Synaxár

  • 25. október – Svätí mučeníci a notári Marcián a Martyrios.

    Svätí mučeníci a notári Marcián a Martyrios

    Meno Marcián má latinský pôvod a znamená „zasvätený pohanskému božstvu vojny Marsovi“ a meno Martyrios má grécky pôvod a znamená „svedok“. Takzvaní svätí notári Marcián a Martyrios boli klerikmi a pracovali u konštantínopolského patriarchu Pavla I. Martyrios bol subdiakonom a Marcián kantorom. Počas ariánskych sporov za cisára Konštancia spoločne s patriarchom opustili mesto a vrátili sa doň, keď bol v Arménsku patriarcha zavraždený. Nato ariáni Marciána a Martyria chytili a sťali mečom. Zomreli v roku 358. Nad ich hrobom vybudovali konštantínopolskí patriarchovia Ján Zlatoústy a Sisinnios I. baziliku. Historickým prameňom pre informácie o ich mučeníckej smrti je úryvok z diela Atanáza Veľkého Historia acephala. Dnešných mučeníkov spomína aj Rímske martyrológium.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, VHL spracoval Ján Sabol

  • Akindyn, mučeník

    DÁTUM SPOMIENKY : 02. NOVEMBER

    CELÝ NÁZOV : SVÄTÍ MUČENÍCI AKINDYN, PEGASIOS, AFTONIOS, ELPIDÉFOR A ANEMPODIST

     

    SYNAXÁR :

    Ich mená sú prekladom ich perzských mien do gréčtiny. Akindyn znamená „neohrozený“, Pegasios „silný“, Aftonios „hojný“, Elpidefór „zdroj nádeje“ a Anempodist „nezlomný“. Akindyn, Pegasios, Aftonios, Elpidefór a Anempodist spoločne s ďalšími kresťanmi zomreli mučeníckou smrťou v Perzii za kráľa Šapúra II (309-379). Traja z nich Akindyn, Pegasios a Anempodist podľa legendy odmietli obetovať modlám. Keď ich mučili, nič sa im nestalo. Kráľ vraj pre svoju krutosť stratil aj reč, ktorú na príhovor dnešných troch mučeníkov získal. No odvďačil sa im ďalším trýznením. Vraví sa, že ich vytrvalosť dokonca spôsobila, že kráľov sluha Aftonios uveril v Krista. Za to ho stihol krutý trest a poprava sťatím. Rovnako popravili aj Elpidefóra, ktorý pochádzal zo vznešeného rodu, lebo sa za troch mučeníkov prihováral. Spolu s nimi popravili aj jeho. Dnešní piati mučeníci zomreli v roku 330.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa Vollständiges Heiligen-Lexikon spracoval Ján Sabol

     

  • 24. október – Svätý mučeník Aretas a spoločníci.

    Svätý mučeník Aretas a spoločníci

    Meno Aretas má grécky pôvod a znamená „dobrodinec“. Aretas bol popredným kresťanom v meste Nadžran v severnom Jemene. Spolu s početným zástupom spoločníkov vo viere sa stal obeťou prenasledovania kresťanov, ktoré uskutočnil júdsky kráľ Himjaritov Dunaan po tom, čo v októbri 523 dobyl ich mesto. Iná životopisná legenda spomína, že Aretas bol miestodržiteľom mesta a na rozdiel od ostatných miest, v jeho meste ľudia neodpadli od viery a kráľovmu nariadeniu vzdorovali. Aretas mal vraj v čase popravy už 95 rokov a spolu s ním zomrelo okolo 340 jeho spoluobčanov, vrátane ženy a jej dieťaťa. Etiópsky kráľ Elesbaas, ktorý kráľa Dunaana porazil, dal na počesť dnešných svätcov vystavať veľkolepý chrám. O úcte k Aretasovi a jeho spoločníkom v umučení aj na západe svedčí Rímske martyrológium.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, VHL spracoval Ján Sabol

  • 23. október – Svätý apoštol Jakub, podľa tela Pánov brat.

    Svätý apoštol Jakub, podľa tela Pánov brat

    Meno Jakub má hebrejský pôvod a znamená „druhorodený“. Jeho matka Mária bola pri Ježišovom ukrižovaní; jeho otec nie je známy. Jakubov druhý prívlastok „Mladší“, ktorý používal iba na začiatku, je odvodený zrejme od jeho nízkej postavy. Na začiatku účinkovania Ježiša sledoval, podobne ako ďalší Ježišovi príbuzní, Ježišovo účinkovanie skepticky. Zjavenie Krista (1Kor 15,7) ho pohlo k viere (Sk 1,14). Po Petrovom úteku sa stal hlavou Jeruzalemskej cirkvi. V sprievode svojej manželky vykonal pravdepodobne misijné cesty v rámci Palestíny (1Kor 9,5). Hoci sám prísne dodržiaval židovské zákony, presadzoval zásadné oslobodenie od zákona pre kresťanov z pohanstva. Napriek tomu sa neprávom mnoho židokresťanov, ktorí propagovali dodržiavanie židovských zákonov, odvolávalo ešte za jeho života na neho. Pre jeho zbožnosť a askézu mu dali ďalší podľa Klemeta Alexandrijského, Jozefa Flávia a Euzébia prívlastok „spravodlivý“. Cirkevný historik Hegesippus uviedol, že iba Jakub sám smel vstúpiť do svätyne, čo naznačuje, že zrejme pochádzal z kňazskej triedy. Židovský veľkňaz Ananos využil v roku 62 v čase Paschy uprázdnený stolec prokurátora, aby dal úspešného Kristovho svedka ukameňovať. Podľa Hegesippa ho sotili z vrcholu Jeruzalemského chrámu a následne kyjakom ubili k smrti. Relikviu jeho hlavy si uctievajú v dóme v talianskej Ancone. Priniesli ju z Konštantínopolu. Neznámy autor vydal pod jeho menom dva listy a evanjelium.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, BBKL, VHL spracovl Ján Sabol

  • 22. október – Svätý apoštolom rovný Aberkios Divotvorca, hierapolský biskup. Siedmi svätí mladíci z Efezu.

    Svätý apoštolom rovný Aberkios Divotvorca, hierapolský biskup

    Jeho meno má grécky pôvod a neznámy význam. Aberkios bol biskup-misionár vo frýgijskom meste Hierapolis. Podľa Rímskeho martyrológia žil za čias cisára Marca Aurélia. Keď rozkaz cisára priniesť obetu modlám dorazil aj do Hierapolisu, Aberkios vraj modly porozbíjal. V celom meste vládol rozruch, hoci sa vďaka jeho divotvorectvu obrátilo mnoho pohanov na kresťanstvo. Ako 72-ročného ho vraj sám pozval cisár do Ríma, aby oslobodil od démonov jeho dcéru Lucillu. Po jej uzdravení pôsobil Aberkios v Sýrii a potom sa vrátil do Hierapolisu, kde mu Boh zjavil kedy zomrie. Ako pokračuje životopisná legenda, Aberkios si sám vykopal hrob, pripravil náhrobný nápis, napomenul ľud k zbožnému životu a ustanovil svojho nástupcu. Zomrel okolo roku 200. Aberkius Divotvorca je možno autorom obranného spisu kresťanskej viery, ktorý bol adresovaný cisárovi. Na ikonách sa znázorňuje v biskupskom rúchu ako stojí v púšti. V pozadí sú hory a on dvíha svoje ruky k nebu, s prosbou za mesto Hierapolis a za prenasledovaných kresťanov.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa VHK, www.heiligenlexikon.de spracoval Ján Sabol

  • 21. október – Náš prepodobný otec Hilarión Veľký.

    Náš prepodobný otec Hilarión Veľký

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „jasný“. Hilarión Veľký sa narodil v roku 291 v meste Tabatha pri Gaze. Všetky informácie o tomto zakladateľovi mníšstva v Palestíne, pochádzajú z biografie napísanej pred rokom 392 svätým Hieronymom, ktorý sa o živote Hilariona dozvedel predovšetkým od Epifánia Salamisa a z niekoľkých poznámok významného neskoroantického cirkevného historika Sozomena. Hilarión ako mládenec a študent v Alexandrii prijal krst. Potom sa na niekoľko rokov stal žiakom svätého Antona, pri ktorom sa naučil odriekavému spôsobu života. Keď sa Hilarión vrátil do vlasti, rozdal svoj majetok a žil ako pustovník v púšti pri Majume. Kvôli početným uzdraveniam tam k nemu začalo prichádzať okrem žiakov aj množstvo núdznych. Hilarión pred nimi utiekol do Egypta, potom z rovnakej príčiny na Sicíliu a Dalmáciu. Posledné roky dožil na samote pri Paphos na Cypre a v roku 371 tam zomrel. Odtiaľ vzal Hilariónov žiak Hesychios tajne jeho pozostatky a preniesol ich do Gazy. Pútnik z talianskej Piacenzy dokazuje vo svojom cestovnom zápisníku z roku okolo 570 existenciu Hilariónovho hrobu v blízkosti Gazy. Mimoriadnej úcte sa Hilarión tešil na Cypre, no aj v Benátkach, Pise a vo Francúzsku. Na západe ho od čias Bédu Ctihodného, teda prelomu 8. storočia, spomínajú všetky zoznamy mučeníkov.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, BBKL spracoval Ján Sabol

  • 20. október – Svätý veľkomučeník Artemios.

    Svätý veľkomučeník Artemios

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „zdravý“. Artemios je mučeníkom, ktorého relikvie si utievali najmä v konštantínopolskom chráme svätého Jána. Obzvlášť ho vzývali pri chorobách. Artemios zomrel zrejme spolu s kňazom Makariom a Eugéniom v Antiochii po dlhých útrapách ako mučeník v roku 363. Legendami podfarbený životopis z 9. storočia, ktorého autorom je Ján z Rodosu, ho chybne stotožňuje s jeho menovcom Artemiom, ktorého Konštantín Veľký poslal ako správcu do Alexandrie. Ten sa stal prívržencom proariánsky naladeného Gregoria Alexandrijského, bol všeobecne nenávideným a Julián Odpadlík ho odsúdil na smrť. Ešte predtým preniesol pozostatky svätých apoštolov Andreja a Lukáša z Achájska do Konštantínopolu. Uložili ich v chráme svätých apoštolov.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, VHL spracoval Ján Sabol

  • 19. október – Svätý prorok Joel. Svätý mučeník Varus. Náš prepodobný otec Ján Rilský.

    Svätý prorok Joel

    Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „Jahve je Boh“. Meno Joel nosí v Starom Zákone viacero osôb, z ktorých vyniká prorok Joel. Úvodná veta rovnomennej prorockej knihy ho predstavuje iba ako syna Fatuela. V Knihe dvanástich prorokov stojí kniha proroka Joela v Mazoretskom texte ako druhá v poradí, v Septuaginte je na štvrtom mieste. Situačne prevláda vykreslenie veľkej celospoločenskej núdze. Prvá a druhá kapitola v dvoch stupňoch znázorňuje vtedy aktuálne premnoženie kobyliek a sucho, a ich dôsledky na človeka a dobytok, naliehavú výzvu k pokániu, pôstu a modlitbe a napokon útechu v podobe prísľubu Božieho požehnania. Druhá časť vykresľuje v apokalyptických sledoch svetový súd nad cudzími národmi v podobe krvavej bitky, ktorý je zarámovaný do prísľubom vyliatia Ducha na celý Izrael na konci vekov a vyhliadkou na rajské požehnanie Júdu. V centre oboch častí stojí myšlienka Dňa Jahveho. V prvej časti má charakter obmedzenej a dočasnej udalosti, v druhej časti kozmického a eschatologického súdneho dňa. Kniha proroka Joela bola ovplyvnená skoršími prorokmi Izaiášom, Ezechielom, Amosom, Sofoniášom. Skaza kobyliek zasa čerpá z knihy Exodus. Kniha proroka Joela vznikla v čase perzského zajatia alebo po ňom, v 4. storočí pred Kristom.

    Svätý mučeník Varus

    Náš prepodobný otec Ján Rilský

    Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „Boh je milosrdný“. Ján Rilský sa narodil okolo rok 876 v bulharskom meste Kjustendil. Bol mníchom a zrejme aj pustovníkom južne od Sofie. Keď sa k nemu začalo pridávať stále viac žiakov, položil základy kláštora Rila. Kláštor aj viedol a ten pod jeho vedením rýchlo rozkvital. Ján Rilský prikladal veľkú vážnosť fyzickej práci mnícha. Sám sa vraj odmietol stretnúť s cárom Petrom, ktorý bol spoluvládcom Bulharska a podporoval mníšstvo, pretože mníchov učil, aby nemali žiaden kontakt so svetskými vládcami. V kláštore, ktorý založil, zomrel v roku 946. O 34 rokom neskôr preniesli jeho pozostatky do Sofie a v roku 1470 z mesta Veliko Tărnovo naspäť do Rily.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, heiligenlexikon.de spracoval Ján Sabol

  • 18. október – Svätý apoštol a evanjelista Lukáš. Náš prepodobný otec Julián Pustovník.

    Svätý apoštol a evanjelista Lukáš

    Náš prepodobný otec Julián Pustovník

    Jeho meno má latinský pôvod a znamená „z pokolenia Juliánov“. Julián Pustovník bol pustovníkom pri rieke Eufrat v oblasti Osroene. Niektorí súčasní historickí bádatelia ho stotožňujú s mníchom z Edessy. Julián žil istý čas na vrchu Sinaj, kde vybudoval baziliku. Počas prenasledovania kresťanov za cisára Valensa svojou prítomnosťou a horlivou vierou povzbudzoval antiochijských katolíkov proti ariánom. Julián Pustovník zomrel okolo roku 380. Svätý Ján Zlatoústy nazýva prepodobného Juliána divotvorcom a hovorí o jeho sláve, ktorú mu preukazovali počas jeho života i po jeho smrti.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, VHL spracoval Ján Sabol

  • 17. október – Svätý prorok Ozeáš. Prenesenie pozostatkov svätého Lazára, ktorý bol štyri dni v hrobe.

    Svätý prorok Ozeáš

    Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „Boh je záchrana“. Ozeáš je prvým z malých prorokov, možno preto, že pochádzal z efraimského kmeňa. Bol synom istého Beeriho. Pôvod Ozeáša ostáva neznámy. Bol mladším súčasníkom proroka Amosa. Podobne ako Amos, aj on pôsobil v Severnom kráľovstve, podľa sekundárnych zdrojov (Iz 1,1) za čias júdskych kráľov od Oziáša po Ezechiáša. Prorok Ozeáš pôsobil aj po vláde izraelského kráľa Jeroboama II. (793-753 p.K.) a jeho činnosť siahala do čias sýrsko-efraimskej vojny, avšak nie až do zániku severného kráľovstva. Pôsobenie proroka Ozeáša možno vymedziť do rokov 750 až 725 pred Kristom. Kniha proroka Ozeáša pozostáva z dvoch zbierok: Prvú časť tvorí cudzia a vlastná správa o manželstve proroka, ktorú predeľujú slová Jahveho. Druhú časť tvorí zbierka karhaní, hrozieb ako aj prísľuby spásy. Zbierka vznikla krátko po Ozeášovej smrti v kruhu jeho žiakov. Počas ďalšieho júdskeho spracovania ju doplnili o novšie časti. Kniha zobrazuje Boží trest pre svoj ľud, ktorý do kultu Jahveho zavádzal kanaánsku modloslužbu, nedostatočne poznal Boha, či sa od neho dokonca odvracal. Ozeášovo ohlasovanie podstatne ovplyvňovali jeho skúsenosti z manželstva. Jeho obraz na významnom mieste v prorockom ohlasovaní používajú aj DeuteroIzaiáš, Jeremiáš a Ezechiel. K obrazu manželstva Ozeáš pridáva obraz vzťahu otca a syna. Izrael sa práve pôsobením zmlúv, kňazov a falošných prorokov stal „Kanaánom“, a tak stratil medzi národmi svoje osobitné postavenie vyvoleného a Bohu zasväteného národa. Na druhej strane je však posolstvo skazy aj posolstvom nádeje a spásy, nového „manželského“ zväzku. Uprostred ohlasovania stojí volanie k tajomstvu Božej lásky, alebo k obráteniu zdôvodnenému jeho svätosťou. Prorok Ozeáš sa tak stal poslom Božej lásky a dobroty presahujúcej ľudské kritériá.

    Prenesenie pozostatkov svätého Lazára, ktorý bol štyri dni v hrobe

    Meno Lazár má hebrejský pôvod a znamená „Boh pomohol“. O Lazárovi, bratovi Marty a Márie z Betánie, podáva správu len evanjelista Ján. Ježiš bol s nimi spriatelený a zrejme ich navštevoval častejšie. Istú dobu pred Ježišovou poslednou Paschou Lazár zomrel, no Ježiš ho vzkriesil z mŕtvych. Preto v neho uverili mnohí a Synedrium sa rozhodlo, že Ježiša a Lazára zabijú. Evanjelista Ján ešte Lazára spomína ako bol v Betánii pri jedle. Ďalšie overené údaje o Lazárovom živote chýbajú. Od 4. storočia Betániu zvykli nazývať Lazarium. Aj dnešný arabský názov Elazarije, odkazuje na Lazára. Z tohto obdobia je dosvedčený aj Lazárov hrob, ku ktorému v neskorších dobách pristavali chrám a miesto viackrát podrobili stavebným zmenám. Od 4. storočia sa v sobotu pre Kvetnou nedeľou konali procesie z Jeruzalema do Betánie. Podľa východnej tradície bol zrejme Lazár biskupom na Cypre v meste Kition. Tam v 9. storočí našli jeho údajný hrob a pozostatky. Tie na príkaz cisára Leva VI. preniesli do Konštantínopolu a umiestnili v tamojšom chráme spravodlivého Lazára. Dnešný deň je spomienkou na túto udalosť. Po dobití Konštantínopolu križiakmi, sa Lazárove relikvie dostali do francúzskeho Marseille. Tieto relikvie sa dnes nachádzajú vo francúzskom meste Autun.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, heiligenlexikon.de spracoval Ján Sabol

  • 16. október – Svätý mučeník Longín Stotník.

    Svätý mučeník Longín Stotník

    Jeho meno má latinský pôvod a znamená „dlhý“. Podľa Pilátových aktov bol Longín buď vojakom, ktorý prebodol pod krížom Ježišov bok, alebo kapitánom, ktorý dozeral na ukrižovanie a Ježiša označil ako Božieho Syna a spravodlivého. Podľa Gregora Nysského sa kapitán Longín neskôr stal biskupom v Kappadócii. Legendami okrášlený grécky životopis predstavuje Longína ako kapitána Gogloty, ktorý strážil aj Ježišov hrob. Ako jeho rodisko uvádza kappadócke mesto Sardales. Spomína jeho kazateľskú činnosť a hovorí o tom, že ho sťali 16. októbra v Kappadócii ešte za vlády Piláta Pontského (26-36). Podobne opisuje Longínov život aj Simeon Metaphrastes. Podľa Rímskeho Martyrológia, ktoré si dnešného svätca pripomína 15. marca, bol Longín vojakom, ktorý Ježišovi prebodol bok. Postupné rozširovanie legendy na západe zjednotilo vojaka s kapitánom, ako o tom svedčia aj mnohé vyobrazenia Ježišovho ukrižovania.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, BBKL spracoval Ján Sabol

  • 15. október – Náš prepodobný otec Eutymios Nový.

    Náš prepodobný otec Eutymios Nový

    Meno dnešného svätca má grécky pôvod a znamená „dobrej nálady“. Mních z mesta Opso v Glácii sa narodil okolo roku 824. Prívlastok Nový má kvôli odlíšeniu od Eutýmia Veľkého, ktorého si východná cirkev pripomína 20. januára. Eutymios bol ženatý, ale rok po svadbe opustil rodisko. Odišiel na vrch Olymp a stal sa tam mníchom. Na Olympe žil asi 15 rokov, potom odišiel na horu Athos, kde sa z neho stal pustovník. Eutymios Nový sa nakoniec usadil neďaleko Solúna a žil na stĺpe ako stĺpnik. 20 kilometrov východne od mesta v roku 870 založil kláštor Peristera, neskôr ešte jeden – ženský – kláštor. Tie viedol 14 rokov ako diakon. Pred svojou smrťou sa usídlil na Hiere, ostrove hory Athos, a tam aj zomrel 15. októbra 898. Jeho pozostatky preniesli do Solúna. Autorom jeho životopisu je jeho žiak, metropolita Bazil Solúnsky.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThKL, BBKL spracoval Ján Sabol

  • 14. október – Svätí mučeníci Nazarios, Gerbasios, Protasios a Celzius.

    Svätí mučeníci Nazarios, Gerbasios, Protasios a Celzius

    Mená dnešných svätcov majú latinský pôvod. Nazarios znamená „nazaretský“, Gerbasios „sluha“, Protasios „popredný“ a Celzius „vysoký“. Nazarios a Celzius sú mučeníkmi z talianskeho Milána zo začiatku Diokleciánovho prenasledovania. Podľa Paulína z Milána našiel biskup Ambróz v roku 395 alebo 397 v záhrade pred mestom Nazariove pozostatky. Boli neporušené, s čerstvou krvou, a odťatá hlava mala ešte bradu a vlasy. Preniesol ich do baziliky apoštolov pred Porta Romana. Baziliku premenovali na San Nazaro Maggiore. Toto meno má podnes. V tom istom čase objavili aj pozostatky svätého Celzia a vybudovali nad nimi baziliku. V polovici 5. storočia vznikol legendárny životopis, podľa ktorého Nazarios ohlasoval evanjelium v Taliansku, Gálii a nemeckom Trieri a spoločne s jeho sluhom Celziom ho za cisára Nera sťali v Miláne. Gerbasios a Protasios sú patrónmi mesta Miláno. O ich živote chýbajú overené historické správy. Ich pozostatky objavil biskup Ambróz 17. júna 386 v bazilike mučeníkov Félixa a Nabora a uložil ich pod oltárom. Ako dôkaz pravosti slúžili chabé spomienky dvoch starcov, veľkosť nájdených tiel, prítomnosť ampulky a uzdravenie slepého počas prenášania ich ostatkov. V ich prípade ide o prvé zdokumentované nájdenie pozostatkov mučeníkov. Ich kult sa rýchlo rozšíril. Od polovice 5. storočia existuje životopis, jeho autorstvo je pripisované Ambrózovi, ktorý robí z dnešných štyroch svätcov synov istého Vitalisa a Valérie. Pôvodné relikvie Gerbasia a Protasia sa nachádzajú pod hlavným oltárom chrámu svätého Ambróza.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, BBKL spracoval Ján Sabol

  • 13. október – Svätí mučeníci Karpos, Papyl a Agatonika. Svätý Niketas Vyznávač z Paflagónie.

    Svätí mučeníci Karpos, Papyl a Agatonik

    Mená dnešných svätcov majú grécky pôvod. Karpos znamená „ovocie“ a Agatonika „láskavá“. Význam mena Papyl je neznámy. Karpa, Papyla a Agatoniku upálili v meste Pergamon. Stalo sa tak za vlády cisára Marka Aurélia alebo cisára Décia. Euzébius poznal pôvodnú správu o ich mučeníctve. Zachovali sa nám iba rôzne prepracované verzie. Latinská redakcia opisuje iba udalosti a na rozdiel od ostatných tvrdí, že Agatonika neskočila sama do ohňa za Karpom a Papylom, ale aj ju – rovnako ako ich – upálili po súdnom procese, ktorý viedol prokonzul.

    Svätý Niketas Vyznávač z Paflagónie

    Jeho meno pochádza z gréčtiny a znamená „víťaz“. Niketas je mních a vyznávač z Grécka z obdobia obrazoboreckých sporov. Pochádzal zo vznešeného rodu a predtým ako sa stal mníchom, bol asi členom ríšskeho súdu za čias cisárovnej Ireny a jej syna Konštantína. Cisárovnú zrejme zastupoval na 7. ekumenickom sneme z roku 787, hoci jeho meno dokumenty snemu nespomínajú. Ako mních žil v kláštore hlavného mesta ríše. Po nastúpení cisára Teofila na trón za obranu uctievania ikon a pravej viery podstúpil mnohé utrpenia a bol vo vyhnanstve. Tam aj zomrel v roku 838. Na ikonách sa znázorňuje ako si uctieva obraz Krista Spasiteľa.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, VHL, OCA spracoval Ján Sabol

  • 12. október – Svätí mučeníci Probus, Tarach a Andronik. Náš otec svätý Martin Milosrdný, tourský biskup.

    Svätí mučeníci Probus, Tarach a Andronik

    Meno Próbus má latinský pôvod a znamená “statočný”, mená ostatných svätcov majú grécky pôvod: Tarach, znamená „hlučný“ a Andronik „víťaz“. Probus, Tarach a Andronik trpeli pravdepodobne v Cilícii počas Diokleciánovho prenasledovania. Rozšírený, a do mnohých jazykov preložený, opis umučenia podrobne vykresľuje vyšetrovanie a popravu. V texte sa uvádza, že je to dokumentárna správa očitého svedka a ešte začiatkom 20. storočia ju považovali za autentickú. Avšak dátum umučenia je pravdepodobne chybný a označenia obcí poukazujú na neskoršie dodatky. Historickú existenciu dnešných mučeníkov dokazuje zriadenie chrámu v 5. storočí ku cti dnešných mučeníkov v blízkosti Mopsuestie a takisto aj prenesenie ich pozostatkov do Jeruzalema 7. mája 483.

    Náš otec svätý Martin Milosrdný, tourský biskup.

    Jeho meno má latinský pôvod a znamená „bojovný“. Askéta, divotvorca a zakladateľ najstaršieho kláštora v západnej cirkvi sa narodil v roku 316 alebo 317 v panónskom meste Sabaria ako syn rímskych tribúnov. Vychovali ho v Pávii, ako 15 ročný vstúpil do rímskej armády. Bol v strážnej jednotke cisára Konštancia, neskôr cisára Juliána. V týchto rokoch sa odohrala vo francúzskom Amiens známa scéna Martinovej dobrosrdečnosti, keď si so žobrákom rozdelil svoj plášť. Ako 18. ročný prijal krst, opustil armádu neďaleko Wormsu a stal sa žiakom Hilária z Poitiers. Vydal sa potom k Dunaju, aby na kresťanstvo obrátil aj svojich rodičov. Hilárius ho zrejme tiež poveril misijnou prácou v rímskej provincii Illyricum, v dnešnom Chorvátsku a časti Albánska a Bosny a Hercegoviny. Keď sa k nemu zle správali ariáni, utiahol sa po krátkom pobyte v Miláne ako pustovník na ostrov Gallinaria pri Janove. Okolo roku 360 prišiel späť do Poitiers k Hiláriovi, ktorý sa vrátil z exilu. V Ligugé založil Martin v roku 361 prvý kláštor Gálie. Napriek nesúhlasu niektorých biskupov ho na podnet ľudu v roku 371 zvolili za biskupa Tours. V blízkosti mesta založil približne o 4 roky neskôr kláštor Marmoutier, ktorý sa stal centrom asketickej kultúry a vzišlo z neho množstvo biskupov. Martin sa venoval misijnej činnosti v prevažne pohanských oblastiach, napomáhali mu jeho dary divotvorectva a schopnosti exorcistu. Jeho misijné cesty prekročili hranice jeho biskupstva. Dostal sa až do Paríža, kde uzdravil chorého na lepru a vo Viennne stretol Victricia a Paulína z Noly. Takisto vyhľadával svetské vrchnosti. Tetradia a grófa Avitiana, cisárov Valentiniána I. a najmä Maxima. Pred a po poprave Prisciliána v roku 386 sa vydal k Maximovi do Trieru, kde si za úprimnú obhajobu Prisciliána získal úctu panovníckeho páru. Počas druhej návštevy musel nadviazať spoločenstvo s prívržencami španielskeho biskupa Ithacia, ktorý chcel, aby štát prenasledoval prívržencov Prisciliána. Neskôr to Martin horko oľutoval. Pre svoju preslávenosť ako divotvorca, svoju asketickú prísnosť a svoj zmysel pre spravodlivosť k stúpencom Prisciliána, narastalo voči nemu nepriateľstvo dokonca aj v skupinách jeho vlastného kléru. Svätý Martin zomrel 8. novembra 397 v Candes počas pastoračnej cesty. Na jeho pohreb v Tours prišli tisícky mníchov a panien a nesčíselný počet ľudu. Martinovo prepojenie asketického mníšskeho ideálu s apoštolátom sa stalo vzorom pre celé mníšstvo na západe.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK spracoval Ján Sabol

  • 11. október – Svätý apoštol Filip, jeden zo siedmich diakonov. Svätý Nektárius, konštantínopolský arcibiskup.

