Bez posmechu

Bývalý spolupracovník Friedricha von Bodelschwingha rozprával túto príhodu: V jednom prípade musel primár chirurgie v Bethelu Bodelschwinghovi s ľútosťou oznámiť, že pacient sa už nedá zachrániť. Bodelschwingh sa na profesora ostro obzrel a spýtal sa: „Modlili ste sa už za jeho záchranu?“ Profesor a jeho asistent sa len diskrétne usmiali. Bodenschwingh to mlčky prešiel a len povedal: „Takže ste sa nemodlili. Dobre! Porozprávam teda s Bohom o tom ja.“ Dobrú hodinu potom strávil v modlitbe na kolenách u seba v izbe. Potom išiel na izbu, kde ležal pacient. Tam ho uvítala sestrička: „Pred pol hodinou sa chorému naraz uľavilo!“ Za niekoľko týždňov sa pacient uzdravil. Profesor prišiel za Bodelschwinghem a povedal: „Už sa nebudem posmievať, až ma budete nabádať k modlitbe.“