Sväté evanjelium podľa Marka

  • 71. zač. Mk 16, 9 – 20; Ježiš vstal z mŕtvych – najprv sa zjavuje Márii Magdaléne a potom ostatným; Posiela učeníkov do celého sveta ohlasovať; Kristovo vystúpenie do neba.

    Keď ráno v prvý deň týždňa vstal z mŕtvych, zjavil sa najprv Márii Magdaléne, z ktorej kedysi vyhnal sedem zlých duchov. Ona išla a zvestovala to tým, čo s ním bývali a teraz boli smutní a plakali. Ale oni, keď počuli, že žije a že ho videla, neverili. Potom sa v inej podobe zjavil dvom z nich na ceste, keď išli na vidiek. Aj oni to išli zvestovať ostatným, ale ani im neuverili. Napokon sa zjavil samým Jedenástim, keď sedeli pri stole, a vyčítal im neveru a tvrdosť srdca, že neuverili tým, čo ho videli vzkrieseného. A povedal im: “Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu. Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený. A tých, čo uveria, budú sprevádzať tieto znamenia: v mojom mene budú vyháňať zlých duchov, budú hovoriť novými jazykmi, hady budú brať do rúk a ak niečo smrtonosné vypijú, neuškodí im; na chorých budú vkladať ruky a tí ozdravejú.” Keď im to Pán Ježiš povedal, vzatý bol do neba a zasadol po pravici Boha. Oni sa rozišli a všade kázali. Pán im pomáhal a ich slová potvrdzoval znameniami, ktoré ich sprevádzali.

  • 70. zač. Mk 16, 1 – 8; Kristovo vzkriesenie.

    Keď sa pominula sobota, Mária Magdaléna a Mária Jakubova i Salome nakúpili voňavé oleje a išli ho pomazať. V prvý deň týždňa, skoro ráno, po východe slnka, prišli k hrobu a hovorili si: “Kto nám odvalí kameň od vchodu do hrobu?” Ale keď sa pozreli, videli, že kameň je odvalený; bol totiž veľmi veľký. Keď vošli do hrobu, na pravej strane videli sedieť mladíka oblečeného do bieleho rúcha a stŕpli. On sa im prihovoril: “Neľakajte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, ktorý bol ukrižovaný. Vstal z mŕtvych. Niet ho tu. Hľa, miesto, kde ho uložili. Ale choďte a povedzte jeho učeníkom a Petrovi: “Ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidíte, ako vám povedal.” Vyšli a utekali od hrobu, lebo sa ich zmocnila hrôza a strach. A nepovedali nikomu nič, lebo sa báli.

  • 69. zač. Mk 15, 43 – 47; Jozef Arimatejský ho ukladá do hrobu.

    Prišiel Jozef z Arimatey, významný člen rady, ktorý tiež očakával Božie kráľovstvo, smelo vošiel k Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo. Pilát sa zadivil, že už zomrel. Zavolal si stotníka a opýtal sa ho, či je už mŕtvy. Keď mu to stotník potvrdil, daroval telo Jozefovi. On kúpil plátno a keď ho sňal, zavinul ho do plátna a uložil do hrobu vytesaného do skaly. A ku vchodu do hrobu privalil kameň. Mária Magdaléna a Mária Jozesova sa pozerali, kde ho uložili.

  • 68. zač. Mk 15, 21 – 42; Kristus je ukrižovaný medzi dvoma zločincami; Hanobia ho; Vydýchol.

    Tu prinútili istého Šimona z Cyrény, Alexandrovho a Rúfovho otca, ktorý sa tade vracal z poľa, aby mu niesol kríž. Tak ho priviedli na miesto Golgota, čo v preklade znamená Lebka. Dávali mu víno zmiešané s myrhou, ale on ho neprijal. Potom ho ukrižovali a rozdelili si jeho šaty – hodili o ne lós, kto si má čo vziať. Keď ho ukrižovali bolo deväť hodín. Jeho vinu označili nápisom: “Židovský kráľ.” Vedno s nim ukrižovali aj dvoch zločincov: jedného napravo od neho, druhého naľavo. (A splnilo sa Písmo, ktoré hovorí: “Započítali ho medzi zločincov.”) A tí, čo šli okolo, rúhali sa mu; potriasali hlavami a vraveli: “Aha, ten, čo zborí chrám a za tri dni ho postaví. Zachráň sám seba, zostúp z kríža!” Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi a so zákonníkmi si hovorili: “Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť. Kristus, kráľ Izraela! Nech teraz zostúpi z kríža, aby sme videli a uverili.” Ešte aj tí ho hanobili, čo boli s ním ukrižovaní. Keď bolo dvanásť hodín, nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. O tretej hodine zvolal Ježiš mocným hlasom: “Heloi, heloi, lema sabakthani?”, čo v preklade znamená: “Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?” Keď to počuli, niektorí z okolostojacich vraveli: “Pozrite, volá Eliáša.” Ktosi odbehol, naplnil špongiu octom, nastokol ju na trstinu, dával mu piť a hovoril: “Počkajte, uvidíme, či ho Eliáš príde sňať.” Ale Ježiš zvolal mocným hlasom a vydýchol. Chrámová opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku. Keď stotník, čo stál naproti nemu, videl, ako vykríkol a skonal, povedal: “Tento človek bol naozaj Boží Syn.” Zobďaleč sa pozerali aj ženy. Medzi nimi Mária Magdaléna, Mária, matka Jakuba Mladšieho a Jozesa, i Salome, ktoré ho sprevádzali a posluhovali mu, keď bol v Galilei. Aj mnohé iné, čo s ním prišli do Jeruzalema. Keď sa už zvečerilo, pretože bol Prípravný deň, čiže deň pred sobotou,

  • 67. zač. Mk 15, 15 -21; Vojaci sa posmievajú Ježišovi; Tŕňový veniec; Šimon Cyrenejský.

    A Pilát, aby urobil ľudu po vôli, prepustil im Barabáša. Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali. Vojaci ho odviedli dnu do nádvoria, čiže do vládnej budovy, a zvolali celú kohortu. Odeli ho do purpurového plášťa, z tŕnia uplietli korunu a založili mu ju a začali ho pozdravovať: “Buď pozdravený, židovský kráľ!” Bili ho trstinou po hlave, pľuli naňho, kľakali pred ním a klaňali sa mu. Keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z purpuru a obliekli mu jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali. Tu prinútili istého Šimona z Cyrény, Alexandrovho a Rúfovho otca, ktorý sa tade vracal z poľa, aby mu niesol kríž.

  • 66. zač. Mk 15, 1 – 15; Zviazaného Ježiša odovzdávajú Pilátovi; Zločinec Barabáš je prepustený; Avšak Ježiš – Spasiteľ je odsúdený.

    Hneď zrána mali poradu veľkňazi so staršími a zákonníkmi, teda celá veľrada. Ježiša spútali, odviedli a odovzdali Pilátovi. Pilát sa ho spýtal: “Si židovský kráľ?” On mu odpovedal: “Sám to hovoríš.” Veľkňazi naň mnoho žalovali a Pilát sa ho znova spytoval: “Nič neodpovieš? Pozri, čo všetko žalujú na teba!” Ale Ježiš už nič nepovedal, takže sa Pilát čudoval. Na sviatky im prepúšťal jedného väzňa, ktorého si žiadali. S povstalcami, čo sa pri vzbure dopustili vraždy, bol uväznený muž, ktorý sa volal Barabáš. Zástup vystúpil hore a žiadal si to, čo im robieval. Pilát im povedal: “Chcete, aby som vám prepustil židovského kráľa?” Lebo vedel, že ho veľkňazi vydali zo závisti. Ale veľkňazi podnietili zástup, aby im radšej prepustil Barabáša. Pilát sa ich znova opýtal: “Čo mám teda podľa vás urobiť so židovským kráľom?” Oni opäť skríkli: “Ukrižuj ho!” Pilát im vravel: “A čo zlé urobil?” Ale oni tým väčšmi kričali: “Ukrižuj ho!” A Pilát, aby urobil ľudu po vôli, prepustil im Barabáša. Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali.

  • 65. zač. Mk 14, 43 – 14, 72; Judášov bozk. Ježiša odvádzajú ku Kajfášovi; Petrovo zapretie.

    A kým ešte hovoril prišiel zrazu Judáš, jeden z Dvanástich, a s ním zástup s mečmi a kyjmi, ktorý poslali veľkňazi, zákonníci a starší. Jeho zradca im dal znamenie: “Koho pobozkám to je on. Chyťte ho a obozretne odveďte!” Keď prišiel, hneď pristúpil k nemu a povedal: “Rabbi.” A pobozkal ho. Oni položili naň ruky a zajali ho. Tu jeden z okolostojacich vytasil meč, zasiahol ním veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho. Ježiš im povedal: “Vyšli ste s mečmi a kyjmi ako na zločinca, aby ste ma zajali. Deň čo deň som učil u vás v chráme, a nezajali ste ma. Ale musí sa splniť Písmo.” Vtedy ho všetci opustili a rozutekali sa. No mladík išiel za ním, odetý plachtou na holom tele; a chytili ho. Ale on pustil plachtu a utiekol nahý. Ježiša priviedli k veľkňazovi, kde sa zhromaždili všetci veľkňazi, starší a zákonníci. Peter šiel zďaleka za ním až dnu do veľkňazovho dvora. Sadol si k sluhom a zohrieval sa pri ohni. Veľkňazi a celá veľrada zháňali svedectvo proti Ježišovi, aby ho mohli odsúdiť na smrť. Ale nenašli. Mnohí proti nemu krivo svedčili, a ich svedectvá sa nezhodovali. Tu niektorí vstali a krivo proti nemu svedčili: “My sme ho počuli hovoriť: “Ja zborím tento chrám zhotovený rukou a za tri dni postavím iný, nie rukou zhotovený.” Ale ani tak sa ich svedectvo nezhodovalo. Tu vstal veľkňaz, postavil sa do stredu a opýtal sa Ježiša: “Nič neodpovieš na to, čo títo svedčia proti tebe?” Ale on mlčal a nič neodpovedal. Veľkňaz sa ho znova pýtal: “Si ty Mesiáš, syn Požehnaného?” Ježiš odvetil: “Áno, som. A uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať s nebeskými oblakmi.” Vtedy si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: “Načo ešte potrebujeme svedkov? Počuli ste rúhanie. Čo na to poviete?” A oni všetci vyniesli nad ním súd, že je hoden smrti. Niektorí začali naňho pľuť, zakrývali mu tvár bili ho päsťami a hovorili mu: “Prorokuj!” Aj sluhovia ho bili po tvári. Keď bol Peter dolu na nádvorí, prišla jedna z veľkňazových slúžok. Len čo zbadala Petra, ako sa zohrieva, pozrela sa naňho a povedala: “Aj ty si bol s tým Nazaretčanom, Ježišom.” Ale on zaprel: “Ani neviem, ani nerozumiem, čo hovoríš.” Vyšiel von pred nádvorie a zaspieval kohút. Keď ho tam videla slúžka, znova začala vravieť okolostojacim: “Tento je z nich.” Ale on opäť zapieral. O chvíľku tí, čo tam stáli, znova hovorili Petrovi: “Veru si z nich, veď si aj Galilejčan.” On sa však začal zaklínať a prisahať: “Nepoznám toho človeka, o ktorom hovoríte.” Vtom kohút zaspieval druhý raz. Vtedy sa Peter rozpamätal na slovo, ktoré mu bol povedal Ježiš: “Skôr ako dva razy kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš.” I rozplakal sa.