    Svätý apoštol Filip

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „milovník koní“. Diakon a podľa 21. kapitoly knihy Skutkov apoštolov „evanjelista“ (Sk 21,8), čiže ohlasovateľ zvesti o spáse, Filip, bol pravdepodobne helenistom. V Jeruzaleme prijal spolu s ďalšími šiestimi mužmi službu pri obsluhovaní (Sk 6,1-6). Po Štefanovej smrti kázal v Samárii, pokrstil Šimona čarodeja, obrátil etiópskeho komorníka z Kandaky a podľa najstaršej tradície ho pokrstil v En Ed-diwre pri Beth Sur. Potom Filip vykonával misiu v mestách od Azotu (Sk 8,40) po cézarejskú Palestínu, kde sa usídlil so svojimi štyrmi dcérami-pannami, ktoré prorokovali (Sk 21,8). Keď bol Hieronym v roku 385 v Cézarei, ukázali mu Filipov dom a izby jeho dcér. Podľa Klementa Alexandrijského bol Filip tým nemenovaným mužom, ktorý od Ježiša žiadal, aby pred tým, ako ho bude nasledovať, mohol pochovať svojho otca. Názor, že sa zdržiaval v Hierapolise a tam zomrel, vznikol zámenou s apoštolom Filipom. Novšie grécke životopisy informujú, že nakoniec bol biskupom v lýdijskom meste Tralles.

    Svätý Nektárius, konštantínopolský arcibiskup

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „medový“. Nektárius pocházal z Tarzu. Bol senátorom a prétorom. Kvôli jeho jemnosti a schopnosti zmierovať, hoci ešte nebol ani pokrstený, už ho na konštantínopolskom koncile v roku 381 ustanovili za konštantínopolského arcibiskupa namiesto zosadeného Maxima. Vyznanie viery, ktoré Nektárius predniesol počas svojho krstu, zapísali do aktov tohto koncilu. Neskôr ho, zrejme preto, uznali v roku 451 ako Nicejsko-konštantínopolské vyznanie viery. Po potvrdenie voľby šiel do Ríma samotný cisár. Koncil z roku 381 priniesol Nektáriovi a jeho nástupcom veľkú vážnosť, vďaka uznaniu čestného prednostného postavenia po biskupovi Ríma. Nektárius zjednodušil kajúcnu disciplínu okolo roku 390 tak, že zrušil funkciu kajúcneho kňaza. V roku 394 predsedal synode, ktorá prijala uznesenie, že biskupa môže zosadiť iba synoda. Z diel sa zachovala kázeň ku cti Teodora z Euchaity. Konštantínopolský arcibiskup Nektárius zomrel 27. septembra 397. Jeho nástupcom na arcibiskupskom stolci sa stal Ján Zlatoústy.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK spracoval Ján Sabol

  • 10. október – Svätí mučeníci Eulampios a Eulampia. Svätý Bassián.

    Svätí mučeníci Eulampios a Eulampia

    Mená dnešných svätcov majú grécky pôvod a znamenajú „dobré svetlo“. Podľa legendami opradeného životopisu Eulampia umučili vo vriacom oleji spoločne s jeho sestrou Eulampiou. Zomreli v Nikomédii za čias prenasledovania cisára Galéria Maximiána. Obom zasvätili chrám v Konštantínopole. Okrem gréckych synaxárov ich dnes spomína neapolské kalendárium Marmoreum a Rímske martyrológium.

    Svätý Bassián

    Meno dnešného svätca má latinský pôvod a znamená „bozkajúci“. Tento vyznávač viery pochádzal zo Sýrie. Prišiel do Konštantínopolu k cisárovi Marciánovi, ktorý si ho veľmi vážil. Svojím rečníckym umením získal mnohých pre kresťanský život. V Konštantínopole postavil aj kláštor. Vychoval i svätú Matrónu, ktorá neskôr bola predstavenou jedného zo ženských kláštorov v Konštantínopole. Svätý Bassián zomrel okolo roku 453 až 458. Nad jeho hrobom dal cisár Marcián vystavať veľkolepý chrám.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, VHL spracoval Ján Sabol

  • 09. október – Svätý apoštol Jakub Alfejov. Náš prepodobný otec Andronik a jeho manželka Atanázia.

    Svätý apoštol Jakub Alfejov

    Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „druhorodený“. Jakub je synom Alfeja. Jakubov prívlastok, odvodený od mena otca, naznačuje, že ho Ježiš povolal až po Zebedejových synoch. Tradovaný Hieronymov názor, že sa tu jedná o Jakuba, Pánovho brata, sa už väčšinou popiera. Jakub Alfejov vystupuje v Novom zákone iba v zoznamoch apoštolov. V Markovom evanjeliu sa mýtnik Lévi chybne označuje ako syn Alfeja, čo viedlo k mylnej domnienke, že Alfej bol otcom Léviho-Matúša aj Jakuba. Avšak oni dvaja nikdy v zoznamoch apoštolov nevystupujú ako bratia.

    Náš prepodobný otec Andronik a jeho manželka Atanázia

    Mená dnešných svätcov majú grécky pôvod. Andronik znamená „víťaz“ a Anatanázia „nesmrteľná“. Andronik pochádzal z Antiochie v Sýrii. Bol nábožný a pracoval ako spracovateľ striebra. Za manželku si vzal dcéru remeselníka z rovnakého odboru, Atanáziu. Obaja žili zbožne a mali dve deti. Svoj príjem delili na tri časti a len jednu časť si nechávali na vlastné živobytie a pre ďalšie podnikanie. Zvyšné dve tretiny zárobku použili na podporu chudobných a ľudí s nízkym príjmom. Po skorej smrti oboch detí, opustili manželia svoj majetok a šli do Jeruzalema. Tam pri hrobe Ježiša Vykupiteľa konali pobožnosti. Z Jeruzalema viedli ich kroky do Alexandrie v Egypte, aby tam slúžili Bohu v kláštoroch, odlúčení od seba aj od sveta. Ako spomínajú grécke miney po 12 rokoch túžil Andronik opäť vidieť posvätné miesta. Počas cesty vraj stretol Atanáziu, ktorá šla do Jeruzalema za tým istým cieľom. Atanázia Andronika spoznala, no Andronik ju nie, lebo mala mužské šaty. Atanázia sa svojmu manželovi nedala spoznať a takto spoločne vykonali púť po posvätných miestach. Potom vraj ďalších 12 rokov žili v spoločnom kláštore v jednej cele bez toho, aby mních Atanázius prezradil, kým skutočne je. Krátko po smrti svätej Atanázie, zomrel aj svätý Andronik. Obaja zomreli v polovici 5. storočia. O úcte aj na západe svedčí Rímske martyrológium, ktoré ich spomína 9. októbra.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, VHL spracoval Ján Sabol

  • 08. október – Naša prepodobná matka Pelágia.

    Naša prepodobná matka Pelágia

    Jej meno má grécky pôvod a znamená „morská“. Pelágia sa narodila okolo roku 457. Na základe správy údajného svedka, diakona Jakuba, z konca 5. storočia viedla Pelágia, ako herečka a tanečníčka menom Marina, bezuzdný život. Vďaka kázni egyptského biskupa Nonna, ktorý sa zdržiaval v jej rodnom meste v Antiochii, sa obrátila. Pri krste prijala meno Pelágia a odišla do Jeruzalema. Ako pustovníčka žila na Olivovej hore až do svojej smrti. Počas jej života ju považovali za muža, eunucha. Kult k svätej Pelágii je dokázateľný už od roku 530. Na Olivovej hore sa nachádza kaplnka svätej Pelágie. Legendárny životopis svätej Pelágie je kompiláciou správy Jána Zlatoústeho o neznámej sýrskej kajúcničke, útržkami života Pelágie Antiochijskej a motívu ženy, ktorá sa stane mníchom. Prepodobná matka Pelágia je patrónkou komediantov a hercov. (LThK, BBKL, VHL)

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, BBKL, VHL spracoval Ján Sabol

  • 07. október – Svätí mučeníci Sergej a Bakchus. Svätý mučeník Polychronius, presbyter.

    Svätí mučeníci Sergej a Bakchus

    Meno Sergej má latinský pôvod a znamená „sluha“ a meno Bakchus má grécky pôvod a znamená „kričať“. Sergej a Bakchus boli podľa legendami opradenej správy v službách cisára Maximiiána. Pracovali vo vojenskej škole a vynikali odvahou. Oboch povýšili na notárov cisárskeho dvora. Počiatočná priazeň sa zakrátko premenila na nenávisť, keď sa cisár dozvedel, že sú kresťanmi. Nasledovalo mučenie, ktorému Bakchus podľahol. Sergeja sťali. Stalo sa tak v roku 290 v sýrskom meste Rasaph. V roku 431 vybudoval miestny biskup chrám zasvätený dnešným svätcom. Cisár Justinián premenoval mesto na Sergiopolis a zasvätil im chrámy v Konštantínopole a v Acre. V Ríme sa nachádzajú tri chrámy Sergeja a Bakcha. V jednom z nich sú aj relikvie, dovezené zo Sýrie počas križiackych výprav. Časť z nich sa v roku 1354 za cisára Karola IV. dostala do Prahy. Relikvie Sergeja a Bakchusa možno nájsť aj vo Francúzsku v Paríži, Chartres a Angers.

    Svätý mučeník Polychronius, presbyter

    Meno Polychronius má grécky pôvod a znamená „vytrvalý“. Svätec uctievaný najmä na Cypre žil v 4. storočí. Podľa diela Panegyrikon od mníšskeho spisovateľa Neofyta Enkleista z 12. storočia, presbyter Polychronius zomrel s desiatimi spoločníkmi rukami Ariánov. Grécke menológium spomína, že bol kňazom cirkvi v Nicei. Ešte ako lektor sa stal v meste známy svojou nábožnosťou a divotvornosťou. Po Koncile v Nicei v roku 325 sa stal diakonom a neskôr aj kňazom. Odvážne bojoval proti Ariánom. Po smrti cisára Konštantína Veľkého ho za cisára Konštancia vraj pri oltári po premenení prebodli Ariáni tak, že sa jeho krv zmiešala s Eucharistiou. O úcte aj na západe svedčí Rímske martyrológium.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, VHL spracoval Ján Sabol

  • 06. október – Svätý a slávny apoštol Tomáš. Svätá mučenica Heroteida.

    Svätý a slávny apoštol Tomáš

    Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „dvojča“. Meno apoštola Tomáša sa v Novom zákone uvádza vo všetkých štyroch textoch, ktoré vymenúvajú zoznam apoštolov. V Jánovom evanjeliu nosí prívlastok Didymus – dvojča. Nesprávne chápanie tohoto mena viedlo k názoru, že Tomáš je dvojčaťom Ježiša, Eleazára, alebo Lýzie. V apokryfnej korešpondencii Ježiša s kráľom Abgarom, sa nachádza sýrsky dodatok, ktorý Tomáša nazýva Judáš a Tomáš. Podobne aj Tomášovo evanjelium, ktoré pochádza zo Sýrie, nazýva dnešného svätca Dvojča Judáš Tomáš. Podľa týchto apokryfných spisov, vraj s Filipom a Matúšom prijal od Pána po vzkriesení tajné zjavenia, ktoré zaznamenal. Jánovo evanjelium ho opisuje, ako vraví, že je pripravený zomrieť s Ježišom, pri poslednej večeri, ako toho, ktorý nevie, kam Ježiš ide, a napokon pri zjavení sa Ježiša večer dňa vzkriesenia. K zvesti o vzkriesení sa spočiatku správa odmietavo a žiada vidieť a dotknúť sa Ježišových rán. Pretože ho o osem dní neskôr sám Ježiš k tomu vyzval, vyznáva svoju vieru zvolaním: Pán môj a Boh môj.“ Tomáš potom ako prvý nazýva Ježiša výslovne „Bohom“. Nie je pravdepodobné, že by sa dotkol Ježišových rán. Podľa Origena, Klementa a Sokrata, po rozohnaní apoštolov, Tomáš priniesol Evanjelium do Partskej ríše. Hieronymus a Dorotheus okrem Partskej ríše, spomínajú ďalšie národy a Tomášovu smrť umiestňujú do indickej Kalaminy. Podľa nich Tomáš vykonával misiu v Indii a zomrel tam ako mučeník. Okrem Hieronyma to potvrdzuje milánsky biskup Ambróz, Gregor Naziánsky, Nikefor a Paulín z Noly. V Indii sa Tomášovi podarilo priviesť ku kresťanstvu kráľa Gundaphara. Archeologické nálezy mincí, ktoré dosvedčujú existenciu kráľa Gundaphara z prvého storočia, ako aj veľmi stará tradícia o hrobe apoštola Tomáša v Mailapure, sú dostatočným argumentom, že Tomáš v Indii pôsobil. Tomáš zomrel mečom alebo kopijou, podľa Herakleóna prirodzenou smrťou, neskôr ako zomreli Peter a Pavol. Veľkú časť Tomášových relikvií preniesli v 3. storočí do Edessy. Ján Zlatoústy spomína jeho edesský hrob ako jeden zo štyroch známych hrobov apoštolov. Odtiaľ preniesli v roku 1258 jeho relikvie na grécky ostrov Chios a z Chiosu do talianskeho prístavného mesta Ortona, kde sa uctievajú až dodnes.

    Svätá mučenica Heroteida

    Jej meno má grécky pôvod a neznámy význam. Mučenica zo začiatku 4. storočia získala mučenícku korunu v plameňoch ohňa. Za Krista zomrela v Kapadócii.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, VHL, heiligenlexikon.de spracoval Ján Sabol

  • 05. október – Svätá mučenica Charitína.

    Svätá mučenica Charitína

    Jej meno má grécky pôvod a znamená „štedrá“. Charitína je panna z pontského mesta Amisus, v súčasnosti turecké mesto Samsun na pobreží Čierneho mora. Ako spomína životopisná legenda. Charitína sa stala v detstve sirotou. Adoptoval si ju kresťan Claudius. Po sľube panenskej čistoty, viedla nábožný život v modlitbe, pôstoch a štúdiu svätého písma. Keďže sa nebála ohlasovať evanjelium, za vlády cisára Diokleciána zomrela v Amise ako mučenica. Jej telo hodili do mora.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa VHL, OCA, glaubenszeugen.de spracoval Ján Sabol

  • 04. október – Svätý hieromučeník Hierotej, aténsky biskup. Náš prepodobný otec Ammon.

    Svätý hieromučeník Hierotej, aténsky biskup

    Meno dnešného svätca má grécky pôvod a znamená „svätý Boh“. Hierotej, biskup v Aténach a mučeník, bol údajne učiteľom Dionýza Areopagitu. Ten v spise De divinis nominibus Hieroteja často spomína. Spoločne s Jakubom mladším a Petrom ich nazýva „poprednými a dôstojnými teológmi“, ktorí boli pri zosnutí Panny Márie. A Hierotejovi, popri Pavlovi, ďakuje za teologické vzdelanie. Dvom údajným spisom Hieroteja pripisuje Dionýz Areopagita autoritu podobnú Svätému Písmu. Nazýva ich teologickými základnými náukami. Okrem Dionýza, staršia literatúra z apoštolských čias Hieroteja nespomína. Údajné Hierotejove spisy sú silne ovplyvnené Proklom, novoplatónskym filozofom z 5. storočia, čo naznačuje existenciu neznámeho autora, ktorý si chcel zabezpečiť autoritu používaním Hierotejovho mena.

    Náš prepodobný otec Ammon

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „svieži vánok“. Prepodobný Ammon sa narodil v roku 288 v Egypte. Pochádzal z bohatej rodiny z Alexandrie. Po smrti svojich rodičov sa na naliehanie svojho strýka ako dvadsaťdva ročný oženil. Vzal si pannu zo vznešeného rodu, po tom, ako sa obaja zaviazali sľubom vzájomnej zdržanlivosti. Po osemnásťročnom spoločnom manželstve naplnenom modlitbami a dobrými skutkami, nastal po smrti príbuzných a priateľov v živote manželov zvrat. Ammon odišiel do nitrijského hornatého kraja, južne od Alexandrie na západnom pobreží delty Nílu. Jeho manželka, ktorá s odlúčením súhlasila, zhromaždila v ich dome veľký počet zbožných panien, ktoré pod jej vedením napodobňovali najznámejších pustovníkov v skutkoch pokánia a čností. Jej manžel Ammon sa stal prvým pustovníkom, ktorý začal bývať na vrchu Nitria. Tam sa postupne okolo neho zhromaždilo asi päťsto pustovníkov. Bývali tu v chatrčiach z pálených tehál jednotlivo, alebo spoločne. Prácou si získavali jedlo a šatstvo. Počas večera spievali hymny a žalmy a sobotu a nedeľu sa schádzali v priestrannom chráme na spoločných bohoslužbách. Za 22 rokov sa vďaka Ammonovi stala púšť okolo nitrijských hôr veľmi preslávená. Ammon bol súčasníkom a priateľom svätého Antona. Aj jeho vplyvom sa ku koncu 3. storočia vytvorila mníšska kolónia zvaná „Božie mesto“ s päťdesiatimi kláštormi a piatimi tisíckami mníchov. Svätý Ammon sa spoločne so svätým Antonom považuje za zakladateľa mníšstva. Dnešný svätec zomrel vo veku 62 rokov v roku 350.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, VHL, www.heiligenlexikon.de spracoval Ján Sabol

  • 03. október – Svätý mučeník Dionýz Areopagita.

    Svätý mučeník Dionýz Areopagita

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená zasvätený „gréckemu bohu vína a plodnosti Dionýzovi“. Dionýz bol vlastníkom Areopágu v Aténach. Ako spomínajú Skutky apoštolov, Pavol ho obrátil v Aténach na kresťanstvo (Sk 17, 34). Vtedy tam Pavol očakával svojich spoločníkov Sílasa a Timoteja. Podľa správy cirkevného historika Euzébia z Cézarey sa Dionýz stal prvým biskupom v Aténach a zrejme zomrel ako mučeník. Grécke miney uvádzajú, že ho okolo roku 95. zaživa upálili v Aténach. Okolo roku 500 pod pseudonymom dnešného svätca vydával neznámy autor, pravdepodobne zo Sýrie, spisy. Z nich sa zachovali štyri rozpravy a 11 listov adresovaných apoštolovi Jánovi a biskupom Títovi a Polykarpovi. Rozvíjaná náuka sa pohybuje okolo dvoch pólov, a to náuky o neschopnosti úplného poznania Boha, takzvanej negatívnej teológie, a od nej daného hierarchického poriadku celého bytia. Od úplne transcendentného Boha, cez čisto duchovné bytie anjelov, duchovno-telesné bytie ľudí, až po matériu. Hierarchicky usporadúva aj zbory anjelov a aj cirkevnú organizáciu. Rovnako aj duchovnú cestu k Bohu, takzvané „zbožstenie“, delí do troch stupňov: očistenie, osvietenie a zjednotenie. Pseudodionýzove spisy mali obrovský vplyv najmä na teológiu západu. Opierali sa o ne Ján Scotus, Albert Veľký, Tomáš Akvinský, majster Eckhard, Ján z Kríža a ďalší. Po zistení, že autor nebol Pavlovým učeníkom, na poli mystickej teológie sa v posledných storočiach zmenšila autorita spisov.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa BBKL, LThK, VHL spracoval Ján Sabol

  • 02. október – Svätý hieromučeník Cyprián. Svätá mučenica Justína.

    Svätý hieromučeník Cyprián. Svätá mučenica Justína

    Mená dnešných svätcov majú latinský pôvod. Cyprián znamená „cyperský“ a Justína „Justova“. Cyprián a Justína zomreli spoločne s Teoktistom ako mučeníci. Začiatkom 4. storočia ich sťali v Nikomédii za čias cisára Diokleciána. Ako spomína životopisná lengenda Cyprián bol pôvodne čarodejníkom. Márne, aj za pomoci kúziel, sa uchádzal o ruku Justíny, peknej kresťanskej ženy z Antiochie. Pre svoju nemohúcnosť sa obrátil a kajal sa. Neskôr sa z neho stal biskup v Antiochii. Svätá Justína odišla do kláštora a stala sa tam predstavenou. Táto legenda o obrátení však nie je historicky overená a vznikla na základe viacerých literárnych predlôh. No sama sa stala predlohou pre ďalšie literárne spracovania. Prvé poetické spracovanie vytvorila byzantská cisárovna Teodora Atenais. Rovnako ju v 17. storočí použil aj španielsky barokový básnik Pedro Calderón de la Barca. K neskorším redakciám legendy patrí Cypriánovo pokánie a mučeníctvo. V latinčine, gréčtine, arabčine, etiópčine sa zachovali Cypriánove modlitby.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, BBKL spracoval Ján Sabol

  • 01. október – Presvätá Bohorodička Ochrankyňa (Pokrov). Náš prepodobný otec Roman Sladkopevec.

    Sviatok Presvätej Bohorodičky Ochrankyne

    Dnešný sviatok je spomienkou na zázračné zjavenie sa Bohorodičky v Konštantínopole v polovici 10. storočia. Podľa tradície vtedy mesto ohrozovali moslimovia. Veriaci kresťania sa zhromaždili v chráme a prosili o záchranu. Medzi nimi bol aj prepodobný Andrej, Slovan, ktorého predali ako otroka do Konštantínopolu. Práve on sa stal svedkom zjavenia. Keď pozdvihol oči, uvidel svätú Pannu ako zostupuje v sprievode zástupov anjelov. Andrej nebol jediný, kto bol toho svedkom. Videl to aj Epifanius, Andrejov učiteľ. Bohorodička si pokľakla a dlho sa modlila. Potom vzala závoj z hlavy a rozprestrela ho nad modliacimi sa v chráme, ako symbol ochrany pred nepriateľmi. Keď Andrej a Epifanius oznámili zhromaždeným zázračné zjavenie, útočníci bez preliatia krvi opustili brány Konštantínopolu. Pôvod dnešného sviatku siaha do 12. stor. do Ruska a začal sa sláviť na podnet ruského kniežaťa Andreja Bogoľubského. Za jeho panovania vystavali roku 1165 legendárny chrám Presvätej Bohorodičky Ochrankyne pri sútoku riek Nerľ a Kľazma vo Vladimírskej oblasti. V roku 1992 sa chrám stal svetovým dedičstvom UNESCO. Presvätej Bohorodičke Ochrankyni je zasvätená aj Katedrála sv. Vasilija Blaženého, ktorú dal postaviť cár Ivan Hrozný na Červenom námestí v Moskve.

    Náš prepodobný otec Roman Sladkopevec

    Gréckokatolícka cirkev nám počas sviatku Presvätej Bohorodičky ochrankyne pripomína aj prepodobného otca Romana Sladkopevca. Meno Roman má grécky pôvod a znamená „Riman“. Najvýznamnejší básnik kondákov z ranobyzantského obdobia sa narodil koncom 5. storočia v Emese, v súčasnosti sýrske mesto Hims. Spočiatku bol diakonom v chráme Vzkriesenia v Bejrúte. Za čias byzantského cisára Anastázia I. prišiel do Konštantínopolu a stal sa klerikom v chráme Presvätej Bohorodičky „en tois Kyru“. Podľa legendy mu Presvätá Bohorodička prikázala prehltnúť zvitok, tak bol obdarovaný básnickým nadaním. Tento motív je častý aj na ikonách. Jeho prvým ovocím mala byť pieseň „Hé parthénos sýmeron“ – „Dnes Panna rodí večného Boha”. Prameňmi pre jeho tvorbu boli popri svätom písme diela Efréma Sýrskeho, Bazila Cézarejského, Bazila Seleúckeho, Jána Zlatoústeho a ďalších. Jeho hymny sa vzťahujú na veľké sviatky, ako Vianoce a Veľká Noc, biblické udalosti ako Jozef v Egypte, Judášova zrada, Petrovo zapretie, či Mária pod krížom. Písal aj hymny k svätým, 40 mučeníkom zo Sebasty, či tematizoval posledný súd. Svätý Roman Sladkopevec je možno aj autorom presláveného hymnu – Akatistu k Presvätej Bohorodičke. Bohatstvo obrazov, umelecká skladba, jazykové zloženie a dramatický dialóg povyšujú niektoré jeho hymny do pozície literatúry s celosvetovou hodnotou. Melódie, vďaka ktorým nosí prívlastok Sladkopevec, sa žiaľ nezachovali. Z viac ako tisíc hymnov je dnes známych 85, ktoré nosia jeho meno a šesťdesiat z nich sa v súčasnosti považuje za autentických. Obdobie tvorby Romana Sladkopevca spadá do rokov 530 až 555. Prepodobný Roman Sladkopevec zomrel okolo roku 560 v Konštantínopole. Svedectvá o jeho vplyve sa zachovali ešte z polovice 7. storočia.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa www.heiligenlexikon.de, www.wikipedia.org LThK spracoval Ján Sabol

  • 30. september – Svätý hieromučeník Gregor, biskup Veľkého Arménska.

    Svätý hieromučeník Gregor, biskup Veľkého Arménska

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „ostražitý“. Apoštol Arménska a zakladateľ arménskej národnej cirkvi sa narodil okolo roku 240. Podľa arménskych prameňov pochádzal zo vznešenej rodiny. Jeho otec Anag bol arménskym kniežaťom. Po tom, čo jeho otec mal na podnet perzkého kráľa Ardašíra zavraždiť svojho príbuzného arménskeho kráľa Chosrova, upadla celá rodina do nemilosti. Len vďaka dojke Sofii sa Gregor ako jediný z rodiny zachránil. V Kappadócii, kam utiekol, prijal kresťanstvo a znova sa vrátil do Arménska. Po svadbe a narodení dvoch synov sa stal pustovníkom a začal v Arménsku svoju misionársku činnosť. Najskôr ho odmietali, mučili i väznili, no potom sa mu poradilo získať kráľa Tiridata a ďalších vplyvných ľudí na svoju stranu aj pre kresťanstvo, ktoré povýšili za štátne náboženstvo. Stalo sa tak v roku 301. Na kráľovu žiadosť cézarejský biskup Leontios ustanovil Gregora za Katolikosa, najvyššieho arménskeho biskupa. Za jeho pôsobenia mnoho ľudí vrátane šľachty, prijalo kresťanstvo, tak začali vznikať aj prvé chrámy, kláštory a školy. Gregor usporiadal cirkevnú správu, aj preto sa nazýva apoštolom Arménska. Gregor vraj sprevádzal kráľa Tiridata k cisárovi Konštantínovi Veľkému, keď prijal kresťanstvo. Vrelo ich vtedy prijal aj pápež Silvester. Po 31 rokoch arcibiskupskej služby, posledné roky života prežil Gregor v samote v jaskyni Mania v hornoarménskej provincii Daranalia. Zomrel okolo roku 332. V roku 1837 prijal pápež Gregor XVI. dnešného svätca do rímskeho kalendára a ako deň spomienky určil 1. október.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, BBKL, VHL spracoval Ján Sabol

  • 29. september – Náš prepodobný otec Kyriak Pustovník.

    Náš prepodobný otec Kyriak Pustovník

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „od Pána“. Dnešný pustovník sa narodil 9. januára 449 v Korinte. Ako 17-ročný prišiel do Palestíny a prijal mníšsky odev od Eutýmia Veľkého. Bol však primladý na to, aby ho mnísi, združení okolo Eutýmia, prijali. Tak sa stal žiakom Gerazima. Po učiteľovej smrti sa Kyriak vrátil do lavry svätého Eutýmia. Kvôli origenistickým sporom mníchov lavry s Teoktistom Hegumenom ju opustil a utiahol sa do takzvanej starej Lavry Suka neďaleko Betlehemu, kde prijal kňazstvo. Po 39 rokoch odišiel do samoty. Po živote v pustovniach Natufa, Rubba a Sisakím, ho 93-ročného pozvali mnísi lavry Suka na pomoc proti Origenistom a ich rečníkovi Nonnovi. Keď Nonnos zmizol, vrátil sa Kyriak. už ako 98 ročný starec, do pustovne v Susakím. O osem rokov neskôr (od roku 555) žil v jaskyni svätého Charitóna. Zdá sa, že Kyriak bol aj Hymnografom. Predpokladá sa, že je autorom hymnu o vzkriesení Lazára. Hoci ho historické pramene nazývajú „abbas“, je otázne, či bol aj igumenom (predstaveným). V ikonografii sa zobrazuje ako starec so špicatou bradou podľa typu Eremitu, pustovníka. Pretože dlho žil v samote nosí prívlastok Pustovník.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, BBKL spracoval Ján Sabol

  • 28. september – Náš prepodobný otec a vyznávač Charitón.

    Náš prepodobný otec a vyznávač Charitón

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „štedrý“. Predstavený a zakladateľ viacerých mníšskych kolónií v Palestíne pochádzal, podľa vlastnej biografie z mesta Ikonion, v súčasnosti mesto Konya v juhozápadnom Turecku. V jeho rodisku ho pre kresťanskú vieru za vlády cisára Aureliána kruto mučili a väznili až do smrti cisára. Po oslobodení sa vybral do Palestíny. Počas púte do Jeruzalema ho zajali zbojníci. Z jaskyne, v ktorej sa zázračne vyslobodil z rúk zbojníkov, spravil Pharanskú lavru. Zbojníci sa vraj otrávili jedom hada, keď počas ich neprítomnosti vstrekol jed do nádob s vínom. Charitón neskôr založil aj Lavru Duha pri Jeruzaleme a Lavru Suha pri Jerichu. Prepodobný otec a vyznávač Charitón zomrel v pokročilom veku okolo roku 350. Rímske martyrológium jeho meno nespomína.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, VHL spracoval Ján Sabol

  • 27. september – Svätý mučeník Kallistrat a jeho spoločníci.

