Január

  • 31. január – Svätí divotvorcovia a nezištníci Kýros a Ján. Svätá mučenica Anastázia a jej tri dcéry Teoktista, Teodota a Eudoxia

    Svätí divotvorcovia a nezištníci Kýros a Ján

    Meno Kýros má perzský pôvod a znamená „kráľ“ a Ján zasa hebrejský a znamená „Boh je milosrdný“. O živote dnešných mučeníkov chýbajú historicky overené správy. Cyril Alexandrijský vzal ich pozostatky z Baziliky svätého Marka v Alexandrii. Preniesol ich do chrámu v antickom meste Menuthis, v súčastnosti egyptské mesto Abukir, aby odtiaľ vytlačil tamojší kult bohyne Isis Medica. Vďaka početným uzdraveniam a stále väčšej obľube u pútnikov, si dnešní svätci získali veľkú vážnosť ako „Άγιοι Ανάργυροι“ svätí nezištníci. Keď sa Sofrón Jeruzalemský vo svätyni dnešných svätcov uzdravil z očnej choroby, stal sa veľkým propagátorom ich kultu. V 610/619 zložil Kýrovi a Jánovi oslavnú reč. 3 kázne Cyrila Alexandrijského o dnešných svätcoch počas prenesenia ich ostatkov, Sofrón Jeruzalemský doplnil o správu obsahujúcu viac než 70 zázrakov. Podľa legendy tradovanej v spomínaných prameňoch bol Kýros spočiatku lekárom. Neskôr sa z neho stal mních a pridal sa k nemu aj vojak Ján. Počas Diokleciánovho prenasledovania kresťanov ich spoločne sťali v Alexandrii. Kedysi slávna svätyňa Kýra a Jána v Menuthis pustne od čias dobytia Egypta arabmi v siedmom storočí. Relikvie dnešných svätcov sa neskôr dostali aj do Ríma a uložili ich v chráme svätej Passery, neďaleko baziliky svätého Pavla za hradbami. Meno Passera je vlastne skomoleninou mena Abbas Cyrus – otec Kýros, dnešného prvého svätca.

    Svätá mučenica Anastázia a jej tri dcéry Teoktista, Teodota a Eudoxia

    Ich mená majú grécky pôvod, Anastázia znamená „vzkriesená“, Teoktista „stvorená Bohom“, Teodota „daná Bohom“ a Eudoxia znamená „dobrej povesti“. Anastázia a jej dcéry Teoktista, Teodota a Eudoxia sú mučenice z Egypta. Životopisná legenda ich dáva do súvisu s dnešnými ďalšími svätcami, kresťanským lekárom z Alexandrie Kýrom a jeho neskorším spoločníkom vojakom z Edessy, Jánom. Keď Teoktistu a jej tri dcéry uväznili v egyptskom meste Kanope, ponáhľali sa tam aj Kýros a Ján, aby kresťanské ženy posilňovali vo vytrvalosti. Keď sa pohania dozvedeli, že aj oni dvaja sú kresťanmi, položili im putá, kruto mučili a pred očami žien sťali mečom. O niekoľko dní vykonali trest smrti aj nad Anastáziou a jej dcérami. Za Krista zomreli v čase vlády cisára Diokleciána.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa VHL spracoval o. Ján Sabol ml.

  • 30. január – Traja svätí svätitelia, veľkí veľkňazi Bazil Veľký, Gregor Teológ a Ján Zlatoústy. Svätý hieromučeník Hippolyt

    Traja svätí svätitelia, veľkí veľkňazi Bazil Veľký, Gregor Teológ a Ján Zlatoústy

    Dnešní traja hierarchovia a učitelia Cirkvi významnou mierou vplývali na Cirkev 4. storočia. Preniesli ju zo štruktúr uzavretých spoločenstiev do spoločenstva veriacich otvorených voči svetu, ktoré dokázalo viesť dialóg s okolitým svetom v sociálnej aj intelektuálnej rovine. Týchto troch cirkevných otcov často zvyknú nazývať ekumenickí svätí. Vo východných cirkvách sa tešia obľube ako patróni vzdelávacích a kultúrnych inštitúcií. Pôvod dnešného sviatku vysvetľuje legenda. V 11. storočí sa vraj v Konštantínopole viedli spory, ktorý z týchto troch hierarchov bol najvýznamnejším. Jedna skupina uprednostňovala Bazila Veľkého, druhá Gregora Teológa a tretia dávala do popredia Jána Zlatoústeho. Nezhody medzi kresťanmi sa stupňovali, jednotlivé skupiny sa kvôli odlíšeniu začali nazývať Baziliáni, Gregoriáni a Johaniti. Božím riadením sa však títo traja svätitelia zjavili v roku 1084 svätému Jánovi, biskupovi z Euchaity (14. Jún) a povedali mu, že pred Bohom sú si rovní, nerobia medzi sebou rozdiely a navzájom si neprotirečia. Biskupovi Jánovi nariadili, aby sa spory zastavili a žiadali ho, aby sa ich spoločná spomienka slávila v jeden deň. Biskup Ján si ako deň spoločnej spomienky na nich vybral 30. Január. Tento deň znamenal koniec sporov a obnovenie pokoja v meste.

    Svätý hieromučeník Hippolyt

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „osloboditeľ koní“. Cirkevný spisovateľ a protipápež Hippolyt pochádzal pravdepodobne z Malej Ázie alebo Alexandrie. Bol žiakom Ireneja z Lyonu, učeného presbytera a najplodnejšieho po grécky píšuceho cirkevného spisovateľa na západe. O Hippolytovi existuje len skromný počet svedectiev. Prudentiova báseň zo 4. storočia je len legendou. Hoci sa v roku 1551 na Hippolytovom cintoríne našla jeho socha, na podstavci ktorej boli vyryté názvy jeho diel, ostal jeho život neznámy, kým v roku 1842 v jednom z Atoských kláštorov nenašli jeho spis Philosophumena. Hippolyt zastával za pápeža Viktora I. vplyvný úrad medzi rímskym klérom. V roku 212 počúval jeho kázne Origenes. Nasledujúci pápež Zeferinus si za spolupracovníka zvolil bývalého otroka Kalixta. Ním Hippolyt sociálne a morálne opovrhoval a obvinil ho z presadzovania trinitarného modalizmu. Keď v roku 217 zvolili Kalixta za pápeža, Hippolyt to nezniesol, hoci Kalixt exkomunikoval Sabélia. Pretože Hippolyta s jeho prívržencami označili za Diteistov, oddelil sa Hippolyt od podľa neho „heretika“ Kalixta a dal sa zvoliť za protipápeža. Kalixtovo pokrokové povolenie manželstiev medzi slobodnými a otrokmi, ktoré štát neuznával, označil Hippolyt ako trpenie konkubinátu a mierny edikt pre skutky kajúcnosti zasa ako navádzanie na uvoľnenosť a tým následné zruinovanie Cirkvi. Hippolytova schizma trvala aj za pápežov Urbana (222-230) a Ponciána (230-235). Cisár Maximinus Thrax (235-238) poslal Ponciána a Hippolyta na Sardíniu do vyhnanstva. Keď sa tu Poncián v roku 235 vzdal svojho úradu, urobil to isté aj Hippolyt a napomenul svojich prívržencov, aby „nasledovali katolícku vieru“, a teda obnovili jednotu. Obaja zomreli v exile a 13. augusta 235/236 ich pochovali na odlišných miestach v Ríme ako mučeníkov. Hippolyt je autorom biblických komentárov, apologetických a dogmatických diel, historických a cirkevnoprávnych spisov a homílií. Ponúka najstarší typ exegézy, blízkej Justínovi, Irenejovi a Tertuliánovi. Zaoberá sa veľkými tradičnými témami pomocou vecnej alegórie a zrozumiteľnej predstavivosti bez špekulácie. Jeho cirkevný poriadok poukazuje na normy pochádzajúce z východu a zavádza kanonizáciu liturgie. Jeho boj ochránil Rím pred silným vplyvom antiochijského modalizmu a adopcianizmu, náukám popierajúcim božstvo Ježiša Krista. Hippolyt zdôrazňoval personalitu Slova a neupadol do Subordinacionizmu, čiže náuky o hierarchickom usporiadaní Najsvätejšej Trojice. Cirkev chápal ako pokračovanie Kristovho vykupiteľského diela, no pre mravný rigorizmus ju pojal veľmi úzko. Jeho štýl bol ľahko zrozumiteľný a živý. Svätý Hippolyt bol svedkom tradície.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa OCA, LThK spracoval o. Ján Sabol ml.

  • 29. január – Prenesenie pozostatkov svätého hieromučeníka Ignáca Bohonositeľa

    Prenesenie pozostatkov svätého hieromučeníka Ignáca Bohonositeľa

    Jeho meno má latinský pôvod a znamená „ohnivý“. Biskup z Antiochie Ignác podstúpil mučenícku smrť najneskôr v roku 117 vo Flaviánovom Amfiteátri v Ríme. Jeho pozostatky sa preto nachádzali v Ríme. Rok po Ignácovej smrť jeho telesné pozostatky priniesli naspäť do Antiochie a pochovali pri bráne, neďaleko predmestia Dafné. Za cisára Teodozia II. boli Ignácove relikvie znova prenesené. Tentoraz do chrámu, ktorý mu zasvätili a nachádzal sa priamo v meste. Dnešný deň je spomienkou na túto udalosť. K poslednému preneseniu Ignácových pozostatkov došlo v roku 637. Uložili ich v chráme svätého Klimenta v Ríme, kde sa nachádzajú dodnes.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa The Catholic Encyclopedia spracoval o. Ján Sabol ml.

  • 28. január – Náš prepodobný otec Efrém Sýrsky. Náš prepodobný otec Palladios Pustovník

    Náš prepodobný otec Efrém Sýrsky

    Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „úrodný“. Učiteľ cirkvi pochádzal z mesta Nisibis, alebo jeho okolia. Bol zo vznešenej rodiny a v mladosti mal naňho vplyv askéta a biskup Jakub (303-338). Z Jakubových nástupcov na Efréma vplýval ešte Vologeses (346-361), ktorý dokázal zjednotiť asketizmus so vzdelaním. Už za jeho čias bol Efrém známmy učiteľom v škole v Nisibis. Ďalší nástupca na biskupskom stolci Abrahám, vnímal Efréma ako svojho staršieho priateľa a poradcu. Po obsadení mesta Peržanmi v roku 363, odišiel Efrém do Edessy. Tu prebral podobnú úlohu v službách biskupa Barsesa a s určitosťou sa stal učiteľom na edesskej škole. Podľa Sozomena, Hieronyma, aj vlastných diel, bol diakonom. Ako informuje edesská kronika Efrém Sýrsky zomrel 9. júna 373. Dnešný svätec je autorom starých hymnických zbierok, prózy, hymnov, spisov a exegetických diel. Efrémova náuka nie je ovplyvnená postojmi vtedajších veľkých gréckych teológov. Slová, ktoré používa pre osobu a prirodzenosť Ježiša Krista, sú neurčité a zameniteľné. Pochádzajú ešte z čias Klementa Alexandrijského, Tatiana zo Sýrie a Teofila z Antiochie. Sú z ranej doby Sýrskej cirkvi, keď sa do nej dostali grécke prvky od Bardesana, a jej učenie ostalo až do kristologických sporov 5. storočia takmer nezmenené.

    Náš prepodobný otec Palladios Pustovník

    Jeho meno má latinský pôvod a znamená „olejnatý“.Dnešného svätca obzvlášť chváli historik Teodoret. Pustovník Palladios žil v malej chatrči neďaleko obce Imme pri Antiochii. Teodoret spomína, že jeho odriekanie, modlitba, pôst a bdenie sa ničím neodlišovali od života iných pustovníkov, ako aj napríklad svätého Simeona Staršieho (26.1.). Teodoret spomína udalosť, ako Palladios na krátko vzkriesil zavraždeného obchodníka, ktorého našiel pred pustovňou, aby odhalil skutočného zlodeja a vraha. Prepodobný otec a pustovník Palladios zomrel 29. januára koncom 4. storočia.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, VHL spracoval o. Ján Sabol ml.

