Bula Relata Semper

Bula Pia VII. o zriadení Prešovskej eparchie

BISKUP PIUS, SLUHA SLUHOV BOŽÍCH NA VEČNÚ PAMIATKU

Bojujúca cirkev stále obracia svoju pozornosť na slovo Toho, ktorý potvrdil, že ju vystaval na skale.

        Víťazstvo nad vládcom temnôt – ktoré kedysi pozdvihlo zástavy kríža medzi národmi, chúliacimi sa v tôni smrti a ktoré kedysi naozaj zriaďovalo nové biskupstvá v záujme veriacich uprostred iných biskupstiev ako nové šiatre viery a bašty na obranu a ochranu vyvolenej svätej obce a božej vinice – bolo v každom čase radostnou udalosťou pre našich predchodcov a pre duchovný pokrok veriacich v Kristu a uznávanou útechou. Nás však nehodných, ktorých Pán ustanovil za správcov svojej cirkvi a ktorí uvažujeme, ako ľahko sa stane, že vznikne isté zneužitie, ktorého príčinou je rozsiahlosť mnohých diecéz, konštatujeme ako ťažko je potom vylúčiť a odstrániť tam vzniklé prehmaty. Z povinnosti pastierskeho úradu, aby prehmaty neprestúpili prípustnú mieru, predchádzame tomu mečom apoštolskej moci a snažíme sa prehradiť cestu tomu, kto nevhodne chce ustanovenie nových diecéz. Najmä, keď to požadujú cisári a králi pre dobro katolíckej viery a pre spásu duší.

        Aby teda naša námaha mala požehnanie Pánovo, ktorý malým dáva rásť a aby všetky národy – aj tie, ktoré sa zvíjajú v temnotách – videli zblízka, že Boh pripravil večné svetlo na osvietenie národov a aby tak bol prítomný na celej zemi len jeden Pastier a jeden ovčinec, kde sa vzdáva najvyššia vďaka. Oznámili nám, že pre obrovskú veľkosť mukačevského biskupstva gréckokatolíckeho obradu, ktoré sa rozprestiera na trinásť stolíc uhorského kráľovstva, táto diecéza s jediným biskupom s pastierskou právomocou nemôže byť dostatočne spravovaná, hoc preláti tejto cirkvi – ako je pravda – plnili svoju pastiersku povinnosť a starali sa o duchovné potreby jednotlivých v Kristu veriacich, ktorí im boli zverení. A to aj vtedy, keď bolo potrebné čo najrýchlejšie priniesť nejaké lieky proti nepohodám a zlám, ktoré neustále sužovali tento ovčinec. A keď náš milovaný syn v Kristu, František I., cisár rakúsky a apoštolský kráľ uhorský a český, nám vhodne predložil myšlienku, že ak oddelíme nastálo od horeuvedeného mukačevského biskupstva nižšiepoložené stolice, ako budú ďalej uvedené a ak v nich, t.j. v meste Prešov ustanovíme nové biskupstvo zo spomenutej mukačevskej diecézy, bude to veľmi prospešné pre pravoverné náboženstvo a pre samých veriacich v Kristu, ak sa to podľa jeho úprimného želania vykoná. A tak z pripraveného a do Ríma odoslaného postupu, ktorý pripravil náš milovaný syn a nuncius Apoštolskej stolice, ktorý sa zdržuje v Rakúsku, vo Viedni a má špeciálne právomoci od kongregácie ctihodných našich bratov, kardinálov svätej cirkvi rímskej, ktorá je na prvom mieste vo veciach konzistoriálnych, a to platnosťou špeciálneho dekrétu uvedenej kongregácie, vydaného 23. mája minulého roku Pána 1818 a udeleného tomu nunciovi, plne vyplynula užitočnosť zriadenia takého biskupstva, pomocou spomenutého rozdelenia. S ním náš ctihodný brat Alexej Povči, terajší mukačevský biskup, rád súhlasí. Najprv sme vypočuli správu sekretariátu menovanej kongregácie v tak ťažkej veci. Navyše aj nábožnú túžbu najvznešenejšieho cisára a kráľa a rozhodli sme sa mu pomôcť v tom, čo predložil vo svojej listine, zaslanej nám ako prosbu. Okrem toho aj splniť túžby národa zjednoteného gréckeho obradu, aby pevnejšie prilipol k pravovernej viere a aby schizmatici sa ľahšie pritiahli k jej prijatiu a – osobitnou priazňou a milosťou obdarovaní – mali tak možnosť sa postarať o svoje duchovné dobro a večnú spásu.

