09. august – Svätý apoštol Matej. Svätá Irena, byzantská cisárovná.

Svätý apoštol Matej

Meno dnešného svätca má hebrejský pôvod a znamená „Boží dar“. Prvá kapitola Skutkov apoštolov podáva správu o doplnení dvanástich. Namiesto Judáša Iškariotského bol zvolený za náhradného apoštola Matej. O jeho ďalšej činnosti a živote neexistujú žiadne ďalšie novozákonné a historické správy. Podľa Euzébia z Cézarei Matej patril do skupiny 70 učeníkov. Podľa apokryfného spisu Skutky Andreja ho vraj apoštol Andrej zázračne zachránil z rúk ľudožrútov. Navzájom sa od seba líšiace správy o Matejovej mučeníckej smrti vznikli pravdepodobne adaptáciou správ o smrti Jakuba, Pánovho brata a sťatí apoštola Pavla. Na príkaz cisárovnej Heleny biskup Agriculus preniesol Matejove pozostatky do nemeckého Trieru. Písomné svedectvá o tomto prenesení však pochádzajú až z 9. storočia. Úcta k nemu sa v tomto meste rozšírila po znovuobjavenií stratených relikvií a ich prenesení do kláštora v roku 1127, ktorý odvtedy nosí apoštolovo meno. Okrem tohto mesta Matejove relikvie uchovávajú v rímskej bazilike Santa Maria Maggiore a v Bazilike San Giustina v talianskom meste Padova.

Svätá Irena, byzantská cisárovna

Jej meno má grécky pôvod a znamená „mierumilovná“. Irena sa narodila okolo roku 752 v Aténach. Od roku 768 bola manželkou byzantského cisára Leva IV. Vyznačovala sa krásou a múdrosťou, no bola až nežensky tvrdá a túžila vládnuť. Dlhý čas miernila obrazoborecký zápal svojho manžela. V roku 780 sa stala regentkou svojho 10. ročného syna Konštantína VI. Ďalej mala vplyv na vymenovanie Tarasa za konštantínopolského patriarchu (784) a so súhlasom pápeža Hadriána I. zvolala Nicejsko-konštantínopolský všeobecný koncil (786-787), ktorý obnovil uctievanie ikon. Aj za jej života pokračovalo napätie medzi východom a západom, najmä po odobratí pápežských právomocí nad dolným Talianskom. Irena dohodla sobáš princa Konštantína s Rotrudou, dcérou Karola Veľkého, no k manželstvu nedošlo. Keď v roku 788 nariadila synovi Konštantínovi VI. manželstvo s Paflagónčankou, spor medzi ňou a synom sa ešte prehĺbil. Keď jej syn stratil v roku 790 moc, stala sa o dva roky neskôr opäť spoluregentkou, až kým nezačala vládnuť v roku 797 sama v celej východorímskej ríši. O rok nato obnovila diplomatické styky s Karolom Veľkým, ktorý chcel sobášom s Irenou odstrániť dvojité cisárstvo. Počas rokovaní o sobáši ju 31. októbra 802 zosadili z trónu a poslali do vyhnanstva na ostrov Lesbos. Tam zomrela 9. augusta 803.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, BBKL spracoval Ján Sabol