  • 27. január – Prenesenie úctyhodných pozostatkov nášho otca svätého Jána Zlatoústeho

    Prenesenie úctyhodných pozostatkov nášho otca svätého Jána Zlatoústeho

    Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „Boh je milosrdný“. Konštantínopolský patriarcha Ján Zlatoústy, jeden z najvýznamnejších cirkevných otcov a rečníkov, rodák z Antiochie, prežil posledné roky svojho života vo vyhnanstve. Príčinou bola Jánova kritika a prísnosť voči obyvateľom hlavného mesta Konštantínopolu. Tak pobudol v Nicei, na Kaukaze a nakoniec mal ísť do mesta Pityus na východnom pobreží Čierneho mora. Keď ho vojaci sprevádzali na ceste na nové miesto exilu, podľahol vyčerpaniu a pri meste Komana 14. septembra 407 zomrel. Okolo roku 408 napísal biskup Palladius na obranu svojho zosnulého priateľa „Dialóg k životu svätého Jána Zlatoústeho“. Jánovi prívrženci, nazývaní „Johaniti“ dlho odmietali uznať jeho nástupcu na arcibiskupskom stolci v Konštantínopole. K zmene došlo, keď východorímsky cisár Teodozius II. dal v roku 438 pozostatky Jána Zlatoústeho priniesť naspäť a slávnostne ich pochovať. Dnešný deň je spomienkou na túto udalosť. Počas 4. križiackej výpravy, po dobytí Konštantínopolu v roku 1204, preniesli Jánove relikvie do Ríma. Uložili ich v kaplnke Dómu svätého Petra, kým ich pápež Ján Pavol II. v roku 2004 nevrátil konštantínopolskému patriarchovi.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa heiligenlexikon.de, Meyers Großes Konversations-Lexikon spracoval o. Ján Sabol ml.

  • 26. január – Náš prepodobný otec Xenofont, jeho manželka Mária a synovia. Svätý Jozef, solúnsky biskup, brat svätého Teodora Studitu.

    Náš prepodobný otec Xenofont, jeho manželka Mária a synovia

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „Cudzí hlas“. Konštantínopolský senátor Xenofont sa narodil v polovici piateho storočia. Oboch svojich synov Arkádia a Jána poslal do fenického mesta Berytos na štúdium práva. No počas cesty ich loď stroskotala a len s námahou sa im podarilo zachrániť. Xenofont šiel so svojou manželkou oboch synov hľadať. Po dlhej dobe ich našli v jednom z jeruzalemských kláštorov. Bratia neskôr žili až do svojej smrti v púšti ako pustovníci. Aj Xenofont a jeho manželka Mária nasledovali príklad svojich synov a v Jeruzaleme vstúpili do kláštora. Xenofont neskôr podobne ako jeho synovia odišiel do púšte, kým jeho manželka Mária ostala v spoločenstve nábožných panien.

    Svätý Jozef, solúnsky biskup, brat svätého Teodora Studitu.

    Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „Boh pridá“. Jozef, brat Teodora Studitu, sa narodil v roku 762. So svojím starším bratom sa v roku 780 stal mníchom. Od roku 798 boli v prekvitajúcom konštantínopolskom kláštore Studion. Jozefa ustanovili v roku 807 za arcibiskupa v Solúne. Pôsobiť mohol len niekoľko rokov. S jeho bratom ho počas rokov 809 až 811, poslali do exilu na Princove ostrovy. Od roku 815 oboch bratov zasa prenasledovali obrazoborci. Jozef, solúnsky arcibiskup, zomrel vo vyhnanstve 15. júla 832. Jeho pozostatky a pozostatky Teodora Studitu pochovali v roku 844 v kláštore Studion. Dnešný svätec je známym autorom liturgických hymnov, ktoré sa zachovali v zbierkach Triodion, Pentekostarion a Parakletikon. Je tiež autorom dvoch rečí k Svätému Krížu, k svätému Demeterovi a oslavnej reči na svätého Nestora.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa BBKL, LThK spracoval o. Ján Sabol ml.

  • 25. január – Náš otec svätý Gregor Teológ, konštantínopolský arcibiskup. Svätá mučenica Felicita Rímska a synovia

    Náš otec svätý Gregor Teológ, konštantínopolský arcibiskup.

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „Bdelý“. Spomedzi troch Kappadóčanov najvýrečnejší Gregor Teológ sa narodil v roku 330 na vidieckom majetku Arianz pri meste Nazianz. Pochádzal zo vznešenej rodiny. Po vzdelávaní v kapadóckej Cézarey, palestínskej Cézarey a v Alexandrii, bol takmer desať rokov v Aténach, kde študoval s Bazilom. Tu stretol aj neskoršieho cisára Juliána. Okolo roku 358 sa vrátil domov a začal svoju rétorickú činnosť, ktorá však trvala krátko. Pravdepodobne po krste sa utiahol na susedný majetok a neskôr, na pozvanie Bazila, do Pontu. Obaja sa tu venovali štúdiu Svätého Písma a spisov Otcov, čo dokazuje aj ich spoločné dielo Filokalia, vytvorené podľa Origenových prác. Po návrate do Nazianzu sa, na naliehanie farnosti a jeho otca, dal okolo Vianoc 361 vysvätiť na kňaza. Po vysvätení znova utiekol do samoty a vrátil sa na Veľkú Noc. O tri roky neskôr bol sprostredkovateľom medzi Bazilom a jeho arcibiskupom Euzébiom. Keď sa v roku 370 stal Bazil cézarejským arcibiskupom a cisár Valens dal podnet na zvýšenie počtu biskupstiev, ustanovil v roku 372 Gregora za biskupa v meste Sasima. Gregor neskôr vysviacku označil za akt násilia a do úradu nenastúpil. Po smrti rodičov spravoval krátky čas biskupstvo svojho otca v meste Nazianz a od roku 375 sa utiahol do Seleúcie. O štyri roky neskôr prebral správu malého nicejského spoločenstva v Konštantínopole. Tu mal možnosť počuť tohto známeho kazateľa aj Hieronym. V máji 381 sa po otvorení Konštantínopolského koncilu dal Melétiom z Antiochie a Synodou intronizovať ako konštantínopolský arcibiskup. No kvôli ťažkostiam synody rezignoval a po slávnostnej rozlúčke sa chorý vrátil do mesta Nazianz. Tu do roku 383 spravoval otcovo stále neobsadené biskupstvo, kým nenašiel nástupcu. Potom sa znova utiahol do samoty na neďalekom vidieckom majetku Arianz, kde napísal väčšinu zo svojich básní a listov. V roku 390 tam vo svojom rodisku aj zomrel. Gregor Teológ je autorom 40 rečí, 244 listov a okolo 400 básní s viac ako 16000 veršami. Prvý veľký zástanca kresťanského humanizmu, bol jedným z duchovne najživších a najotvorenejších ľudí svojej doby. Zanietený a podnecujúci, avšak bez vytrvalosti, ľahko sa dal znechutiť, sebavedomý, ale plný Božej bázne. Sám nevytvoril teologický systém, no zachoval a zdôraznil zdedenú náuku. V popredí jeho prác stojí Trinitárna teológia a Kristológia. Božstvo Svätého Ducha zastával tak dôsledne ako Bazil. Mária je panenská Bohorodička. Gregor uznával význam cirkevnej tradície a učiteľský úrad biskupov. Mal veľký vplyv na vtedajšiu i ďalšie generácie. Už jeho súčasník Rufinus z Aquileie (340/345-410) ho považoval za normu pravovernosti. Aj humanisti mali jeho odkaz vo veľkej vážnosti.

    Svätá mučenica Felicita Rímska a synovia

    Jej meno má latinský pôvod a znamená „šťastná“. Rímsky spis Deposition Martyrum spomína 10. júla sedem mučeníkov Félixa, Filipa, Martialisa, Vitalisa, Alexandra, Silána a Januára, ktorí sú podľa životopisnej legendy synmi svätej Felicity. Keďže ich pozostatky sa nachádzajú v štyroch rímskych katakombách, mohol ich svätopisec dať do súvisu pri písaní svedectva o mučeníctve. Vzorom pre opis bol starozákonný príbeh makabejských bratov. Legenda vznikla zrejme na základe skutočnosti, že na Coemetrium Maximi ležia telesné pozostatky Felicity hneď vedľa pozostatkov Silána. Keďže sa ich matka spomína 23. novembra, zrejme sa aj jej mučeníctvo odohralo o 4 mesiace neskôr. Arcibiskup z Raveny Peter Chrysolog, ktorý žil v 5. storočí, poznal ich príbeh v rovnakej forme, ako sa zachoval dodnes. Za pápeža Gelázia ich miesto v Rímskom kánone nahradili Perpetua a Felicita z Afriky. V Títových kúpeľoch objavili fresku Felicity a jej siedmich synov.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK spracoval o. Ján Sabol ml.

  • 24. január – Naša prepodobná matka Xénia Rímska. Svätí mučeníci Babylas, Timotej a Agapius

    Naša prepodobná matka Xénia Rímska

    Jej meno má grécky pôvod a znamená „Pohostinnosť“. Svätica z piateho storočia sa narodila v Ríme. Pochádzala zo vznešenej kresťanskej rodiny a pôvodne sa volala Euzébia. Keď rodičia rozhodli o jej vydaji, a už bolo všetko pripravené na svadbu, utiekla. Sprevádzali ju dve dievčence, s ktorými sa priatelila. Po rôznych útrapách spoločne prišli do prístavu a nastúpili na loď. Nakoniec sa usadili v ázijskej provincii Caria v meste Mylassa pri mníchovi Pavlovi. Dnešná svätica prijala meno Xénia a spoločne s ďalšími pannami vytvorila mníšske spoločenstvo. Takto žila až do svojej smrti.

    Svätí mučeníci Babylas, Timotej a Agapius

    Mučeníci zo Sicílie trpeli za Krista v 3. storočí. Grécke miney spomínajú, že Babylas pochádzal zo vznešeného rodu z Antiochie v Sýrii. Po smrti rodičov však opustil rodisko, majetok rozdal chudobným a utiahol sa do samoty na vrch v Sicílii. Tam ho nasledovali dvaja jeho učeníci Timotej a Agapius. Na spomínanom vrchu v Sicílii ich pre kresťanskú vieru sťali.

    Zdroj: Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, BBKL, VHL spracoval o. Ján Sabol ml.

  • 23. január – Svätý hieromučeník Klement, ankyrský biskup

    Svätý hieromučeník Klement, ankyrský biskup

    Jeho meno má latinský pôvod a znamená „vľúdny“. Klement sa narodil okolo roku 258. Po smrti pohanského otca, ho matka vychovala v kresťanskej viere. Neskôr sa stal biskupom v Ankyre, v súčasnosti turecké mesto Ankara. Podľa legendy opisujúcej jeho mučeníctvo, ho počas Diokleciánovho prenasledovania mučili v Ríme aj v iných mestách. Napokon ho v meste, kde bol biskupom, sťali. Tam mu bol neskôr zasvätený chrám. Kázeň Prokla z Konštantínopolu dokazuje, že úcta k dnešnému svätcovi hieromučeníkovi Klementovi, bola v gréckej cirkvi stále živá.

    Zdroj: Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, VHL, glaubenszeugen.de spracoval o. Ján Sabol ml.

  • 22. január – Svätý apoštol Timotej. Svätý hieromučeník Manuel, bulharský biskup a spoločníci.