  • 64. zač. Mk 14, 10 – 42; Učeníci pripravujú Ježišovi Paschu, svätú Pánovu večeru; Ježiša vydávajú do rúk hriešnikov.

    Judáš Iškariotský, jeden z Dvanástich, odišiel k veľkňazom, aby im ho zradil. Tí sa potešili, keď to počuli, a sľúbili, že mu dajú peniaze. A on hľadal spôsob, ako ho príhodne vydať. V prvý deň sviatkov Nekvasených chlebov, keď zabíjali veľkonočného baránka, povedali mu jeho učeníci: “Kde ti máme ísť pripraviť veľkonočnú večeru?” Poslal dvoch zo svojich učeníkov a vravel im: “Choďte do mesta. Tam stretnete človeka, ktorý bude niesť džbán vody. Choďte za ním a pánovi domu, do ktorého vojde, povedzte: “Učiteľ odkazuje: Kde je pre mňa miestnosť v ktorej by som mohol jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka?” On vám ukáže veľkú hornú sieň, prestretú a pripravenú. Tam nám prichystajte.” Učeníci odišli, a keď prišli do mesta, všetko našli tak, ako im povedal. A pripravili veľkonočného baránka. Keď sa zvečerilo, prišiel s Dvanástimi. A keď boli pri stole a jedli, Ježiš povedal: “Veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí, ten, čo je so mnou.” Zosmutneli a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: “Azda ja?” On im odpovedal: “Jeden z Dvanástich, čo so mnou namáča v mise. Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda človekovi, ktorý zrádza Syna človeka! Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil.” Keď jedli, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával im, hovoriac: “Vezmite, toto je moje telo!” Potom vzal kalich, vzdával vďaky, dal im ho a všetci z neho pili. A povedal im: “Toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých. Veru, hovorím vám: Už nebudem piť z plodu viniča až do dňa, keď ho budem piť nový v Božom kráľovstve.” Potom zaspievali chválospev a vyšli na Olivovú horu. Vtedy im Ježiš povedal: “Všetci odpadnete, lebo je napísané: “Udriem pastiera a ovce sa rozpŕchnu.” Ale keď vstanem z mŕtvych, predídem vás do Galiley.” Peter mu povedal: “Aj keby všetci odpadli, ja nie.” Ježiš mu odvetil: “Veru, hovorím ti: Ty ma dnes, tejto noci, skôr, ako dva razy kohút zaspieva, tri razy zaprieš.” Ale on ešte horlivejšie vyhlasoval: “Aj keby som mal umrieť s tebou, nezapriem ťa.” Podobne hovorili aj ostatní. Prišli na pozemok, ktorý sa volá Getsemani, a povedal svojim učeníkom: “Sadnite si tu, kým sa pomodlím.” Vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána. I doľahla naňho hrôza a úzkosť. Vtedy im povedal: “Moja duša je smutná až na smrť. Ostaňte tu a bdejte!” Trocha poodišiel, padol na zem a modlil sa, aby ho, ak je možné, minula táto hodina. Hovoril: “Abba, Otče! Tebe je všetko možné. Vezmi odo mňa tento kalich. No nie čo ja chcem ale čo ty.” Keď sa vrátil, našiel ich spať. I povedal Petrovi: “Šimon, spíš? Ani hodinu si nemohol bdieť? Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia. Duch je síce ochotný, ale telo slabé.” Znova odišiel a modlil sa tými istými slovami. A keď sa vrátil, zasa ich našiel spať: oči sa im zatvárali od únavy a nevedeli, čo mu povedať. Keď prišiel tretí raz, povedal im: “Ešte spíte a odpočívate? Dosť už. Prišla hodina: hľa, Syna človeka už vydávajú do rúk hriešnikov. Vstaňte, poďme! Pozrite, môj zradca je blízko.”

  • 63. zač. Mk 14, 3 – 14, 9; Žena, ktorá vyliala na Kristovu hlavu pravé vzácne nardové myro.

    Keď bol v Betánii v dome Šimona Malomocného a sedel pri stole, prišla žena s alabastrovou nádobou pravého vzácneho nardového oleja. Nádobu rozbila a olej mu vyliala na hlavu. Niektorí sa hnevali a hovorili si: “Načo takto mrhať voňavý olej?! Veď sa mohol tento olej predať za viac ako tristo denárov a tie rozdať chudobným.” A osopovali sa na ňu. Ale Ježiš povedal: “Nechajte ju! Prečo ju trápite? Urobila mi dobrý skutok. Veď chudobných máte vždy medzi sebou a keď budete chcieť, môžete im robiť dobre. Ale mňa nemáte vždy. Urobila, čo mohla. Vopred pomazala moje telo na pohreb. Veru, hovorím vám: Kdekoľvek na svete sa bude ohlasovať evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo urobila.”

  • 62. zač. Mk 13, 31 – 14, 2; Je treba bdieť a modliť sa; Veľkňazi hľadajú spôsob, ako Ježiša chytiť a zabiť.

    Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú. Ale o tom dni a o tej hodine nevie nik, ani anjeli v nebi, ani Syn, iba Otec. Majte sa na pozore, bdejte, lebo neviete, kedy príde ten čas. Je to tak, ako keď človek odcestuje: opustil svoj dom, svojim sluhom odovzdal moc, každému určil prácu a vrátnikovi prikázal bdieť. Bdejte teda, lebo neviete, kedy príde pán domu: či večer, či o polnoci, či za spevu kohúta alebo ráno. Aby vás nenašiel spať, keď príde nečakane! A čo hovorím vám, hovorím všetkým: Bdejte!” Bolo dva dni pred Veľkou nocou a sviatkami Nekvasených chlebov. Veľkňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako ho podvodne chytiť a zabiť. Ale hovorili: “Nie vo sviatok, aby sa ľud nevzbúril.”

  • 61. zač. Mk 13, 24 – 30; Posledný súd.

    V tých dňoch, po onom súžení slnko sa zatmie, mesiac nevydá svoj jas, hviezdy budú padať z neba a nebeské mocnosti sa budú chvieť. Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať na oblakoch s veľkou mocou a slávou. On pošle anjelov a zhromaždí svojich vyvolených zo štyroch strán sveta kraja zeme až po kraj neba. Od figovníka sa naučte podobenstvo. Keď jeho ratolesť mladne a vyháňa lístie, viete, že je blízko leto. Tak aj vy, až uvidíte, že sa toto deje, vedzte, že je blízko predo dvermi. Veru, hovorím vám: Nepominie sa toto pokolenie, kým sa to všetko nestane.

  • 60. zač. Mk 13, 14 – 23;

    Keď uvidíte ohavnosť spustošenia tam, kde nemá byť – kto číta, nech pochopí -, vtedy tí, čo budú v Judei, nech utečú do hôr; kto bude na streche, nech nezostupuje a nevchádza do domu vziať si niečo stadiaľ, a kto bude na poli, nech sa nevracia nazad zobrať si oblek. Beda ťarchavým ženám a tým, čo budú v tie dni pridájať! Modlite sa, aby to neprišlo v zime, lebo tie dni budú takým súžením, aké nebolo od počiatku, keď Boh stvoril svet, až doteraz a už ani nebude. A keby Pán tie dni neskrátil, nezachránil by sa nik. Ale kvôli vyvoleným, ktorých si vyvolil, skrátil tie dni. Keby vám vtedy niekto povedal: “Hľa, tu je Mesiáš, hľa, tamto je,” neverte. Lebo vystúpia falošní mesiáši a falošní proroci a budú robiť znamenia a zázraky, aby zviedli, ak je to možné, aj vyvolených. Vy sa však majte na pozore! Všetko som vám povedal vopred.

  • 59. zač. Mk 13, 9 – 13; Prenasledovanie veriacich; Evanjelium sa bude hlásať všetkým národom.

    Vy sa však majte na pozore. Vydajú vás súdom, budú vás biť v synagógach a pre mňa budete stáť pred vladármi a kráľmi, aby ste im vydali svedectvo. Ale najprv sa musí hlásať evanjelium všetkým národom. Až vás povedú, aby vás vydali, nestarajte sa dopredu, čo budete hovoriť, ale hovorte čo vám bude dané v tú hodinu. Veď to už nie vy budete hovoriť, ale Duch Svätý. Brat vydá na smrť brata a otec dieťa. Deti povstanú proti rodičom a pripravia ich o život. Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. Ale kto vytrvá do konca, bude spasený.

  • 58. zač. Mk 13, 1 – 8; O zborení Jeruzalema.

    Keď vychádzal z chrámu, jeden z jeho učeníkov mu povedal: “Učiteľ, pozri, aké kamene a aké stavby!” Ježiš mu vravel: “Vidíš tieto veľké budovy? Nezostane tu kameň na kameni; všetko bude zborené.” Keď potom sedel na Olivovej hore oproti chrámu a boli sami, pýtali sa ho Peter, Jakub, Ján a Andrej: “Povedz nám, kedy to bude a aké bude znamenie keď sa toto všetko začne plniť.” Ježiš im začal hovoriť: “Dajte si pozor, aby vás niekto nezviedol. Prídu mnohí v mojom mene a budú hovoriť: “To som ja.” A mnohých zvedú. Keď budete počuť o vojnách a chýry o bojoch, neľakajte sa. To musí prísť, ale ešte nebude koniec. Lebo povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu. Miestami budú zemetrasenia, bude hlad. To bude začiatok útrap.