        Z vlastnej vôle teda rozdeľujeme a oddeľujeme na večné časy úplne nižšiepoložené panstvá, stolice a okresy od spomínanej mukačevskej diecézy. A na prvom mieste ozdobujeme spomínané slobodné kráľovské mesto Prešov, ktoré za vlády tohto cisára vyniká počtom obyvateľov katolíkov – gréckeho i latinského obradu – titulom a poctou biskupského mesta v zmysle kánonických ustanovení a uvedenou apoštolskou autoritou. A tak aj v Prešove, ozdobenom, ako sme videli, titulom slobodného kráľovského mesta, povyšujeme farský kostol – nazývaný vikariálnym zasvätený sv. Jánovi Evanjelistovi – ktorý uznávame za dosť veľký a pekne vybudovaný, na biskupskú katedrálu. Tento chrám bol predtým farským, zasvätený úcte sv. Jána Evanjelistu, odteraz bude spravovať terajší farár čiže vikár. Jemu zostane vykonávanie starostlivosti o duše a pri jeho uprázdnení – kedykoľvek sa to prihodí – sa oň postará budúci, v tom čase ustanovený prešovský biskup, tak ako doteraz. V tom chráme zriaďujeme a ustanovujeme nastálo – z podobného popudu našej apoštolskej autority – stolicu s biskupskou hodnosťou pre jedného biskupa, nazývaného prešovským. Tá bude mať všetky svoje biskupské znaky, privilégiá a prednosti takým spôsobom a v takej forme, akej sa tešia a používajú ostatné katedrálne cirkvi gréckokatolíckeho obradu, ktoré boli zriadené Apoštolskou stolicou v tom uhorskom kráľovstve. Bude mať všetku možnú biskupskú právomoc nad všetkými zjednotenými Rusínmi gréckokatolíckeho obradu a nad inými, ktorí ich nasledujú v obrade a zjednotení, tak v uvedenom meste, ozdobenom, ako sme videli, titulom slobodného kráľovského mesta, v Prešove, ako aj v nižšieopísanej diecéze, ako sa v ďalšom vyznačí, ako aj na iných miestach a územiach, ktoré budú oddelené od spomínanej mukačevskej diecézy a spoja sa a včlenia do novej prešovskej diecézy, ako sa to nižšie ustanovuje. A okrem toho zriaďujeme v tejto diecéze jedno prepoštstvo, ktoré bude po veľkňazskej hneď prvé, a to pre jedného prepošta čiže archipresbytera. Ďalej jedno lektorstvo čiže archidiakonát, ktorý bude pre jedného lektora čiže archidiakona. Ďalej jedno kantorstvo čiže spevácky úrad, ktorý bude pre jedného kantora čiže speváka. Jedno kustódstvo chrámu, ktoré bude pre jedného kustóda čiže ekleziarchu a nakoniec jedno učilište, ktoré bude pre jedného profesora, ktorá hodnosť jestvuje, alebo bude priznaná budúcim farárom menovaného katedrálneho chrámu. Ako sa to nižšie uvádza, z tých, ktorých sme vyššie uviedli, ustanovujeme kapitulu, ktorej členovia dostanú primerané dôchodky. Z nich jednotliví budú osobne sídliť pri novozriadenom katedrálnom chráme a budú ako obvykle slúžiť bohoslužby na chválu všemohúceho Boha a na slávu a povýšenie katolíckej viery a na úctu uvedeného sv. Jána Evanjelistu. Toto sme zriadili a ustanovili z podobného popudu nastálo našou apoštolskou autoritou. Aby však biskupské dôchodky v budúcnosti, v čase pôsobenia prešovského biskupa, slušne zachovávali veľkňazskú dôstojnosť, menovaný cisár a kráľ udeľuje prešovskému