    Svätý apoštol Timotej

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „Ctiaci si Boha“. Apoštol Pavol si najviac vážil spolupracovníka Timoteja, ktorý pochádzal z Lystry. Pravdepodobne ho sám Pavol počas svojej prvej misijnej cesty obrátil na kresťanstvo. Timotej bol synom pohanského otca a židovskej matky. Aby ho mohol Pavol pri svojej druhej misijnej ceste zobrať ako spolupracovníka k židom, dal ho obrezať. Následne bol Timotej takmer neustále v Pavlovom sprievode, alebo ho Pavol poveroval samostatnými úlohami. Správy o situácii v Solúne, ktoré priniesol do Korintu, sa stali podnetom pre prvý list Solúnčanom. Keď bol Pavol v polovici päťdesiatych rokov v Efeze, poslal Timoteja s dôležitým nariadením do Korintu. Keď sa Pavlov pobyt v Efeze chýlil ku koncu, poslal najprv do Macedónska Timoteja s Epafrastom. Po tom, čo sa tam stretli, sprevádzal Timotej Pavla do Achájska. V roku 58 sa Pavol vracal do Jeruzalema, a Timotej bol medzi jeho spoločníkmi. Pavla sprevádzal tiež počas rímskeho väznenia. Tam ho Pavol poveril úlohou vo Filipách. Z pastorálnych listov sú dva adresované jemu. Podľa prvého ho Pavol nechal v Efeze, keď odcestoval do Macedónska, a dáva mu rady ako spravovať jeho úrad. V druhom liste ho pred smrťou stojaci Pavol súrne povoláva k sebe. Podľa starokresťanskej tradície sa Timotej po Pavlovej smrti vrátil do Efezu a pôsobil tam ako prvý miestny biskup (Euzébius HE III 4,5). V štvrtom storočí vznikol apokryfný spis Timotejove aktá, ktorý informuje o jeho násilnej smrti, je však bez historickej hodnoty. V roku 356 preniesli Timotejove relikvie z Efezu do chrámu svätých apoštolov v Konštantínopole.

    Svätý hieromučeník Manuel, bulharský biskup a spoločníci

    Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „s nami Boh“. Bulhari, ktorí od roku 679 obývali krajinu od rieky Dnester po Dunaj a od Dunaja po oblasť Bessarábie, dnešného Moldavska, Valašska a Bulharska, stáli za veľkými vpádmi do východorímskej ríše už za cisára Nikefora. Za Leva Arménskeho vstúpili až do Konštantínopolu. Po tom, čo v roku 813 obsadili Adrianopol, dnešné turecké mesto Edirne, odviekli množstvo Grékov do zajatia. Medzi nimi bol aj dnešný svätec, tamojší arcibiskup a metropolita Manuel. Uväznení kresťania úspešne priviedli ku kresťanstvu niekoľkých Bulharov. Bulharské kniežatá Crumnus, Dacumus, Dicengus a Curtagan preto nariadili krvavé prenasledovanie. Grécke synaxáre spomínajú okrem metropolitu Manuela, aj biskupov Juraja, Petra, Leva, arcikňaza Gabriela, kňaza Paroda a ďalších 377 kresťanov.

    Zdroj: Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK spracoval o. Ján Sabol ml.

  • 21. január – Náš prepodobný otec Maxim Vyznávač. Svätí mučeníci Eugen, Kandidus, Valerián a Akvila

    Prepodobný otec Maxim Vyznávač

    Jeho meno má latinský pôvod a znamená „Najväčší“. Najvýznamnejší teológ siedmeho storočia sa narodil v roku 580 pravdepodobne v Konštantínopole. Pochádzal zo vznešenej rodiny. Po dôkladnom štúdiu začal svoju politickú kariéru. Stal sa sekretárom cisára Herakeia. Avšak okolo roku 613 sa ako obyčajný mních utiahol do Chryzopolisu (v súčasnosti mestská časť Istanbulu), a neskôr do Kyzika ( v súčasnosti turecké mesto Erdek). Pred prenikajúcimi Peržanmi Maxim utiekol najskôr na Krétu, Cyprus a potom do Afriky (628/630). Tu bol už známy vďaka svojim rôznym spisom. Po svojom príchode sa aktívne zapojil do boja proti zástancom monoteletizmu. V roku 645 viedol v Kartágu vedeckú rozpravu s bývalým konštantínopolským patriarchom Pyrrhom I. Krátko na to sa vydal do Ríma, kde sa zúčastnil Lateránskej synody (649), ktorú zvolal pápež Martin I. Synoda odsúdila monoteletizmus. V roku 653 dal byzantský cisár Konstans II. pápeža Martina I. i Maxima uväzniť a obvinil ich z vlastizrady. Po procese z roku 655 Maxima vyhnali do Bizye v Trácii. Keď o sedem rokov neskôr znova odmietol súhlasiť s cisárovým ediktom, ktorý zakazoval akékoľvek rozpravy o monoteletizme, vyrezali mu jazyk, odťali pravú ruku a poslali ho s jeho žiakmi do vyhnanstva v Lazike. Tam, v pevnosti Schemarion pri Čiernom mori, 13. augusta 662 zomrel. Maxim zanechal okolo 90 spisov, ktoré bezprostredne odzrkadľujú jeho myšlienky. Hoci mu väzenie a vyhnanstvo zabránili v ďalšej tvorbe, došlo k veľkému rozšíreniu jeho diel. Základom jeho mystickej a špekulatívnej teológie je Kristus. Maximovo myslenie ukazuje zriedkavú vyváženosť pri riešení ťažkých problémov. Je typicky byzantské, pre odvážnu a detailnú špekuláciu, ako aj rímske, pre trvalé prepojenie so skutočnosťou a bdelý zmysel pre Cirkev. Dnešný deň je spomienkou na prenesenie jeho pozostatkov do Konštantínopolu.

    Svätí mučeníci Eugen, Kandidus, Valerián a Akvila

    Meno Eugen má grécky pôvod a mená Kandidus, Valerián a Akvila majú latinský pôvod. Eugen znamená „urodzený“, Kandidus „jasný“, Valerián „z rodu Valeriovcov“ a Akvila „vznešený“. Dnešní mučeníci trpeli za vlády cisára Diokleciána. Po krutom mučení na príkaz miestodržiteľa Lysiasa, ich sťali za Krista v maloázijskom meste Trapezunt. Mučeníci Eugen, Kandidus, Valerián a Akvila zomreli okolo roku 310.

    Zdroj: Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, VHL spracoval o. Ján Sabol ml.

  • 20. január – Náš prepodobný a bohonositeľský otec Eutymios Veľký. Svätí mučeníci Bassus, Euzébius, Eutychius a Bazilides.

    Náš prepodobný a bohonositeľský otec Eutymios Veľký

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „dobrej nálady“. Eutymios sa narodil v roku 377 v Meliténach. Už ako 19-ročný sa stal kňazom a vizitátorom kláštorov okolo Melitén. V roku 406 odišiel do Svätej zeme. Navštívil niekoľko pustovníkov a usadil sa pri faranskej lavre sv. Charitóna, kde sa k nemu pripojil Teoktist. V roku 411 sa spoločne nasťahovali do jaskyne v údolí Dabor medzi Jeruzalemom a Jerichom. Tam Eutymios vybudoval prvý Koinobion – cenobitický kláštor. Jeho vedením poveril Teoktista. Potom putoval so svojím žiakom Domeciánom do púšte pri Mŕtvom mori. V Marde vybudoval kaplnku, na mieste ktorej jeho žiak, Sáva, postavil svoj slávny kláštor. Okolo roku 423 býval v obci Aristobulias, kam ho pozvali jej obyvatelia. Nakoniec sa usadil asi 5 kilometrov od Teoktistovho kláštora a dovolil, aby sa okolo jeho cely usadila skupina pustovníkov. Postupne sa z tohto miesta sformovala Lavra svätého Eutymia s pravidlami z Faranu a Eutymiom na jej čele. Jeruzalemský biskup Juvenalis posvätil 7. mája 428, alebo 429 tamojší chrám. Mnohí z Eutýmiových žiakov sa neskôr stali biskupmi, zakladateľmi kláštorov a duchovnými učiteľmi. K nim patrí aj prepodobný Sáva. Eutymios podnietil jeruzalemského biskupa, aby zriadil pre Nomádov, ktorých priviedol ku kresťanstvu, samostatné biskupstvo v Parembolai. Ich šejk Aspebeth prijal pri krste meno Peter a stal sa v roku 425 ich prvým biskupom. Etymios má tiež zásluhu na tom, že cisárovna Eudokia-Athenais, ktorá od roku 443 žila v Jeruzaleme, prijala závery Chalcedónskeho koncilu (451). Prepodobný Eutymios Veľký zomrel 20. januára 473. Dôležitou časťou jeho života bol aj jeho boj proti Nestoriánom a Manichejcom. Popri zriadení mnohých kláštorov v Jeruzaleme, Eutymiov význam spočíva vo vyváženej spiritualite. Nemal rád asketické okázalé skutky. Od svojich žiakov žiadal radikálne sa zrieknutie všetkých vecí, verné zviazanie sa s miestom, odovzdanie sa vedeniu Božej prozreteľnosti, usilovnú manuálnu prácu, zachovávanie morálnej čistoty a bezpodmienečnú poslušnosť v pokore a láske. Od prepodobného Eutýmia pochádza prvá kodifikácia zákona mníšskeho života a podrobný popis mníšskej Bohoslužby. V jeho diele pokračoval ďalej jeho žiak, prepodobný Sáva.

    Svätí mučeníci Bassus, Euzébius, Eutychius a Bazilides

    Bassus, Euzébius, Eutychius a Bazilides sú mučeníci z Nikomédie. Ako píše životopisná legenda, slúžili na cisárskom dvore u Diokleciána. Poslali ich na súdny proces proti svätému Teopemptovi, ktorého si Gréckokatolícka cirkev pripomínala 5. januára. Vďaka jeho mučeníctvu uverili v Krista a po krutom mučení ich popravili. Za Krista zomreli v roku 303. Ich svedectvo nasledovalo aj ich služobníctvo. Životopisná legenda spomína 1003 mužov, žien a detí.

    Zdroj: Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, VHL, BBKL, heiligenlexikon.de, glaubenszeugen.de spracoval o. Ján Sabol ml.

  • 19. január – Náš prepodobný otec Makarios Egyptský. Svätý Arsenius, kerkyrský arcibiskup. Náš prepodobný otec Makarios Alexandrijský

    Náš prepodobný otec Makarios Egyptský

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „Blažený“. Makarios Egyptský, niekedy nazývaný aj Veľký, sa narodil okolo roku 300 v Hornom Egypte. Ako 30 ročný sa stal mníchom. Za krátky čas sa rozšírila povesť o jeho svätosti a zázračnej sile. Prepodobný Makarios Egyptský zomrel okolo roku 390. Oba pramene opisu jeho života, Historia Lausiaca a Historia monachorum, nehovoria nič o jeho dielach. Jemu neskôr pripisované Apophtegmata, homílie, osem listov a dve modlitby sa preto za jeho dielo nepovažujú. Ich autorom je pravdepodobne žiak Kappadóčanov Simeon z Mezopotámie, predstavený mníšskej komunity a zakladateľ heretickej skupiny Messaliánov. V súčasnosti je isté, že dielo „Duchovné homílie“ pochádza z kruhov Messaliánov. Vo svojich základoch je dielo identické s messaliánskym katechizmom „Asketikon“, ktorý v roku 431 odsúdil Koncil v Efeze. Dovtedy toto mysticko-asketické dielo malo váženú povesť a bolo veľmi rozšírené. S výslovne messaliánskou náukou, že duša je v moci diabla, ktorý môže byť vyhnaný iba neustálou modlitbou, spájajú Duchovné homílie, prevažne pravoverný náčrt vnútorného života, ktorý prostredníctvom ľútosti a pokánia, má viesť k mystickému spojeniu s Bohom. Takzvaný „Veľký list“ je kompiláciou diela Gregora Nysského „De instituto christiano“ a Makariovej 40. homílie.

