Dianie vo farnostiach a spoločenstvách

  • FARSKÉ OZNAMY 18. 03. – 24. 03. 2023

     

    • Na budúcu nedeľu máme Kvetnú nedeľu, po svätých liturgiách bude myrovanie.

     

    • Na budúcu nedeľu (kvetnú) budeme počas svätých liturgii o 8.00, 10.00, 12.00 a 17.00 spovedať pred sviatkami Paschy. Prosíme vás, aby ste tento deň využili na prijatie sviatosti zmierenia.

     

    • Pred sviatkami Vzkriesenia Pána budeme spovedať chorých. Prosíme príbuzných, aby ich nahlásili v sakristii katedrály.

     

    • Vo stredu 20. marca po večernej liturgii VPD bude stretnutie pre deti, ktoré sa pripravujú na sviatosť zmierenia a pre ich rodičov.

     

    • Vzadu za lavicami si môžete zobrať nové číslo farského infolistu Katedrála.sk

     

    • Kto chce prispieť na kvetinovú výzdobu Božieho hrobu, môže tak urobiť v sakristii katedrály.

     

    Príspevok FARSKÉ OZNAMY 18. 03. – 24. 03. 2023 je zobrazený ako prvý na Farnosť Prešov.

    Automaticky prebrané zo zdroja: http://katedrala.sk/farske-oznamy-18-03-24-03-2023/.

  • Životopis Márie

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkatsnv.sk/aktuality/nezaradene/zivotopis-marie/.

  • Odrobina

    V dnešnej odrobine sa prihovára Vladyka Marián Andrej Pacák.

    Tu nejdete video.

    Príspevok Odrobina je zobrazený ako prvý na Gréckokatolícka cirkev Spišská Nová Ves.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkatsnv.sk/aktuality/nezaradene/odrobina/.

  • PROGRAM BOHOSLUŽIEB 18. 3. – 24. 3. 2024

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://www.telgartfara.sk/program-bohosluzieb-18-3-24-3-2024/?utm_source=rss&utm_medium=rss&utm_campaign=program-bohosluzieb-18-3-24-3-2024.

  • Farské oznamy 17.3.2024

    Liturgický program je ako vo Veľkom pôste. Dnes o 15.00 hod. je pôstna večiereň.

    V pondelok je aliturgický deň. Ráno o 7.00 hod. bude utiereň a večer o 18.00 večiereň a po nej veľkopôstny moleben. Utorok a štvrtok sv. liturgie ako obvykle ráno 6.30 a večer 18.00 hod. V utorok bude po večernej sv. liturgii časť Akatistu požehnania rodín. Vo štvrtok po večernej sv. liturgii bude Moleben k sv. Jozefovi. V stredu a v piatok budú Liturgie vopred posvätených darov. V stredu pred Liturgiou je novéna k MUP. V piatok pred Liturgiou 17.20 je krížová našich detí. V piatok po Liturgii vopred posvätených darov bude krátka eucharistická adorácia. V sobotu je Lazárová sobota a poobede o 14.00 hod. bude farská krížová cesta na Bukovej hôrke, kto chce ísť a nemá auto, nech sa zapíše na zoznam vzadu a budeme sa snažiť zabezpečiť odvoz pre všetkých. Odchod zo Stropkova od kláštora bude o 13.40 hod.

    Na budúcu nedeľu je Kvetná nedeľa a spoločné spovedanie začne o 15.00 hod. využite prosím možnosť, že budeme viacerí kňazi. Potom už budeme spovedať len my do stredy vrátane.

    V piatok 22.3. je aj extrémna krížová cesta, kto má záujem, musí sa do 21.marca zaregistrovať na internete. Začína sa v piatok v rímskokatolíckom kostole sv. omšou o 18.00 hod.

    Na nástenke je nový zoznam upratujúcich náš chrám. K predveľkonočnému upratovaniu, ktoré bude v soboty 23.marca a 30. marca pozývame všetkých, aj tí, ktorí nie sú zapísaní na zozname a sú ochotní pomôcť. Zoznam je stále otvorený aj pre nových dobrovoľníkov.

    Pripravujeme pamätnú tabuľu pre o. Jozefa Čverčka na našom chráme z príležitosti jubilea Matky ustavičnej pomoci ako aj 75 rokov od posviacky nášho chrámu. Prosíme všetkých, ktorí si na neho ešte dobre pamätajú, aby nám napísali svoje krátke príbehy, či svedectvá o o. Čverčkovi. Možno sa podarí vydať aj nejakú brožúrku o ňom, akýsi druh spomienok a svedectiev.

    Pozývame na púť do Medžugoria 26.-31. mája. Išli by sme autobusom s cestovnou kanceláriou Šoltes. Cena je 265 eur. Viac info je na plagáte. Z kláštora by bol sprievodcom našej skupiny o. Pavol Tomko, u ktorého sa aj treba hlásiť na púť.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grekat-farnost-stropkov.sk/farske-oznamy-17-3-2024/.

  • Solún 12

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkattv.wordpress.com/2024/03/17/solun-12-4/.

  • V. Pôstna nedeľa

    „A kto by chcel byť medzi vami prvým, nech je sluhom všetkých. Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby mu slúžili, ale aby slúžil a dal svoj život ako výkupné za mnohých.“

    Cirkev si túto nedeľu spomína na prepodobnú Máriu Egyptskú, ktorá je príkladom hlbokého pokánia a obrátenia. Z jej životopisu poznáme, že jej bolo zabránené vstúpiť do chrámu. Možno sa pýtame, prečo ju Boh zastavil? Prečo nezastavuje nás? Možno preto, lebo ona v jednoduchosti svojho srdca, hoci podľa zdania skazeného, ale popravde čistého, jednoducho chcela prísť a pokloniť sa Pánovmu hrobu. Oni neprišla nič prosiť, len sa chcela priblížiť k Pánovi. Skúsme sa naučiť od Márie tej jednoduchosti a úprimnosti srdca, aby stojac na modlitbe sme si od Boha prosili nie Jeho dary, ale to, aby On sám prebýval v nás a my v Ňom. Cez biblický text dnešného evanjelia chce Cirkev upriamiť našu pozornosť na Ježiša, na jeho cestu do Jeruzalema. Na našej ceste s Ježišom je nám ťažké počúvať a rozumieť Jeho slová, bojíme sa utrpenia, snažíme sa uniknúť. Práve preto nás Cirkev zoznamuje s jednou odvážnou ženou. Je pre nás príkladom pokánia. Ak sme na začiatku našej pôstnej cesty boli lenivý a tá cesta nebola ešte celkom „naša“, teraz nás Cirkev pozýva k tomu, aby sme sa neznechucovali, ale sústredili celú svoju pozornosť na Ježiša.

    Automaticky prebrané zo zdroja: http://www.grkatza.sk/v-postna-nedela-2/.

  • Mk10, 32-45

    Drahí bratia a sestry!

    Pri vstupe do ambulancie, na mestský či farský úrad, ale aj na iné úrady a inštitúcie si môžeme všimnúť na dverách vyvesené úradne hodiny. Tam nás informujú o čase, kedy sú nám k dispozícii. A ak prídeme po uplynutí týchto termínov, väčšinou nás už neošetria a nevybavia. Musíme prísť inokedy, alebo si osobne dohodnúť stretnutie.

    Po prečítaní dnešného úryvku z evanjelia podľa Marka, by sme mohli Ježiša definovať slovom slúžiaci. A naozaj všetky štyri evanjelia nám predstavujú Ježiša ako toho, ktorý slúži. A pri pohľade na slúžiaceho Krista sa aj my dnes zamyslíme nad našou službou druhým – kde a komu slúžime a zároveň, kto slúži nám.

    Väčšinou máme radi, keď sme obsluhovaní, keď nám iní posluhujú. Cítime sa vtedy nielen príjemne, ale aj dôležito. Sme radi, keď sme v spoločenskom rebríčku vysoko, keď si nás ostatní vážia, sme pre nich dôležití alebo z nás majú aj strach. Sme radi, keď máme moc nad inými a môžeme o nich rozhodovať.

    Ak takto pristupujeme k ľuďom, tak potom sme ďaleko od Ježišovej požiadavky. On na tento svet prišiel s jasným cieľom: slúžiť Bohu a ľuďom. Nehľadal svoj prospech, záujmy, prestíž, slávu, postavenie v spoločnosti a česť. Napĺňala ho služba ostatným. Preto dobrovoľne pomáhal chorým a trpiacim, ktorí vždy stoja na konci záujmu spoločnosti.

    Nemal problém sadnúť si za jeden stôl s vyberačmi daní a hriešnikmi – teda ľuďmi, ktorí v dobrej spoločnosti nemali práve tie najlepšie referencie. Zakaždým, keď k nemu niekto prišiel, bol pripravený pomôcť, vypočuť, poradiť, poučiť, či uzdraviť. Obrazne povedané, nemal na dverách vyvesené úradné hodiny. Nikomu nedal pocítiť, že je rušený, že niekto prišiel nevhod. Naopak!

    Akú lekciu služby tým dáva Ježiš človeku v dnešnej dobe? K akému postoju nás pozýva?

    Žena po jednoduchom a pokojnom živote umrela a vzápätí sa našla v dlhom a usporiadanom sprievode ľudí, ktorí pomaly postupovali k najvyššiemu Sudcovi. Ako sa tak blížila k polovici sprievodu, stále zreteľnejšie počula Pánove slová.

    Počula, ako Pán jednému zo sprievodu povedal: “Pomohol si mi, keď si zraneného na autostráde zaviezol do nemocnice, vojdi do môjho raja.” A potom druhému: “Ty si poskytol chudobnej vdove bezúročnú pôžičku, poď a prevezmi si večnú odmenu.” A ďalšiemu: “Ty si zadarmo robil veľmi náročné chirurgické operácie, a tak si mi pomohol vrátiť mnohým nádej, vojdi do môjho kráľovstva.” A tak ďalej.

    Úbohá žena, celá preľaknutá, si pri svojom úsilí nemohla spomenúť, čo mimoriadne v živote urobila. Chcela vystúpiť z radu, aby mala čas zamyslieť sa, ale to sa vôbec nedalo. Usmievavý, ale rozhodný anjel jej to nedovolil. S bijúcim srdcom a s veľkým strachom prišla pred Pána. Hneď cítila, ako ju zaplavil jeho úsmev.

    “Ty si žehlila všetky moje košele… Vojdi do môjho šťastia.”

    Niekedy je veľmi ťažké predstaviť si, že to každodenné, obyčajné, všedné by mohlo byť v očiach Pána niečím mimoriadnym a neobyčajným.

    Pozvanie k službe predstavuje jednu zvláštnosť, ktorej máme venovať pozornosť. Slúžiť znamená starať sa o druhých. Nemyslím tu iba na chudobných, či opustených. Boli by sme prekvapení, koľko aj bohatých ľudí potrebuje našu pomoc. Pretože sú to tiež osoby z mäsa a kostí, ktorí strádajú v iných oblastiach a boria so s ťažkosťami života, či svojou bolestnou minulosťou. Sú tu aj naši blízki, spolupracovníci, kolegovia, alebo známi. Všetci si musíme dnes uvedomiť, že kresťanským povolaním sme volaní ku službe a podnecovaní Ježišom ujímať sa jedni druhých z lásky.

    Žiaľ, koľkokrát nenachádzame postoj služby v našich inštitúciách – Cirkvi, farnostiach, či rodinách. Nevytvára to veľmi pekný obraz, keď v cirkevných inštitúciách, v diecéze a vo farnostiach stretávame ľudí, ktorí hľadajú iba vlastné záujmy a nie službu a lásku. Toto je to, o čom nám Ježiš hovorí v evanjeliu: nehľadať vlastný záujem, nerobiť veci „na oplátku“ – slúžiť iba tým, ktorí mne dobre robia, alebo kde niečo získam.

    Drahí bratia a sestry, v úvodných riadkoch som povedal, že život Ježiša Krista môžeme opísať slovom slúžiaci. Kiežby sa aj naše farské spoločenstvo dalo definovať ako slúžiace a aby sa tento postoj stal aj našim mottom a životným krédom.

     

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkatnr.sk/homilie/mk10-32-45/.

  • FARSKÉ OZNAMY 11. 03. – 17. 03. 2024

    FARSKÉ OZNAMY
    11. 03. – 17. 03. 2024

     V stredu večer po Liturgii vopred posvätených darov vás
    pozývame pomodliť sa Veľký kajúci kánon svätého Andreja
    Krétskeho.
     Kto chce prispieť na kvetinovú výzdobu Božieho hrobu, môže tak
    urobiť v sakristii katedrály.

    Príspevok FARSKÉ OZNAMY 11. 03. – 17. 03. 2024 je zobrazený ako prvý na Farnosť Prešov.

    Automaticky prebrané zo zdroja: http://katedrala.sk/farske-oznamy-11-03-17-03-2024/.

  • Gorazd 06

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://strazske.wordpress.com/2024/03/11/gorazd-06-3/.

  • Gorazd 06

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://strazske.wordpress.com/2024/03/11/gorazd-06-3/.

  • Program na tento týždeň a tlačivo k 2% z dane

    Sláva Isusu Christu!
    V prílohe nájdete program na tento týždeň. Tlačivo k 2% z dane pre naše OZ Charis je vo formáte editovateľného pdf.

    Pripomínam myšlienku nedeľného evanjelia: Všetko je možné tomu, kto verí. Aj v dnešnej dobe je Ježiš ten, kto robí zázraky v našich životoch.

    o. Marián

    Liturgický program 11. 3. až 17. 3. 2024 TT.pdf

    Vyhlasenie_dve_percenta_Charis_TT_za_rok_2023.pdf

    The post Program na tento týždeň a tlačivo k 2% z dane appeared first on Farnosť Trnava.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://trnava.grkatba.sk/program-na-tento-tyzden-a-tlacivo-k-2-z-dane/.

  • PROGRAM BOHOSLUŽIEB 11. 3. – 17. 3. 2024

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://www.telgartfara.sk/program-bohosluzieb-11-3-17-3-2024/?utm_source=rss&utm_medium=rss&utm_campaign=program-bohosluzieb-11-3-17-3-2024.

  • Solún 11

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkattv.wordpress.com/2024/03/10/solun-11-4/.

  • Farské oznamy 10.3.2024

    Liturgický program je ako vo Veľkom pôste. Dnes o 15.00 hod. je pôstna večiereň.

    V pondelok je aliturgický deň. Ráno o 7.00 hod. bude utiereň a večer o 18.00 večiereň a po nej veľkopôstny moleben. Utorok a štvrtok sv. liturgie ako obvykle ráno 6.30 a večer 18.00 hod. V utorok bude po večernej sv. liturgii časť Akatistu požehnania rodín. Vo štvrtok po večernej sv. liturgii bude Moleben k sv. Jozefovi. V stredu a v piatok budú Liturgie vopred posvätených darov. V stredu pred Liturgiou je novéna k MUP a po sv. liturgii o 20.00 hod. bude Utiereň s celým kánonom sv. Andreja Krétskeho. Patrí to k perlám východnej pôstnej liturgie. Bude to trvať veľmi dlho cca 2,5 hodiny, ale príďte aspoň na chvíľku do chrámu na túto pôstnu liturgiu. Bude treba si priniesť brožúrku Moja modlitba. V piatok po Liturgii vopred posvätených darov bude krátka eucharistická adorácia. V piatok pred Liturgiou 17.20 je krížová našich miništrantov. V sobotu a nedeľu sv. liturgie ako obvykle.

    V piatok 15. marca si ako redemptoristi pripomíname veľkého svätca sv. Klementa Hofbauera.

    V sobotu 16. marca po rannej sv. liturgii, ktorá bude o 7.00 hod., bude ešte Akatist k Presv. Bohorodičke, keďže je Akatistová sobota.

    V sobotu poobede 15.30 hod je aj futbal pre miništrantov, stretnutie je pri cirkevnej škole.

    Dnes je stretnutie záujemcov o synodálnu cestu v našej farnosti o 15.45 hod. v suteréne. Môžeme sa porozprávať o všeobecnej cirkvi, miestnej cirkvi alebo o našej farnosti. Mali by sme vychádzať zo záverečného dokumentu synody z minulého októbra.

    Večerné duchovné cvičenia o modlitbe nebudú, keďže sa nikto neprihlásil a o. Metod na týždeň vycestoval na školenie. Zastupuje ho o. Jozef Troja.

    Pozývame na púť do Medžugoria 26.-31. mája. Išli by sme autobusom s cestovnou kanceláriou Šoltes. Cena je 265 eur. Viac info je na plagáte. Z kláštora by bol sprievodcom našej skupiny o. Pavol Tomko, u ktorého sa aj treba hlásiť na púť.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grekat-farnost-stropkov.sk/farske-oznamy-10-3-2024/.

  • IV. Pôstna nedeľa

    Na Štvrtú nedeľu Veľkého pôstu si pripomíname pamiatku sv. Jána Klimaka. Jeho pomenovanie „Listvičník“ sa odvodzuje od knihy „Listvica“ (Rebrík), po grécky Klimax. Po veľkej poklone krížu, ktorému bola venovaná Tretia pôstna nedeľa, nám Cirkev pripomína tohto svätého, ktorý zobrazil lestvicu (rebrík), v ktorej predstavil 30 stupňov duchovného napredovania od nedokonalosti k dokonalosti.

    Ikona Rebrík výstupu k Bohu. Vo svojom známom diele rovnomenného názvu Sv. Ján (ktorého si pripomíname na Štvrtú pôstu nedeľu) prirovnáva stupne duchovného rastu k schodom na rebríku stúpajúcim hore k nebu. Na vrchu rebríku je Kristus, prichádzajúci z nebies. Cieľom duchovného života je theosis (pripodobnenie sa Bohu, zjednotenie sa s Bohom). Týmto sa chce kresťanom pripomenúť, že Veľký pôst je tu na to, „aby sa stali účastnými na Božej prirodzenosti a unikli porušeniu, ktoré je vo svete pre žiadostivosť“ (2 Pt 1, 4).

    Dielo Rebrík cností. Keď bol sv. Ján (cca. 525– 606) igumenom sinajského monastiera, mnísi susedného monastiera z púšte Raita ho požiadali, aby pre nich napísal príručku duchovného života. Vznikol tak najvýznamnejší a najznámejší spis prepodobného Jána, totiž kniha Rebrík cností, po grécky Klimax. Práve podľa nej sa tento svätec niekedy nazýva Ján Klimax, prípadne Ján Klimak. Ide o príručku duchovného života zostavenú na spôsob rebríka vedúceho do neba, ktorý videl starozákonný patriarcha Jakub v Beteli (Gn 28, 10 – 17).

    Každý človek má posúdiť samého seba, na ktorom stupienku práve stojí a usilovať sa dosiahnuť nasledujúci. Všetkých stupienkov je tridsať, pretože podľa starozákonnej tradície bol práve tridsaťročný muž považovaný za dospelého člena spoločnosti. Na začiatku cesty stojí zrieknutie sa vášní, napríklad na dvadsiatom druhom stupni je očistenie od samoľúbosti, ktorá sprevádza každý náš úspech, na konci je zväzok viery, nádeje a lásky, teda troch božských čností. Dielo bolo určené v prvom rade mníchom, ale vynikajúco môže poslúžiť aj ľuďom žijúcim vo svete.

    Podľa zoe.sk a byzcath.org spracoval Stanislav Gábor

    Automaticky prebrané zo zdroja: http://www.grkatza.sk/iv-postna-nedela/.

  • Mk 9, 17-31

    Drahí bratia a sestry!

    Prežívame už Štvrtú nedeľu Veľkého pôstu a v úryvku zo sv. evanjelia sme počuli o dôležitej udalosti – uzdravenie posadnutého chlapca.

    K Ježišovi pristúpil istý otec a povedal: „Učiteľ, priviedol som k tebe svojho syna, posadnutého nemým duchom. Povedal som tvojim učeníkom, aby ho vyhnali, ale nemohli.“ (Mk 9, 17) Ježiš pokarhal svojich učeníkov pre ich neveriace srdce a potom uzdravil chorého. Neskôr, keď s ním boli jeho učeníci osamote, pýtali sa ho, prečo to nemohli urobiť oni. Vtedy im povedal: „Tento druh nemožno vyhnať ničím, iba modlitbou.“ (Mk 9, 29)

    Ak pozorujeme každodenný život okolo nás, niekedy musíme konštatovať, že aj ten náš je často napádaný rôznymi neduhmi a necnosťami, ktorými sťažujeme život sebe i druhým. Je to napríklad závisť, neláska, ohováranie, klebety, podkopávanie autority, či dobrého mena. Toto všetko neskôr spôsobuje, že mnohí strácajú radosť zo života, alebo dokonca chuť žiť. Ak sa niekto má dobre, závidíme mu. Ak padne do biedy a nešťastia, tak mu to ešte prajeme, veď tak mu treba, patrí mu to. Ak má niekto dobrú povesť a dobré meno, tak niečo na neho vymyslíme, aby sme ho diskreditovali. A ak je jeho život poznačený bolesťou, tak mu určite nepomôžeme a možno sa ani nenájde nik, kto by ho potešil.

    Maďarský kazateľ Tihamér Tóth v jednej svojej kázni povedal: „Keď na ceste padne kôň, desiatky rúk sa spoja, aby ho postavili. Keď však padne človek do hriechu, ruky sa nepohnú.“ Či neprehovoril z duše mnohých?

    Ak si to uvedomíme, potom takéto správanie nie je od Boha, ale je to posadnutosť, o ktorej Ježiš hovorí, že tento druh sa nedá vyhnať ničím iným „iba modlitbou“. Sv. Terézia hovorievala, že kto zanedbáva modlitbu, stane sa v krátkom čase zvieraťom alebo diablom. (Cesta lásky). Kto zanedbáva modlitbu, ochladne v láske k Ježišovi Kristovi. Modlitba je v tom prípade naozaj silou, ktorá nám pomôže zbaviť sa týchto nerestí života.

    Hovoríme tu teda o modlitbe. Povedzme si úprimne, či sa modlíme. Či nie len vtedy, ak padneme do nešťastia a biedy?

    Kňazovi sa sťažovala matka na svoju 20-ročnú dcéru, že s ňou už dlhý čas nehovorí. Veľmi ju to bolí. Ak hovoríme, že modlitba je rozhovor s Pánom Bohom, či Boha to „nebolí“, ak s ním dlhý čas nerozprávame? Na modlitbu sme si neraz zvykli ako na odrecitovanie nejakých slov, pri vyslovovaní ktorých nemyslíme na to, čo hovoríme. Preto sme svedkami toho, že do modlitby vkladáme slová, ktoré tam nepatria. Skúsme sa však pozerať na modlitbu ako na rozhovor s Bohom. Čo všetko by sme mohli povedať Bohu aj vlastnými slovami? Boli by to naše bolesti i radosti, naše prosby i vďaky.

    Ľudia sa dnes už neuspokoja s čítaním cestopisov. Tie neznáme krajiny chcú navštíviť, poznať i vidieť. Aby sa dorozumeli, študujú reč a zvyky týchto národov. Čo robíme my, aby sme sa dorozumeli s našim nebeským Otcom?

    Ježiš pred svojím utrpením vzal so sebou svojich apoštolov a vyšiel na Olivovú horu. Sám odišiel trochu ďalej a modlil sa. Keď sa k nim vrátil, našiel ich spať. Vytkol im: „Čo spíte? Vstaňte, modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!“ (Lk 22, 46). Ak by sme aj my v každodennom živote zaspali a v blahobyte prestali myslieť na Boha, potom aj nám by bolo treba povedať: Čo spíte? Vstaňte a modlite sa! Alebo ako to povedal Tomáš Kempenský vo svojej knižočke O nasledovaní Krista: „Preto máme bdieť a modliť sa, aby nám čas neušiel v záhaľke.“ (I., 10, 9).

    Sakmarova brigáda kedysi mala na šachte heslo: „Prekonaj sám seba a vydrž!“ Preto, ak nám Ježiš hovorí o sile modlitby, potom máme byť vytrvalí, premôcť svoju neochotu a vydržať. A ak k tomu pridáme aj pôst, premôžeme mnohé pokušenia a rôzne neresti nášho života. To je Kristovo odporúčanie, ktorému ako veriaci máme uveriť a podľa toho aj konať.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkatnr.sk/homilie/mk-9-17-31-7/.

  • Aká je misia vladykov Jonáša a Cyrila

    Srdečne vás pozývame na diskusný Večer s Postojom na tému:

    AKÁ JE MISIA VLADYKOV JONÁŠA A CYRILA

    S našimi hosťami budeme spoločne hľadať odpovede na otázky:
    Napĺňa sa prianie pápeža Jána Pavla II., aby cirkev dýchala oboma stranami pľúc? Čo pre to ešte treba urobiť?
    Akú cirkev našli po svojom návrate domov na Slovensko? Čo ich potešilo a čo znepokojilo?
    Aká je budúcnosť slovenských gréckokatolíkov a čo od nich očakávať?

    Diskutovať budú:
    Jonáš Maxim – arcibiskup Prešovskej arcieparchie
    Cyril Vasiľ – arcibiskup Košickej arcieparchie
    Pavol Hudák – moderátor, redaktor Sveta kresťanstva

    Vstupenky je nutné zakúpiť si vopred: https://www.inviton.eu/…/vecer-s-postojom-aka-je-misia…

    Po diskusii bude priestor na neformálne rozhovory a stretnutia s vami.

    Tešíme sa na vás!

    Zdroj: https://www.facebook.com/events/739244258016694/?ti=ls

    Príspevok Aká je misia vladykov Jonáša a Cyrila je zobrazený ako prvý na Gréckokatolícka cirkev Spišská Nová Ves.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkatsnv.sk/udalosti/nezaradene/aka-je-misia-vladykov-jonasa-a-cyrila/.

  • FARSKÉ OZNAMY 04. 03. – 10. 03. 2023

    • Dnes máme Krížupoklonnú nedeľu. Pozývame vás na adoráciu Svätého Kríža v utorok po večernej svätej liturgii tu v katedrále.

     

    • V sobotu 09. marca budeme mať zádušnú sobotu. O 7.00 bude svätá liturgia za zosnulých a po nej bude panychýda na ktorej sa budú čítať mena od P – Z. Ak ste ešte nestihli dopísať svojich zosnulých, môžete tak stále urobiť v sakristii.

     

    • sobotu 09. marca, večer po večierni vás o 18.30 pozývame na evanjelizačný pôstny koncert kňazského zboru svätého Jakuba spojený s katechézou.

     

    • Vzadu za lavicami si môžete zobrať nové číslo farského infolistu Katedrála.sk

     

    • Kto chce prispieť na kvetinovú výzdobu Božieho hrobu, môže tak urobiť v sakristii katedrály.

     

    • Spojená škola bl. biskupa Gojdiča v Prešove v školskom roku 2024/2025 otvára pre uchádzačov o štúdium jednu triedu štvorročného gymnázia pre žiakov deviateho ročníka ZŠ v študijnom odbore gymnázium so všeobecným zameraním. Ponúkaný študijný odbor je postavený na 20-ročných skúsenostiach gymnaziálneho vzdelávania s bohatou mimoškolskou činnosťou, individuálnym prístupom realizovaným v rodinnom prostredí založenom na princípoch kresťanskej viery.

    Príspevok FARSKÉ OZNAMY 04. 03. – 10. 03. 2023 je zobrazený ako prvý na Farnosť Prešov.

