Apríl

  • 30. apríl – Svätý apoštol Jakub, brat svätého Jána Teológa. Svätý Donátus, euroejský biskup.

     Svätý apoštol Jakub, brat svätého Jána Teológa

    Meno Jakub má hebrejský pôvod a znamená „druhorodený“. Podľa biblických správ je Jakub synom rybára Zebedeja a Salome (Mk 15,40; Mt 27,56) a starší brat evanjelistu Jána. Obaja boli Ježišom povolaní spolu za učeníkov (Mt 4,21). Spoločne s Petrom patrili obaja bratia, ktorých pre ich búrlivú povahu nazývali „Synovia hromu“ (Mk 3,17), k Ježišovým najbližším apoštolom (Mk 5,37; 9,2; 14,33). Okolo Veľkej noci v roku 44 podstúpil Jakub ako prvý z Dvanástich za vlády Herodesa Agrippu I. mučenícku smrť. Podľa správy Klementa Alexandrijského sa vraj počas popravy svätého Jakuba jeden z jeho prenasledovateľov obrátil a stal sa jeho spolumučeníkom. Na predpokladanom mieste Jakubovho umučenia vznikol v Jeruzaleme jemu zasvätený chrám. Názor, že Jakub ohlasoval evanjelium v Španielsku a bol tam pochovaný, sa objavil až v 7. storočí. Starošpanielske, starogalské a rímske pramene, najmä Julián z Toleda (+686), nič o Jakubovi a Španielsku neuvádzajú.

    Svätý Donátus, euroejský biskup

    Jeho meno má latinský pôvod a znamená „darovaný“. Dnešný svätec bol biskupom niekdajšieho mesta Euroea na ostrove Cyprus, ktoré teraz nosí meno svätého Donáta. Ako spomínajú grécke miney, biskup z Cypru Donátus pokrstil cisára Teodóza Veľkého a vykonal množstvo zázrakov. Z nich výslovne spomínajú porazenie draka, vyčistenie otrávenej studne, oslobodenie dcéry cisára Teodóza od satana, vzkriesenie zosnulých, či dosiahnutie dažďa v čase sucha, čo Boh vraj potvrdil tak, že Donátus, hoci bol vonku na lejaku, nezmokol. Ďalej vraj biskup z Euroey utešoval vdovu, ktorej nechceli pochovať zosnulého manžela . Euroejský biskup Donátus zomrel okolo roku 387. Benátčania preniesli jeho pozostatky do Kláštora Najsvätejšej Panny Márie na ostrove Murano. O úcte aj na západe svedčí Rímske martyrológium.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, VHL spracoval Ján Sabol

  • 29. apríl – Deviati svätí mučeníci z Kyzika. Prepodobný Memnón Divotvorca.

    Deviati svätí mučeníci z Kyzika

    Kizikos bolo mesto, ktoré sa nachádzalo na južnom pobreží Marmarského mora. V tomto meste za svoju vieru položili životy Theognides, Rúfus, Antipater, Theostichus, Artemas, Magnus, Theodotus, Thaumasius a Filemón. O ich pôvode, rode, ako aj čase ich umučenia neexistujú overené správy. Všetci vraj zomreli spoločne sťatím.Grécke životopisy datujú čas ich smrti do konca tretieho storočia.

    Prepodobný Memnón Divotvorca

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa VHL a glaubenszeugen.de spracoval Ján Sabol

  • 28. apríl – Svätí apoštoli Jasón a Sósipatros. Svätí mučeníci Dadas, Maxim a Kvintilián.

    Svätí apoštoli Jasón a Sósipatros

    Ich mená majú grécky pôvod. Meno Jasón znamená „uzdravujúci“ a meno Sosipatros „zachránený otcom“. Jasón sa spomína v Novom zákone, keď srdečne prijal Pavla v Solúne. Toto prijatie sa neskôr stalo príčinou nespravodlivosti, ktorú Jason musel znášať zo strany rozhnevaného davu a predstavených mesta. Svätec Jasón je pravdepodobne totožný s rímskym kresťanom Jasonom, ktorý so svätým Pavol posiela pozdrav v závere listu Rimanom. Sosipatros je podľa listu Rimanom kresťanom a Pavlovým príbuzným (Rim 16,21). Je pravdepodobne identický so Sopatrom, ktorý Pavla sprevádzal na jeho tretej misijnej ceste z Grécka do Jeruzalema (Sk 20, 4). Podľa gréckych životopisov obaja spoločne kázali na ostrove Korfu a Sosipatros sa stal biskupom v Ikóniu.

    Svätí mučeníci Dadas, Maxim a Kvintilián

    Meno Dadas má grécky pôvod a mená Maxim a Kvintilián majú latinský pôvod. Dadas znamená „pochodeň“, Maxim „najväčší“ a Kvintilián znamená „júlový“. Mučeníci Maxim, Kvintilián a Dadas trpeli v roku 286 za cisárov Diokleciána a Maximiána. Našli ich ako sa spoločne modlili za pozemku v Azolii a ako tých, ktorí opovrhujú cisárskymi nariadeniami, ich uväznili v Dorostole. Tam v dolnej Mýzii, na nich dohliadali prokonzul Tarquinus a Gabinius. Presviedčali ich, aby si zachovali pohanské štátne náboženstvo. Obvinili ich vraj z bezbožnosti, potom im ponúkali vysoké posty pohanských klerikov. Nakoniec sa im vyhrážali mučením a smrťou. Ako pokračuje životopisná legenda, pred sudcom Gabiniom ich bili a inak mučili a napokon sťali. Relikvie Dadasa, Maxima a Kvintiliána neskôr uložili v chráme Presvätej Bohorodičky v Konštantínopole. O úcte aj na západe svedčí Rímske Martyrológium. Dnešných mučeníkov spomína 13. apríla.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa VHL spracoval Ján Sabol

  • 27. apríl – Svätý hieromučeník Šimon, Pánov príbuzný.

    Svätý hieromučeník Šimon, Pánov príbuzný

    Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „počúvajúci“.  Novom zákone sa Šimon spomína v zoznamoch apoštolov, a to na poslednom alebo predposlednom mieste (Mk6,3; Mt 13,55). Z novozákonných úryvkov sa dá predpokladať, že ide o najmladšieho z Ježišových „bratov“. S určitosťou je zhodný so Simeonom, o ktorom podáva správu Hegesippos, že je synom Kleopasa, brata svätého Jozefa. Šimon sa stal nástupcom Jakuba, Ježišovho „brata“, na biskupskom stolci v Jeruzaleme. Podľa Euzébiovej Kroniky zomrel ukrižovaním ako 120- ročný starec v Jeruzaleme, alebo na inom mieste v Palestíne, za prokonzula Attica, v roku 107. Identitu Šimona, Pánovho príbuzného, s jeruzalemským biskupom dokazuje Hegesippos tak, že ho, vzhľadom na Jakuba, nazýva druhým Pánovým príbuzným. Či je Šimonova matka identická s Máriou, matkou Jakuba a Jozesa, nie je možné s určitosťou povedať.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK spracoval Ján Sabol.