    Svätý Arsenius, kerkyrský arcibiskup

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „mužný“. Arsenius je byzantský biskup a kazateľ 9. storočia. Narodil sa v palestínskej Betánii okolo rokov 867 a 886. Stal sa 1. metropolitom na ostrove Kerkyra. Je autorom troch chválospevov na svätého Andreja, svätú Barboru a svätého Therina a známa je báseň k Veľkonočnej nedeli. Kerkyrský arcibiskup Arsenius zomrel po roku 933 v Korinte.

    Náš prepodobný otec Makarios Alexandrijský

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „„blažený“. Kňaz a mních Makarios Alexandrijský zvykne nosiť prívlastok Politikos. Ako 40 ročný sa utiahol do skýtskej púšte aby žil ako pustovník. Prichádzali k nemu ako k duchovnému otcovi. Žil v tvrdej askéze a neustálej modlitbe. Boh mu dal milosť uzdravovať chorých a moc nad démonmi. Bol priateľom nášho ďalšieho dnešného svätca Makaria Egyptského. Počas jeho vyhnanstva mu bol Makarios Alexandrijský spoločníkom v utrpení. Náš prepodobný otec Makarios Alexandrijský zomrel okolo roku 394. Jeho život opisuje Palladiova Historia Lausiaca a dielo Historia monachorum.

    Zdroj: Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, BBKL spracoval o. Ján Sabol ml.

  • 18. január – Naši otcovia svätý Atanáz a svätý Cyril, alexandrijskí arcibiskupi

    Naši otcovia svätý Atanáz a svätý Cyril, alexandrijskí arcibiskupi

    Dnešný spoločný sviatok je oslavou oboch obrancov viery a učiteľov Cirkvi, ako aj potvrdením ich práce v oblasti teológie. Svätý Atanáz, alexandrijský arcibiskup. Jeho meno má grécky pôvod a znamená „nesmrteľný“. Svätý Atanáz sa narodil v roku 295 v Alexandrii. Bol žiakom svätého Antona. Ako 24-ročný sa stal diakonom alexandrijského patriarchu Alexandra. V jeho sprievode prišiel na 1. ekumenický koncil do Nicei, ktorý zasadal v roku 325. Tam sa pevne a s presvedčením postavil proti Ariánom. Tri roky po koncile sa stal alexandrijským patriarchom a tým aj hlavou celej alexandrijskej cirkvi. Počas 38-mich rokov ho 5 krát na podnet Ariánov vyhnali. Ocitol sa tak v Trieri, Ríme a na púšti. Atanáz odchádzal a vracal sa podľa toho, kto si získal priazeň cisára. V exile strávil 18 rokov. Od roku 366 až do smrti vykonával službu patriarchu. Vo svojich spisoch dokazoval Božstvo Ježiša Krista a jednu podstatu s Otcom. Zomrel 2. mája 373 v Alexandrii. Učenie. Atanáz Veľký sa pre svoj pevný charakter a vytrvalosť vo viere stal najdôležitejšou postavou svojej doby a výnimočnou osobnosťou cirkevných dejín. Odmietol akúkoľvek spoluprácu s Ariánmi rovnako tvrdohlavo, ako podrobiť sa cisárom. Bezpochyby pôsobil autoritatívne, no dokázal byť aj prívetivý. Bol skôr odvážny obranca odovzdávaného obsahu viery, než teologický vzdelanec pracujúci vo výskume . Hoci v používaní termínu „homousios“ bol zdržanlivý, obhajoval nicejské vyznanie viery keď ukázal, že všetko, čo je Otec, je aj Syn. Syn je „to idon“- vlastný Otcovi a ľudí by nedokázal zbožštiť, keby sám nebol Bohom. Rovnako obhajoval božstvo a jednu podstatu Svätého Ducha, ktorý vychádza z Otca skrze Syna. V Kristológii pripravil cestu pre nášho druhého svätca Cyrila Alexandrijského tak, že zdôrazňoval jednotu medzi človečenstvom a božstvom v Kristovi.

    Svätý Cyril, alexandrijský arcibiskup

    Meno “Cyril” má grécky pôvod a znamená „pán“. Cyril sa narodil okolo roku 380 v Alexandrii. Pred tým, ako ho zvolili za Alexandrijského patriarchu, bol tri roky mníchom. Na patriarchálny stolec zasadol v roku 412. Vo svojich teologických spisoch a exegézach vďaka boju proti Nestorovi používal prísnu rétoriku. Ich spor vyvrcholil v roku 431 na koncile v Efeze. Cyril a jeho prívrženci naň prišli skôr a exkomunikovali protivníkov. Keď došli prívrženci Nestora, exkomunikovali naopak ich. Cisár uznal uzávery oboch koncilov a Cyril a Nestor sa ocitli vo väzení. Kým Nestor sa utiahol do kláštora, Cyril dosiahol úspech vo svojej náuke o dvoch prirodzenostiach Krista. Cyril Alexandrijský zomrel 27. júna 444 v Alexandrii. Učenie. Cyril dosiahol chýr významného teológa a cirkevného politika v boji proti Nestorovi. V oblasti trinitárnej teológie zhrnul učenie gréckych otcov štvrtého storočia, najmä Atanáza. Zvykne sa preto nazývať „Pečať Otcov“. Cyrilova Kristológia nadobudla vlastný charakter počas protinestoriánskeho boja. Z božej prirodzenosti Slova je to zjednocujúca Kristológia, ktorá vždy najprv zdôrazňuje jednotu Krista a jeho božstvo, bez rušenia človečenstva. Cyril zdôrazňoval idiomatickú komunikáciu, náuku podľa ktorej obe Kristove prirodzenosti majú podiel na vlastnostiach tej druhej, a preto aj Márii prislúcha titul „Bohorodička“. Cyrilovo učenie odôvodňuje hlbokú náuku o spáse, ktorá je určovaná Atanázovou myšlienkou „zbožštenia“ ľudskej prirodzenosti Krista ako prototypu nášho omilostenia. Oboch dnešných svätcov si Gréckokatolícka cirkev pripomína aj samostatne: svätého Atanáza 2. mája a svätého Cyrila 9. júna.

    Zdroj: Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, glaubenszeugen spracoval o. Ján Sabol ml.

  • 17. január – Náš prepodobný a bohonositeľský otec Anton Veľký. Náš prepod. otec Anton Nový. Svätý cisár Teodózius Veľký. Svätý Achilles Vyznávač.

    Náš prepodobný a bohonositeľský otec Anton Veľký

    Jeho meno má latinský pôvod a znamená „popredný“. Anton Veľký je významným zástupcom egyptských pustovníkov. Narodil sa v roku 251 v Kome v blízkosti Téb, dnešnom Qiman el Arus v Egypte, ako syn bohatého kresťanského vlastníka pôdy. Vo veku dvadsiatich rokov sa po smrti svojich rodičov stal správcom ich majetku a vychovával svoju mladšiu sestru. Keď v chráme počul evanjelium o bohatom mladíkovi, tak ho to oslovilo, že väčšinu majetku daroval chudobným a nechal si len toľko, koľko potreboval so svojou sestrou na živobytie. Kvôli ešte radikálnejšej túžbe po chudobe rozdal napokon aj zvyšok majetku, sestru zveril do opatery a sám sa utiahol okolo roku 275 ako pustovník v blízkosti svojho bydliska. Neskôr žil vo vzdialenej pohrebnej jaskyni a napokon v ruinách starého zámku na hore. Dlhý čas tu znášal ťažké vnútorné pokušenia vo forme boja s démonmi. Anton sa stal známym a cteným. Mnohí ho vyhľadávali s prosbou o pomoc, potešenie a radu. Počas prenasledovania za Maximina Daia prišiel v roku 311 do Alexandrie a napriek právnemu zákazu navštevoval a posilňoval uväznených a odsúdených. Druhýkrát navštívil Alexandriu na prosby Atanáza v roku 350, aby verejne vystúpil proti arianizmu. Anton sa stal duchovným vodcom mnohých eremitov, ktorí sa zhromaždili okolo neho v púšti. Mníšstvo sa podľa jeho formy zakladá na askéze a utiahnutosti a stojí v protiklade k regule Benedikta z Nursie. Anton sám nenapísal ustanovenia svojej rehole. To uskutočnil až po jeho smrti až jeho priateľom Atanáz. Ten takisto napísal aj Antonov životopis, ktorý ho urobil známym široko ďaleko, aj mimo Egypta. Ako 105 ročný v roku 356 v Tabennisi odovzdal svoju dušu Bohu. Antonov význam spočíva v tom, že na miesto asketického života pustovníka postavil spoločenstvo pustovníkov, z ktorého svätý Pachomius vytvoril mníšske spoločenstvo. Úcta k svätému Antonovi sa rozšírila už v 5. storočí. V roku 561 boli jeho relikvie prenesené do Alexandrie, v roku 635 do Konštantínopolu a okolo roku 1000 do južného Francúzska. Od roku 1491 sa nachádzajú v Arles v južnom Francúzsku.

    Náš prepodobný otec Anton Nový

    Meno dnešného svätca má latinský pôvod a znamená „vynikajúci“. Dnešný svätec pochádza z palestínskeho mesta Phosaton. Narodil sa v roku 785. Okolo roku 821 až 822 bol guvernérom maloázijského Themas Kibyraioton. Po vedením stĺpnika Eustatia sa z Antona stal v roku 825 mních. Anton sa priatelil so stratégom, veľkovojvodom Petronasom, ktorému predpovedal víťazstvo nad Arabmi z 3. septembra 863. Prepodobný Anton Nový zomrel 11. novembra 865.

    Svätý cisár Teodózius Veľký

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „Boží dar“. Dnešný svätec sa narodil 11. januára 345 v španielskom meste Cauca. Bol synom Flavia Teodozia. 19. januára 379 ho povýšil Gracián namiesto Valeriána za spoluaugusta na východe. Ešte pred svojím krstom, veľmi zbožný Teodózius vydal 28. februára 380 edikt, ktorý o rok neskôr potvrdil Koncil v Konštantínopole. Ním sa Nicejské vyznanie stalo záväzné pre všetkých Teodóziových poddaných. Jednota viery demonštrovaná v štátnom náboženstve, sa mala stať základom jednoty ríše. V roku 392 zakázal všetky pohanské kulty. No Teodózove opatrenia proti heretikom a pohanom neboli úspešné kvôli ťažkej politickej situácii a jeho odmietavému postoju k násiliu. Teodózius sa považoval za Bohom povereného vládcu, oprávneného určovať Cirkvi svoju vôľu. Na druhej strane ostal členom spoločenstva Cirkvi a bol napríklad pripravený vziať na seba pokánie, ktoré od neho v roku 390 požadoval Ambróz z Milána. V snahe vyriešiť problém s Germánmi a posilniť obrannú silu ríše, presídlil v roku 382 západných Gótov do Trácie a zaviazal ich vykonávať vojenskú službu. V roku 388 porazil uzurpátora Maxima a v roku 394 Abrogasta, ktorý za cisára ustanovil pohansky zmýšľajúceho Eugenia. Svätý Teodózius Veľký zomrel 17. januára 395 v Miláne. Ako svedomitý vládca zanechal Ríšu svojim synom, Honoriovi a Arkadiovi.

    Svätý Achilles Vyznávač

    Meno dnešného svätca má grécky pôvod a znamená „ten ktorý odstraňuje bolesť“.Pustovník zo 4. storočia nosil prívlastok „kvet púšte“. Dlhé roky prežil ako pustovník na Egyptskej púšti. Jeho priateľom bol istý Amoes, alebo Ammon. Spolu s ním a ďalšími kresťanmi zomrel za Krista v Alexandrii ako mučeník.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, VHL, heiligenlexikon.de spracoval o. Ján Sabol ml.

