59. zač. Mt 14, 22 – 34; Ježišova modlitba. Vlny zmietajú loďku apoštolov. Maloverný Peter.

A hneď rozkázal učeníkom, aby nastúpili na loďku a išli pred ním na druhý breh, kým on rozpustí zástupy. Keď rozpustil zástupy, vystúpil sám na vrch modliť sa. Zvečerilo sa a on tam bol sám. Loďka bola už mnoho stadií od zeme a zmietali ňou vlny, lebo vietor dul proti nim. Nad ránom sa, kráčajúc po mori, blížil k nim Ježiš. Keď ho učeníci videli kráčať po mori, vzrušení vraveli: “Mátoha!” A od strachu vykríkli. Ale Ježiš sa im hneď prihovoril: “Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!” Peter mu povedal: “Pane, ak si to ty, rozkáž, aby som prišiel k tebe po vode.” On povedal: “Poď!” Peter vystúpil z loďky, vykročil po vode a šiel k Ježišovi. Ale keď videl silný vietor, naľakal sa. Začal sa topiť a vykríkol: “Pane, zachráň ma!” Ježiš hneď vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu: “Maloverný, prečo si pochyboval?” A keď vstúpili do loďky, vietor utíchol. Tí, čo boli na loďke, klaňali sa mu a vraveli: “Naozaj si Boží Syn!” Preplavili sa na druhý breh a došli do kraja Genezaret.