biskupovi určenú sumu 6000 florénov viedenskej meny. Suma je oslobodená od všetkých tiarch, zbavená poplatkov a vyňatá. Bude sa každoročne vyplácať, pokiaľ sa mu na základe rozhodnutia nepridelia od toho istého cisára čo najskôr iné nehnuteľné majetky na ten účel. Tie dôchodky z majetkov nech nie sú nižšie, ako spomínaných 6000 florénov ročne, čo sa uviedlo vyššie a tie bude stále poberať tento prešovský biskup počas svojho pôsobenia. To ustanovujeme a udeľujeme na základe tej istej apoštolskej autority a pre naozaj slušné a pohodlné ubytovanie poskytujeme budúcemu prešovskému biskupovi a jeho nástupcom ubytovanie v budovách pri katedrálnom chráme gréckeho obradu, ktoré s touto katedrálou súvisia. Na opravy a potrebné zariadenie budov dal prostriedky sám cisár a kráľ svojím príkazom, aby sa stali biskupskou rezidenciou, čo zo spomínanej apoštolskej autority potvrdzujeme a ponechávame. Potom, chtiac zabezpečiť dotácie novej zriadenej kapitule, t.j. prepoštstvu, či archipresbyteriátu, sa vyplatí každoročne 1000, lektorátu čiže archidiakonátu 900, kantorstvu čiže úradu speváka 800, kustódstvu čiže ekleziarchátu 700 a nakoniec zriadenému učilišťu, ako sa hore povedalo 600 florénov uvedenej viedenskej meny. Teda prepoštovi čiže archipresbyterovi, lektorovi čiže archidiakonovi, ako aj kantorovi čiže spevákovi a kustódovi čiže ekleziarchovi a profesorovi pri zachovaní ich osobitných prebend, ktorými majú byť zaopatrení na vlastné živobytie a na náklady, ktoré na nich pripadajú z toho titulu. Platby zabezpečuje bežne spomínaný cisár a kráľ, až dokiaľ na dotovanie ich prebend sa nepripraví dohoda, ako je spomenuté hore, o nehnuteľných majetkoch. To z uvedenej apoštolskej autority nastálo ustanovujeme a prideľujeme. Podľa týchto ustanovení ohľadne nového prešovského katedrálneho chrámu gréckokatolíckeho obradu, zriadeného tak, ako sa to hore uvádza a podľa nariadení a premysleného súhlasu uvedeného mukačevského biskupa, ako sa to vpredu hovorí, jeho biskupská diecéza odovzdáva celých 6 stolíc, a to Abov, Boršod, Gemer, Šariš, Spiš a Turňu, ako aj 5 dekanátov zo Zemplínskej stolice, t.j. humenský, hostovický, laborecký, stropkovský a vranovský. Všetky spolu majú 193 farností s ich kostolmi a filiálkami. To rovnako z apoštolskej autority nastálo pripájame a zároveň oddeľujeme. A preto z našej apoštolskej autority natrvalo spájame a ustanovujeme všetkých 6 stolíc, ako aj 5 dekanátov citovanej Zemplínskej stolice, ako sa to vyššie uvádza. A to so všetkými mestami, mestečkami, dedinami, majermi a so všetkými ďalšími sídlami, ktoré vytvárajú 193 farností, do nového prešovského biskupstva zjednotených veriacich v gréckom obrade, ktorí žijú na území tejto novej diecézy. Pripájame takisto aj chrámy a monastiere pre osoby oboch pohlaví, všetkých obyvateľov Rusínov zjednoteného gréckeho obradu a iných, ktorí ich nasledujú v obrade a zjednotení, ktorí až doteraz boli stále pod právomocou mukačevského biskupa. Tých teda vynímame a oddeľujeme spod jeho právomoci a vrchnosti