46. zač. Mt 12, 14 – 29; Posadnutý, ktorý bol slepý a nemý. Vnútorne rozdelené kráľovstvo.

KKC 713, 439, 574, 550.

Farizeji vyšli von a radili sa o ňom, ako ho zahubiť. Ježiš to vedel, preto odtiaľ odišiel. Mnohí šli za ním a on ich všetkých uzdravil, len im pohrozil, aby ho neprezradili. Tak sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš: “Hľa, môj služobník, ktorého som si vyvolil, môj miláčik, v ktorom mám zaľúbenie. Vložím na neho svojho Ducha a oznámi právo národom. Nebude sa škriepiť, nebude kričať, nik nebude počuť na ulici jeho hlas. Nalomenú trsť nedolomí, hasnúci knôtik nedohasí, kým neprivedie právo k víťazstvu. V jeho meno budú dúfať národy.” Vtedy k nemu priviedli posadnutého zlým duchom, ktorý bol slepý a nemý. On ho uzdravil a nemý rozprával a videl. Zástupy žasli a vraveli: “Nie je toto syn Dávidov?” Ale počuli to farizeji a hovorili: “Tento len mocou Belzebula, kniežaťa zlých duchov, vyháňa zlých duchov.” Ale on poznal ich myšlienky a povedal im: “Každé kráľovstvo vnútorne rozdelené spustne a nijaké mesto ani dom vnútorne rozdelené neobstoja. Ak satan vyháňa satana, je vnútorne rozdelený – akože potom obstojí jeho kráľovstvo? Ak ja vyháňam zlých duchov mocou Belzebula, čou mocou ich vyháňajú vaši synovia? Preto oni budú vašimi sudcami. Ale ak ja Božím Duchom vyháňam zlých duchov, potom k vám prišlo Božie kráľovstvo. Alebo ako môže niekto vniknúť do domu silného človeka a ulúpiť mu veci, kým toho silného nezviaže? Až potom mu vyplieni dom.

Back to top button