    Automaticky prebrané zo zdroja: http://katedrala.sk/farske-oznamy-04-03-10-03-2023/.

  • Farské oznamy 26. 03. – 03. 03. 2024

    • Na budúcu sobotu, 2. marca máme tretiu zádušnú sobotu. O 7.00 bude svätá liturgia a po nej sa budeme modliť panychydu za zosnulých na ktorej budeme čítať mená od CH – O.  Na štvrtú zádušnú sobotu  09. marca sa budú čítať mená od P – Z.
    • Na budúce nedeľu 03. marca bude vladyka Jonáš sláviť o 10. 00 archijerejskú svätú liturgiu tu v katedrále.
    • Spojená škola bl. biskupa Gojdiča v Prešove v školskom roku 2024/2025 otvára pre uchádzačov o štúdium jednu triedu štvorročného gymnázia pre žiakov deviateho ročníka ZŠ v študijnom odbore gymnázium so všeobecným zameraním. Ponúkaný študijný odbor je postavený na 20-ročných skúsenostiach gymnaziálneho vzdelávania s bohatou mimoškolskou činnosťou, individuálnym prístupom realizovaným v rodinnom prostredí založenom na princípoch kresťanskej viery.

    Príspevok Farské oznamy 26. 03. – 03. 03. 2024 je zobrazený ako prvý na Farnosť Prešov.

    Automaticky prebrané zo zdroja: http://katedrala.sk/farske-oznamy-26-02-03-02-2024/.

  • Program Pascha 2024

    Program Pascha 2024

    24.03. 2024. – Kvetná nedeľa – 10:00 hod – sv. Liturgia. 11:00 hod – sv. spoveď.

     

    25.03. 2024. – Pondelok – 17:00 hod – sv. Liturgia. Prikázaný sviatok.

     

    28.03. 2024. – Veľký štvrtok – 17:00 hod – Večiereň s lit. Bazila Veľkého.

     

    29.03. 2024. – Veľký piatok – 15:00 hod – Večiereň s uložením plaščanice. Prikázaný sviatok.

     

    30.03. 2024. – Veľká sobota – 17:00 hod – Večiereň s lit. Bazila Veľkého.

     

    31.03. 2024. – Nedeľa Paschy – 07:00 hod – Utiereň vzkriesenia a sv. Liturgia. Po liturgii požehnanie pokrmov. POZOR – ZMENA ČASU!!!

     

    01.04. 2024. – Pondelok – 10:00 hod – sv. Liturgia. Prikázaný sviatok.

     

    07.04. 2024. – Nedeľa – 10:00 hod – sv. Liturgia.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkatnr.sk/novinky/program-pascha-2024/.

  • Farské oznamy 3.3.2024

    Liturgický program je ako vo Veľkom pôste. Dnes o 15.00 hod. je pôstna večiereň.

    V pondelok je aliturgický deň. Ráno o 7.00 hod. bude utiereň a večer o 18.00 večiereň a po nej veľkopôstny moleben. Utorok a štvrtok sv. liturgie ako obvykle ráno 6.30 a večer 18.00 hod. V utorok bude po večernej sv. liturgii časť Akatistu požehnania rodín. Vo štvrtok po večernej sv. liturgii bude Moleben k sv. Jozefovi. V stredu a v piatok budú Liturgie vopred posvätených darov. V stredu pred Liturgiou je novéna k MUP a v piatok po Liturgii vopred posvätených darov bude eucharistická adorácia s piesňami s Taize. V piatok pred Liturgiou 17.20 je krížová cesta mládeže, pozývame. V sobotu a nedeľu sv. liturgie ako obvykle. V sobotu máme štvrtú zádušnú sobotu, o 7.00 hod. po zádušnej sv. liturgii budeme brať panychídu s hramotami, ktoré ešte môžete doplniť v sakristii.

    V piatok 8.3. bude eucharistická adorácia s piesňami s Taize.

    V sobotu 9. marca o 15.00 hod. je stretnutie rodičov s deťmi pripravujúcich sa na sv. prijímanie a prvú sv. spoveď.

    Na budúcu nedeľu 10.3. je stretnutie záujemcov o synodálnu cestu v našej farnosti o 15.45 hod. v suteréne. Je potrebné si prečítať záverečný dokument synody z minulého októbra, ktorý je na internete.

    V pondelok až piatok 11.-15. marca budú večerné duchovné cvičenia o modlitbe. Vedie ich o. Metod Lukačik, hlási sa u neho. Program večerných duchovných cvičení začína večernou liturgiou od 18.00 hod v chráme a pokračuje prednáškou, osobným rozhovorom a spoločnou modlitbou v kláštore asi do 21.30 hod. Príspevok je dobrovoľný.

    V piatok odišla do večnosti p. Mária Buraková. V pondelok o 10.00 hod. bude pohrebná sv. liturgia v chráme a po nej o 11.00 hod. pohrebné obrady v Dome nádeje.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grekat-farnost-stropkov.sk/farske-oznamy-3-3-2024/.

  • (no title)

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://www.grkatkojsov.sk/2024/03/03/4491/.

  • PROGRAM BOHOSLUŽIEB 4. 3. – 10. 3. 2024

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://www.telgartfara.sk/program-bohosluzieb-4-3-10-3-2024/?utm_source=rss&utm_medium=rss&utm_campaign=program-bohosluzieb-4-3-10-3-2024.

  • Solún 10

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkattv.wordpress.com/2024/03/03/solun-10-5/.

  • III. Pôstna nedeľa – Krížupoklonná

    „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho.

    Z Rečí svätého biskupa Ondreja Krétskeho

    Kríž je slávou a povýšením Krista

    Slávime sviatok Kríža, ktorý zahnal temnoty a navrátil svetlo. Slávime sviatok Kríža a spolu s Ukrižovaným sme pozdvihnutí do výšin, aby sme zem s hriechom zanechali dolu a získali nebeské dobrá. Vlastniť Kríž je taká vzácna a taká veľká vec, že kto ho vlastní, vlastní poklad. Ja som zo všetkých dobier právom nazval pokladom to, čo je v skutočnosti i podľa mena najkrajšie. V ňom, cezeň a do neho je uložená celá naša spása a bola vrátená do pôvodného stavu.

    Keby totiž nebolo bývalo Kríža, Kristus by nebol býval ukrižovaný. Keby nebolo bývalo Kríža, život by nebol býval klincami pribitý na drevo. Keby nebol býval klincami pribitý, neboli by z boku vytiekli pramene nesmrteľnosti, krv a voda, ktoré očisťujú svet; nebol by býval zničený dlžobný úpis hriechu, neboli by sme bývali prepustení na slobodu, neboli by sme mohli jesť zo stromu života a raj by bol zatvorený. Keby nebolo bývalo Kríža, smrť by nebola bývala pokorená ani peklo olúpené.

    Preto je Kríž veľká a drahocenná vec. Veľká, lebo cezeň vzniklo veľa dobrého; o toľko viac, o koľko väčšiu hodnotu treba pripísať Kristovým zázrakom i mukám. Aj drahocenná, lebo Kríž je Božím utrpením i trofejou. Utrpením, lebo sa dal na ňom dobrovoľne umučiť, a trofejou, lebo na ňom bol zasiahnutý diabol a s ním porazená aj smrť; závory pekla boli rozbité a Kríž sa stal všeobecnou spásou celého sveta.

    Kríž sa nazýva aj Kristovou slávou a Kristovým povýšením. To on je ten vytúžený kalich a ukončenie múk, ktoré pre nás Kristus pretrpel. Že Kríž je Kristovou slávou, o tom počuj, čo sám hovorí: „Teraz je Syn človeka oslávený a v ňom je oslávený Boh, a čoskoro ho oslávi.“ A zasa: „Ty, Otče, osláv mňa slávou, ktorú som mal u teba skôr, ako bol svet.“ A znova: „Otče, osláv svoje meno. A z neba zaznel hlas: Už som oslávil a ešte oslávim.“ Oznamoval tým slávu, ktorú potom dosiahol na Kríži.

    A že Kríž je aj Kristovým povýšením, počúvaj, čo sám hovorí: „A ja, až budem vyzdvihnutý, všetkých pritiahnem k sebe.“ Vidíš, že kríž je Kristovou slávou a povýšením.

    (Oratio 10 in Exaltatione sanctae crucis: PG 97, 1018-1019. 1022-1023)

    Automaticky prebrané zo zdroja: http://www.grkatza.sk/iii-postna-nedela-krizupoklonna/.

  • Mk 8, 34 – 9,1

    Bratia a sestry!

    Na úvod môjho príhovoru by som sa vás rád opýtal humornú otázku, či viete, ktorí športovci sú najsvätejší? Sú to vraj cyklisti, pretože sa neustále starajú o svoje duše (na bicykli). Je to síce žart, ale zároveň vyjadruje hlbokú pravdu, že aj my sa máme neustále starať o svoju dušu. No nie o tú, ktorú máme v pneumatike svojho auta či bicykla, ale o tú, ktorá je súčasťou našej osobnosti, nášho Ja. O nesmrteľnú dušu.

    Ježiš nám v dnešnom evanjeliu naznačuje správny spôsob, ako žiť: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho. Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?! Lebo za čo vymení človek svoju dušu?!“

    V jeden starej knihe sa dočítame príbeh o bohatej pani, ktorá zomrela. Príbuzní ju však neoplakávali, ale tešili sa, že konečne budú bohatými dedičmi. Medzi príbuznými sa predsa našiel niekto, kto za ňou úprimne smútil. Bolo to chudobné dievčatko z inej rodiny, ktoré malo túto pani veľmi rado. Často sa stretávali a trávili spolu čas. Ona tiež niečo zdedila. Ostal jej starý drevený kríž, ktorý nikto nechcel, pretože každý túžil po peniazoch. Aj keď jej sa z dedičstva ušlo najmenej, bola veľmi šťastná, že bude mať pri sebe niečo, čo patrilo tejto vzácnej pani.

    Dievča so slzami v očiach vzalo kríž ako dar a každý deň sa pred ním modlilo za svoju zosnulú. Raz, pri čistení kríža zbadala, že sa z neho odlomil kúsok dreva. Pozorne sa naň zahľadela a zistila, že kríž je zo zlata. Priniesla ho k odborníkovi a ten posúdil, že pod starým drevom je zlatý kríž nesmiernej hodnoty, oveľa väčšej, než bolo celé dedičstvo.

    Možno sa aj my pozeráme na kríž ako na kus dreva či železa, ako na kus nábytku, ktorý sme zdedili po našich predkoch. Avšak kríž, pre nás veriacich, má neopísateľnú hodnotu. Hodnotu večného života.

    Ak chceme vidieť v kríži hodnotu večného života, musíme sa naň dívať iným, hlbším, duchovným pohľadom – nezostaňme len pri vonkajšom, plytkom pozeraní. Ak vidím v kríži iba utrpenie, tak sa na kríž pozerám povrchne, pretože kríž je symbol spásy, nekonečnej lásky Boha k človeku. Ak však chcem okúsiť z tejto lásky, potrebujem hlboko v srdci objať kríž – Krista.

    Tento Kristov kríž nás všetkých pozýva k tomu, aby sme neostali iba pri povrchnom a pozemskom živote, ale upreli svoj pohľad hlbšie. Dívali sa na život – utrpenie či bolesti, ktoré prináša, ale aj radosti, šťastie či samotné bohatstvo, štedrosť – ako na príležitosti hľadať a objavovať Boha v našom živote. Aby sme mali pohľad neustále upretý na cieľ a aby sme žili s vedomím, že sme milovaní a spasení Kristom.

    Keď sa obzrieme vôkol seba, všade vidíme kríže – na kostolných vežiach, v kostoloch, v izbe nad dverami, na retiazke, alebo pri cestách. Pri pohľade naň, si vždy spomeňme, že on nám poukazuje na ten najväčší poklad – Krista. Jemu nech patrí prvé miesto v našom srdci a všetko ostatné bohatstvo nech užívame do takej miery, aby nám pomáhalo k spáse.

    Pápež František hovorí, že „nedávame niekedy hmotné statky na prvé miesto, na to miesto kde by mal byť len “ON” -“PÁN”? Nevenujeme viac času zháňaním majetku, financií ako by sme mali? Doba je rýchla, nechceme zaostávať, nechceme byť poslednými. Ale zabúdame, že všetko čo máme, naše talenty, naše dary sú od Pána. Nezabudnime preto, že na prvom mieste je Pán, ktorý nám dáva silu prekonávať každodenné ťažkosti.“

    Na záver poviem ešte krátky, humorný príbeh, zo života manželov.

    Manželka prišla za manželom v pondelok ráno po návrate z víkendovej duchovnej obnovy a pobozkala ho. Ten sa na ňu prekvapenie pozrel, pretože toto nikdy nerobila.  Keď to zopakovala aj v utorok, manžel sa jej opýtal: „Čo ste to na tých duchovných cvičeniach robili?“ Odpovedala: „Jeden prednášajúci nám poradil, aby sme pre pokoj v duši každé ráno pobozkali svoj kríž.“

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkatnr.sk/homilie/mk-8-34-91/.

  • Liturgický program Marec 2024

    * Program si treba stále overiť deň pred sv. liturgiou tu na stránke, program bude dopĺňaný ešte o liturgie v týždni, a liturgie v Žiari nad Hronom priebežne.

    Cez celý Veľký pôst je v stredy a piatky zdržanlivosť od mäsa.

    2.3.2024 Sobota 09:00 Zámok – 3. zádušná sobota. Hramotypo sv. liturgii panachýda za zosnulých – hramoty.
    3.3.2024 Nedeľa 11:00 Zámok – Nedeľa 3. týždňa Veľkého pôstu – Krížupoklonná
    5.3.2024 Utorok 15:00 Kaplnka kostola sv. Alžbety, námestie ZV, Liturgia vopred posvätených darov.
    7.3.2024 Štvrtok 15:00 Kaplnka kostola sv. Alžbety, námestie ZV, Liturgia vopred posvätených darov.
    9.3.2024 Sobota 09:00 Zámok – 4. zádušná sobota. Hramoty.
    10.3.2024 Nedeľa 11:00 Zámok – Nedeľa 4. týždňa Veľkého pôstu. Spis Rebrík.

    13:40 Žiar nad Hronom, Kostol sedembolestnej P. Márie, ul. M. Chrásteka 2772/28.

    17.3.2024 Nedeľa 11:00 Zámok – Nedeľa 5. týždňa Veľkého pôstu.
    24.3.2024 Nedeľa 11:00 Zámok – Kvetná nedeľa.
    25.3.2024 Pondelok 17:00 Zámok – Zvestovanie Presv. Bohorodičke. Prik. sviatok
    29.3.2024 Piatok 15:00 Zámok – Svätý a veľký piatok. Prikázaný sviatok
    30.3.2024 Sobota 17:00 Zámok – Svätá a veľká sobota
    31.3.2024 Nedeľa 07:00 Zámok – Svätá a veľká nedeľa Paschy – svetlé Kristovo vzkriesenie.
    1.4.2024 Pondelok 09:00 Zámok – Svetlý pondelok. Prikázaný sviatok
    * Program si treba stále overiť deň pred sv. liturgiou tu na stránke, program bude dopĺňaný ešte o liturgie v týždni, a liturgie v Žiari nad Hronom priebežne.

    Životopis svätého na každý deň – www.byzantskýobrad.sk

    Prečítajte si katechézy o našom obrade www.jankrupa.skDuchovné knihy – www.filokalia.skKatechizmus Katolíckej Cirkvi

    doc. Štefan Paločko https://vieralogicky.sk/bozie-milosrdenstvo-a-bozia-spravodlivost/ a

    O Čítaní sv. Písma – cirkevní otcovia

    Ak je liturgia v Kostole sv. Alžbety, námestie Zvolen, tak je otvorený len vchod rovno do Kaplnky z námestia, nie celý kostol.

    Kňaz prichádza cca 30-40 min. pred začiatkom sv. liturgie, možnosť spovede – treba prísť skôr pred sv. liturgiou aspoň 30 min.


    Pozývame podporiť našu gréckokatolícku farnosť Zvolen:

    Bankové spojenie: SK81 8330 0000 0029 0123 6431


    Modlitba k nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi

    Veľkopôstna modlitba sv. Efréma Sýrskeho:

    Pane a Vládca môjho života, odním odo mňa ducha znechutenosti, nedbalosti, mocibažnosti a prázdnych rečí.  Veľká metánia.

    Daruj mne, svojmu služobníkovi, ducha miernosti, poníženosti, trpezlivosti a lásky.  Veľká metánia.

    Áno, Pane a Kráľu, daj, aby som videl vlastné prehrešenia a neposudzoval svojho brata, lebo ty si požehnaný na veky vekov. Amen. Veľká metánia.

    Potom 12 malých poklôn hovoriac:
    Bože, buď milostivý mne hriešnemu.  Malá poklona.
    Bože, očisť moje hriechy a zmiluj sa nado mnou.  Malá poklona.
    Mnoho ráz som zhrešil, Pane, odpusť mi.  Malá poklona.

    A znovu celú modlitbu od Pane a Vládcaaž po na veky vekov, amen s jedinou veľkou poklonou po jej skončení.

    Text sv. Bazila Veľkého k veľkému pôstu

    Blahoslavení milosrdní o. Vojtech Kodet

    Vyšlo posolstvo pápeža k Pôstnemu obdobiu: Cez púšť nás Boh vedie k slobode

    – Pondelky, utorky, štvrtky počas Veľkého pôstu sú plne  aliturgické dni, stredy a piatky čiastočne aliturgicke. K aliturgickým d

    Duchovné videa https://www.youtube.com/@pramene

    Knihy https://www.filokalia.sk/

    Životopis svätého na každý deň byzantskyobrad.sk

    O východnom obrade – jankrupa.sk

    video – o. Vojtech Kodet – s Ježišom v skúškach a o. Kodet kratšie videa

    doc. Štefan Paločko https://vieralogicky.sk/bozie-milosrdenstvo-a-bozia-spravodlivost/ a videa

    The post Liturgický program Marec 2024 appeared first on Gréckokatolícka farnosť Zvolen s filialkou Žiar n. Hronom.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://www.grkatzv.sk/liturgicky-program-marec-2024/.

  • Veľkopôstny moleben s kňazským zborom sv. Jána Damaského

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkat-sekcov.sk/velkopostny-moleben-s-knazskym-zborom-sv-jana-damaskeho/.

  • Farské oznamy 25.02.2024

    Dnes je februárová zbierka na náš chrám.

    Liturgický program je ako vo Veľkom pôste. Dnes o 15.00 hod. nie je pôstna večiereň, ale stretnutie Arcibratstva sv. ruženca o 15.00 hod. v našom chráme.

    V pondelok je aliturgický deň. Ráno o 7.00 hod. bude utiereň a večer o 18.00 večiereň a po nej veľkopôstny moleben. Utorok a štvrtok sv. liturgie ako obvykle ráno 6.30 a večer 18.00 hod. V utorok bude po večernej sv. liturgii časť Akatistu požehnania rodín. Vo štvrtok po večernej sv. liturgii bude Moleben k bl. Metodovi. V stredu a v piatok budú Liturgie vopred posvätených darov. V stredu pred Liturgiou je novéna k MUP a v piatok po Liturgii vopred posvätených darov bude krátka adorácia. V piatok pred Liturgiou 17.20 je krížová. V sobotu a nedeľu sv. liturgie ako obvykle. V sobotu máme tretiu zádušnú sobotu, ráno po zádušnej sv. liturgii budeme brať panychídu s hramotami, ktoré ešte môžete doplniť v sakristii.

    V nedeľu 3. marca večer o 18.00 hod. spieva počas sv. liturgie náš zbor sv. Cyrila a Metoda. Pozývame do zboru aj nových členov, ktorí by chceli takto slúžiť Bohu a farnosti.

    Máme prvopiatkový týždeň, spovedáme počas sv. liturgií. Chorých v piatok dopoludnia.

    Na budúci víkend začína pôstna duchovná obnova v kláštore, ešte sa môžete prihlásiť u o. Pavla. V polovici marca budú večerné duchovné cvičenia o modlitbe. Program večerných duchovných cvičení začína večernou liturgiou od 18.00 hod a pokračuje prednáškou, osobným rozhovorom a spoločnou modlitbou v kláštore asi do 21.30 hod.

    Štvrtok 22. februára odišla k nebeskému Otcovi zaopatrená sviatosťami p. Mária Dovičáková. Pohreb je dnes o 13.30 hod v Dome nádeje.

    V sobotu 2. marca bude vysvätený v Litomeřiciach za biskupa P. Stanislav Přibyl, redemptorista, kedysi bol pražský provinciál redemptoristov.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grekat-farnost-stropkov.sk/farske-oznamy-25-02-2024/.

  • Gorazd 05

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://strazske.wordpress.com/2024/02/25/gorazd-05-3/.

  • PROGRAM BOHOSLUŽIEB 26. 2. – 3. 3. 2024

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://www.telgartfara.sk/program-bohosluzieb-26-2-3-3-2024/?utm_source=rss&utm_medium=rss&utm_campaign=program-bohosluzieb-26-2-3-3-2024.

  • Cyril Vasiľ SJ

    Dva roky od začiatku ruskej agresie na Ukrajine.

    Vyhlásenie arcibiskupa Cyrila Vasiľa SJ

    Príspevok Cyril Vasiľ SJ je zobrazený ako prvý na Gréckokatolícka cirkev Spišská Nová Ves.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkatsnv.sk/aktuality/nezaradene/cyril-vasil-sj/.

  • Solún 09

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkattv.wordpress.com/2024/02/25/solun-09-2/.

  • II. Pôstna nedeľa

                 O niekoľko dní znova vošiel do Kafarnauma. Ľudia sa dopočuli, že je v dome,  a zišlo sa ich toľko, že už nebolo miesta ani predo dvermi. A on im hlásal slovo. Tu prišli k nemu s ochrnutým človekom; niesli ho štyria.  A keď ho pre zástup nemohli priniesť až k nemu, odkryli strechu tam kde bol, a otvorom spustili lôžko, na ktorom ležal ochrnutý. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: „Synu, odpúšťajú sa ti hriechy.“ …..

                 Albert Schweitzer, teológ, misionár, svetoznámy lekár, hudobník, zasvätil svoj život službe chorým. Vyzýval všetkých ľudí: „Otvorte oči a hľadajte, kde nejaký človek trocha potrebuje čas, trocha srdečnosti, trocha súcitu, trocha vašej spoločnosti, trocha ľudskej práce… Hľadaj, či nenájdeš možnosť využiť svoje spoločenstvo.“ Nosiči ochrnutého museli mať veľkú vieru v Boha, že dokázali prísť s chorým k Ježišovi cez všetky prekážky… To je pole aj pre náš apoštolát, aby sme si jeden druhému pomáhali nielen v tých ľudských každodenných potrebách, ale ich aj privádzali k Božej pravde, ku Kristovi a ma odvahu prekonať aj všetky prekážky, ktoré nám stoja na tejto ceste.

     PaedDr. F.Dancák

    Automaticky prebrané zo zdroja: http://www.grkatza.sk/ii-postna-nedela-2/.

  • (no title)

    2. Zádušná sobota

    Príspevok je zobrazený ako prvý na Gréckokatolícka cirkev Spišská Nová Ves.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkatsnv.sk/udalosti/nezaradene/5225/.

  • Mk 2, 1-12

    Bratia a sestry,

    vieme, že Boh nám rád odpúšťa hriechy, ak ho o to prosíme skrze úprimnú ľútosť a sv. spoveď.

    Ale v dobe “Starého zákona“ to tak nebolo. V mestách stáli synagógy, kde sa každú sobotu schádzali ľudia na čítaní Písma, vyučovaní a výklade. Nekonala sa však vtedy žiadna sviatosť zmierenia. Ak nejaký človek chcel, aby mu boli odpustené hriechy, vzal obetné zviera, šiel do jeruzalemského chrámu a tam požiadal kňazov, aby za neho priniesli Bohu obetu. Potom kňaz zobral zviera, obetoval ho Bohu a následne dotyčnému oznámil, že obeť bola prijatá a jemu Boh odpustil hriechy. Jedine tak bolo možné dosiahnuť odpustenie a iba cez kňazov v Jeruzalemskom chráme mohli ľudia prijať správu, že hriechy sú im odpustené.

    A tu prichádza Pán Ježiš, ktorý hovorí ochrnutému: „odpúšťajú sa ti hriechy“. Boli to slová, ktoré nikdy predtým žiaden človek nevyslovil. Aj kňazi boli iba oznamovatelia Božieho odpustenia na základe prinesenej obety. To boli slová, ktoré patrili do úst jedine Bohu. Farizeji, ktorí to počuli, ostali úplne šokovaní. Zdalo sa im nehorázne, čo si to Ježiš z Nazareta dovoľuje. Mali pocit, že týmto už prekročil všetky hranice.

    Neraz počuli, že Ježiš nerešpektuje ich príkazy a zákazy, čo v nich vyvolávalo dojem, že sa príliš vyvyšuje nad zákon. No teraz – keď povedal chorému, že sa mu odpúšťajú hriechy – to už farizeji nemohli prijať. Podľa nich to bolo rúhanie, pretože sa Ježiš vyvyšuje až na samého Boha a koná skutky i hovorí slová, ktoré môže robiť a hovoriť iba Boh. Vzbĺkol v nich hnev.

    Ježiš dobre vedel, pretože videl do ich sŕdc, že mu vytýkajú práve jeho slová o odpustení. Preto im povedal: „Čo je ľahšie – povedať ochrnutému: »Odpúšťajú sa ti hriechy«, alebo povedať: »Vstaň, vezmi si lôžko a choď!«?“ (Mk 2,9)

    Pre človeka je oboje rovnako ťažké, ale pre Ježiša nie. My nemôžeme slovom uzdraviť ochrnutého a ani nemôžeme povedať, že sa mu odpúšťajú hriechy. Pán Ježiš však môže obidvoje a aj nám to ukázal. Práve preto vzápätí prikázal ochrnutému: „vstaň a choď“. A on skutočne vstal a šiel.

    Ježiš urobil tento skutok, aby nám ukázal, že On – Boh, má moc odpúšťať hriechy a, že je to rovnaký dar pre ľudí, ako dar zdravia. Mnohí ľudia sú fyzicky zdraví, ale trpia zármutkom, výčitkami svedomia, či pocitom vlastnej hriešnosti, malosti a bezmocnosti. Možno je veľa ľudí zdravých telom, ale ubolených srdcom. Ježiš nám jasne ukázal, že on lieči nielen telo, ale aj dušu.

    O ochrnutom človeku nevieme vôbec nič. Možno aj on trpel bolesťami srdca a Ježiš usúdil, že ten muž potrebuje viac odpustenie, ako zdravé nohy. A možno by mu k šťastnému životu stačilo odpustenie hriechov, no Ježiš mu, vo svojej láske, daroval aj zdravie tela.

    V každom čase, aj dnes, znovu a znovu páchame hriechy, ktoré nás odsudzujú na smrť. A bolo by to s nami veľmi zle, keby nám ich Boh neodpustil. On je však milostivý a milosrdný. Stačí prísť za ním s úprimnou ľútosťou k sviatosti zmierenia, alebo ho úprimne prosiť a on nám ochotne, zas a znova, odpusti.

     

     

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkatnr.sk/homilie/mk-2-1-12-7/.

