Jeho meno má latinský pôvod a znamená „ohnivý“. Svätý Ignác stojí v zozname biskupov Antiochie v poradí tretí, po Euodiovi a Petrovi. Za cisára Trajána ho spolu s viacerými spoločníkmi priviedli spútaných do Ríma. Tu ho čakalo usmrtenie divými zvermi. Počas cesty cez Malú Áziu a Macedónsko ho navštívili predstavení cirkevných obcí. Mučeníckou smrťou vo Flaviánovom Amfiteátri v Ríme, neskôr nazývanom Kolosseum, sa pravdepodobne splnilo jeho úprimné prianie. Smrť podstúpil najneskôr v roku 117. Nadšený svätým zápalom, charizmaticky nadaný Ignác sa prezentuje vo svojich siedmich listoch. Vo štvrtom storočí došlo k interpolácii a ich rozmnoženiu o ďalších šesť. Jeho rétorický, niekedy prehnaný, ale osobný štýl, sa opiera o azianizmus a stoicko-cynický prednes. Ignác je jedným z najskorších svedkov monarchistického zloženia cirkevného spoločenstva. Od Boha cez Ježiša mocou vybavený biskup je autentickým ohlasovateľom náuky, správcom sviatostí, vedúcim cirkevného spoločenstva v sociálnych a materiálnych záležitostiach. Pomáha mu – jemu podriadené – kolégium presbyterov a diakonov. Cirkevnému spoločenstvu v Ríme Ignác pripisoval prednosť vo viere a láske. Očakával od neho dohľad nad osiroteným cirkevným spoločenstvom v Antiochii. Celku všetkých cirkevných spoločenstiev po prvýkrát dáva meno „Katolícka cirkev“. V obrane proti Doketizmu, zdôraznil Jánovou terminológiou skutočné vtelenie sa pre-existujúceho Božieho Slova, ktoré sa uskutočnilo panensky cez Máriu a spásu skrze smrť na kríži a vzkriesenie tela. Idiomatická komunikácia je Ignácovi vlastná. Z tejto Kristológie získava povahu skutočná prítomnosť a charakter eucharistickej obety. V etike Ignác nasleduje Pavla. Úlohou Ježišových učeníkov je napodobovanie Ježišovho utrpenia. Viera a láska sú základnými smermi ako aj spojenie v jednote a Božie vlastníctvo. Všetko ostatné, čo patrí k spravodlivosti, nasleduje za nimi.
Jeho meno má grécky pôvod a neznámy význam. Antiochijský biskup Filogonius, bol pred zvolením za biskupa právnikom. Pre jeho výrečnosť a nepodplatiteľnosť si ho veľmi vážili. Na biskupský stolec ho povýšili v roku 318. Ján Zlatoústy chváli biskupa Filogonia v jednej z rečí počas jeho sviatku, okrem čistoty obrátenia aj jeho horlivosť a múdrosť pri spravovaní svojho úradu. Ján Zlatoústy to dokazuje prosperujúcim stavom antiochijskej cirkvi pod jeho vedením a prirovnáva ju k dobre spravovanej vinici. Počas prenasledovania kresťanov za cisárov Maximiána a Licínia, Filogonius vystúpil ako vyznávač Krista a neskôr až do konca svojho života obraňoval Ježišovo skutočné božstvo pred ariánmi. Pre Krista sa zriekol všetkej závislosti na pozemských veciach a sám Árius ho radil k jednému z hlavných protivníkov. Antiochijský biskup Filogonius zomrel v 5. roku svojej biskupskej služby v roku 323.
Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, VHL spracoval Ján Sabol
Muži z Hruštína cítia zodpovednosť za svoje manželky a deti, ktoré sa snažia privádzať k…
Spoločenstvo Martindom v Bratislave pravidelne organizuje modlitbové stretnutie s názvom Streda. Tentokrát ho slovom prišli…
V Prahe sa konali ekumenické modlitby Taizé. Téma stretnutia bola Ty poznáš môj nepokoj. Do…
Nemocnica Bambino Gesú je už sto rokov majetkom Svätej Stolice. Za ten čas ju návštivilo…
Mesiac máj, známy aj ako mesiac kvetov, je v Katolíckej cirkvi tradične zasvätený Panne Márii.…
V Ivanke pri Dunaji sa konal arcidiecézny florbalový turnaj pre mladých s názvom Kornel Cup,…