  • 16. január – Poklona úctyhodným reťaziam svätého a všechválneho apoštola Petra. Svätí mučeníci Speusippos Eleusippos a Meleusippos. Svätý mučeník Danax Čtec.

    Poklona úctyhodným reťaziam svätého a všechválneho apoštola Petra

    Tento sviatok sa vzťahuje na Petrovo oslobodenie z väzenia v Jeruzaleme ako ho opisuje dvanásta kapitola Skutkov apoštolov. Zanechané reťaze podľa legendy priniesli z Jeruzalemskej púte Eudoxia II. Licínia, dcéra východorímskeho cisára Teodózia II. a jeho manželka Aelia Eudokia ako relikvie do Ríma a do Konštantínopolu. V Ríme sa reťaze z Jeruzalema pripojili k tým, ktoré Peter nosil ako Nerov väzeň. Tie v Ríme údajne našla svätá Balbína. Na príkaz cisárovnej Eudoxie sa z rímskeho sviatku cisára Augusta, 1. augusta stala oslava Petrových reťazí. V Rímskom kalendári v roku 1960 sviatok zrušili. Dodnes sa rímske reťaze nachádzajú pod hlavným oltárom v renesančnom relikviári. Konštantínopolské reťaze sa nachádzajú v chráme svätého Petra neďaleko Hagie Sofie v Istanbule.

    Svätí mučeníci Speusippos Eleusippos a Meleusippos

    Mená dnešných svätcov majú latinský pôvod. Speusippos znamená „nositeľ radosti“, Eleusippos „nositeľ práce“ a Meleusippos „nositeľ sladkosti“. O dnešných sväcoch chýbajú historické správy. Podľa životopisnej legendy v gréčtine, boli dnešní svätci trojčatá. Umučili ich spolu s ich starou mamou Neonillou v Kapadócii, za čias cisára Marka Aurélia. Latinskú legendu prepracovali v 6. storočí. Jej existenciu okolo roku 595 dokazuje Hieronymovo martyrológium. Klerik Warnacharius z Langres ho odovzdal v roku 610, alebo 614, parížskemu biskupovi Ceraunusovi. V ňom sa trojčatá Speusippos, Eleusippos a Meleusippos stávajú žiakmi Benigna a zomierajú ako mučeníci vo francúzskej obci Langres. Ich kult sa rozšíril predovšetkým v okolí tejto obce a neďalekej obce Saints Geosmes, údajnom mieste, kde sa nachádzajú ich hroby, ako aj v nemeckom Ellwangene.

    Svätý mučeník Danax Čtec

    Jeho meno má latinský pôvod a znamená „Grék“. Danax pochádzal z mesta Valona v Ilýrii. V rodnom meste bol klerikom v chráme. Po tom, ako odmietol vydať pohanským zlodejom posvätné nádoby a nechcel obetovať pohanskému božstvu Bacchovi, popravili ho sťatím.Za Krista zomrel v 1. storočí.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa www.heiligenlexikon.de, BBKL, LThK, VHL spracoval o. Ján Sabol ml.

  • 15. január – Naši prepodobní otcovia Pavol Tébsky a Ján Chatrčník. Náš prepodobný otec a mučeník Pansopius Alexandrijský

    Pavol Tébsky

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „Malý“. Podľa životopisu, ktorého autorom je svätý Hieronym, Pavol Tébsky sa narodil okolo roku 228 v oblasti okolo egyptského mesta Téby ako syn bohatých rodičov. Počas prenasledovania za cisára Décia sa utiahol do samoty. Keď ho jeho lakomý švagor chcel udať ako kresťana, odišiel do hôr. Tu žil 90 rokov v kamennej jaskyni ako pustovník. Krátko pred smrťou ho navštívil predstavený kláštora svätý Anton. Svätý Pavol Tébsky zomrel vo veku 113 rokov okolo roku 341. Jeho telo pochoval Anton s pomocou dvoch levov. Hieronymov životopis, ako aj neskoršie na ňom založené grécke, sýrske, koptské, a etiópske životopisy, nechceli byť opisom života svätého Pavla, ale „Enkomion“, oslavnou rečou na hodnotu pustovníckeho života. Tá ako ozdobu využíva motívy zo staršej i vtedajšej cestovateľskej literatúry a legiend . V 12. storočí našli údajné Pavlove relikvie a preniesli ich do Konštantínopolu. V roku 1240 sa dostali do Benátok a o 141 rokov prostredníctvom uhorských Paulínov do Budína, dnešnej mestskej časti Budapešti v Maďarsku. Na ikonách sa Pavol Tébsky znázorňuje v odeve z palmových listov s krkavcom a dvoma levmi, často ako vedie rozhovor so svätým Antonom. Pustovníctvo, ktoré sa na západ dostalo v 13. storočí, sa hlási k odkazu dnešného svätca ako Rád svätého Pavla, prvého pustovníka.

    Ján Chatrčník

    Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „Boh je milosrdný“. Ján Chatrčník žil v 5. storočí. V životopise o Alexiovi z Edessy sa o Jánovi dozvedáme, že istý čas pobudol v kláštore mníchov stáleho bdenia, takzvaných „Akoimetov“, na ázijskom pobreží Bosporu. Potom prezlečený za chudáka sa vrátil do Konštantínopolu a žil v chatrči pri rodičovskom dome. Po smrti v chudobnom mníchovi-susedovi, spoznali svojho syna, keď v jeho skromnom príbytku našli evanjeliár, ktorý mu kedysi dali. Jeho pozostatky sa dostali aj do Ríma, no kult ostal len na Tiberskom ostrove, kde pozostatky uložili. Spomínaný evanjeliár by sa mal nachádzať na hore Athos.

    Náš prepodobný otec a mučeník Pansopius Alexandrijský

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „všemúdry“.Tento mučeník bol vraj synom istého prokonzula Nila. Pansopius, ako napovedá aj jeho meno, bol dobre vzdelaný vo všetkých náboženských a svetských vedách. Po smrti svojho otca venoval majetok chudobným a utiahol sa do púšte, kde strávil 27 rokov. Po týchto rokoch ho v čase prenasledovania kresťanov za cisára Décia udali u prefekta Augustalisa. Kruto ho počas mučenia bili, kým za spevu chválospevu neprijal mučenícku korunu. Náš prepodobný otec a mučeník Pansopius zomrel v Alexandrii okolo roku 250.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, BBKL, VHL, heiligenlexikon.de spracoval o. Ján Sabol ml.

  • 14. január – Pamiatka odchodu do večnosti svätej apoštolom rovnej Niny, osvietiteľky Gruzínska. Naši prepodobní otcovia, ktorí boli zavraždení na vrchu Sinaj a na púšti Raita. Náš prepodobný otec Štefan, igumen kláštora Chenolakos

    Svätá apoštolom rovná Nina, osvietiteľka Gruzínska

    Jej meno je skrátenou formou jej pôvodného mena Christiana, ktoré je latinského pôvodu a znamená „kresťanka“. Dnešná svätica žila za čias Konštantína Veľkého (306-337) ako vojnová zajatkyňa pri Iberoch v Gruzínsku. Prostredníctvom vyučovania, zázrakov a cností obrátila na kresťanstvo kráľovský dom a miestny ľud. Podľa legendy Nina bola spoločníčkou svätej Ripsímy.

    Naši prepodobní otcovia, ktorí boli zavraždení na vrchu Sinaj a na púšti Raita

    Svätý Sáva, jeho spoločník Izaiáš a ďalších 36 mníchov patria do skupiny mučeníkov, ktorých zavraždili Saracéni na vrchu Sinaj 28. decembra 373. V podobnom čase v oblasti egyptskej púšte Raita Barbari zavraždili 40 mníchov. Martyrológiá označujú útočníkov ako Blemijovia, čo bol antický nomádsky kmeň z Núbie.

    Náš prepodobný otec Štefan, igumen kláštora Chenolakos

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „koruna“. Zakladateľ kláštora Chenolakos v Konštantínopole pochádzal zo vznešeného rodu. Štefan z lásky ku chudobe a utiahnutosti ako mladík navštívil v Palestíne kláštory a pustovne v púšti neďaleko Jordánu. Chcel sa tam oboznámiť so spôsobom života tamojších mníchov s cieľom neskôr ich nasledovať. Keď sa okolo roku 716 vrátil domov do Konštantínopolu, prijal ho vtedajší patriarcha Germanos a dal mu podnet, aby vystaval už spomínaný kláštor. Jeho príklad života sa rozhodol nasledovať veľký zástup mníchov. Prepodobný otec Štefan, igumen kláštora Chenolakos, napokon zomrel v polovici 8. storočia.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, VHL, heiligenlexikon.de spracoval o. Ján Sabol ml.

  • 13. január – Svätí mučeníci Hermyl a Stratonik. Svätý Jakub, nisibiský biskup. Svätý mučeník Peter z Anium

    Svätí mučeníci Hermyl a Stratonik

    Mená dnešných svätcov majú grécky pôvod. Hermyl znamená „Podobný gréckemu bohovi poslov Hermovi“ a Stratonik „Vojenský“. Obaja dnešní mučeníci vydali svedectvo mučeníckej smrti za Krista začiatkom štvrtého storočia za vlády cisára Licínia. Udialo sa to v antickom meste Singidunum rímskej provincie Moesia Superior, v súčasnosti je to hlavné mesto Srbska, Belehrad. Podľa tradície bol Hermyl diakonom. Počas mučenia povzbudzoval Stratonika vo viere. Napokon oboch utopili v rieke Dunaj.

    Svätý Jakub, nisibiský biskup

    Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „druhorodený“. Nisibiský biskup Jakub vynikal veľkou asketickou prísnosťou. Bol učiteľom známeho Efréma Sýrskeho. Ako účastník na koncile v Nicei, vystúpil proti ariánom. Svätý Jakub, nisibiský biskup zomrel v mieste svojho biskupského sídla v roku 338, v čase keď ho obsadili Peržania. Jeho hrob v Nisibise sa považoval za ochranu mesta. Nie je pravdepodobné, že by Jakub žil ako pustovník v horách, keďže Efrém Sýrsky o tom nič neuvádza.

    Svätý mučeník Peter z mesta Anium

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „skala“. Dnešný mučeník Peter pochádzal z mesta Anium. Bližšie bibliografické údaje o ňom chýbajú. Za Krista zomrel v meste Hierapolis v roku 309, alebo 310.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa BBKL, OCA, heiligenlexikon.de spracoval o. Ján Sabol ml.

  • 12. január – Svätá mučenica Tatiana. Svätý mučeník Mertius. Svätý mučeník Peter Apselamus

    Svätá mučenica Tatiana

    Jej meno má latinský pôvod a neznámy význam. Svätica tretieho storočia pochádzala z Ríma. Liturgické knihy Miney informujú, že jej otec sa stal trikrát konzulom. Ona sama vykonávala diakonskú službu v Rímskej cirkvi. Mučenícku smrť za Krista podstúpila za čias vlády cisára Alexandra Severa (222-235) v Ríme. V slovanských krajinách patrí k obzvlášť uctievaným svätcom.

    Svätý mučeník Mertius

    Jeho meno má neznámy pôvod a význam. Mertius bol vojakom v severnej Afrike. Počas Diokleciánovho prenasledovania kresťanov, odmietol obetovať pohanským božstvám. Zatkli ho, mučili a uväznili. Tam zomrel na následky zranení a hladu. Svätý mučeník Mertius zomrel v Ríme okolo roku 298.

    Svätý mučeník Peter Apselamus

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „skala“. Svätý Peter Apselamus zomrel v palestínskej Cézarei, v čase cisára Maximína.. Pred miestodržiteľom mesta Severusom uprednostnil mučenícku smrť za Krista pred dlhým životom. Grécke miney spomínajú, že bol askétom. Dobrovoľne žil opusteným, chudobným a odriekavým spôsobom života. Po krutom mučení ho ukrižovali. Zomrel okolo roku 309.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Zdroj: Podľa BBKL VHL, OCA, heiligenlexikon.de spracoval Ján Sabol ml.

