…
Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „Boh je milosrdný“. O Ivanovom rodisku existuje celý rad hypotéz. V legendách býva označovaný ako “kráľovič charvátsky”, čo zvádza zaradiť ho k juhoslovanským Chorvátom, alebo k Lužickými Chorvátom, ktorí v 9. a 10. storočí obývali podhorie Krkonôš. Ako najpravdepodobnejšia Ivanova domovina sa zdá byť územie medzi dolným tokom Labe a Lübeckou zátokou, kde žil kmeň Obodritov. Ich kráľ Gestimulus padol v roku 844 pri ťažení na Ľudovíta Nemca a jeho syna Ivana ako zajatca poslali do korvejského kláštora v Sasku. Ivan potom zrejme prijal priezvisko „korvejský“, ktorého skomolením vznikol prívlastok „korvatský“ a „charvátsky“. Ivan neskôr kláštor opustil a odišiel ako misionár do Čiech, ktoré boli vtedy prevažne pohanské. Usadil sa v jaskyni, ktorá sa stala jeho pustovňou. Ivanov príchod posilnil proces pokresťančovania Čiech. Na mieste Ivanovej pustovne vybudoval knieža Bořivoj kaplnku Jána Krstiteľa. Keď daroval v roku 1033 Břetislav I. kaplnku benediktínom, vybudovali tu kláštor svätého Jána. K najväčšiemu rozkvetu kultu svätého Ivana došlo na prelome 16. a 17. storočia po vybudovaní nového barokového kláštorného komplexu. V 19. stor., počas národného obrodenia v Čechách, sa púte k dnešnému svätcovi (na sviatok sv. Jána Krstiteľa – 24. júna) stali vlasteneckými slávnosťami.
Jeho meno má grécky pôvod a znamená „víťaz“. Svätý Niketas bol biskupom v Remesiane pri Naissus, dnešnom srbskom meste Niš. Biskupom dnešnej srbskej Belej Palanky bol v rokoch 366 alebo 377 až 414. Niketas dvakrát cestoval do Talianska, kde bol hosťom u svojho priateľa Paulína z Noly. Ten mu venoval dve poémy, v ktorých chváli jeho apoštolskú a pastorálnu aktivitu v Dácii a u ariánskych a pohanských Gótov. Gennadius Niketasovi zasa adresoval zbierku určenú katechumenom. Zo šiestich kníh sa zachovali iba tri. Biskup Niketas prednášal ľudu pravdy viery v jednoduchom a zrozumiteľnom štýle. Obhajuje nicejské vyznanie viery, homouzios a Božstvo Svätého Ducha proti Macedónčanom. Nikeforov komentár k Vyznaniu viery, pri ktorom sa inšpiroval katechézami Cyrila Jeruzalemského, je dôležitý pre históriu Vyznania viery. V texte po prvýkrát, zrejme inšpirovaný východnou cirkvou, spomína v komentovanom vyznaní viery termín „spoločenstvo svätých“. Podľa Paulína z Noly je Nikefor autorom liturgických spevov a hymnov. Magnifikat pripísal svätej Alžbete.
Vysielané Rádiom Lumen
Podľa www.katyd.cz, LThK spracoval Ján Sabol
program_10StiahnuťAutomaticky prebrané zo zdroja: https://strazske.wordpress.com/2024/05/05/gorazd-10-5/.
The post PROGRAM BOHOSLUŽIEB 6. 5. – 12. 5. 2024 appeared first on Gréckokatolícka farnosť…
Liturgicky program. Vo všedné dni ako obvykle. V stredu je ukončenie Paschy. Vo štvrtok je…
Drahí diváci, prinášame vám zamyslenie na tento deň. Otec Peter Leško sa zamýšľa nad vierou…
Rada pre mládež Košickej eparchie nás pozýva na Cyklotúru mladých, ktorá sa uskutoční 8. mája…