia ostala pevná vo viere, sa aj Rexius stal kresťanom. Vraj Lucii a jej služobníctvu vyhradil samostatný dom a vždy, keď odchádzal na vojenské ťaženia, prosil Luciu o modlitbu. Po 20 rokoch, keď začalo prenasledovanie kresťanov za cisára Diokleciána, Lucia prosila Rexia, aby sa smela vrátiť do Talianska. Rexius sa rozlúčil s rodinou a do Ríma odišiel s Luciou. Rímsky prefekt Aelius ich spolu s ďalšími kresťanmi odsúdil na popravu sťatím. Lucia, Rexius a ďalších 24 kresťanov zomrelo za Krista okolo roku 301.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa BBKL, VHL, heiligenlexikon.de, OCA spracoval Ján Sabol

Náš prepodobný otec Atanáz Atoský

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „nesmrteľný“. Zakladateľ cenobitizmu na hore Athos sa narodil kresťanským rodičom v antickom meste Trapezus v 10. storočí. Štúdium absolvoval v Konštantínopole. Neskôr vstúpil do kláštora Michaela Maleina na vrchu Olymp v Bytínii a stal sa duchovným radcom generála a byzantského cisára Nikefora II. Fokasa (963-969). Približne v roku 958 prišiel na horu Athos. Spočiatku tam žil ako pustovník, neskôr okolo roku 961 ako predstavený kláštorného komplexu Veľká lavra, ktorého výstavbu financoval cisár Nikefor. Kláštorné pravidlo Typikon, ktoré vypracoval dnešný svätec Atanáz, je silno ovplyvnené studitmi, no badať v ňom aj vplyv reguly sv. Benedikta z Nursie. Atanázovo kláštorné zriadenie potvrdila konštitúcia cisára Jána I. Tzimiska (969-76).

Svätí apoštolom rovní Cyril a Metod, učitelia Slovanov

…

Náš prepodobný otec Lampados

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „žiarivý“. Svätý Lampados bol spoločníkom prepodobného Atanáza Atoského na hore Athos. Ako spomínajú grécke miney, už v detstve našiel záľubu v asketickom živote. Učil sa zdržanlivosti, neustálej modlitbe a odriekal si mäso. Po živote bohatom na zázraky zomrel v Pánovi v 10 storočí .

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK a VHL spracoval Ján Sabol

Náš otec svätý Andrej Jeruzalemčan

Meno dnešného svätca má grécky pôvod a znamená „mužný“. Andrej sa narodil okolo roku 660 v Damasku. V Jeruzaleme sa stal mníchom a v roku 685 odišiel ako diakon do Konštantínopolu. Tam sa stal vedúcim jedného sirotinca a starobinca. Okolo roku 692 ho zvolili za biskupa v Gotryne na ostrove Kréta. V roku 712 súhlasil s výsledkami monoteletistickej synody v Konštantínopole, no o rok neskôr odvolal v správnom vyznaní svoj predošlý súhlas s chybnou náukou. Svätý Andrej zomrel 4. júla 740. Andrej je mimoriadnym predstaviteľom rečníckeho umenia. Zachovalo sa od neho 24 kázní. Významný vplyv na byzantskú liturgiu získal Andrej vďaka kánonom, ktoré pravdepodobne vytvoril ako prvý. Najznámejšia je jeho kajúcna pieseň Veľkého kánona. Andrej bol tiež obhajcom úcty k ikonám, ako to dokazuje aj fragment z jeho diela O úcte k svätým obrazom.

Prepodobná Marta, matka svätého Simeona z Obdivuhodného vrchu

Jej meno má hebrejský pôvod a znamená „starostlivá“. Táto svätá vdova bola matkou známeho stĺpnika svätého Simeona z Obdivuhodného vrchu. Životopisná legenda píše, že pri bohoslužbách v chráme si nikdy nesadala a dôsledne sa venovala výchove svojho syna. Vraj ho učila vytrvalosti a pokore. Prepodobná Marta, matka svätého Simeona z Obdivuhodného vrchu, zomrela v roku 550.(VHL)