    Svätý mučeník Kallistrat a jeho spoločníci

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „nádherná armáda“. Dnešný mučeník trpel za vlády cisára Diokleciána spoločne s ďalšími 49 vojakmi. Grécke miney uvádzajú, že pochádzal z Chalcedónu a jeho predkovia, z ktorých jeden bol prítomný pri ukrižovaní, prijali vieru od apoštolov. Osobný príklad vojaka Kallistrata posmelil aj ďalších vojakov vyznať kresťanskú vieru. V Ríme ich po mučení rozštvrtili. Kallistratov kláštor v Konštantínopole je však zasvätený inému rovnomennému svätcovi.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, VHL spracoval Ján Sabol

  • 26. september – Odchod do večnosti svätého apoštola a evanjelistu Jána Teológa. Náš otec svätý Euzébius, rímsky pápež.

    Odchod do večnosti svätého apoštola a evanjelistu Jána Teológa

    Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „Boh je milosrdný“. Podľa synoptických evanjelií boli Ján a jeho brat Jakub Starší synmi Zebedeja a Salome z Betsaidy. Obaja boli rybármi na Tiberiadskom jazere. Ich spoločníkmi pri práci boli Šimon a Ondrej. Ježiš ich spoločne povolal za svojich učeníkov. Obaja Zebedejovi synovia, ktorí sa v zoznamoch apoštolov uvádzajú spoločne, sa spolu s Petrom tešili výsadnému postaveniu. Ježiša sprevádzali pri vzkriesení Jairovej dcéry, počas premenenia na hore a v Getsemanskej záhrade. Markovo evanjelium nazýva oboch bratov „Boanergés“ – Synovia hromu. V Skutkoch apoštolov pôsobí Ján spoločne s Petrom. Túto tradíciu potvrdzuje aj list Galaťanom, ktorý ich oboch spoločne s Jakubom, Pánovým bratom, označuje ako „stĺpy“. Jánovo evanjelium podstatne rozširuje poznatky o dnešnom svätcovi, apoštolovi Jánovi. Predpokladá sa, že „učeníkom, ktorého miloval Ježiš“ a „iným učeníkom“ je práve Zebedejov syn Ján. Aj tu vystupujú obaja hlavní učeníci Peter a Ján spoločne, akoby v určitej „konkurencii“, ktorá nespočíva medzi „Úradom“ a „Duchom“, ale vychádza z ocenenia apoštola Jána. Ján pochádzal zo školy Jána Krstiteľa, bol Ježišovým dôverníkom, stál pod jeho krížom a Ježiš ho uviedol do synovského vzťahu s Máriou. Zo záveru evanjelia možno usúdiť, že Ján sa dožil vysokého veku. O ďalšom Jánovom pôsobení a živote podávajú správu starokresťanské tradície. Už Justín z druhého storočia považuje apoštola Jána za autora knihy Zjavenia. Dionýz z Alexandrie tento názor síce neskôr, kvôli rozdielnemu štýlu spochybňuje, no napriek tomu sa ustálil tradičný názor, podľa ktorého apoštol Ján pôsobil v Efeze a za čias cisára Domiciána ho poslali do vyhnanstva na ostrov Patmos, kde napísal knihu Zjavenia. Odtiaľ sa potom vrátil do Efezu a tu napísal evanjelium. Ako veľmi starý, za čias cisára Trajána, zomrel. Jánov prívlastok “Teológ (csl. Bohoslov)” sa datuje až od 4. storočia. Začiatok úcty k apoštolovi Jánovi sa spája s kultom pri jeho hrobe v Efeze.

    Náš otec svätý Euzébius, rímsky pápež

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „statočný“. Euzébius, ktorý sa uctieva ako mučeník, bol pápežom necelé štyri mesiace. Jeho pontifikát trval od 18. apríla do 17. augusta 308, alebo 309. Spor o znovuprijatie kresťanov, ktorí odpadli od viery počas prenasledovania kresťanov za cisára Diokleciána, a ktorý začal za pápeža Marcela, pokračoval aj za pápeža Euzébia. Hlavou násilnej opozície proti pápežovi Marcelovi aj Euzébiovi bol Heraklius. Ten odmietal, aby odpadlíci mohli oľutovať svoje hriechy. Pápež Euzébius učil úbohých, ako oplakávať svoje hriechy. Tak uvádza aj náhrobný nápis, ktorý vyhotovil pápež Damazus. Cisár Maxencius poslal Heraklia a pápeža Euzébia do vyhnanstva na Sicíliu. Tam pápež Euzébius zakrátko zomrel. Pochovali ho v Kalixtových katakombách.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK spracoval Ján Sabol

  • 25. september – Naša prepodobná matka Eufrozína.

    Naša prepodobná matka Eufrozína

    Jej meno má grécky pôvod a znamená „priateľská“. Podľa legendami opradeného životopisu Eufrozína bola dcérou bohatého a zbožného Pafnutia z Alexandrie. Ako spomína životopisná legenda, Eufrozína sa narodila ako ovocie modlitieb po dlhoročnom bezdetnom manželstve. Aby sa nemusela vydávať a zachovala si panenstvo, ukryla sa, preoblečená za muža, v mužskom kláštore s menom Smaragdus. Do kláštora si vraj chodil po radu aj otec dnešnej svätice, no dcéru, aj keď s ňou rozprával, nespoznal. Podľa legendy sa sama dala dať otcovi spoznať v deň svojej smrti. Po 38 rokoch mníšskeho života Eufrozína v kláštore zomrela. Stalo sa tak okolo roku 470. Rímske martyrológium spomína Eufrozínu 1. januára.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, VHL spracoval Ján Sabol

  • 24. september – Svätá prvomučenica a apoštolom rovná Tekla.

    Svätá prvomučenica a apoštolom rovná Tekla

    Jej meno má grécky pôvod a znamená „Božia sláva“. Ako uvádza životopisná legenda, Tekla bola dcérou váženého občana mesta Ikónium v Lykaónii. Podľa apokryfného spisu Acta Pauli et Theclae bola Tekla žiačkou a spoločníčkou svätého Pavla. Pavol ju svojimi kázňami obrátil na kresťanstvo v jej rodisku, v meste Ikonium, kde sa zdržal dlhšiu dobu. Gregor Nysský spomína, že svätý apoštol spolu s vierou vlieval novoobráteným aj lásku a predsavzatie k panenskému životu. Tekla sa po prijatí viery začala deliť s chudobnými a zrušila svoje zasnúbenie. Ján Zlatoústy používal príbeh svätej Tekly, keď bohatým svojej doby vyčítal, že nie sú voči chudobným dostatočne štedrí. Ženích vzplanul v hneve a Pavla uväznili. Keď ho Tekla v noci navštívila, odsúdili ju na trest smrti upálením a Pavla hneď vyhnali z mesta. Keď počas popravy búrky a krúpy zabránili upáleniu Tekly, dievčinu prepustili na slobodu. Na ceste do Dafné stretla Pavla, ktorý ju vzal so sebou do Antiochie. Tam sa do Tekly zaľúbil sýrčan Alexander. Keď ho odmietla, dosiahol, že Teklu odsúdili na boj v aréne so zvieratami. Keď Tekla skočila do jamy s vodou, aby prijala krst, zvieratá ju nechali na pokoji. Po prepustení sa o ňu starala Tryphaina, ktorú neskôr nazývajú aj kráľovná. Tekla následne sprevádzala Pavla do Myry a potom sa vrátila do Ikónia, kde sa pokúsila obrátiť svoju matku. Nakoniec jej cesta viedla do Seleúcie, kde zomrela pokojnou smrťou. Najstarší záznam o úcte k svätej Tekle pochádza z polovice 4. storočia z okolia Seleúcie, hlavného pútnického miesta k nej, kde sa nachádzal jej hrob. Cisári Zeno a Justinián vystavali na počesť svätej Tekly v Seleúcii veľkolepý chrám. Na východe si svätú Teklu ctia ako prvú ženskú mučenicu. Ďalšie miesta úcty sa nachádzajú ako na východe, tak aj na západe. V okolí Jeruzalema, v Líbyi, na Cypre, v Ríme, Miláne a vo Švajčiarsku.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, VHL spracoval Ján Sabol

  • 23. september – Počatie úctyhodného a slávneho proroka, predchodcu a krstiteľa Jána

    23.09. Počatie úctyhodného a slávneho proroka, predchodcu a krstiteľa Jána

    Syn židovského kňaza Zachariáša a Alžbety bol už od materského lona naplnený Svätým Duchom. Ako veľký askéta bol predurčený pripraviť ľud  na príchod  Božieho kráľovstva. Jeho domovom bolo mesto Enkarim v hornatom judejskom kraji, 7,5  kilometra západne od Jeruzalema.

    V 15. roku vlády Tibéria okolo roku 28 nasledoval Božie volanie a  začal hlásať krst na odpustenie hriechov a priblíženie sa  Božieho kráľovstva. Ako miesta jeho pôsobenia sa uvádzajú púšť v okolí Jordánu, Betánia a Ainon pri Salime. Jánovo účinkovanie sprevádzajú zástupy ľudí. Okrem toho zhromaždil okolo seba skupinu učeníkov, ktorých učil pôstu a modlitbe.

    Pri svojom krste Ježiš  Jána  uistil o svojom mesiášskom poslaní. Ježiš  považuje Jána   za viac ako proroka. Označil ho za posla, ktorý  oznamuje príchod Boha, nazval ho  znovuprichádzajúcim  Eliášom.

    Popri sviatku počatia Presvätej Bohorodičky svätou Annou sa jedná o jediného svätca, ktorého počatie sa v cirkevnom roku Gréckokatolíckej cirkvi slávi. Šiesť sviatkov Jána Krstiteľa počas liturgického roka, ako aj slávenie jeho počatia, majú  zdôrazniť aká je Ján, prorok, predchodca a krstiteľ Ježiša Krista dôležitá osoba . V antickom svete bol 23. september dňom začiatku nového roka rovnako ako Konštantínopole a aj vo východných cirkvách. Nebolo to pre rovnodennosť, ale kvôli narodeniu cisára Augusta.

     

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, BBKL spracoval Ján Sabol

  • 22. september – Svätý hieromučeník Fókas, sinopský biskup. Prepodobný Jonáš Presbyter, otec Teofana, tvorcu kánonov, a Teodora Popísaného.

    Svätý hieromučeník Fókas, sinopský biskup

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „tesný“. Mučeník z antického mesta Sinope, v súčasnosti prístavné mesto Sinop v severnom Turecku, bol podľa legendami podfarbeného životopisu údajne synom lodného tesára. Po výsluchu pred prefektom Africanom ho vydali cisárovi Trajánovi. Tam ho mučili a vo vriacom kúpeli zabili. Arcibiskup Ado tvrdí, že Fókasove relikvie preniesli do francúzskeho Vienne.

    Prepodobný Jonáš Presbyter, otec Teofana, tvorcu kánonov, a Teodora Popísaného.

    Jonáš má hebrejský pôvod a znamená „holubica“. Svätý Jonáš bol otcom svätého Teofana, tvorcu kánonov, ktorého si pripomíname 11. októbra a Teodora Popísaného, ktorý je gréckokatolíckom kalendári zapísaný 27 decembra. Jonáš žil čnostným a svätým životom. Jeho obaja synovia sa nebáli priznať sa k vyznávačom ikon v časoch obrazoboreckej herézy. Po smrti svojej manželky Jonáš odišiel do preslávenej Lavry svätého Sávu Posväteného v Palestíne. Presne tam, kde sa mníchmi stali jeho synovia. V kláštore zotrval až do svojej smrti. Boh mu dal dar uzdravovať chorých. Nie je známe, či bol presbyterom už pred vstupom do kláštora. Na ikonách sa znázorňuje, ako kľačí a modlí pred lavrou v púšti a z neba ho žehná Božia ruka.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, VHL, OCA spracoval Ján Sabol

  • 21. september – Svätý apoštol Kodrat z Magnézie.

    Svätý apoštol Kodrat z Magnézie

    Jeho meno má latinský pôvod a znamená „štvorhranný“. Podobne ako Ignác z Antiochie alebo Polykarp, bol aj Kodrat učeník apoštolov a apologéta – obranca viery. No na rozdiel od nich, Kodrát nemal trvalé biskupské sídlo. Zhromaždil roztratenú skupinu kresťanov z Atén, ktorí sa rozpŕchli kvôli prenasledovaniu. Okolo roku 125 predložil cisárovi Hadriánovi Apológiu. Vďaka tomuto dielu sa radí k najvýznamnejším apologétom 2. storočia. V apológii uvádza, že niektorí, ktorých uzdravil a vzkriesil Ježiš, boli ešte jeho súčasníci. Kodrata poznal najmä Euzébius, ktorý vlastnil vydanie jeho rozšírenej Apológie. Kvôli daru prorokovať považovali montanisti Kodrata za svojho predchodcu. Fótios informuje o Aphthartodoketovi a jeho protivníkovi, obaja sa vo svojom spore odvolávajú na Kodrata. V martyrológiu svätého Bédu stojí, – po odvolaní sa na Kodratovo učenie – , že žiadne pokrmy už nie sú zakázané. Apokryfný spis – Jakubov list adresovaný Kodratovi, ho oslavuje ako zapáleného hlásateľa viery. Byzantská tradícia ho považuje za biskupa v Arménsku a v Aténach. Zdá sa, že v naposledy spomenutom meste zomrel ako mučeník.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK spracoval Ján Sabol

  • 20. september – Svätý veľkomučeník Eustatios a spoločníci.

    Svätý veľkomučeník Eustatios a spoločníci

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „trvácny“. Dnešný mučeník bol podľa rímskej legendy armádnym veliteľom v cisárskej armáde Títa a Trajána a volal sa Placidus. Ako uvádza životopisná legenda jeho odvahu v boji vyvažovala miernosť k chudobným. Jeho manželka Trajana, ktorá pochádzala z Ríma, mu porodila dvoch synov. Počas jednej z poľovačiek mal zjavenie. Keď sám prenasledoval jeleňa až do hlbokého lesa, uvidel medzi parohami kríž s Ukrižovaným, ktorý sa mu vraj prihovoril podobne ako apoštolovi Pavlovi. Po tejto udalosti sa obrátil na kresťanstvo spolu s manželkou, ktorá prijala meno Theopista a synmi Agapiom a Aheopistom. Sám si zmenil meno z Placidus na Eustatios. Keď rodina prišla o majetok, vybrali sa do Egypta. Po nešťastnom rozdelení všetkých členov rodiny a ich zázračnom stretnutí sa po niekoľkých rokoch, zomreli v Ríme za cisára Hadriána ako mučeníci. Ich kult je preukázateľný od 8. storočia. Príbeh o zjavení s jeleňom rozpráva Ján Damascénsky. Dnešní svätci sú patrónmi poľovníkov a lesníkov. Na západe potlačil ich kult sv. Hubert. V dnešný deň ich spomína aj Rímske martyrológium.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK a VHL spracoval Ján Sabol

  • . september – Svätí mučeníci Trofim, Sabbatios a Dorymedont. Svätý Teodor z Tarzu, canterburský arcibiskup

    19. 09. Svätí mučeníci Trofim, Sabbatios a Dorymedont

    Mená dnešných svätcov majú grécky pôvod. Trofim znamená „živiteľ“ a  Sabbatios „sobotný“,  no význam mena Dorymedont  je neznámy.

    O dnešných mučeníkoch sa zachovali dve rozdielne legendy. Podľa prvej zomreli za cisára Próba v pizídijskej Antiochii. Podľa Hieronymovho martyrológia Trofima a Dorymedonta umučili v Synnade a Sabbatia  v Antiochii.

    V roku 1907 objavili v Synnade relikviár s nápisom, ktorý sa vzťahuje na Trofima a jeho pozostatky.

     

    (Svätý Teodor z Tarzu, canterburský arcibiskup)

    Gréckokatolícka cirkev nám dnes pripomína canterburského arcibiskupa Teodora z Tarzu. Jeho meno má grécky pôvod a znamená „Boží dar“.

    Teodor sa narodil v roku 602 v rodisku apoštola Pavla, v cilicíjskom meste Tarzus, v dnešnom Turecku. V Aténach získal literárne vzdelanie, neskôr sa stal mníchom v Ríme. Po tom, čo sa na náboženskej dohode vo Whitby rozhodlo, že sa všetci Anglosasi podriadia rímskej cirkevnej správe, poslali králi z Northumbrie a Kentu po uprázdnení arcibiskupského stolca v Canterbury nástupcu na svätenie do Ríma. Keď však kandidát Wighard v Ríme zomrel, namiesto neho pápež Vitalián vysvätil 26. marca 668 za canterburského arcibiskupa dnešného svätca Teodora.  Ten sa v sprievode Benedikta Biscopa Baducing a Hadriána z Canterbury ujal úradu 27. mája 669.

    Následne zvolal niekoľko synod v Hertforde v roku 672, v Hatfielde v roku 680 a v Twyforde v roku 684, na ktorých rozčlenil cirkevnú provinciu v rámci anglosaskej heptarchie na sedem jasne rozčlenených sufragánnych biskupstiev, ktoré sa opierali o jednotlivé štáty. Počas cirkevného členenia Northumbrie sa dostal aj do zdĺhavého sporu s Wilfrithom z Yorku.

    Teodor podriadil celý cirkevný život: právo, disciplínu, cirkevný kalendár, spevy a štúdium princípom rímskych kánonov, odstránil  iroškótske nepravidelnosti, bez toho, aby vymazal tamojší mníšsky charakter.

    Tak vznikla v Anglicku nová s Rímom spojená miestna cirkev, ktorá bola povolaná k väčšiemu rozkvetu a formujúcej vyžarujúcej sile.

    Svätý Teodor, canterburský arcibiskup, zomrel 19. septembra 690 v mieste svojho arcibiskupského sídla.

     

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK spracoval Ján Sabol

  • 19. september – Náš prepodobný otec Eumenios Divotvorca, gortynský biskup

    18.09. Náš prepodobný otec Eumenios Divotvorca, gortynský biskup

    Jeho meno má grécky pôvod a neznámy význam.

    Eumenios bol v 3. storočí biskupom v starej metropole ostrova Kréta v meste Gortyna. Prameňom informácií o jeho živote je bohoslužobná kniha Liturgikon, ktorú vydal arcibiskup Neofyt z Edessy. Eumenia nazýva „svätý otec“ a „divotvorca“. Jeho hrob v Gotryne je dodnes uctievaným miestom. O úcte aj na západe svedčí  Rímske martyrológium, ktoré ho v dnešný deň spomína na 7. mieste. Vo vatikánskom paláci sa nachádza Menológium Bazila II., spis z 11. storočia, v ktorom je   Eumenios  aj vyobrazený. Stojí na pustatine, prijíma lúč osvietenia z Božej ruky a prechádza na neho zázračná Božia moc.

     

    Vysielné Rádiom Lumen
    Podľa BBKL, VHL  spracoval Ján Sabol

  • 17. september – Svätá mučenica Sofia a jej tri dcéry Viera, Nádej a Láska. Svätá mučenica Teodota.

    Svätá mučenica Sofia a jej tri dcéry Viera, Nádej a Láska

    Meno Sofia má grécky pôvod a znamená „múdrosť“. Správy o matke s troma dcérami siahajú do 7. storočia. Hovoria o hrobe Sofie a jej dcér Viery, Nádeje a Lásky v katakombách svätého Pankráca na Via Aureliana. Z rovnakého obdobia pochádza životopis s prvkami legendy, v latinskej, gréckej, sýrskej, arménskej a gruzínskej reči, podľa ktorého Sofia zomrela v Ríme prirodzenou smrťou tri dni po mučeníckej smrti svojich troch dcér. Latinská verzia z 8. storočia, ktorej autorom je milánsky kňaz Ján, opisuje Sofiu, ktorá ako vdova prichádza so svojimi dcérami z Milána do Ríma. Za cisára Hadriána ich popravili 18 míľ pred mestom a na tom mieste aj pochovali. Pápež Pavol I. preniesol pozostatky dnešných mučeníc do baziliky San Silvestro in Capite. Na mramorovom kalendári v chráme sú uvedené mená dnešných mučeníc 30. septembra. Miesta kultu v talianskej Brescii a Miláne a v nemeckom Elsaßi, svedčia o rozšírení úcty k nim aj na Západe. V umení znázorňujú Sofiu ako matrónu. Svoje tri dcéry ukrýva pod plášťom, alebo jej sedia na kolenách.

    Svätá mučenica Teodota

    Jej meno má grécky pôvod a znamená „daná Bohom“. Ako uvádza životopisná legenda, mučenica Teodota pochádzala z Kapadócie. Za cisára Septima Severa zomrela v meste Nicea ako mučenica. Miestodržiteľom Kapadócie bol vtedy istý Symblicius. Sám vraj žiadal Teodotu, aby sa vzdala kresťanstva, pretože údajne bola veľmi zámožná. Keď milé presviedčanie nepomohlo, nasledovalo kruté a dlhé mučenie. Napokon ju sťali mečom. Telo svätej mučenice Teodoty pochoval zrejme biskup Nicey, Sofrónius.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, OCA, heiligenlexikon.de spracoval Ján Sabol

  • 16. september – Svätá všechválna veľkomučenica Eufémia. Svätá mučenica Šebastiána

    16. 9. Svätá všechválna veľkomučenica Eufémia

    Jej meno má grécky pôvod a znamená „žena dobrej povesti“.

    Eufémia zomrela 16. septembra 303 v Chalcedóne, dnešnej časti tureckého Istanbulu. Kult k nej sa zakrátko rozšíril ako na Východe, tak i na Západe. Koncom 4. storočia vybudovali nad jej hrobom veľkolepú baziliku, v ktorej zasadal v roku 451 Štvrtý ekumenický koncil. Začiatkom 7. storočia preniesli jej pozostatky do Konštantínopolu a uložili ich v bazilike. V nej sa dodnes nachádza cyklus ikon, ktorý popisuje mučeníctvo svätej Eufémie.

    V Miláne sa nachádza jej meno v omšovom kánone, v Ravene je znázornená v kaplnke biskupského paláca zo začiatku 6. storočia a v bazilike Sant’Apollinare Nuovo z polovice 6. storočia.

    Gregor z Tours spomína rímsku baziliku zasvätenú svätej Eufémii, ktorú neskôr zreštauroval pápež Sergej I.

    11. júla si Gréckokatolícka cirkev pripomína zázrak, ktorý vraj Eufémia vykonala počas Chalcedónskeho koncilu. Jej životopis však nie je historicky overený.

     

    Normal
    0
    21

    false
    false
    false

    /* Style Definitions */
    table.MsoNormalTable
    {mso-style-name:”Normálna tabuľka”;
    mso-tstyle-rowband-size:0;
    mso-tstyle-colband-size:0;
    mso-style-noshow:yes;
    mso-style-parent:””;
    mso-padding-alt:0cm 5.4pt 0cm 5.4pt;
    mso-para-margin:0cm;
    mso-para-margin-bottom:.0001pt;
    mso-pagination:widow-orphan;
    font-size:10.0pt;
    font-family:”Times New Roman”;
    mso-ansi-language:#0400;
    mso-fareast-language:#0400;
    mso-bidi-language:#0400;}

    (Svätá mučenica Šebastiána)

    Jej meno má grécky pôvod a znamená „vznešená“.

    Mučenica Šebastiána pochádzala z frýgijského mesta Sebaste a za Krista zomrela v Heraklee.

    Grécke synaxáre uvádzajú,  že ju v tráckej Heraklee k viere priviedol a pokrstil apoštol Pavol. Ako dátum umučenia spomínajú roku 93.

    Podľa životopisnej legendy jej otec pohan bol prefektom. Potom hlásala evanjelium v meste Marcianopol v dolnej Mýzii. Tam ju za Krista uväznili a mučili. Miestny prefekt ju potom premiestnil do Herakley, kde ju po krutom mučení sťali.

     

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, VHL spracoval Ján Sabol

  • 15. september – Svätý veľkomučeník Nikita.

    Svätý veľkomučeník Nikita

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „víťaz“. Nikita je katolícky Gót, ktorý sa spoločne so svojimi krajanmi stal obeťou prenasledovania za kráľa Athanaricha. Grécke životopisy informujú, že bol vznešeného rodu a vysoko spoločensky postavený. Historicky menej overený je fakt, že sa priatelil s gótskym biskupom Teofilom. Zomrel v roku 370 alebo 372. Zrejme ho upálili. Jeho pozostatky preniesli okolo roku 375 do cilicíjskeho mesta Mopsuestia, dnes sú tam len zrúcaniny, 20 km východne od tureckého mesta Adana, kde mu vybudovali baziliku. V 12. storočí uchovávala jeho pozostatky bazilika v Koštantínopole. Tie sa v 14. storočí dostali do Benátok, kde dodnes spočívajú v chráme svätého Rafaela.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, VHL spracoval Ján Sabol

  • 14. september – Povýšenie úctyhodného a životodarného kríža nad celým svetom. Svätý hieromučeník, Cyprián, kartáginský biskup. Odchod do večnosti nášho otca svätého Jána Zlatoústeho, konštantínopolského arcibiskupa.

    Povýšenia svätého kríža.

    Svätý hieromučeník Cyprián, kartáginský biskup.

    Jeho meno má latinský pôvod a znamená „cyperský“. Biskup z Kartága a cirkevný spisovateľ, vlastným menom Caecilius Cyprianus Thascius, sa narodil v roku 200 alebo 210 v Kartágu. Krátko po jeho obrátení na kresťanstvo ho okolo roku 248 zvolili za biskupa v jeho rodnom meste. Počas prenasledovania za cisára Décia sa ukrýval, no svoje spoločenstvo veriacich nenechal osamotené. Podporoval ho a viedol pomocou početných listov. Po návrate sa musel vysporiadať s odpadlíkmi, a so schizmou, rozkolom feliciánov a novaciánov, ktorí znovuprijatie tých, ktorí sa viery vzdali, odmietali. Cyprián konal v súlade s cirkvou v Ríme a pápežom Kornéliom. Synoda v Kartágu z roku 251 stanovovala podmienky uzmiernenia i znovuprijatia odpadlíkov. Od roku 255 sa Cyprián dostal do konfliktu s pápežom Štefanom I. pri otázke platnosti krstu heretikov. Tri koncily v Kartágu (255, 256, 1.9.256) potvrdili tradičný postoj africkej cirkvi, ktorá popierala platnosť takýchto krstov, s odôvodnením, že heretici nevlastnia milosť, ani Svätého Ducha, ako by potom mohli oboje udeliť? Zrejme sa tu u Cypriána ukázal montanistický vplyv jeho „učiteľa“ Tertulliána. Proti tomuto názoru sa postavil pápež Štefan s tradíciou Rímskej cirkvi, ktorá krst heretikov uznáva. Cypriána podporil Firmilianos z kappadóckej Cézarei a hrozilo, že dôjde ku schizme. No intervenciou Dionýza z Alexandrie u pápeža Štefana sa predišlo rozkolu. Keď za cisára Valeriána opäť došlo k prenasledovaniu, Cypriána vyhnali do Curubis, potom ho previedli späť do Kartága, odsúdili a 14. septembra 258 popravili. Cyprián je autorom početných teologických spisov, najmä v oblasti ekleziológie, teda náuky o Cirkvi.

    Odchod do večnosti nášho otca svätého Jána Zlatoústeho, konštantínopolského arcibiskupa

    Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „Boh je milosrdný“. Ján Zlatoústy ako kazateľ v chráme biskupa Maletia dosiahol strhujúcim slovom jedinečné hlboké pastoračné pôsobenie, ktoré mu v nasledujúcich generáciách prinieslo nehynúcu úctu. Po smrti konštantínopolského biskupa Nektária sa Ján dostal na biskupský stolec hlavného mesta ríše. Ako biskup rozvinul horlivú pastoračnú činnosť. Početným Gótom v hlavnom meste daroval chrám a klerikov, ktorí kázali v ich rodnom jazyku. Pre chorých a chudobných dal vybudovať hospice a nemocnice a staral sa o misie v Trácii a ďalekej Fenícii. Keď v luxuse žijúcej vrstve pripomenul jej povinnosti, zmenila sa počiatočná priazeň uznávanému kazateľovi na odpor voči nemu. Pobúrenie z dvora riadila cisárovná Eudokia s niekoľkými biskupmi na čele s Teofilom z Alexandrie a viedlo v roku 403 na takzvanej Synode pri dube k zosadeniu Jána z biskupského stolca. K nemu pridal cisár prvé Jánovo vyhnanstvo. Nešťastie v cisárskom paláci dalo síce podnet k okamžitému odvolaniu, no opätovnými intrigami po dvoch mesiacoch Jánovi odporcovia dosiahli, že ho konečne vyhnali do mesta Kukusus na arménskej hranici. Tu žil tri roky a svojimi listami posilňoval jemu verných členov cirkevnej obce. Preto jeho nepriatelia podnietili cisára, aby ho prikázal väzniť prísnejšie v meste Pityus pri Čiernom mori. Počas cesty tam Ján Zlatoústy podľahol vyčerpaniu a pri meste Komana 14. septembra 407 zomrel.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK spracoval Ján Sabol

  • 13. september – Svätý hieromučeník Kornélius Stotník.