  • 26. apríl – Svätý hieromučeník Bazil, amázijský biskup. Svätá a spravodlivá mučenica Glafýra, panna.

    Svätý hieromučeník Bazil, amázijský biskup

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „Kráľovský“. Dnešný svätec Bazil bol biskupom v meste Amaseia v rokoch 314 až 320. Ako biskup sa zúčastnil na synodách v Ankyre a Neocézarei (314). Za cisára Licínia zomrel ako mučeník. Podľa legiend, ktoré opisujú súdny proces a jeho umučenie, a ktorých autorom je údajný očitý svedok presbyter Ján z Nikomédie, ako aj ďalších prameňov, Bazila odsúdili za vlastizradu.

    Svätá a spravodlivá mučenica Glafýra, panna

    Jej meno má grécky pôvod a znamená „elegantná“. Glafýra pochádzala z Talianska. Vychovali ju kresťanskí rodičia. Odišla do Nikomédie, kde bola ako dvorná dáma na dvore cisára Licínia. Keď jej začal dvoriť cisár, obrátila sa na cisárovnú s prosbou o pomoc. Tá jej pomohla k tajnému úteku z dvora a zabezpečila jej aj značnú časť príjmov. Tak Glafýra žila potom v pontskom meste Amasea, kde tamojšiemu biskupovi Bazilovi finančne pomohla s výstavbou kresťanského chrámu. Z Amasey písala aj cisárovnej, list sa jedného dňa dostal do rúk dvorného majstra Benigna, ktorý ich odovzdal cisárovi. Od ďalšieho prenasledovania Glafýru vyslobodila smrť, zomrela okolo roku 324. O úcte k nej aj na západe svedčí Rímske martyrológium, ktoré pannu a mučenicu Glafýru spomína 13. januára.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, VHL spracoval Ján Sabol

  • 25. apríl – Svätý apoštol a evanjelista Marek. Svätý Ananiáš, alexandrijský biskup.

    Svätý apoštol a evanjelista Marek

    Dnešný deň je v kalendároch Rímsko- a Gréckokatolíckej cirkvi venovaný spomienke na svätého Mareka, evanjelistu. Jeho meno má latinský pôvod a znamená „ zasvätený rímskemu bohovi vojny, Marsovi.“Apoštol, Evanjelista, biskup z Alexandrie a mučeník Marek bol pôvodne židom, ktorý konvertoval ku kresťanstvu. Narodil sa ako Levita Ján Marek a bol synom istej Márie, v ktorej dome sa schádzali prví kresťania v čase prenasledovania (Sk 12, 12) a kde sa podľa tradície uskutočnila posledná večera Ježiša so svojimi učeníkmi.Helenistický pôvod prezrádza jeho meno Marek a hovorí o jeho vzťahu k Cyperčanovi Barnabášovi. Peter ho volal “synom” (1 Petr 5, 13), čo naznačuje osobnú väzbu medzi týmito dvoma. Marek bol pravdepodobne vplyvom Petra obrátený ku kresťanstvu a odvtedy pracoval ako jeho tlmočník, pretože Peter nemal takmer žiadne znalosti gréckeho jazyka. Marek sa presťahoval so svojím bratrancom Barnabášom a Pavlom z Jeruzalema na ich prvej ceste do Antiochie v Pizídii, no oddelil sa však od nich v Perge, nachádzajúceho sa v južnej časti Malej Ázie z dôvodu svojho návratu do Jeruzalema (Sk 12, 25 a 15, 38). Potom sprevádzal Barnabáša na jeho ceste na Cyprus, no tu ho Pavol odmietol vziať na ďalšie misijné cesty. Počas prvého Pavlovho uväzenia v Ríme sa s ním Marek znova stretol, keď bol na ceste do Malej Ázie a vzájomne sa uzmierili (Kol 4,10). Podľa legendy ho Pavol primäl k tomu, aby písal svoje evanjelium, a poslal ho najprv do Aquileii a potom do Alexandrie, aby ohlasoval evanjelium. Marek je autorom rovnomenného evanjelia, ktoré napísal na základe Petrových kázní pravdepodobne v Ríme. Podľa tradície sa presťahoval okolo roku 65 do Alexandrie a založil tam Koptskú cirkev. Ako biskupa Alexandrie ho pri oltári prepadli protikresťansky zmýšľajúci obyvatelia a vliekli ho s povrazom okolo krku kým nezomrel. Búrka zabránila vrahom spáliť ho. Jeho telo ostalo ležať nedotknuté, kým ho nepochovali kresťania. Mučenícku smrť podstúpil v roku 68 v Alexandrii v Egypte. S rôznymi divmi spojené dobrodružné prenesenie Markových pozostatkov z Alexandrie do Benátok sa v skutočnosti uskutočnilo v roku 829. Relikvie našli svoje miesto v dóžovskej kaplnke a začiatkom 11. storočia bola na jej mieste vystavaná Bazilika svätého Marka. Podľa legendy počas výstavby spadol murár z lešenia, a pretože po modlitbe k svätému Markovi, ostal bez zranenia, stal sa Marek patrónom murárov. Centrom úcty svätého Marka sa v stredoveku stáli mestá Aquileja, Valencia, Praha, Florencia a iné. Pri príležitosti 1900-ročného výročia od založenia Koptskej cirkvi, vrátili Benátky v roku 1968 naspäť časť ukradnutých relikvií pápežovi a patriarchovi Alexandrie.

    Svätý Ananiáš, alexandrijský biskup

    Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „Boh je milostivý“. Ananiáš bol nástupcom apoštola Marka na biskupskom stolci v egyptskej Alexandrii. Pred tým, ako vďaka Markovmu zázraku prijal vieru, bol Ananiáš obuvníkom. Podľa iných prameňov bol alexandrijským občanom vznešeného rodu. Ako biskup pracoval okolo 20 rokov. Zomrel zrejme 26. novembra v roku 86. Jeho pozostatky sa v súčasnosti nachádzajú v Benátkach v chráme San Mariae Caritatis.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa VHL a BBKL spracoval Ján Sabol

  • 24. apríl – Svätá Alžbeta Divotvorkyňa z Konštantínopolu.

     Svätá Alžbeta Divotvorkyňa z Konštantínopolu

    Jej meno má hebrejský pôvod a znamená „Bohu zasvätená“. Ako uvádza životopisná legenda Alžbeta pochádzala z tráckeho mesta Heraklea. Už vo veľmi skorom veku vstúpila do kláštora. Viedla prísny asketický život. Cez pôst jedla iba semená a zeleninu. Niekedy sa zriekla jedla úplne. Životopisy podávajú správu, že tri roky mala sklopený zrak, aby dokázala lepšie vnímať Božiu prítomnosť. Svätej Alžbete sa pripisuje množstvo vykonaných zázrakov. Z tohoto dôvodu má prívlastok Divotvorkyňa. Tradované správy jej živote neposkytujú bližšie biografické údaje. Svätá Alžbeta Divotvorkyňa zomrela pravdepodobne v polovici 5. storočia v Konštantínopole.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa www.glaubenszeugen.de spracoval Ján Sabol

  • 23. apríl – Svätý a slávny veľkomučeník, triumfátor a divotvorca Juraj. Svätá cisárovná Alexandra, manželka Diokleciána.