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK a VHL spracoval Ján Sabol

Svätý mučeník Hyacint

Meno dnešného svätca má grécky pôvod a je odvodený od kvetiny Hyacint. Hyacint je mučeníkom z kapadóckej Cézarey. Patril medzi služobníctvo na dvore cisára Trajána a zvykne preto nosiť prívlastok Cubicularius – komorník. Keď sa rozšírilo, že je kresťanom, začali mu núkať jedlo obetované pohanským božstvám. Hyacint jedlá odmietol a verejne priznal, že je kresťanom. Preto ho uväznili, odopierali potravu a núkali iba obetné jedlo. Po 40 dňoch Hyacint zomrel. Podľa kardinála Barónia, Hyacint zomrel v roku 108. Rímske martyrológium svedčí o úcte k nemu aj na západe. Hyacinta spomína dnes 3. júla.

Svätý Anatol konštantinopolský patriarcha

Meno dnešného svätca má grécky pôvod a znamená „východ slnka“. Konštantínopolský patriarcha Anatol (449-458) pochádzal z Alexandrie. Jeho učiteľom bol Cyril Alexandrijský, ktorý ho vysvätil za diakona a ustanovil za svojho vyslanca v Konštantínopole. Vďaka úsiliu Dioskura a ministra Chrysapia sa stal konštantínopolským biskupom. Pápežovi Levovi I. sa voľba zdala pochybná a nového biskupa požiadal, aby zložil rozsiahle vyznanie viery. Na koncile v Chalcedóne sa postavil proti svojmu niekdajšiemu stúpencovi Dioskurovi, a tak Dioskura odsúdili. Anatol neskôr využil 28. kánon koncilu, ktorý mu dal privilégiá patriarchu a zasahoval dokonca v antiochijskom patriarcháte. Na rozdiel od pápeža Leva I. sa však musel podriadiť. No pri záležitostiach v Egypte hral dvojitú hru. Svätý Anatol, konštantínopolský patriarcha , zomrel 3. júla 458.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa VHL a LThK spracoval Ján Sabol ml.

Uloženie úctyhodného rúcha našej presvätej Vládkyne a Bohorodičky v Blachernách

Cisárovna Aelia Pulcheria vybudovala v roku 452 kaplnku pri blachernskom paláci v Konštantínopole, aby tam uložila rúcho a šatky Presvätej Bohorodičky. Tie podľa tradície našli po zosnutí Bohorodičky v prázdnom hrobe. Keď kaplnku dokončili, rúcha vraj uložili 2. júla. Cisár Lev I. vybudoval v roku 473 nový chrám v blízkosti kaplnky, ktorú zriadila Pulchéria. Chrám dostal meno svätej Márie Blachernskej. Od konca 5. storočia sa v chráme uchovával aj Máriin dlhý modrý závoj Maphorion. Popri chráme Hagie Sofie sa Blachenský chrám stal druhým najdôležitejším v meste. V jeho okolí vznikol v 11. storočí Blachernský palác – hlavná rezidencia byzantského cisára. Dôležitosť dnešnému sviatku pridávajú aj dve historické udalosti, ktoré sa odohrali 2. júla. Odvrátenie útoku staroruských kmeňov na Konštantínopol v roku 860 a Tatárov na Moskvu v roku 1451.

Svätý Juvenal, jeruzalemský patriarcha

Jeho meno má latinský pôvod a znamená „plný mladosti“. Juvenal bol biskupom v Jeruzaleme v rokoch 422 až 458. Všetkými prostriedkami pracoval na tom, aby bol Jeruzalem uznaný ako patriarchát. Jeruzalem spadal pod metropolitu palestínskej Cézarey a Antiochijský patriarchát. Jeruzalemský biskup Juvenal posielal biskupov až do Fenície a Arábie. V roku 431 na koncile v Efeze sa postavil na stranu Cyrila z Alexandrie a odvolajúc sa na apokryfné dokumenty požadoval poslušnosť biskupa Antiochie, biskupovi Jeruzalema. Na zbojníckej synode v Efeze stál Juvenal na strane Dioskora I. a hlasoval za rehabilitáciu Eutycha a zosadenie Flabiána Konštantínopolského. Pápež Lev I. dal preto jeho meno vymazať z diptychov. No na koncile v Chalcedóne, zasa prešiel k protivníkom Dioskura a tak unikol cisársky schválenému zosadeniu. V tom istom čase sa Juvenalovi podarilo získať cirkevnú správu nad troma palestínskymi provinciami s metropolitnými sídlami v Cézarei, Skytopolise a Petre. Tak vznikol Jeruzalemský patriarchát na úkor Antiochijského patriarchátu. Biskup Juvenal musel na druhej strane zápasiť so vzburou palestínskych mníchov pod vedením Eutycha.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa www.wikipedia.org , LThK, BBKL spracoval Ján Sabol ml.