    Svätý hieromučeník Kornélius Stotník

    Jeho meno má latinský pôvod a znamená „roh, drieň“. Kornélius bol kapitánom „Italskej“ kohorty v palestínskej Cézarei. (Sk 10,1) Existenciu jednotky v zálohe, tvorenej z oslobodených otrokov, zvanej „cohors II italica civium Romanorum“, ktorá v rokoch 69 až 157 operovala v Sýrii, dokazuje kamenný nápis. Kornélius bol bohabojný muž. Peter ho pokrstil na základe zjavenia spoločne s celým jeho domom bez toho, aby ho pred tým obrezal. Kniha Skutkov apoštolov (Sk 15,7 nn.) ho považuje za prvého pohana, ktorého prijali do Cirkvi ako neobrezaného. Podľa siedmej knihy Apoštolskej konštitúcie (46, 3), zbierky pojednaní zo 4. storočia, sa Kornélius stal druhým biskupom v palestínskej Cézarei. Životopisné legendy spomínajú, že na misijných cestách sprevádzal apoštola Petra. O úcte aj na západe svedčí Rímske martyrológium, ktoré Kornélia Stotníka spomína 2. februára.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK spracoval Ján Sabol

  • 12. september – Svätý hieromučeník Autonomos. Svätý mučeník Teodor z Alexandrie.

    Svätý hieromučeník Autonomos

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „autonómny“. Biskup a mučeník pôvodom z Talianska, sa presťahoval do Bitýnie, do mesta Soreos, aby unikol krutému prenasledovaniu kresťanov za cisára Diokleciána. Tento útek mu nepomohol, lebo stúpenci cisára ho dolapili. Zabili ho, keď pri oltári slávil Eucharistiu. Aj Rímske martyrológium spomína od roku 2001 v dnešný deň svätého Autonoma, hneď na druhom mieste po sviatku Najsvätejšieho mena Panny Márie.

    Svätý mučeník Teodor z Alexandrie

    Gréckokatolícka cirkev nám 12. septembra pripomína mučeníka Teodora z Alexandrie. Jeho meno má grécky pôvod a znamená „Boží dar.“ Ako spomína životopisná legenda, Teodor bol jednoduchý kresťan, ktorého pre vieru v Krista uväznili v Alexandrii. Po krutom mučení ho napokon sťali mečom. Bližšie informácie o jeho smrti nie sú sú známe.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa BBKL, VHL, OCA spracoval Ján Sabol

  • 11. september – Naša prepodobná matka Teodora Alexandrijská.

    Naša prepodobná matka Teodora Alexandrijská

    Jej meno má grécky pôvod a znamená „Boží dar“. Život dnešnej svätice spadá do 5. storočia. Ako uvádza životopisná legenda, so svojím manželom žila v Alexandrii. Spomína sa, že keď ju raz jeden neoblomný boháč prehovoril na cudzoložstvo, uvedomila si následne svoj hriech a s kajúcnosťou vstúpila pod menom Teodor do mužského kláštora. V kláštore ju, vraj, ako mnícha Teodora obvinili z cudzoložstva so ženou. Ona sa potom v kláštore o dieťa tejto falošnej ženy starala až do svojej smrti. Potom, čo prepodobná matka Teodora zomrela v kláštore, zistili, že mních Teodor bola žena a obvinenie bolo falošné. O úcte k dnešnej svätici svedčia grécke a rímske životopisy.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa VHL spracoval Ján Sabol

  • 10. september – Sväté mučenice Ménodora, Métrodora a Nymfodora.

    Sväté mučenice Ménodora, Métrodora a Nymfodora

    Ich mená majú grécky pôvod. Ménodora znamená „duchovný dar“, Métrodora „matkin dar“ a Nymfodora „dar nevesty“. Dnešné svätice nosia v gréckych mineách a iných kalendároch označenie „tri panny“. Ich príbeh je opradený legendami. Za Krista trpeli v Bitýnii, v Pýtijských kúpeľoch. Poľa historických spisov ich zatkli za éry sudcu Fronta. Ménodora už počas vypočúvania viackrát upadla do bezvedomia, neskôr na následky mučenia počas výsluchu zomrela. Métrodoru a Nymfodoru popravili na kolese. Obvykle sa uvádza, že poprava sa konala v roku 303. Časť relikvií dnešných mučeníc je uložená na Hore Athos v ruskom kláštore svätého Panteleimona a ruka svätej Métrodory sa nachádza v tamojšom kláštore Krista Vševládcu.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa VHL, OCA spracoval Ján Sabol

  • 09. september – Svätí a spravodliví Boží predkovia Joachim a Anna. Náš prepodobný otec a vyznávač Teofan.

    Svätí spravodliví Boží predkovia Joachim a Anna

    Deň po sviatku Narodenia Presvätej Bohorodičky pamätá Gréckokatolícka cirkev na jej rodičov svätých Joachima a Annu. Mená dnešných svätcov majú hebrejský pôvod. Joachim znamená „Boh ho vzpriami“ a Anna „milá“. Podľa Jakubovho Protoevanjelia bol Joachim manželom svätej Anny a otcom Bohorodičky Márie. Podľa tradícií, ktoré súviseli s rozprávaním o Márii, býval neskôr Joachim s Annou v Jeruzaleme, Ján Damascénsky upresňuje, že pri Ovčej bráne. Pretože boli bezdetní, kňazstvo ho pozbavilo možnosti prinášať v chráme obety. Preto sa utiahol do samoty, no naďalej žil dobročinne a nábožne. Po 20-ročnom manželstve mu anjel zvestoval, že sa mu narodí dieťa a podľa jednej tradície k tomu došlo v Nazarete. Iná tradícia, ktorá pochádza zo starého jeruzalemského chrámu zasväteného Panne Márie tvrdí, že Mária sa narodila a bývala v Jeruzaleme. Avšak krypta a pohrebisko Joachima a Anny vzniklo v tomto chráme v oveľa neskoršej dobe. Vo východnej cirkvi Joachimovo meno opakovane spomína Epifanios Salamis a trvalá tradícia úcty k Joachimovi sa vytvorila v 7. storočí. Podobne aj Annu spomína po prvýkrát Jakubovo Protoevanjelium z 2. storočia. Vraj zomrela v Jeruzaleme a bola pochovaná vo vlastnom dome. V roku 710 preniesli jej pozostatky do Konštantínopolu. Kult svätej Anny siaha na východe do 6. storočia.

    Náš prepodobný otec a vyznávač Teofan

    Jeho meno je gréckeho pôvodu a znamená „Boh sa zjavil“. Prepodobný Teofan, s prívlastkom pôstnik z hory Diabenos, mal pohanských rodičov. Vďaka oblečeniu chudobného dieťaťa obsiahol milosť veriť v Krista. Dal sa pokrstiť a tajne opustil rodičov. Vybral sa k starcovi pustovníkovi na hore Diabenos, ktorý tam takto žil už 75 rokov. Mladý Teofan sa naučil čítať Sväté Písmo a pravidlá mníšskeho života. Keď po piatich rokoch starec zomrel, Teofan prežil v samote v jeho jaskyni ďalších 58 rokov. Potom zostúpil z vrchu a úspešne hlásal evanjelium medzi pohanmi. Za cisára Carusa a jeho synov Numeriána a Carina, svätého Teofana pre kresťanskú vieru mučili, no po mnohých útrapách starca prepustili na slobodu. Posledné roky svojho života prežil v horách. Náš prepodobný otec a vyznávač Teofan zomrel okolo roku 300.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, VHL, OCA spracoval Ján Sabol ml.

  • 08. september – Narodenie našej Presvätej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny. Svätí mučeníci Rufus a Rufianus. Náš prepodobný otec Sergej, rímsky pápež.

    Narodenie našej Presvätej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny

    Svätí mučeníci Rufus a Rufianus

    V deň, keď Gréckokatolícka cirkev s Rímskokatolíckou slávia sviatok Narodenia Panny Márie, pamätá Gréckokatolícka cirkev aj na svätých mučeníkov Rufusa a Rufiana. Mená oboch svätcov majú latinský pôvod a rovnaký význam „ryšavý“. O živote dnešných bratov chýbajú overené biografické údaje. Grécke miney udávajú 8. september ako deň, keď prijali mučenícke koruny.

    Náš prepodobný otec Sergej, rímsky pápež

    Meno Sergej má latinský pôvod a znamená „sluha“. Prvý pápež s menom Sergej bol synom sýrskych prisťahovalcov z Palerma. Po smrti Konona ho zvolili uprostred sporu ďalších kandidátov Teodora a Paschalisa. Sergejov pontifikát začal 15. decembra 687. Pevne odmietol podpísať uzávery Trullanskej synody z roku 692, hoci naň naliehal cisár Justinián II. Bezpečnostné zložky Ríma, Ravenského exarchátu a Pentapolisu odmietali potom cisárov príkaz, aby pápeža zatkli a priviedli ho na východ, čo bolo dôkazom slabej autority cisára v Taliansku. Pápež Sergej udržiaval čulý kontakt s Anglickom a Francúzskom. Do svätej omše zaradil spev Baránok Boží. Cirkevný rok na západe obohatil o mariánske sviatky Zosnutia, Stretnutia Pána, Narodenia a Zvestovania a takisto zaviedol sviatok Povýšenia svätého Kríža. Náš prepodobný otec Sergej, rímsky pápež, zomrel 8. septembra 701.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa VHL, LThK spracoval Ján Sabol

  • 07. september – Svätý mučeník Sózont.

    Svätý mučeník Sózont

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „záchranca“. Sózont je mučeník z Nikomédie. Podľa gréckych mineí ho hodili do ohňa, z ktorého však bez zranenia vystúpil. Nato vraj v pokoji zomrel . Rímske marytológium spomína v dnešný deň mučeníka Sózonta, ktorého upálili nie v Nikomédii, ale v cilícijskom Pompejopolise. Jeho prívlastok pastier nás informuje o jeho povolaní. Zomrel ako mučeník, pretože vraj rozbil striebornú modlu a kusy z nej rozdal chudobným. Podrobne o dnešnom svätcovi informuje kartuziánsky hagiograf a cirkevný historik Surius. V oboch prípadoch zrejme ide o toho istého svätca.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa VHL spracoval Ján Sabol ml.

  • 06. september – Spomienka na zázrak, ktorý vykonal veľvojvodca Michal v Kolosách, čiže v Chónach. Svätý mučeník Eudoxios a spoločníci.

    Spomienka na zázrak, ktorý vykonal archanjel Michal v Kolosách, čiže v Chónach

    Podľa legendami opradeného životopisu sa pri Kolosách v Chonách, čo v preklade znamená “vodný vír”, nachádzal chrám zasvätený archanjelovi Michalovi. O chrám s liečivým prameňom sa staral Archippos. Toho archanjel Michal zachránil, keď sa pohania pokúsili toto miesto zaplaviť. Legenda ďalej hovorí, že Michal rozdelil horu, a tak presmeroval valiacu sa vodu. Námet dnešného sviatku sa stal obľúbeným aj v ikonografii. Najstaršie vyobrazenia sa datujú do 6. storočia.

    Svätý mučeník Eudoxios a spoločníci v utrpení

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „dobrej povesti“. Ako píše životopisná legenda Eudoxios bol ministrom na dvore cisára Diokleciána. Svojho úradu sa musel zriecť, pretože bol kresťanom. V arménskom meste Melitény ho udal jeden roľník. Zbožný Eudoxios sa vybral v preoblečení naproti vojakom, ešte pred ich príchodom, a pýtal sa na dôvod ich príchodu. Potom ich zaviedol do svojho domu a pripravil im chutné jedlo. Posilnení vojaci sa potom dozvedeli, že ich hostil Eudoxios, ktorého mali zatknúť. Tak sa dnešný svätec rozlúčil s manželkou Bazilissou a šiel k roľníkovi. Keď Eudoxios odmietol obetovať Jupiterovi, postavil pohan pred verejný súd zhromaždený ľud a vojakov. Každý, kto by neposlúchol cisárov rozkaz, sa mal vzdať zbrane a cisárskeho oblečenia. Tak svoje šaty odhodil nielen Eudoxios, ale s ním aj ďalších 1104 vojakov. Vojakov nechal rímsky senát popraviť a Eudoxia po krutom mučení spolu s jeho priateľom v Kristovi Zenom sťať. O týždeň zomrel pod mečom aj svätý Makarios. Svätý mučeník Eudoxios a spoločníci zomreli za Krista v roku 312. O úcte aj na západe svedčí Rímske martyrológium, ktoré dnešných mučeníkov spomína 5. septembra.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, www.glaubenszeugen.de , VHL spracoval Ján Sabol

  • 05. september – Svätý prorok Zachariáš, otec úctyhodného Jána Predchodcu.

    Svätý prorok Zachariáš, otec úctyhodného Jána Predchodcu

    Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „Boh si spomenul“. Alžbetin manžel a otec Jána Krstiteľa pochádzal z Abiášovej triedy. Bol to nábožný človek, no zapochyboval, keď mu anjel oznámil narodenie syna. Za to ho stihol trest: onemel. Až keď sa jeho syn narodil a dali mu meno, vrátila sa Zachariášovi reč a zaspieval chválospev. Správa, že Zachariáša dal zavraždiť Herodes, je legendou a našla svoju tradíciu v apokryfných spisoch. Hlava proroka Zachariáša by sa mala nachádzať v Lateránskej bazilike a jeho čeľusť zasa v ďalšej rímskej bazilike Santa Maria Maggiore. Rímske martyrológium si svätého proroka Zachariáša, otca Jána Krstiteľa pripomína 5. novembra. Východná cirkev si dnes pripomína deň jeho smrti.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, VHL spracoval Ján Sabol

  • 04. september – hieromučeník Babylas, biskup veľkej Antiochie.

    Svätý hieromučeník Babylas, biskup veľkej Antiochie

    Jeho meno má neznámy pôvod a význam. Babylas sa v období rokov 237 až 251 stal nástupcom Zebenna na biskupskom stolci v Antiochii. V predvečer počas Veľkonočných obradov zrejme zakázal cisárovi Filipovi Arabsovi a jeho manželke Otacilie Severe vstup do chrámu, pretože sa podieľali na smrti cisára Gordiania. Décius dal Babylasa neskôr z pomsty za pohanenie cisárskej dôstojnosti zatknúť a zavraždiť. Ján Zlatoústy potvrdzuje, že ho zaškrtili. O storočie neskôr cisár Gallus (351-354) preniesol Babylasove pozostatky na predmestie Dafnis a Julián Odpadlík vrátil v roku 362 jeho pozostatky na cintorín. Odtiaľ putovali do Baziliky svätého Babylasa na druhej strane rieky Orontes, ktorú vybudoval biskup Meletios (+381). V tomto chráme o Babylasovi rečnil Ján Zlatoústy. Aj talianske Miláno vlastnilo Babylasove pozostatky do konca 5. storočia. V stredoveku boli relikvie svätého Babylasa prevezené do Cremony v Taliansku, kde sa uctievajú dodnes.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, BBKL spracoval Ján Sabol

  • 03. september – Svätý hieromučeník Antim, nikomédijský biskup. Náš prepodobný otec Teoktist, spoluaskéta veľkého Eutymia.

    Svätý hieromučeník Antim, nikomédijský biskup

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „pokrytý kvetmi“. Antim, biskup Nikomédie v Bitýnii, sa stal obeťou Diokleciánovho prenasledovania kresťanov, hneď na jeho začiatku. Popravili ho sťatím v roku 303. Spolu s ním vraj zomreli tisíce ďalších kresťanov. Euzébius z Cézarey o ňom píše, že si na Antima spomína pri pilieroch slávy svätých. Cisár Justinián ho ustanovil za patróna veľkolepého chrámu. Antim pravdepodobne napísal list adresovaný prenasledovanej cirkevnej obci.

    Náš prepodobný otec Teoktist, spoluaskéta veľkého Eutymia

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, BBKL spracoval Ján Sabol

  • 02. september – Svätý mučeník Mamant.

    Svätý mučeník Mamant

    Svätý Mamant je mučeníkom z kappadóckej Cézarey. Podľa správ Bazila Veľkého a Gregora Naziánskeho bol pastierom. Ďalšie zachované správy, podfarbené legendami, ho opisujú ako rodáka z Gangry, (v súčasnosti turecké mesto Çankırı), ktorý ako 15 ročný zomiera mučeníckou smrťou za vlády cisára Aureliána. Najmä v gréckej cirkvi sa uctieva ako patrón dobytka. Nad jeho jaskyňou v Cézarei vznikol v roku 350 chrám. V piatom storočí postavili jemu zasvätený chrám v Konštantínopole. Odtiaľ sa úcta k nemu rozšírila do Gruzínska, Libanonu, Grécka a na Cyprus. V deviatom storočí časť jeho relikvií preniesli do Lyonu. Križiaci priniesli jeho úctu do severného Talianska. Cez Francúzsko sa dostala až do Španielska. V roku 1075 sa Mamant stal patrónom katedrály vo francúzskom Langres. Tá v 13. storočí získala relikviu hlavy a ruky sv. Mamanta. Na miniatúrach z byzantskej doby je Mamant zobrazený ako mladý pastier; na ikonách z neskoršieho obdobia zasa ako jazdí na levovi.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, BBKL spracoval Ján Sabol

  • 01. september – Začiatok indiktu, to jest nového roka. Náš prepodobný otec Simeon Stĺpnik a jeho matka.

    Začiatku indiktu, to jest nového liturgického roka

    Náš prepodobný otec Simeon Stĺpnik

    Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „počúvajúci“. Sýrsky askéta a prvý a najvýznamnejší stĺpnik, sa narodil na konci 4. storočia (okolo roku 389 alebo 390) v meste Sis na hraniciach so Sýriou a Cilíciou, v dnešnej južnej časti stredného Turecka. Pokrstili ho v detskom veku. Ako chlapča pásol ovce svojich rodičov a nepodarilo sa mu získať vzdelanie. Ako 13-ročný okolo roku 403 vstúpil do kláštora Eusebona pri Teled, no o 9 rokov neskôr ho kvôli prísnej askéze opustil. Tak sa Simeon stal pustovníkom pri Telneshin (Der Sim’an) a po istom čase sa presídlil do blízkeho pohoria. Aby unikol pred obťažovaním návštevníkov, usadil sa okolo roku 422 na stĺpe a takto prežil až do sklonku svojho života, vystavený všetkým druhom počasia. Spočiatku nízky stĺp, vysoký 3 metre, sa pomaly vyvyšoval a dosiahol výšku 20 metrov. Zakrátko si Simeon získal povesť veľkej svätosti a začali ho navštevovať početné zástupy, ktorým kázal dvakrát denne. Pre tých, ktorí mu kládli otázky, bol duchovným radcom a evanjelizátorom. Prichádzal k nemu aj cisári, chorí a bezdetné páry. Mních Teodoret, ktorý poznal Simeona osobne, ho opisuje ako plného radosti a dobra. Simeon sa vyslovil za zvolanie Chalcedónskeho koncilu a jeho názor sa ukázal ako rozhodujúci. Nie všetky spisy, ktoré sa pripisujú Simeonovi Stĺpnikovi sú autentické. Prepodobný Simeon zomrel 25. júla, alebo 2. septembra 459 v Qal’at Sim’an.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, VHL spracoval Ján Sabol

  • 31. august – Uloženie úctyhodného pásu našej presvätej Vládkyne a Bohorodičky.

    Uloženie úctyhodného pásu našej presvätej Vládkyne a Bohorodičky

    Podľa legendy, apoštoli po smrti Presvätej Bohorodičky pochovali jej telo v Getsemanskej záhrade. Po troch dňoch stráženia pri hrobe sa zjavil Ježiš a opýtal sa apoštolov, čo má urobiť. Tí ho podľa legendy prosili, aby Máriu vzkriesil a posadil ju po svojej pravici. A zakrátko sa zjednotila duša s telom a Mária bola vzatá do neba. Ako legenda ďalej pokračuje, Tomáš znova nebol prítomný, a tomu, že Mária bola vzatá do neba, neveril. Keď však otvoril hrob, aby uvidel Máriino telo, našiel ho prázdny. Ako dôkaz telesného nanebovstúpenia spadol z neba pás Presvätej Bohorodičky. Toľko legenda. Máriin pás uchovávali najprv v Jeruzaleme. Okolo roku 400 ho preniesli do Konštantínopolu, kde ďalších 400 rokov spočíval v blachernskom chráme. Tam sa, okrem pásu, nachádzalo aj Máriino rúcho. Na ikonách sa dnešný sviatok uloženia pásu často znázorňuje spoločne so sviatkom uloženia Máriinho rúcha, ktorý si Gréckokatolícka cirkev pripomína 2. júla. Časti pásu sa neskôr dostali na horu Athos, do nemeckého Trieru a do Gruzínska.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa heilligenlexikon.de, glaubenszeugen.de spracoval Ján Sabol

  • 30. august – Naši otcovia svätý Alexander, svätý Ján a svätý Pavol Nový, konštantínopolskí patriachovia.

    Naši otcovia svätý Alexander, svätý Ján a svätý Pavol Nový, konštantínopolskí patriachovia

    Meno Alexander má grécky pôvod a znamená „obranca mužov“, meno Ján zasa hebrejský pôvod a znamená „Boh je milostivý“ a Pavol má latinský pôvod a znamená „malý“. Alexander bol rozhodujúcim protivníkom Ária, ktorého mali v roku 336 v Konštantínopole znova prijať do cirkevného spoločenstva, preto sa Alexander modlil za jeho smrť. Árius naozaj zomrel, no krátko nato zomrel aj Alexander. Konštantínopolský patriarcha Ján Nový (582-595) sa dostal do sporu s pápežom Pelágiom II. a Gregorom Veľkým kvôli titulu „ekumenického patriarchu“. Ten mu priznala Konštantínopolská synoda z roku 588 a už vtedy znamenal istú zvrchovanosť voči ostatným patriarchom. Napriek rímskemu odporu, si s podporou cisára Maurikia I. (582-602) mohol tento titul ponechať. S Jánom Novým sa spája niekoľko kníh o pokání, tematikou spovede, napomenutiami pre spovedajúcich sa, poučením pre mníšky, kajúcnym zoznamom a rôznymi zoznamami trestov a kajúcnych kánonov. Avšak ich skutočným autorom je mních a diakon Ján žijúci v 9. alebo 10. storočí. Jánovi Novému sa pripisuje dielo O krste, ktoré adresoval Leanderovi zo Sevily a dielo Reč o pokání. Ján Nový zomrel 2. septembra 595. Patriarcha Pavol Nový sa narodil pred rokom 780 v meste Salamis na Cypre. Zastával úrad lektora a neskôr aj diakona. Spočiatku bol obrazoborcom a dôverníkom cisára Leva IV. Na synode v Hereklei v roku 754 odhalil, že obrazoborci zneužili spisy Epifania Salamis. 20. februára 780 sa stal ekumenickým patriarchom v Konštantínopole. 31. augusta 784 sa pre chorobu zriekol svojho úradu a odišiel do kláštora Phloros. Krátko pred smrťou sa postavil na stranu obrancov ikon a podnietil zvolanie Nicejského koncilu v roku 787, ktorý úplne vyriešil obrazoborecký spor.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa VHL, BBKL spracoval Ján Sabol

  • 29. august – Sťatie úctyhodnej hlavy úctyhodného a slávneho proroka, Predchodcu a Krstiteľa Jána. Prepodobná matka Teodora Solúnska.

    Sťatie úctyhodnej hlavy úctxdného a slávneho proroka, Predchodcu a Krstiteľa Jána

    Syn židovského kňaza Zachariáša a Alžbety bol už v materskom lone naplnený Svätým Duchom. Ako veľký askéta bol predurčený pripraviť ľud na príchod Božieho kráľovstva. Jeho domovom bolo mesto Enkarim v hornatom judejskom kraji, 7,5 kilometra západne od Jeruzalema. V 15. roku vlády Tibéria okolo roku 28 nasledoval Božie volanie a začal hlásať krst na odpustenie hriechov a príchod Božieho kráľovstva. Ako miesta pôsobenia sa uvádzajú: púšť v okolí Jordánu, Betánia a Ainon pri Salime. Jánovo účinkovanie sprevádzajú zástupy ľudí; zhromaždil okolo seba skupinu učeníkov, ktorých učil pôst a modlitbu. Pri krste Ježiša Ján dostal uistenie o jeho mesiášskom poslaní. Ježiš ho nazval viac ako prorokom, poslom oznamujúcim príchod Boha, znovu prichádzajúcim Eliášom. Pôsobenie Jána končí po zatknutí Herodesom Antipasom. Synoptici vidia príčinu zatknutia v tom, že Ján kritizoval Herodesa a jeho cudzoložný vzťah s Herodiadou, aj ďalšie jeho zlé rozhodnutia i vlastnosti. Antipas sa obával, že veľké zástupy Jánových prívržencov by mohli spôsobiť vzburu. Ján počas svojho uväznenia v pevnosti Macheirus východne od Mŕtveho mora, poslal za Ježišom dvoch učeníkov s otázkou, či je naozaj Mesiášom. Napokon dal Antipas Jána na podnet Herodiady počas oslavy svojich narodenín sťať. Jánovu hlavu daroval Herodiadinej dcére Salome, ako si to dievča želalo. V čase svojej popravy Ján nemal ešte ani 40 rokov. Jeho učeníci ho pochovali, podľa nehodnovernej tradície zo 4. storočia, v samárijskej Sebaste. História dnešného sviatku siaha do 5. storočia. Je dňom, keď v Samárii vysvätili chrám svätého Jána. Dnešný sviatok sťatia hlavy Jána Krstiteľa sa vo východných cirkvách spája s prísnym pôstom.

    Prepodobná matka Teodora Solúnska

    Jej meno má grécky pôvod a znamená „Boží dar“.Teodora sa narodila okolo roku 812 na gréckom ostrove Ejina (v minulosti Aigina) neďaleko Atén. Pochádzala zo zbožnej rodiny. Otec bol kňazom, brat diakonom a sestra mníškou. Ešte ako mladú ju zasnúbili. Vydala sa a narodili sa jej tri deti, z ktorých prežila len dcéra. Vpád Arabov v roku 824 ju prinútil utiecť z ostrova do Solúna. Dcéru, ktorá sa jej tam narodila, zasvätila Bohu. Keď jej zomrel manžel, vstúpila v Solúne do tamojšieho kláštora svätého Štefana. Po viac ako 5 desaťročiach kláštorného života, zomrela v povesti svätosti 29. augusta 892. Zachovala sa nám správa, že už v deň jej pohrebu sa uzdravil človek, ktorý pobozkal jej ostatky. Tak jej telo preniesli do chrámu svätého Štefana v Solúne. Dnešná svätica je patrónkou tohto gréckeho mesta. Autormi jej životopisu sú Mikuláš Kabasilas a Ján Staurakios.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, BBKL, glaubenszeugen.de spracoval Ján Sabol

  • 28. august – Náš prepodobný otec Mojžiš Etiópsky. Svätý a spravodlivý Ezechiáš.

    Náš prepodobný otec Mojžiš Etiópsky

    Jeho meno po egyptsky znamená „dieťa“ a po hebrejsky „vytiahnutý z vody“. Mojžiš Etiópsky, známy aj pod prívlastkom „zbojník“, sa narodil okolo roku 320. Najprv bol otrokom jedného zo štátnych úradníkov. Kvôli početným priestupkom ho vyhnali zo služby. Tak sa stal vodcom bandy zbojníkov. Nečakane sa obrátil a stal sa mníchom a kňazom v skýtskej púšti. Tam ho počas prepadu severoafrickí Berberi zavraždili. Zomrel okolo roku 395. Mojžiš Etiópsky zanechal 70 žiakov. Je autorom 18 výrokov otca Mojžiša (Apoftegmata abba Mose).