nastálo rovnakou apoštolskou autoritou a podrobujeme ich a podriaďujeme budúcemu novému prešovskému biskupovi gréckokatolíckeho obradu a jeho právomoci i právomoci jeho nástupcov v spomenutom biskupstve, jeho moci a vrchnosti taktiež nastálo z našej apoštolskej autority. A to pod podmienkou, že budúci biskup v Prešove, ako aj všetci jeho nástupcovia v biskupstve nikdy sa nepokúsia nejako škodiť právomoci jágerskej, ako aj právomoci iných biskupov latinského obradu. Svoju právomoc budú vykonávať jedine voči rusínskému kléru a ľudu a voči iným zjednoteným gréckeho obradu, ktorí nasledujú ich obrad a zjednotenie a žijú ako v uvedenom meste Prešov, tak aj v horeuvedenej diecéze, pri zachovaní všetkých, dokonale pripravených a predložených dekrétov rovnako ctihodných našich bratov kardinálov svätej cirkvi rímskej, Kongregácie na šírenie viery, ktoré dekréty sa týkajú Grékov, ktorí žijú pomiešaní s latiníkmi a ktoré sa častejšie vydávajú.

        Právo nominovať – čiže uviesť biskupa do spomenutého katedrálneho prešovského chrámu, ktorý bol ustanovený, ako sa to hore uvádza – patrí menovanému cisárovi a kráľovi v uhorskom kráľovstve a jeho uvedeným nástupcom, kráľom. Toto právo bolo ustanovené nami a rímskymi veľkňazmi, našimi nástupcami, a to tak po prvý raz ako aj v budúcnosti, ak bude jeho stolica uprázdnená alebo prepustená (nie však u Apoštolskej stolice). Teda právo uviesť vhodnú osobu, ktorá bude tým-ktorým rímskym veľkňazom postavená na čelo za biskupa, takým spôsobom a formou, ako zvykla Apoštolská stolica doteraz postaviť na čelo terajších biskupov gréckokatolíckeho obradu v uhorskom kráľovstve, to udeľujeme a dávame nastálo z apoštolskej autority. A ďalej, každý prešovský biskup, tento prvý ustanovený, ako aj jeho nástupcovia v uvedenom biskupstve sú a stále majú byť podriadení metropolitnej právomoci, t.j. nateraz pôsobiacemu ostrihomskému arcibiskupovi ako svojmu metropolitovi a tak aj ten ostrihomský arcibiskup je vybavený všetkými primeranými právomocami a privilégiami, ako voči iným podobným sufragánnym cirkvám gréckeho obradu v uhorskom kráľovstve, a ako to rovnakou mierou užívali a sa tešia taktiež ostrihomskí arcibiskupi. A v prípade uprázdnenia arcibiskupskej stolice bude mať právomoc Ostrihomská kapitula, ktorá moc vyplýva z metropolitného práva voči sufragánnym cirkvám tejto provincie, ako je tu zvykom. A voči prešovskému biskupovi spomenutého obradu to vykonávajú s podmienkou, že koľkokrát metropolita bude považovať za potrebné, toľkokrát môže vyšetrovať a skúmať to, čo patrí k čistote viery a k duchovnému dobru duší. To mu zaslúžene patrí. To aj z apoštolskej autority nastálo rozhodujeme a nariaďujeme. A nech rozhodnutia v tejto bule sú a budú stále platné a nech ich všetci, i jednotlivci, teraz aj v budúcnosti zachovávajú ako trvalé a bezo zmeny. A nikdy z nijakého dôvodu alebo z nejakej príčiny sa nesmie meniť, hoc aj právnej, zákonitej. Ani v tom zmysle, že tá otázka nebola prísne overená a odôvodnená, pre ktorú je táto listina