    Svätý a slávny veľkomučeník, triumfátor a divotvorca Juraj

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „poľnohospodár“. V aktuálnych životopisoch o svätom Jurajovi chýbajú biografické údaje. Jeho skutočnú existenciu dokazuje skorý kult v meste Lydda-Diospolis, v súčasnosti izraelské mesto Lod. O tomto kulte, ako aj o Jurajovej mučeníckej smrti, podáva správu očitý svedok Pasikrates. Text pochádza z 5. storočia a zachoval sa v početných skrátených aj rozšírených recenziách s legendárnymi zložkami. Juraj pochádzal z Kapadócie a bol dôstojníkom. Podľa jednej verzie životopisu, bol jeho prenasledovateľom perzský kráľ Dadianos. Juraj podstúpil ukrutné mučenie. Kristus mu vo videní predpovedal sedemročné utrpenie a trojnásobnú smrť a vzkriesenie. Podľa iného životopisu Juraja prenasledoval cisár Dioklecián a zomrel ako mučeník iba raz. Grécke, arménske, sýrske, koptské a etiópske tradície používajú prvú verziu životopisu, kým druhú verziu používa latinská tradícia. V národných rečiach na Západe a u Slovanov ožila Jurajova legenda nanovo, doplnená o ďalšie udalosti. Motív boja s drakom sa objavuje v legende o Jurajovi neskôr. No umenie a poéziu ovplyvnil tento motív najviac.
    O Jurajovom počiatočnom kulte v Palestíne podáva správu mnoho pútnikov. Mesto Lydda neskôr premenovali na Georgiopolis. V roku 1010 bola v meste zničená bazilika. Križiaci ju znova vybudovali, no v roku 1191 ju sultán Saladin zničil úplne. Veľké množstvo chrámov na východe i na západe je zasvätených sv. Jurajovi. V Sýrii patria chrámy s patrocíniom sv. Juraja medzi najstaršie chrámy zasvätené svätcom. V gréckej cirkvi patrí popri Demeterovi, Prokopovi a Teodorovi k veľkým svätcom-vojakom, ktorí sú často zobrazovaní v uniformách ako veľkomučeníci; Juraj ako vlajkononisč. Obľubu si svätý Juraj získal najmä u šľachty a rytierov. Po ústupe rytierskych turnajov sa jeho kult dostal do popredia hlavne na vidieku Z Juraja sa stal tak patrón roľníkov. Pod ochranu mu zverovali kone aj dobytok. Mnoho zvykov z príchodu jari z predkresťanskej doby, našlo novú formu pri oslavách svätého Juraja. V 20. storočí sa Juraj stal aj patrónom skautov.

    Svätá cisárovná Alexandra, manželka Diokleciána

    Jej meno má grécky pôvod a znamená „obrankyňa mužov“. Dnešná mučenica, svätá Alexandra, bola podľa gréckych synaxárov, manželkou cisára Diokleciána. Životopisná legenda uvádza, že prijala kresťanstvo po tom, ako sa stala svedkyňou mučeníctva svätého veľkomučeníka Juraja. Preto ju s Jurajom uväznili a odsúdili na sťatie. Do väzenia ju nasledovali aj jej služobníci Apollo, Isaacius a Kodrat. Kým prví dvaja zomreli so svojou paňou ešte vo väzení, Kodrata sťali. Alexandra a jej sluhovia zomreli za Krista zrejme v roku 302.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, VHL spracoval Ján Sabol

  • 22. apríl – Náš prepodobný otec Teodor Sykeónsky. Svätý Agapét rímsky pápež.

    Prepodobný otec Teodor Sykeónsky

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „Boží dar“. Teodor bol synom prostitútky. Narodil sa v Sykeone v Galácii, centrálnej časti Malej Ázie. Vo svojom rodisku sa stal archimandritom, predstaveným kláštora. Neskôr biskupom v Anastasiopolise, kde v roku 613 zomrel. Pre svoj dar konania zázrakov sa zvykne označovať ako „Divotvorca“. Ešte za svojho života vykonal tri púte do Jeruzalema.

    Svätý Agapét, rímsky pápež

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „milovaný“. Pápež z čias ostrogótskej nadvlády nad Talianskom bol Rimanom a pochádzal zo vznešeného rodu. Bol synom kňaza Gordiana a archidiakonom u pápeža Jána II. Za rímskeho pápeža ho zvolili 13. zrejme mája 535. Na naliehanie ostrogótskeho kráľa Theodahada šiel do Konštantínopolu, aby odvrátil dobytie Talianska Byzanciou. U cisára Justiniána I. dosiahol úspech len v cirkevnej oblasti. Monofyzitický patriarcha Antimos musel odstúpiť. Nástupcu patriarchu Ménasa, vysvätil sám Agapét. Cisár sa potom priklonil k návrhu vyznania viery, ktoré zodpovedalo vyznaniu Chalcedónskeho koncilu. 22. apríla 536 rímsky pápež v Konštantínopole zomrel. Jeho telesné pozostatky preniesli do Ríma a uložili ich v Bazilike sv. Petra.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, BBKL spracoval Ján Sabol

  • 21. apríl – Svätý hieromučeník Január a spoločníci.

    Svätý hieromučeník Január a spoločníci

    Jeho meno má latinský pôvod a znamená „vrátnik“. Patrón talianskeho mesta Neapol bol podľa legendárneho životopisu v šiestom alebo siedmom storočí biskupom v ďalšom talianskom meste Benevente. 19. septembra 305 bol vraj počas Diokleciánovho prenasledovania spoločne s ďalšími spoločníkmi sťatý v meste Puteoli (Pozzuoli). Podľa najstaršieho prameňa, listu presbytera Urania, bol Január biskupom v Neapole. Jeho meno sa nachádza už v Hieronymovom martyrológiu, v spise o mučeníkoch a ranokresťanskej Cirkvi z konca šiesteho storočia. Krátko pred rokom 432 Januárove relikvie znovu objavil neapolský biskup Ján I. a pochoval ich v katakombách Capodimonte. V roku 831 boli prenesené do Beneventa, v roku 1154 do kláštora Montevergine a v roku 1497 naspäť do Neapola do tamojšej katedrály. Skvapalňovanie Januárovej krvi je doložené od roku 1389. Každý rok k nemu dochádza počas sviatku prenesenia v sobotu pred prvou nedeľou v máji, 19. septembra, 16. decembra a počas ďalších príležitostí.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK spracoval Ján Sabol

  • 20. apríl – Náš prepodobný otec Teodor Trichinas. Svätý Anastázius, antiochijský patriarcha.

    Prepodobný otec Teodor Trichinas

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „Boží dar“. Dnešný svätec bol pustovníkom z Trácie, historického územia na juhovýchodnom Balkáne medzi Egejským, Marmarským a Čiernym morom. Pre jeho drsné kajúcne rúcho ho nazývali Trichinas, čo v gréčtine znamená chlpatý. Teodor viedol veľmi prísny a odriekavý život. Žil pod holým nebom, nemal čiapku, ani obuv. O jeho osobe nám chýbajú presné biografické údaje. Z jeho životopisov je len známe, že sa zdržiaval neďaleko Konštantínopolu. Po smrti vytekala z jeho hrobu tekutina, ktorá uzdravovala choroby.