  • 11. január – Náš prepodobný otec Teodóz, vodca mníchov spoločného života. Svätý Teodóz z Antiochie. Náš prepodobný otec Vitalius z Gazy

    Náš prepodobný otec Teodóz, vodca mníchov spoločného života

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „Boží dar“. Dnešný svätec sa narodil v roku 424 v kapadóckom meste Mogariassos. V mladom veku odišiel do Palestíny, aby sa stal mníchom. Najprv žil v kláštore pri Dávidovej veži, potom v kláštoroch Kathisma a Metopa. Napokon sa stal pustovníkom. Nad jaskyňou, v ktorej žil, za krátky čas vznikol po ňom pomenovaný kláštor. Okrem toho vybudoval domovy pre starých, chorých, cudzincov a duševne chorých. V roku 494 ho jeruzalemský patriarcha ustanovil za predstaveného cenobitických kláštorov v oblasti Jeruzalema. Teodóza spájali rovnaké názory so svätým Sávom z Mar Saba. Spoločne spravovali kláštory, obraňovali vieru proti monofyzitom a starali sa o sužovaný ľud. Preto v roku 518 spoločne požiadali listom o pomoc cisára Anastasia I. Prepodobný Teodóz, vodca mníchov spoločného života zomrel 11. januára 529 v kláštore nad jaskyňou, v ktorej žil ako pustovník. Tam po jeho smrti uložili aj jeho telesné pozostatky.

    Svätý Teodóz z Antiochie

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „Boží dar“. O dnešnom svätcovi okrem gréckych mineí podáva správu vo svojom diele Philotheus, aj známy teológ biskup Teodoret z Kyrrhos (+457) ako aj krátka poznámka v hagiografickom diele Leimon byzantského spisovateľa Jána Moscha (+620). Jednotlivé správy o Teodózovi z Antiochie sa zhodujú v tom, že bol rodeným Antiochijčanom. Spočiatku žil ako pustovník, neskôr ako mních kláštora Skopulos v Cilícii, kde sa stal predstaveným. Keď Izaurčania vojenskými ťaženiami viackrát narušili kláštorné ticho, Teodóz so svojimi mníchmi opustil kláštor Skupulos. Spolu so svojimi mníchmi sa, okrem mnohých modlitieb a pokánia, tiež venoval poľnohospodárstvu a pleteniu košíkov. Po kajúcnom a odriekavom živote pre Krista, zomrel v Antiochii v roku 412.

    Náš prepodobný otec Vitalius z Gazy

    Jeho meno má latinský pôvod a znamená „oživujúci“. Mních a pustovník Vitalius žil na začiatku 7. storočia v meste Alexandria. Bol zrejme mníchom v kláštore Abba Serid v Gaze. V meste pracoval na obrátení prostitútok. Často bol preto vystavený zlému zaobchádzaniu na následky čoho skonal. Zomrel v roku 609 alebo 620.

    Zdroj: Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa BBKL, VHL, heiligenlexikon.de spracoval o. Ján Sabol ml.

  • 10. január – Náš otec svätý Gregor, nysský biskup. Prepodobný Domicián, meliténsky biskup. Náš prepodobný otec Marcián, presbyter a ekonóm Veľkej cirkvi. Svätá Teosebia Diakonisa, sestra svätých Bazila Veľkého a Gregora Nysského

    Náš otec svätý Gregor, nysský biskup

    Jeho meno je gréckeho pôvodu a znamená „bdelý“. Narodil sa po roku 330 v Cézarei. Gregor bol mladším bratom svätého Bazila Veľkého. Svoje vzdelanie získal na pohanských rétorických školách a u svojho brata. Gregor bol lektorom, potom rétorom a takisto sa aj oženil. Po smrti svojej manželky vstúpil do kláštora Iris, ktorý okrem iných založil jeho brat Bazil. V roku 372 ho jeho brat vysvätil na biskupa v Nysse. Kvôli obvineniu zo sprenevery financií jeho biskupstva musel žiť od roku 376 niekoľko rokov vo vyhnanstve. Po smrti ariánsky naladeného cisára Valensa sa vrátil naspäť do svojho biskupstva v Nysse. V roku 379 sa zúčasnil synody v Antiochii a o rok nato v roku 380 bol ustanovený za Metropolitu v Sebaste. Gregorov prísne pravoverný postoj z neho urobil zarytého protivníka arianizmu. Na koncile v Konštantínopole v roku 381 obraňoval svoje názory proti Ariánom. Tu patril k najvýznamnejším obrancom pravej viery. V roku 386 prednášal princeznej Pulchérii a krátko nato aj jej matke smútočnú reč. Naposledy sa spomína v roku 394 v aktách synody z Konštantínopolu. Náš svätý otec Gregor, nysský biskup zomrel v Sebaste v roku 394. Miesto jeho pochovania ostáva neznáme. V kláštore Iviron na hore Athos sa nachádza údajná relikvia jeho hlavy. Gregor je známy ako najväčší kresťansko-filozofický mysliteľ svojej doby. Bol silno ovplyvnený neoplatonizmom a Origenom. Pomocou filozofie obraňoval kresťanské pravdy proti neveriacim a heretikom. Ku Gregorovým najznámejším pojednávaniam patrí bojovný spis „Proti Eunomiovi“, v ktorom obhajuje Nicejské vyznanie viery. Jeho hlavné dielo, „Veľká katechetická modlitba“, zdôrazňuje správnosť kresťanského učenia voči židom a pohanom. Spoločne s jeho priateľom Gregorom Naziánskym a jeho bratom Bazilom Veľkým, sú spoločne nazývaní „traja veľký Kappadóčania“. Sú autormi kresťanskej náuky o Najsvätejšej Trojici. Zdôrazňujú ostrý rozdiel medzi οὐσία a ὑπόστασις: ὐσία je božská podstata, ktorá je hypostaticky spoločná všetkým trom. `Yπόστασις je to, čo je každému z Trojice osobitné. Sú autormi formuly: Mία οὐσία τρεῑς ὑποστᾱσεις. Táto teológia potom, čo sa presadila, znamenala koniec ariánskeho sporu. K tomu došlo na 2. všeobecnom koncile v Konštantínopole v roku 381. Gregor bol tiež jedným z najväčších mystikov kresťanského staroveku. Mystické prežívanie opísal ako „ἀπόλαυσις ϑεοῡ“, „vychutnávanie Boha“.

    Prepodobný Domicián, meliténsky biskup

    Jeho meno má latinský pôvod a znamená „Krotký“. Čas pôsobenia dnešného svätca spadá do obdobia vlády byzantského cisára Justiniána II. (565-578). Domicián bol dobre vzdelaný ako v profánnych vedách, tak aj v teológii. Pôvodne bol ženatý. Po tom, čo mu zomrela manželka, ho ako tridsaťročného ustanovili za biskupa v Meliténach, v súčasnosti mesto Malatya v juhovýchodnom Turecku. Podľa Evagria bol Domicián muž s „pozoruhodnou inteligenciou a živým duchom, silný slovom i skutkom, obozretný odborník pri riešení najťažších problémov“. Domicián bol príbuzným byzantského cisára Mauríkia (539 – 602), ktorý ho často žiadal o radu. Vďaka cisárovej priazni nadobudol veľké bohatstvo, pomocou ktorého vybudoval viacero chrámov a chudobincov.

    Náš prepodobný otec Marcián, presbyter a ekonóm Veľkej cirkvi.

    Jeho meno má latinský pôvod a znamená „zasvätený pohanskému božstvu vojny Marsovi“. Prepodobný Marcián je kňazom z 5. storočia. Neskôr zastával úrad ekonóma – správcu majetku v Hagii Sofii, chráme Božej múdrosti v Konštantínopole. Marcián pochádzal zo vznešenej rodiny, ktorá sa vysťahovala z Ríma do Konštantínopolu. Marcián na novom mieste vybudoval veľký počet chrámov a bol dobrodincom chudobných.

    Svätá Teosebia Diakonisa, sestra svätých Bazila Veľkého a Gregora Nysského

    10. januára nám Gréckokatolícka cirkev pripomína aj svätú Teosebiu Diakonisu, sestru svätých Bazila Veľkého a Gregora Nysského. Meno Teosebia má grécky pôvod a neznámy význam. Svätá Teosebia Diakonissa bola sestrou Bazila Veľkého, Gregora Nysského a sebastejského biskupa Petra. Bola pannou a cirkvi slúžila ako diakonisa. Starala sa o chorých, roznášala jedlo tulákom, vychovávala siroty a pripravovala ženy na sviatosť krstu. Keď poslali brata Gregora Nysského na tri roky do vyhnanstva, sestra Teosebia s ním znášala všetky útrapy a putovania. Svätá Teosebia zomrela v roku 385. Gregor Naziánsky ju v kondolenčnom liste chváli ako pravú pomocnicu kňaza. Na západe ju niektorí cirkevní historici omylom považujú za manželku Gregora Nysského. Najnovší výskum zistil, že Gregor Nysský bol síce, ženatý, ale Teosebia bola jeho mladšia sestra.

    Podľa BBKL, LThK, heiligenlexikon.de, OCA, Gregory of Nyssa: The Letters spracoval o. Ján Sabol ml.
    Zdroj: Vysielané Rádiom Lumen

  • 09. január – Svätý mučeník Polyeukt. Svätý Peter, biskup arménskej Sebasty. Svätý Eustratius Divotvorca

    Svätý mučeník Polyeukt

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „Veľmi očakávaný“.Polyeukt podstúpil mučenícku smrť v Meliténach za vlády cisára Décia, alebo Valeriána. Podľa najstaršieho prameňa, homílie napísanej pravdepodobne koncom štvrtého storočia, Polyeukt bol Grék, rímsky dôstojník a pohan. Po jednom zjavení Krista a vďaka vplyvu jeho kresťanského spolubojovníka Nearcha, Polyeukt začal vytrvalo vyznávať svoju kresťanskú vieru. Nepomohli ani prosby jeho manželky, ani svokra, miestodržiteľa Félixa. Následne ho sťali mečom. Údajne od Nearcha, v skutočnosti však najskôr v piatom storočí napísaný životopis, obsahuje legendárne zložky, podľa ktorých Polyeukt ničil pohanské vyobrazenia. Tieto legendárne doplnky životopisu sa v ďalších spracovaniach a prekladoch ešte rozmnožili. Skorý kult k svätému Polyeuktovi dosvedčujú jemu zasvätené chrámy v Meliténach, Konštantínopole a v Ravene a aj spisy Gregora z Túrs. Dnešný svätec sa na východe považuje za ochrancu prísahy.

    Svätý Peter, biskup arménskej Sebasty

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „skala“. Peter sa narodil pred rokom 349. Bol najmladším bratom Bazila Veľkého, Gregora Nysského a ďalších siedmich súrodencov. Vychovala ho jeho sestra Makrína. Peter sa stal členom a neskôr aj vedúcim kláštorného spoločenstva, ktorý založil jeho brat Bazil Veľký. Brat ho v roku 370 vysvätil za kňaza. V apríli 379 alebo máji 381 sa stal biskupom v arménskej Sebaste. Peter sa zúčastnil na 2. ekumenickom koncile v Konštantínopole. Na jeho žiadosť napísal Gregor Nysský svoje dielo „Contra Eunomium“. Svätý Peter, biskup arménskej Sebasty zomrel v roku 392.