vydaná, o lži, či podvode, či neplatnosti alebo chybe nášho úmyslu. Alebo z akéhokoľvek iného nedostatku, akokoľvek veľmi dôležitého pri hľadaní nepremysleného a nepremysliteľného, osobitného mienenia a výrazu. Ani to, čo nebolo v ich akýchsi formálnostiach a iných veciach, ktoré im mali slúžiť a sa naplniť, ale neslúžili a sa nenaplnili z akéhokoľvek právneho dôvodu alebo skutku, či ustanovenia a či nejakého zvyku a čo z toho malo vyplynúť. Alebo aj pre veľmi nenormálnu totálnu urážku, alebo z akejkoľvek zámienky iného druhu a z iného dôvodu, či príčiny hocako spravodlivej, rozumnej, zákonitej, súdnej, náboženskej a privilegiálnej. Aj takej, ktorá by musela byť vyjadrená, aby nadobudla účinnú platnosť horeuvedeného, alebo čo z našej vôle, alebo iných hore uvedených by sa nikde neobjavilo, alebo ináč sa mohlo dokazovať, zaznamenať, napadnúť, znemožniť, stiahnuť, alebo odvolať sa na právo protirečenia, alebo priviesť na cestu a hranice práva. Alebo proti návratu do pôvodného stavu protestom, návrat k ceste a hraniciam práva. Alebo čokoľvek iné, akéhokoľvek práva alebo skutky, alebo milosti či spravodlivosti, čím sa dosiahne náprava, alebo akokoľvek, aj na podnet poznania a plnosti moci, čo sa podobným povoľuje, dosahuje alebo dáva akúkoľvek možnosť použiť a tešiť sa súdnou cestou, alebo aj mimo súd. Ani táto listina nestratí platnosť akýmkoľvek podobným či nepodobným odvolaním milosti, zrušením, obmedzením odložením a inými protichodnými nariadeniami prostredníctvom akýchkoľvek listín a apoštolských nariadení alebo pravidlom Apoštolskej kancelárie, a to kedykoľvek, aj na druhý deň po našej smrti a našich nástupcov, rímskych veľkňazov, až po najvyššiu právomoc. Tiež z dôvodov plnosti vedy a podobnými zneniami a formami, ktoré sú nám ukázané z akýchkoľvek sporov a pod akýmikoľvek slovnými výrazmi a akýmikoľvek klauzulami a dekrétmi, ak sa v nich hovorí o tejto listine, o jej celom znení a o špeciálnych údajoch, ktoré sú vydané, alebo majú byť vydané v budúcnosti na pochopenie, ale sú vždy a vcelku z nej vybrané. A koľkokrát sa vydajú, toľkokrát sa musia vrátiť do pôvodného platného stavu, nahradiť a celkovo obnoviť. Tak a nie ináč majú to rozsúdiť a ustanoviť všetci riadni sudcovia alebo delegáti, ktorí zastupujú ktorúkoľvek autoritu, aj auditori sporov pri Apoštolskej stolici, aj kardináli svätej rímskej cirkvi, aj osobitní legáti, vicelegáti, nunciovia menovanej stolice a iní, ktorí majú akúkoľvek autoritu, možnosť moci, prednosti a privilégiá a skvejú sa poctami a vznešenosťou, na ktoromkoľvek súdnom stupni, ktorý je im podriadený. A komukoľvek by dali možnosť ináč súdiť a možnosť a autoritu ináč uplatňovať, bude zrušené a neplatné. Ak by sa potom prihodilo, že niekto, pod akoukoľvek autoritou, vedome či odmietavo na to zaútočí, bez ohľadu, že je to naše dielo a sú to pravidlá Apoštolskej kancelárie o hľadanom, nie vynesenom práve a v iných pravidlách, ktoré protirečia tomu, čo sme vpredu uviedli. A to aj vtedy, keď sú vydané alebo sa majú vydať na