  • 57. zač. Mk 12, 38 – 44; Varovať sa zákonníkov; Chudobná vdova.

    Ako učil, hovoril: “Varujte sa zákonníkov, ktorí radi chodia v dlhých rúchach, túžia po pozdravoch na uliciach, po prvých stoliciach v synagógach a popredných miestach na hostinách. Vyjedajú domy vdov a naoko sa dlho modlia. Takých postihne prísnejší súd.” Potom si sadol oproti chrámovej pokladnici a pozeral sa, ako ľud hádže peniaze do pokladnice. Viacerí boháči hádzali mnoho. Prišla aj istá chudobná vdova a vhodila dve drobné mince čo je kvadrans. Zavolal svojich učeníkov a povedal im: “Veru, hovorím vám: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci, čo hádzali do pokladnice. Lebo všetci dávali zo svojho nadbytku, ale ona pri svojej chudobe dala všetko, čo mala, celé svoje živobytie.”

  • 56. zač. Mk 12, 28 – 37; Prvé prikázanie; Láska k Bohu a k blížnemu; Kristus – Dávidov syn.

    Tu k nemu pristúpil jeden zo zákonníkov, ktorý ich počúval, ako sa hádajú. A keď videl, že im dobre odpovedal, spýtal sa ho: “Ktoré prikázanie je prvé zo všetkých?” Ježiš odpovedal: “Prvé je toto: “Počuj, Izrael, Pán, náš Boh, je jediný Pán. Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily!” Druhé je toto: “Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!” Iného, väčšieho prikázania, ako sú tieto niet.” Zákonník mu vravel: “Dobre, Učiteľ, správne si povedal: “Jediný je a okrem neho iného niet;” a milovať ho z celého, srdca, z celého rozumu a z celej sily” a “milovať blížneho ako seba samého” je viac ako všetky zápalné a ostatné obety.” Keď Ježiš videl, že odpovedal rozumne, povedal mu: “Nie si ďaleko od Božieho kráľovstva.” A už sa ho nik neodvážil vypytovať. Keď Ježiš učil v chráme, povedal: “Ako môžu zákonníci hovoriť, že Mesiáš je Dávidov syn? Veď sám Dávid hovorí vo Svätom Duchu: “Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, kým ti nepoložím tvojich nepriateľov pod nohy.” Sám Dávid ho nazýva Pánom; ako potom môže byť jeho synom?” A veľký zástup ho počúval s radosťou.

  • 55. zač. Mk 12, 18 – 27; Saduceji, ktorí neverili vo vzkriesenie.

    Tu prišli k nemu saduceji, ktorí tvrdia, že niet zmŕtvychvstania, a pýtali sa ho: “Učiteľ, Mojžiš nám napísal, že ak niekomu zomrie brat a zanechá manželku bez detí, brat si má vziať jeho manželku a splodiť svojmu bratovi potomka. Bolo sedem bratov. Prvý sa oženil, ale umrel a nezanechal potomka. Vzal si ju druhý, ale aj on umrel a nezanechal potomka. Takisto aj tretí. A ani jeden zo siedmich nezanechal potomka. Napokon po všetkých zomrela aj žena. Ktorému z nich bude manželkou pri vzkriesení, keď vstanú z mŕtvych? Veď ju mali siedmi za manželku.” Ježiš im povedal: “Nemýlite sa preto, že nepoznáte Písmo ani Božiu moc? Lebo keď ľudia vstanú z mŕtvych, už sa ani neženia, ani nevydávajú, ale sú ako anjeli v nebi. A pokiaľ ide o vzkriesenie mŕtvych, či ste nečítali v Mojžišovej knihe v stati o kríku, ako mu Boh povedal: “Ja som Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba”? A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých. Veľmi sa mýlite.”

  • 54. zač. Mk 12, 13 – 17; Daň cisárovi.

    Poslali k nemu niekoľko farizejov a herodiánov, aby ho podchytili v reči. Tí prišli a povedali mu: “Učiteľ, vieme, že vždy vravíš pravdu a neberieš ohľad na nikoho, nehľadíš na osobu človeka, ale podľa pravdy učíš Božej ceste. Slobodno platiť cisárovi daň, či nie? Máme platiť, či nemáme?” Ale on poznal ich prefíkanosť a povedal im: “Čo ma pokúšate?! Prineste mi denár, nech sa naň pozriem!” A oni priniesli. Spýtal sa ich: “Čí je tento obraz a nápis?” Oni mu odpovedali: “Cisárov.” A Ježiš im povedal: “Čo je cisárovo, dávajte cisárovi, a čo je Božie, Bohu.” I obdivovali ho.

  • 53. zač. Mk 12, 1 – 12; Podobenstvo o vinici; Uholný kameň.

    Potom im začal hovoriť v podobenstvách: “Istý človek vysadil vinicu. Obohnal ju plotom, vykopal jamu a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval. V stanovenom čase poslal k vinohradníkom sluhu, aby od nich prevzal podiel úrody z vinice. Ale oni ho chytili, zbili a prepustili späť naprázdno. Znova k nim poslal iného sluhu. Tomu prebili hlavu a potupili ho. Poslal ďalšieho, toho zabili. A ešte mnoho iných: niektorých zbili, iných pozabíjali. Mal ešte jedného, milovaného syna. Napokon k nim poslal i jeho, lebo si povedal: “K môjmu synovi budú mať úctu.” Ale vinohradníci si povedali: “To je dedič. Poďte, zabime ho a dedičstvo bude naše!” Chytili ho, zabili a vyhodili z vinice. Čo teda urobí pán vinice? Príde, vinohradníkov zahubí a vinicu dá iným. Nečítali ste v Písme: “Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným. To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná?” A chceli ho zajať, len sa báli zástupu. Vybadali totiž, že to o nich povedal toto podobenstvo. Nechali ho teda a odišli.

  • 52. zač. Mk 11, 27 – 33; Akou mocou robí Ježiš všetko. Odkiaľ bol Jánov krst.

    A znova prišli do Jeruzalema. Ako chodil po chráme, pristúpili k nemu veľkňazi, zákonníci a starší a pýtali sa ho: “Akou mocou toto robíš? Alebo kto ti dal moc, aby si to robil?” Ježiš im povedal: “Aj ja sa vás na niečo spýtam. Odpovedzte mi, potom vám poviem, akou mocou toto robím. Jánov krst bol z neba, či od ľudí? Odpovedzte mi!” Oni rozmýšľali a hovorili si: “Ak povieme: Z neba, povie: “Prečo ste mu teda neuverili?” Ale ak povieme: Od ľudí,” – to sa báli ľudu, lebo všetci pokladali Jána za ozajstného proroka. Odpovedali teda Ježišovi: “Nevieme.” A Ježiš im odvetil: “Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím.”

  • 51. zač. Mk 11, 23 – 26; Sila viery; Modlitba s vierou; Bratovi je potrebné odpúšťať.

    Veru, hovorím vám: Keď niekto povie tomuto vrchu: “Zdvihni sa a hoď sa do mora,” a vo svojom srdci nezapochybuje, ale uverí, že sa stane, čo povedal, stane sa mu to. Preto vám hovorím: Verte, že všetko, o čo v modlitbe prosíte, ste už dostali, a budete to mať. A keď vstanete modliť sa, odpustite, ak máte niečo proti niekomu, aby aj vám váš Otec, ktorý je na nebesiach, odpustil vaše hriechy.” Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy.

  • 50. zač. Mk 11, 11 – 22; Hlad; Figovník bez plodov; Vyháňa tých, čo na svätom mieste predávajú a kupujú.

    Tak vošiel do Jeruzalema, do chrámu. Všetko si popozeral a odišiel s Dvanástimi do Betánie, lebo už bol večer. Keď na druhý deň z Betánie odchádzali, pocítil hlad. Zďaleka zazrel figovník s lístím. Išiel k nemu, či na ňom niečo nenájde. Ale keď k nemu prišiel, nenašiel nič, len lístie; nebol totiž čas fíg. I povedal mu: “Nech z teba už nikdy nik neje ovocie!” A jeho učeníci to počuli. Potom prišli do Jeruzalema. Keď vošiel do chrámu, začal vyháňať predavačov a kupujúcich v chráme. Peňazomencom poprevracal stoly a predavačom holubov stolice. A nedovolil nikomu prenášať ani náčinie cez chrám. A učil ich: “Nie je napísané: “Môj dom sa bude volať domom modlitby pre všetky národy”? A vy ste z neho urobili lotrovský pelech.” Keď to počuli veľkňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako ho zabiť. Báli sa ho, lebo všetok ľud obdivoval jeho učenie. A keď sa zvečerilo, odišli z mesta. Keď ráno išli popri figovníku, videli, že vyschol od koreňa. Tu sa Peter rozpamätal a povedal mu: “Rabbi, pozri, figovník, ktorý si preklial, vyschol.” Ježiš im na to povedal: “Majte vieru v Boha.

  • 49. zač. Mk 11, 1 – 10; Ježiš sedí na osliatku a takto prichádza do Jeruzalema.

    Keď sa blížili k Jeruzalemu, k Betfage a Betánii pri Olivovej hore, poslal dvoch svojich učeníkov a povedal im: “Choďte do dediny, čo je pred vami. A len čo do nej vojdete, nájdete priviazané osliatko, na ktorom ešte nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte. A keby vám niekto hovoril: “Čo to robíte?”, povedzte: “Pán ho potrebuje a hneď ho zasa sem vráti.” Oni odišli a na rázcestí našli osliatko priviazané vonku pri bráne; i odviazali ho. Niektorí z t ch, čo tam stáli, im vraveli: “Čo to robíte, prečo odväzujete osliatko?” Oni im povedali, ako im kázal Ježiš, a nechali ich. Osliatko priviedli k Ježišovi, pokládli naň svoje plášte a on si naň sadol. Mnohí prestierali na cestu svoje plášte, iní zasa zelené ratolesti, čo narezali v poli. A tí, čo išli pred ním, aj tí, čo šli za ním, volali: “Hosanna! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Požehnané kráľovstvo nášho otca Dávida, ktoré prichádza! Hosanna na výsostiach!”

  • 48. zač. Mk 10, 46 – 52; Slepý Bartimej začína vidieť.