    Svätý Anastázius, antiochijský patriarcha

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „vzkriesený“. Anastázius I. bol v Antiochii patriarchom v rokoch 559 až 599. V tomto úrade obhajoval správnu náuku proti cisárovi Justiniánovi, ktorí propagoval a požadoval Apartodoketizmus. Cisár Justín II. ho preto poslal v roku 570 do vyhnanstva. K rehabilitácii Antastázia došlo až po príhovore Gregora Veľkého u cisára Mauríkia po 23 rokoch vyhnanstva. Z jeho diel úplne chýbajú významné a početné dogmaticko-polemické spisy, ktoré sa vyznačovali jasnou argumentáciou a dlhodobým vplyvom na grécku teológiu. Zachovalo sa 5 dogmatických pojednaní, 4 kázne, ako aj jeho reč po návrate z exilu.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa VHL, LThK spracoval Ján Sabol

  • 19. apríl – Náš prepodobný otec Ján zo Starej Lavry. Svätý Juraj Vyznávač, antiochijský biskup.

    Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „Boh je milosrdný“.

    Prepodobný Ján je svätcom z ôsmeho storočia. Po tom, čo navštívil Jeruzalem, stal sa mníchom a usadil sa v Lavre svätého Charitóna. Tá sa nazývala starou, pretože bola najstarším z palestínskych kláštorov. Lavra sa nachádzala neďaleko Betlehemu a v blízkosti Mŕtveho mora. Neskôr sa stal kňazom a vynikal asketickým životom.

    Svätý Juraj Vyznávač, antiochijský biskup

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „roľník“. Ako spomína grécky synaxár svätec z 9. storočia Juraj Vyznávač, si už v detstve zamiloval Boha. Neskôr sa z neho stal mních a potom aj biskup v Antiochii v Pizídii. Keď sa odmietol podriadiť uzáverom nepravého konštantínopolského koncilu a nariadeniam cisára Leva Arménskeho, poslali ho do exilu, kde aj zomrel. V dnešný deň si ho pripomína aj Rímske martyrológium.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa www.oca.org, VHL, heiligenlexikon.de spracoval Ján Sabol

  • 18. apríl – Náš prepodobný otec Ján, učeník svätého Gregora Dekapolitu. Svätý mučeník Viktor a spoločníci.

    Prepodobný otec Ján, učeník svätého Gregora Dekapolitu

    Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „Boh je milosrdný“. Dnešný svätec sa narodil koncom ôsmeho storočia. V mladom veku vstúpil do kláštora v Solúne a stal sa žiakom svätého Gregora Dekapolitu. So svojím učiteľom a Jozefom Hymnografom, ktorého sme si pripomínali 4. apríla, šli do Konštantínopolu, aby protestovali proti obrazoboreckej politike Leva V. Arménskeho (813-820). Krátko po smrti Gregora Dekapolitu v roku 842 zomrel aj prepodobný Ján. V roku 851 Jozef Hymnograf preniesol pozostatky oboch do kláštora, ktorý založil v Konštantínopole.

    Svätý mučeník Viktor a spoločníci

    Jeho meno má latinský pôvod a znamená „víťaz“. Viktor a spoločníci sú mučeníkmi z čias cisára Diokleciána. V Krista vraj uverili vďaka hrdinskej vytrvalosti svätého Juraja. Okrem Viktora grécke miney spomínajú aj Botika, Akyndyna, Bena, Cesaria, Severiána, Christofora, Teonasa a Antónia.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa www.glaubenszeugen.de , BBKL, VHL spracoval Ján Sabol

  • 17. apríl – Naši prepodobní otcovia Simeon z Perzie a Akakios, meliténsky biskup.

    Naši prepodobní otcovia Simeon z Perzie a Akakios, meliténsky biskup.

    Meliténsky biskup Akakios je svätcom, ktorého si dnes pripomína Gréckokatolícka cirkev. Jeho meno má grécky pôvod a znamená „nevinný, nie zlý“. Protivník nestorianizmu v Efeze bol biskupom v Meliténach, v súčasnosti mesto Malatia v juhovýchodnom Turecku. Akakios vyučoval Cyrilovu, aj keď nevyjasnenú, Kristológiu. Vymieňal si korešpondenciu s Cyrilom Alexandrijským. Známym sa stal tým, že vystúpil na koncile v Efeze proti Nestorovi. Poslal listy aj do Arménska. K jeho literárnym dielam patrí Homília, ktorú predniesol v Efeze, a dva listy Cyrilovi. Prepodobný otec Akakios, meliténsky biskup, zomrel po roku 438.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, BBKL spracoval Ján Sabol

  • 16. apríl – Sväté mučenice a panny Agapa, Irena a Chionia. Svätý mučeník Leonidas a spoločníci.

    Sväté mučenice a panny Agapa, Irena a Chionia

    Mená svätých mučeníc majú grécky pôvod. Agapa znamená „láskavá“, Irena „mierumilovná“ a Chionia „snehobiela“. Agapa, Irena a Chionia boli sestry. Sú mučenicami z čias Diokleciánovho prenasledovania. Na príkaz prefekta Dulcita ich 1. apríla 304 v Solúne upálili na hranici. Súčasťou neskorších životopisov boli aj tri protokoly, ktoré sa zachovali z procesu. Kedysi sa v Solúne pred bránami mesta nachádzala bazilika zasvätená týmto sväticiam.

    Svätý mučeník Leonidas a spoločníci

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „syn leva“. Leonidas je grécky mučeník. V 3. storočí zomrel za vieru v Korinte. Ako uvádza životopisná legenda, vraj počas sviatkov Paschy s početným zástupom spieval žalmy. Pohanskí služobníci ho preto zajali, a uvrhli do väzenia. Pred miestodržiteľom ho nútili obetovať modlám, mučili ho napokon s ďalším kresťanmi utopili v mori. Rímske martyrológium spomína okrem Leonidasa a siedmich neznámich spoločníkov aj Kallista a Charisia. Grécke miney ešte uvádzajú, okrem spomínaných dvoch, Christianu, Gallu, Teodoru, Lotu, Tertiu, Karista, Chariessu, Nike, Gallenu, Nunechiu, Bazilissu a Kalisa.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, VHL spracoval Ján Sabol

  • 15. apríl – Svätí apoštoli Aristarch, Pudent a Trofim.