    Náš otec svätý Augustín, hipponský biskup

    Svätý mučeník Gebre Michal, etiópsky presbyter

    Svätý a spravodlivý Ezechiáš

    Jeho meno po hebrejsky znamená „Boh je sila“. Po zániku Severnej ríše sa Ezechiáš stal Júdskym kráľom v rokoch 721 až 693 pred Kristom. Na rozdiel od svojho predchodcu Achaza, ktorý uprednostňoval pohanské kulty a pridŕžal sa Asýrska, Ezechiáš sa snažil zachovať náboženskú jedinečnosť a štátnu samostatnosť vyvoleného národa. Upevnil Jeruzalem a vybudoval kanál Siloach, aby zabezpečil mestu v prípade obliehania prívod vody. A aby sa oslobodil od Asýrska, ktoré bolo oslabené povstaniami na severozápade a odpadnutím Bábela, vybral si za spojencov susedné národy a Egypt. Avšak v roku 702 si asýrsky kláľ Sinacherib podmanil Bábel a o rok nato podnikol vojenské ťaženie proti západu. Egyptskú armádu porazil pri Elkete. Napriek odhodlaniu sa Sinacheribovi nepodarilo obsadiť Ezechiášove hlavné mesto Jeruzalem. Len mor prinútil asýrsku armádu na ústup. Ezechiášove náboženské reformy, ktoré ľud po zániku severnej ríše a najmä činnosťou proroka Izaiáša prijal, viedli k odstráneniu pohanských ustanovizní, ktoré tam povolil kráľ Achaz. Odstránili sa pohanské oltáre, Ašery, očistil sa chrám a zničili hady, ktorým vzdávali úctu. Ľud sa vrátil k zásadám izraelského náboženstva. Kňazi poučili ľud, zozbierali sa Šalamúnove výroky, ustanovili nový poriadok pre chrámovú službu a príjmy a Pascha sa začala sláviť spoločne v Jeruzaleme.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK spracoval Ján Sabol

  • 27. august – Náš prepodobný otec Pimen. Svätý Hosius Vyznávač, kordobský biskup. Náš otec svätý Libérius, rímsky pápež.

    Prepodobný otec Pimen Veľký

    Meno dnešného svätca má grécky pôvod a znamená „pastier“. Pustovník a predstavený Pimen žil s viacerými spoločníkmi v skýtskej púšti v čase úpadku pustovníctva. Bratia sa vzhľadom veľmi nelíšili od ostatných ľudí, ibaže bývali v púšti a nasledovali príklad svätého Makaria. Pimen nebol pre ostatných iba dobrým učiteľom duchovného života, ale aj príkladom, podľa vzoru ktorého mohli jeho žiaci vzrastať. Pimen už ako mladík okolo roku 385 odišiel do samoty a podstúpil všetky námahy starých pustovníkov, poslušnosť voči predstavenému, chudobu z vôle Božej, odriekanie vizuálnych a chuťových pôžitkov a tichú manuálna prácu, spojenú s premýšľaním o duchovných veciach. Pimen vynikal takou prísnou askézou a vierou v zmŕtvychvstanie, že sa ani nestretol s matkou, ktorá ho prišla navštíviť. Vo vysokom veku okolo roku 451 prepodobný Pimen zomrel. O rozšírení úcty k nemu aj na západe svedčí Rímske martyrológium. Na východe je známy najmä pre veľké množstvo výrokov, ktoré sú zachytené v zbierke výrokov egyptských ranokresťanských otcov púšte „Apophthegmata Patrum“, ktorá vznikla v piatom storočí. Popri svätom Antonovi a Makariovi patrí k najznámejším kresťanským mníchom neskorej antiky.

    Svätý Hosius Vyznávač, cordobský biskup

    Meno dnešného svätca má hebrejský pôvod a znamená „moja sila je Jahve.“ Dnešný svätec sa narodil okolo roku 256 v Španielsku, pravdepodobne v Cordobe. Ako biskup tohto mesta sa zúčastnil na synode v Elvíre. V čase prenasledovania za cisára Maximiána sa z neho stal vyznávač. V období rokov 312 až 326 pôsobil na cisárskom dvore Konštantína Veľkého ako cirkevno-politický poradca. V roku 324 ho ako cisárskeho vyslanca poslali na východ, aby urovnal ariánsky spor. Z tohto dôvodu sa koncom tohto istého roka konala miestna synoda v Alexandrii a začiatkom roka 325 provinciálna synoda v Antiochii. V lete toho istého roku Hosius predsedal 1. ekumenickému koncilu v Nicei. Mal vplyv na pravoverné vyhlásenie (výrok) koncilu a na zavedenie termínu homousios („jednej podstaty“). Rovnako aj na neúspešnej synode v Sardike z roku 343, podnietil väčšinu kánonov. Hosius sa rozhodujúco postavil proti pokusom cisára Konštantia II., dosiahnuť u západných biskupov odsúdenie Atanáza a vo významnom liste karhal cisárovo miešanie sa do cirkevných záležitostí. Preto ho v roku 356 predvolali na cisársky dvor a rok väznili v Sirmiu. Zlomený vyhrážkami a týraním, Hosius podpísal krajne ariánsku 2. sirmijskú formuláciu. Potom sa smel vrátiť do svojho biskupstva v Cordobe. Tam zakrátko aj zomrel. Pred smrťou verejne odvolal vyhlásenia, ktoré mu nanútili v Sirmiu. Svätého Hosia, biskupa Cordoby západné martyrológiá nespomínajú.

    Náš otec svätý Libérius, rímsky pápež

    Meno dnešného svätca má latinský pôvod a znamená „slobodný.“. Pápež Libérius bol Rimanom. Jeho pontifikát od 17. mája 352 do 24. septembra 366 spadá do obdobia ariánskych sporov. Aj Rím na západe tvrdo pocítil násilnú politiku ariánsky naladeného cisára Konštancia II. Libériov predchodca Július I. sa zastal Atanáza Veľkého a prial si ríšsky koncil v Aquileji. Avšak cisár Konštancius na synodách, ktoré sám zvolal v Arles (353) a v Miláne (355), dosiahol odsúdenie Atanáza . Libéria predvolali do Milána, ostal však pred cisárom neoblomný, a tak ho poslali koncom roka 355 do vyhnanstva do Beroie. V Ríme sa, ako protibiskup, dal uviesť do úradu Félix II. Utrpenie vyhnanstva dohnalo postupujúcou osobnou potupou Libéria až k úplnej kapitulácii. O tomto svedčia jeho 4 listy z vyhnanstva, ktoré začiatkom roka 357 adresoval Hilariovi Pictaviensisovi. Libérius sa podriadil cisárovi, súhlasil s vylúčením Atanáza a podpísal nejednoznačné vyznanie viery. Podpísal tiež 3 sijmijskú formuláciu s dodatkom, že Syn je vo svojej podstate vo všetkom podobný Otcovi. Po tom sa Libérius smel vrátiť do Ríma. Podľa cisárovej vôle mal vládnuť spoločne s Felixom II., avšak protibiskupa vyhnali. Napriek radosti v Ríme mal v ostatnej Cirkvi Libérius ťažko narušenú povesť. Rímska cirkev od tejto udalosti prestala zohrávať v nasledujúcich sporoch hlavnú rolu, čo nezodpovedalo jej veľkej tradícii. Na dvojitej synode v Rimini-Seleúcii z roku 359, na ktorú nepozvali ani nevyslali pápežských legátov, víťazila cisárova politika nútenej únie. Až tolerančná politika cisára Juliána Odpadlíka, ktorý chcel podporiť zmätok, umožnila slobodný teologický spor. Pápež Libérius sa pripojil k snahám o uzmiernenie bývalých obrancov Nicejského koncilu. Na prelome rokov 362 a 363 sa v uzmierujúcom liste talianskym biskupom a v odpovedi biskupom východu v roku 366. jasne prihlásil k Nicejským uzáverom a ostro odsúdil heretickú formuláciu z roku 359. Libérius vybudoval veľkolepú baziliku Liberiana, dnes známu ako S. Maria Maggiore. Hieronymovo martyrológium ho spomína 23. septembra.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa VHL, LThK spracoval Ján Sabol

  • 26. august – Svätí mučeníci Adrián a Natália. Svätý Eliáš, syrakúzsky biskup.

    Svätí mučeníci Adrián a Natália

    Mená dnešných svätcov majú latinský pôvod; Adrián znamená „muž od mora“ a Natália „vianočná“. O dnešných svätcoch chýbajú overené historické správy. Ako píše životopisná legenda, ktorá sa zachovala po grécky a latinsky, Adrián bol dôstojníkom. Keď mal prenasledovať kresťanov, odhodlanie 23 veriacich podstúpiť smrť pre Krista ho získalo pre kresťanstvo. Za cisára Maximiána alebo Licínia ich spoločne popravili okolo roku 305 v Nikomédii. Svätá Natália bola Adriánovou manželkou. Po manželovej smrti preniesla jeho pozostatky do Byzancie. Už vtedy sa Adrián tešil obľube u veriacich. V 7. storočí preniesli jeho pozostatky do Ríma. Pápež Honorius I. premenil zasadaciu sálu senátu v Rímskom fóre na chrám a zasvätil ho patrocíniu svätého Adriána. Dnes je z tejto časti ruina. V 12. storočí sa svätcov kult rozšíril aj do severného Francúzska a Holandska. Adrián je patrónom hlavného mesta Portugalska Lisabonu.

    Svätý Eliáš, syrakúzsky biskup

    Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „môj Boh je Jahve“. Eliáš bol spočiatku diakonom v biskupskom chráme v Syrakúzach na ostrove Sicília. Po tom, čo zomrel tamojší biskup Peter, počas voľby jeho nástupcu, chcela väčšina kléru a ľudu na biskupskom stolci Zosima, predstaveného kláštora svätej Lucie a muža svätej povesti. Diakon Eliáš sa veľmi namáhal, aby tento úrad prijal Zosimus a nie ďalší kandidát, istý Venerius, ktorý nemal dobrú povesť. So slzami vraj prosil predstaveného, aby neodmietal prijať službu biskupa. Keď Zosimus súhlasil, pápež Teodor I. ho ustanovil za biskupa syrakúzskej cirkvi. Po smrti Zosima pápež Vitalián ustanovil za jeho nástupcu dnešného svätca Eliáša. Tamojšiu cirkev spravoval do roku 664, kým nezomrel v Pánovi.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThLK, BBKL, VHL spracoval Ján Sabol

  • 25. august – Blažený hieromučeník Metod Dominik, protoigumen michalovskej viceprovincie redemptoristov. Svätý apoštol Títus.

    Blažený hieromučeník Metod Dominik Trčka, protoigumen michalovskej viceprovincie redmptoristov

    Dominik Trčka sa narodil 6. júla 1886 v českom Frídlande nad Ostravicou. V roku 1902 vstúpil do Kongregácie Najsvätejšieho Vykupiteľa (redemptoristi), a o 8 rokov neskôr, po štúdiách teológie, ho arcibiskup Leo Skrbenský vysvätil za kňaza. Pôsobil v Prahe, v mariánskej svätyni na Svatej Hore a v Plzni. Počas Prvej svetovej vojny sa venoval utečencom z Chorvátska, Slovinska a Ruska. Túžba pracovať medzi kresťanmi východného obradu sa mu splnila v roku 1919, keď ho predstavený Pražskej provincie redemptoristov poveril pastoračnou prácou medzi veriacimi gréckokatolíkmi v ukrajinskom Ľvove. Od tohto času sa datuje aj jeho druhé meno – Metod. V decembri 1921 ho poslali do Stropkova, kde založil so spolubratmi prvú komunitu redemptoristov byzantského obradu. V roku 1924 sa stal predstaveným komunity a začal rozvíjať misionársku činnosť v Prešovskej, Mukačevskej a Kirževackej eparchii. Okrem hlásania Božieho slova a ľudových misií založil spoločenstvá Matky Ustavičnej Pomoci a modlitby svätého ruženca. V roku 1931 sa spoločenstvo redemptoristov presťahovalo do nového domu v Michalovciach, kde sa stal Metod predstaveným. Pod jeho vedením sa pastoračná činnosť redemptoristov rozšírila na celý Zemplín. Dokončil stavbu chrámu a tiež založil fond pre istý konvent sestier. Počas druhej svetovej vojny podstúpili redemptoristi mnohé utrpenia. 21. decembra 1945 bola komunita redemtoristov východného obradu kánonicky ustanovená na Viceprovinciu Michalovce a v marci r. 1946 bol Metod vymenovaný za prvého predstaveného viceprovincie. Pod jeho vedením sa redemptoristi vrátili do Stropkova, kde postavili chrám Sv. Cyrila a Metoda, založili dom v Sabinove, venovali sa misiám a publikačnej činnosti. S príchodom komunistického režimu bola Michalovská provincia v roku 1949 zrušená a v noci z 13. na 14. apríla 1950 boli všetci rehoľníci prevezení do sústreďovacích táborov. Metoda previezli najprv do Podolínca a odtiaľ viackrát do neslávneho „Mlyna Leopoldova“. Počas procesu, 12. apríla 1952, ho obvinili zo špionáže, protištátnej činnosti a pokusu o útek za hranice. Metoda odsúdili na 12 rokov väzenia. Svoje posledné roky života prežil vo väzniciach v Ilave, Mírove a Leopoldove. Keď počas Vianoc dozorca začul, ako si spieva jednu z vianočných kolied, v momente ho preložili do „korekcie“, kde následkom drsného a nezdravého prostredia dostal tuberkulózu a 23. marca o 9:00 roku 1959 zomrel. Pochovali ho na väzenskom cintoríne. Po obnovení Gréckokatolíckej cirkvi preniesli v roku 1969 jeho pozostatky do chrámu Svätého Ducha v Michalovciach. Tu sa nachádzajú dodnes. V roku 2001 ho Ján Pavol II. vyhlásil v Ríme za blahoslaveného.

    Svätý apoštol Títus

    Meno Títus má latinský pôvod a znamená „holub“. Títus bol spolupracovníkom apoštola Pavla. Jeho meno sa v Novom zákone objavuje len v Pavlových listoch, Skutky apoštolov ho nespomínajú. Títus bol rodeným pohanom a podľa Títovho listu ho pre evanjelium získal apoštol Pavol. Nie je známe odkiaľ pochádzal, či kedy sa obrátil. Po prvýkrát sa spomína v sprievode apoštola Pavla na jeho ceste na Apoštolský koncil. Počas vrcholiacej krízy v Korinte ho Pavol namiesto seba poslal do Korintu, hoci tam plánoval ísť aj sám a Korinťanom prisľúbil osobnú návštevu. Títovi dal do ruky list, ktorý napísal hlboko zarmútený, aby získal naspäť tamojšie spoločenstvo. Medzitým sa ustarostený Pavol vydal z Efezu do Macedónska a dohodol si stretnutie s Títom v Troase. Keď ho tam nestretol, cestoval v ústrety Títovi do Macedónska. Keď sa stretli, Títus odovzdal Pavlovi potešujúcu správu, že väčšina korinstského spoločenstva mu bola verná. Nato poslal Pavol Títa do Korintu s ďalším listom, ktorý poznáme ako Druhý list Korinťanom, a s úlohou, aby ukončil zbierku pre kresťanské spoločenstvo v Jeruzaleme, ktorá sa tam už dlho pripravovala. Podľa Títovho listu ho Pavol v polovici šesťdesiatych rokov nechal na Kréte a poslal mu list, v ktorom ho, okrem iného, volá, aby čo najskôr prišiel za ním do Nikopolisu. Vo vedomí blížiacej sa smrti poslal Pavol Títa do Dalmácie. Podľa neskorších správ, napríklad aj Euzébia z Cézarey, sa Títus po Pavlovej smrti vrátil na Krétu. Tam v meste Gortyna, ako biskupskom sídle, zomrel zrejme pokojnou smrťou vo veku 94 rokov.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa www.vatican.va, LThK spracoval Ján Sabol

  • 24. august – Svätý hieromučeník Eutychés. Svätý mučeník Tation.

    Svätý hieromučeník Eutychés

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „šťastný“. Žiak apoštola Pavla a evanjelistu Jána pochádzal pravdepodobne z palestínskej Sebasty. Bol možno tým mladíkom z Troasu, ktorý počas Pavlovej reči zaspal na okne. Hlboko zaspal, vypadol z tretieho poschodia a Pavol ho vzkriesil. Grécke synaxáre uvádzajú, že bol žiakom apoštola Jána a neskôr aj Pavla. Po misijnej spolupráci s apoštolom Pavlom ho ustanovili za biskupa v Sebaste, kde zrejme zomrel ako mučeník. Podľa Rímskeho martyrológia Eutychés hlásal evanjelium na mnohých miestach, za čo ho uväznili, mučili a popravili.

    Svätý mučeník Tation

    Meno dnešného svätca má grécky pôvod a znamená „ustanovuje“. Tation je mučeníkom z kappadóckeho mesta Klaudiopolis. Zomrel za vlády cisára Diokleciána. Miestodržiteľ, ktorý ho odsúdil, sa vraj volal Urban. Rímske martyrológium uvádza ako miesto umučenia oblasť Izauriu.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa VHL, glaubenszeugen.de, heiligenlexikon.de spracoval Ján Sabol

  • 23. august – Svätý hieromučeník Irenej, lyonský biskup. Svätý mučeník Lupus.

    Svätý hieromučeník Irenej, lyonský biskup

    Meno dnešného svätca má grécky pôvod a znamená „mierumilovný“. Lyonský biskup Irenej pochádzal z Malej Ázie a bol žiakom Polykarpa, cez ktorého nadväzuje na tradíciu apoštolov a evanjelistu Jána. Za cisára Marca Aurélia sa stal kňazom v Lyone a kvôli montanizmu ho poslali do Ríma. V roku 177 alebo 178 sa stal nástupcom mučeníka a biskupa Pothina z Lyonu. Irenej bojoval proti gnosticizmu. Pri spore o termín slávenia Paschy, napomenul pápeža Viktora I., aby zachoval mier s ázijskými cirkvami. Irenej sa zrejme zaslúžil o misijnú činnosť na veľkých územiach východnej Gálie. O sklonku jeho života chýbajú overené správy. Podľa Gregora z Tours zomrel ako mučeník okolo roku 202. Pre Ireneja je náuka apoštolov zdrojom náboženských pravidiel a „zdrojom pravdy“. Náuku podľa jeho slov uchovávajú cirkvi, ktoré založili apoštoli a biskupská postupnosť v nich udržuje správnosť ich náuky. Pretože biskupi sú nástupcami apoštolov, majú charizmu pravdy. Medzi apoštolskými cirkvami prislúcha cirkvi v Ríme, založenej Petrom a Pavlom „silnejšie prvenstvo“. Na rozdiel od gnostického dualizmu učil, že je jeden Boh, Stvoriteľ a Boh, Otec Ježiša Krista, jeden plán spásy a jedno zjavenie. Svätý Duch je princípom milosti a života. Kristus ako nový Adam vytvorí nové stvorenie, znova ho obnoví a privedie k počiatku. Popri novom Adamovi v Márii vidí novú Evu. Stvorenie je dobré a telo bude vzkriesené. Eucharistia je skutočným telom Krista, obetou novej zmluvy. Sv. Irenejovi ako teológovi a svedkovi apoštolskej a cirkevnej tradície, patrí osobitné ocenenie.

    Svätý mučeník Lupus

    Meno dnešného svätca má latinský pôvod a znamená „vlk“. Svätý Lupus, ako o ňom píše Rímske Martyrológium, bol otrokom, ktorý sa obrátil na kresťanstvo a zomrel ako mučeník. Podľa gréckych mineí ho sťali. Okrem veriacich latinského a byzantského obradu, si ho ctia aj koptskí a sýrski kresťania. Ako píše životopisná legenda, Lupus bol služobníkom svätého veľkomučeníka Demetera. Bol pri umučení svojho pána. Zachytil jeho krv a keď vraj do nej namáčal Demeterov prsteň, chorí sa uzdravovali a zlí duchovia opúšťali posadnutých. Preto ho vraj dal Maximián uväzniť a v Solúne zabiť. Iná tradícia o Lupovi píše, že bol biskupom a zomrel ako mučeník v panónskom Sirmiu.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, VHL spracoval Ján Sabol

  • 22. august – Svätý mučeník Agatonik a spoločníci. Svätý hieromučeník Atanáz, tarský biskup a spoločníci.

    Svätý mučeník Agatonik a spoločníci

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „dobrý víťaz“. Agatonik a spoločníci sú mučeníkmi z konca 3. storočia za vlády cisára Maximiána. Agatonik patril k patricijom a priviedol mnohých ľudí ku kresťanstvu. Zótik bol kresťanským filozofom z Bitýnie. Pri Čiernom mori ho spoločne so žiakmi zajali a niektorých popravili. Zótika však priviedli do Nikomédie, kde bol už uväznený Agatonik s ďalšími kresťanmi. Tu ich jedného po druhom popravili. V Konštantínopole zriadili chrám na počesť dnešného svätca Agatonika.

    Svätý hieromučeník Atanáz, tarzský biskup a spoločníci

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „nesmrteľný“. Atanáz bol za čias cisára Valeriána biskupom v cilicíjskom meste Tarzus. Keď sa povesť o ňom rozniesla až do Seleúcie, kde žila vtedy pohanka Antusa, vzala dvoch svojich sluhov a tajne sa vybrala za biskupom Atanázom. Ako píše životopisná legenda, Atanáz – upozornený anjelom – im šiel naproti. Keď sa stretli, vraj na príhovor Atanáza vytryskla voda uprostred púšte a tak ich mohol Atanáz pokrstiť. Svätá Antusa odišla do samoty a žila až do smrti v púšti ako pustovníčka 23 rokov. Biskupa Atanáza a jej dvoch sluhov – pretože boli kresťanmi – zajali a po krutom mučení koncom 3. storočia zavraždili.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa www.glaubenszeugen.de, VHL spracoval Ján Sabol

  • 21. august – Svätý apoštol Tadeáš. Svätá mučenica Bassa.

    Svätý apoštol Tadeáš

    Jeho meno má aramejský pôvod a znamená „odvážny“. Lukášovo evanjelium a Skutky apoštolov nazývajú dnešného svätca Júda Jakubov (Lk 6,16, Sk 1,13), Markovo a Matúšovo evanjelium zasa Tadeáš (Mk 3,18; Mt 10,3). Identitu oboch postáv dosvedčuje už Origenes. Tento názor je prijatý ako v gréckej, tak i latinskej aj sýrskej tradícii. Júda je teda jeho vlastné meno a Tadeáš prímenie. Jeho meno sa nachádza aj v Jánovom evanjeliu (Jn 14,22). Tradícia, ktorá popisuje jeho pôsobenie, je veľmi rozdielna, lebo došlo k zmiešaniu a zámenám s inými osobami. Ako jeho misijné územia sa spomínajú: Edessa, Sýria, Mezopotámia, Fenícia, Arménsko a Perzia.

    Svätá mučenica Bassa

    Jej meno má hebrejský pôvod a znamená „dcéra Jahveho“. Svätá Bassa je mučenica zo sýrskej Edessy. Podobne ako matka makabejských bratov, aj ona povzbudzovala svojich synov Teognisa, Agaba a Pista, aby vydržali znášať mučenie pre vieru. Spoločne ju s jej synmi sťali za cisára Maximiána začiatkom 4. storočia. O úcte aj na západe svedčí Rímske martyrológium, ktoré Bassu a jej synov spomína dnes, 21. augusta.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, VHL spracoval Ján Sabol

  • 20. august – Svätý prorok Samuel. Svätý hieromučeník Filip, heraklejský biskup a spoločníci. Svätý Štefan, uhorský kráľ.

    Svätý prorok Samuel

    Jeho meno je hebrejského pôvodu a znamená „jeho meno je Boh“. Vďaka prvej prorockej knihe Samuelovej sa nám zachovala veľmi komplexná tradícia o Samuelovi. Jeho postava vyniká v postave vodcu národa (1 Sam 7), politika (1 Sam 8-12), kňaza, sudcu, proroka, orodovníka, a nazirejcu – čiže starozákonného askétu, ktorý sa zasvätil službe Bohu sľubom nazireátu (1 Sam 1,11). Aj neskoršie svedectvá dokazujú silný vplyv Samuelom vytvorenej tradície. Samuel pochádzal zo vznešeného efraimského rodu z mesta Ráma. Už ako dieťa ho matka dala do svätyne v Šíle. Cez Jahveho zjavenie je Samuel povolaný za proroka. Prorocky konal aj keď odišiel zo Šíla, keď ho zničili Filištínci. Spojil aj sa s prorockým obrodením vtedajšej doby, ktoré charakterizoval zástup prorokov prechádzajúcich po celej krajine. Popri historicky hodnovernej prorockej tradícii, stojí tiež hodnoverná úloha sudcu, keď rozhodoval o práve a oznamoval Božiu vôľu. Siedma kapitola Prvej knihy Samuelovej dokazuje Samuelovo putovanie naprieč oblasťou Izraela. Z tohto postavenia je z tradície pochopiteľné, že mal rozhodujúci vplyv pri voľbe Šaula za kráľa. Pomocou vplyvu na starších v jednotlivých kmeňoch Izraela obmedzil kráľovu moc. Vôľu kráľa podriadil zákonom Božím aj ľudským. Kráľovi oznámil Božie právo, ktoré v prípade kráľa Amelekitov porušil. Samuel sa stal zakladateľom vzťahu medzi kráľom a jeho prorokom, vzťahu, ktorý pretrval až do zániku kráľovstva. V starostlivosti o zachovávanie Božieho práva sa navzájom v Samuelovi prelínajú úlohy sudcu a proroka. Samuel pri pomazaní Šaula za kráľa použil titul nagid, princ alebo vodca, namiesto slova melek, kráľ, čím poukázal na smerovanie novovzniknutej zbožnosti, ktorá vidí vlastného a jediného kráľa Izraela v Bohu. Hrob proroka Samuela sa nachádzal v Ráme.

    Svätý hieromučeník Filip, heraklejský biskup a spoločníci

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „milovník koní“. Filip je biskup z tráckeho mesta Heraklea. Podľa historicky hodnoverného životopisu napísaného po grécky, Filipa zajali spoločne s presbyterom Severom a diakonom Hermesom. Po krutom mučení ich väznili 7 mesiacov. Filipa upálili spoločne s Hermesom 22. októbra 303, alebo 304. Severus zomrel o deň neskôr. Dnešných mučeníkov si obzvlášť uctievajú v talianskom meste Fermo.

    Svätý Štefan, uhorský kráľ

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „víťaz“. Štefan, uhorský kráľ, sa narodil okolo roku 969, ako syn arpádskeho kniežaťa Gejzu. V roku 973 alebo o rok neskôr ho pokrstil kňaz biskupa Pilgrima z Passau. Birmovku prijal zrejme od sv. Vojtecha (Adalbeta) z Prahy. V roku 995 sa zosobášil s Gizelou, sestrou cisára Henricha II. a o dva roky neskôr nasledoval svojho otca ako knieža Uhorska a pokračoval v pokresťančení krajiny. Víťazstvo nad rivalmi – kniežatami rodov, pohana Koppányho a Gyulu a Ajtonyho, ktorí sa dali pokrstiť v Byzancii, zabezpečili rozšírenie katolíckej viery aj v južnom a juhovýchodnom Uhorsku. Štefan založil viacero kláštorov, medzi nimi aj grécky ženský a jeden pre baziliánov v južnom Uhorsku. Založením dvoch arcibiskupstiev a ôsmich biskupstiev dal krajine cirkevnú organizáciu. K tej sa pripojila aj svetská správa. by potvrdil svoju vládu kresťanského kráľa, požiadal o potvrdenie pápeža Silvestra II. Ten mu s vedomím cisára Ota III. zaslal korunu, náprsný kríž a apoštolské privilégium. Na Vianoce roku 1000 Štefana v meste Gran, dnešnom Ostrihome pomazali za kráľa a korunovali. Jeho Dekréty boli ovplyvnené v mnohých smeroch západnými vzormi a postarali sa o posvätenie nedele a výstavbu chrámov. Obraz kniežaťa, ktorý pochádza z jeho prostredia, predstavuje ideál zbožného a spravodlivého vládcu. Svätý Štefan, uhorský kráľ, zomrel 15. augusta 1038. Pochovali ho v bazilike, ktorú zriadil v Stoličnom Belehrade. Na podnet Ladislava I. Uhorského ho slávnostne svätorečili. Hoci po jeho smrti došlo, aj preto, že ostal bezdetný, k bojom o korunu, dokázali jeho nasledovníci budovať na základoch, ktoré položil. Jeho osoba ostala 1000 rokov symbolom kresťanského kráľovstva v Uhorsku.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK spracoval Ján Sabol

  • 19. august – Svätý mučeník Andrej Stratopedarcha a spoločníci. Sv. mučeníci Timotej, Agapios a Tekla.

    Svätý mučeník Andreja Stratopedarcha a spoločníci

    Meno dnešného svätca je gréckeho pôvodu a znamená „mužný“. Podľa gréckej legendy bol dnešný mučeník vojakom a druhým najvyšším dôstojníkom starorímskej légie vo vojne proti Peržanom. Za cisára Maximiána, keď do ríše náhle vpadli Peržania, vraj svojmu vojsku, ktorý mal útok odbiť, prisľúbil víťazstvo, keď prijmú kresťanskú vieru. Napriek početnej presile sa Andrejovej vojenskej jednotke podarilo zvíťaziť. Keď sa cisár dozvedel, že Andrej a jeho jednotka prijali kresťanstvo, dal ich previesť do Cilície kde ich okolo roku 300 popravil prefekt Seleuk. Konštantínopolský synaxár a anglosaský učenec Beda Venerabilis udávajú 2597 spoločníkov a sýrske menologióny 2995 spoločníkov. Toto číslo je myslené obrazne a vyjadruje nekonečnosť. Úcta k Andrejovi Stratopedarchovi je rozšírená najmä na východe.