  • FARSKÉ OZNAMY 19. 02. – 25. 02. 2023

    • Dnes 18.  februára máme zbierku na Charitu.

     

    • Vzadu za lavicami si môžete zobrať nové číslo farského infolistu Katedrála.sk

     

    • Pozývame Vás aj tohto roku obnoviť si hramoty. Dopísať mená Vašich zosnulých môžete v sakristii katedrály. V zádušné soboty budeme mať vždy o 7. 00 svätú liturgiu a potom panychýdu za našich zosnulých. V druhú zádušnú sobotu 24. februára budeme čítať mená od A-H. V tretiu zádušnú sobotu 02. marca budeme čítať mená od CH – O. Na štvrtú zádušnú sobotu 09. marca sa budú čítať mena od P – Z.

     

    • Spojená škola bl. biskupa Gojdiča v Prešove v školskom roku 2024/2025 otvára pre uchádzačov o štúdium jednu triedu štvorročného gymnázia pre žiakov deviateho ročníka ZŠ v študijnom odbore gymnázium so všeobecným zameraním. Ponúkaný študijný odbor je postavený na 20-ročných skúsenostiach gymnaziálneho vzdelávania s bohatou mimoškolskou činnosťou, individuálnym prístupom realizovaným v rodinnom prostredí založenom na princípoch kresťanskej viery.

     

    • Pozývame vás na Deň otvorených dverí na Gréckokatolíckej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove, ktorý bude 20. februára v priestoroch fakulty so začiatkom o 9.00.

    Príspevok FARSKÉ OZNAMY 19. 02. – 25. 02. 2023 je zobrazený ako prvý na Farnosť Prešov.

    Automaticky prebrané zo zdroja: http://katedrala.sk/farske-oznamy-19-02-25-02-2023/.

  • Farské oznamy 18.2.2024

    Dnes je jarná zbierka na charitu.

    Liturgický program je ako vo Veľkom pôste. Dnes o 15.00 hod. je pôstna večiereň.

    V pondelok je aliturgický deň. Ráno o 7.00 hod. bude utiereň a večer o 18.00 večiereň a po nej časť veľkopôstny moleben. Utorok a štvrtok sv. liturgie ako obvykle ráno 6.30 a večer 18.00 hod. V utorok bude po večernej sv. liturgii časť Akatistu požehnania rodín. Vo štvrtok po večernej sv. liturgii bude Moleben k bl. Metodovi. V stredu a v piatok budú Liturgie vopred posvätených darov. V stredu pre liturgiou je novéna k MUP a v piatok po Liturgii vopred posvätených darov bude krátka adorácia. V piatok pred liturgiou 17.20 je krížová. V sobotu a nedeľu liturgie ako obvykle. V sobotu 24.2. bude ráno zádušná sv. liturgia s hramotami, ešte môžete dať zapísať svojich zosnulých na hramoty, rodinu a mená. Na budúcu nedeľu je stretnutie Arcibratstva sv. ruženca o 15.00 hod. v našom chráme.

    V našej farnosti počas Veľkého pôstu sú aliturgické dni v pondelok, stredu a v piatok. Sú to dni, kedy sa neslávi svätá Božská liturgia, lebo ona má slávnostný charakter. Eucharistia je vzkriesený Kristus uprostred Božieho ľudu. Veľký pôst je cesta, kráčanie v ústrety Vzkriesenému. Bez správneho chápania Božskej liturgie nemožno správne pochopiť ani obdobie veľkého pôstu, a aliturgické dni. Je potrebné postupné znovuzavedenie týchto dní ako vzácneho pokladu vlastnej tradície a času modlitby a pokánia.

    V sobotu poobede 15.30 hod je aj futbal pre miništrantov, stretnutie je pri cirkevnej škole.

    Pozývame na pôstnu duchovnú obnovu v kláštore 1.-3. marca, ktorú povedie ju o. Pavol Tomko, môžete sa hlásiť priamo u neho.

    S požehnaním nášho otca arcibiskupa a metropolitu Jonáša začíname ďalšiu etapu synodálnej cesty Prešovskej archieparchie. Počas nej sme opäť pozvaní k pokračovaniu v modlitbe a rozlišovaní v našich farnostiach a spoločenstvách. Základom pre spoločné rozlišovanie je Súhrnná správa z prvého zasadania 16. riadneho všeobecného zhromaždenia Synody biskupov, ktoré sa uskutočnilo v Ríme v dňoch 4. – 29. októbra 2023. Súhrnnú správu čítajme v otvorenosti na hlas Svätého Ducha a na to, čo najviac rezonuje s našou situáciou. Prvé takéto stretnutie pre záujemcov bude 10. marca 2024. Dovtedy si treba prečítať koncový dokument.

    Počas Veľkého pôstu pozývame mužov na týždenné nedeľné stretnutia v kláštore a spoločné mužské prežívanie tohto intenzívneho času pokánia a pôstu. Druhé stretnutie bude dnes o 19.15 hod. v kláštore.

    Na budúcu nedeľu je zbierka na náš chrám.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grekat-farnost-stropkov.sk/farske-oznamy-18-2-2024/.

  • PROGRAM BOHOSLUŽIEB 19. 2. – 25. 2. 2024

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://www.telgartfara.sk/program-bohosluzieb-19-2-25-2-2024/?utm_source=rss&utm_medium=rss&utm_campaign=program-bohosluzieb-19-2-25-2-2024.

  • Koliva 2024

    Koliva 2024

    Koliva je sladký pokrm, ktorého sladkosť ako keby predznačovala chuť večného života. Zmieša sa totiž čisté (upravené) zrno, hrozienka, sušené slivky, figy, jadrá vlašských orechov, med a sušené ovocie.

    Cirkev požehnávaním kolivy poukazuje na cieľ a význam celopôstneho odriekania (na začiatok niečo sladké, potom odriekanie a na konci nasleduje veľká odmena).

    Veríme, že chutila 😉

    Príspevok Koliva 2024 je zobrazený ako prvý na Gréckokatolícka cirkev Spišská Nová Ves.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkatsnv.sk/aktuality/galeria/koliva-2024/.

  • Program na budúci týždeň

    Sláva Isusu Christu!V prilohe posielam program aj opravený výkaz – riadok č. 20 bol zapísaný na riadku 18, už som to opravil.
    Kto si chce pozrieť zaujímavý dokument o “alternatívnych” vzťahoch, išiel a ČT2 13. 2. o 20:50 hod., volá sa “Šťastňe až na věky.”

    o. Marián

    Liturgický program 19. 2. až 25. 2. 2024 TT.pdf

    Liturgický program 3. 3. 2024 PN.pdf

    Výkaz o príjmoch a výdavkoch Trnava 2023_oprava.pdf

    The post Program na budúci týždeň appeared first on Farnosť Trnava.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://trnava.grkatba.sk/program-na-buduci-tyzden-8/.

  • Solún 08

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkattv.wordpress.com/2024/02/18/solun-08-2/.

  • I. Pôstna nedeľa – Nedeľa Ortodoxie

    Na druhý deň sa Ježiš rozhodol odísť do Galiley. Našiel Filipa a povedal mu: „Nasleduj ma!“ Filip bol z Betsaidy, z Ondrejovho a Petrovho mesta. Filip našiel Natanaela a povedal mu: „Našli sme toho, o ktorom písal Mojžiš v zákone i proroci, Ježiša, Jozefovho syna z Nazareta.“ Natanael mu povedal: „Čo môže byť dobré z Nazareta?“ Filip mu odpovedal: „Poď a uvidíš!“ Keď Ježiš videl prichádzať Natanaela, povedal o ňom: „Hľa, pravý Izraelita, v ktorom nieto lesti.“ Natanael sa ho opýtal: „Odkiaľ ma poznáš?“ Ježiš mu odpovedal: „Skôr ako ťa Filip zavolal, videl som ťa, keď si bol pod figovníkom.“ Natanael mu povedal: „Učiteľ, ty si Boží Syn, ty si kráľ Izraela!“ Ježiš mu odpovedal: „Veríš preto, lebo som ti povedal, že som ťa videl pod figovníkom? Uvidíš väčšie veci ako tieto.“ Potom mu povedal: „Ozaj, ozaj, hovorím vám, uvidíte otvorené nebo a Božích anjelov vystupovať a zostupovať na Syna človeka.“ Jn 1, 44 – 52

    Všimli ste si niekedy, ako rýchlo sa šíri vypovedané slovo? Deň po tom, ako Ján Krstiteľ verejne vyhlásil, že Ježiš je Baránok Boží, zopakoval to v súkromí dvom svojim učeníkom, čo vyvolalo úžasnú reťazovú reakciu. Ondrej a ten druhý učeník išli najprv za Ježišom overiť si Jánovo vyhlásenie. Už po jednom dni strávenom s ním boli presvedčení, že je Mesiáš (Jn 1, 38. 41). Ondrej bol taký nadšený, že o tom povedal svojmu bratovi Šimonovi. A keď sa Šimon stretol tvárou v tvár s Ježišom, začal nový život ako Peter, Skala (1, 42). Filip to zasa povedal Natanaelovi, ktorý vyhlásil Ježiša za “Božieho Syna” a “kráľa Izraela” (1,45. 49). Aká reťazová reakcia! Slovo priateľa, otvorené srdce, stretnutie s Ježišom – a Cirkev začala rásť. Neznámi rybári sa stali veľkými apoštolmi a ani oni, ani svet už neboli takí, ako dovtedy.

    Automaticky prebrané zo zdroja: http://www.grkatza.sk/i-postna-nedela-nedela-ortodoxie/.

  • Nedeľa ortodoxie

    Bratia a sestry,

    dnešná prvá pôstna nedeľa má viacero pomenovaní. Nazývame ju Nedeľou ortodoxie alebo Nedeľou o úcte ikon.

    O akej ortodoxii tu hovoríme? Slovom ortodoxia označujeme pravú vieru, pravdivé uctievanie Boha. Ortodoxia, ktorú slávime túto nedeľu, je všeobecnou, pretože ju vyznávala celá Kristova cirkev v prvých storočiach v boji proti heréze ikonoborectva. Preto je Nedeľa ortodoxie – inými nazývaná aj Nedeľa pravoslávia – sviatkom celej Cirkvi, východnej i západnej. Je radostnou oslavou víťazstva nad ikonoborectvom a inými bludnými náukami.

    Nedeľu ortodoxie nariadil sláviť snem v Konštantínopole v roku 842. Cieľom tohto sviatku je uctiť si a pokloniť sa ikonám Ježiša Krista, Bohorodičky a svätých. Prvý sviatok ortodoxie sa slávil po odsúdení ikonoborectva v prvú nedeľu Veľkého pôstu v roku 842. Preto sa táto nedeľa zaužívala a ustanovila ako Nedeľa o úcte ikon, hoci sviatok nemá nič spoločné s Veľkým pôstom.

    Pozrime sa teraz bližšie na to, čo je ikonoborectvo a čo bolo príčinou ustanovenia Nedele pravoslávia.

    Ako dobre vieme, v byzantskej cirkvi majú veriaci veľkú úctu k ikonám, hlavne k ikone Ježiša Krista, Panne Márii, anjelov a svätých. Ikonám, podobne ako svätým ostatkom, vzdáva cirkev veľkú úctu.

    Ikony sa vo východnej cirkvi uctievali až do čias byzantského cisára Leva III. (r. 717-741), ktorý zakázal ich uctievanie pod vplyvom dvoch biskupov. Označil to za modloslužbu. Následne nariadil odstrániť ikonu Ježiša Krista, ktorá bola na bráne vchodu do jeho paláca. A dekrétom z roku 730 zakázal uctievanie ikon v celej ríši. Týmto jeho rozhodnutím sa začína v byzantskej cirkvi dlhá, bolestivá a krvavá „vojna“ proti ikonám, známa pod názvom ikonoborectvo. Trvala vyše sto rokov, ale nakoniec skončila triumfom úcty ikon.

    Cisársky dekrét nariaďoval ikony ničiť, páliť a ich obrancov väzniť, posielať do vyhnanstva a aj mučiť. Nakoľko patriarcha sv. German I. (r. 713-730) nechcel podpísať tento cisársky dekrét proti ikonám, cisár ho odstránil a za patriarchu si dosadil jemu poslušného Anastázia (r. 730-754). Rímski pápeži, najprv Gregor II. (r. 715-731) a neskôr Gregor III. (r. 731-741), písali cisárovi protestné listy a na svojich rímskych synodách odsudzovali „vojnu“ proti ikonám.

    Cisár Konštantín V. (r. 771-775), ďalej pokračoval v boji proti ikonoborectvu. Chcel, aby úctu svätých ikon cirkev úradne odsúdila. Kvôli tomu zvolal v roku 754 do Konštantínopolu biskupov na snem, ktorý pod jeho nátlakom zakázal uctievanie ikon.

    Neskôr, za panovania cisárovny Ireny, prichádza povolenie k uctievaniu ikon. Cisárovna v roku 784 odstránila z úradu ikonoboreckého patriarchu Pavla a na jeho miesto nariadila vybrať Tarasia (r. 784-806). On, so schválením Ireny a apoštolského stolca, zvolal v roku 787 snem do Nicey. Tento snem je známy v cirkvi ako Siedmy všeobecný snem.

    A preto v bohoslužobných textoch dnešnej nedele slávi cirkev víťazstvo a úctu k ikonám a tých, ktorí sa zasadili za ich uctievanie.

    Spomínaný snem v Nicey si zobral za základ pre dogmatické vysvetlenie úcty svätých ikon náuku sv. Jána Damaského. Snem jasne rozlišuje medzi adoráciou (po grécky „latria“), ktorá patrí jedine Bohu a úctou (po grécky „dulia“), ktorú vzdávame Bohorodičke, anjelom a svätým. Tento snem učí, že ikony sú zobrazením viditeľných symbolov neviditeľných osôb, ktorým vzdávame úctu. Úctou ikon si neuctievame papier, plátno, drevo, z ktorých je ikona vyrobená, ale uctievame si osoby, ktoré tieto ikony zobrazujú. Uctievanie ikon snem postavil na roveň s uctievaním evanjelia, kríža a ostatkov svätých.

    Avšak na začiatku 9. storočia (r. 813-820) prichádza nové prenasledovanie úcty k ikonám a trvá až do roku 842. V tomto roku cisárovná Teodora povoľuje úctu ikon a odstraňuje ikonoboreckého patriarchu Jána VII., na miesto ktorého ustanovuje Metoda I. (r. 842-846). Patriarcha Metod I., ktorý bol sám prenasledovaný a mučený kvôli uctievaniu ikon, zvoláva do Konštantínopolu synodu, ktorá definitívne obnovuje úctu ikon. Toto konečné víťazstvo, známe ako „triumf ortodoxie“, cirkev oslavuje v Nedeľu prvého pôstu, čiže v dnešnú nedeľu.

     

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkatnr.sk/homilie/nedela-ortodoxie/.

  • Svätá Štyridsiatnica

    Keď sa postíš od jedál, duša moja, bez toho, aby si sa očisťovala od vášní, nadarmo sa raduješ zo zdržanlivosti, pretože ak sa tá nestane pre teba príležitosťou k polepšeniu, si v nenávisti u Boha ako klamárka a stávaš sa podobnou vierolomným démonom, ktorí nikdy nejedia. Nerob zbytočným pôst tým, že hrešíš, ale zostaň neústupná voči nezriadeným hnutiam, uvedomujúc si, že stojíš pri ukrižovanom Spasiteľovi, alebo presnejšie, že si ukrižovaná spolu s Tým, ktorý bol za teba ukrižovaný, volajúc k nemu: spomeň si na mňa, Pane, keď prídeš do svojho kráľovstva.“

    Tento tropár tretieho týždňa predpôstneho obdobia v byzantskej tradícii zhrňuje výstižným spôsobom to, čím je pôstne obdobie v ktorejkoľvek kresťanskej tradícii: pôst a zdržanlivosť sú daromné, ak nekorešpondujú so skutočným obrátením srdca.

    Veľký pôst má štyridsať dní a má päť nedieľ – od pondelka prvého týždňa až do piatku pred Kvetnou nedeľou– a rozvíja týždne od pondelka do nedele, ponúkajúc týždennú cestu v ústrety nedeli, tak ako sám Veľký pôst je cestou k Pasche.

    Liturgické texty Štyridsiatnice majú modlitebný a kajúci charakter. Sú zamerané na podstatu telesného a duchovného pôstu, ako vyjadrenia ľudskej pokory, ducha modlitby, milosrdenstva a poukazujú na význam pôstu v dejinách spásy.

    Telesný pôst je dočasné zrieknutie sa mäsitých jedál, mliečnych výrobkov, alkoholu a striedme požívanie rastlinných pokrmov. To v človeku umŕtvuje márnu žiadostivosť prieberčivosti, obžerstva a uschopňuje ho pociťovať a prijať Božiu blahodarnú silu. Podstata človeka je duchovno-telesná, a preto aj pôst má dva rozmery: okrem telesného pôstu má každý kresťan konať aj duchovný pôst.

    Duchovný pôst spočíva v odstránení vášnivých myšlienok, citov a ostatných nerestí. Každý kresťan je pozvaný, aby sa viac pripodobnil Bohu, a to práve cez modlitbu, skutky pokory a milosrdenstva. Cirkev odporúča veriacim, aby sa v pôstnom čase intenzívnejšie venovali modlitbe, pôstu a dávali almužnu.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://www.jakubanycirkev.sk/svata-styridsiatnica/.

  • Stretko

    Príspevok Stretko je zobrazený ako prvý na Gréckokatolícka cirkev Spišská Nová Ves.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkatsnv.sk/udalosti/stretko/stretko/.

  • Týždeň pre Tvoje manželstvo – nezabudni…

    Sláva Isusu Christu!
    Tento týždeň je Národný týždeň manželstva. A verím, že každá manželka čaká, či jej muž na ňu nezabudne… A každý manžel má rád, keď sa na neho doma usmievajú. Na stránke venovanej tejto téme nájdete tento rok vitamíny na každý deň – čítajme a inšpirujte sa:
    https://www.ntm.sk/vitaminy-pre-vztah/

    V nedeľu popoludní bude v Bučanoch téma venovaná manželom, pozrite si viac na stránke:
    https://www.vztahovo.sk/7-pilierov-spokojneho-manzelstva-workshop/

    Tak aby ste sa doma na seba nemračili……

    o. Marián

    DUET_tour_plagat_v2_janais_A4-compressed.pdf

    The post Týždeň pre Tvoje manželstvo – nezabudni… appeared first on Farnosť Trnava.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://trnava.grkatba.sk/tyzden-pre-tvoje-manzelstvo-nezabudni/.

  • .

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkatnr.sk/slider-img/6099/.

  • Stolnotenisový turnaj Gréckokatolíckej farnosti Ľubica 2024

    Už po desiaty raz sme v našej farnosti zorganizovali turnaj na zelených stoloch v stolnom tenise.Svoje športové náradie si nadšenci pomyselne skrížili v kategóriách chlapcov do a nad 10 rokov, žien a mužov. Do súbojov o knižné ceny sa spoločne zapojilo do 30 súťažiacich.Ukončenie fašiangového obdobia sme si spoločne užili nielen športom, ale aj príjemným posedením pri kávičke a koláčikoch v rozhovoroch s divákmi a fanúšikmi, ktorí v hojnom počte prišli povzbudiť nielen svojich favoritov.A kto vyhral?No predsa všetci zúčastnení aktéri podujatia – súťažiaci, fanúšikovia, diváci a dobrá nálada.        Poďakovanie organizátorov patrí všetkým Vám, ktorí Ste sa akýmkoľvek spôsobom pričinili o vydarený priebeh podujatia.Text: Ing. Vladimír KovalskýViac fotogaléria…TU 

    Automaticky prebrané zo zdroja: http://www.theotokos.sk/oznamy/stolnotenisovy-turnaj-greckokatolickej-farnosti-lubica-2024.html.

  • Svätá Štyridsiatnica – Veľký pôst

    Teologicko – historický pohľad

     

    V pondelok po Syropôstnej nedeli sa začína  Svätá Štyridsiatnica – Veľký pôst pred sviatkom Paschy.

    Svätá Štyridsiatnica je jedným z najstarších a najväčších posvätných ustanovení kresťanského náboženstva.

    Veľký pôst sa nenazýva veľkým kvôli dĺžke svojho trvania, ale pre svoju vážnosť a význam v živote Cirkvi a každého kresťana.

    Pôstne obdobie je časom, kedy si máme uvedomiť Kristovo utrpenie, jeho obetu a lásku k človeku a na základe tejto skutočnosti urobiť sebareflexiu pre svoj vlastný život a svoje miesto v spoločnosti i spoločenstve, v ktorom žijeme. Na kríži Ježiša Krista sa rozbil starý svet a ten istý kríž sa stal zdrojom nového života.

    História Veľkého pôstu má dlhú a bohatú tradíciu.

    V Starom zákone príprava na mnohé veľké udalosti obsahovala modlitbu a pôst (ako keď‘ mal Mojžiš na hore Sinaj prijať tabule Zákona).

    Aj Nový zákon často spomína pôst. V živote Ježiša Krista vidíme prežívanie pôstu, keď sa postil 40 dní pred začiatkom svojho verejného účinkovania.

    Apoštoli a prvá kresťanská komunita začali v deň židovskej Paschy spomínať na Kristovo utrpenie a smrť. Udalosti Kristovej smrti boli pre nich veľmi smutným dňom. Kým Židia slávili Paschu, kresťania začínali v ten deň pôst.

    Cirkev sa v 2. a 3. storočí začína viac zamýšľať nie nad smutnými udalosťami Kristovho utrpenia, ale nad radostnými udalosťami Jeho vzkriesenia. A tak popri Pasche Kríža pomaly nadobúda svoj zmysel aj Pascha Vzkriesenia, aj so svojím pôstom.

    V treťom storočí predveľkonočný pôst v niektorých Cirkvách trvá celý týždeň, to je ten týždeň, ktorý mi nazývame strastný. Na konci tretieho storočia veľký pôst už trvá 40 dní. Vo štvrtom storočí už existuje jasné svedectvo ktoré nám dokazuje štyridsaťdňový pôst. Dôležitým svedectvom sú listy sv. Atanáza. V jednom zo svojich listov (340) píše následovne: Povedz bratom, že keď celý svet zachováva 40 denný pôst, v Egypte nech sa nedajú vysmiať za to, že sa budú zabávať.“

    V 3. storočí je zároveň aj najväčší rozkvet katechumenátu. Katechumeni boli tí, ktorí sa pripravovali na krst. Príprava zvyčajne trvala zvyčajne tri roky a zakončovala sa spolu so Štyridsiatnicou. Hlavnými aktmi tohto zakončenia boli: vybratie mena ohláseného na začiatku Štyridsiatnice, každodenné zriekanie sa zlého ducha počas celého pôstu, poučenie o pravdách viery a samotný krst na Veľkú sobotu. Tak tu vidíme, že hlavnou úlohou Veľkého pôstu v prvotnej Cirkvi bolo pripraviť katechumenov, t. j. novoobrátených kresťanov na krst, ktorý sa v tom čase konal počas paschálnej liturgie.

    Veľkú úlohu pri formovaní pôstu zohráva aj symbolika čísla 40. Číslo 40 má, podobne ako aj ďalšie čísla (3, 7, 9), symbolický význam už od najstarších biblických čias. Preto sa dostalo do predpaschálneho pôstu skôr v symbolickom ako doslovnom chápaní.

    Všimnime si niektoré udalosti zo Starého zákona:

    • 40-dňová potopa: „Lebo už len sedem dní – a potom dám pršať na zem štyridsať dní a štyridsať nocí a vyhubím z povrchu zeme všetky bytosti, ktoré som urobil.“ (Gn 7, 4),
    • 40-ročné putovanie Izraela po púšti: „..a vaši synovia budú štyridsať rokov blúdiť po púšti a budú pykať za váš odpad, kým ich telá nepohynú na púšti.“ (Nm 14, 33),
    • 40-denný pôst Mojžiša predtým, než dostal od Boha tabule Zákona: „A ostal tam s Pánom štyridsať dní a štyridsať nocí. Nejedol chlieb a nepil vodu. Potom Pán napísal na tabule príkazy zmluvy, desatoro prikázaní.“ (Ex 34, 28),
    • 40-dňové putovanie proroka Eliáša na horu Horeb: „Vstal teda a jedol a posilnený týmto pokrmom išiel štyridsať dní a štyridsať nocí až k Božiemu vrchu Horeb.“ (1 Kr 19, 8).

    Symboliku tohto čísla môžeme nájsť aj v Novom zákone:

    • Ježiš Kristus sa 40 dní postil na púšti: „A keď sa štyridsať dní a štyridsať nocí postil, napokon vyhladol.“ (Mt 4, 2),
    • Kristus sa po svojom vzkriesení 40 dní zjavoval na zemi: „Po svojom umučení im poskytol mnoho dôkazov, že žije, keď sa im štyridsať dní zjavoval a hovoril o Božom kráľovstve.“ (Sk 1, 3).

    Podľa starodávnej tradície sa soboty a nedele vo Východnej cirkvi nepovažujú za pôstne dni.

    Podľa jednej interpretácie, vo Východnej cirkvi trvá pôst prakticky 36 a pol dňa. Sedem týždňov pôstu bez sobôt a nedieľ tvorí (7 x 5 =) 35 dní. K tomu treba prirátať ešte Veľkú sobotu a polovicu noci pred sviatkom Paschy, ktorá sa tiež ešte považuje za pôstny čas. Veľký pôst vo Východnej cirkvi teda trvá 36,5 dňa, čo predstavuje jednu desatinu roka.

    Podľa druhej interpretácie prvých päť týždňov Veľkého pôstu a päť dní šiesteho týždňa (5×7 + 5), spolu dávajú 40 dní pôstu. Tak počítali 40-dňový pôst v Kyjevsko-pečerskej lavre. A práve šesť týždňov (nevynímajúc soboty a nedele) sa počítalo spolu. Ale aby nebolo (6×7) 42 dní v pôste, posledným dňom Veľkého pôstu počítali piatok pred Lazárovou sobotou. Teda v piatok pred Lazárovou sobotou končí sa 40-denný pôst. Strastný (Veľký) týždeň sa do Svätej Štyridsiatnice nepočíta.

    Svätý a Veľký týždeň sa v byzantskom obrade považuje za „osobitný týždeň“ a nie je zahrnutý do štyridsaťdňového pôstu, ako to uvádza aj svätý Ján Zlatoústy: Konečne sme sa dostali na koniec Svätej Štyridsiatnice a s Božou pomocou sme dosiahli tento Veľký (Svätý) týždeň. Prečo tento týždeň nazývame Veľkým? Pre veľké a neopísateľné dobrodenia, ktoré  sa nám počas tohto týždňa dostali“ (porov. Homília na Genezis XXX, 1).

    Západná (Latinská cirkev) mala šesťtýždenné Veľkopôstne obdobie, nakoľko aj sobotu sa počíta do pôstnych dní; veľký pôst mal teda aj na Západe iba 36 dní. Aby sa dosiahlo plných 40 dní pôstu, Západná cirkev v 7. stor. pridala ešte štyri dni na začiatok pôstu.

    Západná cirkev začína svoje Veľkopôstne obdobie na Popolcovú stredu; Východná o dva dni skôr.