    Svätí apoštoli Aristarch, Pudent a Trofim

    Mená Aristarch a Trofim majú grécky pôvod. Aristarch znamená „najlepšieho pôvodu“ a meno Trofim „živiteľ“. Meno Pudent má zasa latinský pôvod a znamená „šikovný“. Dnešní svätci žili v dobe apoštolov. Aristarch bol spoločníkom na cestách a spolupracovníkom apoštola Pavla. List Kolosanom ho predstavuje ako židokresťana zo Solúna. S Pavlom bol v Efeze, na poslednej ceste v Jeruzaleme a počas putovania do Ríma. Pavol ho v liste Kolosanom nazýva spoluväzňom, zrejme preto, že bez toho, aby bol uväznený, zdieľal Pavlovo zajatie. Životopisné legendy z neho urobili biskupa zo Solúna alebo Apamei a pripočítali ho k 70 učeníkom. Pudent bol pravdepodobne synom Prisky a rímskym senátorom. Oboch spomína Pavol v Druhom liste Timotejovi. V Ríme prejavil Pudent spoločne so svojimi dcérami Pudentiánou a Praxédou Petrovi pohostinnosť. Podľa tradície zriadil v Ríme jeden z najstarších chrámov, dnes zasvätený svätej Pudentiane. Trofim bol kresťan z pohanstva a pochádzal z Efezu. Pavla sprevádzal na jar v roku 58 z 3. misijnej cesty z Korintu do Jeruzalema. Pavol raz musel nechať Trofima chorého v Miléte. Trofim sa nechtiac stal podnetom Pavlovho zatknutia, keď ho Pavol ako nežida vzal do átria Jeruzalemského chrámu. Neskoro-antické a stredoveké zoznamy apoštolov zaradili Trofima ako jedného zo 72 Ježišových učeníkov. Podľa týchto správ vraj Trofim zomrel s Pavlom v Ríme za cisára Nera.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, BBKL a heiligenlexikon.de spracoval Ján Sabol

  • 14. apríl – Náš otec svätý Martin Vyznávač, rímsky pápež. Svätí novozjavení mučeníci Anton, Ján a Eustatios.

    Náš otec svätý Martin Vyznávač, rímsky pápež

    Jeho meno má latinský pôvod a znamená „bojovný“. Rímsky pápež Martin sa narodil v meste Todi v centrálnom Taliansku. Ako diakona ho pápež Teodor I. ustanovil za svojho apokrizára, vyslanca, na cisárskom dvore v Konštantínopole. Tam sa zoznámil s náukou o prirodzenostiach a vôľach Ježiša Krista. Jeho vysviacka v júli 649 za rímskeho biskupa sa udiala bez toho, aby ju potvrdil cisár. Martin so zápalom nasledoval cirkevnú politiku svojho predchodcu Teodora I. a pokračoval v lateránskej synode. Za pomoci mníchov z východu, ktorí kritizovali cirkevnú politiku cisára, ktorý nariadením z roku 648 zvaným Typos zakázal teologickú diskusiu, Martin odsúdil Monoteletizmus. Nahnevaný cisár Konstans II. poslal do Talianska exarchu Olympia, aby Martina zatkol. Avšak Olymp sa od cisára odčlenil, vyhlásil sa za uzurpátora Talianska a Martina nechal na pokoji. Až po smrti Olympa sa ďalšiemu exarchovi, Teodorovi Kalliopasovi, podarilo Martina 15. júna 653 zatknúť. O dva dni nato cisárov dekrét v Ríme oznamoval, že Martin bol zvolený neplatne a v noci pod dohľadom stráže ho preplavili do Konštantínopolu. Tam ho väznili tri mesiace v samotke. V decembri ho odsúdili za vlastizradu na trest smrti. Pri verejnom bičovaní mu zomierajúci konštantínopolský patriarcha Pavol II. vymohol zníženie trestu na exil. Na jar 654 ho odviedli do Chersonu na Kryme. Ešte za jeho života si rímsky klérus zvolil jeho nástupcu Eugena I. Martin zomrel sužovaný hladom a sklamaním zo svojich bývalých priateľov 16. septembra 655. Náuku, ktorú uznal v Chalcedóne, potvrdil v roku 680, 6. ekumenický koncil v Konštantínopole. V západnej cirkvi si ho začali už skoro ctiť ako mučeníka a jeho pozostatky preniesli do rímskej baziliky San Martino ai Monti.

    Svätí novozjavení mučeníci Anton, Ján a Eustatios

    Meno Anton má latinský pôvod a znamená „popredný“, meno Ján má hebrejský pôvod a znamená „Boh je milosrdný“ a meno Eustatios má grécky pôvod a znamená „stabilný“. Anton a Ján boli bratia. Spolu s Eustatiom pochádzali zo vznešeného rodu z Litvy. Žili na dvore veľkokniežaťa Olgerda. Uverili v Krista a dali sa pokrstiť. Pretože v pôstny deň odmietli jesť mäso, mučili ich a napokon aj obesili. Anton zomrel 14. júna, Ján 24. apríla a Eustachius 13. decembra. Stalo sa tak v roku 1342. Ich telá pochovali v chráme Najsvätejšej Trojice vo Vilniuse. Na ikonách sa znázorňujú v dvorných šatách s krížom a mečom. Ján je uprostred a spolu s Antonom má na hlave čiapku.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa VHL spracoval Ján Sabol

  • 13. apríl – Svätý hieromučeník Artemón a spoločníci.

     Svätý hieromučeník Artemón a spoločníci

    Jeho meno pochádza z gréčtiny a znamená „zdravý“. Mučeník Artemon pochádzal z Laodícey, jednej z antických metropol frýgijskej oblasti. Životopisná legenda ho predstavuje ako veriaceho od mladosti. Už ako dieťa túžil po duchovnej službe v chráme. Tá sa mu splnila, keď sa ako 16-ročný stal lektorom. O 12 rokov neskôr ho vysvätili za diakona. Vraj až keď mal 56 rokov, prijal kňazskú vysviacku. Už ako starca, podľa mineí ako 89 ročného, ho spoločne s ďalšími kresťanmi zatkli v čase prenasledovania kresťanov za cisára Diokleciána (284-305). Po krutom mučení ho upálili, alebo sťali. Prepodobný Artemón zomrel okolo roku 303. O jeho úcte aj na západe svedčí Rímske martyrológium, ktoré ho spomína 8. októbra.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa VHL, glaubenszeugen.de spracoval Ján Sabol

  • 12. apríl – Náš prepodobný otec a vyznávač Bazil, parijský biskup. Svätý hieromučeník Zeno, veronský biskup.

    Nás prepodobný otec a vyznávač Bazila, parijský biskup

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „kráľovský“. Dnešný svätec žil za čias cisára Leva III. Izaurského (717-740). Bol biskupom v meste Parion na južnom pobreží Dardanel v blízkosti súčasného tureckého mesta Kemer. Pretože počas obrazoboreckého sporu bránil ikony, stal sa z neho utečenec. Celý svoj život bojoval proti tejto chybnej náuke. Zomrel začiatkom deviateho storočia.

