64. zač. Mk 14, 10 – 42; Učeníci pripravujú Ježišovi Paschu, svätú Pánovu večeru; Ježiša vydávajú do rúk hriešnikov.

Judáš Iškariotský, jeden z Dvanástich, odišiel k veľkňazom, aby im ho zradil. Tí sa potešili, keď to počuli, a sľúbili, že mu dajú peniaze. A on hľadal spôsob, ako ho príhodne vydať. V prvý deň sviatkov Nekvasených chlebov, keď zabíjali veľkonočného baránka, povedali mu jeho učeníci: “Kde ti máme ísť pripraviť veľkonočnú večeru?” Poslal dvoch zo svojich učeníkov a vravel im: “Choďte do mesta. Tam stretnete človeka, ktorý bude niesť džbán vody. Choďte za ním a pánovi domu, do ktorého vojde, povedzte: “Učiteľ odkazuje: Kde je pre mňa miestnosť v ktorej by som mohol jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka?” On vám ukáže veľkú hornú sieň, prestretú a pripravenú. Tam nám prichystajte.” Učeníci odišli, a keď prišli do mesta, všetko našli tak, ako im povedal. A pripravili veľkonočného baránka. Keď sa zvečerilo, prišiel s Dvanástimi. A keď boli pri stole a jedli, Ježiš povedal: “Veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí, ten, čo je so mnou.” Zosmutneli a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: “Azda ja?” On im odpovedal: “Jeden z Dvanástich, čo so mnou namáča v mise. Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda človekovi, ktorý zrádza Syna človeka! Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil.” Keď jedli, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával im, hovoriac: “Vezmite, toto je moje telo!” Potom vzal kalich, vzdával vďaky, dal im ho a všetci z neho pili. A povedal im: “Toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých. Veru, hovorím vám: Už nebudem piť z plodu viniča až do dňa, keď ho budem piť nový v Božom kráľovstve.” Potom zaspievali chválospev a vyšli na Olivovú horu. Vtedy im Ježiš povedal: “Všetci odpadnete, lebo je napísané: “Udriem pastiera a ovce sa rozpŕchnu.” Ale keď vstanem z mŕtvych, predídem vás do Galiley.” Peter mu povedal: “Aj keby všetci odpadli, ja nie.” Ježiš mu odvetil: “Veru, hovorím ti: Ty ma dnes, tejto noci, skôr, ako dva razy kohút zaspieva, tri razy zaprieš.” Ale on ešte horlivejšie vyhlasoval: “Aj keby som mal umrieť s tebou, nezapriem ťa.” Podobne hovorili aj ostatní. Prišli na pozemok, ktorý sa volá Getsemani, a povedal svojim učeníkom: “Sadnite si tu, kým sa pomodlím.” Vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána. I doľahla naňho hrôza a úzkosť. Vtedy im povedal: “Moja duša je smutná až na smrť. Ostaňte tu a bdejte!” Trocha poodišiel, padol na zem a modlil sa, aby ho, ak je možné, minula táto hodina. Hovoril: “Abba, Otče! Tebe je všetko možné. Vezmi odo mňa tento kalich. No nie čo ja chcem ale čo ty.” Keď sa vrátil, našiel ich spať. I povedal Petrovi: “Šimon, spíš? Ani hodinu si nemohol bdieť? Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia. Duch je síce ochotný, ale telo slabé.” Znova odišiel a modlil sa tými istými slovami. A keď sa vrátil, zasa ich našiel spať: oči sa im zatvárali od únavy a nevedeli, čo mu povedať. Keď prišiel tretí raz, povedal im: “Ešte spíte a odpočívate? Dosť už. Prišla hodina: hľa, Syna človeka už vydávajú do rúk hriešnikov. Vstaňte, poďme! Pozrite, môj zradca je blízko.”