    Svätí mučeníci Timotej, Agapios a Tekla

    Mená dnešných svätcov majú grécky pôvod. Timotej znamená „uctievajúci Boha“ Agapios „ľúbiť“ a Tekla znamená „Božia sláva“. Svätí Timotej, Tekla s prívlastkom Byzintis a Agapios trpeli v čase Diokleciánovho prenasledovania v rokoch 304 a 306 v Palestíne. Timotej sa v Gaze dostal do rúk miestodržiteľa Urbana po tom, čo odmietol splniť nové cisárove nariadenia – obetovať božstvám. Za neuposlúchnutie bol trest smrti. Timotej zomrel na následky mučenia. Teklu roztrhali v Cézarei divé šelmy. Podobne zomrel aj dnešný posledný svätec Agapios. V aréne ho vraj ťažko zranila medvedica alebo vlčica. Keď Agapios zomrel pochovali jeho telo v mori. Aj západná cirkev si dnešných mučeníkov pripomína 19. augusta. Na ikonách sa Timotej zvykne znázorňovať ako stojí na horiacej hranici.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, VHL spracoval Ján Sabol

  • 18. august – Svätí mučeníci Flórus a Laurus. Náš otec svätý Ján, konštantínopolský patriarcha. Náš otec svätý Juraj, konštantínopolský patriarcha.

    Svätí mučeníci Flórus a Laurus

    Mená dnešných svätcov majú latinský pôvod; Flórus znamená „kvet“ a Laurus „vavrín“. Flórus a Laurus boli dvojčatá a kamenári z Konštantínopolu. Po tom, čo ich majstri Proklos a Maxim zomreli ako mučeníci, odišli do Ilýrie, kde mali na žiadosť prefekta Licióna, postaviť pohanský chrám. Peniaze, čo dostali na stavbu, bratia rozdali chudobným a vystavaný chrám zasvätili kresťanskému Bohu. Pre tento skutok ich mučili a nakoniec utopili v hlbokej studni. Zomreli pravdepodobne v 2. storočí. Ich relikvie neskôr preniesli do Konštantínopolu. V dnešný deň ich spomína aj Rímske martyrológium.

    Náš otec svätý Ján, konštantínopolský patriarcha

    Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „Boh je milosrdný“. V poradí piaty patriarcha s menom Ján na konštantínopolskom stolci pôsobil v rokoch 669 až 674. Od Gennadia, ktorý začal ako prvý nosiť titul patriarcha, bol dnešný svätec jeho 40. nástupcom. Závery 6. ekumenického koncilu spomínajú patriarchu Jána spoločne s jeho predchodcom Tomášom II. a nástupcom Konštantínom I., v oblasti pravej kresťanskej viery ako nepoškvrnených a bezúhonných.

    Náš otec svätý Juraj, konštantínopolský patriarcha

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „poľnohospodár“. V poradí prvý patriarcha s menom Juraj na konštantínopolskom patriarchálnom stolci pôsobil v rokoch 678 až 683. Spočiatku bol stúpencom herézy monoteletizmu, ale obrátil sa, za čo si ho východná cirkev ctí ako svätého. Počas jeho patriarchátu zvolal byzantský cisár Konštantín IV. Tretí konštantínopolský koncil, šiesty všeobecný, ktorý herézu monoteletizmu, náuku o jednej Kristovej vôli, odsúdil. Nie je známe kde patriarcha Juraj zomrel alebo kam ho poslali do vyhnanstva.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa VHL spracoval Ján Sabol

  • 17. august – Svätý mučeník Myrón. Svätí mučeníci Pavol, Juliána a spoločníci.

    Svätý mučeník Myrón

    Meno dnešného svätca má grécky pôvod a znamená „voňavý olej“. Myrón je mučeníkom z mesta Kyzikos. Ako píše životopisná legenda, do mesta ho priviedli na popravu, pretože počas Vianoc putoval Achájskom ako kňaz-misionár. Za prefekta mesta Antipatra ho okolo roku 250 sťali. O úcte k Myrónovi aj na západe svedčí Rímske martyrológium.

    Svätí mučeníci Pavol, Juliána a spoločníci

    Meno Pavol má grécky pôvod a znamená „malý“ a meno Juliána má latinský pôvod a znamená „z pokolenia Juliánov“. Pavol a jeho sestra Juliána žili v palestínskom meste Ptolemaios, dnešnom izraelskom meste Akko. Ku Kristovi sa im tam slovom a príkladom podarilo pritiahnuť mnoho Židov a pohanov. Keď do mesta prišiel cisár Aurelián, ktorý kresťanov prenasledoval, skončili Pavol a Juliána vo väzení a kruto ich mučili. V utrpení ich vraj potešoval anjel. Ich muky popísal aj Simeon Metafrastes. K nim sa pripojili aj traja vojaci Statonik, Kvadratus a Akakios a spolu zomreli za Krista mečom. O úcte aj na západe svedčí Rímske martyrológium, ktoré ich spomína v dnešný deň.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa VHL, www.heiligenlexikon.de spracoval Ján Sabol

  • 16. august – Prenesenie Rukou neutvoreného obrazu nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista, to jest svätého plátna, z Edessy do Konštantínopola. Svätý mučeník Diomédes.

    Prenesenie Rukou neutvoreného obrazu nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista, to jest svätého plátna, z Edessy do Konštantínopola

    Legenda o rukou neutvorenom obraze Ježiša Krista sa odvoláva na Cirkevné dejiny Euzébia z Cézarey. Vraj v časoch, keď Ježiš kázal, vládol v Edesse Abgar. Na celom tele bol zasiahnutý malomocenstvom. Správy o Ježišových veľkých zázrakoch sa šírili v celej Sýrii a zastihli aj Abgara. Napísal Ježišovi list, v ktorom ho žiadal, aby k nemu prišiel a uzdravil ho. Svojho maliara Ananiáša poslal s listom k Ježišovi a zároveň ho poveril namaľovať Ježišovu podobu. Keď Ananiáš prišiel do Jeruzalema, našiel Ježiša obklopeného ľuďmi. Nepodarilo sa mu prísť k nemu bližšie, tak sa zobďaleč pokúšal namaľovať Ježišov portrét, no nedarilo sa mu to. Keď ho uvidel Ježiš, dal mu list pre Abgara a prisľúbil, že pošle svojho žiaka, ktorý ho vylieči z malomocenstva a privedie k spáse. Potom požiadal o vodu a kúsok látky, umyl si tvár, vysušil ju látkou a zanechal na nej svoj obraz. Ananiáš vzal obraz aj list a šiel do Edessy. Keď Abgar vtlačil svoju tvár do látky, čiastočne sa uzdravil. Neskôr prišiel do Edessy Tadeáš, jeden zo sedemdesiatich. Ohlasoval evanjelium a pokrstil Abgara a jeho ľud. Kráľ dal sväté plátno do zlatého rámu ozdobeného perlami a umiestnil ho do výklenku na bránami mesta a pod neho vyhotovil nápis: Kriste Bože, nech nikto, kto dúfa v Teba, nebude zahanbený. Keď o niekoľko desaťročí jeden z Abgarových pravnukov, ktorý sa stal vládcom v Edesse upadol do modloslužby, chcel Kristov obraz z brán odstrániť. Miestny biskup varovaný počas zjavenia v noci obraz zamuroval. Po mnohých rokoch ľudia na obraz zabudli. V roku 545, keď mesto obliehal perzský kráľ Chozroes I., Presvätá Bohorodička sa zjavila miestnemu biskupovi Eulabiovi a nariadila mu, aby vybral ikonu zo zamurovaného výklenku a tak sa zachránia od nepriateľa. Biskup ikonu vybral, dal vytvoriť kópiu a spoločne s veriacimi a obrazom Krista vykonal okolo hradieb cirkevný sprievod. Za krátky čas sa perzská armáda stiahla. V roku 630 sa Arabi zmocnili Edessy, no nebránili kresťanom uctievať si svätý obraz. V roku 944 cisár Konštantín VII. chcel preniesť ikonu do Konštantínopolu. Pretože od roku 630 Arabi ovládali mesto, Emirovi zaplatil výkupné. Kresťanský klérus potom s veľkou úctou priniesol rukou neutvorený obraz Spasiteľa a jeho list do Konštantínopolu. 16. augusta uložili obraz Spasiteľa v chráme Presvätej Bohorodičky. Po dobytí Konštantínopolu križiakmi v roku 1204 sa o rukou neutvorenom obraze Spasiteľa stratili záznamy. Existuje viacero verzií o tom, čo sa s ním stalo. Podľa jednej ho vzali križiaci; no loď na ktorej bol obraz, stroskotala v Marmarskom mori. Podľa inej tradície obraz okolo roku 1362 preniesli do Janova, kde ho uložili v kláštore svätého Bartolomeja.

    Svätý mučeník Diomédes

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „myseľ gréckeho boha Dia“. Dnešný mučeník bol z cilicíjskeho mesta Tarzus a patril do vznešenej rodiny kresťanov. Ako lekár sa pri liečení za svojich pacientov aj modlil, a tak sa mu darilo mnohých uzdraviť. Za vlády cisára Diokleciána odišiel do Nicei v Bitýnii, kde pokračoval vo svojom lekárskom umení, ktorým získal aj mnohých pre Krista. Keď sa v Nikomédii Dioklecián dozvedel o Diomédovi, dal ho zatknúť. Počas cesty do Nikomédie Diomédes z vyčerpania a po modlitbe zomrel. Keď mu vraj vojaci potom odťali hlavu, oslepli a len s ťažkosťou sa vrátili k cisárovi. Zrak sa im vraj vrátil po tom, čo cisár nariadil doviezť aj svätcovo telo, ktoré potom s úctou pochovala istá žena menom Petrónia. V dnešný deň ho spomína aj Rímske martyrológium a uvádza, že mučeník Diomédes bol sťatý za Krista počas prenasledovania kresťanov za cisára Diokleciána.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa heiligenlexikon.de, oca.org, VHL spracoval Ján Sabol

  • 15. august – Zosnutie Presvätej Bohorodičky. Svätý Makarios Riman. Svätý Alypius, tagastský biskup.

    Zosnutie Presvätej Bohorodičky

    Svätý Makarios Riman

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „blahoslavený“. Makarios žil v 16. storočí a pochádzal z Ríma, zo vznešenej rodiny a mal veľmi dobré vzdelanie. Uprostred sporov v západnej cirkvi v období reformácie tajne odišiel do Ruska. Prišiel až do Novgorodu, kde našiel kláštor, ktorý pred troma storočiami založil jeho krajan svätý Anton Rímsky. Vstúpil do kláštora Najsvätejšej Trojice na brehu rieky Svir a stal sa mníchom. Neskôr sa usadil ako pustovník na opustenom ostrove Lezna, neďaleko Novgorodu. Keď ho na ostrove objavili poľovníci, začali sa k nemu z okolia schádzať ľudia, ktorí ho prosili o modlitby a rady. Makarios však túžil po samote, a preto sa utiahol hlbšie do divočiny. No aj tu ho objavili. Pridalo sa k nemu niekoľko nasledovníkov. V roku 1540 spoločne postavili drevený chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky. Novgorodský biskup – tiež Makarios – ustanovil dnešného svätca za kňaza a poveril ho úlohou igumena, čiže predstaveného kláštorného spoločenstva. Makarios Rímsky vynikal láskou k spolubratom, vytrvalosťou a asketizmom. Krátko pred smrťou zveril vedenie kláštora jednému zo žiakov a utiahol sa do samoty. Zomrel 15. augusta 1550. Jeho žiaci pochovali jeho telo pri kláštornom chráme. Makariov kláštor bol dlhé roky jedným z významných centier duchovného života. V priebehu dejín viackrát došlo k jeho poškodeniu, naposledy v roku 1932 komunistami.

    Svätý Alypius, tagastský biskup

    Pôvod a význam jeho mena ostáva neznámy. Biskup Alypius sa narodil v mieste svojho biskupského sídla v Tagaste. V Kartágu (376-383) bol spolužiakom a priateľom Augustína a spolu s ním prívržencom manicheizmu. Spolu s Augustínom odišiel na štúdium práva do Ríma a v roku 384 do Milána. Tam obaja prijali v roku 387 počas Veľkej Noci od svätého Ambróza krst. Alypius potom viedol v Tagaste (388) a v Hippe (391) mníšsky spôsob života. V rokoch 393 až 394 bol v Betleheme, kam šiel na žiadosť Augustína, aby sa tam stretol s Hieronymom. V roku 394 ho ustanovili za biskupa v Tagaste. Vyznamenal sa v boji proti Donatistom a Pelagiánom. V rokoch 419 a 428 bol na cirkevno-politickej misii v Taliansku. Alypius bol v písomnom kontakte s Paulínom z Noly a Augustína povzbudil, aby napísal dielo Contra secundam Iuliani … . Svätý Alypius, tagastský biskup zomrel okolo roku 430.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa www.heiligenlexikon.de, www.oca.org LThK spracoval Ján Sabol

  • 14. august – Svätý prorok Micheáš. Svätý hieromučeník Marcel, apamejský biskup.

    Svätý prorok Micheáš

    Gréckokatolícka cirkev nám 14. augusta pripomína svätého proroka Micheáša. Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „Kto je ako Jahve?“ Micheáš patrí do skupiny malých prorokov. Informácie o ňom podáva rovnomenná prorocká kniha a 26. kapitola proroka Jeremiáša. Prorok Micheáš pochádzal z Južnej ríše, z malého miesta Morešet Gat, ktoré sa nachádzalo asi 35 kilometrov juhozápadne od Jeruzalema. V okolí tohto miesta bolo niekoľko veľkých opevnení, ktoré mali chrániť krajinu pred susedným Filištíncami. Pôsobil podobne ako Izaiáš na konci 8. storočia pred Kristom za čias kráľov Joatama, Achaza a Ezechiáša. Micheáš prorocky pôsobil nielen v rodnom meste, ale pravdepodobne aj v Jeruzaleme. Z jeho sebavedomého vystupovania, ako aj dôrazného záujmu o svoj ľud možno predpokladať, že Micheáš zastával úrad starejšieho obce. Aj jeho meno je kombináciou spojenou s miestom pôvodu, a nie ako zvyčajne u prorokov, s menom otca alebo povolania. Sám prorok Micheáš sa nepovažoval za proroka, no skôr o sebe povedal, že je naplnený právom, čo znova poukazuje na jeho postavenie starejšieho obce. Obsahom knihy proroka Micheáša sú jeho varovania pred asýrskou hrozbou a proti nábožensko-mravnému úpadku Izraela. Micheáš neobviňuje všetok ľud, ale len držiteľov moci. V paľbe jeho kritiky sa ocitli aj kňazi a proroci, ktorých rady a proroctvá záviseli od toho, kto koľko zaplatil, a opierali sa pri tom o Boha ako o záruku bezpečnosti. V stručnej a ráznej reči, podobnej, akú predniesol aj prorok Amos, ohlasuje blížiaci sa Boží trest. Kniha bola v priebehu dejín redakčne dopĺňaná. V štyroch odsekoch sa v nej striedajú varovania pred súdom s prísľubom spásy, čo umocňuje celkový charakter knihy. Texty, nájdené v Qumráne, obsahujú tiež fragmenty midrašu o svätom prorokovi Micheášovi.

    Svätý hieromučeník Marcel, apamejský biskup

    Jeho meno má latinský pôvod a znamená „zasvätený rímskemu bohovi vojny Marsovi“. Marcel bol biskupom mesta Apamea v Sýrii, dnes zrúcaniny uzavreté hradbami o rozlohe 200 hektárov, povyše údolia Orontes. Narodil sa na Cypre, spočiatku bol štátnym úradníkom a bol ženatý. Okolo roku 375 a z neho stal mních, kým ho okolo roku 381 nepovýšili na biskupský stolec v meste Apamea, odkiaľ neskôr vzišiel známy svätec Marcel, igumen kláštora mníchov stáleho bdenia. Keď biskup Marcel dal podľa ediktov cisára Teodózia I. zničiť pohanské chrámy, rozhnevaní pohania ho hodili do plameňov, kde skonal. Svätý hieromučeník Marcel, apamejský biskup zomrel v roku 389.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, BBKL spracoval Ján Sabol

  • 13. august – Náš prepodobný otec Maxim Vyznávač. Svätý mučeník Hypolit.

    Náš prepodobný otec Maxim Vyznávač

    Jeho meno má latinský pôvod a znamená „najväčší“. Maxim Vyznávač, najvýznamnejší teológ siedmeho storočia, pochádzal zo vznešenej rodiny a narodil sa v roku 580 pravdepodobne v Konštantínopole. Po dôkladnom štúdiu začal svoju politickú kariéru. Stal sa sekretárom cisára Herakleia. Avšak okolo roku 613 sa ako obyčajný mních utiahol do Chryzopolisu, v súčasnosti je to mestská časť Istanbulu, a neskôr do Kyzika, v súčasnosti turecké mesto Erdek. Pred prenikajúcimi Peržanmi Maxim utiekol najskôr na Krétu, Cyprus a potom do Afriky (628/630). Tu bol už známy vďaka svojim rôznym spisom. Po svojom príchode sa aktívne zapojil do boja proti zástancom monoteletizmu. V roku 645 viedol v Kartágu vedeckú rozpravu s bývalým konštantínopolským patriarchom Pyrrhom I. Krátko na to sa vydal do Ríma, kde sa zúčastnil Lateránskej synody (649). Zvolal ju pápež Martin I. a odsúdila monoteletizmus. V roku 653 dal byzantský cisár Konstans II. pápeža Martina I. i Maxima uväzniť a obvinil ich z vlastizrady. Po procese z roku 655 Maxima vyhnali do Bizye v Trácii. Keď o sedem rokov neskôr znova odmietol súhlasiť s cisárovým ediktom, ktorý zakazoval akékoľvek rozpravy o monoteletizme, vyrezali mu jazyk, odťali pravú ruku a poslali ho s jeho žiakmi do vyhnanstva v Lazike. Tam, v pevnosti Schemarion pri Čiernom mori, 13. augusta 662 zomrel. Maxim zanechal okolo 90 spisov, ktoré bezprostredne odzrkadľujú jeho myšlienky. Hoci mu väzenie a vyhnanstvo zabránili v ďalšej tvorbe, došlo k veľkému rozšíreniu jeho diel. Základom jeho mystickej a špekulatívnej teológie je Kristus. Maximovo myslenie ukazuje zriedkavú vyváženosť pri riešení ťažkých problémov. Je typicky byzantské svojou odvážnou a detailnou špekuláciou, ale aj rímske – trvalým prepojením so skutočnosťou a bdelým zmyslom pre Cirkev. Dnešný deň je spomienkou na prenesenie jeho pozostatkov do Konštantínopolu.

    Svätý mučeník Hypolit

    Gréckokatolícka cirkev nám 13. augusta vo svojom cirkevnom kalendári pripomína aj mučeníka Hypolita. Meno dnešného svätca má grécky pôvod a znamená „vypriahač koní“. Hypolit bol rímskym vojenským veliteľom, ktorý strážil mučeníka diakona Vavrinca. Vo väzení Hypolit uveril v Krista a dal sa Vavrincom pokrstiť. Keď sa prezvedelo, že je kresťanom, aj jeho mučili a popravili. Svätý Hypolit zomrel okolo roku 258 za vlády cisára Valeriána. Spolu s ním popravili jeho pestúnku Concordiu a ďalších devätnásť členov jeho rodiny. Relikvie dnešného svätca sa nachádzajú v St. Denis v Paríži, v Ríme, Brescii a v nemeckom Kolíne. Podľa neho je pomenovaný aj najstarší kláštor v Rakúsku Sankt Pölten. (VHL, heiligenlixikon.de)

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, VHL, heiligenlexikon.de spracoval Ján Sabol

  • 12. august – Svätí mučeníci Fótios a Anikét. Svätý hieromučeník Alexander, komanský biskup.

    Svätí mučeníci Fótios a Anikét

    Mená dnešných svätcov sú gréckeho pôvodu: Anikét znamená „Nepremožiteľný“ a Fótios „žiarivý“. Anikét a jeho synovec Fótios pochádzali z Nikomédie. Ako o ich mučeníctve rozpráva legenda, keď prišiel do Nikomédie cisár Dioklecián a odvracal od kresťanstva obyvateľov mesta, vystúpil proti nemu Fótios, ktorý pochádzal zo vznešeného rodu. Nasledovalo kruté mučenie, ktoré Fótiovi zázrakom neuškodilo. Ani hladné levy, ani ostré kamene, dokonca ani kat, ktorému stŕpla ruka. Keď to videl Anikét, ponáhľal sa ku synovcovi a s radosťou ho objal. Aj Anikéta zajali a kruto mučili, no ani jemu sa nestalo nič. Nakoniec ich hodili do žeravej pece, kde skonali. Ich telá pochovali na polostrove Daphnusa v Egejskom mori. Mučenícku smrť podstúpili v roku 305 alebo 306. V dnešný deň ich spomína aj Rímske martyrológium.

    Svätý hieromučeník Alexander, komanský biskup

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „obranca mužov“. Pod vedením Gregora Divotvorcu (17. november), zvolili dnešného svätca Alexandra za biskupa v kapadóckom meste Komana. Askézu pestoval originálnym spôsobom. Pracoval ako uhliar. Za cisára Décia alebo Aureliána zomrel ako mučeník. Vo svojich kázňach o Gregorovi Divotvorcovi Alexandra spomína aj Gregor Nysský. Taliansky historik kardinál Caesar Baronius ho v 16. storočí pridal do Rímskeho martyrológia. Odvtedy si ho ctia aj na západe.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, VHL spracoval Ján Sabol

  • 11. august – Svätý mučeník Euplos. Svätá mučenica Zuzana, panna.

    Svätý mučeník Euplos

    Jeho meno má grécky pôvodno význam nie je jasný. Euplus bol diakonom v sicílskom meste Catana. Pravdepodobne s bibliou v rukách sa vydal kvysokému sicílskemu úradníkovi, Correctorovi Calvinianovi. Od 29. apríla do 12. augusta 304 bol vo vypočúvacej cele. V posledný deň vypočúvania ho znova mučili a popravili. Grécky synaxár čiastočne zachoval dva protokoly z vypočúvania. Okrem Hieronymovho martyrológia, vystupuje jeho meno aj v rímskych lekcionároch z konca 7. a začiatku 8. storočia. Pápež Teodor mu zasvätil modlitebňu neďaleko Cestiovej pyramídy v Ríme.

    Svätá mučenica Zuzana, panna

    Jej meno má hebrejský pôvod a znamená „ľalia“. Najstaršie správy o dnešnej svätici podáva Klaudius Klaudianus ako aj Hieronymovo martyrológium. Na rozdiel od tradičných rímskych mučeníkov, ktorých si pripomínali na cintorínoch, bol kult svätej Zuzany spätý s chrámom, ktorý ležal neďaleko Diokleciánových kúpeľov. V 6. storočí chrám zasvätili svätej Zuzane. Ako píše životopisná legenda Zuzana bola dcérou rímskeho presbytera Gabrinia, údajného brata pápeža Gaia a bratranca Diokleciána. Keď odmietla ponuku na sobáš s cisárovým synom, zavraždili ju v ich vlastnom dome, ktorý ležal neďaleko pápežovho domu. Pápež Gaius na jej pamiatku zriadil v úvode spomínaný chrám, ktorý stojí na rímskom pahorku Quirinal.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, VHL spracoval Ján Sabol

  • 10. august – Svätý mučeník a archidiakon Vavrinec. Svätý hieromučeník Sixtus II., rímsky pápež. Svätý mučeník a diakon Felicissimus.

    Svätý mučeník a archidiakon Vavrinec

    Svätý hieromučeník Sixtus II., rímsky pápež

    V deň, keď si Gréckokatolícka cirkev s Rímskokatolíckou pripomínajú mučeníka diakona Vavrinca, pamätá Gréckokatolícka cirkev aj na rímskeho biskupa a mučeníka Sixta II. Meno tohto svätca má grécky pôvod a znamená „jemný“. Dnešný mučeník ako nástupca Štefana I. na pápežskom stolci uvoľnil napätý vzťah, ktorý vznikol medzi jeho predchodcom a biskupmi v severnej Afrike a Malej Ázii kvôli problému platnosti krstov, ktoré udelili heretici. Po tom, čo sa vyostrilo prenasledovanie kresťanov za cisára Valeriána a druhý edikt nariaďoval popravu každého cirkevného predstaviteľa, 6. augusta 258 Sixta počas slávenia bohoslužby v Katakombách svätého Kalixta spoločne s jeho štyrmi diakonmi zatkli a na mieste sťali. V ten istý deň popravili ďalších dvoch diakonov, Felicissima a Agapita. O niekoľko dní neskôr popravili aj svätého Vavrinca. Svätého Sixta pochovali v katakombách svätého Kalixta. V 6. storočí zmenili meno chrámu svätej Crescentiany na chrám svätého Sixta a uložili tam pápežove pozostatky. Po vybudovaní nového chrámu svätého Sixta na rímskom pahorku Quirinal, pápež Benedikt XIII. obnovil pôvodný chrám. Obľubu svätého Sixta u ľudí dokazuje početné množstvo jeho vyobrazení na zlatých pohároch, mozaikách, freskách a plastikách v Ríme, Ravene, vo francúzskom Reims a nemeckom Vreden, často spoločne so svätým Vavrincom. Od Sixta sa zachoval frangment listu adresovaný Dionýzovi z Alexandrie. Zaoberá sa platnosťou krstu. Aj požehnávanie prvého hrozna je spojené so Sixtovým menom.

    Svätý mučeník a diakon Felicissimus

    V deň, keď si Gréckokatolícka cirkev s Rímskokatolíckou pripomínajú mučeníka diakona Vavrinca, pamätá Gréckokatolícka cirkev aj na jeho spoločníka v utrpení, diakona Felicissima. Meno tohto svätca má latinský pôvod a znamená „najšťastnejší“. Felicissimus bol spoločne s Vavrincom a Agapitom diakonom u pápeža Sixta II. V roku 258 ich v Ríme umučili a pochovali v katakombách Pretextáta na Via Apia. V latinskej cirkvi sa pripomínajú od 4. storočia spoločne so svätým Sixtom 6. augusta. Na ich hrob dal pápež svätý Damazus I. (366-384) vyhotoviť epigram. Objaviť sa ho podarilo v roku 1927. V 9. storočí pápež Gregor IV. (827-844) daroval pozostatky diakona Felicissima, benediktínskemu opátovi Gozbaldovi z nemeckého Niederalteich pre jeho chrám v Isarhofene.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK spracoval Ján Sabol

  • 09. august – Svätý apoštol Matej. Svätá Irena, byzantská cisárovná.

    Svätý apoštol Matej

    Meno dnešného svätca má hebrejský pôvod a znamená „Boží dar“. Prvá kapitola Skutkov apoštolov podáva správu o doplnení dvanástich. Namiesto Judáša Iškariotského bol zvolený za náhradného apoštola Matej. O jeho ďalšej činnosti a živote neexistujú žiadne ďalšie novozákonné a historické správy. Podľa Euzébia z Cézarei Matej patril do skupiny 70 učeníkov. Podľa apokryfného spisu Skutky Andreja ho vraj apoštol Andrej zázračne zachránil z rúk ľudožrútov. Navzájom sa od seba líšiace správy o Matejovej mučeníckej smrti vznikli pravdepodobne adaptáciou správ o smrti Jakuba, Pánovho brata a sťatí apoštola Pavla. Na príkaz cisárovnej Heleny biskup Agriculus preniesol Matejove pozostatky do nemeckého Trieru. Písomné svedectvá o tomto prenesení však pochádzajú až z 9. storočia. Úcta k nemu sa v tomto meste rozšírila po znovuobjavenií stratených relikvií a ich prenesení do kláštora v roku 1127, ktorý odvtedy nosí apoštolovo meno. Okrem tohto mesta Matejove relikvie uchovávajú v rímskej bazilike Santa Maria Maggiore a v Bazilike San Giustina v talianskom meste Padova.

    Svätá Irena, byzantská cisárovna

    Jej meno má grécky pôvod a znamená „mierumilovná“. Irena sa narodila okolo roku 752 v Aténach. Od roku 768 bola manželkou byzantského cisára Leva IV. Vyznačovala sa krásou a múdrosťou, no bola až nežensky tvrdá a túžila vládnuť. Dlhý čas miernila obrazoborecký zápal svojho manžela. V roku 780 sa stala regentkou svojho 10. ročného syna Konštantína VI. Ďalej mala vplyv na vymenovanie Tarasa za konštantínopolského patriarchu (784) a so súhlasom pápeža Hadriána I. zvolala Nicejsko-konštantínopolský všeobecný koncil (786-787), ktorý obnovil uctievanie ikon. Aj za jej života pokračovalo napätie medzi východom a západom, najmä po odobratí pápežských právomocí nad dolným Talianskom. Irena dohodla sobáš princa Konštantína s Rotrudou, dcérou Karola Veľkého, no k manželstvu nedošlo. Keď v roku 788 nariadila synovi Konštantínovi VI. manželstvo s Paflagónčankou, spor medzi ňou a synom sa ešte prehĺbil. Keď jej syn stratil v roku 790 moc, stala sa o dva roky neskôr opäť spoluregentkou, až kým nezačala vládnuť v roku 797 sama v celej východorímskej ríši. O rok nato obnovila diplomatické styky s Karolom Veľkým, ktorý chcel sobášom s Irenou odstrániť dvojité cisárstvo. Počas rokovaní o sobáši ju 31. októbra 802 zosadili z trónu a poslali do vyhnanstva na ostrov Lesbos. Tam zomrela 9. augusta 803.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, BBKL spracoval Ján Sabol

  • 08. august – Svätý Emilián Vyznávač, kyzický biskup. Náš otec svätý Myron Divotvorca, krétsky biskup.