    Svätý hieromučeník Zeno, veronský biskup

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „božský“. Podľa svedectva svätého Ambróza, Petronia z Bolone a Gregora Veľkého žil svätý Zeno v druhej polovici 4. storočia. Podľa starej miestnej tradície zomrel v pokojných časoch. Podľa viacerých svedectiev, z ktorých najstaršie je z 8. storočia, je veronský biskup Zeno autorom zbierky Tractatus. Táto pravdepodobne najstaršia po latinsky napísaná zbierka, obsahuje 93 častí: medzi nimi list, vysvetlenia Písma, napomenutia, pozvánky, predslovy pre veľkonočnú krstnú liturgiu, ako aj krátke príhovory o viere a kresťanskom živote. V diele badať úzku príbuznosť s ranokresťanskou literatúrou severnej Afriky. Často sa odvoláva na Apuleia z Madaury, Tertuliána, Cypriána a Laktancia. Používa zjednotený africký preklad Biblie. V minulosti si preto mysleli, že Zeno musel pochádzať z Afriky. Isté však je len to, že v druhej polovici 4. storočia bol biskupom v hornom Taliansku. Jeho hlavnou starosťou bolo ochrániť veriacich od nebezpečenstiev arianizmu a vyviesť ich zo stále silnejúcich vplyvov pohanského prostredia. Podobne ako Ambróz, si aj Zeno veľmi vážil panenstvo. Preto aj jeho zbierka ponúka hlboký náhľad na kresťanský život vtedajšej doby: stav morálky, teologického a všeobecného vzdelania jednoduchého biskupa, liturgiu, cirkevné stavby a spôsob kázania. Veronský biskup Zeno zomrel pravdepodobne okolo roku 371.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa BBKL, LThK spracoval Ján Sabol

  • 11. apríl – Svätý hieromučeník Antipas, biskup ázijského Pergama.

    Svätý hieromučeník Antipas, biskup ázijského Pergama.

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „ako otec“. Ázijské mesto Pergamon bolo sídlom najstašieho spoločenstva kresťanov v Malej Ázii. Tomuto spoločenstvu kresťanov je adresovaný tretí list v knihe Zjavenia apoštola Jána. Tá spomína aj mučeníctvo Antipasa, ktorý sa osvedčil svojou smrťou ako „verný svedok“ (2,13). Podľa životopisnej legendy z 5. storočia zomrel Antipas v rozžeravenom bronzovom volovi, ktorého podľa byzantských historických prameňov neskôr preniesli do Konštantínopolu. Nie je jasné, či Antipas bol v Pergamone biskupom. V 5. storočí v meste existoval jemu zasvätený chrám. V dnešný deň Antipasa spomína aj Rímske martyrológium.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, BBKL, VHL spracoval Ján Sabol

  • 10. apríl – Svätí mučeníci Terencius, Pompejus a spoločníci.

    Svätí mučeníci Terencius, Pompejus a spoločníci

    Mená dnešných svätcov pochádzajú z latinčiny. Terencius je priezvisko rímskeho rodu a Pompejus znamená „päť“. Terencius a jeho spoločníci trpeli v Afrike v čase prenasledovania za cisára Décia (249-251) a guvernéra Fortunacia. Grécke miney spomínajú, že ich bolo štyridsať a okrem Terencia a Pompeja, výslovne spomínajú mená: Afrikánus, Maxim, Beno, Alexander a Teodor. Po krutom mučení ich sťali. Terencius a jeho spoločníci zomreli v roku 250.nZa čias byzantského cisára Teodóza preniesli okolo roku 826 pozostatky dnešných mučeníkov do Konštantínopolu.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa VHL spracoval Ján Sabol

  • 09. apríl – Svätý mučeník Eupsychios.

    Svätý mučeník Eupsychios

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „veselý“. Eupsychios sa narodil v kappadóckej Cézarei v čase keď vládol cisár Julián Odpadlík. Pochádzal zo vznešeného rodu patricijov. Len krátko pred uväznením vstúpil do manželstva. Ako uvádza životopisná legenda spoločne s ďalšími kresťanmi v meste zničil pohanský chrám bohyne Fortuny. Keď cisár Julián Odpadlík (360-361) pricestoval do Antiochie, v kappadóckej Cézarei našiel posledný pohanský chrám v ruinách a takmer všetci obyvatelia boli kresťania. V hneve zbavil kresťanov majetku, obyvateľom uvalil neznesiteľné dane, a kňazov vydal napospas svojim vojakom . Viacero kresťanov vtedy prišlo o život. Medzi nimi aj dnešný svätec Eupsychios. Po krutom mučení ho sťali. Mučenícku smrť za Krista postúpil v roku 362. Na ikonách sa zvykne zobrazovať s krížom, znakom jeho umučenia. O úcte k nemu aj na západe svedčí Rímske martyrológium.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa VHL spracoval Ján Sabol

  • 08. apríl – Svätí apoštoli Herodión, Agabus, Rúfus, Asynkrit, Flegont a Hermés. Náš svätý otec Celestín, rímsky pápež.

    Svätí apoštoli Herodión, Agabus, Rúfus, Asynkrit, Flegont a Hermés

    Títo apoštoli patrili ku skupine sedemdesiatich Ježišových učeníkov. Apoštol Herodion bol príbuzným svätého Pavla a jeho a Petrovým spoločníkom na cestách. Peter a Pavol ho ustanovili za biskupa v Patare, kde sa ho pohania a Židia pokúsili ukameňovať resp. prebodnúť nožom. V čase keď Petra ukrižovali, Herodióna sťali. Apoštola Agaba spomínajú Skutky apoštolov ako proroka z Júdska, ktorý predpovedal Pavlovo uväznenie. Podľa tradície pôsobil vo viacerých krajinách. Rúfus sa spomína v Pavlovom Liste Rimanom. Podľa Markovho evanjelia bol synom Šimona z Cyrény a biskupom v Tébach. O Asynkritovi sa tiež píše v Liste Rimanom (Rim 16,14). Bol biskupom v Hyrkanii v Malej Ázii. Aj svätých Flegonta a Hermésa spomína List Rimanom. Flegont bol biskupom v meste Marathon v Trácii a svätý Hermes bol biskupom v Dalmácii.

    Náš svätý otec Celestín, rímsky pápež

    Jeho meno má latinský pôvod a znamená „nebeský“. Celestín bol pápežom v rokoch 422 až 432. Úspešne bojoval proti heréze pelagianizmu v Anglicku, keď tam poslal Germana z Auxerre. Proti semipelagianizmu v Gálii zakročil tak, že obhajoval náuku a osobu svätého Augustína. V roku 431 poslal Palládia s úlohou pokresťančovať do Írska. V roku 430 zvolal proti Nestorovi rímsky koncil, na všeobecnom koncile v Efeze z roku 431 ho zastupovali traja legáti. Keď v roku 432 zomrel, pochovali ho na nádvorí Chrámu svätej Priscily. V roku 817 preniesli jeho pozostatky do rímskeho Chrámu svätej Praxedy.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa www.glaubenszeugen.de, LThK, VHL spracoval Ján Sabol

  • 07. apríl – Náš prepodobný otec Juraj, mytilénsky biskup. Svätý mučeník Kalliopius.