    Podľa byzantskej tradície sa pôstna disciplína skladá z troch samostatných častí:

    • telesný alebo vonkajší pôst, ktorý zahŕňa zdržiavanie sa určitých jedál, nápojov a zábavy,
    • duchovný alebo vnútorný pôst, ktorý pozostáva zo zdržiavania sa „všetkého zla“ – hriechu,
    • duchovná obnova, ktorá sa dosahuje praktizovaním cností a dobrých skutkov.

    Telesný pôst, nazývaný aj asketický pôst, sa vyvinul najmä pod vplyvom mníšskej disciplíny a stal sa veľmi prísnym, ako to opisuje svätý Teodor Studita († 826): Počas Veľkého pôstu jeme len raz denne, okolo deviatej hodiny (t. j. o 15:00), pričom prijímame len suchú stravu a zeleninu bez oleja; nepijeme ani víno, s výnimkou soboty a nedele, keď smieme jesť aj ryby. Počas Veľkého (Svätého) týždňa zachovávame, nakoľko je to možné, úplný pôst bez vína a oleja až do noci (Svätej) soboty (porov. Chron. Katech. 9).

    Svätý Teodor, ktorý dodržiaval miernu mníšsku disciplínu, dáva nasledovnú radu: Čo sa týka množstva a kvality jedla, mal by si sa postiť toľko, koľko tvoje telo znesie (porov. Epistolár, 1. II, 135. list).

    Aby sa počas Veľkého pôstu vytvorila atmosféra modlitby, cirkevní Otcovia trvali na úplnej zdržanlivosti od všetkých druhov zábav, t. j. od hudby, tanca, večierkov počas Veľkého pôstu (porov. Homília proti opilcom, 1 – 2), a svätý Ján Zlatoústy karhal tých, ktorí sa počas Veľkého pôstu opovážili zúčastniť sa na konských dostihoch (porov. Homília na Genezis VI, 1).

    Duchovný alebo vnútorný pôst, ktorý je zdržanlivosťou od každého zlého (najmä od ťažkého hriechu) je najpodstatnejšou časťou pôstu. Svätý Ján Zlatoústy učil, že hodnota pôstu nespočíva ani tak v zdržanlivosti od jedla, ako skôr v upustení od hriešnych zvykov (porov. Homília o sochách III, 11).

    Svätý Bazil Veľký to vysvetľuje: Odvrátiť sa od každého zla znamená držať jazyk na uzde, potláčať hnev, potláčať zlé túžby a vyhýbať sa všetkým klebetám, klamstvám a nadávkam. Zdržiavať sa týchto vecí – v tom spočíva pravá hodnota pôstu!“ (Homília o Pôste II, 7). Toto je v súlade s prorokovým zvolaním: „Vráťte sa zo svojich zlých ciest a napravte svoje zlé skutky!“ (Jer 18, 11).

    Svätý Ján Zlatoústy odsudzuje bláznovstvo tých kresťanov, ktorí sa celý deň zdržiavajú jedla, ale nedokážu sa zdržať hriechu (porov. Homília na Genezis VI, 6). Všetci sme hriešnici a ak hovoríme, že v sebe nemáme hriech, klameme samých seba“ (1Jn 1, 8).

    Boží zákon nám predpisuje konať pokánie, pretože ak nebudeme činiť pokánie, všetci zahynieme“ (Lk 13, 3).

    Veľký pôst bol vždy osobitným obdobím pokánia a kajúcnych praktík, ktorými sa kresťania usilovali o zmierenie s Bohom a o odčinenie svojich hriechov. Bol to čas vyhradený na dôstojné splnenie si veľkonočnej povinnosti, ako to vysvetľuje svätý Ján Zlatoústy: V dávnych dobách mnohí kresťania prijímali sväté Tajomstvá (Kristovo telo a krv) bez patričnej prípravy a bez rozlišovania, najmä v deň ich ustanovenia (t. j. Svätý a veľký štvrtok). Vidiac veľkú škodu, ktorá plynie z nedbalého pristupovania k svätému prijímaniu, cirkevní Otcovia vyčlenili štyridsať dní (Veľkého pôstu) na modlitbu, počúvanie Božieho slova a účasť na bohoslužbách, aby sme po náležitom očistení srdca modlitbou, pôstom, almužnou, nočným bdením a spoveďou mohli s čistým svedomím pristúpiť k svätému prijímaniu čo najviac razy (porov. Homília proti Židom III, 4).

    Duchovná obnova, a to ​​praktizovaním cností a konaním dobrých skutkov, musí byť hlavným cieľom nášho pôstu, ako to naznačil svätý Bazil vo svojej homílii o pôste: Prijmite pôst ako skúseného vychovávateľa, ktorým nás Cirkev učí zbožnosti (porov. Homília o pôste II, 3).

    Cirkevní Otcovia trvali na tom, aby sa veriaci počas Veľkého pôstu zúčastňovali na pôstnych bohoslužbách, ktoré boli obohatené o dojímavé liturgické hymny, kajúcne modlitby a poklony. Jedna taká kajúcna modlitba s poklonami, pripisovaná svätému Efrémovi († 373), sa dodnes používa v našich chrámoch.

    Špeciálne pôstne kázne sa prednášali každú noc počas Veľkého pôstu (porov. sv. Ján Zlatoústy, Homília na Genezis XI, 3) a nabádali veriacich, aby zomreli hriechu a žili Bohu v Kristovi Ježišovi“ (Rim 6, 11).

    Pôstne obdobie je teda v prvom rade milostivým obdobím pokánia a pokánie je túžba po oslobodení sa od svojich slabostí a nedokonalostí, snaha dať si do poriadku svoje vzťahy s Bohom a blížnymi.

    Internetový zdroj spracoval Vlastimil Bajužik

    Automaticky prebrané zo zdroja: http://www.grkatza.sk/svata-styridsiatnica-velky-post/.

  • FARSKÉ OZNAMY 12. 02. – 18. 02. 2023

     

    • Zajtra, v pondelok 12. februára začíname v našej cirkvi obdobie Veľkého pôstu- svätej štyridsiatnice. V tento deň je zároveň predpísaná zdržanlivosť od mäsa, mlieka a vajec s pôstom. Zároveň počas celého obdobia pôstu je v stredy a piatky zdržanlivosť od mäsa.

     

    • V pondelok, stredu a piatok počas pôstu máme aliturgické dni, preto sväté liturgie (eucharistia) v tieto dni nebudú. V pondelok, stredu a piatok sa pomodlíme ráno o45 utiereň, a večer o 16.30 v pondelok večiereň, a v stredu a piatok liturgiu vopred posvätených darov. Počas prvého týždňa Veľkého pôstu vás pozývame na modlitbu kajúceho kánona sv. Andreja Krétskeho, ktorý sa postupne pomodlíme každý deň o 12.00 hod. tu v katedrále. Dnes večer sa pomodlíme pôstnu večiereň a po nej bude obrad vzájomného zmierenia.

     

    • Na budúcu nedeľu 18. februára bude zbierka na Charitu.

     

    • Pozývame Vás aj tohto roku obnoviť si hramoty. Dopísať mená Vašich zosnulých môžete v sakristii katedrály. V zádušné soboty budeme mať vždy o00 svätú liturgiu a potom panychýdu za našich zosnulých. V druhú zádušnú sobotu 24. februára budeme čítať mená od A-H. V tretiu zádušnú sobotu 02. marca budeme čítať mená od CH – O. Na štvrtú zádušnú sobotu 09. marca sa budú čítať mena od P – Z.

     

    • Spojená škola bl. biskupa Gojdiča v Prešove v školskom roku 2024/2025 otvára pre uchádzačov o štúdium jednu triedu štvorročného gymnázia pre žiakov deviateho ročníka ZŠ v študijnom odbore gymnázium so všeobecným zameraním. Ponúkaný študijný odbor je postavený na 20-ročných skúsenostiach gymnaziálneho vzdelávania s bohatou mimoškolskou činnosťou, individuálnym prístupom realizovaným v rodinnom prostredí založenom na princípoch kresťanskej viery.

     

    • GMC Bárka v Juskovej Voli vás pozýva na V. ročník Jarného tábora, ktorý sa uskutoční v dňoch 26.02.-01.03.2024, teda počas jarných prázdnin. Tábor je určený pre deti vo veku od 9 do 11 rokov. Bližšie informácie nájdete vzadu na plagáte, alebo na stránke gmcbarka.sk.

     

    • Pozývame mladých na prvý ročník mládežníckej púte NÁVRAT K OTCOM 2024. Púť sa uskutoční v sobotu, 17. februára a povedie do Nitry. V rámci púte, ktorej cieľom je putovať po cyrilometodských pamiatkach, navštívime Nitriansky hrad. Program vyvrcholí slávením sv. liturgie v katedrále sv. Emerána Putovať budeme spoločným autobusom. Na púť je potrebné prihlásiť sa skrze prihlasovací formulár do 11. februára. Bližšie informácie nájdete vzadu na nástenke.

    Príspevok FARSKÉ OZNAMY 12. 02. – 18. 02. 2023 je zobrazený ako prvý na Farnosť Prešov.

    Automaticky prebrané zo zdroja: http://katedrala.sk/farske-oznamy-12-02-18-02-2023/.

  • Na prahu Veľkého pôstu…

    Mnohí kresťania (mladí, či starí) si na začiatku Veľkého pôstu často povzdychnú: Zasa pôst! Zasa koniec zábavy! Zasa obmedzovanie v jedle, pití, cigaretách! Zasa obmedzenie pozerania televízie! Zasa obmedzenie času na počítači! Zasa viac modlenia! Zasa viac rozjímania o kríži…

    Aj z týchto povzdychov je cítiť, že mnohí kresťania dnešnej doby nemajú radi pôst. Prečo? Lebo pôst je pravý opak toho, čo nám každý deň a bez prestania ponúka reklama okolo nás! Veď si len všimnime, s kým alebo čím sme dennodenne pozývaní prežívať neopakovateľné, nezabudnuteľné, priam rozprávkové chvíle: Káva! Čokoláda! Mobil! Auto! Televízny program!

    Mnohí kresťania dnešnej doby nemajú radi pôst, avšak to len preto, lebo nechápu jeho skutočný význam v živote človeka.

    Pôstne obdobie je časom, kedy si máme uvedomiť Kristovo utrpenie, jeho obetu a lásku k človeku a na základe tejto skutočnosti urobiť sebareflexiu pre svoj vlastný život a svoje miesto v spoločnosti i spoločenstve, v ktorom žijeme. Na kríži Ježiša Krista sa rozbil starý svet a ten istý kríž sa stal zdrojom nového života.

    V Starom zákone príprava na mnohé veľké udalosti obsahovala modlitbu a pôst.

    Židia chápali pôst, ako úpenlivú prosbu k Bohu, ako znamenie toho, že to so svojou modlitbou myslia vážne, tiež ako výraz pokánia a snahu o zmier. V pôste vyznávajú pred Bohom svoju hriešnosť, prosia o odpustenie, pomoc a chcú sa týmto vrátiť k Bohu.

    Aj Nový zákon často spomína pôst. Keď mal Ježiš začať svoje verejné pôsobenie, sám sa utiahol na púšť, kde sa 40 dní postil. Dokonca ho počas toho diabol pokúšal. V tom vidíme, že aj samotný Boží syn považoval za potrebné postiť sa. V očiach zákonníkov síce nedodržiaval niektoré zaužívané pôstne ustanovenia, ale len preto, aby zdôrazňoval podstatu pôstu namiesto rôznych povrchných úkonov. Argumentoval, že človek nebol stvorený pre pôst, ale pôst pre človeka: teda pôst ma človeku slúžiť, nie naopak!

    Cirkev prevzala pôst zo židovskej náboženskej praxe. Židia poznali jeden pôstny deň v roku a to bolo na sviatok Jom Kippur (Deň zmierenia). Tento bol záväzný pre všetkých, ale známkou zbožnosti bolo postiť sa dvakrát do týždňa, a to v pondelok a vo štvrtok. Pri zvláštnych príležitostiach alebo v dobe núdze boli vyhlasované verejné pôstne dni.

    Prvotná cirkev preberá židovské postoje, ale pôst praktizuje v iné dni a to v stredu a v piatok, ako spomienku na Kristovo zatknutie a umučenie. V kláštoroch sa praktizovali ešte prísnejšie pôsty. Mnohí mnísi jedli len každý druhý deň, iní sa postili päť dni v týždni a jedli len v sobotu a v nedeľu. Mimo to si ukladali obmedzenia aj vo výbere potravín: zriekali sa v tej dobe mäsa, vajec, syra a zdržovali sa vína. Ich obvyklou stravou bol chlieb, soľ a voda, strukoviny, byliny, zelenina, sušené ovocie. Pri tom dávali prednosť surovej strave pred varenou. Varená zelenina mala už charakter sviatočného jedla.

    Pôst prvotnej cirkvi je výrazom bdelosti a očakávania Pána. Pôstom kresťania vyznávajú, že tu spása ešte nie je tak, aby ňou boli úplne preniknutí. Pre kresťanov boli pôstne dni, dňami väčšej bdelosti pre Boha.

    Apoštoli a prvá kresťanská komunita začali v deň židovskej Paschy spomínať na Kristovo utrpenie a smrť. Udalosti Kristovej smrti boli pre nich veľmi smutným dňom. Kým Židia slávili Paschu, kresťania začínali v ten deň pôst.

    Cirkev sa v 2. a 3. storočí začína viac zamýšľať nie nad smutnými udalosťami Kristovho utrpenia, ale nad radostnými udalosťami Jeho vzkriesenia. A tak popri Pasche Kríža pomaly nadobúda svoj zmysel aj Pascha Vzkriesenia, aj so svojím pôstom. V treťom storočí predveľkonočný pôst v niektorých Cirkvách trvá celý týždeň, to je ten týždeň, ktorý mi nazývame strastný. Na konci tretieho storočia veľký pôst už trvá 40 dní. Vo štvrtom storočí už existuje jasné svedectvo ktoré nám dokazuje štyridsaťdňový pôst.

    Cirkevní otcovia svorne tvrdili, že prikázanie o pôste je priam také staré ako sám svet. Prvé prikázanie, ktoré totiž dal Boh človeku, bolo prikázanie postiť sa. (porov. Gn 2, 17). Už v raji bolo dané ľuďom prikázanie zdržanlivosti, aby nejedli zo stromu poznania dobra a zla. Nebolo to prikázanie vyslovene pôstne, pretože zo všetkých ostatných stromov v raji mohli jesť, ale toto prikázanie sa týkalo určitého stromu.

    Sv. Bazil Veľký hovorí: „Pretože sme sa nepostili, boli sme vyhnaný z raja. Preto sa budeme postiť, aby sme znovu do raja vstúpili.“

    Sv. Atanáz o pôste hovorí nasledovne: „Pohliadni na to, čo spôsobuje pôst! Uzdravuje choroby, vysušuje prekypujúce telesné šťavy, zaháňa zlých duchov, zaplašuje zvrátené myšlienky, dodáva mysli väčšiu jasnosť, očisťuje srdce, posväcuje telo a postupne človeka privádza pred Boží trón. Veľkou silou je pôst a vedie človeka k veľkým úspechom.“

    Pôst teda posväcuje telo a ono sa stáva priestupným pre Božieho Ducha.

    Pôst nemá byť iba formálnym splnením príkazu Cirkvi, ale spontánnym hnutím srdca v duchu výzvy: Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom, pôstom a modlitbou!

    Naši predkovia rozličným pôstom prispôsobil nielen jedálny lístok, ale aj život rodiny. Ľudia sa zdržiavali nielen bohatých jedál, ale aj alkoholu, či zábavy a snažili sa počas tohto obdobia preukazovať úctu Bohu, svoj život obrátiť na Boha aj vďaka dočasnému asketizmu.

    Pôst nemal len duchovný, ale aj zdravotný význam. Zásoby jedla vydržali dlhšie, ľudia vystriedali rôzne potraviny a telo sa pripravilo na ďalšie sviatky, ktoré boli opäť spájané s množstvom jedla – Veľkú noc, Vianoce…

    Pôstna tradícia bola často posilnená aj ľudovou vierou. Hovorilo sa, že pôst zabezpečí v budúcnosti lepší život a viac peňazí. Aj kvôli tomu sa v čase pôstu (hlavne prísneho pôstu na prvý deň pôstu) jedli šúľance alebo rezance, ako znak dlhých klasov na poli a tiež šošovica ako znak hojnosti.

    Veľký pôst mal v mnohých ohľadoch medzi ľuďmi racionálny charakter. Sebazaprenie, duševné prípravy, modlitby, spoveď a sväté prijímanie spojené so striedmou pôstnou stravou stupňovali duševnú činnosť človeka a mali na ľudský organizmus blahodarný vplyv.

    Výsledkom dobre prežitého a dobrovoľného pôstu má byť zmena zmýšľania a života. Obrátiť sa k Bohu cez službu lásky k blížnemu je jeho podstatou.

    Skutočný pôst má mať konkrétny cieľ. Cieľom pôstu nie je iba samotná príprava na prežívanie blížiacej sa udalosti spásy, ale aj zmena zmýšľania – pokánie.

    Samotný pôst a jeho prežívanie nie sú teda cieľom. Koľkí sa uspokoja s tým, ako všetko dodržali z pôstnej disciplíny, na koľkých pobožnostiach sa zúčastnili… Toto ale nie je samotný cieľ pôstu, toto sú iba  prostriedky, cez ktoré sa máme dostať k cieľu, ktorým je obrátenie srdca! Veľmi pekne to vyjadril pápež sv. Lev Veľký. „Podstatou nášho pôstu nie je zdržanlivosť od pokrmov. Keď‘ neodvádzame svoju dušu od neprávosti a keď  nedržíme svoj jazyk na uzde pred znevažovaním svojich blížnych, potom odopierame svojmu telu pokrm bez úžitku.“

    Počas Veľkého pôstu budeme rozjímať o kríži a utrpení Ježiša Krista. Pokúsme sa však spoznať aj svoj vlastný kríž, kde odovzdáme svoj starý život a prijmeme život podľa vzoru Ježiša Krista.

    Nech je pre každého z nás obdobie Veľkého pôstu časom milosti, modlitby, posvätenia a predovšetkým obnovenia nášho vzťahu k Bohu a blížnym. Vykročme na duchovnú cestu, ktorej cieľom je Pascha, „sviatok sviatkov“.                        

    o. Miroslav

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkathe.sk/zivot-farnosti/na-prahu-velkeho-postu-2/.

  • Čoho sa vzdať vo Veľkom pôste?

    Veľký pôst je predovšetkým milostivým časom pokánia! Tento pôstny čas sa stáva príležitosťou urobiť si poriadok vo svojom vnútri, vo vzťahu k svojmu okoliu, svojim blízkym…

    Pôstom sa zriekame mnohých dovolených a príjemných vecí. Aj keď nám to nerobí problém, nikdy nie je samotným cieľom pôstu. Vzdávanie sa niečoho je len prostriedkom, ktorý ma privádza k cieľu. A cieľom pôstu je obrátenie srdca! Zmena srdca a  jeho obrátenie k Bohu  je ozajstným cieľom Veľkého pôstu.

    Za všetko vzdávaj vďaky. Šomranie a sťažovanie nepatrí do výbavy kresťana. Pokús sa svoj život naplniť jednoduchými vecami: pozdrav, úsmev, vypočutie toho druhého…

    Ako často dnes chýba milota, porozumenie, empatia v rozhovoroch ľudí. Všetci dobre vieme, že oplatí sa byť milý, chápajúci, vnímavý. Snaž sa v pôste odovzdávať láskavé slová okolo seba. Nech je Veľký pôst aj časom vzdania sa zbytočných slov a časom ticha, kedy bude zaznievať Boží hlas.

    Dennodenne máš niekoľko dôvodov na hnev, či zlosť. Na všetkých a na všetko. Uč sa však umeniu milovať, odpúšťať, byť trpezlivejší a naplň svoj život postojmi zmierenia.

    Každému jednému z nás by pomohol pôst od hádok a škriepok. Boh si od nás žiada pôst milosrdného človeka, pretože pôst bez milosrdenstva neosoží tomu, kto sa postí.

    Koľko obáv a strachu z budúcnosti! Namiesto úprimnej dôvery Bohu. Strach a obavy ťa pripravujú o mnoho síl a často sa jedná o veci, s ktorými sám nič nezmôžeš.

    Koľko smútku a zatrpknutosti je v našich životoch! A toto má za následok množstvo pesimizmu, ľahostajnosti, či nechuti k životu. Pokús sa naplniť svoje srdce radosťou, nádejou a optimizmom.

    Ako často si vieš dopriať pohodu? Taký priestor na ničnerobenie! Využi však čas pôstu na hlbšiu modlitbu, na rozjímanie Božieho slova alebo na čítanie nejakej duchovnej literatúry.

    Pokús sa darovať niekomu tvoj čas, ktorý je pre teba taký vzácny. Namiesto sledovania televízie, či hry na počítači venuj svoj čas svojej rodine, deťom alebo navštív niekoho osamelého, či chorého v tvojej blízkosti. Zvlášť v dnešnej dobe to mnohí potrebujú.

    Vždy nakupujeme množstvo vecí, aby sme si vylepšili alebo skrášlili život. Skús však v týchto dňoch nakupovať iba to, čo je nutné pre bežný život. Skús si možno všimnúť niekoho v tvojom okolí, čo žije na hranici núdze a poteš ho nejakou drobnosťou. Naplň čas Veľkého pôstu súcitom s druhými.

    Koľko súdov každý deň je v našom živote. Súdime ľudí podľa ich vzhľadu, podľa ich rečí, podľa ich majetku, podľa ich správania… Pričom veľmi často tieto súdy vznikajú podľa štandardov tohto sveta a nie vždy sú pravdivé a objektívne.

    V mnohých prípadoch cítiš aj krivdy v živote, tie však odovzdaj nášmu Bohu. Pokús sa hľadať aj dobro v živote našich blízkych.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkathe.sk/zivot-farnosti/coho-sa-vzdat-vo-velkom-poste/.

  • Veľký pôst u gréckokatolíkov

    Pondelkom po Syropôstnej nedeli začína u gréckokatolíkov Svätá Štyridsiatnica – Veľký pôst pred sviatkom Paschy.

    Svätá Štyridsiatnica je jedným z najstarších a najväčších posvätných ustanovení kresťanského náboženstva.

    Veľký pôst sa nenazýva veľkým kvôli dĺžke svojho trvania, ale pre svoju vážnosť a význam v živote Cirkvi a každého kresťana.

    Pôstne obdobie je časom, kedy si máme uvedomiť Kristovo utrpenie, jeho obetu a lásku k človeku a na základe tejto skutočnosti urobiť sebareflexiu pre svoj vlastný život a svoje miesto v spoločnosti i spoločenstve, v ktorom žijeme. Na kríži Ježiša Krista sa rozbil starý svet a ten istý kríž sa stal zdrojom nového života.

    História Veľkého pôstu má dlhú a bohatú tradíciu.

    V Starom zákone príprava na mnohé veľké udalosti obsahovala modlitbu a pôst (ako keď‘ mal Mojžiš na hore Sinaj prijať tabule Zákona).

    Aj Nový zákon často spomína pôst. V živote Ježiša Krista vidíme prežívanie pôstu, keď sa postil 40 dní pred začiatkom svojho verejného účinkovania.

    Apoštoli a prvá kresťanská komunita začali v deň židovskej Paschy spomínať na Kristovo utrpenie a smrť. Udalosti Kristovej smrti boli pre nich veľmi smutným dňom. Kým Židia slávili Paschu, kresťania začínali v ten deň pôst.

    Cirkev sa v 2. a 3. storočí začína viac zamýšľať nie nad smutnými udalosťami Kristovho utrpenia, ale nad radostnými udalosťami Jeho vzkriesenia. A tak popri Pasche Kríža pomaly nadobúda svoj zmysel aj Pascha Vzkriesenia, aj so svojím pôstom.

    V treťom storočí predveľkonočný pôst v niektorých Cirkvách trvá celý týždeň, to je ten týždeň, ktorý mi nazývame strastný. Na konci tretieho storočia veľký pôst už trvá 40 dní. Vo štvrtom storočí už existuje jasné svedectvo ktoré nám dokazuje štyridsaťdňový pôst. Dôležitým svedectvom sú listy sv. Atanáza. V jednom zo svojich listov (340) píše následovne: Povedz bratom, že keď celý svet zachováva 40 denný pôst, v Egypte nech sa nedajú vysmiať za to, že sa budú zabávať.“

    V 3. storočí je zároveň aj najväčší rozkvet katechumenátu. Katechumeni boli tí, ktorí sa pripravovali na krst. Príprava zvyčajne trvala zvyčajne tri roky a zakončovala sa spolu so Štyridsiatnicou. Hlavnými aktmi tohto zakončenia boli: vybratie mena ohláseného na začiatku Štyridsiatnice, každodenné zriekanie sa zlého ducha počas celého pôstu, poučenie o pravdách viery a samotný krst na Veľkú sobotu. Tak tu vidíme, že hlavnou úlohou Veľkého pôstu v prvotnej Cirkvi bolo pripraviť katechumenov, t. j. novoobrátených kresťanov na krst, ktorý sa v tom čase konal počas paschálnej liturgie.

    Veľkú úlohu pri formovaní pôstu zohráva aj symbolika čísla 40. Číslo 40 má, podobne ako aj ďalšie čísla (3, 7, 9), symbolický význam už od najstarších biblických čias. Preto sa dostalo do predpaschálneho pôstu skôr v symbolickom ako doslovnom chápaní.

    Všimnime si niektoré udalosti zo Starého zákona:

    • 40-dňová potopa:Lebo už len sedem dní – a potom dám pršať na zem štyridsať dní a štyridsať nocí a vyhubím z povrchu zeme všetky bytosti, ktoré som urobil.“ (Gn 7, 4),
    • 40-ročné putovanie Izraela po púšti:..a vaši synovia budú štyridsať rokov blúdiť po púšti a budú pykať za váš odpad, kým ich telá nepohynú na púšti.“ (Nm 14, 33),
    • 40-denný pôst Mojžiša predtým, než dostal od Boha tabule Zákona:A ostal tam s Pánom štyridsať dní a štyridsať nocí. Nejedol chlieb a nepil vodu. Potom Pán napísal na tabule príkazy zmluvy, desatoro prikázaní.“ (Ex 34, 28),
    • 40-dňové putovanie proroka Eliáša na horu Horeb: „Vstal teda a jedol a posilnený týmto pokrmom išiel štyridsať dní a štyridsať nocí až k Božiemu vrchu Horeb.“ (1 Kr 19, 8).

    Symboliku tohto čísla môžeme nájsť aj v Novom zákone:

    • Ježiš Kristus sa 40 dní postil na púšti:A keď sa štyridsať dní a štyridsať nocí postil, napokon vyhladol.“ (Mt 4, 2),
    • Kristus sa po svojom vzkriesení 40 dní zjavoval na zemi:Po svojom umučení im poskytol mnoho dôkazov, že žije, keď sa im štyridsať dní zjavoval a hovoril o Božom kráľovstve.“ (Sk 1, 3).

    Podľa starodávnej tradície sa soboty a nedele vo Východnej cirkvi nepovažujú za pôstne dni.