Svätí nezištníci a divotvorcovia Kozma a Damián

Mená dnešných svätcov majú grécky pôvod; Kozma znamená „ozdobený“ a Damián „krotiteľ“. O živote patrónov lekárov a lekárnikov chýbajú historicky overené správy. Kým Teodóz Archidiakon označuje ako miesto ich mučeníctva sýrsky Kyros, početné grécke, latinské a sýrske verzie opisu ich života predstavujú Kozmu a Damiána ako dvojčatá a lekárov v cilícijskom meste Aigai. Počas prenasledovania kresťanov za cisára Diokleciána ich mučil prefekt Lysias a po zázračnom oslobodení ich sťal. Úcta k dnešným svätcom bola na východe rozšírená už začiatkom 5. storočia. Táto úcta dokazuje historický základ legendy a vyvracia pokus o kresťanskú adaptáciu pohanských dioskurov. Im zasvätené chrámy vybudoval patriarcha Proklos v Konštantínopole a byzantský cisár Justinián I. v Kyrose a Pamfýlii. V 6. storočí došlo k rozšíreniu kultu aj na západe. Pápež Symachus im v rímskej bazilike Santa Maria Maggiore zasvätil jednu kaplnku. Oboch prijali do Gelasiánovho Sakramentára a do kánona rímskej omše. V stredoveku im na západe prisúdili arabský pôvod vzhľadom na vtedajší vysoký rešpekt pred arabskou medicínou. Zároveň sa ich kult rozšíril najmä v zväze nemeckých obchodných miest, kde často dochádzalo k epidémiám. Svätí divotvorcovia a nezištníci Kozma a Damián sa na ikonách zobrazujú s receptom (liekopisom), patelou a lekárskymi nástrojmi.

Náš prepodobný otec Peter Konštantínopolský

Meno Peter má grécky pôvod a znamená „skala“. Predstavený kláštora a vyznávač Peter sa narodil okolo roku 788 v Konštantínopole. Keďže mal obvykle prívlastok „Patrícius“, predpokladá sa, že bol zo vznešeného rodu. V armáde cisára Nikefora sa v roku 811 zúčastnil ťaženia proti Bulharom a padol tam do zajatia. Samotný cisár, ktorý chcel tento národ úplne zničiť, v bitke zahynul a jeho syn ostal ťažko zranený. Po vzývaní apoštola a evanjelistu Jána, sa Petrovi podarilo zázračne uniknúť zo zajatia. Opustil vojenskú službu, usídlil sa ako pustovník na vrchu Olymp a stal sa žiakom svätého Joannikia Veľkého. V tom čas opätovne začalo v Konštantínopole prenasledovanie obhajcov ikon. Cisár Teofil vraj rozžeraveným železom vypálil ruky mníchovi, ktorý odmietol prestať písať ikony. Jeho syn a nástupca na cisárskom tróne Michal III. vraj verejne zneuctil najsvätejšie tajomstvá Tela a Krvi, keď najal darebákov, ktorí namiesto vína, použili ocot a horčicu. Synaxáre spomínajú, že v Konštantínopole sa nedalo veriacim ľuďom žiť normálne. Svätý Peter, už ako starec, sa vrátil do rodného mesta a založil kláštor svätého Euandrera. Sám žil ako pustovník, v neustálom bdení a modlitbe. Náš prepodobný otec Peter Konštantínopolský zomrel v roku 865. Ihneď po smrti ho začali uctievať ako svätého.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, VHL spracoval Ján Sabol