    Náš prepodobný otec Juraj, mytilénsky biskup

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „roľník“. Medzi dvadsiatimi siedmimi národnými svätcami ostrova Lesbos v Egejskom mori vyniká aj svätý Juraj. Nie je známe, či bol rodákom z ostrova. V mladosti sa stal mníchom, neskôr arcibiskupom v hlavnom meste ostrova v Mytilénach. Počas obdobia obrazoboreckých sporov, ktoré vypukli v roku 726, sa zasadzoval za zachovanie úcty k ikonám. Ostrov Lesbos sa stal útočiskom prenasledovaných obrancov ikon, ku ktorým patrila aj cisárovná Teodora. Juraj sa venoval aj sociálnej činnosti, staral sa o hladujúcich a chudobných. Zomrel 4. apríla v roku 787. Jeho telo pochovali v metropolitnom chráme v Mytilénach.

    Svätý mučeník Kalliopius

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „dobre nábožný“. Kalliopios je mučeník z cilicíijskeho mesta Pempeiopolis. Pochádzal z mesta Perge v Pamfýlii. Ako uvádza životopisná legenda, počas prenasledovania kresťanov za cisára Maximiána zomrel ako mučeník. Ukrižovali ho hlavou nadol.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa BBKL, LThK spracoval Ján Sabol

  • 06. apríl – Náš otec svätý Eutychios, konštantínopolský arcibiskup. Odchod do večnosti nášho otca svätého Metoda, učiteľa Slovanov.

    Náš otec svätý Eutychios, konštantínopolský arcibiskup

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „šťastný“. Dnešný svätec sa narodil okolo roku 512 vo Frýgii. Študoval v Konštantínopole, stal sa kňazom v meste Amaseia, neskôr aj mníchom a predstaveným kláštora. V roku 552 ho cisár Justinián I. (527-65) ustanovil za konštantínopolského patriarchu. Eutychios so zápalom odsúdil tri kapitoly, na synode v roku 553. Tie označovali osobu a diela Teodora z Mopsuestie, spisy Theodoreta z Kyrrhos a list Ibasa z Edesy, ktorých cisár odsúdil v troch kapitolách na edikte v roku 544. V roku 565 Eutychios odmietol cisárov aphthartodoketizmus, mylné učenie vychádzajúce z monofyzitizmu, ktoré tvrdilo, že Kristovo telo ostalo už pred jeho vzkriesením neporušené. Cisár ho preto poslal do jeho bývalého kláštora do vyhnanstva. Za cisára Justína II. (568-78) sa Eutychios po druhýkrát stal patriarchom. Zomrel v roku 582. Odchod do večnosti nášho otca svätého Metoda, učiteľa Slovanov. 6. apríl je v Gréckokatolíckej cirkvi dňom spomienky na zosnutie Cyrilovho brata svätého Metoda. Jeho meno má grécky pôvod a znamená „poriadny“. Metod, krstným menom Michal, sa narodil v Solúne. Ako archón – vládca, riadil slovanskú provinciu. V roku 840 opustil štátnu službu a pod menom Metod sa stal mníchom v Bitýnii a igumenom, predstaveným kláštora Polychron. V roku 860 sprevádzal svojho brata Konštantína k Chazarom. Od roku 863 sa stal najbližším spolupracovníkom brata na Morave a v Panónii. Pápež Hadrián II. ho v roku 868 vysvätil za kňaza a o rok nato ustanovil za arcibiskupa Moravy a Panónie, čím sa obnovilo arcibiskupstvo v Sirmiu a pápež ďalej ustanovil Metoda za legáta, vyslanca Apoštolského stolca u Slovanov. Kvôli politickým zmenám na Morave, po zosadení Rastislava synovcom Svätoplukom v roku 869, odišiel Metod do Panónie. Salzburský arcibiskup Adalwin a jeho sufragánni biskupi, ktorí toto územie považovali za svoje, sa obrátili proti nemu, predvolali ho v roku 870 do Regensburgu pred súd a izolovali ho v Ellwangene. O tri roky neskôr pápež Ján VIII. dosiahol, aby ho prepustili, no zároveň zakázal slovanskú liturgiu. Keď sa Metod v roku 880 pred pápežom obhajoval pred opätovnými obvineniami zo strany biskupov, potvrdil Ján VIII. bulou Industriae tuae Metodove privilégiá, ktoré mu udelil ešte pápež Hadrián II. Práva však Ján VIII. obmedzil a po boku Metoda poveril sufragánneho biskupa z Nitry Wichinga. Pod priamym vedením Ríma sa mal rozvíjať cirkevný život v latinskej a rovnoprávnej slovanskej cirkevnej reči nezávisle od franskej ríšskej cirkvi. Napätia medzi Svätoplukom a Wichingom pretrvávali. V roku 881 bol Metod zrejme istý čas v Byzancii. Po svojom návrate pokračoval v prekladoch biblických, liturgických a cirkevnoprávnych textov, ktoré začal ešte so svojím bratom Konštantínom. Svätý Metod , učiteľ Slovanov zomrel 6. apríla 885 v Starom Meste. Popri svojom bratovi Cyrilovi sa považuje za zakladateľa cirkevnoslovanskej písomnej reči, vychovávateľa a cirkevné knieža.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK spracoval Ján Sabol

  • 05. apríl – Svätí mučeníci Teodul, Agatopod a spoločníci. Naša prepodobná matka Teodora Solúnska.

    Svätí mučeníci Teodul, Agatopod a spoločníci

    Mená Theodul a Agatopod majú grécky pôvod. Teodul znamená „Boží otrok“ a Agatopod „s dobrými nohami“. Diakon Agatopod a lektor Teodul sú solúnski mučeníci zo štvrtého storočia, z obdobia prenasledovania kresťanov za cisára Maximiána (284-305). V Solúne pred sudcom odvážne vyznali kresťanskú vieru, za čo im po krutom mučení priviazali na telo kameň a utopili ich v mori. Ich úcta bola rozšírená aj na Západe, o čom svedčí aj Rímske Martyrológium.

    Naša prepodobná matka Teodora Solúnska

    Jej meno má grécky pôvod a znamená „Boží dar“. Teodora sa narodila okolo roku 812 na gréckom ostrove neďaleko Atén Ejina (v minulosti Aigina). Vpád Arabov z roku 824 ju prinútil utiecť z ostrova do Solúna. Dcéru, ktorá sa jej tam narodila, zasvätila Bohu. Keď jej zomrel manžel, v Solúne vstúpila do tamojšieho kláštora svätého Štefana. Po viac ako 5 desaťročiach kláštorného života zomrela v povesti svätosti 29. augusta 892. Autormi jej životopisu sú Mikuláš Kabasilas a Ján Staurakios.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa VHL, LThK, BBKL spracoval Ján Sabol

  • 04. apríl – Naši prepodobní otcovia Jozef Hymnograf a Juraj z Maley.