    Podľa jednej interpretácie, vo Východnej cirkvi trvá pôst prakticky 36 a pol dňa. Sedem týždňov pôstu bez sobôt a nedieľ tvorí (7 x 5 =) 35 dní. K tomu treba prirátať ešte Veľkú sobotu a polovicu noci pred sviatkom Paschy, ktorá sa tiež ešte považuje za pôstny čas. Veľký pôst vo Východnej cirkvi teda trvá 36,5 dňa, čo predstavuje jednu desatinu roka.

    Podľa druhej interpretácie prvých päť týždňov Veľkého pôstu a päť dní šiesteho týždňa (5×7 + 5), spolu dávajú 40 dní pôstu. Tak počítali 40-dňový pôst v Kyjevsko-pečerskej lavre. A práve šesť týždňov (nevynímajúc soboty a nedele) sa počítalo spolu. Ale aby nebolo (6×7) 42 dní v pôste, posledným dňom Veľkého pôstu počítali piatok pred Lazárovou sobotou. Teda v piatok pred Lazárovou sobotou končí sa 40-denný pôst. Strastný (Veľký) týždeň sa do Svätej Štyridsiatnice nepočíta.

    Svätý a Veľký týždeň sa v byzantskom obrade považuje za „osobitný týždeň“ a nie je zahrnutý do štyridsaťdňového pôstu, ako to uvádza aj svätý Ján Zlatoústy: Konečne sme sa dostali na koniec Svätej Štyridsiatnice a s Božou pomocou sme dosiahli tento Veľký (Svätý) týždeň. Prečo tento týždeň nazývame Veľkým? Pre veľké a neopísateľné dobrodenia, ktoré  sa nám počas tohto týždňa dostali(porov. Homília na Genezis XXX, 1).

    Západná (Latinská cirkev) mala šesťtýždenné Veľkopôstne obdobie, nakoľko aj sobotu sa počíta do pôstnych dní; veľký pôst mal teda aj na Západe iba 36 dní. Aby sa dosiahlo plných 40 dní pôstu, Západná cirkev v 7. stor. pridala ešte štyri dni na začiatok pôstu.

    Západná cirkev začína svoje Veľkopôstne obdobie na Popolcovú stredu; Východná o dva dni skôr.

    Podľa byzantskej tradície sa pôstna disciplína skladá z troch samostatných častí:

    • telesný alebo vonkajší pôst, ktorý zahŕňa zdržiavanie sa určitých jedál, nápojov a zábavy, 
    • duchovný alebo vnútorný pôst, ktorý pozostáva zo zdržiavania sa „všetkého zla“ – hriechu,
    • duchovná obnova, ktorá sa dosahuje praktizovaním cností a dobrých skutkov.

    Telesný pôst, nazývaný aj asketický pôst, sa vyvinul najmä pod vplyvom mníšskej disciplíny a stal sa veľmi prísnym, ako to opisuje svätý Teodor Studita († 826): Počas Veľkého pôstu jeme len raz denne, okolo deviatej hodiny (t. j. o 15:00), pričom prijímame len suchú stravu a zeleninu bez oleja; nepijeme ani víno, s výnimkou soboty a nedele, keď smieme jesť aj ryby. Počas Veľkého (Svätého) týždňa zachovávame, nakoľko je to možné, úplný pôst bez vína a oleja až do noci (Svätej) soboty (porov. Chron. Katech. 9).

    Svätý Teodor, ktorý dodržiaval miernu mníšsku disciplínu, dáva nasledovnú radu: Čo sa týka množstva a kvality jedla, mal by si sa postiť toľko, koľko tvoje telo znesie (porov. Epistolár, 1. II, 135. list).

    Aby sa počas Veľkého pôstu vytvorila atmosféra modlitby, cirkevní Otcovia trvali na úplnej zdržanlivosti od všetkých druhov zábav, t. j. od hudby, tanca, večierkov počas Veľkého pôstu (porov. Homília proti opilcom, 1 – 2), a svätý Ján Zlatoústy karhal tých, ktorí sa počas Veľkého pôstu opovážili zúčastniť sa na konských dostihoch (porov. Homília na Genezis VI, 1).

    Duchovný alebo vnútorný pôst, ktorý je zdržanlivosťou od každého zlého (najmä od ťažkého hriechu) je najpodstatnejšou časťou pôstu. Svätý Ján Zlatoústy učil, že hodnota pôstu nespočíva ani tak v zdržanlivosti od jedla, ako skôr v upustení od hriešnych zvykov (porov. Homília o sochách III, 11).

    Svätý Bazil Veľký to vysvetľuje: Odvrátiť sa od každého zla znamená držať jazyk na uzde, potláčať hnev, potláčať zlé túžby a vyhýbať sa všetkým klebetám, klamstvám a nadávkam. Zdržiavať sa týchto vecí – v tom spočíva pravá hodnota pôstu!“ (Homília o Pôste II, 7). Toto je v súlade s prorokovým zvolaním: „Vráťte sa zo svojich zlých ciest a napravte svoje zlé skutky!“ (Jer 18, 11).

    Svätý Ján Zlatoústy odsudzuje bláznovstvo tých kresťanov, ktorí sa celý deň zdržiavajú jedla, ale nedokážu sa zdržať hriechu (porov. Homília na Genezis VI, 6). Všetci sme hriešnici a ak hovoríme, že v sebe nemáme hriech, klameme samých seba(1Jn 1, 8).

    Boží zákon nám predpisuje konať pokánie, pretože ak nebudeme činiť pokánie, všetci zahynieme(Lk 13, 3).

    Veľký pôst bol vždy osobitným obdobím pokánia a kajúcnych praktík, ktorými sa kresťania usilovali o zmierenie s Bohom a o odčinenie svojich hriechov. Bol to čas vyhradený na dôstojné splnenie si veľkonočnej povinnosti, ako to vysvetľuje svätý Ján Zlatoústy: V dávnych dobách mnohí kresťania prijímali sväté Tajomstvá (Kristovo telo a krv) bez patričnej prípravy a bez rozlišovania, najmä v deň ich ustanovenia (t. j. Svätý a veľký štvrtok). Vidiac veľkú škodu, ktorá plynie z nedbalého pristupovania k svätému prijímaniu, cirkevní Otcovia vyčlenili štyridsať dní (Veľkého pôstu) na modlitbu, počúvanie Božieho slova a účasť na bohoslužbách, aby sme po náležitom očistení srdca modlitbou, pôstom, almužnou, nočným bdením a spoveďou mohli s čistým svedomím pristúpiť k svätému prijímaniu čo najviac razy (porov. Homília proti Židom III, 4).

    Duchovná obnova, a to ​​praktizovaním cností a konaním dobrých skutkov, musí byť hlavným cieľom nášho pôstu, ako to naznačil svätý Bazil vo svojej homílii o pôste: Prijmite pôst ako skúseného vychovávateľa, ktorým nás Cirkev učí zbožnosti (porov. Homília o pôste II, 3).

    Cirkevní Otcovia trvali na tom, aby sa veriaci počas Veľkého pôstu zúčastňovali na pôstnych bohoslužbách, ktoré boli obohatené o dojímavé liturgické hymny, kajúcne modlitby a poklony. Jedna taká kajúcna modlitba s poklonami, pripisovaná svätému Efrémovi († 373), sa dodnes používa v našich chrámoch. 

    Špeciálne pôstne kázne sa prednášali každú noc počas Veľkého pôstu (porov. sv. Ján Zlatoústy, Homília na Genezis XI, 3) a nabádali veriacich, aby zomreli hriechu a žili Bohu v Kristovi Ježišovi(Rim 6, 11). 

    Pôstne obdobie je teda v prvom rade milostivým obdobím pokánia a pokánie je túžba po oslobodení sa od svojich slabostí a nedokonalostí, snaha dať si do poriadku svoje vzťahy s Bohom a blížnymi.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkathe.sk/zivot-farnosti/velky-post-u-greckokatolikov/.

  • Veľký pôst

    Veľkopôstny liturgický program

     

    PONDELKY

    17.30 – Veľkopôstná večiereň s poklonami

     

    STREDY a PIATKY

    17.30 – Liturgia vopredposvätených darov

     

    SOBOTY (4/3, 11/3, 18/3 zádušné soboty)

      8.00 – sv. liturgia

    17.30 – Veľká večiereň

    19.00 – V tichu pred Pánom – tichá adorácia

     

    NEDELE

      8.00 a 10.30 – sv. liturgia Bazila Veľkého

    15.00 – Veľkopôstná večiereň s poklonami

    – – –

    V PRVOM TÝŽDNI VEĽKÉHO PÔSTU

    PONDELOK, UTOROK, STREDA, ŠTVRTOK

    21.00 – Kajúci kánon sv. Andreja Krétskeho s poklonami

     

    PIATOK

    17.30 – Liturgia vopredposvätených darov a požehnanie kolivy

    – – –

     

    NIEČO HODNOTNÉ

     

    Filmový seriál „Vyvolení“

    Ak máte záujem o zasielanie jednotlivých epizód každý utorok, štvrtok, sobotu a nedeľu, môžete sa prihlásiť na tomto linku: https://forms.gle/zLd6m6xQaU8wyHrs5

    Seriál je so slovenskými titulkami.

    Ponúkame vám aj jednotlivé texty zamyslení na každý deň inšpirovaných týmto seriálom.

     

    Veľký pôst – Cesta k Pasche

    Ponúkam vám link na knihu významného a uznávaného pravoslávneho liturgistu Alexandra Shmemanna. Táto kniha mne osobne pomáha už viac ako 25. rokov vnímať liturgicko-duchovný význam Veľkého pôstu z hľadiska byzantského kresťanstva. http://www.rodon.cz/admin/files/ModuleKniha/820-A.pdf

     

    Bazil Veľký: O pôste

    Na tomto linku máte homíliu sv. Bazila Veľkého „O pôste“, ktorú preložil náš farník Tomáš Pešek. https://grkat.nfo.sk/Texty/bazil-velky-o-poste.pdf

     

    Vo Veľkom pôste sa riadime nasledujúcou pôstnou disciplínou:

    * Začiatok V.P. (pondelok 20/2) Zdržanlivosť od mäsa, mlieka a vajec s pôstom

    * Stredy a piatky V.P. – Zdržanlivosť od mäsa

    * Celá sv. Štyridsiatnica (V.P.) – Zakázaný čas

    Čo to znamená?

    • Zdržanlivosť znamená nejesť vymenované pokrmy, a to vrátane jedál, ktoré ich obsahujú. Zdržanlivosť zaväzuje od 7. roka veku do telesnej smrti.
    • Pôst znamená nejesť; pripúšťa sa však najviac dvakrát za deň malé občerstvenie (trocha jedla) a najviac raz za deň sa najesť dosýta, najlepšie po večernej bohoslužbe, respektíve po 15. hodine. Pôst zaväzuje od 14. do 60. roka veku. Pôst a zdržanlivosť nezaväzujú chorých ľudí, tehotné a dojčiace ženy, ďaleko cestujúcich (myslí sa aspoň 4 hodiny cesty), ťažko pracujúcich a spoločne sa stravujúcich (ak nemajú možnosť výberu).
    • Zakázaný čas – znamená zákaz hlučných zábav (napríklad diskoték) a obmedzenie takých televíznych programov, počítačových hier, internetových stránok a podobne, ktoré narúšajú kajúci charakter daného obdobia.

    Príspevok Veľký pôst je zobrazený ako prvý na Pokrov.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://pokrov.sk/farske-oznamy/velky-post/.

  • PROGRAM BOHOSLUŽIEB 12. 2. – 18. 2. 2024

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://www.telgartfara.sk/program-bohosluzieb-12-2-18-2-2024/?utm_source=rss&utm_medium=rss&utm_campaign=program-bohosluzieb-12-2-18-2-2024.

  • Veľký pôst pre deti

    Príspevok Veľký pôst pre deti je zobrazený ako prvý na Pokrov.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://pokrov.sk/zivot-vo-farnosti/velky-post-pre-deti/.

  • Kňazstvo a manželstvo

    Pre západné kresťanstvo možno dilema, nie však pre východné kresťanstvo. Je možné vnímať veľký rozruch na pozadí výrokov niektorých vysokých predstaviteľov cirkvi nielen o požehnávaní homopárov, ale aj smerom k celibátu v západnej cirkvi. A aj istú  paniku v niektorých konzervatívnych kruhoch západnej cirkvi. Dá sa to prirodzene pochopiť.

    Východné cirkvi však neriešia ani sa nezapájajú do týchto  problémov. Učenie i zákony východných cirkvi sú jednoznačné. A čo sa týka stavu kňazstva, tradícia východných cirkví od počiatku vnímala ako podstatný vzťah človeka k Bohu, ako vyjadril aj sv. Ján Zlatoústy, učiteľ Cirkvi, a jeden z najväčších otcov staroveku. Poukázal na to, že bez ohľadu, či je niekto v mníšskom stave, alebo ženatý, vydatá, všetci sú povolaní stúpať na ceste k Bohu a vidieť v tom povolanie, ktoré všetkých volá k svätosti. Niet výnimky, hovorí sv. Ján.  Preto aj prvé storočia Cirkvi sa neriešili ženatí pápeži, biskupi či kňazi. A mnohí z nich boli mučeníci. Východné cirkvi ustanovili mníšsky stav pre biskupov, ale pre kňazov bolo možno vstúpiť do mníšskeho stavu alebo aj manželstva, a tak to zostalo dodnes. Je tu slobodná voľba vybrať si jeden z týchto stavov. Pre gréckokatolíkov to ešte bol navyše do tretice aj celibátny stav podľa vzoru západnej cirkvi.

      Západná cirkev zaviedla povinný celibát pre kňazov až od druhého tisícročia.

    Problém je, ak obhajoba celibátu sa spája s útokom na manželstvo, ktoré je sviatostné, a ktoré v spojení s kňazským stavom je výnimočným príbehom. Nie exkluzivity, ako to radi vidia na západe v spojení s celibátom, ale ako výnimočnú službu pre Boží ľud. Má veľké ovocie, ktoré platí rovnako pre mníšsky, príp. celibátny ale aj manželský stav. Prináša veľké a vzácne  svedectvá, ale môžu byť vo všetkých troch možnostiach aj problémy.  A to ľudského faktoru i pádov. Ale v tomto svete zápasov je to súčasť reality.

    Nižšie zaslaný list je reakciou na článok redaktora Branislava Michalku,/odoslaný do redakcie www.christianitas.sk/ ktorý v problematike celibátu na západe začal spájať tému s východnou tradíciou ženatých kňazov a to útočným, nešťastným,  a vyfabulovaným spôsobom.

    Dr. Štefan Kopčák

    Vážený pán Michalka!

    Tak úbohý a nízky článok som už dlho nečítal. Možno v progresivisticko-liberálnom prostredí.  Ak západné kresťanstvo sa zmieta v smrteľných kŕčoch, potrebuje si kopnúť do východných cirkví? Asi áno. To, že neporiadok, chaos v západnej cirkvi spôsobuje vrásky viacerým konzervatívcom, čo s tým má spoločné východná cirkev? Práve východné cirkvi dnes vydávajú veľké svedectvo v Sýrii, Iraku a mnohých miestach, kde musia osvedčiť svoju vieru v tvrdých podmienkach prenasledovania. A to celé rodiny.

    Ak sa týka gréckokatolíckych cirkví v našich končinách, spomeniem len názor bývalého rektora Katolíckej univerzity v Ružomberku profesora Tadeusza Zasepu, ktorý sa na margo manželiek gréckokatolíckych kňazov vyjadril slovami: „Také hrdinstvo, vernosť a obetu manželiek kňazov počas prenasledovania komunizmu cirkev nesmie nikdy zabudnúť.“ Zrejme Vám nič nehovoria 50-te roky, keď bola prevažná časť gréckokatolíckych kňazov, okrem tých  väznených, deportovaná pre vernosť Cirkvi do vyhnanstva v Čechách s celými rodinami. Vydávala nesmierne svedectvo.

    Manželstvo  vo východných cirkvách sa nazýva korunováciou. Je mystériom, veľkým tajomstvom, ako o ňom píše aj apoštol sv. Pavol. Je znakom lásky Boha Stvoriteľa, a jednoty človeka ako muža a ženy. To, že západné kresťanstvo tomu dalo časom asi iný,  prevažne sexuálny význam, je iný problém. Z Vašich slov to totiž tak vyplýva. My vám, vy nám. Budeme si tolerovať hriešky. Aké prízemné. Ak človek chce žiť v hriechu, tak bude tak žiť. Nový život sa rodí z milosti. Áno -exempla trahunt. Ale nie stav, ale svätosť priťahuje, či v celibáte, alebo sviatosti manželstva.  Alebo ešte inak. V akom stave je potom celibát na západe, ako priťahuje, keď západné kedysi kresťanské krajiny dnes vykazujú smrteľnú agóniu. Manželstvo nijako neprekáža kňazstvu, tak ako to vyjadril pravoslávny kňaz sv. Ján Kronštandský, ktorý mal manželku, a množstvo zázrakov je známych z jeho života. Povedal: Miluj Boha celým srdcom! Prečo celým srdcom? Pretože ho Boh stvoril pre seba , aby v ňom žil. Mať rozdelené srdce, je krajne nebezpečné a škodlivé, lebo ľahko do neho môže vstúpiť duch zla, ktorý nás chce neustále pohltiť.“(J.Kronštandský.Muj život v Kristu. 2014) Manželstvo nerozdeľuje srdcia, ani v kňazstve. Rozdeľuje ho len láska k svetu a hriechu. Bolo by veľa takýchto, ale aj iných príbehov. Áno, sú aj problémy v tomto západnom už skôr bývalom kresťanskom svete, v útokoch proti rodine, v ekonomickom obmedzovaní, a iných reáliach života, ale čo sú oproti tomu, keď za oslavou exkluzivity celibátu je záplava škandálov, v pedofílii, homosexuálnych vzťahoch a to aj medzi kardinálmi /viď kardinál Mc Carrick/ Týmto neznižujem stav celibátu, to vôbec nie,  iba ho nepovažujem za exkluzivitu, za hrdinské zdržiavanie pohlavnosti ap. Je to iba voľba stavu, ako žiť  Bohu. Tu len  podotýkam, že východné cirkvi majú dva vznešené stavy zasväteného Bohu – manželstvo a mníšsky život, u gréckokatolíkov aj celibát. V úplnej slobodnej voľbe ku kňazstvu. A v úplnej harmónii a dôstojnosti. Čítať tie vykonštruované debaty v kňazských rodinách, je hlboko pod úroveň aj mierne inteligentného človeka. Vy asi veľa viete podľa porekadla jedna baba povedala. Ale život je oveľa komplikovanejší. A možno ešte čosi. Jeden mních to povedal slovami. Človek sa môže správať ako včela alebo ako mucha. Ak sa človek správa ako včela, ktorá je veľmi užitočná, zbiera nektár pre med, vidí a hľadá len to pekné.  Ale mucha je dobiedzavá a ide prevažne na hnojisko. Ja poznám úžasné príklady veľkých obiet gréckokatolíckych rodín. Ale sú aj muchy, ktoré hľadajú niečo škandalózne. Asi tak, ako vy, bez urážky, v kňazských manželstvách. Trochu súdny a slušný človek by sa za celý ten článok hneď ospravedlnil.

    Teda – nechajte láskavo na pokoji východnú cirkev, riešte si svoje traumy a problémy na svojej pôde. Východná cirkev má čo ukázať po dvoch tisícoch rokoch aj so ženatými kňazmi aj tými neženatými i dnes. A nerieši západnú cirkev, má svoje vlastné poslanie i dnes vo vzťahu ku Kristovi a spoločenstvu kresťanov, ktorí sú jej zverení. Každý má svoj uhol pohľadu, hoci niekedy poriadne pokrivený, ale prosím, riešte si to na svojej vlastnej strane. Tej budete zrejme rozumieť viac.       

     S pozdravom Dr Kopčák

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://farnostdavidov.org/knazstvo-a-manzelstvo/.

  • Katechéza k aliturgickým dňom (3)

    TRETIA ČASŤ KATECHÉZY K ALITURGICKÝM DŇOM

    SYROPÔSTNA NEDEĽA

    Drahí bratia a sestry,

    dnešná nedeľa má názov o vyhnaní Adama z raja. Tento názov skutočne sumarizuje celú prípravu na Veľký pôst. Doteraz sme sa dozvedeli, že človek bol stvorený pre raj, pre poznanie Boha a spoločenstvo s Ním. Hriech však zbavil človeka tohto požehnaného života a jeho existencia na Zemi je vyhnanstvom. Kristus, Spasiteľ sveta, však otvára bránu raja každému, kto Ho nasleduje a Cirkev, odhaľujúc nám krásu Jeho kráľovstva, robí z nášho života putovanie k nebeskému domovu. Tak sa na začiatku Veľkého pôstu podobáme Adamovi. Práve Veľký pôst je cestou oslobodenia človeka spod nadvlády hriechu. Táto cesta má svoje úrovne alebo lepšie povedané stupne, ktoré sa nám odkrývajú v evanjeliu, ktoré dnes počúvame.  

    Prvým stupňom je postenie. Ide o odmietnutie všetkých túžob a vášní, ktoré človek má kvôli svojej padlej prirodzenosti. V každom prípade, ak chceme, aby bol náš pôst účinný, nesmie byť pokrytecký a vystatovačný. Sme pozvaní postiť sa tak, „aby nie ľudia videli, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti“.

    Druhým stupňom je odpustenie. Hlavným tromfom hriechu je rozdelenie, neláska, nenávisť… Preto prvým prelomom tejto pevnosti hriechu je odpustenie – návrat k jednote, vzájomnosti, láske. Odpustiť znamená vložiť medzi mňa a môjho „nepriateľa“ nekonečnú Božiu lásku. 

    Práve dnešná večiereň, ktorou sa liturgicky začína Veľký pôst, je veľmi nádherným vyjadrením zmyslu celého pôstu. Začína vo svetlom rúchu ako slávnostná večiereň, ale prokimenom, ktorý vo východnej tradícii ohlasuje koniec predošlého liturgického dňa a začiatok nového, Cirkev ohlasuje začiatok Veľkého pôstu žalmovým nárekom: „Neodvracaj svoju tvár od svojho služobníka, veď, hľa, trpím; čím skôr ma vypočuj. Príď ku mne a zachráň ma“. Tu stojíme ako nahý Adam pred Bohom, pred slávou a krásou Jeho kráľovstva. Uvedomujeme si, že do neho patríme, že nemáme iný domov, inú radosť, iný cieľ. Tiež si ale uvedomujeme, že sa momentálne nachádzame mimo neho, v tme a smútku hriechu, a preto smútime. A nakoniec, uvedomujeme si aj to, že iba Boh nám môže pomôcť v našom zármutku, že iba On môže vyliečiť našu dušu. A cesta, ako prísť znova naspäť k Bohu je cesta Veľkého pôstu, po ktorej sa dá kráčať jedine pravým pokáním. 

    Cieľom tejto duchovnej cesty je Pascha – sviatok nad sviatkami a slávnosť nad slávnosťami – ako sa spieva vo veľkonočnom kánone. Východná cirkev vo svojej liturgii silne zdôrazňuje paschálny aspekt Veľkého pôstu. Pascha a Veľký pôst sú so sebou úzko spojené, jedno bez druhého nemôže existovať, lebo celý liturgický život východnej cirkvi, nie je iba čas Veľkého pôstu, je skoncentrovaný a točí sa okolo Paschy. To je aj dôvodom, prečo sa od pondelka do piatka čítajú state z knihy Genezis, knihy Prísloví (VPD a večierne) a z knihy proroka Izaiáša (6. čas). Ide o biblický rozmer bohoslužieb, na ktorý sa počas pôstu kladie dôraz. Čítaním Starého zákona sa akoby vraciame do času pred Kristom, do postavenia človeka, ktorý ešte čakal na naplnenie časov v Kristovi. Počúvame históriu spásy počnúc Adamom, Abrahámom a Izákom. Počúvame o tom, ako si Boh pripravoval spásu svojho ľudu. Nielen Izraela ako vyvoleného národa, ale pripravoval si spásu každého jedného z nás, lebo on si nás vyvolil ešte v lone matky. Aj keď my už žijeme čas po Kristovi, boli sme v ňom pokrstení, hriechom sa vraciame naspäť do starých čias. Veľký pôst je obdobím, kedy sa aktualizuje tento aspekt Cirkvi, jej života ako očakávania a putovania. Preto tu Starý zákon nadobúda celý svoj význam, nielen ako kniha proroctiev, ktoré sa vyplnili, no i ako kniha o človeku a celom stvorení na jeho ceste k Božiemu kráľovstvu. Kniha Genezis poskytuje akýsi základný rámec viery Cirkvi. Obsahuje príbeh stvorenia, pádu a nakoniec prisľúbenie a začiatok spásy prostredníctvom Božej Zmluvy s Jeho vyvoleným ľudom. Vyjadruje tri základné dimenzie viery Cirkvi v Boha ako Stvoriteľa, Sudcu a Spasiteľa. Odhaľuje korene kresťanského chápania človeka ako takého, ktorý bol stvorený na obraz a podobu Božiu, ktorý odpadol od Boha, no ktorý napriek tomu zostáva objektom Božej lásky, starostlivosti a konečnej spásy. Ďalej kniha Genezis objasňuje zmysel histórie ako histórie spásy, ktorá smeruje ku Kristovi a napĺňa sa v Ňom. Zvestuje tajomstvo Cirkvi prostredníctvom obrazov a faktov Božieho ľudu, Zmluvy, Archy atď. 

    Izaiáš je najväčším zo všetkých prorokov a čítanie jeho knihy počas Veľkého pôstu sa koná v zmysle širšieho a hlbšieho poodhalenia veľkého tajomstva spásy skrze Kristovo utrpenia a obetu. Nakoniec Kniha Prísloví je zosobnením etického učenia Starého zákona, morálneho zákona a múdrosti, bez akceptovania ktorých človek nemôže pochopiť svoje odcudzenie sa Bohu, a preto ani nie je schopný čo len začuť radostnú zvesť o odpustení cez lásku a milosť. 

    Biblia nie je súhrnom dogmatických tvrdení, ktoré sa majú akceptovať a pripomínať raz a navždy, ale je to živý hlas Boha, ktorý nás znova a znova oslovuje a vedie stále hlbšie k nevyčerpateľnému bohatstvu Jeho múdrosti a lásky. 

    Priam tragédiou v Cirkvi je ignorancia Svätého písma, zvlášť Starého zákona niektorými kresťanmi, a čo je ešte horšie, naša ozajstná ľahostajnosť voči nemu. To, čo bolo pre otcov a svätých nekonečnou radosťou, záujmom, duchovným a intelektuálnym rastom, je dnes pre mnohých starožitným textom, bezvýznamným pre ich život. A preto snáď spoločne s obnovením ducha a zmyslu Veľkého pôstu dúfame, že sa obnoví aj túžba po Svätom písme ako pravej duchovnej potrave a spoločenstve s Bohom. Nech cesta, na ktorú sa počas Veľkého pôstu vydávame, je sprevádzaná Božím slovom skrze jednotlivé bohoslužby, čítania i slová duchovných otcov. 

    Drahí bratia a sestry. Nech tento čas Veľkého pôstu je vyjadrením ozajstnej túžby po pokání a po zjednotení s Bohom aj vďaka tomu, že sa začíname prikláňať k východnej tradícii aliturgických dní. Pozývame vás otvoriť si srdcia, nechať sa premieňať atmosférou bohoslužieb a objaviť v nich nekonečnú hĺbku a krásu, ktorú nám Cirkev, naša Matka, odhaľuje a čím nás štedro obdarúva v tomto požehnanom období veľkopôstnej jari.  