    Svätý Eustratius Divotvorca

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „dobrý vojak“. Eustratius Divotvorca bol synom zbožných rodičov z obce v oblasti Bitýnie. Ako 20-ročný opustil rodičov a vybral sa do kláštora Augari v Mýzii, kde už žili jeho bratranci Gregor a Bazil. Eustratius sa v kláštore oddal životu v prísnej askéze. Ten narušili až obrazoborci, keď ho vyhnali z kláštora. Po smrti obrazoboreckého cisára Leva Arménskeho, keď sa situácia upokojila, Eustratius sa vrátil späť do kláštora a po zbožnom živote a skutkoch divotvorectva zomrel ako 95 ročný. Počas života neustále opakoval slová „Pane zmiluj sa.“

    Podľa LThK, VHL, OCA spracoval o. Ján Sabol ml.
    Zdroj: Vysielané Rádiom Lumen

  • 08. január – Náš prepodobný otec Juraj Chozebita. Prepodobný Emilián Vyznávač. Naša prepodobná matka Dominika

    Náš prepodobný otec Juraj Chozebita

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „roľník“. Juraj Chozebita sa narodil na Cypre. Po smrti svojich rodičov nasledoval svojho brata Herakleida do Kalamonskej laury pri Jordáne. Pretože bol príliš mladý, poslali ho do kláštora Chozeba pri Jeruzaleme. Vynikal prísnym asketickým životom. Neskôr sa do Kalamonskej laury vrátil naspäť. Keď v roku 614 dobyli Jeruzalem Peržania, Juraj sa dočasne dostal do zajatia. Životopis dnešného svätca, ktorý napísal jeho žiak Anton, je cenným zdrojom informácií o palestínskom mníšstve. Prepodobný Juraj Chozebita zomrel v pokročilom veku okolo roku 625.

    Prepodobný Emilián Vyznavač

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „horlivý“. Emilián bol po roku 788 biskupom v cyperskom meste Kyzikos. V rámci obrazoboreckých sporov ho cisár Lev V. Arménsky v roku 815 poslal do exilu a neskôr aj umučil.

    Naša prepodobná matka Dominika

    Jej meno má latinský pôvod a znamená „pánova“. Prepodobná Dominika sa narodila okolo roku 395 v okolí Kartága v Afrike. Žila v čase vlády cisára Teodózia I. Veľkého. V Konštantínopole ju pokrstil patriarcha Nektárius. S ďalšími štyrmi pannami v metropole Byzancie viedla bohabojný a nábožný život. Dostala dar proroctva. Prepodobná matka Dominika zomrela okolo roku 470 v Konštantínopole.

    Podľa LThK, BBKL, VHL spracoval o. Ján Sabol ml.
    Zdroj: Vysielané Rádiom Lumen

  • 07. január – Zhromaždenie k svätému a slávnemu Pánovmu prorokovi, Predchodcovi a Krstiteľovi Jánovi

    Zhromaždenie k svätému a slávnemu Pánovmu Prorokovi, Predchodcovi a Krstiteľovi Jánovi

    Deň po sviatku Bohozjavenia naplneného oslavou Pánovho krstu si Gréckokatolícka cirkev pripomína sviatok Zhromaždenia k Jánovi Krstiteľovi. Vďaka stati z Matúšovho evanjelia, že medzi ľuďmi nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ, sa dnešný svätec stal prvým nadnárodne uctievaným svätcom kresťanskej Cirkvi ako na východe, tak aj na západe. Historicky najstaršie dni oslavy Ježišovho krstiteľa sa pohybovali okolo včerajšieho sviatku Bohozjavenia. O prvom dosvedčenom sviatku Jána Krstiteľa, ktorý sa slávil 5. januára, podáva správu egyptský papyrus zo 4. storočia. Nestoriáni ho slávili v prvý piatok po Bohozjavení a Arméni v prvý deň po ôsmich dňoch po sviatku Bohozjavenia. Galský kalendár Perpetua z Túrs dáva Jánov sviatok medzi sviatky Zjavenia Pána a Katedry sv. Petra. V polovici 5. storočia v Sýrii si Jána Krstiteľa pripomínali v predvianočnú nedeľu. Dnešný sviatok Zhromadženia k Jánovi Krstiteľovi, pochádza tiež z tejto starokresťanskej tradície a radí sa k najstarším sviatkom oslavy Pánovho predchodcu, Jána.

    Podľa LThK spracoval o. Ján Sabol ml.
    Zdroj: Vysielané Rádiom Lumen

  • 06. január – Sväté Bohozjavenie nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista. Náš prepodobný otec Makarios Atoský.

    Sviatok Bohozjavenia Pána nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista

    6. januára slávi Gréckokatolícka cirkev sviatok Bohozjavenia Pána. Augustín vo 4. storočí napísal, že sviatok Bohozjavenia pochádza z východnej cirkvi. Ján Kasianus, Augustínov súčasník, pre cirkev v Egypte dosvedčuje, že tento východný sviatok má dvojitý obsah: Pánov krst a jeho telesné narodenie. Cyperský metropolita Epifanios Salamis (ca. 310–320 – 403) menuje pre dnešný sviatok motívy Narodenia, Príchodu troch mudrcov, ako aj svadby v Káne Galilejskej. Pútnička Aetheria zasa pre Jeruzalemskú cirkev uvádza Narodenie Pána ako jediný obsah Bohozjavenia. Takisto opisujú dnešný sviatok aj Efrém Sýrsky a do roku 386, aj Ján Zlatoústy. Keď sa už koncom 4. storočia rímsky sviatok Narodenia Pána, slávený 25. decembra, rozšíril z Antiochie na celý východ, došlo k rozdeleniu motívov pôvodnej oslavy. Oslava Narodenia Pána a príchodu Troch mudrcov sa začala sláviť 25. decembra, kým Oslava Ježišovho krstu ostala 6. januára. Často spomínaná hypotéza vidí pôvod dnešného sviatku Bohozjavenia v transformácii pohanského sviatku z Alexandrie, ktorý sa slávil v noci z 5. na 6. januára. Tento pohanský sviatok si pripomínal stelesnenie termínu času a večnosti, božstva Aiona, z panny Kore. Takisto pohanský sviatok Dionýzovho zázraku zo 6. januára, pri ktorom sa voda premenila na víno, viedol v kresťanstve k spomienke na Zázrak v Káne Galilejskej a Pánovho krstu, najmä v oblasti Cypru. Posvätenie vody v predvečer sviatku počas vigílie tvorí vo východných cirkvách pevnú súčasť liturgie Bohozjavenia. Svoj pôvod má v oslave Ježišovho krstu.

    Náš prepodobný otec Makarios Atoský

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „blažený“. Makarios Atoský sa narodil v Solúne, v čase vlády byzantského cisára Manuela II. Palaiologa (1391-1425). Ako mladík odišiel na vrch Atos do známeho kláštora Vatopedi. Neskôr šiel do Konštantínopolu a stal sa igumenom-predstaveným kláštora Pantokrator (Krista všemohúceho). Bol aj cisárovým kaplánom. Prepodobný Makarios Egyptský zomrel v Chalke, v roku 1431 počas epidémie.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, OCA spracoval o. Ján Sabol ml.

  • 05. január – Predvečer Osvietenia. Svätí mučeníci Teopempt a Teónas. Prepodobná Synkletika

    Predvečer osvietenia. Svätí mučeníci Teopempt a Teónas

    V predvečer sviatku Bohozjavenia nám Gréckokatolícka cirkev pripomína svätých mučeníkov Teopempta a Teónasa. Mená dnešných svätcov majú grécky pôvod. Teopempt znamená „Boh je veľkolepý“. Teónas znamená „Prezieravý“.Podľa životopisnej legendy, dnešní svätci zomreli v prvom roku prenasledovania za cisára Diokleciána v Nikomédii okolo roku 285. Teopempta sťali a Teónasa, ktorý sa zvykne nazývať aj Sinesios, pochovali zaživa. Práve vďaka Teopemptovi kedysi pohanský čarodej Teónas uveril v Krista, keď Teopempt nezomrel po tom, ako mu podal otrávené jedlo. Cirkevný historik kardinál Caesar Baronius podľa zoznamov biskupov dokázal, že Teopempt v Nikomédii nebol biskupom. Hlavy oboch mučeníkov ostali v Treviso a v roku 911 ich preniesli do benediktínskeho kláštora v talianskej Nonantole. Podľa svedectva z roku 930 prijal biskup Ratold z Verony pozostatky svätých mučeníkov Teopempta a Synézia, z ktorých časť uložil do svojho kláštora Radolfzell pri Bodensee. V nemeckom Radolfzelli sa dodnes uctievajú obaja svätí v tretiu júlovú nedeľu a sú taktiež patrónmi tohto miesta.

    Prepodobná Synkletika

    Jej meno má grécky pôvod a znamená „výnimočná“. Panna zo 4. storočia pochádzala z Alexandrie, z bohatej macedónskej rodiny. Podľa obšírneho životopisu, falošne pripisovanému Atanázovi Veľkému, sa Synkletika stala vzorom kresťanského života v pokání. Po tom, čo odmietla početné ponuky na sobáš, zložila sľub panenstva. Svoj majetok rozdala chudobným a utiahla sa so svojou slepou sestrou do samoty pred brány mesta Alexandria. Tam sa k nej pridalo a podriadilo jej duchovnému vedeniu množstvo ľudí. Svoju chorobu, rakovinu, znášala s najväčšou trpezlivosťou. Prepodobná Synkletika zomrela ako 84 ročná, okolo roku 400.

    Podľa LThK, BBKL spracoval o. Ján Sabol ml.
    Zdroj: Vysielané Rádiom Lumen

  • 04. január – Zbor svätých sedemdesiatich apoštolov. Náš prepodobný otec Teoktist, igumen zo sicílskeho Kukuma

    Zbor svätých sedemdesiatich apoštolov

    Dnešná spomienka sa viaže na udalosť z Nového Zákona, kedy „Pán vyvolil iných sedemdesiatich dvoch a po dvoch ich poslal pred sebou do každého mesta a na každé miesto, kam sa sám chystal ísť“ (Lk 10,1). Okrem tohto sviatku si Gréckokatolícka cirkev pripomína – počas roka vo svojom liturgickom kalendári – každého z týchto sedemdesiatich apoštolov samostatne. Cirkevný historik Euzébius z Cézarey vo svojich Cirkevných dejinách napísal, že neexistuje presný zoznam týchto sedemdesiatich apoštolov. Spomína Barnabáša a Sosténa. Klement zasa spomína Kéfasa a Tadeáša. Najstarší zoznam pochádza od svätého Doroteja z Tyre. Mená apoštolov neskôr doplnili, či obmenili a dodali biskupské sídla. Po zoslaní Svätého Ducha sedemdesiati apoštoli hlásali evanjelium v rôznych krajinách. Niektorí boli spoločníkmi dvanástich, ako evanjelista Marek a Lukáš, alebo Pavlov spoločník Timotej, alebo Prochor, žiak svätého evanjelistu Jána Bohoslovca. Mnohí z nich boli uvrhnutí do väzenia a mnohí prijali korunu mučeníctva. V 9. storočí svätý Jozef, tvorca kánonov zložil na počesť dnešného sviatku kánon.

    Náš prepodobný otec Teoktist, igumen zo sicílskeho Kukuma

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „stvorený Bohom“. Teoktist bol predstaveným kláštora svätého Mikuláša v sicílskom meste Kukumo. V tomto kláštore žili najmä grécki mnísi, ktorí utiekli z Byzantskej ríše pred obrazoborectvom. Podľa Ferraria Teoktist žil okolo roku 800 a spomínaný kláštor sám založil.

    Podľa VHL, www.glaubenszeugen.de, OCA spracoval o. Ján Sabol ml.
    Zdroj: Vysielané Rádiom Lumen.