     Naši prepodobní otcovia Jozef Hymnograf a Juraj z Maley

    Meno Jozef má hebrejský pôvod a znamená „Boh pridá“. Dnešný svätec sa narodil okolo roku 816 v Syrakúzach na talianskom ostrove Sicília. Okolo roku 827 unikol pred Saracénmi na Peloponézsky polostrov. O štyri roky neskôr sa Jozef stal v Solúne mníchom a neskôr aj kňazom. Keď v roku 841 cestoval z Konštantínopolu do Ríma, aby informoval o obrazoborectve, upadol do rúk pirátov a bol zavlečený na Krétu. Po vykúpení sa vrátil do Konštantínopolu. Tu okolo roku 850 založil kláštor. V roku 858 bol, ako priateľ zosadeného patriarchu Ignáca Konštantínopolského, deväť rokov vo vyhnanstve na Kryme. Od roku 867, za patriarchov Ignáca a Fotia, sa Jozef stal Skeuophylaxom – správcom Chrámu Božej múdrosti v Konštantínopole. Prepodobný otec Jozef Hymnograf zomrel 3. apríla 886. Jeho slávne hymny boli sčasti prevzaté do gréckej liturgie.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, VHL spracoval Ján Sabol

  • 03. apríl – Prepodobný otec a vyznávač Nikita, igumen Médikiovho kláštora.

    Náš prepodobný otec a vyznávač Nikita, igumen Médikiovho kláštora.

    Jeho meno pochádza z gréčtiny a znamená „víťaz“. Predstavený gréckeho kláštora Medikion sa narodil okolo roku 750 v bitýnijskom meste Cézarea. Istý pustovník menom Štefan mu poskytol prvé poučenie o asketizme. Potom Niketas vstúpil do kláštora Medikion, ktorý ležal v blízkosti bitýnijskeho mesta Trigleia. V roku 790 patriarcha Taras, vysvätil dnešného svätca za kňaza. Neskôr sa Niketas stal v spomínanom kláštore predstaveným. Niketas sa venoval výchove mníchov, dbal na liturgiu. Keď cisár Lev V. obnovil ničenie ikon, Niketas bol jedným z tých, ktorí sa mu postavili na odpor. V decembri 814 patril ku skupine duchovných, ktorých cisár predvolal do paláca, kde s cisárom viedli ostrú diskusiu. Po nej sa obrazoboreckému patriarchovi Teodotovi Kassiterasovi síce na krátky čas podarilo získať Niketasa s ďalšími igumenmi a biskupmi na svoju stranu, no netrvalo dlho a Niketas znova obhajoval uctievanie ikon. Musel preto odísť do vyhnanstva na ostrov Prokonnesos a potom na ostrov svätej Glykérie. V exile mu robil spoločníka jeho spolubrat mních Arsenios. Obom adresoval list Teodor Studita. Po smrti cisára Leva V. v roku 820 sa mohol vrátiť do kláštora Medikion. Prepodobný otec a vyznávač Niketas zomrel v roku 824. Jeho obranná reč za uctievanie ikon sa zachovala vo Vatikánskom kódexe. V čase patriarchu Metoda (843-847) ho vyhlásili za svätého.

  • 02. apríl – Náš prepodobný otec Títus Divotvorca. Svätí mučeníci Afianus a Edesius z Lýcie.

    Náš prepodobný otec Títus Divotvorca

    Jeho meno má latinský pôvod a znamená „holub“. Títus je východným svätcom z 9. storočia. Ako uvádza legendou obohatený životopis, bol mníchom v konštantínopolskom kláštore Studion. Neskôr sa stal kňazom a potom aj predstaveným. Aj on trpel preto, že si ctil ikony a odmietal ich odstfaňovanie z chrámov. Keďže sa mu prisudzuje veľké množstvo zázrakov, nosí prívlastok Divotvorca.

    Svätí mučeníci Afianus a Edesius z Lýcie

    Ich mená majú grécky pôvod. Afianus znamená „prepustený“ a Edesius „vodnatý“. Podľa Rímskeho a Hieronymovho martyrológia Afianus a jeho brat Edesius pochádzali zo zámožnej rodiny z lýcijského mesta Gagai. Afianus bol žiakom v meste Berytos, predtým ako tajne opustil svoju pohanskú rodinu. Ubytovanie našiel u Pamfyla a Euzébia z Cézarey. Posledný z nich je autorom správy o Afianovom mučeníctve. Za cisára Maximina a miestodržiteľa Urbana, Afiana utopili. Jeho brat Edesius zomrel krátko po tom. Ich mučenícka smrť spadá do roku 306.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, VHL a www.glaubenszeugen.de spracoval Ján Sabol

  • 01. apríl – Naša prepodobná matka Mária Egyptská. Svätý Prokop.

    Naša prepodobná matka Mária Egyptská

    Jej meno má hebrejský pôvod a znamená „Bohom milovaná“. Jednou z mála historicky overených správ o svätej Márii Egyptskej pochádza od Cyrila zo Skythopolisu (+524). V jeho životopise o svätom Kyriakovi, píše o existencii pustovníčky Márie z Palestíny, ku hrobu ktorej v 6. storočí prichádzali mnohí pútnici. Toto rozprávanie potom obohatil životopis, ktorý, zrejme neprávom, pripísali Sofróniovi z Jeruzalema. Neskoršia byzantská hagiografia použila tento rozšírený životopis a doplnila ho ďalšími údajmi. V životopise obohatenom legendou sa, okrem iného, nachádza aj časť životopisu svätého Pavla Pustovníka, ktorého autorom je Hieronym. Legenda opisuje Máriu Egyptskú ako rodáčku z Alexandrie, ktorá rada zvádzala mužov. Keď sa pridala k pútnikom, ktorí smerovali do Jeruzalema, zažila obrátenie. Robila pokánie za svoje predchádzajúce výstrednosti tak, že žila 47 rokov ako pustovníčka v púšti východne od Jordánu. Keď sa jej rozpadli šaty, za odev jej slúžili vlasy. Po smrti ju pochoval lev a anjeli sprevádzali jej dušu do neba. Jej kult sa vďaka pútnikom rýchlo rozšíril do celého sveta. Ako miesta kultu Márie Egyptskej môžeme spomenúť Rím, Neapol, Kremonu a Mníchov. Časti jej legendou obohateného životopisu sa stali obľúbeným námetom v umení.

    Svätý Prokop

    Začiatok apríla je v Gréckokatolíckej cirkvi zasvätený aj svätému Prokopovi. Meno dnešného svätca má grécky pôvod a znamená „pripravený na boj“. Dnešný svätec Prokop sa narodil okolo roku 1004 v českom Chotoune. Spočiatku bol ženatý. Neskôr vstúpil do kláštora v ríši v Kyjeve. Odtiaľ priniesol liturgické knihy v cyrilike a v Čechách presadzoval slovanský cirkevný jazyk. Dostal sa tak do opozície voči kláštoru v Břevnově. Približne od roku 1030 bol pustovníkom v Sázavskom údolí. Tam založil kláštor s cirkevnoslovanským jazykom. Od roku 1039 sa stal jeho predstaveným. Prokop mal kontakt s českými kniežatami Udalrichom a Břetislavom I. Svätý Prokop zomrel 25. marca 1053. V roku 1204 ho pápež Inocent III. vyhlásil za svätého. V roku 1588 preniesli jeho relikvie zo Sázavy do chrámu Všetkých svätých v Prahe. Odvtedy sa stal 4. patrónom českej krajiny a tiež patrónom ľudí žijúcich v horách. V Čechách sa nachádza viacero pútnických miest svätého Prokopa.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK a VHL spracoval Ján Sabol

Back to top button