    Prišli do Jericha. A keď so svojimi učeníkmi a s veľkým zástupom z Jericha odchádzal, pri ceste sedel slepý Bartimej, Timejov syn, a žobral. Keď počul, že je to Ježiš Nazaretský, začal kričať: “Ježišu, syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!” Mnohí ho okríkali, aby mlčal; ale on ešte väčšmi kričal: “Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!” Ježiš zastal a povedal: “Zavolajte ho!” Zavolali slepca a vraveli mu: “Neboj sa! Vstaň, volá ťa!” On odhodil plášť, vyskočil a šiel k Ježišovi. Ježiš mu povedal: “Čo chceš, aby som ti urobil?” Slepec mu odpovedal: “Rabboni, aby som videl!” A Ježiš mu povedal: “Choď, tvoja viera ťa uzdravila!” A hneď videl a šiel za ním po ceste.

  • 47. zač. Mk 10, 33 – 45; Ježiš predpovedá svoju smrť; Prosba Zebedejových synov.

    “Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom. Odsúdia ho na smrť a vydajú pohanom, vysmejú ho, opľujú, zbičujú a zabijú, ale on po troch dňoch vstane z mŕtvych.” Tu k nemu pristúpili Zebedejovi synovia Jakub a Ján a hovorili mu: “Učiteľ, chceme, aby si nám splnil, o čo ťa poprosíme.” On sa ich opýtal: “Čo chcete, aby som vám urobil?” Oni mu povedali: “Daj, aby sme sedeli v tvojej sláve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici.” Na to im Ježiš povedal: “Neviete, čo žiadate. Môžete piť kalich, ktorý ja pijem? Alebo môžete byť pokrstení krstom, ktorým som ja krstený? Oni mu vraveli: “Môžeme.” Ježiš im povedal: “Kalich, ktorý pijem ja, budete piť, aj krstom ktorým som krstený ja, budete pokrstení. Ale dať niekomu sedieť po mojej pravici alebo po ľavici nepatrí mne. To dostanú tí, ktorým je to pripravené.” Keď to počuli ostatní desiati, začali sa mrzieť na Jakuba a Jána. Ježiš si ich zavolal a povedal im: “Viete, že tí, ktorých pokladajú za vládcov národov, panujú nad nimi a ich veľmoži majú nad nimi moc. Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vaším služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých. Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých.”

  • 46. zač. Mk 10, 24 – 32; Apoštoli kvôli Ježišovi opustili všetko.

    Učeníci sa nad jeho slovami zarazili. Ale Ježiš im ešte raz povedal: “Deti moje, ako ťažko sa vchádza do Božieho kráľovstva! Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.” Oni sa ešte viac čudovali a hovorili si: “Kto potom môže byť spasený?” Ježiš sa na nich zahľadel a povedal: “Ľuďom je to nemožné, ale Bohu nie. Lebo Bohu je všetko možné.” Tu sa ozval Peter: “Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou.” Ježiš povedal: “Veru, hovorím vám: Niet nikoho, kto by pre mňa a pre evanjelium opustil dom alebo bratov a sestry alebo matku a otca alebo deti alebo polia, aby nedostal stonásobne viac; teraz, v tomto čase, domy, bratov, sestry, matky, deti i polia, hoci s prenasledovaním, a v budúcom veku večný život. A mnohí prví budú poslednými a poslední prvými.” Boli na ceste a vystupovali do Jeruzalema. Ježiš išiel pred nimi a oni tŕpli a so strachom išli za ním. Opäť vzal k sebe Dvanástich a začal im hovoriť, čo ho očakáva.

  • 45. zač. Mk 10, 17 – 23; Otázka istého boháča, ako obsiahnuť večný život.

    Keď sa vydával na cestu, ktosi k nemu pribehol, kľakol si pred ním a pýtal sa ho: “Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som obsiahol večný život? Ježiš mu odpovedal: “Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý, jedine Boh. Poznáš prikázania: Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Nebudeš podvádzať! Cti svojho otca i matku! Ale on mu povedal: “Učiteľ, toto všetko som zachovával od svojej mladosti.” Ježiš naňho pozrel s láskou a povedal mu: “Jedno ti ešte chýba. Choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!” On pri tomto slove zosmutnel a odišiel zarmútený, lebo mal veľký majetok. Ježiš sa rozhliadol a povedal svojim učeníkom: “Ako ťažko vojdú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky!”

  • 44. zač. Mk 10, 11 – 16; K Ježišovi prinášajú deti.

    On im povedal: “Každý, kto prepustí svoju manželku a vezme si inú, dopúšťa sa voči nej cudzoložstva. A ak ona prepustí svojho muža a vydá sa za iného, cudzoloží.” Tu mu prinášali deti, aby sa ich dotkol. Ale učeníci, ich okrikovali. Keď to Ježiš videl, namrzený im povedal: “Nechajte deti prichádzať ku mne! Nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo. Veru, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň.” Potom ich objímal, kládol na ne ruky a požehnával ich.

  • 43. zač. Mk 10, 2 – 11; Či smie muž prepustiť manželku.

    I pristúpili farizeji a pokúšali ho. Pýtali sa ho, či smie muž prepustiť manželku. On im odpovedal: “Čo vám prikázal Mojžiš?” Oni vraveli: “Mojžiš dovolil napísať priepustný list a prepustiť.” Ježiš im povedal: “Pre tvrdosť vášho srdca vám napísal toto prikázanie. Ale Boh ich stvoril od počiatku stvorenia ako muža a ženu. Preto muž opusti svojho otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele. A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje!” Doma sa ho učeníci znova na to pýtali. On im povedal: “Každý, kto prepustí svoju manželku a vezme si inú, dopúšťa sa voči nej cudzoložstva.

  • 42. zač. Mk 9, 42 – 50; O pohoršeniach; Soľ a svet.

    Ale pre toho, kto by pohoršil jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora. Ak by ťa zvádzala na hriech tvoja ruka, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života zmrzačený, ako keby si mal ísť s obidvoma rukami do pekla, do neuhasiteľného ohňa. (Kde ich červ neumiera a oheň nezhasína.) Ak ťa zvádza na hriech tvoja noha, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života krivý, ako keby ťa mali s obidvoma nohami hodiť do pekla. () A ak ťa zvádza na hriech tvoje oko, vylúp ho: je pre teba lepšie, keď vojdeš do Božieho kráľovstva s jedným okom, ako keby ťa mali s obidvoma očami vrhnúť do pekla, kde ich červ neumiera a oheň nezhasína. Lebo každý bude ohňom solený. Soľ je dobrá. Ale ak soľ stratí svoju slanosť, čím ju napravíte? Majte v sebe soľ a žite jeden s druhým v pokoji.”

  • 41. zač. Mk 9, 33 – 41; Kto je medzi apoštolmi väčší; V Ježišovom mene prijať dieťa.

    Tak prišli do Kafarnauma. A keď bol v dome, opýtal sa ich: “O čom ste sa zhovárali cestou?” Ale oni mlčali, lebo sa cestou medzi sebou hádali, kto z nich je väčší. Sadol si, zavolal Dvanástich a povedal im: “Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých.” Potom vzal dieťa, postavil ho medzi nich, objal ho a povedal im: “Kto prijme jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, nie mňa prijíma, ale toho, ktorý ma poslal.” Ján mu povedal: “Učiteľ, videli sme kohosi, ako v tvojom mene vyháňa zlých duchov. Bránili sme mu to, veď nechodí s nami.” Ježiš vravel: “Nebráňte mu! Lebo nik, kto robí divy v mojom mene, nemôže tak ľahko zle hovoriť o mne. Veď kto nie je proti nám, je za nás. A kto by vám dal piť čo len za pohár vody preto, že ste Kristovi, veru, hovorím vám: Nepríde o svoju odmenu.

  • 40. zač. Mk 9, 17 – 32; Učeníci nedokázali vyhnať nemého ducha, ale Ježiš ho vyháňa; Všetko je možné tomu, kto verí; Ježiš predpovedá svoju smrť.

    Jeden zo zástupu mu odpovedal: “Učiteľ, priviedol som k tebe svojho syna, posadnutého nemým duchom. Kdekoľvek ho schytí, zhodí ho, idú mu peny, škrípe zubami a chradne. Povedal som tvojim učeníkom, aby ho vyhnali, ale nemohli.” On im povedal: “Neveriace pokolenie, dokiaľ budem s vami? Dokedy vás mám ešte trpieť? Priveďte ho ku mne!” I priviedli ho k nemu. Len čo ho duch zbadal, zalomcoval chlapcom, ten sa zrútil na zem, zvíjal sa a išli mu peny. Ježiš sa opýtal jeho otca: “Odkedy sa mu to stáva?” On odpovedal: “Od detstva. A často ho vrhol aj do ohňa a do vody, aby ho zahubil. Ale ak niečo môžeš, zľutuj sa nad nami a pomôž nám!” Ježiš mu povedal: “Ak môžeš?! Všetko je možné tomu, kto verí.” A chlapcov otec hneď vykríkol: “Verím. Pomôž mojej nevere!” Keď Ježiš videl, že sa zbieha zástup, pohrozil nečistému duchu: “Nemý a hluchý duch, ja ti rozkazujem: Vyjdi z neho a už nikdy doň nevchádzaj!” Ten vykríkol, mocne ním zalomcoval a vyšiel. Chlapec ostal ako mŕtvy, takže mnohí vraveli: “Zomrel.” Ale Ježiš ho chytil za ruku, zdvihol ho a on vstal. Keď potom vošiel do domu a boli sami, učeníci sa ho spýtali: “Prečo sme ho nemohli vyhnať my?” On im povedal: “Tento druh nemožno vyhnať ničím, iba modlitbou.” Odišli odtiaľ a prechádzali Galileou. Nechcel však, aby o tom niekto vedel lebo učil svojich učeníkov a hovoril im: “Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí a zabijú ho. Ale zabitý po troch dňoch vstane z mŕtvych.” Lenže oni nechápali toto slovo a spýtať sa ho báli.

  • 39. zač. Mk 9, 10 – 16; O Eliášovom príchode; Ján prichádza ako Eliášov obraz.