  • 03. január – Svätý prorok Malachiáš. Svätý mučeník Gordios. Naša prepodobná matka Genovéva Parížska

    Svätý prorok Malachiáš

    Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „môj posol“. Posledný z malých prorokov, a pečať proroctva, je autorom, o živote ktorého takmer nič nevieme. Malachiáša identifikovali Hieronymovi súčastníci a Targúm s Ezdrášom. Kniha proroka Malachiáša pozostáva z 3 kapitol a obsahuje 6 dialógov. V prvej Boh uisťuje ľud o svojej láske. V ďalšej napomína kňazov, ktorých služba oltáru zraňuje česť Jahveho. Rovnako sa obracia aj na židovské spoločenstvo a vyčíta prax manželstiev s cudzinkami a rozvody. V štvrtej reči hovorí k pochybovačom a uisťuje ich, že Boží súd, ktorý zlých potrestá a dobrých odmení, príde. V piatom dialógu vysvetľuje, že neúroda je dôsledkom nedbalosti pri odovzdávaní desiatkov chrámu. A napokon posledná reč sa obracia k verným. Uisťuje ich, že spravodlivá individuálna odplata príde pri všeobecnom súde. Po záverečnom napomenutí kniha proroka Malachiáša končí prísľubom. Malachiáš zrejme pracoval na príprave reformy Ezdráša a Nehemiáša, ale sám ju už nezažil. Spolu s nimi ich spája rovnaký zámer: odstránenie kultových zmiešanín s pohanstvom, čarodejníctva, zmiešaných manželstiev, rozvodov a hospodárskeho úpadku. Malachiáš pôsobil v čase 470 až 450 pred Kristom. Odvoláva sa naň už kniha Sirachovec.

    Svätý mučeník Gordios

    Jeho meno má latinský pôvod a znamená „Kurd“. Gordios je mučeník zo začiatku 4. storočia. Svoj život položil za Krista v kapadóckej Cézarey. Kázeň svätého Bazila ho opisuje ako stotníka, ktorý sa vzdal vojenskej služby a stal sa pustovníkom. Po verejnom vyznaní Krista ho popravili. Bazilova správa o Gordiovi pripomína legendu svätého Ménasa.

    Naša prepodobná matka Genovéva Parížska

    Jej meno má germánsky pôvod a znamená „matka rodu“. Patrónka Paríža sa narodila v Nanterre (Nantér) okolo roku 422. Podľa životopisnej legendy na podnet svätého Germána z Auxerre (Osér) sa utiahla onedlho do kláštora. Tam viedla život pokánia a modlitby, ktorý sa vyznačoval početnými zázrakmi. Počas vpádu Húnov v roku 451 bol vraj na jej príhovor uchránený Paríž pred zničením. Genovéva sa považuje za staviteľku chrámu svätého Dionýza Parížskeho. Naša prepodobná matka Genovéva zomrela v Paríži 3. januára okolo roku 502. Nad jej hrobom začal s výstavbou chrámu Chlodovik I. Chrám rozšíril a obnovil v 12. storočí Štefan Tournai (Turné). V stredoveku patrila svätá Genovéva v celom Francúzsku k najobľúbenejším svätcom. V roku 1759 začali stavať popri pôvodnom chráme novú stavbu, ktorá mala byť chrámom, no nakoniec v roku 1791 sa z toho stal panteón k pocte všetkých božstiev a veľkých mužov francúzskeho národa. Relikvie svätej Genovévy 21. novembra 1793 verejne spálili a jej hrobku roztavili. Nová budova síce v rokoch 1806 až 1830 a 1852 až 1885 slúžila ako miesto katolíckych bohoslužieb, avšak v roku 1885 ju vyhlásili za profánnu budovu. Zachovali sa známe nástenné maľby o živote svätej Genovévy. Miestom jej kultu je dnes chrám St. Étienne-du-Mont (San Etjén du mo).

    Podľa LThK spracoval o. Ján Sabol ml.
    Zdroj: Vysielané Rádiom Lumen

  • 02. január – Náš svätý otec Silvester, rímsky pápež. Svätý hieromučeník Teogenés, párijský biskup

    Náš svätý otec Silvester, rímsky pápež

    Jeho meno pochádza z latinčiny a znamená „lesný muž“. Ako píše životopisná legenda, Silvester je vyznávač z čias Diokleciánovho prenasledovania, o čom svedčia aj ďalšie indície. V roku 314 sa Silvester stal nástupcom svätého Melchiada na rímskom biskupskom stolci. Nezúčastnil sa synody v Arles, no o jej záveroch sa dozvedel vďaka úctivému listu, ktorý mu zaslali účastníci. Na koncile v Nicei ho v roku 325 zastupovali dvaja presbyteri. Silvester nemal rozhodujúci vplyv pri vytváraní primátu rímskeho biskupa. Až od 5. storočia legenda nesprávne spájala Silvestra s obrátením a krstom Konštantína Veľkého. Príbeh legendy použil falšovateľ takzvaného „Konštantínovho darovania“, listiny, ktorá mala zaručovať pápežom nadvládu nad Rímom a celou Západorímskou ríšou. Takisto falošná je aj listina „Constitutum Silvestri“ o právach a povinnostiach klerikov. Svätý Silverster, rímsky pápež zomrel v roku 335. Pochovali ho v katakombách svätej Priscilly, nad ktorými ešte za života vybudoval chrám. V polovici 8. storočia preniesli jeho pozostatky do dnešného chrámu San Silvestro v Ríme. Najstarší zachovaný obraz svätého Silvestra je mozaika v budove z 3. storočia. Zobrazuje postupný prechod z jednoduchej liturgickej spomienky jeho pochovania do kultickej úcty svätca. Úcta k svätému Silvestrovi sa rozšírila do celej kresťanskej Európy už v 5. storočí.

    Svätý hieromučeník Teogenés, párijský biskup

    Jeho meno pochádza z gréčtiny a znamená „Boží“. Párijský biskup podľa Rímskeho martyrológia trpel spolu s Primom a Cyrinom okolo roku 320 za vlády cisára Licínia. Popravili ich po tom, ako odmietli slúžiť v cisárskej armáde. Odvaha im nechýbala, keďže ich nezlomilo ani tvrdé 40-denné väznenie bez stravy. Vraj ich posilňovali anjeli a samotný Kristus. Napokon ich utopili v mori.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, BBKL, VHL spracoval Ján Sabol

  • 01. január – Obrezanie podľa tela nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista. Pamiatka nášho otca svätého Bazila Veľkého, arcibiskupa kapadóckej Cézarey. Svätá Emília, matka sv. Bazila Veľkého.

    Obrezanie podľa tela nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista

    Na ôsmy deň po Narodení nášho Pána Ježiša Krista nasledovala jeho obriezka, ako to nariaďovalo starozákonné právo. Starozákonné knihy Genezis a Levitikus ju opisujú ako znak Božej zmluvy s praotcom Abrahámom a tá bola záväzná pre všetkých ľudí mužského pohlavia. Správu o Ježišovej obriezke podáva druhá kapitola Matúšovho evanjelia. Taktiež spomína, že „mu dali meno Ježiš, ktorým ho anjel nazval skôr, ako sa počal v živote matky“ Márie (Lk 2,21). Meno Ježiš má aramejský pôvod a znamená „Boh zachraňuje“. Ako už napísal veronský biskup Zeno, Sviatok obrezania Pána si pripomínali 1. januára už vo 4. storočí. Východné cirkvi sa pripojili neskôr. Od 6. storočia si pripomínali Ježišovu obriezku v Španielsku a v Gálii. V samotnom Ríme sa v tom čase slávil sviatok Narodenia svätej Márie a neskôr aj vianočná oktáva. Pánovu obriezku si v Ríme začali pripomínať v 11. storočí.

    Svätý Bazil Veľký

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „kráľovský“. Učiteľ cirkvi sa narodil v období rokov 329 až 331 v kapadóckej Cézarei. Pochádzal zo vznešenej kresťanskej rodiny a mal troch súrodencov: Gregora Nysského, Petra zo Sebasty a Makrínu. Po klasických štúdiách v Cézarei, Konštantínopole a v Aténach sa vrátil do rodiska. V roku 356 prijal krst a zatúžil po asketickom živote podľa ideálu Eustatia zo Sebasty. Po študijnej ceste do mníšskeho Orientu, založil spolu s Gregorom Naziánskym v Ponte kláštor. Tu obaja na základe Origenových diel napísali Filokaliu. Bazil tu tiež vytvoril dielo Moralia a prvý koncept spisu Asketikon. Obe diela tvorili Bazilove pravidlá. V roku 360 sa zúčastnil synody v Konštantínopole. Druhým prelomom v jeho živote bol návrat zo samoty do cirkevno-pastoračného života. V roku 364 ho v Cézarei vysvätili za kňaza, hneď nato rozvinul intenzívnu pastoračnú, sociálnu a cirkevno-politickú činnosť. O šesť rokov neskôr sa Bazil stal cézarejským arcibiskupom a tým aj metropolitom Kapadócie. V tomto úrade bojoval proti násilne sa šíriacemu arianizmu, urovnal napäté vzťahy s pápežom Damazom, ktoré nastali pre Melétia z Antiochie. Bazil formoval liturgiu, angažoval sa v sociálnej oblasti. Vybudoval dom pre pútnikov, nemocnicu pre chudobných a lekársky výskumný ústav. Unavený z námah a trápený chorobou, 1. januára 379 zomrel. Svätý Bazil Veľký je vzhľadom na svoju cirkevno-politickú činnosť, najväčší z troch Kapadóčanov. Stal sa stĺpom nicejskej viery. Na poli askézy sa svojimi dielami stal otcom východného cenobitizmu. Už jeho súčasníci ho nazývali „Veľký“.

    Svätá Emília, matka sv. Bazila Veľkého

    Jej meno má latinský pôvod a znamená „usilovná“. Svätá Emília, matka Bazila Veľkého a Gregora Nysského, pochádzala spolu so svojím manželom Bazilom z Kapadócie. Obaja boli vznešeného rodu, boli bohatí, vzdávali im pocty a zastávali čestné posty. Obaja sa tiež učili všetkým kresťanským čnostiam. Aj vďaka tomu mal ich syn Bazil Veľký veľké nadanie vo všetkých vedách a vlastnou húževnatosťou nadobudol mimoriadnu učenosť. K tomu mal aj podnecujúcu výrečnosť, vďaka ktorej si získal uznanie všetkých svojich spolubratov. Svätá Emília, jeho matka, bola už od mladosti vzorom skromnosti a všetkých cností. Túžila ostať pannou až do smrti, no po skorej smrti svojich rodičov, pocítila nutnosť vstúpiť do manželstva. Jej manželstvo s Bazilom, ktoré uzatvorili v roku 315, bolo požehnané. Z 10 detí, ktoré sa im narodili sa dožili staroby 9 a všetci vynikali v Cirkvi príkladnou svätosťou. Gregor Naziánsky o deťoch Emílie napísal, že tí, ktorí ostali vo svete, nezaostávali svojou zbožnosťou za tými, ktorí si zvolili panenský stav, aby sa naplno oddali službe Bohu. Najstaršia z detí, dcéra Makrína, ktorú pomenovali podľa otcovej matky, pomáhala matke pri výchove svojich bratov a sestier a v spoločenstve s matkou prebúdzala živý vzťah k viere. Emília mala štyroch synov Bazila Veľkého, Naukratia, Gregora Nysského a Petra zo Sebasty a okrem Makríny, ešte štyri dcéry. Ich mená sa nezachovali. Keď v roku 330 zomrel vo veku 60 rokov Emíliin manžel, tiež svätý, Bazil, odišla so svojou najstaršou dcérou do kláštora. Tam po nábožnom živote zomrela Emília v roku 372. Pozostatky otca Bazila, matky Emílie a ich dcéry Makríny sú uložené v rovnakom kláštore v kapadóckej Neocézarei. Rímske martyrológium spomína manželov Bazila a Emíliu 30. mája a uvádza, že za cisára Galéria Maximiána ich poslali do vyhnanstva a žili potom na samote neďaleko Pontu.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, VHL, glaubenszeugen.de spracoval Ján Sabol

Back to top button