    Príspevok Katechéza k aliturgickým dňom (3) je zobrazený ako prvý na Pokrov.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://pokrov.sk/zamyslenia/katecheza-k-aliturgickym-dnom-2-2/.

  • Farské oznamy 11.2.2024

    Dnes zbierka na podporný fond.

    Liturgický program bude tento týždeň iný a pestrý, lebo nielen začíname Veľký pôst, ale budeme sláviť aj Národný týždeň manželstva, aby sme podporili a pomohli kresťanským manželom prežívať ich povolanie v manželstve.

    Dnes o 15.00 hod. je pôstna večiereň so vzájomným zmierením. Po nej asi o 15.30 hod. pozývame manželov do kláštora na prednášku manželov Lukačovcov: „Potrebné vitamíny pre vzťah“ s následnou diskusiou. Vstup voľný.

    V pondelok je nielen prísny pôst (ďalej to bližšie vysvetlím), ale aj plne aliturgický deň. Ráno o 7.00 hod bude utiereň a večer o 18.00 večiereň a po nej časť Kajúceho kánona sv. Andreja Krétskeho. Je potrebné si priniesť brožúrky Moja modlitba. Knihy na utierne i večierne budú v cerkvi k dispozícii.

    Utorok a štvrtok sv. liturgie ako obvykle ráno 6.30 a večer 18.00 hod. V utorok bude po večernej sv. liturgii aj Akatist požehnania rodín. Vo štvrtok po večernej sv. liturgii budú kňazské žehnajúce modlitby, zvlášť pre manželov. V stredu a v piatok budú liturgie vopred posvätených darov. V Stredu pre liturgiou bude novéna k MUP, keďže prežívame 100 rokov jej verejnej úcty. Po liturgii pozývame manželov na filmový večer. A v piatok po Liturgii vopred posvätených darov bude adorácia pre manželov a za manželov. V piatok pred Liturgiou 17.20 je krížová cesta rodín. A v sobotu po večernej sv. liturgii pozývame manželov na manželský večer spojený s manželským dialógom hravou formou. Program Národného týždňa manželstva v našej farnosti je vo vitrínke ako aj na internete.

    Počas tohto Veľkého pôstu budeme mať aj aliturgické dni a to v pondelok, stredu a v piatok. Jednou zo základných charakteristík Veľkej štyridsiatnice v byzantskej tradícii sú aliturgické dni. Sú to dni, kedy sa neslávi Božská liturgia. V minulosti boli aliturgické dni pre rozličné okolnosti zanedbávané. Ich dôležitosť a pozvanie k ich znovuobjaveniu zdôrazňujú viaceré dokumenty učiteľského úradu Cirkvi ako aj naši pastieri biskupi. K všeobecnému praktizovaniu aliturgických dní na území prešovskej archieparchie sa dopracujeme postupne. Treba už začať robiť prvé kroky. K zavedeniu aliturgických dní nás pozýva aj nový arcibiskup a metropolita Jonáš, keď nám poslal toto pastoračno-liturgické usmernenie.

    Pripomenutie Pôstnej disciplíny Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku V pondelok je začiatok Svätej štyridsiatnice a je zdržanlivosť a pôst zároveň, čo znamená zdržanlivosť od mäsa, mlieka a vajec spojená s pôstom. Tak ako aj na Veľký piatok. Zdržanlivosť znamená nejesť vymenované pokrmy, a to vrátane jedál, ktoré ich obsahujú. Zdržanlivosť zaväzuje od 7. roka veku do smrti. Zdržanlivosť od mäsa je vo Veľkom pôste aj v stredy počas Štyridsiatnice, nielen piatky. Pôst znamená nejesť; ale pripúšťa sa najviac dvakrát za deň malé občerstvenie (trocha jedla) a najviac raz za deň sa najesť dosýta, najlepšie po večernej bohoslužbe, respektíve po 15. hodine. Pôst zaväzuje od 14. do 60. roka veku. Sú však aj výnimky: Pôst a zdržanlivosť nezaväzujú chorých ľudí, tehotné a dojčiace ženy, ďaleko cestujúcich (myslí sa aspoň 4 hodiny cesty), ťažko pracujúcich a spoločne sa stravujúcich (ak nemajú možnosť výberu). Zakázaný čas: zaväzuje iba počas celej Štyridsiatnice a znamená zákaz hlučných zábav (napríklad diskoték) a obmedzenie takých televíznych programov, počítačových hier, internetových stránok a podobne, ktoré narúšajú kajúci charakter daného obdobia.

    Víkend 1-3. marca robíme pôstnu duchovnú obnovu v kláštore. Vedie ju o. Pavol Tomko, takže hlásiť sa môžete u neho priamo. Je to výborný prostriedok na lepšie prežívanie Veľkého pôstu.

    V piatok o 19.30 hod. je stretnutie kantorov v kláštore. V sobotu v chráme o 15.00 hod. je stretnutie rodičov a detí pripravujúcich sa na slávnostné sv. prijímanie.

    Vzadu sú naše knihy z Vydavateľstva Misionár ako aj ikona MUP. Môžete si ich zakúpiť.

    Prežívame výročie 100 rokov verejnej úcty k ikone MUP. Môžete si ju osobitne uctiť týždennou návštevou putovnej ikony MUP vo vašej rodine. Zapisuje sa v sakristii, február a marec je už obsadený. Pozývame aj na ustavičnú novénu k MUP, ktoré sú každú stredu v našej cerkvi.

    Môžete nás podporiť svojimi 2% z daní, tlačivá sú vzadu.

    Počas Veľkého pôstu pozývame mužov na týždenné nedeľné stretnutia v kláštore a spoločné mužské prežívanie tohto intenzívneho času pokánia a pôstu. Prvé stretnutie bude dnes o 19.15 hod. v kláštore. Pôjde o 8 spoločných stretnutí a 40 dní asketického úsilia, ktoré majú posilniť mužskú identitu a spiritualitu, voviesť do sveta Biblie a modlitby. Ste srdečne pozvaní!

    Spoločenstvo Extrémnej Krížovej Cesty – Stropkov, Vás pozýva dňa: 22. 3. 2024, na možnosť prežitia krížovej cesty v celonočnej modlitbe, pri náročných podmienkach, kde účastníci rozjímajú pri 14tich zastaveniach. Extrémna Krížová Cesta sa začína večernou svätou omšou o 18:00 hodine v Stropkove, v rímskokatolíckom kostole.Tohto roku sa uskutoční v našom okrese po prvýkrát. Celkovo sa na Slovensku koná už na 22 trasách.Cieľom je siahnuť na dno svojich síl a zažiť Božiu prítomnosť. V Extrémnej Krížovej Ceste, ide o prekonanie vlastnej komfortnej zóny a odhodlanie prijať ťažkú výzvu a byť tu pre druhých. Má povzbudiť ľudí k zmene svojho doterajšieho spôsobu života. Registračný link, ako aj všetky potrebné informácie nájdete na webovej stránke: www.ekc.sk ako aj na facebookovej stránke: Extrémna Krížová Cesta – Slovensko a Extrémna Krížová Cesta – Stropkov

    Správca gréckokatolíckej farnosti Pakostov o. Maroš Sejka nás žiada o finančnú pomoc pre chrámy v Pakostove a Ruskej Kajni, lebo ich chcú opravovať po minuloročnom zemetrasení. Na nástenke je plagát, ako ich môžete podporiť.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grekat-farnost-stropkov.sk/farske-oznamy-11-2-2024/.

  • (no title)

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://strazske.wordpress.com/2024/02/11/1239/.

  • Gorazd 04

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://strazske.wordpress.com/2024/02/11/gorazd-04-3/.

  • Solún 07

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkattv.wordpress.com/2024/02/11/solun-07-2/.

  • Pozývame Vás na Spevy z Taizé

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://strazske.wordpress.com/2024/02/10/pozyvame-vas-na-spevy-z-taize/.

  • BOWLING pre manželov

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkat-sekcov.sk/bowling-pre-manzelov/.

  • Mt 6, 14-21 Syropôstna nedeľa.

    Bratia a sestry!

    Slová odpustenie, pôst, poklad a srdce nám v dnešnú poslednú nedeľu pred Veľkým pôstom, predkladá evanjelista Matúš. Zamyslíme sa nad ich obsahom.

    Odpustenie: Ak chceme nastúpiť na cestu pôstu, v prvom rade musíme poprosiť Boha o odpustenie svojich hriechov a zároveň odpustiť tým, ktorí nám ublížili. Ako dobre vieme, na záver večierne v dnešnú Syropôstnu nedeľu sa koná hlboký a dojímavý obrad vzájomného odpustenia a zmierenia. Preto sa táto nedeľa volá aj Nedeľou odpustenia. Obrad pochádza zo starobylej mníšskej praxe, keď mnísi odchádzali na celý pôst do púšte. Ich odchod pripomínal aj vyhnanie z raja. Tento znak vzájomného zmierenia medzi sebou navzájom vystihuje podstatu odpustenia previnení, ktoré máme jeden voči druhému, aby aj nám boli odpustené naše hriechy tak, ako sa o to modlíme v modlitbe Otče náš: “a odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom“.

    Postoj vzájomného zmierenia nás hlbšie vovádza do pravdy o sebe samom a je zároveň možnosťou v pokore sa skloniť a prosiť o odpustenie, uvedomujúc si svoje vlastné hriechy a slabosti. Ak chcem, aby mne bolo odpustené, potrebujem aj ja odpustiť tomu, kto mi ublížil. Iba tak môžem začať konať pravé pokánie, ku ktorému nás pozýva Boh práve v období pôstu.

    Pôst: Podľa dekrétu z roku 1969 sa počas pôstu máme zdržiavať od mäsa, hlučných zábav a na začiatku pôstu od mäsa, mlieka,  a vajec. Avšak neostaňme iba pri tom, ale príjmime tento čas ako čas obrátenia a slobody. Aj samotného Ježiša viedol Duch Svätý na púšť, aby sa tam podrobil skúške slobody. On bude pred nami a s nami celých štyridsať dní.

    Nech je pôst pre nás aj časom na zastavenie sa v modlitbe. Ježiš nám dnes hovorí: „Nebuďte zamračení ako pokrytci. Znetvorujú si tvár, aby ľudia videli, že sa postia“ (Mt 6,16). Nech skôr vidno na tvárach radosť, nech je cítiť vôňu slobody a nech sa otvárame láske, ktorá robí všetko novým. Táto zmena nech sa deje u všetkých kresťanov.

    Poklad: Obdobie pôstu je aj časom, ktorý nás vedie k tomu, aby sme uvažovali – nad prioritami svojho života, nad tým, čo obstojí a čo obstáť nemôže, a čo je naším pokladom. Čas pôstu, do ktorého vstúpujeme, pred nás kladie závažnú otázku: Kde chceš, aby bolo tvoje srdce? Môže byť pre srdce kresťana – jeho bytosť ako takú – azda lepšie miesto, než pri samotnom Bohu v nebi? Na prvých stránkach Svätého písma čítame o tom, že Boh stvoril človeka, aby mal s ním spoločenstvo – vzťah lásky – Boh s človekom a človek s Bohom. Naše miesto je teda pri Bohu, nie ďaleko od Neho, či bez Boha. Toto bol prvotný Boží stvoriteľský a dobrý plán.

    A to istý čas aj platilo, až kým to niekomu nezačalo vadiť. On (zlý) sa postaral o to, aby táto harmónia vzťahu na úrovni Boh – človek a človek – Boh viac nefungovala. Nuž a potom ako prví ľudia upadli do hriechu, ich srdce i miesto zrazu bolo inde. Ale už aj vtedy, keď Boh nad prvými ľuďmi a nad hadom – pokušiteľom vyniesil svoj verdikt, vo svojej láske k človeku pripravuje plán pre návrat ľudského srdca k sebe. Je to plán spásy a záchrany hriešneho ľudského srdca.

    Pôst – nech nie je pre nás iba časom obmedzovania sa v stravovacích návykoch, či zábavách. Čas pôstu, do ktorého vstupujeme, nás pozýva k väčšiemu a pravému pokladu, ktorý si máme zhromažďovať v nebi. Je to poklad viery a dôvery v Boha. Poklad pokory a bázne pred Bohom. Poklad poslušnosti voči Bohu a lásky k nemu i k blížnemu. Poklad odpustenia, zmilovania sa nad druhým, tolerancie a vďačnosti. Je to poklad, ktorý nám otvára brány večnosti. Poklad, ktorý pretrvá naveky.

    Drahí bratia a sestry, prajem nám všetkým, aby počas tohto pôstneho obdobia naše srdcia boli na strane Boha. Toho, ktorý nám život nielen daroval, ale ho aj udržiava. Pôstom vyznávame, že nežijeme iba z pozemského chleba, ale predovšetkým z toho, čo nám Boh bez akýchkoľvek našich zásluh daruje. To znamená, že žijeme v prvom rade z Jeho lásky, odpustenia našich vín a z nádeje večného života. Žijeme, lebo to On sám tak chce. On je náš poklad, ktorého sa má držať naše srdce.

    Prajem si, aby čas pôstu, ktorý z Božej milosti smieme nanovo prežívať, nám dopomohol k tomu, aby sme viac, ako po pozemských pokladoch, túžili po večných – nebeských.  „Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce.“ (Mt. 6, 21)

     

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkatnr.sk/homilie/mt-6-14-21-syropostna-nedela/.

  • PROGRAM BOHOSLUŽIEB 5. 2. – 11. 2. 2024

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://www.telgartfara.sk/program-bohosluzieb-5-2-11-2-2024/?utm_source=rss&utm_medium=rss&utm_campaign=program-bohosluzieb-5-2-11-2-2024.

  • Farské oznamy 4.2.2024

    Liturgický program je tento týždeň ako obvykle.

    Vzadu je februárové číslo časopisu Misionár. Časopis na voľný predaj je vzadu a v sakristii je pre predplatiteľov. Je tam ešte aj stolový kalendár. Ponúkame Vám, aj naše knihy z Vydavateľstva Misionár ako aj menšiu ikonu MUP.

    Na sviatok Stretnutia Pána sme začali v našej farnosti sláviť 100 rokov verejnej úcty k ikone Matky ustavičnej pomoci. Prvé tri ikony už tento týždeň putujú po rodinách, ktoré o to majú záujem. Ďalší záujemci sa môžu zapísať v sakristii a vybrať si nejaký týždeň (možno týždeň narodenín jedného z členov rodiny alebo iné rodinné výročia). Prítomnosť Matky ustavičnej pomoci je príležitosťou na spoločnú rodinnú ako aj osobnú modlitbu. Veríme, že ona nám prináša Krista aj dnes a hlavne živú vieru v Boha a utuží naše vzťahy vo farnosti.

    Počas Veľkého pôstu pozývame mužov na týždenné nedeľné stretnutia v kláštore a spoločné mužské prežívanie tohto intenzívneho času pokánia a pôstu. Prvé hodinové stretnutie bude už túto nedeľu o 19.15 hod. v kláštore. Pôjde o 8 spoločných stretnutí a 40 dní asketického úsilia, ktoré majú posilniť mužskú identitu a spiritualitu, voviesť do sveta Biblie a modlitby. Ste srdečne pozvaní!

    Od budúcej nedele budeme sláviť v našej farnosti národný týždeň manželstva. Začíname prvou veľkopôstnou večierňou s poklonami sv. Efréma Sýrskeho a vzájomným zmierením o 15.00 hod. v cerkvi a po nej bude prednáška pre manželov – „Potrebné vitamíny pre vzťah“ a budú to viesť manželia Lukačovci, prednáška bude nakoniec spojená aj s diskusiou. Program Národného týždňa manželstva v našej farnosti je vo vitrínke ako aj na internete.

    Na budúcu sobotu 10.2. pokračuje kurz Alfa pre mladých v suteréne chrámu o 19.30 hod., využite túto šancu zapojiť sa do zaujímavého projektu, lebo po tomto stretnutí to bude už len uzavretý okruh ľudí, ktorí majú záujem pokračovať.

    V pondelok 12. februára začína v našej cirkvi Veľký pôst a začína sa aliturgickým dňom. Každý pondelok vo Veľkom pôste bude aliturgický, čiže sa nebude sláviť sv. liturgia, ale ráno bude utiereň o 7.00 hod. a večer o 18.00 hod. pôstna večiereň. Pozývame aj na tieto tradičné modlitby našej cirkvi.

    Na budúcu nedeľu je zbierka na podporný fond.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grekat-farnost-stropkov.sk/farske-oznamy-4-2-2024/.

  • Aliturgické dni

    (katechéza k špecifikám pôstnych dní v byzantskom obrade)

    Pôstne obdobie je v prvom rade milostivým obdobím pokánia! Pokánie nie je iba vymenovaním hriechov alebo uznaním viny, ale je to  predovšetkým návratom k Otcovi, od ktorého sme hriechom odcudzení. Tento návrat však musí sprevádzať túžba vrátiť sa, znova získať to, čo som stratil – otcov dom a jeho prítomnosť. Cirkev nás postupne chce viesť po tejto ceste k Pasche nielen v čase pôstu a prípravy na Paschu ako sviatok, ale v oveľa väčšej miere nás sprevádza k osobnej Pasche každého jedného z nás. K Pasche, ktorá je pre človeka prechodom zo smrti do života – prechodom, ktorý je možné uskutočniť jedine skrze Ježiša Krista.

    Odlúčenie od Boha, ktoré nastáva v hriechu, v naviazanosti na materiálne veci, na vášne atď., vovádza človeka do smútku, do žiaľu za stavom úplného naplnenia Kristovým duchom. Stavom, ktorý zodpovedá krstnej milosti, ktorú vyjadruje apoštol Pavol: „Krstom sme teda s ním boli pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou, aj my žili novým životom […] Tak zmýšľajte o sebe aj vy: že ste mŕtvi hriechu a žijete Bohu v Kristovi Ježišovi“ (Rim 6, 4.11). Ide teda o život v Kristovi. Neexistuje iná cesta, iba Ježiš Kristus. Ten, ktorý je Baránkom Božím, ktorý sa „láme a rozdeľuje. Láme sa a nedelí, ustavične sa požíva a prijímajúcich posväcuje“ (liturgia sv. Jána Zlatoústeho).

    Práve liturgia vo východnom obrade predstavuje slávnosť, Baránkovu hostinu. Liturgia vyťahuje človeka z všednosti a jej nadprirodzený a nadčasový charakter človeka vovádza do sféry neba. Vždy totiž, keď slávime eucharistiu, vystupujeme tam, kam vystúpil Kristus, aby sme mohli jesť a piť pri Jeho stole. Slávenie eucharistie je slávením vstupu a zaujatia zasľúbenej zeme, ktorú nám pripravil Boh. Eucharistia je stále tým istým príchodom a prítomnosťou, tou istou radosťou a „planutím sŕdc“, tým istým rozum prevyšujúcim a zároveň absolútnym poznaním, že vzkriesený Pán sa dáva poznať „v lámaní chleba“. A táto radosť bola taká veľká, že pre prvotnú Cirkev deň, keď sa konala eucharistia, nebol iba jedným z dní, ale bol Pánovým dňom – dňom mimo času, lebo v eucharistii sa Božie kráľovstvo „už dosahuje“. Na Tajomnej večeri samotný Kristus povedal svojim učeníkom, že im prisľúbil nebeské Kráľovstvo, aby mohli „jesť a piť pri Jeho stole v Jeho kráľovstve“. Prítomnosťou vzkrieseného Krista, ktorý vystúpil na nebo a sedí po pravici Otca, Eucharistia je účasťou na nebeskom Kráľovstve, ktoré je radosťou a pokojom v Svätom Duchu. Prijímanie je „pokrmom nesmrteľnosti“, „nebeským chlebom“ a pristúpenie k Svätému stolu je skutočným vystúpením na nebo. Eucharistia je teda sviatkom Cirkvi.

    Spomedzi všetkých liturgických pravidiel, ktoré sa vo východnom obrade vzťahujú na Veľký pôst, je jedno zvlášť dôležité a javí sa ako kľúč k objasneniu jeho liturgickej tradície. Je to pravidlo, ktoré nedovoľuje slávenie božskej liturgie v priebehu obyčajných dní Veľkého pôstu. Pravidlo hovorí, že sa božská liturgia nemôže slúžiť v priebehu Veľkého pôstu od pondelka do piatku, s jedinou výnimkou, a to ak sviatok Blahoviščenija (Zvestovania Presvätej Bohorodičke) pripadne na jeden z týchto dní. Predsa len, na stredy a piatky je predpísaná zvláštna večerná bohoslužba, ktorá je spojená s prijímaním a nazýva sa liturgia vopred posvätených darov.

    Význam tohto pravidla bol natoľko zabudnutý, že v mnohých farnostiach, zvlášť v tých, ktoré boli vystavené na dlhý čas západnému a latinskému vplyvu, sa toto pravidlo nedodržuje a podľa čisto latinského zvyku sa v priebehu celého Veľkého pôstu konajú denne sväté liturgie. Ale aj tam, kde sa toto pravidlo dodržuje, niet často snahy preniknúť za formálne stotožnenie sa s predpismi a pochopiť ich duchovný význam, hlbokú logiku Veľkého pôstu. Je preto dôležité, aby sme podrobnejším spôsobom vysvetľovali zmysel tohoto pravidla, ktoré transcenduje rámec Veľkého pôstu a osvetľuje celú liturgickú tradíciu Východu.

    Keďže eucharistia (liturgické slávenie) je sviatkom Cirkvi – nebeskou hostinou, ukazuje sa tu jeden základný liturgický princíp: nezlučiteľnosť slávenia Eucharistie s postením, ktoré má kajúci charakter. Tu na seba naráža slávenie a kajanie sa. K pochopeniu tejto praxe je potrebné nájsť hĺbku a zmysel eucharistického slávenia vo východnom obrade. Vo východnej tradícii, ktorá sa v tomto odlišuje od eucharistickej teológie a praxe západného obradu, si eucharistia vždy zachovala svoj sviatočný a radostný charakter. V prvom rade je to tajomstvo Kristovho príchodu a Jeho prítomnosti medzi svojimi učeníkmi. Je to skutočne príchod a prítomnosť Krista v Eucharistii, ktoré sú pre Cirkev „dôkazom“ Jeho vzkriesenia. Je to radosť a planutie sŕdc, ktoré zažili učeníci na ceste do Emauz, kde sa im Kristus odhalil v lámaní chleba. Miesto, lepšie povedané domov pre Cirkev je na nebesiach. Cirkev vždy, keď slávi eucharistiu, vystupuje tam, kam vystúpil Kristus, aby nám bolo umožnené „jesť a piť pri Jeho stole v Jeho kráľovstve…“

    Teraz je ľahšie porozumieť, prečo je eucharistické slávenie nezlučiteľné s postením, pretože postenie je hlavným zobrazením tej Cirkvi, ktorá stále putuje, ktorá je ešte len na svojej ceste do nebeského Kráľovstva. Sám Kristus na výčitku farizejov, prečo sa jeho učeníci nepostia, odpovedá takto: „Vari sa môžu svadobní hostia postiť, kým je ženích s nimi? Dokiaľ majú medzi sebou ženícha, nemôžu sa postiť“ (Mk 2, 19). Cirkev oslávená už má účasť na večnej svadobnej hostine, kde ženíchom je Baránok – Kristus a nevestou Cirkev. Táto nezmerateľná láska je dokonalým a intímnym spojením, v ktorom Kristus – ženích sa dáva svojej neveste Cirkvi. Dáva sa celý a dáva všetko. „Tvoje z tvojho tebe prinášame za všetkých a pre všetko“ (liturgia sv. Jána Zlatoústeho).

    Naša východná tradícia kladie v pôstnom období dôraz na vnímanie Cirkvi ako Cirkvi putujúcej. V pozadí majme skúsenosť Izraelitov, ktorí 40 rokov putovali púšťou, kým konečne prišli do zasľúbenej zeme. Tak aj my 40 dní putujeme púšťou, aby sme mohli potom vystúpiť na nebesia. Treba zdôrazniť, že v prípade tzv. aliturgických dní nejde o nejakú novinku, ale starobylú prax našej cirkvi. Inštrukcia pre aplikáciu bohoslužobných predpisov CCEO, ktorá je pre nás záväzným dokumentom, sa odvoláva na vyjadrenia Druhého vatikánskeho koncilu, ktorý hovorí, že nie je možné zaviesť do obradov a disciplíny spomínaných cirkví zmeny, iba ak z dôvodu skutočného organického vývoja.

    Ďalej hovorí, že ak sa od nich vinou okolností alebo osôb nenáležite odchýlili, majú sa usilovať o návrat k starootcovským tradíciám. A k tejto tradícii patrí aj dodržiavanie aliturgických dní, ktoré Inštrukcia tematizuje v bode 63, kde doslova hovorí: „Keď si uvedomíme, že radostná a sviatočná dimenzia eucharistie, prežívaná ako udalosť a nie ako zvyk, žila v kresťanskej antike a zachovala sa vo viacerých východných liturgiách, zistíme, že zanechanie takej praxe by prispelo k zníženiu plného zmyslu božskej liturgie, ktorá sa plne slávi slávnostným spôsobom ako vyvrcholením a ako pečaťou celého prípravného putovania, rozdeleného do slávení rôzneho druhu.“

    Aliturgickosť však neznamená, že v chráme sa nič nekoná. To by bolo úplným nepochopením tejto praxe. Aj skrze aliturgické dni, ale predovšetkým účasťou na veľkopôstnych bohoslužbách, môžeme znova viac objaviť hlboké bohatstvo a krásu nášho obradu, k čomu nás vyzýva aj všeobecná Cirkev.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkathe.sk/zivot-farnosti/aliturgicke-dni/.

  • Solún 06

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkattv.wordpress.com/2024/02/04/solun-06-2/.

  • FARSKÝ KARNEVAL

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkat-sekcov.sk/farsky-karneval/.

  • Katechéza k aliturgickým dňom (2)

    DRUHÁ ČASŤ KATECHÉZY K ALITURGICKÝM DŇOM

    MÄSOPÔSTNA NEDEĽA

    Drahí bratia a sestry,

    dnešná nedeľa má prívlastok: o poslednom súde a tiež aj Mäsopôstna nedeľa. Cirkev nás už pomaly začína pripravovať na to, že bude treba vynaložiť väčšie úsilie v čase Veľkého pôstu. Oznamuje, že už o sedem dní začne čas, ktorý nás postupne vedie spoznávať našu duchovnú slabosť a krehkosť. Ukazuje, akí sme slabí v základných pilieroch kresťanského života. Počúvajúc evanjelium o poslednom súde sa nám predkladajú akoby kritéria, ktoré budú rozhodovať o tom, do akej skupiny budeme pridelení. Či náš ortieľ bude ortieľom oviec alebo capov. Skrze stať, ktorú dnes počúvame, môžeme vidieť jedno základné kritérium, ktoré oddeľuje dobré od zlého. Týmto kritériom nie je nič iné ako láska. Avšak kresťanská láska nie je iba akási humanitárna pomoc alebo všeobecný záujem. Kresťanskou láskou nie je ani sympatia k dobrým. Kresťanská láska nie je iba cirkevnou podmienkou, ktorá by z Cirkvi robila len „sociálnu inštitúciu“. Kresťanská láska znamená vidieť Ježiša Krista v každom človeku, s ktorým sa stretneme. Ináč povedané, nielen vidieť, ale správať sa tak, ako by ten druhý bol Kristus. To je zmyslom a podstatou kresťanského spoločenstva – žiť tak, že ten druhý je Kristus. Nie iba ten dobrý, krásny, múdry, milujúci, slušný, ale ten druhý – každý. Či je to manžel, ktorý nie je podľa predstáv, alebo manželka, alebo deti, alebo nadriadený, alebo kňaz, alebo aj ten chudák, ktorý žobre pred chrámom – v každom z nich dnes k tebe i ku mne prichádza sám Ježiš Kristus. Prečo? Aby ma zmenil, aby mi strhol spred očí klamlivé zrkadlo, ktoré ma neučí nič iné, ako vidieť iba seba samého.