    Oni si toto slovo zapamätali a jeden druhého sa vypytovali, čo znamená “vstať z mŕtvych”. A pýtali sa ho: “Prečo teda zákonníci hovoria, že najprv musí prísť Eliáš?” On im povedal: “Áno, najprv príde Eliáš a všetko obnoví. Ale prečo je o Synovi človeka napísané, že bude veľa trpieť a že ním opovrhnú? No hovorím vám: Eliáš už prišiel a urobili s ním, čo chceli, ako je o ňom napísané.” Keď prišli k učeníkom, videli okolo nich veľký zástup a zákonníkov, ako sa s nimi hádajú. A všetok ľud, len čo ho zazrel, užasol. Bežali k nemu a pozdravovali ho. On sa ich opýtal: “O čom sa s nimi hádate?”

  • 38. zač. Mk 9, 2 – 9; Kristovo premenenie; Je potrebné poslúchať Krista.

    O šesť dní vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a Jána a len ich vyviedol na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil. Jeho odev zažiaril a bol taký biely, že by ho nijaký bielič na svete tak nevybielil. A zjavil sa im Eliáš s Mojžišom a rozprávali sa s Ježišom. Vtedy Peter povedal Ježišovi: “Rabbi, dobre je nám tu. Urobme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.” Lebo nevedel, čo povedať; takí boli preľaknutí. Tu sa utvoril oblak a zahalil ich. A z oblaku zaznel hlas: “Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho.” A sotva sa rozhliadli, nevideli pri sebe nikoho, iba Ježiša. Keď zostupovali z vrchu, prikázal im, aby o tom, čo videli, nehovorili nikomu, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych.

  • 37. zač. Mk 8, 34 – 9, 1; Zachrániť si život a stratiť ho; Hanbiť sa za Krista.

    Potom zavolal k sebe zástup aj učeníkov a povedal im: “Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho. Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?! Lebo za čo vymení človek svoju dušu?! Kto sa bude hanbiť za mňa a za moje slová pred týmto cudzoložným a hriešnym pokolením, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojho Otca so svätými anjelmi.” A povedal im: “Veru, hovorím vám: Niektorí z tých, čo tu stoja, neokúsia smrť, kým neuvidia, že Božie kráľovstvo prichádza s mocou.”

  • 36. zač. Mk 8, 30 – 34; Ježiš predpovedá svoju smrť a rozkazuje Petrovi.

    Ale on ich prísne napomenul, aby o ňom nerozprávali nikomu. Potom ich začal poúčať: “Syn človeka musí mnoho trpieť, starší, veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú ho, ale on po troch dňoch vstane z mŕtvych.” Hovoril im to otvorene. Peter si ho vzal nabok a začal mu dohovárať. On sa obrátil, pozrel sa na svojich učeníkov a Petra pokarhal: “Choď mi z cesty, satan, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!” Potom zavolal k sebe zástup aj učeníkov a povedal im: “Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma.

  • 35. zač. Mk 8, 27 – 29; Mienka ľudí o Ježišovi; Vyznanie apoštolov.

    Ježiš vyšiel so svojimi učeníkmi do dedín okolo Cézarey Filipovej. Cestou sa pýtal svojich učeníkov: “Za koho ma pokladajú ľudia?” Oni mu odpovedali: “Za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za jedného z prorokov.” “A za koho ma pokladáte vy?”, opýtal sa ich. Odpovedal mu Peter: “Ty si Mesiáš.”

  • 34. zač. Mk 8, 22 – 26; Slepý začína vidieť.

    Tak prišli do Betsaidy. Tam priviedli k nemu slepca a prosili ho, aby sa ho dotkol. On vzal slepca za ruku, vyviedol ho za dedinu, poslinil mu oči, vložil naňho ruky a opýtal sa ho: “Vidíš niečo?” Ten sa pozrel a povedal: “Vidím ľudí; zdá sa mi, akoby stromy chodili.” Potom mu znova položil ruky na oči. Tu začal vidieť i celkom ozdravel a všetko videl zreteľne. I poslal ho domov so slovami: “Ale do dediny nechoď!”

  • 33. zač. Mk 8, 11 – 21; Farizeji hľadajú znamenie z neba; Kvas farizejov a Herodesa.

    Prišli k nemu farizeji a začali sa s ním hádať. Žiadali od neho znamenie z neba, aby ho pokúšali. On si v duchu vzdychol a povedal: “Prečo toto pokolenie žiada znamenie? Veru, hovorím vám: Toto pokolenie znamenie nedostane.” Nechal ich tam, znova nastúpil na loď a odišiel na druhý breh. Zabudli si vziať chleba a na lodi mali so sebou iba jeden chlieb. A on ich varoval: “Dajte si pozor a chráňte sa kvasu farizejov i kvasu Herodesa!” Oni si medzi sebou hovorili, že nemajú chleba. Keď to spozoroval, povedal im: “Prečo rozprávate o tom, že nemáte chlieb? Ešte nechápete a nerozumiete? Máte otupené srdce? Máte oči, a nevidíte? Máte uši, a Nepočujete? A nepamätáte sa už, koľko košov ste naplnili odrobinami, keď som rozlámal päť chlebov piatim tisícom?” Odpovedali mu: “Dvanásť.” “A koľko košov ste naplnili odrobinami, keď som tých sedem rozlámal štyrom tisícom?” Odpovedali mu: “Sedem.” A povedal im: “Ešte nechápete?”

  • 32. zač. Mk 8, 1 – 10; Sedem chlebov.

    V tých dňoch zasa bol pri ňom veľký zástup a nemali čo jesť. Zvolal učeníkov a povedal im: “Ľúto mi je zástupu, lebo už tri dni zotrvávajú pri mne a nemajú čo jesť. Ak ich prepustím domov hladných, poomdlievajú na ceste, veď niektorí z nich prišli zďaleka.” Jeho učeníci mu odvetili: “Kto ich môže nasýtiť chlebom tu na púšti a ako?” Opýtal sa ich: “Koľko máte chlebov?” Oni odpovedali: “Sedem.” Tu rozkázal zástupu, aby si posadal na zem. Vzal sedem chlebov, vzdával vďaky, lámal a dával svojim učeníkom, aby ich rozdávali; a oni ich rozdali zástupu. Mali aj zopár rybiek. Aj nad nimi dobrorečil a kázal ich rozdať. I jedli a nasýtili sa. A nazbierali sedem košov zvyšných odrobín. Ľudí tam bolo asi štyritisíc. Potom ich rozpustil. Hneď nastúpil so svojimi učeníkmi na loď a došiel do dalmanutského kraja.

  • 31. zač. Mk 7, 31 – 37; Hluchonemý človek.

    Znova opustil končiny Týru a cez Sidon prišiel ku Galilejskému moru do stredu dekapolského kraja. Tam priviedli k nemu hluchonemého a prosili ho, aby naňho vložil ruku. On ho vzal nabok od zástupu, vložil mu prsty do uší, poslinil si ich a dotkol sa mu jazyka. Potom pozdvihol oči k nebu, vzdychol a povedal mu: “Effeta,” čo znamená: “Otvor sa!” V tej chvíli sa mu otvorili uši a rozviazal spútaný jazyk a správne rozprával. A prikázal im, aby o tom nikomu nehovorili. Ale čím dôraznejšie im prikazoval, tým väčšmi to rozhlasovali a s tým väčším obdivom hovorili: “Dobre robí všetko: aj hluchým dáva sluch aj nemým reč.”

  • 30. zač. Mk 7, 24 – 30; Sýrofeničanka.

    Potom vstal a odišiel odtiaľ do končín Týru a Sidonu. Vošiel do jedného domu, lebo nechcel, aby niekto o ňom vedel, ale nemohol sa utajiť. Lebo len čo sa o ňom dopočula istá žena, ktorej dcéra bola posadnutá nečistým duchom, prišla a hodila sa mu k nohám. Žena bola Grékyňa, rodom Sýrofeničanka. A prosila ho, aby vyhnal zlého ducha z jej dcéry. On jej povedal: “Nechaj, nech sa najprv nasýtia deti, lebo nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.” Ale ona mu odvetila: “Pane, aj šteňatá jedia pod stolom odrobinky po deťoch.” On jej povedal: “Pre tieto slová choď, zlý duch vyšiel z tvojej dcéry.” A keď prišla domov, našla dievča ležať na posteli; a zlý duch bol preč.

  • 29. zač. Mk 7, 14 – 23; Ľudské prikázania a tradície; Rodičov je treba mať v úcte, nie im zlorečiť; Človeka poškvrňuje to, čo z neho vychádza.

    Potom znova zavolal k sebe zástup a povedal im: “Počúvajte ma všetci a pochopte! Človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, ale čo vychádza z človeka, to poškvrňuje človeka.” Kto má uši na počúvanie, nech počúva.) Keď zanechal zástup a vošiel do domu, učeníci sa ho pýtali na zmysel podobenstva. On im povedal: “Tak ani vy nechápete? Nerozumiete, že človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, veď to nevchádza do jeho srdca, ale do brucha a vychádza do stoky?” Tým vyhlásil všetky jedlá za čisté. A pokračoval: “Čo z človeka vychádza, to poškvrňuje človeka. Lebo znútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, cudzoložstvá chamtivosť, zlomyseľnosť, klamstvo, necudnosť, závisť rúhanie, pýcha, hlúposť. Všetky tieto zlá vychádzajú znútra a poškvrňujú človeka.”

  • 28. zač. Mk 7, 5 – 13;

    Farizeji a zákonníci sa ho opýtali: “Prečo sa tvoji učeníci nedržia obyčaje otcov a jedia chlieb poškvrnenými rukami?” On im povedal: “Dobre o vás, pokrytcoch prorokoval Izaiáš, ako je napísané: “Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa. No darmo si ma ctia, lebo náuky, čo učia, sú iba ľudské príkazy.” Božie prikázanie opúšťate a držíte sa ľudských obyčajov.” A hovoril im: “Šikovne viete zrušiť Božie prikázanie, aby ste si zachovali svoje obyčaje. Lebo Mojžiš povedal: “Cti svojho otca i svoju matku” a: “Kto by zlorečil otcovi alebo matke, musí zomrieť.” Vy však hovoríte: “Keď človek povie otcovi alebo matke: Korban, čo znamená, že všetko, čím by som ti mal pomáhať, je obetný dar,” už mu nedovolíte nič urobiť pre otca alebo pre matku. A rušíte Božie slovo pre svoje obyčaje, ktoré si odovzdávate. A mnoho iných podobných vecí robíte.”

  • 27. zač. Mk 6, 54 – 7, 4; Tí, čo sa dotýkajú Ježišovho odevu, sú uzdravení; Jesť nečistými rukami; Rôzne umývania, ktoré farizeji robia.