    Svätý Emilián Vyznávač, kyzický biskup

    Meno dnešného svätca má latinský pôvod a znamená „Horlivý“. Svätý Emilián bol v čase obrazoboreckých sporov biskupom v Kyziku neďaleko Daradanel. Vyznačoval sa nielen nábožnosťou, hlbokým poznaním a ďalšími pre biskupa typickými vlastnosťami, ale aj súcitom a úprimným zľutúvaním sa nad núdznymi. S odvahou sa postavil proti obrazoborcom a nebál sa nazvať ich bludármi. Po obvinení pred obrazoboreckým cisárom Levom V. (813-820), znášal útrapy a napokon ho poslali do vyhnanstva, kde začiatkom deviateho storočia skonal. V dnešný deň ho pripomína aj rímske martyrológium.

    Náš otec svätý Myrón Divotvorca, krétsky biskup

    Gréckokatolícka cirkev nám dnes pripomína svätého krétskeho biskupa Myróna Divotvorcu. Meno dnešného svätca má grécky pôvod a znamená „voňavý olej“. Svätý Myrón s prívlastkom Divotvorca sa narodil vznešeným rodičom na ostrove Kréta za vlády cisára Décia (249-251). Ako uvádza životopisná legenda, bol ženatý a s manželkou spravoval poľnohospodárstvo. Zo svojho majetku štedro dával chudobným. Keď jedného dňa rozdával chudobným víno, šírila sa zo sudov príjemná vôňa a vzhľadom na objem sudov z nich vytekalo až príliš veľké množstvo vína. Inokedy vraj, zo suda vyberal zlato, ktoré rozdával blížnym. Dokonca vraj ani zlodejom sa z poľa nedarilo nič ukradnúť. Neskôr ho ustanovili za biskupa v meste Knossus. Ako biskup vraj vykonal ešte viac zázrakov. Krétsky biskup Myrón zomrel ako starec okolo roku 350.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa VHL spracoval Ján Sabol

  • 07. august – Svätý prepodobný mučeník Domécius. Svätá prepodobná mučenica Potamiana Divotvorkyňa, panna.

    Svätý prepodobný mučeník Domécius

    Meno dnešného svätca má grécky pôvod a znamená „ten, ktorý stavia“. Domécius bol mníchom z Perzie. Žil za čias Konštantína Veľkého v kláštore mesta Nisibis, na vtedajších hraniciach medzi Perziou a Rímskou ríšou. Vraj ho pre závisť spolubratov vyhnali z kláštora. Tak odišiel do kláštora svätých Sergeja a Bakcha v arménskom Theodosiopolise (v súčasnosti turecké mesto Erzurum). Archimandrita Urbel ho dal vysvätiť za diakona. Urbel chcel, aby sa stal aj kňazom, no keď sa Domécius o tom dozvedel, utiekol severne od Nisibisu do hôr Kyros. Usadil sa tam na jednom vrchu a viedol prísny život. Pridávali sa k nemu aj ďalší učeníci. Tam ho ukameňovali vojaci cisára Juliána Odpadlíka aj s dvoma jeho učeníkmi. Prepodobný mučeník Domécius zomrel v roku 363. Kult k svätému Doméciovi je historicky overený od začiatku šiesteho storočia. Je rozšírený najmä v sýrskom meste Parthen pri Kyrrhos.

    Svätá prepodobná mučenica Potamiana Divotvorkyňa, panna

    Jej meno má grécky pôvod a znamená „riečna“. Svätá Potamiana je mučenica z Alexandrie z čias Septima Severa. Bola žiačkou presláveného Origena. Podľa Euzébia z Cézarei vytrvalo bránila svoje panenstvo, na vieru obrátila vojaka Bazilidesa, ktorý ju viedol pred súd. Spolu s jej matkou Marcelou ju upálili, keď na ne liali vriacu smolu. Ako uvádza životopisná legenda, tri dni po mučeníckej smrti sa vo sne zjavila vojakovi Bazilidesovi, ktorý čakal v cele na smrť. Palladios, ktorého príbeh je obohatený o ďalšie udalosti, datuje Potamianinu smrť do obdobia vlády Maximina Daja.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, BBKL spracoval Ján Sabol

  • 06. august – Svätý Gregor Palamas, solúnsky arcibiskup. Svätý Teoktist, černigovský biskup.

    Svätý Gregor Palamas, solúnsky arcibiskup

    V deň, keď Gréckokatolícka cirkev s Rímskokatolíckou slávia sviatok Premenenia Pána, pamätá Gréckokatolícka cirkev aj na solúnskeho arcibiskupa svätého Gregora Palamasa. Jeho meno má grécky pôvod a znamená „ostražitý“. Byzantský teológ, mystický spisovateľ a obranca hesychazmu, sa narodil v roku 1296 alebo 1297 v Konštantínopole. Vychovali ho na náklady cisára Andronika II.. Ako 22-ročný odišiel na sedem rokov na vrch Athos, potom sa s 10-timi spoločníkmi usadil na vrchu pri Beroi. Odtiaľ sa však vrátil späť na Athos a stal sa igumenom Lavry svätého Atanáza. Gregor sa snažil odvrátiť útoky Barlaama na hesychastické teórie, ktoré preferovali pokoj, rozjímanie a mystické sústredenie pred rozumovým výkladom sveta. K výtvarným prejavom hesychazmu patria predovšetkým ikony. Gregor Palamas sa zakrátko stal najlepším obhajcom hesychazmického hnutia. Na synode v Konštantínopole síce Barlaama pokarhali, ale neodsúdili. Gregorovými najostrejšími protivníkmi boli Gregor Akyndinos a Nikefor Gregoras. Kvôli spolupráci s Jánom Kantakuzenom bol Gregor na štyri roky uväznený v konštantínopolskom kláštore Christos Akataleptos. Po tom, čo sa Ján Kantakuzenos stal cisárom, zvolili Gregora za Solúnskeho arcibiskupa. Do úradu sa mu však podarilo nastúpiť až po troch rokoch. O rok na to, v roku 1351, na provinčnom koncile potvrdili Gregorove teórie, prijali ich do nedeľného slávenia počas Druhej pôstnej nedele a odsúdili Barlaama a Gregora Akyndina. 14. novembra 1359 solúnsky arcibiskup Gregor Palamas zomrel. Jeho žiak a životopisec Philotheos Kokkinos, od roku 1364 patriarcha, ho na synode z roku 1368 vyhlásil za svätého a za učiteľa cirkvi. Od roku 1912 nosí nová solúnska katedrála jeho meno a uchováva jeho relikvie.

    Svätý Teoktist, černigovský biskup

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „stvorený Bohom“. Teoktist bol mníchom v Kyjevsko-Pečerskej lavre. Bol jedným z tých, ktorí ozdraveli na príhovor mnícha Nikitu, neskoršieho biskupa v Novgorode. V roku 1103 ho ustanovili za predstaveného kláštora. O päť rokov neskôr, vďaka prostriedkom zbožného polockého kniežaťa Gleba Vseslaviča, vybudoval kamenné refektórium – spoločnú kláštornú jedáleň. V roku 1113 Teoktista vysvätili za biskupa v Černigove. 2 mája 1115 bol pri prenesení ostatkov svätých kniežat Borisa a Gleba do Vyšhorodu. Neskôr neďaleko biskupskej katedrály posvätil chrám zasvätený obom svätcom, ktorý vystavalo černigovské knieža Dávid. Černigovský biskup Teoktist zomrel na sviatok premenenia Pána v roku 1123. Pochovali ho v Pečerskej lavre.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, HTO spracoval Ján Sabol

  • 05. august – Svätý mučeník Eusignios. Svätý hieromučeník Anter, rímsky pápež.

    Svätý mučeník Eusignios

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „s dobrým odznakom“. Eusignios sa narodil okolo roku 252 v Antiochii. Bol vysoko postaveným vojakom v cisárskej armáde Konštantína Veľkého. Na sklonku života bol strategickým poradcom rímskeho cisára. Keď zasadol na trón Julián Odpadlík, vtedy už vekom starý Eusignios sa nebál poukazovať na jeho nedostatky. Vraj ho prirovnával ku Konštantínovi Veľkému. Julián Odpadlík ho dal zosmiešniť a sťať. Mučeník Eusignios zomrel okolo roku 362.

    Svätý hieromučeník Anter, rímsky pápež

    Jeho meno má grécky pôvod a rovnako sa nazýva starogécke božstvo odmietavej lásky. Podľa Liber Pontificalis bol pápež Anter Grék. Jeho pontifikát začal 21. novembra 235. Je o ňom známe, že zbieral zápisky o kresťanských mučeníkoch. Sám pravdepodobne nebol mučeníkom. Zomrel 3. januára 236. Je prvým pápežom, ktorého pochovali v pápežskej hrobke Kalixtových katakomb. Objavili v nich veľké kusy epitafu dnešného svätca.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa BBKL, LThK, heiligenlexikon.de spracoval Ján Sabol

  • 04. august – Siedmi svätí mladíci z Efezu. Svätá prepodobná mučenica Eudokia. Svätý mučeník Eleuterios.

    Siedmi svätí mladíci z Efezu

    Podľa legendy sa efezskí mladíci ukryli neďaleko mesta v jaskyni hory Ochlon, aby v čase prenasledovania za cisára Décia nemuseli obetovať pohanským bohom. V jaskyni ich zamurovali. Oni tam však zázračne zaspali. Po 187 alebo 193 rokoch sa dočasne zobudili a vydali svedectvo, že existuje telesné vzkriesenie zosnulých. Skorý miestny kult, svedectvo pútnika Teodósia Archidiakona o ich svätyni pri Efeze, ako aj nedávne archeologické nálezy potvrdzujú predpoklady o skutočnej existencii dnešných svätcov. Najstaršie literárne spracovanie legendy sa datuje do 5. storočia. Neskôr vznikli viaceré sýrske a grécke verzie. Pôvodný text o mladíkoch bol pravdepodobne napísaný po sýrsky, pretože sa stal základom oslavnej reči biskupa Jakuba zo Sarug na ich počesť. Gregor z Tour preložil legendy o nich do orientálnych ľudových jazykov a latinčiny a vďaka tomu došlo ku skorému a rozsiahlemu rozšíreniu ich kultu. Ich kult, spolu s pozmenenou legendou v 18. súre Koránu, bol prijatý dokonca aj v Islame. Pôvodný počet mladíkov v najstarších sýrskych podaniach bol osem. Zakrátko sa zúžil na sedem. Najmä v gréckych textoch sú pomenovaní ako Achillides, Diomedes, Eugenios, Stephanos, Probatos, Sabatios a Kyriakos. Sýrska tradícia, ktorú prevzal aj latinský preklad, udáva iné mená. Mladíci sa volajú Maximián, Malchus, Martinián, Dionýz, Ján, Serapion a Konštantín. Na západe sa kult siedmich mladíkov z Efezu tešil mimoriadnej obľube v období križiackych výprav a v baroku. Tu ich začali vzývať pri horúčke a nespavosti. Siedmi svätí mučeníci z Efezu sa v Gréckokatolíckej cirkvi pripomínajú aj 20. októbra.

    Svätá prepodobná mučenica Eudokia

    Jej meno má grécky pôvod a znamená „dobrej povesti“. Mučenica zo 4. storočia pochádzala z Anatólie. Jej rodičia boli Rimania. Vojsko perzského kráľa Šapúra ju vzalo do zajatia spolu s ďalšími tisíckami kresťanov. Keďže bola dobre vzdelaná, vyučovala väzňov. Vďaka svojej vzdelanosti priviedla ku viere aj mnohé Peržanky. Napokon ju po krutom mučení, sťali. Prepodobná mučenica Eudokia zomrela v roku 362, alebo 364.

    Svätý mučeník Eleuterios

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „osloboditeľ“. Svätý Eleuterios pochádzal z Byzancie. Žil na cisárskom dvore ako komorník. Tešil sa veľkej priazni svojho pána. Tajne prijal krst, no jeden z jeho spolusluhov to prezradil jeho pánovi. Keď sa Eleuteria nepodarilo presvedčiť priateľským pohovorom, dal ho jeho pán sťať. Jeho telo neskôr preniesli do Tarzu v Bitýnii, kde mu vystavali aj chrám. V dnešný deň ho spomína aj Rímske martyrológium.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, VHL, OCA, heiligenexikon.de spracoval Ján Sabol

  • 03. august – Naši prepodobní otcovia Izák, Dalmat a Faust. Náš prepodobný otec Anton Rímsky, novgorodský igumen

    Naši prepodobní otcovia Izák, Dalmat a Faust

    Meno Izák má hebrejský pôvod a znamená „veselý“, meno Dalmat zasa albánsky a znamená „ovca“ a meno Faust má latinský pôvod a znamená „priaznivý”. Prepodobný Izák pochádzal zo Sýrie. Bol od mladosti askétom. Okolo roku 378 prišiel do Konštantínopolu a vystúpil proti proariánsky naladenému cisárovi Valensovi. Predpovedal mu veľké nešťastie, čo sa aj splnilo. V roku 378 cisára Valensa v bitke pri Adrianopole porazili gótske kmene a jeho zavraždili. Valensov nástupca cisár Teodosius si svätého Izáka vážil. Počas jeho vlády žil dnešný svätec spočiatku v chudobnej cele pred bránami mesta. V roku 381 alebo 382 Izák založil v Konštantínopole prvý kláštor, ktorý pomenoval podľa svojho žiaka a nástupcu Dalmata. Ešte za jeho života mal kláštor už okolo 100 mníchov. Prepodobný Izák zomrel v roku 396. Dalmat bol pred vstupom do kláštora vojakom. Slúžil v cisárskej armáde a bol ženatý. V Konštantínopole sa pripojil k mníchom prepodobného Izáka, spoločne so svojím synom Faustom. Po Izákovej smrti zvolili Dalmata za predstaveného. Vystúpil aj na koncile v Efeze (431). Neskôr sa stal archimandritom, predstaveným všetkých konštantinopolských kláštorov. Prepodobný Dalmat zomrel v roku 440.

    Náš prepodobný otec Anton Rímsky, novgorodský igumen

    Jeho meno má latinský pôvod a znamená “popredný”. Novgorodský igumen Anton sa narodil v Ríme v roku 1067. Zrejme ako 17-ročný stratil rodičov. Začal študovať v gréčtine diela cirkevných otcov. Po istom čase rozdal dedičstvo chudobným, časť majetku vraj hodil v drevenom sude do mora. Potom vstúpil do jedného z odľahlých kláštorov, kde žil 20 rokov. Istý čas začal žiť na pobreží na jednej zo skál, počas jednej búrky vraj padol do mora a voda ho vyplavila až v Novgorode. S požehnaním miestneho biskupa Nikitu, založil v meste kláštor Narodenia Presvätej Bohorodičky. V meste vraj jeden z rybárov objavil aj sud, ktorý Anton, kedysi hodil do mora. Za pomoci financií postavil kláštor s chrámom a staral sa o núdznych, siroty a vdovy. Prestaveným sa v ním založenom kláštore stal až po viac ako 10 rokoch. Po 16 rokoch služby igumena zomrel 3. augusta 1147.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, BBKL, VHL, OCA, heiligenlexikon.de spracoval Ján Sabol

  • 02. august – Prenesenie pozostatkov svätého prvomučeníka a archidiakona Štefana. Náš svätý otec Štefan, rímsky pápež.

    Prenesenie pozostatkov svätého prvomučeníka a archidiakona Štefana

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „víťaz“. Zo Skutkov apoštolov vieme, že po spore medzi Helenistami a Hebrejmi v prvotnej Cirkvi, vybrali siedmych, aby apoštolom pomáhali pri každodennom obsluhovaní. Štefan, najvýznamnejší spomedzi nich, sa dostal do sporu s členmi helenisticko-židovskej synagógy. Za pomoci zinscenovaného povstania ľudu predviedli Štefana pred Synedrium, kde proti nemu svedčili falošní svedkovia. Štefan vo svojej obrannej reči na základe starozákonného príbehu poukázal na to, že Židia, a nie kresťania, sú tí, ktorí nedodržiavali zákon. Jeho výpoveď viedla k jeho ukameňovaniu. Podľa Skutkov apoštolov to bola prvá mučenícka smrť kresťana. Prvé rozsiahle rozšírenie jeho kultu nastalo v neskorej antike, keď sa v Jeruzaleme našli Štefanove relikvie. Objavil ich kňaz Lucián v Kaphar Gamala 3. augusta 415. Vtedy ich uložili do chrámu na vrchu Sion. Cisárovná Aelia Eudoxia, manželka Teodosia II., dala na mieste, kde Štefana ukameňovali, vybudovať chrám. V roku 428 preniesli Štefanove relikvie slávnostne do Konštantínopolu. Dnešný deň pripomíname túto udalosť. Za pápeža Pelágia II. v roku 585 Štefanove pozostatky preniesli znova, tentoraz do Ríma.

    Náš svätý otec Štefan, rímsky pápež

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „víťaz“. Rímsky pápež Štefan bol Rimanom. Jeho pontifikát začal 12. mája 254 v pokojnom čase medzi prenasledovaniami kresťanov za cisárov Décia a Valeriána. No vo vnútri Cirkvi prebiehali silné vnútorno-cirkevné boje. Pri spore o krst heretikov, požadoval Štefan zachovanie rímskej tradície v celej Cirkvi, a to zákaz opakovaného krstu. Kvôli sporu sa od Štefana odlúčili cirkvi v Afrike pod vedením Cypriána z Kartága, a v Malej Ázii. O zjednotenie sa znova pokúsil alexandrijský biskup Dionýz. Bolo to však po smrti Štefana a Cypriána za pápeža Sixta II. Štefanovo silné vedomie mimoriadneho postavenia rímskeho biskupa sa odzrkadlilo aj pri disciplinárnych opatreniach proti španielskym a galským biskupom. Svätý Štefan zomrel za začiatku prenasledovania kresťanov za cisára Valeriána 2. augusta 257. Hoci nezomrel násilnou smrťou, neskôr si ho začali ctiť ako mučeníka.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Poda LThK , VHL, www.heiligenlexikon.de spracoval Ján Sabol

  • 01. august – Vynesenie úctyhodných driev úctyhodného a životodarného Kríža. Siedmi svätí makabejskí mučeníci, ich matka Solomona a starec Eleazar

    Vynesenie úctyhodných driev úctyhodného a životodarného Kríža

    1. augusta nám Gréckokatolícka cirkev pripomína udalosť Vynesenia driev úctyhodného a životodarného Kríža. Podľa Paschálnej kroniky z roku 630, kríž Ježiša Krista objavili v Jeruzaleme 14. septembra roku 320. Cisár Konštantín Veľký okrem toho, že na miestach ukrižovania a vzkriesenia vystaval chrámy a prepojil ich dvorom, časť relikvií kríža preniesol do Konštantínopolu. Tam ich uchovávali v Hagii Sofii, neskôr v cisárskych pokladniciach. Okrem sviatku Povýšenia svätého kríža, ktorý sa vlastne pripomína v deň vysviacky dvojitého Jeruzalemského chrámu v roku 335, byzantská cirkev Kristov kríž oslavovala v hlavnom meste aj 1. augusta. Už za čias Konštantína Veľkého tam kríž vykladali na verejných priestranstvách a v chrámoch. Ako píše grécky časoslov z roku 1897, 1. augusta Kristov kríž v Konštantínopole vykladali preto, lebo sa v tom mesiaci hojnejšie vyskytovali choroby. V predvečer sviatku relikviu kríža vybrali z cisárskej pokladnice a položili ju na oltár chrámu Hagie Sofie. Od 1. augusta až do sviatku Zosnutia Presvätej Bohorodičky sa v meste konali procesie a ľudia mali možnosť si relikviu kríža uctiť. Cirkev v Rusku si 1. augusta pripomína takzvaný krst Rusi z 1. augusta 988, keď sa kresťanstvo v Rusku stalo štátnym náboženstvom. Pri príležitosti týchto dvoch sviatkov sa v Rusku zvyklo okrem procesií po mestách a dedinách konať aj svätenie vody. V súčasnosti je v Rusku zvykom v dnešný deň požehnávať aj nový med. Prax malého svätenia vody v Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku v dnešný deň má svoj pôvod v starej ruskej tradícii.

    Siedmi svätí makabejskí mučeníci, ich matka Solomona a starec Eleazar

    Sú to starozákonní mučeníci prenasledovaní za kráľa Antiocha IV. Epifana. Zomreli okolo roku 168 pred Kristom v Jeruzaleme, alebo Antiochii. Pretože mučeníctvo siedmich bratov, spoločne s ich matkou, sa nachádza v druhej knihe Machabejcov a čas ich smrti spadá do počiatkov Machabejského povstania, začali ich už kresťania prvých storočí nazývať Makabejskí mučeníci. Dnešní bratia nie sú identickí s hasmoneovými synmi Matatiáša. Oslavuje ich už 11. kapitola listu Hebrejom. V 5. storočí postavili v Antiochii, kde bolo centrum ich kultu, nad ich hrobom baziliku a slávili ich pamiatku s veľkou obradnosťou. Grécki a latinskí cirkevní otcovia chvália makabejských bratov ako symboly cirkevných vojakov pre spôsob, akým obetovali svoj život pre vernosť jedinému a pravému Bohu. Po veľkom zemetrasení v roku 543 alebo 561 preniesli ich relikvie do Konštantínopolu a neskôr do Ríma. Odtiaľ sa ich kult rozšíril do západnej Európy. Text o starcovi Eleazarovi predchádza príbehu siedmych makabejských mučeníkov. Bol to 90-ročný veľkňaz. Odmietol jesť bravčové mäso, ktoré je pre Židov zakázané, a radšej podstúpil mučenícku smrť. Stal sa tak dobrým príkladom pre ostatných veriacich.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, Damen Conversations Lexikon, OCA spracoval Ján Sabol

  • 31. júl – Predsviatok Vynesenia úctyhodného a životodarného Pánovho Kríža. Svätý a spravodlivý Eudokim. Svätý a spravodlivý Jozef z Arimatie.

    Svätý a spravodlivý Eudokim

    Meno dnešného svätca má grécky pôvod a znamená „seriózny“. Eudokim je jeden z mála byzantských svätcov laikov. Narodil sa v roku 807 v Kapadócii. Pochádzal zo vznešeného rodu patricijov. Rodičia sa volali Bazil a Eudokia. Obrazoborecký cisár Teofil (829-842) ho vymenoval za prefekta tábora kapadóckej pevnosti Charsianon. Svedomite vykonával svoju prácu, staral sa o cirkev, vdovy a siroty. Svätý Eudokim zomrel ako 33-ročný v roku 840. Pri jeho telesných pozostatkoch dochádzalo k početným zázrakom a tak ich, zakrátko po jeho smrti, preniesli do Konštantínopolu, kde mu zasvätili jeden chrám. Najstaršie správy o jeho živote podávajú: grécky synaxár a cisársky menologión, autormi neskorších správ sú Simeon Methaphrastes a Konštantín Akropolita.

    Svätý a spravodlivý Jozef z Arimatie

    Meno dnešného svätca má hebrejský pôvod a znamená „Boh pridal“. Vážený a bohatý člen židovskej veľrady, podľa správ štyroch evanjelií požiadal Piláta po ukrižovaní o Ježišovo telo, spolu s Nikodémom ho zavinul do plátna a pochoval do vlastnej novej kamennej hrobky, ktorá sa nachádzala v blízkosti Golgoty. V západnej cirkvi sa Jozef z Arimatey ako svätec po prvýkrát objavil v Rímskom martyrológiu v roku 1585. Od tej doby sa okolo jeho života rozvinula bohatá životopisná legenda: Ježiš vraj Jozefa oslobodil z väzenia; či údajne ožil spravodlivý lotor, po tom, ako ho Nikodém a Jozef zavinuli do Ježišovho plátna; alebo Jozefa vraj uväznil Herodes a z väzenia ho údajne zachránil archanjel Gabriel. Gruzínsky apokryf zasa uvádza, že založil cirkev v Lydde. Novšie legendy zasa uvádzajú, že Jozef z Arimatey pôsobil v Gálii, alebo v Británii. Údajná relikvia ruky Jozefa z Arimatie sa nachádza v Bazilike sv. Petra v Ríme.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, BBKL spracoval Ján Sabol

  • 30. júl – Svätí apoštoli Sílas, Silván a spoločníci. Svätý mučeník Ján Vojak z Konštantínopolu.

    Svätí apoštoli Sílas, Silván a spoločníci

    Meno Silas má hebrejský pôvod a znamená „malý“ a meno Silván má latinský pôvod a znamená „les“. Sílas bol podľa Skutkov apoštolov váženým, prorocky nadaným členom prvotnej cirkvi v Jeruzaleme a rímskym občanom. Spoločne s Júdom Barnabášom priniesol do Antiochie závery apoštolského koncilu. Podľa jednej textovej redakcie bol Sílas zakrátko opäť v Antiochii, čo viedlo k názoru, že ide o dve rôzne osoby. Z Antiochie Pavol zobral Sílasa so sebou ako spoločníka a spolupracovníka na svojej druhej misijnej ceste do Malej Ázie, Filíp, Solúna, Beroy a Korintu. Tak sa stal spoluzakladateľom kresťanského spoločenstva v Korinte a podľa katolíckej tradície ako Silván spoluodosielateľom oboch listov Solúnčanom. Neskôr sa spomína ako spoluautor Prvého Petrovho listu. Silván bol doručiteľom a pravdepodobne aj spoluautorom Prvého Petrovho listu. 18. kapitola Skutkov apoštolov naznačuje, že sám ostal a pracoval v Macedónsku a v Korinte. Podľa gréckych synaxárov bol Silván biskupom v Solúne, kde zomrel ako mučeník. Neďaleko Nag Hammadi bol objavený po koptsky napísaný spis zo začiatku 3. storočia „Náuky Silvána“.

    Svätý mučeník Ján Vojak z Konštantínopolu

    Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „Boh je milosrdný“. Ján bol vojakom v armáde cisára Juliána Odpadlíka. Cisár ho s ďalšími vojakmi posielal prenasledovať kresťanov. Ján im však stále tajne pomáhal. Ako uvádzajú viaceré martyrológiá, Ján zrejme zomrel pokojnou smrťou, hoci grécke texty o ňom píšu, že je mučeník. Za cisára Juliána Odpadlíka tiež po odhalení, že pomáhal kresťanom, trpel vo väzení. Pamiatku na dnešného svätca začali sláviť v Konštantínopole už veľmi skoro, v chráme svätého apoštola a evanjelistu Jána, ktorý sa nachádza vedľa Hagie Sofie.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, BBKL, VHL, OCA a glaubenszeugen.de spracoval Ján Sabol

  • 29. júl – Svätý mučeník Kallinik. Svätí mučeníci z Bitýnie – Teodota a jej traja synovia.

    Svätí mučeník Kallinik

    Meno dnešného svätca má grécky pôvod a znamená „dobrý víťaz“. Misionára a mučeníka v Gangre v Paflagónii, v súčasnosti turecké provinčné mesto Çankırı, podľa životopisnej legendy uväznili, mučili a spálili. Podľa gréckych synaxárov pochádzal Kallinik zo Sicílie. Zomrel pravdepodobne za vlády cisára Diokleciána. V bazilike, kde sa nachádzal Kallinikov hrob, pochovali v 6. storočí konštantínopolského patriarchu Makedonia II. (+511). O tom, že ho uctievali aj na západe, svedčí Rímske martyrológium, ktoré ho spomína dnes, 29. júla.

    Svätí mučeníci z Bitýnie – Teodota a jej traja synovia

    Meno Teodota má grécky pôvod a znamená „daná Bohom“. Mučenica Teodota zomrela pre kresťanskú vieru počas Diokleciánovho prenasledovania v meste Nicea v Bitýnii. Bola vdovou a mala troch synov, ktorých vychovala v Božej bázni. Spolu so svätou Anastáziou, ktorú si v cirkevnom kalendári pripomíname 22. decembra, cestovala Ilýriou a starala sa o uväznených kresťanov. Zrejme bola bohatá a vznešeného rodu, keďže ju, ako píše legenda, miestodržiteľ Lucatius požiadal o ruku. Keď ponuku odmietla, vydal ju ako kresťanku na milosť prefektovi Necetiovi. Po krutom mučení ju spolu s jej troma synmi upálili. Grécke miney uvádzajú mená jej synov: Evodus, Hermogenes a Kallist. Teodota a jej traja synovia zomreli okolo roku 304. O úcte dnešných mučeníkov aj na západe svedčí Rímske martyrológium, ktoré Teodotu a jej troch synov spomína 2. augusta.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Poda LThK, VHL a glaubenszeugen.de spracoval Ján Sabol

  • 28. júl – Svätí apoštoli a diakoni Prochor, Nikanor, Timón a Parmenas (Náš otec svätý Inocent, rímsky pápež.)