synodách, provinciách, všeobecných i univerzálnych poradách, na špeciálnych či všeobecných apoštolských ustanoveniach a príkazoch, aj čo sa týka privilégií, odpustkov, apoštolských listov, alebo nejakých predstavených osôb, v akomkoľvek znení a forme a v akýchkoľvek aj neobvyklých klauzulách, neplatných a iných dekrétoch, ktoré zmenšujú našu autoritu, aj iných veľmi účinných takého druhu a pôvodu, aj podobných z dôvodov vedy a plnosti moci, čo sa načas pripustilo, alebo malo byť pripustené, v ktorých všetkých i jednotlivých, aj keby na ich dostatočné odvolanie mali niečo iného o nich a o ich zmenách niečo špeciálneho, špecifického, vytvoreného i jednotlivého, nie však čo sa týka všeobecných, dôležitých klazúl, v ktorých by sa nachádzala iná mienka alebo iný výraz, alebo v nejakej inej dôležitej forme, ktorá by mala na to poslúžiť. Ak takéto znenie nebude vytlačené od slova do slova, nič nezabudnúc, ale zachovávajúc formu tej udávanej listiny a s tými listinami plne a celkom vyjadrená a vytlačená, najmä u tých, čo trvajú na svojom tvrdení, rušíme v celej šírke a plnosti všetko, čo nie je špeciálne a výrazne zhodné s účinkom platnosti uvedenej listiny, čo nie je súhlasné a platné a celkom také a ostané, čo tomu protirečia. A to z podnetu našich znalostí a plnosti moci.

        Chceme však, aby budúci prešovský biskup, ktorého katedra, ako sme povedali, nie je obsadená, ktorý bude ustanovený ako prvý a jeho nástupcovia v úrade, tak pri ich ustanovení, ako aj v jednotlivých rokoch jasne zložili počas svojho života Vyznanie katolíckej viery. To predpísal blahej pamäti pápež Gregor XIII., náš predchodca, pre zjednotených Grékov, a to pred dvoma cirkevnými osobami svojho kléru alebo kapituly, ktoré boli ustanovené do cirkevných hodností. Napísané vyznanie podpíšu vlastnoručne tie osoby a opatria pečiatkami. Tieto osoby majú a sú povinné to odovzdať toho času pôsobiacemu nunciovi Apoštolskej stolice vo Viedni. Sám apoštolský nuncius sa postará, aby toto Vyznanie bolo doručené uvedenej Posvätnej kongregácii pre šírenie viery. Chceme ešte, aby uvedené Prešovské biskupstvo, ktoré sme zriadili, bolo zapísané do kníh Apoštolskej komory s podobnou obvyklou taxou podľa jej dôchodkov, a to 548 a 2/3 zlatých. Na vykonávanie tejto povinnosti je ustanovený náš milý syn a nuncius Apoštolskej stolice vo Viedni, s možnosťou poveriť tým akúkoľvek osobu, ktorá má cirkevnú hodnosť. Teda vôbec nikomu sa nedovoľuje porušiť túto listinu o našom rozdelení, oddelení, vyznamenaní, zriadení, ustanovení, vyňatí, rozpojení, podriadení, delení, potvrdení. pripísaní, súhlase, ustanovení, oddelení, odčlenení, nariadení, udelení a postúpení svojvoľným dekrétom alebo odvolaním. Nedovoľuje sa nikomu proti tomu stavať svojou opovážlivosťou. Keby niekto prevzal na seba zodpovednosť za napadnutie, vystavuje sa nevôli všemohúceho Boha a sv. Petra a Pavla, jeho apoštolov.

        Dané v Ríme, v bazilike Santa Maria Maggiore, roku 1818 po vtelení Pána, 21. septembra, v 19. roku nášho pontifikátu.