    Len čo vystúpili z lode, ľudia ho spoznali; rozbehli sa po celom okolí a na nosidlách začali znášať svojich chorých ta, kde bol, ako počuli. A všade, do ktorejkoľvek prišiel dediny, mesta či osady, kládli na ulice chorých a prosili ho, aby sa smeli dotknúť aspoň obruby jeho odevu. A všetci, čo sa ho dotkli, ozdraveli. Zišli sa k nemu farizeji a niektorí zákonníci, ktorí došli z Jeruzalema. A videli niektorých z jeho učeníkov jesť chlieb poškvrnenými, to jest neumytými rukami. Farizeji totiž a Židia vôbec držia sa obyčaje otcov a nejedia, kým si neumyjú ruky až po zápästie. A keď prídu z trhu, nejedia, kým sa nevykúpu. A zachovávajú ešte mnoho iných vecí, ktoré prevzali: umývanie čiaš, džbánov, medeníc a postelí.

  • 26. zač. Mk 6, 45 – 53; Ježiš kráča po mori.

    A hneď prinútil svojich učeníkov, aby nastúpili na loď a išli napred na druhý breh k Betsaide, kým on rozpustí ľud. Keď ich rozpustil, odišiel na vrch modliť sa. A keď sa zvečerilo, loď bola uprostred mora a on sám na zemi. Videl ich, ako sa namáhajú pri veslovaní, lebo vietor dul proti nim. A nad ránom, kráčajúc po mori blížil sa k nim a chcel ich obísť. Keď ho videli kráčať po mori, mysleli si, že je to mátoha, a vykríkli; všetci ho totiž videli a zľakli sa. Ale on sa im hneď prihovoril: “Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!” Vstúpil k nim do lode a vietor utíchol. A boli celí ohromení, lebo nepochopili, ako to bolo s chlebmi; ich srdce bolo otupené. Keď sa preplavili k druhému brehu, došli do Genezareta a tam pristáli.

  • 25. zač. Mk 6, 30 – 44; Apoštoli sa vrátili a porozprávali Ježišovi, čo urobili;. Ježiš vyučuje na púšti; Päť chlebov a dve ryby.

    Apoštoli sa zišli k Ježišovi a porozprávali mu všetko, čo robili a učili. On im povedal: “Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte.” Lebo stále prichádzalo a odchádzalo mnoho ľudí a nemali sa kedy ani najesť. Odišli teda loďou na pusté miesto do samoty. Ale videli ich odchádzať a mnohí sa dovtípili, kam. Pešo sa ta zbehli zo všetkých miest a predstihli ich. Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi, lebo boli ako ovce bez pastiera. A začal ich učiť mnohým veciam. Keď už bolo veľa hodín, pristúpili k nemu jeho učeníci a hovorili: “Toto miesto je pusté a je už veľa hodín. Rozpusť ich, nech sa rozídu do okolitých osád a dedín kúpiť si niečo na jedenie.” On im odpovedal: “Vy im dajte jesť!” Vraveli mu: “Máme ísť nakúpiť za dvesto denárov chleba a dať im jesť?” Opýtal sa ich: “Koľko máte chlebov? Choďte sa pozrieť!” Keď to zistili, povedali: “Päť a dve ryby.” Tu im rozkázal usadiť všetkých po skupinách na zelenú trávu. A posadali si v skupinách po sto a po päťdesiat. Potom vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával svojim učeníkom, aby im ich rozdávali. Aj obe ryby rozdelil všetkým. Všetci jedli a nasýtili sa, ba ešte nazbierali dvanásť plných košov odrobín a zvyškov z rýb. A tých, čo jedli chleby, bolo päťtisíc mužov.

  • 24. zač. Mk 6, 14 – 29; Herodesova domnienka o Ježišovi; Ján Krstiteľ vo väzení; Dcéra Herodiady tancuje; Jánovi stínajú hlavu a pochovávajú ho.

    Počul o ňom aj kráľ Herodes, veď jeho meno sa už stalo známym. Hovorili: “Ján Krstiteľ vstal z mŕtvych, a preto v ňom pôsobí zázračná moc.” Iní hovorili: “To je Eliáš.” A iní zasa vraveli: “Je to prorok, ako jeden z prorokov.” Keď to Herodes počul, povedal: “To vstal z mŕtvych Ján, ktorého som dal sťať.” Herodes dal totiž Jána chytiť a v putách vrhnúť do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa, lebo si ju vzal za ženu. A Ján Herodesovi hovoril: “Nesmieš žiť s manželkou svojho brata!” Herodias mu strojila úklady a chcela ho zabiť, ale nemohla, lebo Herodes sa Jána bál. Vedel, že je to muž spravodlivý a svätý, preto ho chránil. Keď ho počúval, býval vo veľkých rozpakoch, a predsa ho rád počúval. Vhodný deň nadišiel, keď Herodes na svoje narodeniny usporiadal hostinu pre svojich veľmožov, vysokých dôstojníkov a popredných mužov Galiley. Keď potom vošla dcéra tejto Herodiady a tancovala, zapáčila sa Herodesovi i spolustolujúcim. Kráľ povedal dievčine: “Žiadaj si odo mňa, čo chceš, a dám ti.” A veľmi jej prisahal: “Dám ti všetko, čo si len zažiadaš, hoc aj polovicu svojho kráľovstva.” Ona vyšla a vravela svojej matke: “Čo si mám žiadať?” A tá jej povedala: “Hlavu Jána Krstiteľa.” Hneď utekala dnu ku kráľovi a žiadala: “Chcem aby si mi hneď dal na mise hlavu Jána Krstiteľa.” Kráľ sa zarmútil, ale pre prísahu a kvôli spolustolujúcim ju nechcel sklamať. Hneď poslal kata a rozkázal priniesť jeho hlavu. Ten odišiel, vo väzení ho sťal, priniesol na mise jeho hlavu, odovzdal ju dievčaťu a dievča ju dalo svojej matke. Keď sa to dopočuli jeho učeníci, prišli, vzali jeho telo a uložili ho do hrobu.

  • 23. zač. Mk 6, 7 – 13; Učeníci sú poslaní po dvoch; Vyháňajú diablov a chorých mažú olejom.

    Zvolal Dvanástich a začal ich posielať po dvoch. Dal im moc nad nečistými duchmi a prikázal im, aby si okrem palice nebrali na cestu nič: ani chlieb ani kapsu ani peniaze do opaska, ale aby sa obuli do sandálov a neobliekali si dvoje šiat. A povedal im: “Keď kdekoľvek vojdete do domu, ostaňte tam, kým odtiaľ nepôjdete ďalej. Ale keby vás na niektorom mieste neprijali, ani nevypočuli, odíďte odtiaľ a straste si prach z nôh na svedectvo proti nim.” Oni šli a hlásali, že treba robiť pokánie. Vyhnali mnoho zlých duchov, pomazali olejom veľa chorých a uzdravovali.

  • 22. zač. Mk 6, 1 – 6; Ježiš vo svojej vlasti nepožíva úctu; Nevera Nazaretčanov.

    Potom odtiaľ odišiel a prišiel do svojej vlasti; jeho učeníci išli s ním. Keď nadišla sobota, začal učiť v synagóge. Počúvalo ho mnoho ľudí a s údivom hovorili: “Skade to má tento? Aká to múdrosť, ktorej sa mu dostalo, a zázraky, čo sa dejú jeho rukami?! Vari to nie je tesár, syn Márie a brat Jakuba a Jozesa, Júdu a Šimona? A nie sú tu s nami aj jeho sestry?” A pohoršovali sa na ňom. Ježiš im povedal: “Proroka si všade uctia, len nie v jeho vlasti, medzi jeho príbuznými a v jeho dome.” A nemohol tam urobiť nijaký zázrak, iba že vložením rúk uzdravil niekoľko chorých. A čudoval sa ich nevere. Potom chodil po okolitých dedinách a učil.

  • 21. zač. Mk 5, 24 – 43; Žena trpiaca na krvotok; Lekári; Viera; Smrť – spánok; Jairova dcéra vstane.

    Ježiš odišiel s ním a za ním išiel veľký zástup a tlačil sa na neho. Bola tam aj istá žena, ktorá mala dvanásť rokov krvotok. Veľa vystála od mnohých lekárov a minula celý majetok, ale nič jej nepomohlo, ba bolo jej vždy horšie. Keď sa dopočula o Ježišovi; prišla v zástupe zozadu a dotkla sa jeho šiat. Povedala si totiž: “Ak sa dotknem čo len jeho odevu, ozdraviem.” A hneď prestala krvácať a pocítila v tele, že je z choroby vyliečená. Ježiš hneď poznal, že z neho vyšla sila. Obrátil sa k zástupu a spýtal sa: “Kto sa to dotkol mojich šiat?” Jeho učeníci mu vraveli: “Vidíš, že sa na teba tlačí zástup, a pýtaš sa: “Kto sa ma dotkol?” Ale on sa obzeral, chcel vidieť tú, čo to urobila. Žena, vediac, čo sa s ňou stalo, prišla so strachom a chvením padla pred neho a povedala mu celú pravdu. A on jej povedal: “Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji a buď uzdravená zo svojej choroby.” Kým ešte hovoril, prišli z domu predstaveného synagógy a povedali: “Tvoja dcéra umrela; načo ešte unúvaš učiteľa?” Ale keď Ježiš počul, čo hovoria, povedal predstavenému synagógy: “Neboj sa len ver!” A nikomu nedovolil ísť za sebou, iba Petrovi, Jakubovi a Jakubovmu bratovi Jánovi. Keď prišli k domu predstaveného synagógy, videl rozruch, plač a veľké bedákanie. Vošiel dnu a povedal im: “Prečo sa plašíte a nariekate? Dievča neumrelo, ale spí.” Oni ho vysmiali. Ale on všetkých vyhnal, vzal so sebou otca a matku dievčaťa a tých, čo boli s ním, vstúpil ta, kde dievča ležalo, chytil ho za ruku a povedal mu: “Talitha kum!”, čo v preklade znamená: “Dievča, hovorím ti, vstaň!” A dievča hneď vstalo a chodilo; malo totiž dvanásť rokov. I stŕpli od veľkého úžasu. On im prísne prikázal, že sa to nesmie nik dozvedieť, a povedal, aby dievčaťu dali jesť.

  • 20. zač. Mk 5, 21 – 24; Jairova dcéra.