    Tu nejde iba o sociálnu aktivitu, ktorá vo svojej podstate je vždy zameraná na budúcnosť, ale kresťanstvo kladie dôraz na teraz. Teraz, ako jediný čas na prejavenie lásky. Nie potom alebo zajtra, ale teraz – dnes. Možno nie každý z nás je povolaný k práci v charite alebo sociálnej sfére. No každý dostal dar Kristovej lásky. Lásky, ktorá ale neostáva iba v nás, ale sme zodpovední rozdávať sa do poslednej aj kvapky krvi tak, ako sa rozdal Kristus. A tak za to, či sme prijali túto zodpovednosť alebo nie, či sme milovali alebo milovať odmietli, za to budeme súdení. Pretože „čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“.

    Ale bez Krista, ktorý to v nás môže vykonať, je toto nemožné. Pochopiť a prijať to nás učí Cirkev počas Veľkého pôstu. On nie je iba súborom množstva formálnych, prevažne negatívnych pravidiel a predpisov – zdržanlivosť od určitých druhov pokrmov, tanca, filmových predstavení… Vo Veľkom pôste ide o niečo viac – niečo, bez čoho všetky tieto predpisy strácajú svoj význam. To niečo viac možno najlepšie vyjadriť ako atmosféru – klímu, do ktorej človek vstupuje a ktorá v priebehu siedmich týždňov ovplyvňuje celý náš život. Ešte raz treba zdôrazniť, že účelom Veľkého pôstu nie je donucovať človeka k plneniu niekoľkých formálnych požiadaviek, ale obmäkčiť srdce, aby pocítilo skrytý smäd a hlad po spoločenstve s Bohom, ktorý jediný je zdrojom pravej lásky. Samotnú podstatu Veľkého pôstu odhaľuje svetlý smútok, ktorý je darom Veľkého pôstu. Bez zveličovania možno povedať, že svätí otcovia a duchovní spisovatelia, ktorí zložili piesne Pôstnej triody, ktorí krok za krokom vypracovali všeobecnú štruktúru veľkopôstnych bohoslužieb, ktorí ju ozdobili liturgiou vopred posvätených darov s jej osobitou nádherou, mali schopnosť jedinečného chápania ľudskej duše. Skutočne poznali umenie pokánia a každoročne v období Veľkého pôstu toto umenie sprístupňujú každému, kto má uši, aby počul, a oči, aby videl.

    Čo je svetlý smútok? Čo znamená tento tak trocha protirečiaci si výraz? Na jednej strane na bohoslužbu vplýva určitý tichý smútok – bohoslužobné rúcha sú tmavé, bohoslužby monotónnejšie ako zvyčajne, väčšinou sa odohrávajú v tme, takmer v nich nieto deja. Chrám nie je vyzdobený kvetmi, kadidlo nevydáva zvuk. Čítanie sa pomaly strieda so spevom, no stále akoby sa nič nedialo. V pravidelných intervaloch vychádza duchovný zo svätyne a stále číta jednu a tú istú krátku modlitbu a po každej prosbe tejto modlitby robia všetci veriaci v chráme poklonu až po zem. Takto dlhý čas stojíme v tejto monotónnosti – v tichom smútku. To všetko, aby sme pochopili, že je nemožné prejsť z nášho bežného stavu mysle, preplnenej takmer úplne márnosťou, zhonom a starosťami, do tohoto nového bez toho, aby sme sa najprv nestíšili. A to je dôvod, prečo tí, ktorí považujú bohoslužby za záväzok, ktorí sa neustále zaujímajú o požadované minimum (Ako často musíme chodiť do chrámu? Ako často sa musíme modliť?), nemôžu niekedy pochopiť pravý význam bohoslužieb, ktorý spočíva v tom, aby nás preniesol do odlišného sveta – sveta Božej prítomnosti! A sme tam prenášaní pomaly, pretože naša padlá prirodzenosť stratila schopnosť prechádzať tam prirodzene. Keď takto prežívame toto tajomné oslobodenie, keď sa stávame „svetlými a mierumilovnými“, vtedy monotónnosť a smútok bohoslužieb nadobúdajú nový zmysel, premieňajú sa. Vnútorná krása ich osvetľuje, podobne, ako keď prvý slnečný lúč začína osvetľovať vrchol hory, aj keď v údolí je ešte tma. Veľkým pôstom chce do tmy môjho hriechu zasvietiť svojím svetlom Kristus.

    Aby sme mohli vyjsť na svetlo, potrebujeme zdroj tejto sily – pomoc, lebo sami to nemôžeme zvládnuť. Zvlášť vo Veľkom pôste stojíme zoči-voči diablovi a jeho silám. Lebo Veľký pôst predstavuje nielen väčšie úsilie kresťana o premenu, ale i väčšie úsilie diabla znepríjemniť človeku tento svätý čas. Aby sme v tomto boji neostali sami, je tu zvláštne veľkopôstne prijímanie vopred posvätených svätých darov, t. j. Darov, ktoré boli posvätené počas eucharistie predchádzajúcej nedele a ktoré sa ponechali na oltári, aby mohli byť v stredu a v piatok večer podávané. V pôstnych dňoch sa eucharistia neslávi, pretože jej slávenie predstavuje jedno nenarušené trvanie radosti – jednej nekončiacej slávnostnej hostiny (ako sme spomínali minulý týždeň). Avšak prítomnosť plodov eucharistie v Cirkvi stále pretrváva. Ako tajomstvo a oslava nebeského Kráľovstva, ako sviatok Cirkvi, je eucharistické slávenie nezlučiteľné s pôstom a počas veľkopôstnych dní sa eucharistia neslávi. Ale ako milosť a sila nebeského Kráľovstva, ktoré pôsobia vo svete, ako naša zásoba základného pokrmu pre život a zbraň v našom duchovnom boji však Eucharistia stojí v samotnom centre pôstu a je skutočnou nebeskou mannou, ktorá nás udržiava nažive na našej ceste po púšti Veľkého pôstu.

    Príspevok Katechéza k aliturgickým dňom (2) je zobrazený ako prvý na Pokrov.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://pokrov.sk/zamyslenia/katecheza-k-aliturgickym-dnom-2/.

  • Katechéza k aliturgickým dňom (1)

    PRVÁ ČASŤ KATECHÉZY K ALITURGICKÝM DŇOM

    NEDEĽA O MÁRNOTRATNOM SYNOVI

    Drahí bratia a sestry,

    dnes nám Cirkev pred náš zrak predkladá podobenstvo o márnotratnom synovi ako výzvu k obráteniu. Nejde iba o pozvanie zmeniť svoj doterajší život, ale v kontexte predpôstneho a pôstneho obdobia sa táto požiadavka javí ako veľmi naliehavá výzva. Pokánie nie je iba vymenovaním hriechov alebo uznaním viny. Pokánie je predovšetkým návratom k Otcovi, od ktorého sme hriechom odcudzení. Tento návrat však musí sprevádzať túžba vrátiť sa, znova získať to, čo som stratil – otcov dom a jeho prítomnosť. Cirkev nás postupne chce viesť po tejto ceste k Pasche nielen v čase pôstu a prípravy na Paschu ako sviatok, ale v oveľa väčšej miere nás sprevádza k osobnej Pasche každého jedného z nás. K Pasche, ktorá je pre človeka prechodom zo smrti do života – prechodom, ktorý je možné uskutočniť jedine skrze Ježiša Krista.

    V utierni nedele márnotratného syna sa spieva 137. žalm (Na rikach vavilonskich), ktorý je žalmom písaným vo vyhnanstve. V ňom si Izraeliti počas babylonského zajatia spomínajú na Sion, žialia a plačú za Jeruzalemom, za domovom, za slobodou. Žalm osvetľuje zmysel dnešnej nedele, lebo odlúčenie od Boha, ktoré nastáva v hriechu, v naviazanosti na materiálne veci, na vášne atď., vovádza človeka do smútku, do žiaľu za stavom úplného naplnenia Kristovým duchom. Stavom, ktorý zodpovedá krstnej milosti, ktorú vyjadruje apoštol Pavol: „Krstom sme teda s ním boli pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou, aj my žili novým životom […] Tak zmýšľajte o sebe aj vy: že ste mŕtvi hriechu a žijete Bohu v Kristovi Ježišovi“ (Rim 6, 4.11). Ide teda o život v Kristovi. Neexistuje iná cesta, iba Ježiš Kristus. Ten, ktorý je Baránkom Božím, ktorý sa „láme a rozdeľuje. Láme sa a nedelí, ustavične sa požíva a prijímajúcich posväcuje“ (liturgia sv. Jána Zlatoústeho). Práve liturgia vo východnom obrade predstavuje slávnosť, Baránkovu hostinu. Liturgia vyťahuje človeka z všednosti a jej nadprirodzený a nadčasový charakter človeka vovádza do sféry neba. Vždy totiž, keď slávime eucharistiu, vystupujeme tam, kam vystúpil Kristus, aby sme mohli jesť a piť pri Jeho stole. Slávenie eucharistie je slávením vstupu a zaujatia zasľúbenej zeme, ktorú nám pripravil Boh. Eucharistia je stále tým istým príchodom a prítomnosťou, tou istou radosťou a „planutím sŕdc“, tým istým rozum prevyšujúcim a zároveň absolútnym poznaním, že vzkriesený Pán sa dáva poznať „v lámaní chleba“. A táto radosť bola taká veľká, že pre prvotnú Cirkev deň, keď sa konala eucharistia, nebol iba jedným z dní, ale bol Pánovým dňom – dňom mimo času, lebo v eucharistii sa Božie kráľovstvo „už dosahuje“. Na Tajomnej večeri samotný Kristus povedal svojim učeníkom, že im prisľúbil nebeské Kráľovstvo, aby mohli „jesť a piť pri Jeho stole v Jeho kráľovstve“. Prítomnosťou vzkrieseného Krista, ktorý vystúpil na nebo a sedí po pravici Otca, Eucharistia je účasťou na nebeskom Kráľovstve, ktoré je radosťou a pokojom v Svätom Duchu. Prijímanie je „pokrmom nesmrteľnosti“, „nebeským chlebom“ a pristúpenie k Svätému stolu je skutočným vystúpením na nebo. Eucharistia je teda sviatkom Cirkvi.

    Spomedzi všetkých liturgických pravidiel, ktoré sa vo východnom obrade vzťahujú na Veľký pôst, je jedno zvlášť dôležité a javí sa ako kľúč k objasneniu jeho liturgickej tradície. Je to pravidlo, ktoré nedovoľuje slávenie božskej liturgie v priebehu obyčajných dní Veľkého pôstu. Pravidlo hovorí, že sa božská liturgia nemôže slúžiť v priebehu Veľkého pôstu od pondelka do piatku, s jedinou výnimkou, a to ak sviatok Blahoviščenija (Zvestovania Presvätej Bohorodičke) pripadne na jeden z týchto dní. Predsa len, na stredy a piatky je predpísaná zvláštna večerná bohoslužba, ktorá je spojená s prijímaním a nazýva sa liturgia vopred posvätených darov.

    Význam tohto pravidla bol natoľko zabudnutý, že v mnohých farnostiach, zvlášť v tých, ktoré boli vystavené na dlhý čas západnému a latinskému vplyvu, sa toto pravidlo nedodržuje a podľa čisto latinského zvyku sa v priebehu celého Veľkého pôstu konajú denne sväté liturgie. Ale aj tam, kde sa toto pravidlo dodržuje, niet často snahy preniknúť za formálne stotožnenie sa s predpismi a pochopiť ich duchovný význam, hlbokú logiku Veľkého pôstu. Je preto dôležité, aby sme podrobnejším spôsobom vysvetľovali zmysel tohoto pravidla, ktoré transcenduje rámec Veľkého pôstu a osvetľuje celú liturgickú tradíciu Východu.

    Keďže eucharistia (liturgické slávenie) je sviatkom Cirkvi – nebeskou hostinou, ukazuje sa tu jeden základný liturgický princíp: nezlučiteľnosť slávenia Eucharistie s postením, ktoré má kajúci charakter. Tu na seba naráža slávenie a kajanie sa. K pochopeniu tejto praxe je potrebné nájsť hĺbku a zmysel eucharistického slávenia vo východnom obrade. Vo východnej tradícii, ktorá sa v tomto odlišuje od eucharistickej teológie a praxe západného obradu, si eucharistia vždy zachovala svoj sviatočný a radostný charakter. V prvom rade je to tajomstvo Kristovho príchodu a Jeho prítomnosti medzi svojimi učeníkmi. Je to skutočne príchod a prítomnosť Krista v Eucharistii, ktoré sú pre Cirkev „dôkazom“ Jeho vzkriesenia. Je to radosť a planutie sŕdc, ktoré zažili učeníci na ceste do Emauz, kde sa im Kristus odhalil v lámaní chleba. Miesto, lepšie povedané domov pre Cirkev je na nebesiach. Cirkev vždy, keď slávi eucharistiu, vystupuje tam, kam vystúpil Kristus, aby nám bolo umožnené „jesť a piť pri Jeho stole v Jeho kráľovstve…“ Teraz je ľahšie porozumieť, prečo je eucharistické slávenie nezlučiteľné s postením, pretože postenie je hlavným zobrazením tej Cirkvi, ktorá stále putuje, ktorá je ešte len na svojej ceste do nebeského Kráľovstva. Sám Kristus na výčitku farizejov, prečo sa jeho učeníci nepostia, odpovedá takto: „Vari sa môžu svadobní hostia postiť, kým je ženích s nimi? Dokiaľ majú medzi sebou ženícha, nemôžu sa postiť“ (Mk 2, 19). Cirkev oslávená už má účasť na večnej svadobnej hostine, kde ženíchom je Baránok – Kristus a nevestou Cirkev. Táto nezmerateľná láska je dokonalým a intímnym spojením, v ktorom Kristus – ženích sa dáva svojej neveste Cirkvi. Dáva sa celý a dáva všetko. „Tvoje z tvojho tebe prinášame za všetkých a pre všetko“ (liturgia sv. Jána Zlatoústeho).

    Naša východná tradícia kladie v pôstnom období dôraz na vnímanie Cirkvi ako Cirkvi putujúcej. V pozadí majme skúsenosť Izraelitov, ktorí 40 rokov putovali púšťou, kým konečne prišli do zasľúbenej zeme. Tak aj my 40 dní putujeme púšťou, aby sme mohli potom vystúpiť na nebesia. Treba zdôrazniť, že v prípade tzv. aliturgických dní nejde o nejakú novinku, ale starobylú prax našej cirkvi. Inštrukcia pre aplikáciu bohoslužobných predpisov CCEO, ktorá je pre nás záväzným dokumentom, sa odvoláva na vyjadrenia Druhého vatikánskeho koncilu, ktorý hovorí, že nie je možné zaviesť do obradov a disciplíny spomínaných cirkví zmeny, iba ak z dôvodu skutočného organického vývoja.

    Ďalej hovorí, že ak sa od nich vinou okolností alebo osôb nenáležite odchýlili, majú sa usilovať o návrat k starootcovským tradíciám. A k tejto tradícii patrí aj dodržiavanie aliturgických dní, ktoré Inštrukcia tematizuje v bode 63, kde doslova hovorí: „Keď si uvedomíme, že radostná a sviatočná dimenzia eucharistie, prežívaná ako udalosť a nie ako zvyk, žila v kresťanskej antike a zachovala sa vo viacerých východných liturgiách, zistíme, že zanechanie takej praxe by prispelo k zníženiu plného zmyslu božskej liturgie, ktorá sa plne slávi slávnostným spôsobom ako vyvrcholením a ako pečaťou celého prípravného putovania, rozdeleného do slávení rôzneho druhu.“

    Nasledujúc výzvy spomínaných dokumentov a východných liturgických predpisov, zavádzame v našej archieparchii od tohtoročného pôstu plne aliturgické dni v pondelky, utorky a štvrtky a čiastočne aliturgické dni v stredy a piatky. Aliturgickosť však neznamená, že v chráme nebude nič. To by bolo úplným nepochopením tejto praxe. Aj skrze tieto aliturgické dni, ale predovšetkým účasťou na veľkopôstnych bohoslužbách môžeme znova viac objaviť hlboké bohatstvo a krásu nášho obradu, k čomu nás vyzýva aj všeobecná Cirkev.

    Celá katechéza o aliturgických dňoch a veľkom pôste má tri časti. Toto bola jej prvá časť, druhá bude v Mäsopôstnu nedeľu a tretia v Syropôstnu nedeľu.

    Príspevok Katechéza k aliturgickým dňom (1) je zobrazený ako prvý na Pokrov.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://pokrov.sk/zamyslenia/katecheza-k-aliturgickym-dnom/.

  • Manželský bowling

    V rámci Národného týždňa manželstva (NTM), pozývame v nedeľu 11.2.2024 o 16.30 manželské páry našej farnosti na Manželský bowling, ktorý sa uskutočni v Cool bowling v OD Dargov (Námestie Osloboditeľov – vchod z Hlavnej ulice). Predpokladaný záver akcie je o 18.30.
    Prihlásiť sa je potrebné najneskôr do piatku 9/2 na tomto linku:

    Príspevok Manželský bowling je zobrazený ako prvý na Pokrov.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://pokrov.sk/farske-oznamy/manzelsky-bowling/.

  • Vitamíny pre manželstvo

    Príspevok Vitamíny pre manželstvo je zobrazený ako prvý na Pokrov.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://pokrov.sk/farske-oznamy/vitaminy-pre-manzelstvo/.

  • Katechézy o modlite

    Príspevok Katechézy o modlite je zobrazený ako prvý na Pokrov.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://pokrov.sk/zivot-vo-farnosti/katechezy-o-modlite/.

  • Liturgický program február 2024

    V sobotu 3.2.2023 9.00 na Zámku  bude prvá zádušná sobota s čítaním mien zosnulých, kto ešte nedával mená, môže ich priniesť na najbližšej sv. liturgii

    * Program si treba stále overiť deň pred sv. liturgiou tu na stránke, program bude dopĺňaný ešte o liturgie v týždni, a liturgie v Žiari nad Hronom priebežne.

    Dátum Čas sv. liturgie
    2.2.2023 Piatok 17:00 ZámokSviatok – Stretnutie nášho Pána, Boha a Spasiteľa JK.
    Požehnanie sviec. Myrovanie.

    Prvý piatok v mesiaci, pozývame na sv. spoveď.

    3.2.2023  Sobota 9:00 Zámok – Mäsopôstna sobota – 1. zádušná sobota. Hramoty.
    4.2.2024 Nedeľa 11:00 Zámok – Mäsopôstna nedeľa

    13:20 Žiar nad Hronom, Kostol sedembolestnej P. Márie, ul. M. Chrásteka 2772/28.

     
    6.2.2024
    Utorok
    15:00 Kaplnka kostola sv. Alžbety, námestie ZV
    9.2.2024
    Piatok
    15:00 Kaplnka kostola sv. Alžbety, námestie ZV (aliturgický deň, 6. a 9. čas a rozdávanie Eucharistie)
    11.2.2024 Nedeľa 11:00 Zámok – Syropôstna nedeľa
    18.2.2024 Nedeľa 11:00 Zámok – Nedeľa 1. týždňa veľkého pôstu – Nedeľa ortodoxie.
    25.2.2024 Nedeľa 11:00 Zámok – Nedeľa 2. týždňa veľkého pôstu.
    3.3.2024 Nedeľa 11:00 Zámok – Nedeľa 3. týždňa veľkého pôstu – krížupoklonná
    * Program si treba stále overiť deň, alebo v nedeľu ráno pred sv. liturgiou tu na stránke

    Štúdium k Veľkému pôstu https://www.jankrupa.sk/category/greckokatolicke-sviatky/velky-post/

    Človek je schopný najväčšieho ublíženia – VLADYKA PETER RUSNÁK – HOMÍLIA/KÁZEŇ

    Životopis svätého na každý deň – www.byzantskýobrad.sk

    Prečítajte si katechézy o našom obrade www.jankrupa.skDuchovné knihy – www.filokalia.skKatechizmus Katolíckej Cirkvi

    doc. Štefan Paločko https://vieralogicky.sk/bozie-milosrdenstvo-a-bozia-spravodlivost/ a

    O Čítaní sv. Písma – cirkevní otcovia

    Ak je liturgia v Kostole sv. Alžbety, námestie Zvolen, tak je otvorený len vchod rovno do Kaplnky z námestia, nie celý kostol.

    Kňaz prichádza cca 30-40 min. pred začiatkom sv. liturgie, možnosť spovede – treba prísť skôr pred sv. liturgiou aspoň 30 min.


    V tejto línii Katechizmus Katolíckej cirkvi právom stanovuje: „Kto si je vedomý ťažkého hriechu, musí skôr, ako pristúpi k prijímaniu, prijať sviatosť zmierenia.“74 Chcel by som preto pripomenúť, že v Cirkvi platí a vždy bude platiť norma, ktorou Tridentský koncil konkretizoval prísne napomenutie apoštola Pavla, keď tvrdí, že na hodné prijatie Eucharistie „musí predchádzať vyznanie hriechov, keď si je človek vedomý ťažkého hriechu“.75

    37. Eucharistia a spoveď sú dve sviatosti, ktoré sú navzájom úzko späté. Ak Eucharistia sprítomňuje vykupiteľskú obetu kríža, sviatostne ju predlžujúc, znamená to, že z nej vyplýva aj trvalá požiadavka na obrátenie, osobná odpoveď na výzvu, ktorou sa svätý Pavol obracia na kresťanov v Korinte: „V Kristovom mene prosíme: Zmierte sa s Bohom!“ (2 Kor 5, 20) Ak teda kresťana ťaží vo svedomí ťažký hriech, pokánie prostredníctvom sviatosti zmierenia sa stáva záväznou cestou umožňujúcou plnú účasť na eucharistickej obete. tu

    CIRKEVNÉ PRIKÁZANIA

    1. Svätiť prikázané sviatky

    2. V nedeľu a v prikázaný sviatok zúčastniť sa na celej božskej liturgii.

    3. V dňoch pokánia zachovať pôst alebo zdržanlivosť a konať skutky kajúcnosti.

    4. Aspoň raz v roku sa vyspovedať a zvlášť v období Paschy prijať najsvätejšiu Eucharistiu.

    5. Podporovať cirkevné ustanovizne.

    PRIKÁZANÉ CIRKEVNÉ SVIATKY

    Okrem nedeľ je povinnosť zúčastniť sa na celej božskej liturgii a svätiť tieto sviatky:

    • 01.01. – Obrezanie podľa tela nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista
    • 06.01. – Sväté Bohozjavenie nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista
    • 25.03. – Zvestovanie našej Presvätej Vládkyni, Bohorodičke Márii, vždy Panne
    • Svätý a Veľký piatok
    • Pondelok svetlého týždňa
    • Pánovo nanebovstúpenie
    • 29.06. – Svätí, slávni a a všechválni apoštoli Peter a Pavol
    • 15.08. – Zosnutie našej presvätej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny
    • 08.12. – Počatie Presvätej Bohordičky svätou Annou
    • 25.12. – Narodenie podľa tela nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista
    • 26.12. – Zhromaždenie k Presvätej Bohorodičke

    Túto viazanosť či povinnosť si môžeme splniť na gréckokatolíckej liturgii prípadne ak nestíhame, aj rímskokatolíckej sv. omši. https://www.mnichov.grkatke.sk/maly-katechizmus


    Duchovné videa https://www.youtube.com/@pramene

    Knihy https://www.filokalia.sk/

    Životopis svätého na každý deň byzantskyobrad.sk

    O východnom obrade – jankrupa.sk

    video – o. Vojtech Kodet – s Ježišom v skúškach a o. Kodet kratšie videa

    doc. Štefan Paločko https://vieralogicky.sk/bozie-milosrdenstvo-a-bozia-spravodlivost/ a videa

    The post Liturgický program február 2024 appeared first on Gréckokatolícka farnosť Zvolen.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://www.grkatzv.sk/liturgicky-program-februar-2024/.

  • Farská lyžovačka

    Príspevok Farská lyžovačka je zobrazený ako prvý na Gréckokatolícka cirkev Spišská Nová Ves.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkatsnv.sk/udalosti/nezaradene/farska-lyzovacka/.

  • 1 February, 2024 08:28

    Ahoj,

    Chcel by som potvrdiť, či ste dostali moju poslednú správu.

    S Pozdravom.

    The post 1 February, 2024 08:28 appeared first on Farnosť Trnava.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://trnava.grkatba.sk/1-february-2024-0828/.

  • Lk 25, 31-46

    Drahí bratia a sestry!

    Dnešné Božie slovo je veľmi radostné a zároveň bolestné. Evanjelista Marek píše, že „príde Syn človeka“, toto je tá radostná správa. Skúsme si predstaviť, aké to bude veľkolepé. Pri tomto príchode sa stretneme s Kristom všetci. Všetky národy sveta. Nebude to nádherné? Ježiš si „zasadne na trón“ a budeme pri ňom. Už nebude žiadny despota, prezident, generál, riaditeľ…  všetci si budeme rovní.

    To bolestné, čo nás pri tomto stretnutí čaká, je oddelenie. Ježiš „oddelí jedných od druhých“, jedným povie „poďte“ a druhým „odíďte“, jedni napravo, druhí naľavo… Sv. prorok Daniel hovorí, že nás rozdelí vnútorné svedomie. Samotný stav našej duše nás posunie na tú, alebo onú stranu – napravo, alebo naľavo. Tento Súd nepozná svedkov alebo protokolový zápis. Všetko bude zapísané v našich ľudských dušiach a tieto zápisy, tieto „knihy” sa roztvoria.

    Spravodliví sa budú tešiť a nespravodliví plakať.

    Byť spravodlivým sa v živote oplatí. Mnohokrát počujeme – ten podvádza, kradne, nepoctivo pracuje, je nečestný a má sa dobre… Áno, z pohľadu tohto sveta sa nám zdá, že sa  má naozaj dobre,  ale to je len dočasné “dobro”. Keď niekto podvádza, dáva úplatky, sťažuje život druhým –  raz to všetko skončí. Potom sa všetci, spravodliví aj nečestní, postavíme pred Krista.