    28. 7. Svätí apoštoli a diakoni Prochor, Nikanor, Timón a Parmenas

    Mená dnešných svätcov majú grécky pôvod;  Prochor znamená „vedúci tanečník“, meno Nikanor „víťaz“,  Timon znamená „uctievaný“ a meno Parmenas „vytrvalý“.

    Prochor, Nikanor, Timón a Parmenas patrili k siedmim diakonom  prvotnej cirkvi v Jeruzaleme.

    Podľa neskorších podaní sa Prochor stal sekretárom apoštola Jána, potom biskupom v Nikomédii a zomrel ako mučeník v Antiochii.

    Nikanor podľa starej tradície zomrel v ten istý deň ako svätý Štefan. Podľa inej tradície údajne zomrel v roku 76 na Cypre ako mučeník.

    Timon vraj ohlasoval evanjelium v Beroi a v Aleppe v Sýrii. Odtiaľ cestoval cez Cyprus do Korintu, kde zomrel ukrižovaním.

    Parmenas zrejme zomrel ako mučeník za vlády cisára Trajána alebo Vespasiána v meste Filipy v Macedónsku.

     

    Normal
    0
    21

    false
    false
    false

    /* Style Definitions */
    table.MsoNormalTable
    {mso-style-name:”Normálna tabuľka”;
    mso-tstyle-rowband-size:0;
    mso-tstyle-colband-size:0;
    mso-style-noshow:yes;
    mso-style-parent:””;
    mso-padding-alt:0cm 5.4pt 0cm 5.4pt;
    mso-para-margin:0cm;
    mso-para-margin-bottom:.0001pt;
    mso-pagination:widow-orphan;
    font-size:10.0pt;
    font-family:”Times New Roman”;
    mso-ansi-language:#0400;
    mso-fareast-language:#0400;
    mso-bidi-language:#0400;}

    (Náš otec svätý Inocent, rímsky pápež)

    Jeho meno má  latinský pôvod a znamená „nevinný“.

    Rímsky pápež Inocent I. bol zrejme synom svojho predchodcu Anastázia I. Jeho pontifikát, ktorý začal 21. decembra 403 spadal do obdobia rýchleho zániku Západorímskej ríše. Fakt, že si Alarich v roku 410 podmanil Rím, otriasol celým rímskym svetom. Pri vonkajšom nešťastí  napriek nepokojom v  oblasti   pracoval Inocent popri pápežoch Siríciovi, Levovi I. a Geláziovi I., dôsledne na primáte rímskeho biskupa v celej Cirkvi.

    Tento najvýznamnejší pápež 4. a 5. storočia rozšíril dovtedajšie rímske predstavy o primáte a po prvýkrát ich aj podrobne popísal. V listoch adresovaných biskupom v Rouen, Toulouse, Gubbio a ďalším požadoval, aby sa dodržiavala západná cirkevná disciplína podľa rímskeho vzoru a aby sa hlavné kauzy prinášali Apoštolskému stolcu.

    Rozšírením právomocí Solúnskeho metropolitu, sa Inocent stal vlastne zakladateľom pápežského vikariátu v Solúne. Ilýriu tak pred rastúcim vplyvom Konštantínopolu viac pripútal k sebe. Okrem toho v opätovnom boji proti heretikom jasne požadoval najvyššiu rozhodovaciu moc v otázkach náuky a viery. Tak potvrdil dve africké synody  proti Pelágiovi a Celestiovi.

    Na východe sa neúspešne zastal zosadeného patriarchu Jána Zlatoústeho. V tom čase došlo aj ku krátkodobému rozkolu medzi východnými patriarchami a Rímom.

    Svätý Inocent, rímsky pápež zomrel 12. marca 417.

     

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa BBKL, LThK, VHL spracoval Ján Sabol

  • 27. júl – Svätý veľkomučeník a uzdravovateľ Panteleimón. Náš sv. otec Kliment Divotvorca, ochridský arcibiskup

    Svätý veľkomučeník a uzdravovateľ Panteleimón

    Meno dnešného svätca má grécky pôvod a znamená „milosrdný“. O dnešnom mučeníkovi chýbajú overené bibliografické údaje. Podľa neskorších gréckych legendárnych životopisov z 5. a 6. storočia, sa vraj narodil pohanskému otcovi a kresťanskej matke v Nikomédii . Stal sa osobným lekárom cisára Maximiána. Včerajší svätec, kňaz Hermolaus ho priviedol ku Kristovi. Panteleimonovi kolegovia ho udali. Podstúpil mnohé utrpenia priviazaný o olivovník. Prosil však Pána o odpustenie pre svojich katov. Kristove slová mu prisľubujú, že skrze neho nájdu mnohí milosrdenstvo. Keď ho sťali, údajne z jeho hlavy namiesto krvi tieklo mlieko. Skutočnú existenciu Panteleimóna dosvedčuje kult z konca štvrtého storočia, o ktorom píše Teodoret z Kyros. Svätý Panteleimón zomrel okolo roku 305. Cisár Justinán I. mu v Konštantínopole vybudoval chrám a zreštauroval kláštor svätého Panteleimona v Jordánskej púšti. Na východe je Panteleimón uctievaný ako veľkomučeník a divotvorca a spolu so včerajším svätcom svätým Hermolaom patrí k svätým nezištníkom, teda svätcom, ktorí poskytovali lekársku starostlivosť bez nároku na odmenu. Na západ a do Afriky sa kult k svätému Panteleimónovi dostal už v polovici 5. storočia. Mimoriadnu obľubu si získal v stredoveku. Vtedy mu v Ríme zasvätili štyri chrámy a dostal sa medzi štrnástich svätých pomocníkov. Na viacerých miestach, ako Konštantínopol, Bari, Neapol, Ravello, Rím, Benátky, možno nájsť Panteleimónove ampulky, relikviáre s údajnou krvou mučeníka vo forme mlieka.

    Náš otec svätý Kliment Divotvorca, ochridský arcibiskup

    Jeho meno má latinský pôvod a znamená „láskavý“. Dnešný svätec pochádzal zrejme zo slovanského Macedónska. Bol žiakom svätých Cyrila a Metoda, sprevádzal ich na ceste na Veľkú Moravu. Po Metodovej smrti v roku 885, ho odtiaľ s ďalšími žiakmi vyhnali. Tak sa dostal do Bulharska. Knieža Boris ho poslal do Macedónska. Tam pracoval ako misionár, vzdelával národ. Neskôr založil v Devolte Kutmičevici školu, ktorá sa stala významným centrom pre slovanskú kultúru. V roku 893 alebo 894 ho cár Simeon vymenoval za prvého slovanského biskupa vo Velitze pri Orchride. V Ochride vybudoval tri chrámy a kláštor ďalšieho dnešného svätca Panteleimona, kde ho pochovali. Ochridský arcibiskup Kliment zomrel v roku 916. Je nadôležitejším pokračovateľom diela slovanských vierozvestcov. Preložil liturgickú knihu veľkonočného obdobia Pentekostarion, Kvetnú triodu, životopisy svätých, medzi nimi pravdepodobne po slovansky napísaný Život svätého Cyrila a chválospev na neho Pochvalné slovo.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK spracoval Ján Sabol

  • 26. júl – Svätý hieromučeník Hermolaos a spoločníci. Svätá prep. mučenica Paraskeva.

    Svätý hieromučeník Hermolaos a spoločníci

    Meno dnešného svätca má grécky pôvod a znamená „Hermov ľud“. Hermolaos je kňazom a mučeníkom z Nikomédie v Bitýnii. Tu priviedol späť ku kresťanstvu svätého Panteleimona. Začiatkom tretieho storočia za čias prenasledovania kresťanov za cisára Diokleciána, Hermolaa, Panteleimona a ďalších kresťanov zatkli v Panteleimonovom dome. Po krutom mučení ich v roku 305 sťali.

    Svätá prep. mučenica Paraskeva

    Jej meno má grécky pôvod a znamená „piatok“. Paraskeva – mučenica z maloázijského mesta Ikónion, zomrela okolo roku 140. Podľa životopisnej legendy, jej rodičia pochádzali z Ríma a volali sa Agaton a Politeia. Dcéru nazvali podľa dňa, v ktorom sa narodila. Vynikala nábožnosťou a pevnou vôľou. V Rusku, kde si ju obzvlášť uctievajú, sa stala ochrankyňou pred útokmi nepriateľa, patrónkou obchodníkov, strážkyňou žien, opatrovateľkou domácnosti. Najznámejšia a jedna z najstarších ikon zobrazujäcich sv. Paraskevu pochádza z 13. storočia z novgorodskej školy.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa VHL a BBKL spracoval Ján Sabol

  • 25. júl – Zosnutie svätej Anny, matky presvätej Bohorodičky. Pamiatka sv. žien Olympiády a Eupraxie.

    Zosnutie svätej Anny, matky presvätej Bohorodičky

    Jej meno má hebrejský pôvod a znamená „milá“. Správy o Anne, Máriinej matke, ozdobené prvkami legiend, sa nachádzajú už v apokryfnom Jakubovom protoevanjeliu z polovice druhého storočia. Spis pochádzajúci zo Sýrie alebo Egypta opisuje manželský pár ako rodičov Presvätej Bohorodičky. Legendárny príbeh apokryfu napodobňuje starozákonný príbeh Anny a jej syna – Samuela. Po dvadsiatich rokoch bezdetného manželstva Anna porodila Máriu. Jej rodičia ju neskôr poslali na výchovu do Jeruzalemského chrámu. Po zosnutí sa telo svätej Anny nachádzalo v jej dome v Jeruzaleme. Okolo roku 710 ho preniesli do Konštantínopolu. Pôvod kultu svätej Anny bol pravdepodobne v Jeruzaleme. V Konštantínopole začali uctievať sv. Annu – za podpory byzantského cisárskeho dvora – už od šiesteho storočia. Cisár Justinián jej dal postaviť chrám. Na západe zaznamenala svätá Anna mimoriadnu pozornosť v stredoveku, vďaka križiackym výpravám a najmä vďaka učeniu františkánov o nepoškvrnenom počatí Panny Márie. Na ikonách sa Anna často objavuje na vyobrazeniach narodenia Presvätej Bohorodičky ako aj na ikone stretnutia Anny s Joachimom pri zlatej bráne.

     

    Svätá žena Olympiáda (Olypmia)

    Jej meno má grécky pôvod a znamená „božská“. Dnešná svätica sa narodila v roku 361 (alebo r. 368) v Konštantínopole v rodine šľachticov. V roku 368 sa zosobášila s niekdajším prefektom mesta Nebridiom. Zachovala sa báseň z ich svadby, ktorej autorom je Gregor Naziánsky. Po 20 mesiacoch manželstva sa z Olympiády stala vdova. Cisár Teodozius Veľký jej núkal na vydaj príbuzného, no Olympiáda celú svoju pozornosť venovala nábožnosti a odriekaniu. S veľkým majetkom podporovala chrámy a chudobných. Konštantinopolský arcibiskup Nektários ju ustanovil za diakonisu. Olympiáda podnietila Gregora Nysského k napísaniu Komentára ku knihe Pieseň Piesní. Priatelila sa aj s Jánom Zlatoústym a svojmu biskupovi ostala verná, aj keď ho poslali do vyhnanstva. Ján Zlatoústy jej odtiaľ adresoval 17 listov. Počas procesu s prívržencami Jána Zlatoústeho, odsúdili aj Olympiádu a poslali ju do Nikomédie do vyhnanstva. Tam zomrela v roku 408, alebo o rok neskôr. Svätá Olympiáda je historicky najhodnovernejšie dokázaná veľká žena raného kresťanstva. Historik 14. storočia Nikefor Kallistros, jej vo svojich Cirkevných dejinách venoval dlhú kapitolu.

    Svätá žena Eupraxia

    Jej meno má grécky pôvod a znamená „dobre hovoriaca“. Dnešná panna svätá Eupaxia sa narodila okolo roku 380 v Konštantínopole. Po smrti svojho otca senátora Antigona spoločne so svojou sestrou, alebo matkou, tiež Eupraxiou, prišla do Horného Egypta a už ako 7 ročná vstúpila do kláštora Tebais. Svoj život zasvätila službe Bohu. Keď Eupraxiina matka zomrela, chcel ju jej príbuzný, cisár Teodózius mladší, u ktorého slúžil ako senátor jej otec, vydať za senátora. Eupraxia však kvôli svojmu panenskému sľubu ponuku odmietla a požiadala cisára, aby dedičstvo po rodičoch rozdal chudobným a na cirkevné potreby. Svätá žena Eupraxia zomrela ešte ako 30 ročná po roku 410.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, VHL a BBKL spracoval Ján Sabol

  • 24. júl – Svätá veľkomučenica Kristína. Sv. mučeníci Boris a Gleb.

    Svätá veľkomučenica Kristína

    Jej meno má grécky pôvod a znamená „kresťanka“. Podľa gréckych životopisných legiend, byzantských synaxárov, Hieronymovho martyrológia a mozarabských liturgických kníh, bola Kristína mučeníčkou z mesta Tyros, v súčasnosti je to libanonské prístavné mesto Súr. Najstarším svedectvom je po grécky napísaný papyrus z 5. storočia, nájdený v hornoegyptskom meste Oxyrhynchos.

    Svätí mučeníci Boris a Gleb, pri svätom krste nazvaní Roman a Dávid

    Ich mená majú ruský pôvod. Boris znamená malý, Gleb stály. Boris a jeho najmladší brat Gleb sú ruské kniežatá, synovia veľkokniežaťa Kyjevskej Rusi, svätého Vladimíra. Keď otec v roku 1015 zomieral, jeho najstarší syn Boris bol práve na vojenskom ťažení proti Pečenehom. Situáciu využil ich nevlastný brat Svjatopolk, a v Kyjeve obsadil trón. Boris po svojom návrate, aby predišiel občianskej vojne, vzdal sa svojho nároku na trón a odišiel s bratom Glebom do svojho kniežatstva. V roku 1018 ich tam dal Svjatopolk zavraždiť. Na Rusi (teriórium dnešnej Ukrajiny a Ruska) si Borisa a Gleba začali uctievať na Kyjevskom panstve okolo roku 1050. V roku 1115 preniesli ich pozostatky do chrámu vo Vyšhorode pri Kyjeve. Úcta k dnešným svätcom hrala významnú rolu v histórii Ruska, patrili k najobľúbenejším staroruským svätcom. Dodnes si v Rusku Borisa a Gleba vyberajú za patrónov chrámov a kláštorov. Je po nich pomenované ruské mesto. Sú patrónmi Moskvy. V roku 1724 pápež Benedikt XIII. potvrdil ich kult aj v Katolíckej cirkvi.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK, Pierer’s Universal-Lexikon, heiligenlexikon.de spracoval Ján Sabol

  • 23. júl – Svätí mučeníci Trofim, Teofil a spoločníci. Svätý hieromučeník Apolinár, ravenský biskup.

    Svätí mučeníci Trofim, Teofil a spoločníci

    Mená dnešných svätcov majú grécky pôvod; Trofim znamená „živiteľ“, a Teofil „Bohu milý“. Svätí Trofim, Teofil a ďalší trinásti spoločníci sú mučeníkmi z čias prenasledovania kresťanov za cisára Diokleciána (284-305). Za Krista položili život začiatkom 4. storočia v maloázijskom regióne Lýkia.

    Svätý hieromučeník Apolinár, ravenský biskup

    Jeho meno má latinský pôvod a znamená „patriaci Apolónovi“. Ravenský biskup a učiteľ Cirkvi Peter Chryzológ uvádza, že Apolinár bol prvým biskupom v Ravene. Označuje ho “mučeník” a ” vyznávač,” ktorý prežil utrpenia prenasledovania kresťanov. Jeho biskupské pôsobenie sa zvyčajne sa datuje okolo roku 200. Životopisná legenda, ktorá vznikla neskôr, hovorí, že svätý Apolinár prišiel v sprievode apoštola Petra z Antiochie do Ríma a odtiaľ ho Peter poslal do Raveny. Tam ho pohania ponížili a vyhnali. Apolinár potom pôsobil ako misionár v krajinách východne od Adrie. Keď sa po troch rokoch vrátil do Raveny, vraj ho zabili kyjakom. Telo svätého Apolinára si v Ravene uctievajú. Nad jeho hrobom neďaleko prístavu postavili veľkolepú baziliku. V roku 549 ju vysvätil biskup Maximián. Apolinárovi zasvätili v roku 859 v Ravene aj bývalý dvorný chrám ariánskeho kráľa Teodericha. Dnes je známy ako bazilka Sant’Apollinare Nuovo.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa www.heiligenlexikon.de, www.oca.org spracoval Ján Sabol

  • 22. júl – Svätá myronosička a apoštolom rovná Mária Magdaléna. Návrat pozostatkov svätého hieromučeníka Fóka. Svätá mučenica Marcela z Chiosu.

    Svätá myronosička a apoštolom rovná Mária Magdaléna

    Návrat pozostatkov svätého hieromučeníka Fóka

    Jeho meno má grécky pôvod a znamená „tesnenie“. Ako spomínajú grécke synaxáre, biskup Fókas sa narodil v meste Sinope na konci 1. storočia. Od svojej mladosti viedol čnostný kresťanský život. V dospelosti sa stal vo svojom rodnom meste Sinope biskupom. Svätý Fókas horlivo ohlasoval vieru v Krista a priviedol mnohých pohanov k viere. V čase prenasledovania kresťanov za cisára Trajána okolo roku 117 (98-117) miestny vladár od neho požadoval, aby sa vzdal kresťanstva. Po divokom mučení uzavreli svätého Fókasa do vriaceho kúpeľa, kde zomrel. V roku 404 boli jeho relikvie prenesené do Konštantínopolu. Dnešný deň je spomienkou na túto udalosť.

    Svätá mučenica Marcela z Chiosu

    Jej meno má latinský pôvod a znamená „bojovníčka“. Marcela pochádzala z mesta Volissos na ostrove Chios. V dospelosti sa ju pokúsil zviesť jej vlastný otec, ktorý spravoval mesto. Marcela sa pred ním skryla v lese: keď ju našiel, zamierila k moru. Otec ju pri úteku zranil šípom. Marcela sa vraj prepadla medzi skaly. Keď ju otec dolapil, nakoniec ju sťal. Na mieste, kde sa Marcela ukrývala, stojí dnes chrám svätej Marcely. Miesto, kde Marcela pri pobreží zomrela, je hojne navštevované. Je to veľký balvan, napoly na súši, napoly v mori. Zo strany k moru je otvor, z ktorého vyteká voda, ktorá tečie v čase odlivu. Podľa tradície sa časť pozostatkov svätej Marcelly nachádza pod skalou. Počas výročného dňa zvyknú pri pobreží za účasti kňaza konať moleben k svätej Marcele. V čase bohoslužby sa nevysvetliteľne dvíha istý druh pary z vody pri skale a celá oblasť je pokrytá hmlou. Pri prameni už došlo k viacerým uzdraveniam a toto miesto navštevujú pútnici z celého sveta.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa e-xios.gr, BBKL, OCA spracoval Ján Sabol

  • 21. júl – Svätý prorok Ezechiel. Naši prepodobní otocvia Simeon, blázon pre Krista, a Ján, jeho spoluaskéta.

    Svätý prorok Ezechiel

    Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „Boh posilní“. Ezechiel bol synom kňaza Buziho a možno tiež kňazom. V roku 598 alebo 597 pred Kristom ho deportovali do Babylonu, kde bol povolaný za proroka. Tu pôsobil zrejme do roku 571 pred Kristom. Podľa názorov niektorých historikov pôsobil aj Jeruzaleme. V rovnomennej prorockej knihe Ezechiel obšírne za pomoci pestrých obrazov opisuje hriechy minulosti a súčasnosti, oznamuje individuálnu odplatu a požaduje, aby sa Bohu vzdávala česť. Naši prepodobní otcovia Simeon, blázon pre Krista, a Ján, jeho spoluaskéta Mená dnešných svätcov majú hebrejský pôvod, Simeon znamená „počúvajúci“ a Ján „Boh je milostivý“. Simeon sa narodil v mezopotámskej Edesse, alebo na neznámom mieste v Egypte. Ako mladík putoval do Svätej zeme. Početné stany a asketický život pustovníkov pri rieke Jordán a v okolí Červeného mora v ňom a jeho spoločníkovi Jánovi vzbudili túžbu po podobnom živote. Po 29 rokoch pri pustovníkoch v okolí Červeného mora, odišli Simeon a Ján žiť ako pustovníci do sýrskeho mesta Emesa. Ako najvyšší vrchol odmietavého spôsobu života a nenávisti voči sebe, začali žiť navonok ako blázni. Mnohí ich aj skutočne za takých považovali. Početné zázraky, mimoriadne obrátenia hriešnikov a odporcov Cirkvi, prorocký duch i uznanie od neveriacich, svedčia o tom, že Boh mal zaľúbenie v Simeonovi a Jánovi, aj v ich spôsobe života bláznov pre Krista. Pripodobnili sa tak Kristovi, ktorého nepriatelia odmietali a zosmiešňovali. Dnešní prepodobní otcovia žili v 6. storočí. O úcte aj na západe svedčí Rímske martyrológium , ktoré ich spomína 1. júla. Na ikonách sa Simeon zvykne znázorňovať ako sa hrá s mladíkom, ktorý ho zosmiešňuje. Simeon je prvým askétom nového druhu askézy, ktorá sa udomácnila najmä v prostredí mníšstva v Rusku. Tam je svätý Simeon patrónom bábkohercov.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK a VHL spracoval Ján Sabol

  • 20. júl – Svätý a slávny prorok Eliáš. Svätý Eliáš, jeruzalemský patriarcha.

    Svätý a slávny prorok Eliáš

    Meno dnešného svätca má hebrejský pôvod a znamená „Môj Boh je Jahve“. Eliáš, najväčší prorok v severnom kráľovstve Izrael, pochádzal z Tisbe vo východojordánskej krajine Gilead. Jeho meno predznamenalo jeho povolanie i život: výlučné uctievanie Jahveho. O pôsobení tohto typického putujúceho proroka informujú dva starozákonné spisy – Knihy kráľov. Eliáš pôsobil v 9. storočí pred Kristom v čase kráľov Achaba (875-854) a Achazijáša (854-853). Počas obdobia sucha, ktoré obrazne trvalo 3 roky a 6 mesiacov, Eliáš zázračne dostáva stravu. Jahve sa tým prejavuje v protiklade ku kanaánskemu božstvu rastlinstva Baalovi ako pán prírody. Nasleduje Boží rozsudok na vrchu Karmel, ktorý sa končí zabitím Baálových prorokov. Historické pozadie dokresľuje svadba Achaba s týrskou princeznou Jezabel, ktorá v severnom kráľovstve propagovala Baalov kult. Karmel ako hraničné územie malo okrem izraelskej aj kanaánsku svätyňu. Eliáš získal pre Jahveho celú oblasť. No na kráľovskom dvore, napriek zápalu, nebol úspešný. Nasledoval jeho útek na vrch Horeb a zjavenie Jahveho. Eliáš zistil, že Jahve nie je Bohom násilia a zničenia, ale že sa zjavuje v tichom vánku: teda v trpezlivosti a v tichom pôsobení svojej prozreteľnosti. Povolanie Elizea sa nachádza v závere rozprávania o Eliášovom živote. Zavraždenie Nabota kráľom Achabom, predstavuje izraelského kráľa ako zástancu absolutistického vládcu podľa vzorov z cudziny, kým Nabot reprezentuje izraelské rodinné dedičné právo. Krátko pred tým, ako bol vzatý do neba, sa Eliáš dostal do konfliktu s kráľom Achazijášom. Mocné vystupovanie proroka Eliáša bolo náboženskou a politickou podporou Izraelitov verných Jahvemu a prispelo k pádu Achabovho domu. Neskôr vplyv Eliášovho boja za Jahveho natoľko zosilnel, že ho začali prirovnávať k Mojžišovi. Pretože bol Eliáš vzatý do neba živý, verili židia najneskôr v poexilovej dobe, že sa vráti krátko pred eschatologickým Jahveho súdnym dňom. V kresťanstve sa Eliáš stal vzorom bojovníka proti bezbožnosti a predchodcom kresťanského mníšstva a askézy. V ľudovej zbožnosti ho považovali za divotvorcu a pomocníka v naliehavých záležitostiach, najmä pri zlom počasí. V Konštantínopole podporovali jeho kult byzanstskí cisári Zenón (474-491) a Bazil I. (867-886). Považovali ho za pomocníka v boji a zasvätili mu viacero chrámov. Cez Konštantínopol sa jeho kult dostal aj medzi Slovanov, kde vytlačil pohanské božstvo blesku Perúna. V Grécku nahradil po nebi chodiaceho Helia. V oblasti východnej tradície je po ňom pomenované veľké množstvo miest, chrámov a kaplniek. V Palestíne si jeho sviatok spoločne pripomínajú kresťania, Židia a moslimovia na hore Karmel. Západná cirkev bola spočiatku voči kultu starozákonných postáv zdržanlivá. V rímskom martyrológiu sa Eliáš po prvýkrát spomína v roku 1583.

    Svätý Eliáš, jeruzalemský patriarcha

    V deň, keď si Gréckokatolícka cirkev s rímskokatolíckou pripomínajú proroka Eliáša, pamätá Gréckokatolícka cirkev aj na jeruzalemského patriarchu Eliáša. Meno dnešného svätca má hebrejský pôvod a znamená „môj Boh je Jahve“. Eliáš bol arabského pôvodu. V nitrijskej púšti žil ako pustovník. Po zavraždení svätého Proteria v roku 457 opustil Egypt a utiekol do Palestíny, do blízkosti Euthyme. Po smrti jeruzalemského biskupa Sallusta v roku 494 sa Eliáš stal jeho nástupcom. Ako jeruzalemský biskup odmietol spoločenstvo s monofyzitickými biskupmi Alexandrie a Antiochie a spojil sa s konštantínopolským biskupom Eufémiom a jeho nástupcom Makedoniom II. Keď Makedonia poslali do vyhnanstva, Eliáš síce uznal uzávery synody jeho nástupcu Timoteja, no zároveň odsúdil zosadenie a exil jeho predchodcu Makedonia. Na koncile v Sidone z roku 511 sa Eliášovi podarilo spoločne s Flabiánom II. Antiochijským zabrániť odsúdeniu ekumenického koncilu v Chalcedóne. Flabiána preto zosadili a poslali do exilu v Petre, kde zomrel. Podobný osud postihol aj jeruzalemského biskupa Eliáša. Jeho protivníci zverejnili jeho list adresovaný cisárovi, s jeho súhlasom uviesť uzávery koncilu v Chalcedóne do života. Eliáša zatkli a vyhnali do Aily. Tam 20. júla 518 zomrel. Dnešného svätca si ctia aj na západe a 4. júla ho spomína Rímske Martyrológium.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK spracoval Ján Sabol

  • 19. júl – Naša prep. matka Makrína, sestra Bazila Veľkého. Náš prepodobný otec Dios.

    Naša prepodobná matka Makrína, sestra Bazila Veľkého

    Meno dnešnej svätice má grécky pôvod a znamená „Tá, ktorá rastie“. Dnešná svätica, známa aj pod označením Makrína mladšia, sa narodila okolo roku 327 v kapadóckej Cézarei. Bola staršou sestrou Bazila Veľkého a Gregora Nysského. Po smrti svojho snúbenca spoločne so svojou matkou Eméliou a ich bývalými služobnicami viedla život modlitby, meditácie a pokánia na ich rodinnom sídle pri rieke Iris pri meste Annesis. Gregor Nysský ju vo svojich spisoch predstavuje ako teologicky vzdelanú ženu. Prepodobná matka Makrína zomrela v roku 379 alebo 380.

    Náš prepodobný otec Dios

    Meno dnešného svätca má grécky pôvod a znamená „nebeský“. Prepodobný Dios je pustovníkom zo sýrskej Antiochie. Žil a pôsobil v 4. storočí. Ako píše životopisná legenda, po videní Pána odišiel do Konštantínopolu. Tam vykonal mnoho zázrakov. Aj cisár Teodóz prichádzal k Diovi po požehnanie spoločne s konštantínopolským arcibiskupom Attikom. Na cisárov podnet vybudovali kláštor a arcibiskup vysvätil Dia za kňaza a ustanovil ho za predstaveného kláštora. Prepodobný otec Dios zomrel vo vysokom veku.

    Vysielané Rádiom Lumen
    Podľa LThK a OCA spracoval Ján Sabol

Back to top button