    Keď sa Ježiš znova preplavil loďou na druhý breh, zišiel sa k nemu veľký zástup a bol pri mori. Tu prišiel jeden z predstavených synagógy menom Jairus a len čo ho zazrel, padol mu k nohám a veľmi ho prosil: “Dcérka mi umiera. Poď vlož na ňu ruky, aby ozdravela a žila.” Ježiš odišiel s ním a za ním išiel veľký zástup a tlačil sa na neho.

  • 19. zač. Mk 5, 1 – 20; Posadnutý; Diabol zbadal Ježiša; Pluk; Veľká črieda svíň; Keď diabli vošli do svíň, tie sa utopili v mori.

    Prišli na druhý breh mora do gerazského kraja. Len čo vystúpil z lode, vyšiel z hrobov oproti nemu človek posadnutý nečistým duchom. Býval v hroboch a nik ho už nemohol zviazať ani reťazami. Lebo často ho sputnali okovami a reťazami, ale on reťaze roztrhal a okovy rozlámal; nik ho nevládal skrotiť. A stále, v noci i vo dne bol v hroboch a na vrchoch, kričal a tĺkol sa kameňmi. Keď v diaľke zbadal Ježiša, pribehol, poklonil sa mu a skríkol veľkým hlasom: “Čo ťa do mňa, Ježiš, syn najvyššieho Boha?! Zaprisahám ťa na Boha, nemuč ma!” Lebo Ježiš mu povedal: “Nečistý duch, vyjdi z tohoto človeka!” A spýtal sa ho: “Ako sa voláš?” Odpovedal mu: “Volám sa pluk, lebo je nás mnoho.” A veľmi ho prosil, aby ich nevyháňal z toho kraja. Na úpätí vrchu sa tam pásla veľká črieda svíň. Preto ho prosili: “Pošli nás do svíň, nech vojdeme do nich.” On im to dovolil. Nečistí duchovia teda vyšli a vošli do svíň. A črieda – okolo dvetisíc kusov – sa náramne prudko hnala dolu svahom do mora a v mori sa potopila. Pastieri ušli a rozhlásili to v meste a po osadách. A ľudia vyšli pozrieť sa; čo sa stalo. Prišli k Ježišovi a videli toho, ktorého trápil zlý duch, toho, čo bol posadnutý plukom, ako sedí oblečený a je pri zdravom rozume, a schytila ich hrôza. Očití svedkovia im rozpovedali, čo sa stalo s tým, čo bol posadnutý zlým duchom, a so sviňami. A začali ho prosiť, aby odišiel z ich kraja. Keď Ježiš nastupoval na loď, prosil ho ten, ktorého predtým trápil zlý duch, aby smel zostať s ním. On mu to nedovolil, ale mu povedal: “Choď domov k svojim a zvestuj im, aké veľké veci ti urobil Pán a ako sa nad tebou zmiloval.” On odišiel a začal v Dekapole rozhlasovať, aké veľké veci mu urobil Ježiš. A všetci sa čudovali.

  • 18. zač. Mk 4, 35 – 41; Veľká víchrica; Ježiš v loďke spí.

    V ten deň, keď sa zvečerilo, im povedal: “Prejdime na druhý breh.” I opustili zástup a vzali ho so sebou tak, ako bol, na lodi. Boli s ním aj iné lode. Tu sa strhla veľká víchrica a vlny sa valili na loď, takže sa loď už napĺňala. On bol v zadnej časti lode a spal na poduške. Zobudili ho a povedali mu: “Učiteľ, nedbáš o to, že hynieme?” On vstal, pohrozil vetru a povedal moru: “Mlč, utíš sa!” Vietor prestal a nastalo veľké ticho. A im povedal: “Čo sa tak bojíte?! Ešte stále nemáte vieru?” Zmocnil sa ich veľký strach a jeden druhému hovorili: “Čo myslíš, kto je to, že ho i vietor i more poslúchajú?”

  • 17. zač. Mk 4, 24 – 34; Semienko hodené do zeme; Horčičné zrnko.

    Ďalej im povedal: “Dávajte pozor na to, čo počúvate! Akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám, ba ešte sa vám pridá. Lebo kto má, tomu sa pridá, a kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má.” Ďalej hovoril: “S Božím kráľovstvom je to tak, ako keď človek hodí semeno do zeme; či spí alebo vstáva, v noci či vo dne semeno klíči a rastie a on ani o tom nevie. Zem sama od seba prináša úrodu: najprv steblo, potom klas a napokon plné zrno v klase. A keď úroda dozreje, hneď priloží kosák, lebo nastala žatva.” A pokračoval: “K čomu prirovnáme Božie kráľovstvo alebo akým podobenstvom ho znázorníme? Je ako horčičné zrnko. Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi, ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre, takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky.” V mnohých takýchto podobenstvách im hlásal slovo podľa toho, ako boli schopní počúvať. Bez podobenstva im ani nehovoril. Ale svojim učeníkom v súkromí všetko vysvetlil.

  • 16. zač. Mk 4, 10 – 23; Jeho vysvetlenie; Svietnik.

    Keď bol potom sám, tí, čo boli okolo neho s Dvanástimi, pýtali sa ho na podobenstvá. On im povedal: “Vám je dané tajomstvo Božieho kráľovstva, ale tým, čo sú vonku podáva sa všetko v podobenstvách, aby hľadeli a hľadeli, ale nevideli, aby počúvali a počúvali, ale nechápali, aby sa azda neobrátili a aby sa im neodpustilo.” Potom im povedal: “Nerozumiete tomuto podobenstvu? Ako potom pochopíte ostatné podobenstvá. Rozsievač seje slovo. Na kraji cesty, kde sa seje slovo, sú tí, čo ho počúvajú, ale hneď prichádza satan a oberá ich o slovo zasiate do nich. Do skalnatej pôdy zasiate je u tých, čo počúvajú slovo a hneď ho s radosťou prijímajú, ale nemajú v sebe koreňa, sú chvíľkoví. Keď potom nastane pre slovo súženie alebo prenasledovanie, hneď odpadnú. A iné, zasiate do tŕnia, je u tých, čo počúvajú slovo, ale potom sa vlúdia svetské starosti, klam bohatstva a všelijaké iné žiadostivosti, slovo udusia a ostane bez úžitku. A do dobrej zeme zasiate je u tých, čo počúvajú slovo a prijímajú ho a prinášajú úrodu: jedno tridsaťnásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné stonásobnú.” Potom im povedal: “Vari je lampa na to, aby ju postavili pod mericu alebo pod posteľ? A nie na to, aby ju postavili na svietnik? Lebo nič nie je skryté, čo by sa nemalo vyjaviť, ani utajené, čo by sa nemalo dostať na verejnosť. Kto má uši na počúvanie, nech počúva!”

  • 15. zač. Mk 4, 1 – 9; Podobenstvo o rozsievačovi.

    A opäť začal učiť pri mori. Okolo neho sa zhromaždil veľký zástup. Preto nastúpil na loď na mori a sadol si; a celý zástup bol na brehu. Učil ich veľa v podobenstvách a v svojom učení im hovoril: “Počúvajte! Rozsievač vyšiel rozsievať. Ako sial, jedno zrno padlo na kraj cesty; prileteli vtáky a pozobali ho: Druhé padlo na skalnatú pôdu, kde nemalo veľa zeme, a hneď vzišlo, lebo nebolo hlboko v zemi; ale keď vyšlo slnko, zahorelo, a pretože nemalo koreňa, uschlo. Iné zasa padlo do tŕnia, ale tŕnie vyrástlo, udusilo ho a ono neprinieslo úrodu. Iné zrná padli do dobrej zeme; vzišli, rástli a priniesli úrodu: jedno tridsaťnásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné stonásobnú.” A povedal: “Kto má uši na počúvanie, nech počúva!”

  • 14. zač. Mk 3, 28 – 35; Rúhanie sa Svätému Duchu; Kto je Ježišova matka a kto sú jeho bratia.

    Veru, hovorím vám: Ľuďom sa odpustia všetky hriechy i rúhania, ktorými by sa rúhali. Kto by sa však rúhal Duchu Svätému, tomu sa neodpúšťa naveky, ale je vinný večným hriechom.” Lebo hovorili: “Je posadnutý nečistým duchom.” Tu prišla jeho matka a jeho bratia. Zostali vonku a dali si ho zavolať. Okolo neho sedel zástup. Povedali mu: “Vonku ťa hľadá tvoja matka, tvoji bratia a tvoje sestry.” On im odvetil: “Kto je moja matka a moji bratia?” Rozhliadol sa po tých, čo sedeli okolo neho, a povedal: “Hľa, moja matka a moji bratia. Lebo kto plní Božiu vôľu, je môj brat i moja sestra i matka.”

  • 13. zač. Mk 3, 20 – 27; Vnútorne rozdelené kráľovstvo.

    Vošiel do domu a znova sa zišiel toľký zástup, že si nemohli ani chleba zajesť. Keď sa to dopočuli jeho príbuzní, išli ho odviesť, lebo hovorili: “Pomiatol sa.” Zákonníci, čo prišli z Jeruzalema, hovorili: “Je posadnutý Belzebulom” a: “Mocou kniežaťa zlých duchov vyháňa zlých duchov.” On si ich zavolal a hovoril im v podobenstvách: “Ako môže satan vyháňať satana? Ak sa kráľovstvo vnútorne rozdelí, také kráľovstvo nemôže obstáť, a ak sa dom vnútorne rozbije, taký dom nebude môcť obstáť. Ak satan povstane proti sebe samému a je rozdelený, nemôže obstáť, ale je s ním koniec. Nik nemôže vniknúť do domu silného človeka a ulúpiť mu veci, kým toho silného nezviaže, až potom mu vyplieni dom.

  • 12. zač. Mk 3, 13 – 19; Dvanásti apoštoli.

    Potom vystúpil na vrch, povolal k sebe tých, ktorých sám chcel, a oni prišli k nemu. Vtedy ustanovil Dvanástich, aby boli s ním a aby ich posielal kázať s mocou vyháňať zlých duchov: Šimona, ktorému dal meno Peter, Jakuba Zebedejovho a Jakubovho brata Jána, im dal meno Boanerges, čo značí Synovia hromu, ďalej Andreja, Filipa, Bartolomeja, Matúša, Tomáša, Jakuba Alfejovho, Tadeáša, Šimona Kananejského a Judáša Iškariotského, ktorý ho potom zradil.