    Na nás kresťanov mnoho ľudí poukazuje a hovoria, pozrite akí sú to kresťania, podvádzajú, nemajú sa radi, holdujú alkoholu, užívajú si, hrubo porušujú zákony či už cirkevné, alebo štátne, nepomôžu si navzájom… V nedeľu však prídu do chrámu a tvária sa, ako by sa nič nestalo. A pozrite sa na toho neveriaceho, nepríde na liturgiu, ale nám viac pomôže, ma súcit, neodmietne nás, je lepší…

    Žiaľ, mnohokrát majú pravdu. Sv. Jakub vo svojom liste hovorí, že naša viera bez skutkov je mŕtva. Viera ak nemá skutky, je mŕtva.

    Človek, hoci je z nášho pohľadu neveriaci, ale ktorý pomáha ľudom, dá jesť hladným, dá sa im napiť, chorým ponúkne pomoc, skrátka – koná skutky lásky bude raz stáť po “pravici” a bude spasený.

    Druhý vatikánsky koncil hovorí, že nie len pokrstený môže byť spasený, ale aj človek, ktorý žije podľa svojho svedomia. Čo mám z toho, keď poviem, že verím, ale nikomu nepomôžem – hladného obídem, smädnému nedám napiť, chorého nenavštívim… Takáto viera je mŕtva a darmo sa budem biť do pŕs aký som dobrý veriaci, veď idem každú nedeľu… to nestačí – budem stáť po “ľavici” a budem počuť slovo „odíď“.

    Náš pozemský život je iba prípravou na večný život. Obrazne povedané, všetko, čo robíme,  sa píše do našej knihy života,  ktorá sa otvorí pri konečnom súde.

    Súd nemôže zle dopadnúť, ak mu predchádza dobrý život. Náš pozemský  život je veľmi krátky a večnosť je taká  dlhá, že nemá konca, nikdy neskončí. Preto by nám malo veľmi záležať na  tom, aby sme si krátkym pozemským životom zabezpečili  večnosť.

     

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkatnr.sk/homilie/lk-25-31-46/.

  • FARSKÉ OZNAMY 28. 01. – 04. 02. 2023

    • V utorok 30. 01. slávime Sviatok troch svätiteľov. V tento deň budú liturgie o 5:45, 7:00, 8:30, 16:30. V pondelok večer sa pomodlíme večiereň sviatku.

     

    • V piatok februára  budeme sláviť sviatok Stretnutia Pána. Sväté liturgie budú o 5:45, 7:00, 8:30, 16:30 a o 18:00 hod. Pri každej sv. liturgii sa budú svätiť sviece a po sv. liturgiách bude myrovanie. Vo štvrtok večer po sv. liturgii sa pomodlíme veľkú večiereň sviatku s lítiou a utiereň.

     

    • Pozývame Vás aj tohto roku obnoviť si hramoty. Dopísať mená Vašich zosnulých môžete v sakristii katedrály. Prvá zádušná sobota bude februára. O 7.00 bude svätá liturgia a potom panychýda za našich zosnulých.

     

    • Na budúcu nedeľu 04. februára bude zbierka na Podporný fond.

    Príspevok FARSKÉ OZNAMY 28. 01. – 04. 02. 2023 je zobrazený ako prvý na Farnosť Prešov.

    Automaticky prebrané zo zdroja: http://katedrala.sk/farske-oznamy-28-01-04-02-2023/.

  • Januárové trojdnie modlitieb matiek

















    Automaticky prebrané zo zdroja: https://www.jakubanycirkev.sk/januarove-trojdnie-modlitieb-matiek-2/.

  • Program

    Sláva Isusu Christu!V prílohe posielam program. Večiereň bude vo štvrtok, dnes nie.
    Včera sme v chráme počuli evanjelium o márnotratnom synovi. Nájdete ho v 15 kapitole u Lukáša. Oplatí sa si ho prečítať.

    o. Marián

    Liturgický program 29. 1. až 4. 2. 2024 TT.pdf

    The post Program appeared first on Farnosť Trnava.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://trnava.grkatba.sk/program-4/.

  • Farské oznamy 28.1.2024

    Dnes – v poslednú nedeľu v mesiaci – je zbierka na náš chrám.

    Liturgicky program v tomto týždni: sv. liturgie v pondelok ráno 6.30, večer o 18.00, v utorok máme sviatok Troch svätiteľov, ráno o 8.00 hod. večer o 18.00 je tématická kázeň pre rodiny, po sv. liturgii časť Akatistu požehnania rodí, v stredu ráno 6.30 hod., večer 17.30 hod, Novéna k MUP a o 18.00 ho sv. liturgia, štvrtok ako zvyčajne, po večernej sv. liturgii moleben k bl. Metodovi, piatok 2. februára je veľký sviatok Stretnutie nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista. Ráno sv. liturgia o 8.00 a večer o 16.00 a 18.00 hod. Pri večernej sv. liturgii spieva náš zbor a po nej posvätíme aj tri putovné ikony MUP a prevezmú si ich prvé tri rodiny. Po každej sv. liturgii svätíme sviece a bude aj myrovanie a v tento piatok je voľnica.

    Máme prvopiatkový týždeň. Spovedáme počas sv. liturgií, a chorých budeme spovedať v piatok dopoludnia od 8.00 hod.

    V piatok večer o 19.30 hod. je stretnutie kantorov v kláštore.

    V sobotu 3. februára je prvá zádušná sobota, zádušná sv. liturgia bude ráno o 7.00 s hramotami. Vzadu sú lístky na hramoty, môžete tam zapísať svoje rodiny a mená zosnulých. Modlitby za našich zosnulých sú vyjadrením našej lásky a vďačnosti.

    V sobotu 3.2. ako redemptoristi ideme do Michaloviec, na slávenie dňa zasväteného života spolu s našimi vladykami, aj s novým prešovským arcibiskupom a metropolitom Jonášom i všetkými zasvätenými osobami prešovskej metropolie. Prosíme o modlitby za nás v tento deň.

    Môžete podporiť nás redemptoristov ako aj náš apoštolát 2% zo svojich daní. Tlačivá sú vzadu za lavicami.

    Cez víkend 1. – 3. marca sa organizuje v našom kláštore pôstna duchovná obnova, ktorú vedie o. Pavol Tomko. Pozývame. Hláste sa u o. Pavla.

    Počas Veľkého pôstu pozývame mužov na týždenné nedeľné stretnutia v kláštore a spoločné prežívanie tohto intenzívneho času pokánia a prípravy na Paschu. Prvé stretnutie bude už na budúcu nedeľu o 19.15 hod. v kláštore.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grekat-farnost-stropkov.sk/farske-oznamy-28-1-2024/.

  • Bohoslužobný program

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkatsnv.sk/aktuality/bohosluzobny-program/bohosluzobny-program-2/.

  • PROGRAM BOHOSLUŽIEB 29. 1. – 4. 2. 2024

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://www.telgartfara.sk/program-bohosluzieb-29-1-4-2-2024/?utm_source=rss&utm_medium=rss&utm_campaign=program-bohosluzieb-29-1-4-2-2024.

  • Rembrandt a návrat márnotratného syna

    Rembrandt Harmenszoon van Rijn (1606-1669), veľmi známy holandský predstaviteľ baroka, sa nechal osloviť známym podobenstvom o márnotratnom synovi z Lukášovho evanjelia (Lk 15, 11-32) a výsledkom je nádherná olejomaľba, ktorá je súčasťou zbierky múzea Ermitáž v Petrohrade.

    Podobenstvo o márnotratnom synovi vyjadruje nekonečne milosrdnú Božiu lásku výraznejšie než ktorákoľvek iná udalosť v evanjeliu….

    Mladší syn uteká z domu. A čo je to domov? Je to miesto, kde si sa naučil modliť, počúvať, rozprávať, vnímať druhých, rešpektovať druhých, priznať si vinu, odpúšťať… V skutočnosti opúšťame domov, keď prestávame veriť hlasu, ktorý v nás hovorí, že sme Bohom milovaní…hlas Boha je tichý, jemný, nenásilný…Boh nikdy nevnucuje svoju lásku, každému z nás ponecháva slobodu. Aj kňazovi.

    A v tejto slobode mladší syn uteká z domu. Jeho odchod do ďalekej krajiny bol násilným prerušením vzácnej tradície, ktorú zachovávalo celé spoločenstvo, ktorého bol dovtedy súčasťou. Neženie ho túžba vidieť iný – nový svet, ale snaha preťať korene, z ktorých vyrástol. Akoby tým poprel svoju identitu a zaprel svoju rodinu.

    Z domu odišiel plný pýchy a rozhodnutý žiť svoj život ďaleko od otca a komunity, do ktorej patril. A prišiel o všetko, o peniaze, zdravie, česť, sebaúctu a dobrú povesť. Všetko premárnil. To, čo si zachoval, napriek všetkému poníženiu, bolo vedomie, že je synom svojho otca. Až vtedy objavil svoju identitu, keď ostal úplne sám. Keď stratil svoje bohatstvo, „priatelia“ ho už nemohli využívať vo svoj prospech a všetci ho opustili. Ostal sám.

    Táto skutočnosť ním hlboko otriasla a uvedomil si, že kráča po ceste, ktorá vedie do záhuby. Objavil svoje skutočné „ja“, vo svojom srdci objavil, kto v skutočnosti je.

    Celý náš život je hľadanie! Každý z nás hľadá a vždy je najdôležitejšie vnútro človeka.

    Všimnime si  udalosť stretnutiu otca a syna.

    Keď otec zbadal prichádzajúceho syna, chytil do rúk spodný lem svojho rúcha a bežal mu naproti. Padá mu okolo krku a bozkáva ho skôr, než si stihne vypočuť jeho naučenú reč. Natoľko miluje svojho syna, že neberie ohľad na okolnosti. Takéto správanie totiž nebolo zvykom, pretože to bolo znakom pokory. Tento otec sa však stavia do pozície sluhu, keď sa ponižuje a uteká svojmu synovi naproti.

    Márnotratný syn vidí, ako otec k nemu uteká, a je tým zaskočený. Toto vôbec nečakal. Zmôže sa len na prvú časť svojho naučeného prejavu, ktorý teraz získava úplne iný význam. Vyznáva, že zhrešil a nie je hodný byť jeho synom. Tým, že vynecháva poslednú časť svojho prejavu, priznáva, že nemá riešenie ako uzdraviť narušený vzťah. Už sa nesnaží zmanipulovať svojho otca.

    Otcov prejav lásky zmenil jeho myslenie a v okamihu pokánia prijíma skutočnosť, že bol nájdený. V tom je jeho pokánie. Otec k nemu našiel cestu, on to prijal a tým sa zachránil.

    V slovách márnotratného syna cítiť skutočnosť, že zo začiatku celkom nedôveroval láske svojho otca. Žil v predstave, že mu nedokáže odpustiť. Až gesto lásky zo strany otca ho celkom odzbrojilo a pochopil, že úprimná láska presahuje zákon.

    Všimnime si aj stretnutie otca a staršieho syna.

    Starší syn vyčíta Otcovi vystrojenú hostinu. Hostina však nie je oslavou márnotratného syna, ale oslavou – poctou otcovi za jeho lásku. Nie je oslavou návratu márnotratného syna, ale toho, že ho otec našiel a priviedol k sebe.

    Starší syn sa na to pozerá očami zákona, aj keď z pohľadu tradície nepochybujeme o tom, že aj on sa tešil z návratu svojho mladšieho brata. Zároveň mu však záležalo na dodržiavaní zákona. Mladší brat porušil zákon a otec namiesto toho, aby trval na podmienkach, ktoré určuje zákon, ponúkol svojmu mladšiemu synovi lásku i odpustenie a on to prijal. Starší syn nebol schopný prežívať otcovu radosť, pretože jeho srdce nebolo ochotné prijať lásku a milovať. Ako keby bol tento syn vo vnútri zranený. Žije v otcovom dome, ale v neslobode.

    Táto otcova láska bola silnejšia než zákon, bola milosťou a je predobrazom Ježišovej lásky.

    Otcovo srdce nie je rozdelené na viac a menej. Nemiluje jedného syna viac než druhého, miluje ich rovnako. Vo svojej láske Boh od nás nečaká vysvetlenie, má pre naše pády pochopenie. Nekladie si podmienky, jednoducho nám ponúka svoju lásku, ktorá nie je „zaslúžená“, ale je znakom toho, že si nás „zamiloval“. Láska, ktorá je silnejšia ako smrť…

    Rozjímajme, hľadiac na obraz od Rembrandta, nad jednotlivými postavami z Podobenstva o márnotratnom synovi.

    Mladší syn z podobenstva

    Všimnime si postavu mladšieho syna. Má otrhaný odev, ale za pásom má drahocenný meč. Tento meč je jediný znak toho, že je stále synom svojho otca, preto nepredal takú drahú vec, aj keď z peňazí za predaj by mohol vyžiť nejaký čas.

    Má tiež zjazvenú nohu. Po dlhej ceste sa mu topánky takmer rozpadli.

    Je ostrihaný dohola ako vojaci, ako väzni v koncentračných táboroch, ako ľudia, ktorí stratili svoju individualitu, identitu.

    Je ako práve narodené dieťa. Cíti sa ako znovuzrodený syn.

    Milosrdný otec

    Otec predstavuje rodiča, ktorý vie, že jeho syn neuspel. Preto ho čaká, deň za dňom, či sa nevracia domov. Jeho čakanie má veľký význam. Ak sa s ním stretne skôr, než ostatní ľudia z miestnej komunity a zmieri sa s ním pred očami verejnosti, nikto nebude mať odvahu ho odsudzovať.

    Všimnime si otcove ruky, ktoré sú skutočným stredom Rembrandtovho obrazu. V týchto rukách sa nachádza odpustenie, zmierenie, uzdravenie a cez ne nachádza svoj pokoj nielen unavený syn, ale aj samotný otec. Sú to Božie ruky. Sú to ruky našich rodičov, učiteľov, priateľov, tých, ktorí nás uzdravovali.

    Otcova ľavica je silná a svalnatá, zviera pevne, ale s určitou nehou.

    Jeho pravica nezviera, je mäkká, nežná, chce hladiť, ponúka súcit. Je materská, znázorňuje ako keby ruku ženy.

    Jedna otcova ruka ochraňuje zraniteľnú stranu nohy bez topánky, druhá posilňuje synovu odvahu a túžbu pokračovať v živote.

    Otcov červený plášť znázorňuje ochranné krídla matky.

    Otec márnotratného syna nie je len obrazom nebeského Otca, ale aj jeho Cirkvi.

    Starší syn z podobenstva

    Všimnime si postavu staršieho syna na obraze. Vonkajším vzhľadom sa podobá svojmu otcovi: má podobné fúzy, drahocenný odev, avšak môžeme spozorovať niekoľko rozdielov.

    • otec má rozviate, vítajúce šaty, synove šaty sú upnuté,
    • otcove ruky žehnajú, synove sú zovreté a temné, znázorňujú uzavretosť a zajatie,
    • svetlo v otcovej tvári vyjadruje vrelosť, prúdi celým telom, ale synov výraz tváre je studený, predstavuje farizejov a zákonníkov.

    Starší syn je tu obrazom farizejov, ktorí boli nahnevaní a zatrpknutí preto, že hriešnici sú vítaní v Božom kráľovstve.

    V bežnom živote sa často ocitáme v pozícii márnotratného syna. Čo je okamihom zrodu drámy lásky medzi Bohom a človekom?

    Otec nás tak veľmi miluje, že nám dovolí odísť preč z domu. Ale stále nás sprevádza svojím požehnaním. Kým my sme sa vzdialili od neho, on nás čaká s otvorenou náručou, aby nám pošepol: si môj milovaný syn (dcéra), v tebe mám zaľúbenie.

    V skutočnosti odchádzame z domu, keď popierame, že patríme k Bohu, že nás Boh drží vo svojom objatí, že sme vpísaní do jeho dlaní a ukrytí v jeho tieni. Opúšťame domov, keď prestávame veriť hlasu, ktorý v nás hovorí, že sme Bohom milovaní, a nasledujeme hlasy zo sveta, ktoré si kladú podmienky, za ktorých získame lásku, po ktorej tak túžime.

    Božia radosť nebude úplná, kým sa všetci, ktorým dal život, nevrátime domov a nestretneme pri spoločnom stole, ktorý pre nás pripravil. Božia láska uznáva jedinečnosť všetkých bez toho, aby porovnávala. Boh nás volá, aby sme sa vrátili domov a vstúpili do jeho svetla, aby sme v ňom objavili, že v ňom sú všetci ľudia jedinečne a dokonale milovaní.

    Pápež Benedikt XVI. vo svojom príhovore k tomuto podobenstvu povedal:Skutočné náboženstvo spočíva v zjednotení sa so srdcom bohatým na milosrdenstvo, ktoré nás pozýva milovať všetkých… napodobňujúc pritom nebeského Otca, ktorý rešpektuje slobodu každého a priťahuje k sebe všetkých… Toto je cesta, ktorú Ježiš ukazuje svojim učeníkom: nesúďte… neodsudzujte… odpúšťajte… buďte milosrdní ako je milosrdný váš nebeský Otec.“

    Nechajme sa aj my nájsť Bohom!

    Boh nás hľadá a neprestane hľadať, kým nás nenájde.          

    o. Miroslav

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkathe.sk/zivot-farnosti/rembrandt-harmenszoon-van-rijn/.

  • Gorazd 03

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://strazske.wordpress.com/2024/01/28/gorazd-03-3/.

  • Solún 05

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkattv.wordpress.com/2024/01/28/solun-05-3/.

  • (no title)

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://www.grkatkojsov.sk/2024/01/28/4461/.

  • Púť do Medžugorie

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkatsnv.sk/udalosti/nezaradene/put-do-medzugorie/.

  • ĎAKUJEME SPONZOROM TOMBOLY XXII. FARSKÉHO PLESU

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://www.grkatpp.sk/2024/01/27/dakujeme-sponzorom-tomboly-xxii-farskeho-plesu/.

  • XXII. FARSKÝ PLES

    V piatok 26. februára 2024 sa veriaci našej farnosti a ich známi stretli v rekordnom počte v matejovskej Kaskáde, kde sa konal 22. ročník Farského plesu. Večer otvorili sesternice Ida a Miriam Ondrušové, ktoré predviedli hru na priečnej a zobcovej flaute. Po spoločnej modlitbe a chutnej večeri sa mohla začať kvalitná zábava. O tú sa postarala Ľudová hudba Verbunk. Program spestril kvíz a video, vďaka ktorému sme si pripomenuli minuloročné udalosti z našej farnosti.

    Nesmela chýbať ani tombola. Hlavnou cenu bola automatická práčka od spoločnosti Whirlpool. Nasledoval zájazd do Medjugorja a víkendový pobyt pre dve osoby s raňajkami a vstupom do wellness v penzióne Strachan v rázovitej goralskej obci Ždiar. Výťažok z predaja poputuje na nový drevený bohostánok v našej cerkvi.

    Po polnoci nás hrou na akordeóne a husliach prekvapili Dominik Haľama a Adam Slodičák. Vďaka patrí všetkým, ktorí sa podieľali na organizácii plesu. Už teraz sa tešíme na ďalší ročník!

    VŠETKY FOTKY V PLNEJ KVALITE SI MÔŽETE STIAHNUŤ TU

    Autorka článku: Lucia Tužáková

    Autor fotografií: NIKO CR2

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://www.grkatpp.sk/2024/01/27/xxii-farsky-ples/.

  • Lk 15, 11-32

    Bratia a sestry!

    Možno ste už počuli, že dnešné podobenstvo z evanjelia podľa Lukáša patrí medzi najkrajšie rozprávania vo svetovej literatúre. A to preto, lebo hovorí o márnotratnom synovi, ktorý sa pokorne vrátil zo zlej životnej cesty k svojmu otcovi.

    Avšak milším a príjemnejším sa nám stane ešte vtedy, keď si v ňom skôr, ako sa zameriame na márnotratného syna, všimneme láskyplného otca. Potom môžeme toto Ježišovo rozprávanie nazvať: ´Podobenstvo o láskyplnom otcovi´.

    Pozrime sa teda v duchu na tohto láskyplného otca. Keď si od neho mladší syn žiadal svoj dedičský podiel, otec mu nič nevyčítal, nedohováral a nenútil ho, aby zmenil svoje rozhodnutie. Nijako ho nezdržiaval, nebránil odísť s dedičským podielom do ďalekej cudziny, nepriviazal ho doma a ani nezamkol do komory. Jednoducho mu odovzdal do rúk peňažný podiel, ktorý mu patrí ako dedičstvo a nechal ho slobodne odísť do sveta.

    Otec nám v podobenstve znázorňuje a zobrazuje nebeského Otca. Z tohto zobrazenia vyplýva, že náš nebeský Otec dáva každému človekovi slobodu a nenúti svoje deti k ničomu. Nezaväzuje ich, aby zostali v jeho dome, ale necháva ich slobodnými, aby odišli za dobrodružstvom svojho života podľa vlastnej vôle.

    Božia láska teda rešpektuje slobodu, ktorou ľudí obdarovala. Lenže skúsenosť nás učí, že sloboda sa dá aj zneužiť. Napríklad niekto sa obohacuje na úkor iných, alebo uprednostňuje seba, bez ohľadu na iných. Aj márnotratný syn, bez ohľadu na otca a brata, odišiel z domu do sveta, aby si užíval. Zneužil svoju slobodu a tak sa vzdialil od otca. Každý človek, ktorý zneužíva svoju slobodu na konanie zla, vzďaľuje sa od Boha.

    A tu sa niekto môže opýtať: „Prečo nám teda Boh dáva slobodu, ak je tam riziko, že ju človek môže zneužiť? A to až natoľko, že opustí nebeského Otca?“ Odpoveď znie: „Preto, lebo Boh pozná vysokú hodnotu slobody. Bez slobody by totiž človek nebol človekom, bol by iba ako bábka v bábkovom divadle. Bábka ma do hlavy pevne zastrčený drôt a tým drôtom ju režisér vedie po javisku a núti ju poslúchať. Keby človek bol ako bábka, určite by sa nemohol postaviť proti Bohu, ani by sa nedopustil hriechu a bol by nútený k ustavičnej poslušnosti voči Bohu. Lenže vtedy by nebol schopný ani milovať Boha. Preto Boh obdaril človeka slobodou i s tým rizikom, že ju môže zneužiť proti samému Bohu.“

    V bežnom živote sa často ocitáme v pozícii márnotratného syna. Otec nás tak veľmi miluje, že nám dovolí odísť preč z domu. Ale stále nás sprevádza svojím požehnaním. Kým sme sa my vzdialili od neho, on nás čaká s otvoreným náručím, aby nám pošepol: „si môj milovaný syn/dcéra, v tebe mám zaľúbenie“.

    V skutočnosti vtedy odchádzame z domu, keď popierame, že patríme Bohu, že nás Boh drží vo svojom objatí a sme hlboko vpísaní do jeho dlaní. Opúšťame domov, keď prestávame veriť v Boha a začíname viac veriť hlasom zo sveta. Tu sa začínajú naše pády a blúdenia.

    Boh od nás nečaká vysvetlenie, pretože on má pre naše pády pochopenie. Nekladie si podmienky, jednoducho nám ponúka svoju lásku a návrat. Boh Otec nemá dôvod nás trestať. Vytrestali sme sa už sami, keď sme sa vzdialili z jeho blízkosti. Cesta k odpusteniu vedie iba cez prijatie Boha do svojho života a to je všetko. On nám neustále hovorí „milujem ťa“ a to bez ohľadov na množstvo hriechov. Dúfa, že sa vrátime. Boh nás všetkých volá – Európanov, Ázijčanov, Američanov, atď. -, aby sme sa vrátili domov a vstúpili do jeho svetla a pokoja. Pretože v Božom svetle uvidíme svojho blížneho ako brata, pretože obaja rovnako patríme Bohu.

    Bratia a sestry, vieme, že Boh nás všetkých miluje. A Boh nás dnes pozýva k tomu, aby sme aj my milovali jeho láskou a prejavovali druhým také milosrdenstvo, aké on prejavuje nám. Sme povolaní milovať láskou, ktorá si nekladie podmienky, ale jednoducho miluje.

     

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkatnr.sk/homilie/lk-15-11-32-6/.

  • PROGRAM BOHOSLUŽIEB 22. 1. – 28. 1. 2024

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://www.telgartfara.sk/program-bohosluzieb-22-1-28-1-2024/?utm_source=rss&utm_medium=rss&utm_campaign=program-bohosluzieb-22-1-28-1-2024.

  • (no title)

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://www.grkatkojsov.sk/2024/01/22/4457/.

  • (no title)

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://www.grkatkojsov.sk/2024/01/22/4453/.

  • TÝŽDEŇ MODLITIEB ZA JEDNOTU KRESŤANOV

    TÝŽDEŇ MODLITIEB ZA JEDNOTU KRESŤANOV

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://www.grkatpp.sk/2024/01/22/tyzden-modlitieb-za-jednotu-krestanov/.

  • Farské oznamy 21.1.2024

    Liturgicky program v našom chráme je tento týždeň ako zvyčajne.

    Na budúcu sobotu nás čaká bohatý program: V sobotu 27. januára bude v gréckokatolíckej katedrále v Prešove biskupská vysviacka otca jeromonacha Jonáša Maxima o 10.00 hod. Bude vysielaná v RTVS, Tv Lux, Tv Logos, Tv Zemplín a Rádiu Lumen. O 12.00 hodine budú 5 min. zvoniť všetky zvony v Prešovej metropolii na znak radosti a vďačnosti za nového metropolitu-arcibiskupa vladyku Jonáša.

    Na budúcu sobotu večer o 19.30 pokračuje kurz Alfa pre mladých v kláštore, nie v suteréne. Prvé tri stretnutia sú ešte otvorené aj pre nových účastníkov a záujemcov. Pozývame každého tínedžera.

     

    Na budúcu sobotu bude ďalšie stretnutie rodičov s deťmi pripravujúcich sa slávnostné sv. prijímanie v suteréne o 15.00 hod.

     

    Na budúcu sobotu večer bude modlitba chvál o 19.15 hod. s témou o poslušnosti.

     

    Veľké mariánske jubileum v našej farnosti. V tomto roku slávime 100 rokov od vystavenia ikony Matky ustavičnej pomoci k verejnej úcte v Stropkove. Ponúkame Vám možnosť mať jeden týždeň u vás doma ikonu Matky ustavičnej pomoci. Dostanete aj brožúrku, ktorá vám pomôže v spoločnej modlitbe pred ikonou. Počas tohto týždňa, ak budete chcieť, vás môže prísť navštíviť aj kňaz. Táto putujúca ikona Matky ustavičnej pomoci môže priniesť veľké požehnanie a posilu do Vašich rodín a domácností. Všetky milosti nám Boh dáva cez Máriu. Záujemcovia o túto návštevu ikony Matky ustavičnej pomoci, nech sa zapíšu v sakrestii.

    Minulo týždenná zbierka na cirkevné školy činila 361,40 eur.

    Na budúcu nedeľu (posledná v mesiaci) je zbierka na chrám.

    Môžete podporiť nás redemptoristov ako aj náš apoštolát 2% zo svojich daní. Tlačivá sú vzadu za lavicami.

    Ponúkame Vám, aj naše knihy z Vydavateľstva Misionár. Sú vzadu za lavicami.

    Cez víkend 1. – 3. marca sa organizuje v našom kláštore pôstna duchovná obnova, ktorú vedie o. Pavol Tomko. Pozývame. Hláste sa u o. Pavla.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grekat-farnost-stropkov.sk/farske-oznamy-21-1-2024/.

Back to top button