  • 11. zač. Mk 3, 6 – 12; Farizeji sa radia s herodiánmi proti Ježišovi; Tí, čo sa dotýkajú Ježiša, sú uzdravení; Nečistí duchovia svedčia, že Ježiš je Boží Syn.

    Farizeji vyšli von a hneď sa radili o ňom s herodiánmi, ako ho zahubiť. Ježiš sa so svojimi učeníkmi utiahol k moru. Šiel za ním veľký zástup z Galiley a Judey i z Jeruzalema a z Idumey; ba aj zo zajordánskych krajov a z okolia Týru a Sidonu prišlo k nemu veľké množstvo ľudí, lebo počuli, čo robí. Tu povedal svojim učeníkom, že mu majú pripraviť loďku, aby ho zástup netlačil. Lebo mnohých uzdravil, takže všetci, čo mali nejakú chorobu, tisli sa k nemu, aby sa ho dotkli. Ešte aj nečistí duchovia, keď ho zbadali, padali pred ním a kričali: “Ty si Boží Syn!” Ale on im prísne pohrozil, aby ho neprezrádzali.

  • 10. zač. Mk 2, 23 – 3, 5; Učeníci trhajú klasy v sobotu; Predkladané chleby; Vyschnutá ruka.

    V istú sobotu kráčal cez obilné pole. Jeho učeníci cestou začali trhať klasy. Farizeji mu povedali: “Pozri, prečo robia v sobotu, čo neslobodno?” On im odvetil: “Nikdy ste nečítali, čo urobil Dávid, keď bol v núdzi a keď bol hladný on i jeho družina? Ako vošiel za veľkňaza Abiatara do Božieho domu a jedol obetované chleby, ktoré nesmel jesť nik, iba kňazi, a dal aj tým, čo boli s ním?” I povedal im: “Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu. A tak je Syn človeka pánom aj nad sobotou.” Potom znova vošiel do synagógy. Tam bol človek s vyschnutou rukou. A oni naň striehli, či ho v sobotu uzdraví, aby ho mohli obžalovať. Tu povedal človekovi s vyschnutou rukou: “Staň si do prostriedku!” A tamtých sa opýtal: “Slobodno v sobotu robiť dobre alebo zle, zachrániť život alebo zničiť?” Ale oni mlčali. S hnevom si ich premeral a zarmútený nad zaslepenosťou ich srdca povedal človekovi: “Vystri ruku!” On ju vystrel a ruka mu ozdravela.

  • 9. zač. Mk 2, 18 – 22; Pôst, keď im vezmú ženícha.

    Jánovi učeníci a farizeji sa postili. Prišli k nemu a pýtali sa: “Prečo sa Jánovi učeníci a učeníci farizejov postia, a tvoji učeníci sa nepostia?” Ježiš im povedal: “Vari sa môžu svadobní hostia postiť, kým je ženích s nimi? Dokiaľ majú medzi sebou ženícha, nemôžu sa postiť. No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom, v ten deň, sa budú postiť. Nik neprišíva na starý odev záplatu z novej látky, lebo záplata vytrhne kus z neho, nové zo starého, a diera bude ešte väčšia. A nik nevlieva mladé víno do starých mechov, lebo víno mechy roztrhne a vyjde nazmar aj víno aj mechy, ale nové víno do nových mechov.”

  • 8. zač. Mk 2, 13 – 17; Povolanie Matúša.

    Znova vyšiel k moru. Celé zástupy prichádzali k nemu a on ich učil. Ako šiel okolo, videl na mýtnici sedieť Alfejovho syna Léviho a povedal mu: “Poď za mnou!” On vstal a išiel za ním. Keď potom Ježiš sedel v jeho dome za stolom, stolovali s ním a s jeho učeníkmi aj mnohí mýtnici a hriešnici, lebo ich bolo mnoho a nasledovali ho. Keď ho zákonníci zo skupiny farizejov videli jesť s hriešnikmi a mýtnikmi, hovorili jeho učeníkom: “Prečo jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?” Ježiš to začul a povedal im: “Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.”

  • 7. zač. Mk 2, 1 – 12; Ochrnutý; Odpustenie hriechov

    O niekoľko dní znova vošiel do Kafarnauma. Ľudia sa dopočuli, že je v dome, a zišlo sa ich toľko, že už nebolo miesta ani predo dvermi. A on im hlásal slovo. Tu prišli k nemu s ochrnutým človekom; niesli ho štyria. A keď ho pre zástup nemohli priniesť až k nemu, odkryli strechu tam kde bol, a otvorom spustili lôžko, na ktorom ležal ochrnutý. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: “Synu, odpúšťajú sa ti hriechy.” Sedeli tam aj niektorí zákonníci a v srdci uvažovali: “Čo to tento hovorí? Rúha sa! Kto môže okrem Boha odpúšťať hriechy?” Ježiš hneď svojím duchom spoznal, že tak rozmýšľajú, a povedal im: “Prečo si to myslíte vo svojich srdciach? Čo je ľahšie – povedať ochrnutému: “Odpúšťajú sa ti hriechy,” alebo povedať: “Vstaň, vezmi si lôžko a choď!”? Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy” – povedal ochrnutému: “Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov.” A on vstal, hneď si vzal lôžko a pred očami všetkých odišiel. Všetci sa divili, velebili Boha a hovorili: “Také niečo sme ešte nikdy nevideli.”

  • 6. zač. Mk 1, 35 – 45; Uzdravenie malomocného.

    Včasráno, hneď na úsvite, vstal a vyšiel von. Utiahol sa na pusté miesto a tam sa modlil. Šimon a tí, čo boli s ním, pobrali sa za ním. Keď ho našli, povedali mu: “Všetci ťa hľadajú.” On im odvetil: “Poďme inde, do susedných dedín, aby som aj tam kázal, veď na to som prišiel.” A chodil po celej Galilei, kázal v ich synagógach a vyháňal zlých duchov. Tu prišiel k nemu istý malomocný a na kolenách ho prosil: “Ak chceš môžeš ma očistiť.” Ježiš sa zľutoval nad ním, vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal mu: “Chcem, buď čistý!” Malomocenstvo z neho hneď zmizlo a bol čistý. Potom mu prísne pohrozil, ihneď ho poslal preč a povedal mu: “Daj si pozor a nikomu nič nehovor, ale choď, ukáž sa kňazovi a prines za svoje očistenie obetu, ktorú predpísal Mojžiš – im na svedectvo.” Lenže on, sotva odišiel, začal všade hovoriť a rozchyrovať, čo sa stalo, takže Ježiš už nemohol verejne vojsť do mesta, ale zdržiaval sa vonku na opustených miestach. No i tak prichádzali k nemu ľudia zovšadiaľ.

  • 5. zač. Mk 1, 29 – 34; Šimonova testiná má horúčku; Ježiš uzdravuje mnohých trápených neduhmi.

    Len čo vyšli zo synagógy, vošiel s Jakubom a Jánom do Šimonovho a Andrejovho domu. Šimonova testiná ležala v horúčke. Hneď mu povedali o nej. Pristúpil k nej, chytil ju za ruku a zdvihol. Horúčka ju opustila a ona ich obsluhovala. Keď sa zvečerilo, po západe slnka, prinášali k nemu všetkých chorých a posadnutých zlými duchmi. A celé mesto sa zhromaždilo pri dverách. I uzdravil mnohých, ktorých trápili rozličné neduhy, a vyhnal mnoho zlých duchov a nedovolil im hovoriť, lebo ho poznali.

  • 4. zač. Mk 1, 23 – 28; Vyháňa nečistého ducha.

    A práve bol v ich synagóge človek posadnutý nečistým duchom. Ten vykríkol: “Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si: Boží Svätý.” Ježiš mu prísne rozkázal: “Mlč a vyjdi z neho!” Nečistý duch ním zalomcoval a s veľkým krikom z neho vyšiel. Všetci sa čudovali a jeden druhého sa vypytovali: “Čo je to? Nové učenie s mocou! Aj nečistým duchom rozkazuje a poslúchajú ho.” A chýr o ňom sa hneď rozniesol všade, po celej galilejskej krajine.

  • 3. zač. Mk 1, 16 – 22; Povoláva Šimona a Andreja; Jakuba a Jána; Vyučuje v synagógach.

    Keď raz išiel popri Galilejskom mori, videl Šimona a Andreja, Šimonovho brata, ako spúšťajú sieť do mora; boli totiž rybármi. Ježiš im povedal: “Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí.” Oni hneď zanechali siete a išli za ním. Ako šiel trochu ďalej, videl Jakuba Zebedejovho a jeho brata Jána – aj oni boli na lodi a opravovali siete – a hneď ich povolal. Oni zanechali svojho otca Zebedeja na lodi s nádenníkmi a išli za ním. Prišli do Kafarnauma. A hneď v sobotu vošiel do synagógy a učil. I žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako ten, čo má moc, a nie ako zákonníci.

  • 2. zač. Mk 1, 9 – 15; . Ježiš sa dáva pokrstiť; Je pokúšaný; Hlása evanjelium.

    V tých dňoch prišiel Ježiš z galilejského Nazareta a Ján ho pokrstil v Jordáne. Vtom, ako vystupoval z vody, videl otvorené nebo a Ducha, ktorý ako holubica zostupoval na neho. A z neba zaznel hlas: “Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.” A hneď ho Duch hnal na púšť. Na púšti bol štyridsať dní a satan ho pokúšal. Bol medzi divou zverou a anjeli mu posluhovali. Keď Jána uväznili, Ježiš prišiel do Galiley a hlásal Božie evanjelium. Hovoril: “Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu.”

  • 1. zač. Mk 1, 1 – 8; Ján Krstiteľ; Jeho odev a nápoj.

    Začiatok evanjelia Ježiša Krista, Božieho Syna. Prorok Izaiáš napísal: “Hľa, posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on ti pripraví cestu. Hlas volajúceho na púšti: “Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!” Ján bol na púšti, krstil a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov. Prichádzala k nemu celá judejská krajina i všetci Jeruzalemčania. Vyznávali svoje hriechy a dávali sa mu krstiť v rieke Jordán. Ján nosil odev z ťavej srsti a okolo bedier kožený opasok. Jedával kobylky a lesný med. A hlásal: “Po mne prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden ani zohnúť sa a rozviazať mu remienok na obuvi. Ja som vás krstil vodou, ale on vás bude krstiť Duchom Svätým.”

Back to top button